Tretí deň rokovania
57. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
15. marca 2002 o 9.03 hodine
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram ďalší rokovací deň 57. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Na úvod chcem oznámiť mená poslancov, ktorí písomne požiadali o ospravedlnenie na dnešnom rokovacom dni 57. schôdze. Sú to páni poslanci Bárdos, Delinga, Karlín, pani poslankyňa Keltošová, pán poslanec Kresák, Maňka, Petrák, Prokeš, Slota a pán poslanec Volf. Na zahraničnej služobnej ceste sú pán poslanec Osuský a pani poslankyňa Záborská.
Budeme pokračovať ďalším bodom rokovania 57. schôdze Národnej rady, pokiaľ bude všeobecný súhlas s tým, aby sme pokračovali v rokovaní ďalším bodom programu. Čo chcete, páni poslanci? (Reakcia z pléna.)
Pán poslanec Cuper.
J. Cuper, poslanec: Pán podpredseda, ďakujem. Chcel som povedať pár teplých slov pánovi predsedovi Migašovi, ale počkám, než príde. Ďakujem.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Dovtedy vychladnete, pán poslanec Cuper, povedzte ich teraz. Pán poslanec Slafkovský.
A. Slafkovský, poslanec: Pán podpredseda, chcel som požiadať o vytvorenie parlamentnej komisie, ktorá by pripravila urýchlenú novelu rokovacieho poriadku a požiadala vládu, aby v skrátenom legislatívnom konaní bol prerokovaný tento návrh, ktorý umožní parlamentu byť funkčným do konca volebného obdobia. Ďakujem.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Prosím, aby ste túto iniciatívu, pán poslanec, uplatnili na ústavnoprávnom výbore, ktorý je výborom na to kompetentným a oprávneným a ktorý má aj zákonodarnú iniciatívu podávať takéto návrhy, resp. vy navrhujete, aby sa v skrátenom legislatívnom konaní takéto niečo mohlo uskutočniť, obrátiť sa na predsedu vlády, resp. na vládu, ktorá môže v skrátenom legislatívnom konaní jedine predkladať návrhy, ale nie v skrátenom legislatívnom konaní. (Reakcia z pléna.) Už ste sa vzdali, pán poslanec Cuper.
Pani poslankyňa Tóthová.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci, že ste dnes ku mne láskavý a všimli ste si, že mám procedurálny návrh.
Ja by som neodporúčala rozhodovať o námietke, ktorú dal pán poslanec Slafkovský, pretože rokovací poriadok jasne hovorí, aké povinnosti majú poslanci, a toto nie je problém legislatívy, ale problém morálky a disciplíny poslancov predovšetkým vládnej koalície. Pretože osobne nebudem svojou účasťou zachraňovať ich neúčasť, pretože viackrát sme tu z pultu poukazovali na slabiny legislatívnych návrhov. Nikto tu nesedel a pri hlasovaní nemali tieto informácie a nevedia, o čom sa hlasuje, keď tu nie sú. Takže to je otázka morálky a disciplíny najmä poslancov vládnej koalície.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, len by som poprosil, aby ste boli celkom spravodlivá, keď už kritizujete. Včera ste mali predkladať návrh zákona vy, a neboli ste prítomná v Národnej rade Slovenskej republiky. (Potlesk.) Je to pravda, pani poslankyňa. Nechcem nič, čo nie je pravda, hovoriť.
Pán poslanec Cuper.
J. Cuper, poslanec: Ďakujem pekne. Chcem povedať pánovi predsedovi parlamentu, pán predseda, mám jeden procedurálny návrh. Keď tak trváte na tom, aby sme sa zúčastňovali na hlasovaní o zákonoch, ktoré nám ako opozícii nevyhovujú, lebo si myslíme, že nevyhovujú ani tomuto národu a sú úzko skupinovo záujmové, tak nás nevolajte na zodpovednosť a aby sme sa mohli zúčastňovať aj o hlasovaní o privatizácii SPP a iných "rozkrádačkách", ktoré robíte v neprospech tohto národa. Neviem, ako ste si vy zmysleli, že my opozícia sa máme zúčastňovať na vašom vládnutí, len tak tlačením tlačidiel v tomto parlamente? Azda existuje nejaká parlamentná kultúra, ktorá by také politické ohavnosti posväcovala. Ak chcete, aby sme vás podporovali, prosím, začnite rokovať. A ak nie, súhlasím s vami, treba odhlasovať koniec tohto parlamentu, koniec tohto trápenia, lebo rozvracate a rozvrátite štát.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Jarjabek. A končíme, páni poslanci, s možnosťou prihlásiť sa.
D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem. Naozaj nechcem zbytočne vstupovať do tejto debaty, pán podpredseda, ale zasa hovoríte o tom, aby sme boli spravodliví. Tak naozaj buďme spravodliví a dajme si ruku na srdce, koľkokrát sa menil program tohto parlamentu a akým spôsobom počas chôdze nielen už tejto, ale aj počas tých minulých schôdzí od začiatku volebného obdobia? Takže tá chyba bude asi kdesi v organizácii, podľa môjho názoru. Ďakujem za pozornosť.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec, vždy sa menil len v súlade s rokovacím poriadkom, hlasovaním v tomto pléne Národnej rady, resp. vyjadrením súhlasu všetkých prítomných pánov poslancov.
Pani poslankyňa Podhradská.
M. Podhradská, poslankyňa: Len veľmi krátko, pán podpredseda. Mám jednu procedurálnu otázku. To vaše končíme znamená, že súhlasíte s pánom Cuperom a rozpúšťate tento parlament?
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Páni poslanci, navrhol som, aby sme dnešný rokovací deň začali rokovaním o ďalšom bode programu, ktorým je návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Je pravdou, že včera sme rokovali o návrhu zákona o elektronickom podpise, ktorý sme prerušili pri hlasovaní o návrhoch. Je pravdou aj to, že ak chceme pristúpiť k rokovaniu o ďalšom bode programu, ak sme tento neskončili, tak...
Panie poslankyne, páni poslanci, dávam hlasovať, či je všeobecný súhlas s tým, aby Národná rada pokračovala v rokovaní ďalším bodom programu. (Reakcia z pléna.) Pani poslankyňa, oznámil som, že je to zákon o štátnej službe.
Panie poslankyne, páni poslanci, poprosím pána poslanca Palacku, ktorý bol včera spravodajcom pri prerokúvaní zákona o elektronickom podpise, aby uvádzal jednotlivé návrhy na hlasovanie o tomto návrhu zákona.
G. Palacka, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som navrhol hlasovanie o návrhoch zo spoločnej správy, ktoré sú uvedené pod bodmi 1 až 9. O všetkých odporúča gestorský výbor hlasovať pozitívne.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Prezentujme sa, páni poslanci, a hlasujme.
Páni poslanci, prerušujem na 10 minút rokovanie schôdze Národnej rady. Poprosím predsedov koaličných poslaneckých klubov, aby sa dostavili na krátku poradu k pánovi predsedovi.
(Prerušenie rokovania o 9.15 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 9.25 hodine.)
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať. Prosím pána poslanca Palacku, aby... Páni poslanci, prosím, aby ste sa dostavili do rokovacej sály.
Prosím, pán poslanec Palacka, uveďte návrh.
G. Palacka, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Dovoľte mi teda, aby som po piaty raz uviedol, že ideme hlasovať o návrhu zákona o elektronickom podpise a podľa spoločnej správy gestorský výbor odporúča o bodoch spoločnej správy 1 až 9 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť ich.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci.
(Nedostatočný počet poslancov v rokovacej sále.)
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k prerokúvaniu ďalšieho bodu programu, ktorým je
návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1305 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 1305a.
Prosím teraz, aby za skupinu navrhovateľov predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil pán poslanec Orosz. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.
L. Orosz, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi stručne uviesť v mene skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky návrh novely zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe. Stručne z toho dôvodu, že podrobnejšie ste sa mali možnosť oboznámiť s týmto návrhom počas prvého čítania a počas rokovania výborov.
Každý právny predpis musí byť koncipovaný na vyváženosti práv a povinností nositeľov právnych vzťahov. Táto požiadavka je o to naliehavejšia, keď ide o právny predpis, ktorý má charakter kódexu. Zákon o štátnej službe plní charakter pracovnoprávneho kódexu zhruba vo vzťahu k 40 000 zamestnancom štátnej služby. Zákon o štátnej službe priniesol celý rad nových povinností pre zamestnancov štátnej služby, ktoré sú vo viacerých prípadoch zásahom aj do základných práv a slobôd ustanovených v Ústave Slovenskej republiky, ale prirodzene, s možnosťami, ktoré zabezpečuje a umožňuje Ústava Slovenskej republiky.
Dovoľte mi uviesť niekoľko príkladov.
1. Zákon o štátnej službe zakazuje zamestnancom štátnej služby podnikať a vykonávať inú zárobkovú činnosť.
2. Ustanovuje pre zamestnancov štátnej služby povinnosť predkladať majetkové priznania. Pri niektorých kategóriách štátnych zamestnancov je stanovená povinnosť predkladať majetkové priznania aj za osoby, ktoré sú v príbuzenskom pomere s týmito štátnymi zamestnancami a navyše sa pri tejto kategórii štátnych zamestnancov ustanovuje aj povinnosť presne evidovať všetky svoje pracovné stretnutia. Ide o povinnosti, ktoré sú zásahom do práva na súkromie.
3. Je ustanovená povinnosť prehlbovať si kvalifikáciu u všetkých štátnych zamestnancov a takisto pravidelne sa podriaďovať služobnému hodnoteniu.
Týmto a ďalším právnym povinnostiam, ktoré sú ustanovené v zákone o štátnej službe, nekorešpondujú adekvátne práva. Právna úprava je teda nevyvážená... (Ruch v rokovacej sále.)
M. Andel, podpredseda NR SR: Dámy a páni, prosím o pokoj v rokovacej miestnosti, však pána kolegu ani nepočuť. Ďakujem.
L. Orosz, poslanec: Právna úprava je teda nevyvážená a to sa stalo predovšetkým vďaka tomu, že sa nám podarilo v lete minulého roku schváliť niekoľko pozmeňujúcich návrhov, ktoré spôsobili problémy v platnom znení zákona o štátnej službe. Za týchto okolností nie je zákon o štátnej službe v platnom znení spôsobilý plniť niektoré svoje základné funkcie.
Po prvé, najmä funkciu stabilizačnú, pretože nedokáže v platnom znení zabezpečiť, aby kvalitní a kvalifikovaní ľudia neodchádzali zo štátnej služby. A takisto nedokáže naplniť funkciu motivačnú, a to v tom smere, že nemotivuje mladých ľudí, ľudí kvalifikovaných, odborne zdatných na to, aby prichádzali do štátnej služby. Osobne si neviem predstaviť mladého, vzdelaného, kvalifikovaného človeka, ktorý by sa rozhodol na základe zákona o štátnej službe podľa jeho platného znenia, že celú svoju profesionálnu dráhu strávi v štátnej službe. Ako právnik, ak by som mu mal poradiť, tak by som mu rozhodne neporadil, aby sa stal zamestnancom štátnej služby.
Všetky tieto skutočnosti, o ktorých hovorím, majú a môžu mať negatívne dôsledky na kvalitu výkonu štátnej služby, na kvalitu plnenia funkcií štátu a nepriamo aj negatívne dôsledky na všetkých občanov. Za týchto okolností je mimoriadne žiaduce, aby sa platný zákon zmenil tak, aby sa nedostatky, o ktorých som hovoril, z neho odstránili.
Nami predkladaná novela zákona o štátnej službe má takúto ambíciu a chcem veriť tomu, že získa aj vašu podporu. Ďakujem pekne, pán podpredseda.
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán kolega, za uvedenie návrhu zákona a prosím, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľa.
Teraz dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi z výboru pre sociálne veci a bývanie pánu poslancovi Františkovi Halmešovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil aj návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.
F. Halmeš, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Vážené dámy a páni, gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie ma poveril, aby som vás informoval o výsledku prerokovania predloženého návrhu zákona vo výboroch i v gestorskom výbore a aby som uviedol súčasne spoločnú správu výborov Národnej rady.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor pri rokovaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podáva túto správu Národnej rade podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku:
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 12. februára 2002 č. 1896 po prerokovaní návrhu zákona v prvom čítaní rozhodla, že podľa príslušných paragrafov zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku prerokuje návrh zákona v druhom čítaní, a pridelila ho súčasne na prerokovanie trom výborom, a to ústavnoprávnemu, výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre sociálne veci a bývanie súčasne ako gestorskému výboru. Gestorský výbor pred rokovaním dostal jeden pozmeňujúci návrh, alebo skupinu pozmeňujúcich návrhov od poslanca Petra Weissa, ktoré prerokoval a konštatoval, že totožné návrhy sú premietnuté už v stanovisku Ústavnoprávneho výboru Národnej rady z 12. marca pod č. 865.
Návrh zákona prerokoval výbor pre financie, rozpočet a menu 5. marca a neschválil uznesenie, lebo nehlasovala nadpolovičná väčšina prítomných členov. Schváliť ho odporučili výbory ústavnoprávny a gestorský pre sociálne veci a bývanie. Z uznesení výborov Národnej rady, ktoré návrh zákona prerokovali a odporúčali ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť, vyplýva celkom 32 pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú písomne k dispozícii a sú súčasťou spoločnej správy výborov, preto ich nebudem všetky čítať. Predznačím odporúčanie gestorského výboru o spôsobe hlasovania o jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch.
Gestorský výbor odporúča Národnej rade hlasovať spoločne o bodoch 1, 2, 3, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 18, 19, 21, 22, 24, 25, 27, 28, 29, 30, 31 uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy a odporúča ich schváliť. Osobitne potom hlasovať o bodoch 15, 16, 17, 23 s odporúčaním schváliť ich. A spoločne o bodoch 4, 14, 20, 26, 32 a odporúča ich neschváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o štátnej službe a doplnení niektorých zákonov vyjadrených v uzneseniach uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy a v stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade návrh zákona v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.
Gestorský výbor ma súčasne odporučil a ako náhradníka pána poslanca Mesiarika a splnomocnil na prerokovanie navrhovaného zákona v druhom čítaní a treťom čítaní v Národnej rade. Súčasne ma požiadal informovať Národnú radu o výsledku rokovania výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru. Ďalej predložiť Národnej rade návrhy podľa § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. Súčasne som povinný informovať, že ak v čase prerokovania navrhovaných zákonov možno predpokladať, že nebudú vyhlásené v Zbierke zákonov do 1. apríla 2002, považujem však za aktuálnu informáciu, že budú prerokované tak, aby pán prezident mohol zákony podpísať, aby ich účinnosť mohla byť v rovnakom dátume ako Zákonník práce, teda 1. 4., a že nebude aktuálne prijímať záver, aby účinnosť zákonov bola stanovená dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie 14. marca 2002 pod č. 460.
Pán podpredseda, prosím, aby ste otvorili rozpravu.
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán kolega, nech sa páči, zoberte si miesto určené pre spravodajcu výboru.
Dámy a páni, otváram rozpravu o tomto bode nášho rokovania. Písomne sa do rozpravy prihlásil pán Prokopovič.
Pán kolega, nech sa páči, dávam vám slovo.
P. Prokopovič, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, predkladám pozmeňujúce návrhy k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
1. Navrhujem vypustiť body 2, 5, 6, 7, 8, 11, 13, 14, 15, 17. Ako odôvodnenie uvádzam, že ustanovenia obsiahnuté v týchto bodoch neboli vo vládnom návrhu a idú teraz prakticky v tomto poslaneckom návrhu nad rámec vládneho návrhu zákona.
2. a) V § 2 ods. 4 sa za slová "justičných čakateľov" vkladá čiarka a slová "vyšších súdnych úradníkov". b) V § 2 ods. 6 sa za slová "justičných čakateľov" vkladá čiarka a slová "právne vzťahy vyšších súdnych úradníkov".
Odôvodnenie: Vzhľadom na pripravovaný zákon o vyšších súdnych úradníkoch vzniká potreba novelizácie ustanovení, ktoré upravujú personálnu pôsobnosť zákona. Právne vzťahy vyšších súdnych úradníkov pri vykonávaní štátnej služby sa budú spravovať zákonom o štátnej službe, pokiaľ osobitný zákon neustanoví inak.
3. V § 154 ods. 1 sa za slovo predchodcov vkladajú slová: "alebo ak odpracoval v uvedených úradoch aspoň 2 roky v posledných 5 rokoch".
Odôvodnenie: Doterajšie znenie je v rozpore s princípom rovnakého zaobchádzania v zamestnaní a nie je ani v súlade s dohovorom MOP č. 111 o zákaze diskriminácie v zamestnaní alebo v povolaní, ktorým je Slovenská republika viazaná, pretože znevýhodňuje aj diskriminuje tých zamestnancov, ktorí posledných 10 až 12 rokov, čiže dlhoročne vykonávali na ministerstvách alebo v iných orgánoch štátnej správy činnosti, ktoré budú zaradené do štátnej služby, ale z rozličných dôvodov museli z týchto úradov odísť, niekedy nie z vlastnej viny, napríklad v dôsledku zrušenia pracovného miesta, ktoré zastávali a podobne, ale ktorí sa opätovne zamestnali na ministerstvách, ale do termínu 1. apríla 2002 už "nestihnú", nemajú možnosť odpracovať posledné 2 roky.
4. Vkladá sa nový článok III, ktorý znie: III. zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy sa mení a dopĺňa takto:
Po prvé. V § 22 ods. 2 znie: "(2) Na čele Protimonopolného úradu Slovenskej republiky a Štatistického úradu Slovenskej republiky je predseda, ktorého vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh vlády."
Po druhé. V § 22 sa za ods. 2 vkladajú nové odseky 3 až 7, ktoré znejú:
"(3) Na čele Úradu pre štátnu službu je predseda, ktorého, ak spĺňa predpoklady ustanovené osobitným predpisom 1a), vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh vlády. Funkčné obdobie predsedu Úradu pre štátnu službu je 5 rokov.
(4) Prezident Slovenskej republiky odvolá predsedu Úradu pre štátnu službu, ak
a) je zdravotne nespôsobilý plniť povinnosti predsedu Úradu pre štátnu službu aspoň 6 po sebe nasledujúcich mesiacov,
b) prestal spĺňať predpoklady ustanovené osobitným predpisom alebo
c) porušuje povinnosti ustanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi.
(5) Funkčné obdobie predsedu Úradu pre štátnu službu, ktorý bol odvolaný z funkcie podľa odseku 4, skončí sa dňom uvedeným v rozhodnutí prezidenta Slovenskej republiky. Rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky je konečné a nemožno sa ďalej proti nemu odvolať.
(6) Predseda Úradu pre štátnu službu sa môže svojej funkcie vzdať, a to písomným oznámením o vzdaní sa funkcie predsedu Úradu pre štátnu službu. Písomné oznámenie doručuje prezidentovi Slovenskej republiky najneskôr pred dňom, ktorý uvádza ako deň skončenia funkcie. Funkčné obdobie predsedu Úradu pre štátnu službu, ktorý sa vzdal funkcie podľa odseku 6, skončí sa dňom uvedeným v oznámení o vzdaní sa funkcie predsedu Úradu pre štátnu službu. Ak predseda Úradu pre štátnu službu dátum skončenia svojej funkcie neuviedol, funkčné obdobie sa skončí dňom doručenia oznámenia prezidentovi Slovenskej republiky alebo dňom, ktorý určí prezident Slovenskej republiky."
Poznámka pod čiarou k odkazu 1a) znie: "1a) § 14 ods. 1 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov."
Doterajšie odseky 3 až 5 sa označujú ako odseky 8 až 10.
Odôvodnenie je veľmi krátke: Je potrebné upraviť právne postavenie predsedu Úradu pre štátnu službu, ktorého úprava bola vypustená novým kompetenčným zákonom č. 575/2001 Z. z. Vychádzajúc zo základných princípov úpravy štátnej služby je potrebné ustanoviť zabezpečenie nestranného, apolitického a profesionálneho riadenia výkonu štátnej služby.
Vážené kolegyne, kolegovia, vzhľadom na to, že tieto pozmeňujúce návrhy boli prerokované aj s príslušnými rezortmi, ktorých sa to týka, a s ďalšími zástupcami u podpredsedu vlády a všetci s nimi súhlasili, žiadam vás o podporu týchto pozmeňujúcich návrhov. Ďakujem za pozornosť.
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán kolega, za vaše vystúpenie. Dámy a páni, pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne do rozpravy. Môžem uzatvoriť? Uzatváram možnosť ďalšieho prihlásenia sa.
Ako prvý vystúpi pán poslanec Štefan Rusnák. Pán kolega, nech sa páči, máte slovo.
Š. Rusnák, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som k prerokúvanému návrhu zákona č. 312/2001 o štátnej službe predniesol pozmeňujúce návrhy.
1. K § 25. V § 25 ods. 1 sa na konci pripájajú slová: "ak nejde o štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe".
Odôvodnenie: Doterajšie znenie § 25 nerozlišuje medzi tzv. kariérnymi veľvyslancami, ktorí sú zaradení v stálej štátnej službe v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo zahraničných vecí, a veľvyslancami, ktorí sú vymenovaní spomedzi iných osôb, a teda po vymenovaní budú zaradení do dočasnej štátnej služby v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo zahraničných vecí. Navrhovaným riešením sa obe skupiny veľvyslancov od seba odlíšia, čo je nevyhnutné aj s ohľadom na ich postavenie štátneho zamestnanca, pretože jedna kategória veľvyslancov je zaradená do stálej štátnej služby a druhá do dočasnej štátnej služby len počas obdobia vymenovania do funkcie veľvyslanca.
Druhý pozmeňujúci návrh k § 30. V § 30 ods. 1 sa za druhú vetu vkladá nová tretia veta, ktorá znie: "Na výberovom konaní na miesto predstaveného s výkonom štátnej služby v cudzine, ktorého služobným úradom je ministerstvo zahraničných vecí, sa môže zúčastniť iba štátny zamestnanec v stálej štátnej službe v tomto služobnom úrade."
Zdôvodnenie: Navrhované ustanovenie upravuje, že výberového konania na miesto predstaveného, ktorý má túto funkciu vykonávať v cudzine, sa môžu prihlásiť len zamestnanci ministerstva zahraničných vecí, ktorí sú v stálej službe. Táto úprava súvisí už s existujúcou skutočnosťou, že do diplomatických služieb Slovenskej republiky v zahraničí sú vysielaní kmeňoví zamestnanci ministerstva zahraničných vecí, a to najskôr po dvojročnom pôsobení v ústredí, pretože na túto náročnú a špecifickú prácu je nevyhnutná predchádzajúca odborná príprava o to viac, keď ide o predstaveného.
Ďalší pozmeňujúci návrh. V § 31 ods. 1 sa dopĺňa písmeno e) ktoré znie: "e) uplynulá doba, na ktorú bol vymenovaný predstavený s výkonom štátnej služby v cudzine, ktorého služobným úradom je ministerstvo zahraničných vecí".
Zdôvodnenie: Toto ustanovenie upravuje skončenie vykonávania funkcie, na ktorú bol do tejto funkcie vymenovaný. Ak by toto ustanovenie nebolo do zákona doplnené, nebolo by možné skončiť vykonávanie funkcie predstaveného v cudzine na zastupiteľskom úrade, do ktorej bol vymenovaný len na čas vyslania.
Ďalší pozmeňujúci návrh. Za § 34 sa vkladá § 34a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 34a - Neplatené služobné voľno
Služobný úrad poskytuje neplatené služobné voľno štátnemu zamestnancovi, ktorý nasleduje manžela, ktorý vykonáva štátnu službu v cudzine, alebo ktorý nasleduje manžela do miesta výkonu verejnej služby, v ktorej je podľa pracovnej zmluvy v zahraničí."
Zdôvodnenie: Je v záujme štátu umožniť manželskému partnerovi, ktorý je štátnym zamestnancom, nasledovať manžela alebo verejného zamestnanca v prípade jeho vyslania na zastupiteľský úrad Slovenskej republiky v zahraničí tak, že jeho služobný úrad bude povinný poskytnúť mu neplatené voľno.
Ďalší pozmeňujúci návrh. V § 59 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie: "(4) Obmedzenie podľa ods. 1 sa nevzťahuje na vykonávanie verejnej služby v cudzine štátnym zamestnancom, ktorému bolo poskytnuté neplatené služobné voľno."
Doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 5.
Uvedené ustanovenie rieši vážny problém, s ktorým sa ministerstvo zahraničných vecí stretáva pri uplatňovaní zákona vtedy, ak zamestnanca, ktorý je v sídle služobného úradu v Bratislave, to znamená v ústredí, zaradený na miesto štátnozamestnanecké a je potrebné ho vyslať na výkon verejnej služby v cudzine. V podmienkach ministerstva zahraničných vecí ide o veľmi frekventovanú situáciu, najmä pokiaľ ide o miesta hospodárov, miesta na konzulárnych oddeleniach zastupiteľských úradov, ako aj o manželských partnerov vysielaných zamestnancov, ktorí sú štátnymi zamestnancami a na zastupiteľskom úrade je potrebné ich zamestnať na voľnom mieste, ktoré však upravuje zákon o verejnej službe. Dosiaľ v tomto smere nebol žiaden problém, keďže zamestnanci štátnych orgánov neboli kategorizovaní. Je v záujme štátu predovšetkým z pohľadu úsporného nakladania s prostriedkami štátneho rozpočtu, aby bol zamestnancom ministerstva zahraničných vecí umožnený prechod zo štátnej služby do verejnej služby na čas vyslania, keďže štruktúra zamestnancov v ústredí nemusí byť identická s potrebami zastupiteľských úradov, najmä vzhľadom na limitovaný počet zamestnancov.
To sú všetky navrhované pozmeňujúce návrhy k predloženému návrhu zákona. Chcel by som vás poprosiť, vážené kolegyne, kolegovia, o vašu podporu. Ďakujem veľmi pekne.
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán kolega, za vaše vystúpenie.
Teraz dávam slovo pánu poslancovi Tatárovi, pán kolega, nech sa páči.
P. Tatár, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi krátko vystúpiť v druhom čítaní k tomuto návrhu zákona, k novele zákona o štátnej službe.
Predovšetkým treba povedať, že skupina poslancov, pán poslanec Orosz a ďalší, predložila na doplnenie zákona všetky tie paragrafy, ktoré sme zhodou okolností na môj pozmeňujúci návrh v lete minulého roku celkom vypustili z návrhu zákona. Ja som považoval to vypustenie minulý rok za veľmi racionálne a rozumné. Tieto vypustené paragrafy, ktoré teraz chcú vrátiť do zákona, zakladajú obrovské nároky na štátny rozpočet a zároveň sa nenapĺňa podľa mojich skúseností, ale aj skúseností iných a aj skúseností odborníkov ten cieľ, ktorý je deklarovaný. Ja si myslím, že nie je vhodné meniť tento zákon a neodporúčam, aby Národná rada súhlasila s predloženým návrhom zákona.
Samozrejme, boli tu podané niektoré iné čiastkové pozmeňujúce návrhy, ktoré zlepšujú pôvodný zákon, čiže budú mať poslanci nutkanie s niečím, čo trochu zlepšuje zákon, prijať aj niečo, čo ho vracia do tej zlej polohy, z ktorej sme ho dostali minulý rok. V podstate keby sme to urobili, že prijmeme aj tento, aj analogický zákon o verejnej službe, tak len potvrdíme, že počas tohto volebného obdobia sa Národnej rade nepodarilo zasiahnuť do zlepšenia charakteru štátu, do zmeny charakteru štátu. Viete, že tie zákony boli 3, aj spolu so Zákonníkom práce, a všetky, každý na iný spôsob, vyvolávajú dosť veľký problém. A v diskusiách vo výboroch sme s predkladateľmi hovorili o tom, aký máme my pohľad na fungovanie štátu, na usporiadanie štátu, na verejnú a štátnu službu a aký má teda predkladateľ pôvodného návrhu, čiže ministerstvo práce, ale aj celá vláda, ktorá ho predložila, a teda predkladatelia najmä z SDĽ.
Ja si predstavujem, že štát naozaj má byť predovšetkým služobníkom občanov a takto postavené zákony sú postavené úplne naopak, to znamená, že keď už niekto vstúpi do štátnej alebo verejnej služby, no tak potom je oddelený od ostatného obyvateľstva, je chránený takýmito zákonmi a vlastne sa poruší ten princíp, že zákon o štátnej službe by mal v prvom rade slúžiť na ochranu občanov, a nie štátnych zamestnancov, a to tak, že im poskytne mnohé výhody, ktoré nie sú dostatočne vyvážené.
Treba povedať, že ak sa tu hovorí o rovnosti, čo sa týka ústavných princípov, tak výhody by mali byť pre rôzne skupiny štátnych zamestnancov v porovnaní s policajtmi, colníkmi, ktorých štátna služba má osobitnú povahu, vyrovnané, ale nie rovnaké. Vyrovnanosť nie je totožnosť. Rovnosť podľa č. 12 Ústavy Slovenskej republiky neznamená rovnosť absolútnu, ale vždy sa viaže k základným právam a slobodám podľa druhej hlavy ústavy. Nakoniec to potvrdzuje aj judikatúra Ústavného súdu napríklad v odôvodnení rozhodnutia č. 33/1999 k čl. 12 ods. 2 ústavy, ktorý má všeobecný deklaratívny a nie charakter konkrétneho základného práva a slobody. Jeho použitia je možné sa dovolávať len v spojitosti s ochranou základných práv a slobôd uvedených v ústave.
O ktoré veci, ktoré tento návrh zákona chce vrátiť do dnes platného účinného zákona o štátnej službe, ide? Ide o tieto výhody a privilégiá:
1. Pri odchode do dôchodku by mali zamestnanci v štátnej službe nárok na odchodné až do výšky 10-násobného funkčného platu. To je § 105a, bod 18 návrhu.
2. Pri odchode do dôchodku by mali zamestnanci v štátnej službe nárok na trvalý príplatok za štátnu službu k dôchodku do približne 50 % k dôchodku. To je § 108a, čiže bod 19 návrhu.
3. Zamestnanci v štátnej službe by dostávali ďalší plat, teda štrnásty plat, ktorý sme vypustili minulý rok, bez ohľadu na výsledky služobného zhodnotenia. To je § 95, bod 16 návrhu.
Musím zdôrazniť, že žiadne z týchto ustanovení nie je viazané na pracovný výkon, čo spolu s konkrétnou navrhovanou formou definitívy a navrhovaným rigidným platovým systémom, založeným najmä na veku, bude viesť k tomu, že pracovať v systéme budú mať záujem najmä tí, ktorým vyhovuje nízke a fixné odmeňovanie spojené s osobitnými privilégiami bez ohľadu na výkon. Teda naozaj je zákon postavený na chybnej premise, že takýmto spôsobom sa dá skvalitniť štátna služba. Skvalitniť sa nedá, dá sa len uspať, dá sa len ponechať jej dnešná nekvalita. Čo sa týka nárokov na štátny rozpočet, aj dôvodová správa udáva okolo 800 mil. korún, a to úplne bez ohľadu na to, ako tieto nároky budú rozložené v čase. Či po odhlasovaní by to malo byť čerpané hneď, alebo by sa to malo začať čerpať postupne, pretože je zámer, aby to platilo dlhodobo, čiže každý rok by to bolo o toľko drahšie.
Čo sa stane v štátnej službe? Tak ako tu bolo povedané, ako som práve povedal, tak opak je pravdou, že by mladí, ambiciózni a šikovní ľudia tam išli, lebo tie platy aj tak nebudú vysoké, ani s tým štrnástym platom, ani s tými výhodami, ani s tým odchodným, ani s ničím podobným. A naozaj mladí a šikovní ľudia nemajú potom žiaden dôvod ísť do takejto štátnej služby, kde za výkon sa neodmeňuje, kde kariérny postup je mdlý, kde o ňom nakoniec podľa zákona rozhoduje úrad sám, nejaké komisie, ktoré sú zložené z kolegov, čiže je to subjektívne rozhodovanie a to je byrokracia na druhú. To je potvrdenie toho, čoho sme sa chceli po roku 1989 zbaviť.
Ak chceme urobiť normálnu štátnu službu, tak sme nemali vôbec prijímať takýto zákon, ani jeden, ani druhý. Namiesto toho, aby sme urobili systémové zmeny, tak sme tu urobili veľký boj o tabuľky. Samozrejme, všetci, ktorí pracujú v týchto postoch, si zaslúžia ohodnotenie. Namiesto toho, aby sme urobili reformu verejnej správy, kde by sme najprv vytriedili nutné, menej nutné a nepotrebné pozície a spružnili štátnu správu, otvorili ju a vniesli do nej prvok súťaživosti, transparentnosti, tak sme ju zabetónovali, zablokovali. A toto je len také predvolebné potvrdenie tohto trendu, ktoré neobyčajne zaťaží štátny rozpočet, ale neprinesie kvalitu pre obyvateľov. Samozrejme, že to, čo tu hovorím, si všimnú štátni zamestnanci, ktorí povedzme čakajú, že im takýto návrh prinesie štrnásty plat. Ja nemám žiaden negatívny vzťah k úradom a úradníkom. Veď som minulý rok hovoril, že môj starý otec bol celý život vzorným štátnym úradníkom, ale vtedy ten systém bol motivačný. Dnes ten systém nie je motivačný.
Keď chceme zlepšiť štátnu službu, tak sme nemali zabiť reformu verejnej správy a nemali sme prijímať tieto tri zákony. Mali sme riadne urobiť rekodifikáciu zákona o správnom konaní, pretože tam bez nových pravidiel, ako tie úrady majú voči verejnosti fungovať, sa naozaj stane len to, že tá beznádej a oddelenie verejnosti od byrokracie sa prehĺbi. Sú tu návrhy, napríklad zákon proti šikanovaniu, ktorý je veľmi povrchným, má jasnú myšlienku, ale nemôže vyriešiť túto bariéru, ktorá je založená kopou iných zákonov. A budeme sa točiť stále len dokola, bude to čoraz drahšie, ľudia budú oprávnene nespokojní. Nakoniec ani tí úradníci nebudú až tak dobre odmeňovaní a nesplníme svoj cieľ.
Mám taký pocit aj z politického hľadiska, že sme už aj rezignovali na naše programové vyhlásenie vlády, že chceme urobiť tento štát lepším. Môžem povedať, pretože práve ten pôvodný návrh predkladal do vlády minister SDĽ a aj teraz predkladajú tento poslanecký návrh poslanci SDĽ, že politicky akoby to bola časovaná mína SDĽ do budúcich volebných období - rovno to treba povedať - a naozaj to nepomôže.
Druhá vec je, že sme prednedávnom hlasovali o takej kontroverznej téme, ako je poslanecká renta. Našťastie neprišla do pléna, pretože poslanci usúdili, že to je neprimerané a že tieto úvahy nebudeme vôbec rozvíjať. Ale dokonca sme odmietli osem odstupných poslaneckých platov a nechali sme päť. Nie je to to isté. Poslanci nie sú štátni ani verejní zamestnanci, ale sú to tí istí poslanci, ktorí o svojich piatich alebo ôsmich odstupných platoch rozhodli, že si nechajú päť, tak ako to bolo doteraz, tak ako to bolo z minulého volebného obdobia prijaté. Ale teraz pred koncom volebného obdobia by sme nebodaj boli schopní rozhodnúť, že sa tu minie 800 mil. ročne a v tom zákone o verejnej službe 3,5 mld. ročne, čiže to je vyše 4 mld. ročne.
A na toto chcem upozorniť, že nič to nezlepší. Občanom to prinesie problém. A keď hovoríme o charaktere štátu a keď hovorí niekto na mňa alebo na stranu, ktorú reprezentujem, že máme, ja neviem, nihilistický vzťah k štátu alebo niečo podobné, nie je to pravda. Pretože naša predstava štátu je, že štát má vykonávať naozaj len to, čo mu prináleží, má sa starať o ochranu a bezpečnosť, o výkon spravodlivosti, má vytvárať základné regulačné rámce v ekonomike, má zabezpečiť vymáhateľnosť práva a všetko ostatné má byť ponechané naozaj na štruktúrovanú spoločnosť. Čo sa týka ekonomiky, tak, samozrejme, na slobodný, kontrolovaný, transparentný a súťaživý trh. A potom s týmito istými prvkami je možné narábať a pracovať aj v štátnej a verejnej správe.
Takže tu nejde o tom, či máme dobrý alebo zlý vzťah k štátu. Náš vzťah k štátu je veľmi dobrý. Ale my si neželáme taký štát, ktorý necháva ekonomiku na nízkej úrovni, v netransparentných pomeroch, s vysokými odvodovými a daňovými povinnosťami, ktoré sa na druhej strane plytvajú na neúmerné dotácie, čiže dobrí platia zlých, ktoré sa na druhej strane plytvajú na nefunkčný a zle filozoficky postavený systém štátnej a verejnej služby.
Toto som považoval za potrebné zdôrazniť, a teda nie je tam problém ani ústavnosti, nie je tam problém ani skutočného skvalitnenia štátnej služby. Je to len po prvé možno nejaký iný politický alebo osobný pohľad, ako má štát fungovať. Ja hovorím, že my prenášame zaťaženosť minulých období do budúcnosti týmto zákonom. A možnože je to predvolebný ťah. Ja by som sa naozaj nikdy takto nerád správal, pretože potom by po mne zostali veľmi nepríjemné stopy a veľmi veľká záťaž pre občanov.
Z tohto dôvodu naozaj nebudeme môcť ako OKS a aj ako jednotliví poslanci takýto návrh zákon podporovať. Ďakujem pekne.
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán kolega, za vaše vystúpenie.
Teraz dávam slovo pánu poslancovi Benkovskému. Pripraví sa pán poslanec Brocka. Nech sa páči.
M. Benkovský, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som aj ja krátko vystúpil k návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona č. 312/2001 o štátnej službe.
V prvom rade by som chcel oceniť prístup predkladateľov a ich snahu napraviť niektoré nedostatky, ktoré sa do zákona o štátnej službe dostali najmä v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona. Preto ich návrhy podporím. Osobitne oceňujem, že do spoločnej správy sa dostalo i riešenie, ktoré súvisí s dosiahnutým vzdelaním, pretože napríklad na daňových úradoch, ako som sa sám mal o tom možnosť presvedčiť, by to znamenalo odchod viac ako 50 % pracovníkov, čo by znamenalo ochromenie a kolaps daňových úradov. A myslím si a som o tom presvedčený, že sa to týka aj ďalších orgánov štátnej správy.
V súvislosti s novelou zákona považujem však za potrebné povedať, že už pôvodný vládny návrh a v určitom slova zmysle opakovane najmä v súvislosti so zákonom o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov diskriminuje Najvyšší kontrolný úrad. V zákone o štátnej službe sa totiž na Ústavný súd a Kanceláriu prezidenta Slovenskej republiky vzťahuje osobitná úprava tarifného platu, ale pre NKÚ to neplatí, pritom pôsobnosť týchto orgánov a ich postavenie v Ústave Slovenskej republiky je obdobné, a preto by som odporúčal, aby sme aj túto otázku riešili tak, ako je to v prípade Kancelárie Národnej rady, Kancelárie prezidenta SR a najvyššieho Ústavného súdu.
Na stretnutí predsedu Najvyššieho kontrolného úradu pána Stahla s európskou komisárkou pre rozpočet Michaele Scheinerovou sa okrem iného hovorilo o tom, že Najvyšší kontrolný úrad čelí problémom s nedostatkom personálnych kapacít najmä v súvislosti s rozšírenými kompetenciami Najvyššieho kontrolného úradu a v nadväznosti s tými i v odmeňovaní svojich pracovníkov. Chcem zdôrazniť potrebu dostatočného odmeňovania pracovníkov i Najvyššieho kontrolného úradu, aj keď treba vychádzať z rozpočtovej reality, ktorú na Slovensku máme. Nemôžeme však zvyšovať počet kontrolórov na úkor kvality, teda na úkor ich odmeňovania. Každý subjekt, teda i štát, by mal mať príslušný záujem, aby mal efektívnu a najmä účinnú kontrolu. Aby takáto kontrola mohla byť, treba ju príslušne i oceniť. Toto zdôraznil na rokovaniach v Bruseli i predseda Najvyššieho kontrolného úradu.
Teraz mi dovoľte, aby som uviedol pozmeňujúci návrh k návrhu zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
1. V § 82 ods. 1 druhá veta sa slová "v druhom bode a vo štvrtom bode" nahrádzajú slovami "v druhom až štvrtom bode".
Zdôvodnenie: Doteraz platný text zákona má diskriminujúcu povahu vo vzťahu k zamestnancom pôsobiacim na Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky a z toho dôvodu, že tento štátny orgán má z hľadiska svojho nezávislého postavenia v štruktúre štátnych orgánov rovnaké postavenie ako Ústavný súd Slovenskej republiky a Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, na ktoré sa vzťahuje osobitná úprava tarifného platu.
2. V § 161 sa na konci pripája nový odsek 3, ktorý znie. "(3) Zamestnanec, ktorému bola vyplatená náhrada mzdy vo výške 5-násobku jeho priemerného mesačného zárobku podľa odseku 1 písmeno a), b) a d), je povinný vyplatenú sumu náhrady mzdy vrátiť, ak bude v lehote 5 mesiacov od skončenia jeho pracovného pomeru vymenovaný do štátnozamestnaneckého pomeru v inom služobnom úrade."
Zdôvodnenie: Navrhovaná úprava má za cieľ zamedziť špekulatívnemu konaniu zo strany niektorých zamestnancov za účelom získania vysokej náhrady mzdy zmenou služobného úradu v rámci pôsobnosti zákona o štátnej službe.
Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, chcel by som vás požiadať touto cestou o podporu týchto návrhov a zároveň pána spravodajcu, aby dal hlasovať o týchto dvoch pozmeňujúcich návrhoch samostatne. Ďakujem.