M. Andel, podpredseda NR SR: Pán profesor, mrzí ma, musím prerušiť vaše vystúpenie, nakoľko podľa rokovacieho poriadku rokujeme iba do 12.00 hodiny. Bohužiaľ, nemôžem dať ani odhlasovať predĺženie tohto času, nakoľko nie sme uznášaniaschopní. Takže mrzí ma to skutočne, ale... (Hlasy z pléna.)
J. Švec, poslanec: 10 minút.
M. Andel, podpredseda NR SR: Takže je všeobecný súhlas? (Hlasy z pléna.)
Pán profesor, nech sa páči, môžete pokračovať
J. Švec, poslanec: Pani profesorka, nebude to dlho trvať, ja to skrátim.
M. Andel, podpredseda NR SR: Nech sa páči. Prepáčte, že som vám vstúpil do vystúpenia, že som vás prerušil. Nech sa páči.
J. Švec, poslanec: Ďakujem pekne. Ďakujem aj kolegom, že mi dovolia skončiť, pretože si myslím, že je naozaj dôležité, aby sme mali komplexný pohľad na tento problém.
Takže viem si predstaviť aj celoplošné zavedenie poplatkov bez toho, že by sme zaťažili sociálne slabšie skupiny. Študenti prijatí na normálne denné štúdium by študovali za štátne štipendium, ktoré by pokrýval rozpočet vysokých škôl. Všetci tí, ktorí by splnili kritériá spôsobilosti, teda tí, ktorí by sa ocitli pod tou pomyslenou čiarou a boli by skutočne kvalitnými a talentovanými študentmi, by mohli študovať za poplatok. A časť tých poplatkov, ktoré by vysoká škola takýmto spôsobom získala, by sa mohla delimitovať na sociálne štipendiá, čím by sa rozšíril počet študentov, ktorí sú talentovaní, ale na poplatky na štúdium nemajú. Ak by sa zaviedol takýto systém v dennom a externom štúdiu, nebol by diskriminačný, bol by rovný, bol by rovnaký pre všetkých, s rovnakými šancami, ba dokonca si viem predstaviť, že študenti v tej druhej skupine, ktorí platia za štúdium, by sa mohli stať poberateľmi štátneho štipendia, ak by ukázali, že sú skvelí, a, naopak, študenti, ktorí sú lajdáci a ktorí študujú za štátne peniaze, by sa mohli dostať do tej skupiny, v ktorej sa spoplatňuje štúdium. To je ale teória, ktorú sa pokúsime realizovať v budúcnosti v novom zákone, pretože je úplne jasné, že vysoké školy bez diverzifikácie financovania vrátane spoplatnenia štúdia nebudú môcť existovať v budúcnosti. A myslím, že aj študenti to priznali. A ja si spomínam, pán minister, na jedno stretnutie, ktoré sme mali so študentmi v aule Univerzity Komenského niekedy v lete minulého roku spolu s pánom podpredsedom vlády, kde sa pán podpredseda vlády Mikloš spýtal študentov, či by súhlasili - po jeho argumentácii - so zavedením školného. A na moje veľké prekvapenie asi 60 % študentov malo pozitívny názor aj na zavedenie celoplošného financovania.
K prevodu majetku. Najmä študenti a Rada študentov vysokých škôl veľmi tlačia na nás, aby sme tento zákon prijali vzhľadom na to, že zákon dovoľuje prevod majetku do majetkovoprávnych vzťahov vysokej školy. Je to určite významný pomocný krok. O tom nie je možné diskutovať. Je istou barličkou pre podvyživené vysoké školy a objektívne je potrebné tento krok vyzdvihnúť. Domnievam sa však, že je potrebné pozrieť sa aj na odvrátenú stranu tejto mince. Na vysoké školy prejde majetok v odhadovanej cene 18 mld. - 20 mld. korún. A tak sa vás pýtam, pán minister: Ste ochotný dnes tu garantovať navýšenie rozpočtu vysokým školám v budúcom fiškálnom roku? Totiž na tú údržbu bude reálne treba 10 % z celkovej hodnoty majetku, ktorý prejde na vysoké školy. Po druhé, rád by som povedal aj študentom, že je nereálne, ak si myslia, že vysoká škola bude odpredávať tieto majetky. Jednoducho, ani správna rada, ani vy sami, milí kolegovia a kolegyne, nepripustíte, aby vysoká škola svoje majetky predávala. Pri dnešnom nedostatku internátov a pri takej nízkej kapacite ubytovacích možností, aké majú vysoké školy, sa každá budova využije na to, aby študenti mohli bývať, stravovať sa a riadne študovať. Domnievam sa, že tento moment by bolo treba zvážiť, ak hovoríme o majetku vysokých škôl.
A na záver ešte jedna poznámka k titulom. Upozornili ma na to zahraniční kolegovia. Všetkým absolventom magisterského štúdia môže vysoká škola po obhajobe dizertácie a zložení štátnych skúšok udeliť profesný titul doktora. Ide o tituly doktora práv, doktora farmácie, doktora filozofie, doktora teológie a doktora medicíny. Pán minister, chcem sa spýtať: Čomu zodpovedá skratka MUDr.? Čomu zodpovedá skratka JUDr.? Čomu zodpovedá skratka PhDr.? V zákone sa hovorí o doktorovi medicíny, o doktorovi práv a o doktorovi fílozofie? Nezdá sa vám, že je tu nezrovnalosť? Povedzte mi: Kto vie, čo znamená skratka MUDr.? Medicinae universae doctor. Ale kto to vie z laikov, ktorí čítajú tento zákon? Kto to vie, povedzme, z úradníkov štátnej správy, ktorí aplikujú tento zákon na vysokú školu? Nikto. Myslím si, že je to malá taká chyba krásy, ktorú bude treba v zákone určite upraviť. A môžeme ju upraviť napr. v treťom čítaní uvedením plného latinského titulu v zátvorke za skratkou titulu.
Dámy a páni, nebudem predkladať pozmeňujúce návrhy. To, myslím si, v tejto fáze nemá zmysel. Chcem len povedať, že som úprimne čakal lepší zákon o vysokých školách. Čakal som zákon, ktorý bude prospešný nielen pre študentov, ktorí teraz študujú, ale ktorý bude prospešný pre uchádzačov, ktorí len chcú študovať, ktorí si v týchto dňoch podávajú prihlášky na vysokú školu a trasú sa, či sa na vysokú školu dostanú alebo nie. Dnes si každý uvedomuje, že vzdelanie je investícia do budúcnosti. A tak by sme s tou investíciou mali zachádzať aj my tu v parlamente, aj my učitelia na vysokých školách a mali by sme brať do úvahy, že našim mladým ľuďom pomôžeme len vtedy, ak im dáme vzdelanie. Ja vám veľmi pekne ďakujem za pozornosť a odpustite mi tento rozsiahly príspevok, ale považoval som si za osobnú povinnosť zaujať k tomuto vážnemu problému adekvátne stanovisko. Ďakujem ešte raz.
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem vám za vaše vystúpenie, pán kolega.
Faktickými poznámkami budeme pokračovať až po obede.
Čiže vyhlasujem do 14.00 hodiny poludňajšiu prestávku.
Kolegyne, kolegovia, želám vám dobrú chuť.
(Prerušenie rokovania o 12.08 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 14.01 hodine.)
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní.
Prosím pána spravodajcu pána poslanca Šlachtu a pána navrhovateľa za vládu Slovenskej republiky pána ministra Milana Ftáčnika, aby sa dostavili do rokovacej sály.
Pán poslanec Hofbauer sa hlási s faktickou poznámkou. Nech sa páči.
R. Hofbauer, poslanec: Rád sa prihovorím, ale ľutujem, že tu nie je predrečník, ku vystúpeniu ktorého vlastne tú faktickú poznámku mám, pretože pán bývalý rektor Švec vystúpil s verbálnou silou primeranou pedagógovi, ktorý, keď sa dostane ku tribúne, je veľmi obtiažne ho odtiaľ dostať. To je istý spôsob profesijnej deformácie, nie zlej, pretože nakoniec to, čo hovoril, to bolo veľmi zaujímavé, aj keď nie je mi celkom zrozumiteľné, čoho sa týkala tá historická reminiscencia, ktorá zabrala asi pol druha hodiny jeho vystúpenia.
Ja by som sa skôr dotkol tej otázky, o ktorej on sa zmienil v súvislosti s vysokým školstvom v Írskej republike. Škoda, že sa nezmienil o tom pán poslanec aj v tej súvislosti, že Írska republika a Slovenská republika sa nielen podobajú tým, že majú približnú, podobnú rozlohu a približne podobný rozsah ľudnatosti, počet obyvateľov, ale čímsi zásadnejším sa od seba odlišujú. V Írsku niet takého Íra, ktorý by spochybňoval írsku štátnosť, ktorý by hanobil írsky národ, chodil žalovať do zahraničia na Írsko a ktorý by navrhoval, že univerzity vzniknuté v Írskej republike sú zbytočné, ako to robila táto ctihodná koalícia počas obdobia rokov 1994 - 1998 pri otváraní nových univerzít a ako pokračovala v tomto úsilí za vedenia ministra školstva Ftáčnika aj za tohto funkčného obdobia pri spochybňovaní týchto univerzít, pri hľadaní zámienok, ako neudeliť akreditácie, ako vychádzať z odporúčaní akreditačných komisií, ktoré navyše majú odporúčajúci charakter a nie taxatívny. Takže skutočne veľmi som smutný z toho, že pán Švec sa nezmienil o týchto podstatných skutočnostiach, ktoré nedokumentujú koncepčný prístup súčasnej slovenskej koalície, o ktorej by som si trúfal povedať, že nie je slovenská.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová nie je prítomná.
Pán poslanec Šťastný.
P. Šťastný, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Myslím si, že pán poslanec Švec vystihol všetko to, čo zákon neobsahuje, mal by obsahovať, a chcel by som sa dotknúť dvoch vecí.
Jedna vec je v súvislosti s problémom, v ktorom sa hovorí, že tento návrh zákona vytvára priestor na delegovanie právomocí dekanovi alebo dekanom fakúlt rektorom. Ak sa deklaruje alebo je postavený rektor do pozície štatutárneho zástupcu, preboha, zo zákona nemá právomoc delegovať svoje právomoci na dekanov. To je otázka pracovného práva. Tam to jednoducho nie je možné. Tie povinnosti, ktoré mu ukladá zákon ako štatutárovi, nemôže delegovať nikomu inému. Takže to je zavádzanie.
A druhá vec. Prekvapilo ma, že po takej zdrvujúcej kritike tohto zákona od pána poslanca nenasledovalo to, čo by logicky malo nasledovať. A myslím si, že to aj v kuloároch deklaroval, že o tom zákone by sa ďalej nemalo rokovať. Ďakujem.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Drobný.
M. Drobný, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Škoda, že nie je tu pán profesor, ale niektoré jeho pripomienky alebo niektoré jeho myšlienky sú podnetné. Jedna z nich je tá, že študenti si voľne môžu vyberať profiláciu v rámci základného študijného odboru. A oni vyberajú profiláciu podľa toho, aký majú rozhľad v danom odbore a aký majú rozhľad v tom, čo žiada trh. Takže oni môžu vybrať dobre aj zle. Väčšinou si vyberú zle. Videl som to v amerických podmienkach, že si vybrali študenti ošetrovateľstvo a biochemickú profiláciu a 4 roky o nich nikto nezavadil. Potom o nich zavadila istá manažérka, ktorá zakladala výrobu kortikoidov. Tak ich našla, dostali zamestnanie veľmi dobre platené, ktoré existovalo 2 roky, pretože prišla firma Enron a vďaka tej liberalizácii cien energií tejto firmy výroba kortikoidov krachla. A ich profilácia je znovu na ulici a oni profilovo sa neuplatnia ani na veľkom americkom trhu. Keď som s nimi hovoril, už teraz, keď sú nezamestnaní, tak povedali, že naozaj si zle vybrali profil. Páni, ale kto im radil?
A prečo dávame do rúk študentom to, že oni si rozhodujú o profile. No je to dobré, keď majú dobrú informáciu. Ale keď majú zlú informáciu, tak to nemusí byť dobré. Keby sa oni profilovali širšie, nie tak úzko, keby sa oni profilovali polyhistoricky viacej, tak by to bolo ďaleko výhodnejšie, pretože mám teraz docenta z Ameriky, ktorý prednáša dizabilitu psychickú a pri našich psychológoch je chudákom, pretože je úzko špecializovaný. A keď mu dám robiť niektoré elektrofyziologické úkony pre diagnostiku, tak je hotový, tak potom nedokáže metodicky zvládnuť ani za jeden týždeň ani jednu vlnu P-300, ktorú potrebuje psychológ na svoju fundamentáciu, nemôže ju urobiť. Ale on to ani nedokáže za pol roka, páni, takže jeho vzdelanie je veľmi úzke a nie vhodné pre naše podmienky. Ale neviem, či pre podmienky Spojených štátov je to tiež optimálne.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Oberhauser, neboli ste prihlásený s faktickou poznámkou. (Hlasy z pléna.) Aký procedurálny návrh? Nech sa páči.
V. Oberhauser, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Ja sa chcem veľmi ospravedlniť kolegom, lebo to nesúvisí s tým bodom, čo prerokovávame, ale máme zase procedurálnu požiadavku, že jednoducho treba prezenčné listiny uviesť do súladu so zákonom, t. j. s rokovacím poriadkom Národnej rady. Zase je tam taký nezmysel, že ja žasnem, kto je zamestnaný v Kancelárii Národnej rady. Máme uvedené, že sme nezávislí poslanci Národnej rady v poslaneckom klube Slovenskej národnej strany. No je to taký nezmysel, že to je nonsens aj čo len prečítať. Prosím, pán predsedajúci, dajte uviesť do súladu so zákonom prezenčné listiny a so slovenčinou.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec, najskôr vy si dajte do súladu to, čo hovoríte, s rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky. Ak by ste boli členmi poslaneckého klubu, tak je inak vyhotovená prezenčná listina, ako je. Je vyhotovená tak štandardne, ako sú iné prezenčné listiny a už prosím, aby ste faktickými poznámkami nezneužívali rokovanie Národnej rady na neustále pripomínanie problému, ktorý nie je problémom tejto Národnej rady.
Nech sa páči, pán poslanec Osuský je ďalší prihlásený do rozpravy.
P. Osuský, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážená snemovňa, dovolím si na úvod svojho vystúpenia urobiť tiež niekoľko krokov dozadu, do histórie, ale ubezpečujem vás, že nepôjdem do 13. storočia ako ctený kolega poslanec Švec a vrátim sa len do novembra 1989. V novembri 1989 sa v tomto štáte zmenilo mnohé. Možno sa zmenilo málo, mohlo sa zmeniť aj viac, ale v oblasti vysokého školstva sa odohral zásadný zlom. Študenti a pedagógovia vysokých škôl vtedy zahájili proces, ktorý po 40 rokoch stuhnutosti a nehybnosti zaviedol ako na jednu z prvých inštitúcií v tejto krajine samosprávnosť na akademickú pôdu.
Od tých čias, od prijatia zákona o vysokých školách, ktorý kodifikoval samosprávnosť ako základný princíp fungovania prešlo vyše desaťročia. Môžeme po 10 rokoch celkom oprávnene bilancovať. Samozrejme, obzretie sa za tými 10 rokmi je iste i obzretie sa za tým, že sa trvale, žiaľ, udržalo nedofinancovanie vysokého školstva, ktorého prekonanie by umožnilo jeho rozvoj na úroveň, akú vyžaduje Európa, kam kráčame. Je samozrejmé, že ak sa z národného produktu tejto krajiny, ktorý je mnohonásobne menší ako národný produkt krajín, ku ktorým smerujeme, odkrojí čo i len alikvotný podiel koláča v prospech vzdelania, a to i vysokoškolského, bude to, samozrejme, oveľa menej, ako si môže dovoliť pri rovnakom percentuálnom podiele odkrojiť Nemecko. Treba na tomto mieste povedať, že nielen elektrónový mikroskop a počítač, ale mnoho iných vecí, o ktoré sa opiera moderné vzdelávanie, nevyrába nikto so zľavou pre krajiny v transformácii. Je samozrejmé, že nedofinancované vysoké školstvo trpelo zjavnými i skrytými problémami. Je samozrejmé, že nimi trpí i dnes, lebo sa nepodarilo i z toho malého národného produktu odrezávať každý rok aspoň minimálne stúpajúcu časť v prospech vysokého školstva. Nejde o to, rekriminovať, prečo sa tak dialo. Pravda ale je, že i v tom je jeden z mnohých problémov vysokého školstva. Na druhej strane musíme vysokým školám uznať, že tak ako moja univerzita, Univerzita Komenského zvýšila od roku 1989 do dnešných časov počet študentov, ktorým poskytuje vzdelávanie, o vyše 10 000, urobili tak i mnohé iné vysoké školy napriek situácii, v ktorej sa rozpočtovo ocitli a ocitávajú a budú ešte dlho ocitávať.
Je nepochybné, že 10 rokov fungujúca samospráva, a na tom trvám, nebola príčinou problémov, v ktorých je vysoké školstvo. Naopak, myslím si, že existencia samosprávnosti akademickej obce, existencia volených exekutívnych štruktúr akademickej obce bola základom pre postupný, ale dnes už viditeľný rozvoj iniciatívy týchto ľudí žijúcich s pedagogikou, ktorí prevzali napriek nedobrej situácii ekonomickej na svoje bedrá zatiaľ aspoň kvantitatívny rozmach vysokého školstva. Keď tu hovorím a budem hovoriť o právnej subjektivite vysokých škôl a ich fakúlt a o tom, čo je dnes a čo má byť podľa predkladaného zákona, môžem ešte raz zodpovedne a zo svojej skúsenosti povedať, že samosprávny princíp sa vo výraznej miere podieľal na pozitívnom vývoji vysokého školstva, ak o ňom môžeme hovoriť, a nemôžem povedať, že by ma akýkoľvek z argumentov, ktoré som si proti nemu vypočul, presvedčil.
Pravda je, že samosprávne vysoké školstvo znamená z pohľadu tých, ktorí reálne vzdelanie poskytujú, samosprávne fakulty. Fakulty, ktoré sú skutočne a neoddiskutovateľne reálnymi nositeľmi vysokoškolského vzdelávania, sa v ostatných 10 rokoch starali o svoje študijné programy, o svoje síce skromné, ale predsa tu i tam doplňujúce materiálno-technické zabezpečenie v kompetenciách, o akých sa v totalite ani nechyrovalo. Možno tí, ktorí pracujú v tejto oblasti, vedia, ako kedysi veľa záviselo od toho, a ja budem hovoriť zo skúsenosti lekárskej fakulty, na ktorej celý svoj život pôsobím, ako bol prednosta kliniky či ústavu zapísaný na CZV KSS. A tak boli tí, ktorí dostávali v rámci obmedzených možností modernú techniku, a boli takí, ktorí ju nedostávali. Bol to práve samosprávny princíp, ktorý umožnil, že sa napr. práve investície na našej fakulte už roky prerokúvajú v akademickom senáte, ktorého štruktúry a komisie robia poradie priorít, a verejne sa hlasuje, a tým aj vie o tom, kto a čo zo skromného koláčika dostal, a je nemožné, aby o rok či o dva žiadal znova a viac a ostatní "nemali nárok". K tomuto nás však nedoviedla žiadna neblahá minulá tradícia centralizmu, či už straníckeho alebo iného, ale samosprávny princíp. Podobne senáty univerzít hlasovali o rozpočtoch pre jednotlivé fakulty a v celkom logickej kontrole jedného druhým prichádzali napriek hodinám diskusií každý rok k dohode, ktorá i zo skromného koláča v rámci možností spravodlivo nadelila všetkým.
Princíp samosprávnosti sa osvedčil. A ak nám niekto hovorí, že tu dochádza a dôjde k fragmentácii univerzít, tak ja sa pýtam: Ako to, že to 11 či 12 rokov funguje a univerzity nie sú totálne fragmentované? Čo sa stane, ak aj zajtra bude platiť to, čo platilo 10 rokov dodnes? Dôjde k náhlemu rozpadu? Prečo by mali fakulty zničiť svoje univerzity, svoju alma mater? Nechápem to, prečo by mala lekárska fakulta fragmentovať svojím vkladom do činnosti Univerzity Komenského túto univerzitu, ktorá je našou univerzitou. Myslím si teda, že ak dnes kolegovia študenti rozdávajú plagát, na ktorom je slogan - keď nie o nás, tak o kom, keď nie teraz, tak kedy -, tak by som protirečil sloganom, ktorý možno poznáme všetci a ktorý bol platný, a je platný vlastne dodnes, i v tých novembrových dňoch - kto, keď nie my, kedy, keď nie teraz. A teraz je na stole vysokoškolský zákon.
Mrzí ma, že ak sa pozrieme bez bázne a hany do legislatívneho plánu vlády Slovenskej republiky, tejto koaličnej našej vlády a pozrieme sa, kedy mal byť tento zákon tu, kde leží teraz, tak uvidíme veľkú časovú stratu. Samozrejme, je potom paradoxom, ak sa z nami nezavinenej straty stáva takmer argument proti snahe parlamentu niečo v tom zákone zmeniť. Inými slovami, človek má trošku pocit, že je vydieraný tvrdením - keď nie teraz, tak kedy. Takáto norma keby bola predložená v súlade s legislatívnym plánom, tak máme mesiace a mesiace na diskusiu o nej. O nej sa diskutovalo aj tak, to je pravda, ale keď som v tomto ctenom parlamente žiadal pred niekoľkými týždňami predĺženie rokovacej lehoty na 60 dní, neprešlo to, i keď som tvrdil, že by bolo najlepšie zákon vrátiť na prepracovanie v duchu pripomienok. Musím povedať, že dostal som vtedy od cteného kolegu Fera Mikloška odpoveď, že ten zákon opravíme. A tak sme sa dali do opravovania. Pocit zodpovednosti tých, ktorých mienku a názory tu reprezentujem, tak ako názor svoj vlastný, bol natoľko zodpovedný, že neodflákali svoju povinnosť neviem pred kým, ale iste pred sebou samými a pred svojou akademickou obcou a poctivo spracovali 102 pripomienok do druhého čítania. Musím konštatovať, že viac než 3 desiatky z nich prešli do spoločnej správy a mohol by som byť teoreticky spokojný. Na druhej strane musím ale povedať, že zásadný balík 35 pripomienok týkajúcich sa právnej subjektivity a na ňu nadväzujúcich záležitostí v zákone neprešiel.
Vedomý si pocitu zodpovednosti voči tým, ktorých reprezentujem, a to sú ľudia, z ktorých mnohých poznám od novembra 1989 ako tých, ktorí sa snažili o pozitívny vývoj vysokého školstva, ktorí neľutovali času, hodín a desiatok hodín strávených v zápasoch o myseľ vysokoškolskej obce akademickej, ktorí nešetrili síl pri príprave materiálov na rokovania senátov fakúlt či univerzít, cítim povinnosť, i v mene týchto ľudí, doviesť ten zápas do konca. Aký to bude koniec, je v rukách parlamentu.
Ale myslím si a trvám na tom, že ak sa napr. dozviem v diskusii o dôvode zrušenia právnej subjektivity fakúlt argument, že by bol obrovský problém s majetkom, a z toho vykúka podozrenie, že by snáď senáty a exekutíva fakúlt, teda dekani a prodekani, vedenia fakúlt akosi nehospodárne alebo nedajbože tunelujúco nakladali so zvereným majetkom, zostáva mi rozum stáť. Skutočne to považujem za urážku akademickej obce, ktorá na rozdiel od iných centrálne štátom riadených alebo kontrolovaných inštitúcií, ktoré úspešne podľahli vytunelovaniu, nikdy tunelovanie nedopustila. Neviem si predstaviť ako by lekárska fakulta, keby dostala zverený majetok do svojej správy alebo do podielového spoluvlastníctva s univerzitou, svojou alma mater, pripustila tunelovanie svojho majetku, ako by mohla nehospodárne nakladať so zvereným majetkom. Neviem si to predstaviť. Právna subjektivita je dnes akt, ktorého účastníkmi sa stávajú základné školy. I tie s tými latrínami na východnom Slovensku majú vo vízii budúcnosti najbližšej právnu subjektivitu. Zistíte, že i škôlka, Lesná škôlka Vysokej školy lesníckej má v tomto zákone právnu subjektivitu. Nemá ju mať Právnická, Lekárska či Filozofická fakulta Univerzity Komenského s tisíckami študentov, stovkami pedagógov, ktorí, chvalabohu, v rámci možností robia 12 rokov, čo sa dá v rámci možností pre pokrok nášho vysokého školstva. S dovolením, nechápem tento legislatívny proces.
Táto vláda a my s ňou, samozrejme, sme považovali za jednu z priorít vývoja spoločnosti jej decentralizáciu, vyššie územné celky, zosun právomocí ku koreňom, k ľuďom, ktorí budú voliť svojich zástupcov nesúcich zodpovednosť za čo najväčší počet vecí, za ktoré nemôže alebo nemá v občianskej spoločnosti právnu zodpovednosť niesť centrum. Musím povedať, že považujem za biednu kľučku, ak sa napr. pracovnoprávne vzťahy na fakultách zosúvajú do roviny možnosti odovzdania akýchsi právomocí rektorom na základe rozhodnutia senátu. Predstava, že by prijímanie pracovníkov nebolo absolútne jasne garantované v zákone tým, ktorých súčasťou sa majú stať, je nepredstaviteľná. To, že bude o prijímaní pedagóga, ktorý bude učiť skok vysoký, arabistiku, súdne lekárstvo alebo renesančnú kultúru, rozhodovať jedno centrum, je, s dovolením, ťažko predstaviteľné. Považujem za absolútne primerané, aby tak ako doteraz, ak potrebuje fakulta prijať nového mladého asistenta na súdne lekárstvo, sama stanovila konkurzné podmienky, stanovila konkurznú komisiu, aby dekan konkurz vypísal a aby potom konkurzná komisia rozhodla o prijateľnosti toho kandidáta, čo by schválil senát s konečnou platnosťou a potvrdil dekan. To je normálny prístup, aby zároveň o obsadení miesta, ak v rámci, povedzme, zmien v rozvrhu a v študijnej náplni sa vytvorí potreba prijatia jedného ďalšieho pedagóga v oblasti urgentnej medicíny a fakulta tam doteraz tabuľkovo to miesto nemala, absolútne bez okľuky cez akúkoľvek vyššiu inštanciu rozhodovala lekárska fakulta. A ak sa ukáže, že nie je potreba tabuľkového miesta na nejakom inom ústave či klinike, to je normálne, aby toto mohla riešiť samotná fakulta.
Proces centralizácie, ktorý takto hrozí, sa zdôvodňuje tým, že kto nesie zodpovednosť, má mať i možnosť rozhodovať. Musím povedať pri všetkej povinnej úcte k magnificenciám od Bratislavy až po Prešov, že zodpovednosť za to, ako budú vzdelávaní študenti na našej fakulte, nesie jej exekutíva a jej samospráva a, samozrejme, v rámci nej i tí študenti, ktorí sa môžu od študijných programov cez zloženie konkurzných komisií na všetkom svojimi hlasmi podieľať. Odmietam teda tvrdenie, že toto nie je dobrá cesta a že je to protieurópske. Musím len znova zopakovať argument, že mávanie bolonskou deklaráciou mi pripomína sira Arthura Nevilla Chamberlaina, ktorý vystupujúc na letisku v Londýne zamával papierom a povedal: "Zachránil som mier pre Európu." Povedal to po Mníchovskej dohode. Prečítal som snaživo viackrát materiál zvaný Európsky priestor vysokoškolského vzdelávania, spoločné prehlásenie ministrov školstva európskych štátov na stretnutí v Bologni 19. júna 1999. Na ostatnej tlačovej konferencii Občianskej konzervatívnej strany som toto prehlásenie rozdal všetkým novinárom, aby povedali, ak ja som neschopný tam nájsť čokoľvek, čo hovorí, že právna subjektivita fakúlt je proti všetkému dobrému, či teda sa im podarilo nájsť niečo, prečo z tohto papiera vyplýva, že zrušenie právnej subjektivity fakúlt je cestou k svetlým zajtrajškom. Nemyslím si to, odmietam to a rád si vypočujem skutočne reálne argumenty.
Samozrejme, i v kuloárnych rozhovoroch od ctených kolegov zástancov opačného názoru som si napr. vypočul to, že na niektorých fakultách sú zašití málo kvalitní pedagógovia a nedá sa s tým pohnúť, že malá mobilita alebo bránenie mobilite študentov znemožňuje, aby si ten študent vybral výuku na inej fakulte možno niečoho veľmi podobného od kvalitnejšieho pedagóga. Neviem, ako je to na iných fakultách, ale považujem za nedobré riešiť takéto, hoci i v konkrétnom prípade možno vážnejšie problémy komplexným opatrením.
Musím povedať, že, samozrejme, na Slovensku sú i veľké, i malé univerzity. A teraz bez akýchkoľvek urážok jednoducho treba uznať, a to priznávam, že som si na menších univerzitách vypočul názory, že pre nich nie je taký problém v právnej subjektivite, lebo oni majú 4 fakulty v jednej budove. Áno, i také univerzity sú a ja to nepopieram, je to tak. Je možné, že pre nich nie je právna subjektivita existenčnou záležitosťou, ak ich sumárna veľkosť je menšia ako veľkosť jedinej fakulty z väčších fakúlt Univerzity Komenského. Preto na rozdiel od pozmeňujúcich návrhov, ktoré som predkladal vo výbore v druhom čítaní, som transformoval spolu s mojimi kolegami ten nosný bod 23, ja ho prečítam potom, samozrejme, do podoby, v ktorej otvárame možnosť, aby menšie alebo ktorékoľvek fakulty rozhodnutím svojho senátu potvrdeným dekanom sa mohli vzdať práv, ktoré vyplývajú z právnej subjektivity fakúlt, v prospech univerzity. Je teda jasné, že mám snahu prísť ku kompromisu a ponúknuť tým fakultám, ktoré to vidia ako racionálnejší spôsob svojho fungovania, túto opciu. Nemyslím si ale, že kvôli tomu, aby bolo vidno margarétky, máme pokosiť lán slnečníc. A, bez urážky, obidvoje sú krásne kvety, ale nie je to dobrá metóda, ako odňať reálnu možnosť fungovať na samosprávnom princípe veľkým fakultám v mene toho, že niekde to nie je potrebné.
Mrzí ma, musím povedať v tejto súvislosti o úlohe, ktorú v ostatných dňoch a už dlhodobejšie zohráva Študentská rada vysokých škôl. Jej predstavitelia už pred časom prehlásili, že diskusie o právnej subjektivite sú politikárčením a že je to bezvýznamná záležitosť proti celému zákonu. Neviem ako oni, ale ja si spomínam na svojich študentov z novembra 1989, na Stana, Mikloška, Michalka, Ferjanca a ďalších, ktorí vlastne na svojich ramenách vniesli do stuchnutej atmosféry komunistickej vysokej školy princíp samosprávnosti. Musím povedať, že by sa čudovali svojim kolegom, že by sa čudovali tým, ktorí dnes považujú tento princíp za niečo, čo môžeme odhodiť ako starú vestu. Senát našej školy je veľký senát, vzbudzuje niekedy úsmešky, je to ale senát, kde je zastúpený každý ústav a každá klinika lekárskej fakulty. Takže či ide o hlasovanie o väčšej investícii, či ide o rozpočet alebo o čokoľvek, nikto v našej demokracii nemôže povedať, že sa to deje ponad jeho hlavu a ponad jeho možnosti do vecí zasahovať. To, či niekto sa v tej veci angažuje alebo sa na to vykašle, je demokratická možnosť, ale je demokraticky umožnené na tomto sa každému pracovisku svojimi volenými zástupcami podieľať. Považujem tento návrh, tento spôsob fungovania za dobrý, je možno náročný na čas, ťažšie sa dôjde ku konsenzu, ale potom je to konsenzus, za ktorým sa dá bez obavy a s "otevřeným hledím" stáť.
Chcem teda povedať, že - a pán minister mi, priateľsky to hovorím, vrátil moje tvrdenie z prvého čítania - nikto si doteraz netrúfol ísť takto čelne proti akademickej obci tvrdením, že dnes idem proti akademickej obci ja. A podoprel toto tvrdenie, dokonca matematicky korektne, o výsledok hlasovania Rady vysokých škôl, ktorá je jediným zákonným zástupcom akademickej obce na Slovensku a ktorá skutočne väčšinou dvoch hlasov prijala tento zákon s jednou dôležitou výhradou, a síce s tou, že stanovila isté podmienky, za ktorých súhlasí s predloženým textom zákona. Pravda ale je, že tie splnené nie sú. Citujem Radu vysokých škôl, ktorá: "Súhlasí s tým, aby v návrhu zákona o vysokých školách bol zaradený text, ktorý garantuje..." slovo "garantuje" znamená niečo absolútne, matematicky 100-percentne, nie je menšia a väčšia garancia, garantované je garantované, "právomoci fakúlt v oblasti pracovnoprávnych vzťahov a v oblasti podnikateľskej činnosti v rozsahu a za podmienok určených štatútom vysokej školy." A tu sme pri tom, že ten štatút vysokej školy je predkladaný len a výlučne rektorom, že síce vďaka prijatým kompromisným návrhom môže senát do tohto návrhu zasahovať, ale v prípade, že to rektorovi nevyhovuje, tento môže svoj návrh stiahnuť. Ergo to slovo "garantovanie", a hádam každý sledoval, kto mal záujem, niť tejto myšlienky, závisí v konečnej platnosti od vôle rektora, od vôle jediného človeka. Aj keď sa moja magnificencia vo výbore vyjadrila, že diabolizujem rektorov, nech mi odpustí aj on aj všemohúci, ale to, čo žiadam, nie je proti nemu osobne ani proti žiadnemu konkrétnemu rektorovi, lebo rektori sa menia a vysoká škola ostáva. Ale musím povedať, že navrhnuté pre mňa nenapĺňa právne slovo "garantuje", lebo ak garancia závisí od vôle jedného človeka, tak to nie je garancia.
Viete, ten príklad si dovolím rozšíriť i na parlamentnú pôdu. Ctený kolega Ftáčnik predkladá návrh zákona v mene vlády. Opätovne prehlásil, a je to jeho absolútne právo, že ak prejde komplex pozmeňujúcich návrhov, ktoré predložím v oblasti právnej subjektivity, on ten návrh stiahne. Potiaľ, priatelia, tu je analógia s tým, o čom hovorím, lebo je predkladateľ a každý predkladateľ má právo stiahnuť návrh, ak má pocit, že niečo ide nad rámec alebo proti jeho vízii. Na druhej strane, a tu sme pri tom, ktokoľvek z vás, ctení poslanci, má právo takýto stiahnutý návrh zdvihnúť a predložiť. To znamená, nie ste vykázaní do pozície - ber, neber a padaj. A o toto ide. V tom je teda to, čo nie je garancia. S dovolením, keby vláda stiahla návrh zmluvy medzi štátom a 11 cirkvami, čo sa stalo zatiaľ, a ak vláda ten návrh opäť nepredloží, je absolútne moje sväté právo sa toho návrhu ujať a predložiť ho a nikto mi v tom nemôže zabrániť, vy ho môžete prijať alebo neprijať. To znamená, len toto žiadam i pre VŠ. A v tom odmietam, že je splnené slovo "garancia". Nie je splnené. A tým nie je splnená podmienka RVŠ.
Z tých ďalších vecí, o ktorých sa v súvislosti so zákonom diskutuje, by som sa veľmi krátko dotkol otázky spoplatnenia štúdia. Ako človek, ktorý ctí isté zásady, sa domnievam, že je dlhodobo neudržateľné, aby sa 70 % občanov skladalo svojimi daňami na štúdium pre 30 % občanov. A to je pomer, ktorý plánujeme dosiahnuť, povedzme, v pomere vysokoškolsky sa vzdelávajúcich k tým, ktorí sa vysokoškolsky nevzdelávajú. Vysokoškolské vzdelanie nie je choroba, nie je leukémia a je ťažké naň uplatniť princíp solidarity. Je samozrejmé, že ak sme prijali, a kto by neprijal, solidárny princíp základného a stredného vzdelania ako princíp, ktorý majú dosiahnuť všetci, ktorí len trochu môžu, je jasné, že sa tak môže potom riešiť na princípe solidarity. Ak ale i na výhľad 10 či 15 rokov vieme povedať, že 2 tretiny občanov nebudú požívať výhody akéhosi systému, dôchodca bude takmer každý, chorý môže byť každý, ale vysokoškolské vzdelanie nebude mať dlhodobo ani polovička populácie, nepovažujem teda za dlhodobo udržateľné v našich podmienkach to, že bude bezplatné vysoké školstvo. Je, samozrejme, otázkou, nakoľko to zapadá do ministrovej koncepcie - a to už je politikum -, do schémy tzv. politicky rozumných úvah hovoriť 6 mesiacov pred voľbami o spoplatnení štúdia.
Samozrejme, dostalo sa nám takých výčitiek, že budeme bojovať v straníckych tričkách. Ja tento názor ako konzervatívec hovorím, pretože si myslím, že je čestný a úprimný. Myslím si, že vzhľadom na stav našej ekonomiky, vzhľadom na skutočnosť, že chceme byť konkurencieschopní vo vysokom školstve a v jeho produkte, vo vzdelanom mladom človeku, a zároveň naň vynakladáme podstatne menej peňazí ako porovnateľné krajiny, s ktorými chceme súperiť, si musíme prestať klamať. Je teda očividné, že od počítača až po mikroskop všetko stojí rovnako na kliniku dermatológie v Mníchove, v Paríži a v Bratislave. A tu je tých peňazí neporovnateľne menej. A tak sa síce môžeme tváriť, že dobrým vysokoškolským zákonom prekonáme veľkým skokom priepasť, na druhej strane ktorej stojíme, a tam je Európa, ale reálne sa tak nestane. A preto aj keď je mi jasné, že tento názor nie je dnes, možno ani nabudúce nebude politicky priechodný, domnievam sa, že tak ako verím, že parlament prijme zlepšenie finančného ohodnotenia vysokoškolských učiteľov a učiteľov vôbec, verím, že dlhodobo nebude únosné, aby sa na vzdelanie budúcich advokátov, budúcich programátorov, ale aj budúcich lekárov skladala celá spoločnosť. Za normálne považujem, aby mal ten lekár, ten programátor alebo ten advokát taký plat, aby jeho rozhodnutie študovať na vysokej škole bolo spojené s jeho osobným finančným vkladom do jeho budúcnosti. Ale, prosím, toto nie je pre mňa zatiaľ témou dňa.
A zase z principiálnych príčin, keď v článku ústavy o vzdelaní v ústave nevidím 2 kategórie mladých ľudí, nevidím tam Joža, ktorý by mal študovať denne a zadarmo, a nevidím vedľa Fera v tom článku ústavy, ktorý by mal študovať za nejaké peniaze na tej istej fakulte, domnievam sa, že toto je na hrane ústavnosti. Paradoxne sa potom zrejme vo svojom hlasovaní dostanem v tomto jednom bode do súladu s pánom ministrom, pretože ak sa nezavádza plošne platenie všetkými, ktorí budú ťažiť z dosiahnutého právnického, medicínskeho či matematicko-informatického vzdelania, je potom zvláštne chcieť to len od niektorých. Ak neuznáte tento argument, samozrejme, je to vaše právo, ale, s dovolením, to principiálne i v súlade s ústavou vidím takto. Nebudem k spoplatneniu ďalej vystupovať.
Ja si vám dovolím teda - a mrzí ma, už som to predvádzal vo výbore pre školstvo a tí, ktorí tam sedeli a opäť sedia poctivo aj teraz a počúvajú, nech mi prepáčia toto, čo nie je illusion de déjá vu, teda pocit, že toto som už kedysi zažil - v súlade so svojím presvedčením opäť prečítať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, k tlači 1243. Ospravedlňujem sa vám za to, že vás teraz nimi zdržím. (Hlasy z pléna.) 57.
Prvý návrh je: V § 3 ods. 3 v poslednej vete sa bodka nahrádza čiarkou a dopĺňa sa slovami: "povoľuje rektor a v prípade fakulty dekan". Navrhuje sa použiť presnejšiu formuláciu, aby bolo zrejmé, že tak základnú vec z hľadiska akademickej nezávislosti, ako je vstup silových zložiek štátu na akademickú pôdu fakulty, môže dekan ovplyvňovať aj z vlastnej vôle.
Návrh 2 je: V § 6 ods. 1 sa vypúšťa písmeno b). Vypustené ustanovenie sa následne zaradí do § 22 ods. 2 ako písmeno a). Ide o kompetenciu fakulty pri prijímaní na štúdium, ktorá vyplýva z právnej subjektivity fakulty.
Návrh 3 je: V § 6 ods. 1 sa vypúšťa písmeno g). Ostatné písmená sa následne premenia. Ide o zmenu v nadväznosti na právnu subjektivitu fakúlt.
Návrh 4 je: V § 8 ods. 1 sa slová "najmenej 15 členov" nahrádzajú slovami "najmenej 33 členov". Akademický senát vysokej školy je zastupiteľským orgánom. Je krajne atypické, aby sa konštruoval tak málo početný 15-členný zastupiteľský orgán, ako sa navrhuje. V ňom nie je možné plne reflektovať pluralitu názorov akademickej obce, pretože na každého člena akademického senátu pripadá i na malej univerzite alebo vysokej škole veľký priemerný počet členov akademickej obce. Neviem si predstaviť, ak má fakulta 5 ročníkov štúdia a dokonca viaceré smery, ako je možné 5 študentmi, čo by bola povinná tretina, pokryť názorové spektrum 5 ročníkov pri tvorbe napr. rozvrhu alebo študijných poriadkov. A to len uvádzam ako príklad.
Návrh 5 je: V § 9 ods. 1 písm. b) znie: "b) schvaľuje na návrh rektora vnútorné predpisy verejnej vysokej školy podľa § 14 ods. 1 písm. a) až e) a i) až k), na návrh predsedu akademického senátu verejnej vysokej školy vnútorné predpisy verejnej vysokej školy podľa § 14 ods. 1 písm. f) a g) a na návrh dekana vnútorné predpisy fakulty podľa § 31 ods. 2 písm. a), § 31 ods. 3 písm. a) a § 32. Akademický senát verejnej vysokej školy má počas schvaľovania právo zmeniť návrh vnútorného predpisu predloženého rektorom alebo predsedom akademického senátu verejnej vysokej školy. Predkladateľ vnútorného predpisu verejnej vysokej školy má právo kedykoľvek počas schvaľovania návrh vnútorného predpisu stiahnuť z rokovania akademického senátu verejnej vysokej školy." Ide o návrh zo spoločnej správy výborov k návrhu tohto zákona a navrhuje sa doplniť ho o písomný návrh ministra školstva, ktorý vznikol po prvom čítaní tohto zákona na základe jeho rokovania s Predsedníctvom Klubu dekanov Slovenskej republiky. Explicitne sa ním stanoví, že člen akademického senátu vysokej školy má právo aj pri prerokúvaní stanovených predpisov v akademickom senáte vysokej školy navrhovať zmeny a doplnenia návrhu, ktorý predložil rektor alebo predseda akademického senátu vysokej školy.
Návrh 6 je: V § 9 ods. 1 sa za písmeno e) vkladá nové písmeno f), ktoré znie: "f) schvaľuje po prerokovaní vo vedeckej rade vysokej školy všeobecné kritériá na obsadzovanie miest profesorov a docentov zaradených na vysokej škole." Ostatné písmená sa následne prečíslujú. Schvaľovacia kompetencia sa týmto presúva do pôsobnosti akademického senátu vysokej školy, pretože ide o priamu súvislosť s pracovnými miestami. Táto kompetencia sa ohraničuje na tie miesta, ktoré nie sú na fakultách.
Návrh 7 je: V § 9 ods. 1 sa za novovložené písmeno f) vkladá nové písmeno g), ktoré znie: "g) schvaľuje konkrétne kritériá na obsadzovanie miest profesorov a docentov zaradených na vysokej škole." Ostatné písmená sa následne prečíslujú. Schvaľovacia kompetencia sa aj v tomto prípade presúva do pôsobnosti akademického senátu vysokej školy, pretože ide o priamu súvislosť s pracovnými miestami. Táto kompetencia sa ohraničuje na tie miesta, ktoré nie sú na fakultách.
Návrh 8 je: V § 9 ods. 1 písm. n) sa slová "vyjadruje sa o návrhu" nahrádzajú slovami "schvaľuje návrh". Tak závažnú vec, ako je zriaďovanie, zlučovanie, splynutie, rozdelenie alebo zrušenie časti vysokej školy, je vhodné ponechať v kompetencii akademického senátu verejnej vysokej školy ako najvyššieho samosprávneho orgánu vysokej školy, t. j. navrhuje sa ponechať doterajšia právna úprava. Tu si dovolím malé expozé. Moja ctená magnificencia pred niekoľkými mesiacmi predložila v Akademickom senáte Univerzity Komenského návrh na zriadenie ďalšej novej fakulty. Samozrejme, nedošlo k nijakým problémom a, samozrejme, svojej magnificencii sme tento dobrý a odôvodnený návrh, samozrejme, schválili. Ale bolo primerané, aby sa o tom vyjadrili i zástupcovia tých fakúlt, ktorí sa potom budú deliť zo spoločného koláča, iste nie veľmi bohatého, s novovzniknutou fakultou. Stalo sa, samozrejme, tak a prijali sme to. Všeobecne tu poviem len k tomu slovu "vyjadruje". Je o mne notoricky známe, že strašne nemám rád v zákone slovo "vyjadruje". Ako príklad uvádzam, keď sa budem so svojou manželkou vyjadrovať k zlému osudu tuleních mláďat, tak je to vyjadrovanie sa, čím si vážnejším sa stane vtedy, ak neschválim, aby si kúpila kožuch z kože tuleních mláďat. Až vtedy som zabránil tomu, o čom som sa dovtedy len vyjadroval. Inými slovami, ten, kto sa v zákone len vyjadruje, je miestami skutočne na smiech.
Návrh 9 je: V § 10 ods. 4 text pred bodkočiarkou znie: "Rektor po schválení akademickým senátom verejnej vysokej školy zriaďuje, zlučuje, nariaďuje splynutie a rozdeľuje a zrušuje súčasti verejnej vysokej školy (§ 20 ods. 1)." Ide o zmenu prijatú v nadväznosti na návrh k § 9 ods. 1 písm. n).
Návrh 10 je: V § 10 sa odsek 8 vypúšťa. Ostatné odseky sa prečíslujú. V nadväznosti na právnu subjektivitu fakúlt kompetencia sa presúva do pôsobnosti akademického senátu fakulty.
Návrh 11 je: V § 12 ods. 1 písm. h) znie: "h) prerokúva všeobecné kritériá na obsadzovanie miest profesorov a docentov zaradených na vysokej škole." Schvaľovacia kompetencia sa v tomto prípade presúva do pôsobnosti akademického senátu vysokej školy, pretože ide o priamu súvislosť s pracovnými miestami. Táto kompetencia sa ohraničuje na tie miesta, ktoré nie sú na fakultách.
Návrh 12 je: V § 12 ods. 1 písm. i) znie: "i) prerokúva konkrétne kritériá na obsadzovanie miest profesorov a docentov zaradených na vysokej škole." Opäť schvaľovacia kompetencia sa presúva do pôsobnosti akademického senátu vysokej školy, pretože ide o priamu súvislosť s pracovnými miestami. Táto kompetencia sa ohraničuje na tie miesta, ktoré nie sú na fakultách.
Návrh 13 je: V § 13 ods. 1 sa vkladá nová druhá veta, ktorá znie: "Funkčné obdobie vedúcich zamestnancov verejnej vysokej školy je 4-ročné." Reči o všemocnom kvestorovi, ktoré iste vychádzali zo skúseností aj z minulosti, tu už dnes zazneli. Ak je predpísané funkčné obdobie pre akademických funkcionárov, teda i pre najvyšších akademických funkcionárov, ako sú rektori a dekani, a obsadzovanie funkčných miest docentov a profesorov sa deje takisto na ohraničenú dobu, musí sa funkčné obdobie z dnes platnej právnej úpravy zachovať aj pre vedúcich zamestnancov verejnej vysokej školy. Toto riešenie nespochybňuje pracovné miesto vedúceho zamestnanca verejnej vysokej školy, potvrdzuje však nutnosť uchádzať sa oň v stanovených časových intervaloch, podobne ako to robí nádejný prednosta kliniky, dekan či rektor.
Návrh 14 je: V § 14 ods. 2 písm. b) znie: "b) základnú organizačnú štruktúru verejnej vysokej školy vrátane spôsobu určovania počtu a štruktúry pracovných miest zamestnancov zaradených na vysokej škole." Ide opäť o zmenu v nadväznosti na právnu subjektivitu fakúlt.
Návrh 15 je: V § 14 ods. 2 písm. f) znie: "f) rámcové podmienky na prijatie na štúdium (§ 51) vrátane určovania počtu prijímaných poslucháčov, ak študujú študijný odbor, ktorý neorganizuje niektorá z fakúlt." Ide o zmenu v nadväznosti na právnu subjektivitu fakúlt.
Návrh 16 je: V § 16 nadpis znie "Majetok verejnej vysokej školy a fakulty". Ide o zmenu v nadväznosti na právnu subjektivitu fakulty.
Návrh 17 je: V § 16 sa všade za slová "verejná vysoká škola" v akomkoľvek páde vkladajú slová "a fakulta" v príslušnom páde. Ide opäť o zmenu v nadväznosti na právnu subjektivitu fakúlt.
Návrh 18 je: V § 16 ods. 4 sa vkladá druhá veta, ktorá znie: "O nakladaní s majetkom fakulty rozhoduje dekan." Ide o zmenu v nadväznosti na právnu subjektivitu fakúlt.
Návrh 19 je: V § 16 ods. 4 posledná veta znie: "O nakladaní s majetkom, ktorý slúži na plnenie úloh fakulty, rozhoduje dekan po schválení s akademickým senátom fakulty." Pre tak závažnú vec, akou je nakladanie s majetkom fakulty, ktorý slúži na plnenie úloh fakulty, sa vyžaduje súhlas akademického senátu fakulty, čo považujeme za prirodzené.
Návrh 20 je: V § 17 sa všade za slová "verejná vysoká škola" v akomkoľvek páde vkladajú slová "a fakulta" v príslušnom páde. Ide o nadväznosť na právnu subjektivitu fakúlt.
Návrh 21 je: V § 18 nadpis znie: "Hospodárenie verejnej vysokej školy a fakulty". Ide opäť o nadväznosť na právnu subjektivitu fakulty.
Návrh 22 je: V § 18 sa všade za slová "verejná vysoká škola" v akomkoľvek páde vkladajú slová "a fakulta" v príslušnom páde. Ide o nadväznosť na právnu subjektivitu fakúlt.
Návrh 23, prosím vás, toto je nosný bod, ktorý hovorí, že v § 21 sa vkladá nový odsek 1, ktorý znie: "Fakulty sú právnické osoby. Po schválení v akademickom senáte fakulty môže fakulta odovzdať svoje práva vyplývajúce z postavenia fakulty ako právnickej osoby vysokej škole." Toto je to, o čom som už hovoril. Nechceme brániť fakultám, ktoré z najrôznejších príčin demokratickým rozhodnutím svojej akademickej obce a svojej exekutívy volenej demokraticky prijmú rozhodnutie a odovzdajú svoje právomoci v oblasti právnej subjektivity. Je prirodzené, ak takto demokraticky rozhodnú, aby sa tak stalo. Ostatné odseky sa následne prečíslujú. Nie je ničím odôvodnené, aby sa systém vysokého školstva centralizoval v čase, keď sa všetko ostatné v civilizovanom svete decentralizuje. Takýto mocenský zásah do autonómnosti fakúlt, znamenajúci zánik ich právnej subjektivity, je neprijateľný. Išlo by o zásadnú zmenu princípov zákona č. 172/1990 Zb. v platnom znení, pričom sa neuvádzajú žiadne relevantné argumenty na takéto popretie doterajších demokratických mechanizmov 12-ročného spravovania vysokých škôl a fakúlt. Navrhuje sa, aby fakultám (napr. menším), ktorým vyhovuje, aby právnu subjektivitu a s ňou spojené úkony vykonávala vysoká škola, bolo explicitne umožnené postúpiť svoju právnu subjektivitu vysokej školy. Takýmto spôsobom sa dobrovoľne a demokraticky deleguje právna subjektivita spôsobom zdola nahor, čo je v plne v súlade s demokratickým režimom spravovania vecí spoločného záujmu.
Návrh 24 je: V § 22 ods. 1 sa písmeno a) vypúšťa. Ide o zmenu v nadväznosti na právnu subjektivitu fakúlt.
Návrh 25 je: V § 22 ods. 1 písm. d) znie: "d) uzatváranie zmeny a zrušovanie pracovnoprávnych vzťahov." Ide opäť o zmenu v nadväznosti na právnu subjektivitu fakúlt.
Návrh 26 je: V § 22 ods. 2) písm. b) znie: "b) určovanie počtu prijímaných uchádzačov o štúdium." Je to zmena nadväznosti na právnu subjektivitu fakúlt.
Návrh 27 je: V § 22 ods. 2 písm. e) znie: "e) určovanie počtu a štruktúry pracovných miest zamestnancov zaradených na fakulte." Ide opäť o zmenu v nadväznosti na právnu subjektivitu fakúlt.
Návrh 28 je: V § 22 ods. 2 písm. h) sa slovo "vyjadruje" nahrádza slovom "schvaľuje". Ide o zmenu v nadväznosti na právnu subjektivitu fakúlt.
Návrh 29 je: V § 25 ods. 1 v druhej vete sa slová "najmenej 11 členov" nahrádzajú slovami "najmenej 33 členov". Akademický senát fakulty je zastupiteľským orgánom. Je krajne atypické, aby sa konštruoval tak málo početný 11-členný zastupiteľský orgán, ako sa navrhuje. V ňom nie je možné plne reflektovať pluralitu názorov akademickej obce, pretože na každého člena akademického senátu pripadá veľký priemerný počet členov akademickej obce.
Návrh 30 je: V § 26 ods. 1 písm. a) znie: "a) schvaľuje na návrh dekana vnútorné predpisy fakulty, podľa § 31 ods. 2 písm. a), b) a f) a vnútorné predpisy fakulty podľa § 31 ods. 3, ak sa na návrh dekana nerozhodne, že fakulta sa bude riadiť príslušnými predpismi verejnej vysokej školy (§ 14 ods. 1 písm. b), d), i) a j)), schvaľuje na návrh predsedu akademického senátu fakulty vnútorné predpisy fakulty podľa § 31 ods. 2 písm. c) a d). Akademický senát fakulty má počas schvaľovania právo zmeniť návrh vnútorného predpisu predloženého dekanom alebo predsedom akademického senátu fakulty. Predkladateľ vnútorného predpisu fakulty má právo kedykoľvek počas schvaľovania návrh vnútorného predpisu stiahnuť z rokovania akademického senátu verejnej vysokej školy." Ide o návrh zo spoločnej správy výborov Národnej rady k návrhu tohto zákona. A navrhuje sa doplniť ho o fakultnú analógiu písomného návrhu ministra školstva Slovenskej republiky, ktorý vznikol po prvom čítaní tohto zákona na základe jeho rokovania s Predsedníctvom Klubu dekanov Slovenskej republiky pre vysoké školy. Explicitne sa ním stanoví, že člen akademického senátu fakulty má právo aj pri prerokúvaní stanovených predpisov v akademickom senáte fakulty navrhovať zmeny a doplnenia návrhu, ktorý predložil dekan alebo predseda akademického senátu fakulty.
Návrh 31 je: V § 26 ods. 1 písm. b) znie: "b) volí dekana, príp. navrhuje odvolanie dekana a schvaľuje návrh rektora na odvolanie dekana (§ 27 ods. 3) po odvolaní dekana alebo po predčasnom skončení funkčného obdobia dekana z iných dôvodov (napr. z osobných dôvodov alebo zo zdravotných dôvodov) alebo v iných prípadoch, keď fakulta nemá dekana, poveruje výkonom funkcie dekana do vymenovania nového dekana." Ide o zmenu v nadväznosti na pripomienku o právnej subjektivite fakúlt. Dekana musí v samosprávnom mechanizme voliť volený orgán fakulty.
Návrh 32 je: V § 26 ods. 1 písm. i) znie: "i) schvaľuje podmienky na prijatie na štúdium študijných programov uskutočňovaných fakultou predložené dekanom." Ide opäť o zmenu v nadväznosti na právnu subjektivitu fakúlt.
Návrh 33 je: V § 26 ods. 1 písm. j) sa slová "vyjadruje sa o návrhu" nahrádzajú slovami "schvaľuje návrh". Je vhodné, aby o týchto závažných zmenách rozhodoval akademický senát. O slove "vyjadruje" som už svoje povedal.
Návrh 34 je: V § 26 ods. 1 sa dopĺňa nové písmeno m), ktoré znie: "m) schvaľuje počet a štruktúru pracovníkov fakulty." Niet dôvodu, aby oproti dnešnému stavu bola akademickému senátu fakulty, a tým aj fakulte ako takej táto kompetencia odňatá.
Návrh 35 je: V § 27 ods. 2 znie: "Dekana vymenúva a odvoláva na návrh akademického senátu predseda akademického senátu fakulty. Predseda akademického senátu fakulty vymenuje za dekana kandidáta navrhovaného akademickým senátom fakulty, ak to nie je v rozpore s týmto zákonom." Ide o zmenu v nadväznosti na právnu subjektivitu fakulty. Do funkcie musí vymenovať a odvolať z nej ten orgán, ktorý vykonal voľbu.
Návrh 36 je: V § 27 ods. 7 znie: "Dekan vykonáva právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch u zamestnancov verejnej vysokej školy zaradených na fakulte." Ide o zmenu v nadväznosti na právnu subjektivitu.
Návrh 37 je: V § 29 ods. 1 písm. h) znie: "h) prerokúva a predkladá akademickému senátu fakulty na schválenie všeobecné kritériá na obsadzovanie miest profesorov a docentov na fakulte." Ide o zmenu v nadväznosti na právnu subjektivitu fakúlt.
Návrh 38 je: V § 29 ods. 1 písm. i) znie: "i) prerokúva a predkladá akademickému senátu fakulty na schválenie konkrétne podmienky výberového konania na obsadzovanie miest profesorov na fakulte." Opäť ide o zmenu prijatú v nadväznosti na právnu subjektivitu fakúlt.
Návrh 39 je: V § 30 ods. 1 sa vkladá nová druhá veta, ktorá znie: "Funkčné obdobie vedúcich zamestnancov fakulty je štvorročné." Ak je predpísané funkčné obdobie pre akademických funkcionárov a obsadzovanie funkčných miest docentov a profesorov, sa deje takisto na ohraničenú dobu, musí sa funkčné obdobie z dnes platnej právnej úpravy zachovať aj pre vedúcich zamestnancov fakulty. Toto riešenie opäť nespochybňuje pracovné miesto vedúceho zamestnanca fakulty, potvrdzuje však nutnosť uchádzať sa oň v stanovených časových intervaloch. Inými slovami, dekan i rektor sú limitovaní na dve funkčné obdobia, ale podľa platného stavu by kvestor a tajomník fakulty tam mohli byť úplne donekonečna.
Návrh 40 je: V § 31 ods. 2 sa za písmeno e) vkladajú nové písmená f) až k), ktoré znejú: "f) študijný poriadok fakulty, g) pracovný poriadok fakulty, h) štipendijný poriadok fakulty, i) disciplinárny poriadok fakulty, j) zásady výberového konania na obsadzovanie pracovných miest vysokoškolských učiteľov, pracovných miest výskumných pracovníkov, funkcií profesorov a docentov a funkcií vedúcich zamestnancov, k) ďalšie predpisy, ak to ustanoví štatút fakulty." Následne sa vypúšťa pôvodný odsek 3 a odseky 4 a 5 sa prečíslujú ako odseky 3 a 4. Ide o zmenu prijatú v nadväznosti na právnu subjektivitu fakulty.
Návrh 41 je: V § 33 ods. 2 písm. a) znie: "a) fakultné nemocnice, fakultné nemocnice s poliklinikou, fakultné kliniky, verejné lekárne, nemocničné lekárne a verejné lekárne zriadené ako výučbové základne." V prípade neprijatia tejto zmeny by sa režim špecializovaného výučbového zariadenia vysokej školy nevzťahoval na kliniky, ktoré sú roky etablované mimo právnických osôb, ktoré majú v názve "fakultná nemocnica". Známym takým príkladom je napr. naša onkologická klinika, ktorá je súčasťou Ústavu svätej Alžbety a je takisto výučbovou základňou lekárskej fakulty, lebo len tam sa učí odbor, ktorý, dúfajme, budeme čo najmenej potrebovať.
Návrh 42 je: V § 34 ods. 1 znie: "Klinická a praktická výučba a celoživotné odborné vzdelávanie v študijných programoch v oblasti lekárstva alebo farmácie sa uskutočňuje najmä vo fakultných nemocniciach, vo fakultných klinikách a vo fakultných lekárňach. Na týchto pracoviskách sa uskutočňuje aj výskumná, vývojová, liečebno-preventívna a ďalšia tvorivá činnosť. Tieto pracoviská sú akademickou pôdou." Je dôležité explicitne uviesť jednak nosnú časť činností, t. j. liečebno-preventívnu starostlivosť, pre ktoré je nutné, nutné realizovať časť výučby v uvedených špecializovaných výučbových zariadeniach, jednak celoživotné vzdelávanie ako integrálnu súčasť štúdia zdravotníckych pracovníkov, ktorá takisto prebieha v uvedených pracoviskách. Jednoznačne sa kodifikuje aj režim akademickej pôdy pre uvedené pracoviská, pretože tak ako v tej lesníckej škôlke učí Vysoká škola lesnícka, tak sa interná medicína učí na prvej aj druhej, aj tretej internej klinike.
Návrh 43 je: V § 34 ods. 2 znie. "Fakultnú nemocnicu zriaďujú pri lekárskej fakulte na návrh dekana tejto fakulty minister školstva a minister zdravotníctva. Štatút univerzitnej nemocnice vydá na návrh dekana fakulty minister školstva a minister zdravotníctva. Podrobnosti o riadení, činnosti a organizácii fakultných nemocníc, fakultných kliník a fakultných lekární upravia ministerstvo, rozumie sa školstva, a Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky všeobecne záväzným predpisom." Definuje sa takto spôsob vzniku a riadenie fakultnej nemocnice, na zriadení a organizácii práce v nej ktorej by mali participovať oba bezprostredne zainteresované rezorty. Táto právna úprava doteraz úplne chýba.
Návrh 44 je: Nadpis druhej časti tretej hlavy znie: "Správna rada verejnej vysokej školy a fakulty". Ide o zmenu v nadväznosti na právnu subjektivitu fakúlt.
Návrh 45 je: Za § 39 sa vkladá nový § 39a s nápisom: "Správna rada fakulty", ktorý znie: "Ustanovenia § 38 a § 39 sa primerane vzťahujú na fakultu." Ide o zmenu v nadväznosti na právnu subjektivitu fakúlt.
Návrh 46 je: V § 73 ods. 7 sa za slovo "úväzok" vkladajú slová "do výšky 33-percentného určeného pracovného času". Nie je vhodné, aby sa napr. na teoreticky 99-percentný pracovný úväzok mohol prijať zamestnanec bez výberového konania, ak na 100-percentný pracovný úväzok musí uchádzač absolvovať náročné výberové konanie. Preto stanovujeme tú hranicu 33 % úväzku. Na to, aby sa uchádzač stal plnoprávnym zamestnancom, prechádza napr. na našej fakulte pomerne zložitým, ale zároveň demokratickým konkurzným konaním. Je neúnosné, ak by na 80-percentný úväzok mohol byť prijatý niekto z ulice bez konkurzu.
Návrh 47 je: V § 76 ods. 1 sa za slová "umeleckých pracovníkov" vkladajú slová "na základe výberového konania". Ide o zabezpečenie rovnosti spôsobu pri obsadzovaní miest výskumných a umeleckých pracovníkov v porovnaní s učiteľmi.
Návrh 48 je: V § 88 ods. 4 v prvej vete sa slová "vysokou školou" nahrádzajú slovom "fakultou". Výšky štandardného školného by vysoká škola nemala určovať pre všetky fakulty, ale fakulty by ich určovali podľa konkrétnej finančnej náročnosti ich študijných programov. Samozrejme v prípade, že parlament nedôjde k dohode o zavedení školného, sa nebude zatiaľ tento paragraf napĺňať, ale považujeme za primerané, aby tam pre nejaké budúce rozhodnutia takýto paragraf bol. Už tu zaznelo vo vystúpení predrečníka, že ten systém platenia školného za externé štúdium má ešte jednu vážnu a totálne diskriminačnú trhlinu. Zaznelo tu v prejave kolegu Šveca, že existujú fakulty, ktoré historicky už desiatky rokov poskytujú externé vzdelávanie. Samozrejme, celkom oprávnene majú pocit, že príjmy z tohto pomáhajú fungovať tej fakulte. Na druhej strane treba povedať, že neviem ako by sme sa mohli pozrieť na fakulty, ktoré jednoducho takúto vec poskytovať nemôžu. A tým pádom by sme prijali ich apriórne vyradenie z tohto fungovania. Je ťažká predstava, že by lekárska fakulta napr. poskytovala vzdelanie vo večernom spôsobe alebo externe. Nechápem ale potom, ako by sme mohli akceptovať tento princíp pre iné fakulty, pre ktoré by bola takáto metóda zdrojom príjmov, a iné fakulty, ktoré by to proste nerobili, lebo sa to nedá, a tieto príjmy by nemali. Iná možnosť, samozrejme, by viedla postupne k tomu, že by sa tie fakulty mohli rozhodnúť pri neprijatí primeraného ustanovenia, že znížia možno čiastočne svoju kapacitu v dennom štúdiu a ak sa povolí platenie externého štúdia, presunú časť svojich kapacít do externého štúdia, čo by potom skutočne mohlo rozbiť systém poskytovania vysokoškolského vzdelávania.
Návrh 49 je: V § 88 sa v odsekoch 8, 9 a 10 slová "vysoká škola" nahrádzajú slovom "fakulta". Ide o zmenu v nadväznosti na právnu subjektivitu fakúlt.
Návrh 50 je: V § 88 ods. 15 a 17 sa za slová "vysokej školy" vkladá čiarka a slová "resp. fakulty". Ide opäť o zmenu v súvislosti s právnou subjektivitou fakúlt.
Návrh 51 je: V § 88 ods. 16 sa slovo "rektor" nahrádza slovom "dekan". Ide o zmenu v nadväznosti na právnu subjektivitu fakúlt.
Návrh 52 je: V § 93 ods. 1 znie: "Vysoká škola, resp. fakulta pre študentov študijných programov realizovaných na fakulte priznáva v rámci možnosti študentov štipendiá z vlastných zdrojov najmä za vynikajúce plnenie študijných povinností, dosiahnutie vynikajúceho výsledku v oblasti štúdia, výskumu, vývoja, umeleckej alebo športovej činnosti alebo ako jednorazovú alebo pravidelnú sociálnu podporu." Ide o zmenu v nadväznosti na právnu subjektivitu fakúlt.
Návrh 53 je: V § 98 ods. 2 písm. o) znie: "o) plní úlohu nadriadeného štátneho orgánu v právnom konaní voči vysokej škole (§ 108 ods. 2)." Pri rešpektovaní právnej subjektivity fakúlt je prirodzeným nadriadeným orgánom v rámci správneho konania pre fakulty vysoká škola.
Návrh 54 je: V § 99 ods. 3, 4 a 5 sa za slová "vysokej školy" vkladajú slová "resp. fakulty". Ďakujem pánu kolegovi Rusnákovi. Ide o zmenu v nadväznosti na právnu subjektivitu fakúlt.
Návrh 55 je: V § 103 ods. 1 znie: "Reprezentáciu vysokých škôl tvorí Rada vysokých škôl." Následne sa vypúšťajú odseky 4 a 5. Niet dôvodu, prečo sa má oproti teraz platnej právnej norme, v ktorej je orgánom reprezentácie vysokých škôl len Rada vysokých škôl so zastúpením všetkých vysokých škôl a fakúlt, rozširovať počet orgánov reprezentujúcich zo zákona vysoké školy voči štátnym autoritám. Vládny návrh vedie len ku komplikácii vzťahov vysokých škôl voči štátu, preferuje rektorov, a tým vysoké školy pred dekanmi, a tým fakultami, pretože medzi orgánmi reprezentácie sa napr. nenavrhuje Klub dekanov Slovenskej republiky, hoci prax ukázala, že v mnohých otázkach sa názor dekanov môže zreteľne líšiť od názoru rektorov.
Návrh 56 je: V § 106 ods. 8 prvá veta znie: "V súvislosti s transformáciou súčasných študijných odborov na študijné programy si verejné vysoké školy pre zamestnancov zaradených na fakulte utvoria do 1. januára 2003 v súlade s týmto zákonom štruktúru funkcií profesorov, docentov a ostatných učiteľov." Ide opäť o zmenu v nadväznosti na právnu subjektivitu fakúlt.
A posledný návrh, priatelia, ďakujem vám, návrh 57 je: V § 107 ods. 2 znie: "Majetok štátu, ktorý je ku dňu 1. januára 2003 v správe verejnej vysokej školy a v nájme (užívaní) jej jednotlivej fakulty, prechádza týmto dňom do spoluvlastníctva verejnej vysokej školy a jej jednotlivej fakulty. Majetok štátu, ktorý je ku dňu 1. januára 2003 v správe verejnej vysokej školy a nie je v nájme jej jednotlivej fakulty, prechádza týmto dňom do spoluvlastníctva verejnej vysokej školy a jej všetkých fakúlt." Ide o zrovnoprávnenie postavenia fakúlt a vysokých škôl ako samostatných právnických osôb, do spoluvlastníctva ktorých prejde majetok štátu, potrebný na plnenie ich funkcií. Model spoluvlastníctva je zvolený preto, že niektorý majetok je potrebný na plnenie úloh len niektorej fakulty, niektorý toho času využíva verejná vysoká škola ako celok.
Vážení kolegovia, vážený pán minister, skončil som prednes svojich pozmeňujúcich návrhov a dovolím si vás požiadať, aby sa o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovalo takto: spoločne o bodoch 1 až 3, 10, 14 až 18, 20 až 28, 31 a 32, 35 až 38, 40, 44 a 45, 48 až 54 a 56. Ide o 35 bodov, ktoré ošetrujú nami presadzované udržanie doterajšej právnej subjektivity fakúlt. Prosil by som ďalej jednotlivo hlasovať o bodoch 4, 5, 6, 7, 8, 9, 11, 12, 13, 19, 29, 30, 33, 34, 39, 41, 42, 43, 46, 47, 55 a 57.
Na záver si dovolím odovzdať pánu spravodajcovi tieto pozmeňujúce návrhy a zároveň si dovolím vás upozorniť, že ak sa pozriete na signatárov, ktorí podporujú tieto pozmeňujúce návrhy, uvidíte, že ide o skutočne najširšiu koalíciu ľudí, ktorým budete ťažko podsúvať jedno politické tričko alebo jednotnú nenávisť voči projektu predloženému vládou.
Budem rád, ak to, čo som predložil, svojimi hlasmi schválite, pretože som presvedčený, že to prospeje dobrej veci, že to nejde proti tomu, čo sa za 12 rokov osvedčilo. Ale nielen preto to ako konzervatívec obhajujem, ale jednoducho ide o to niečo, čo je vyjadrením zmeny, ktorá nastala, aj keď možno len pomaly a ťažko v našich mysliach, že každý má právo aj povinnosť niesť zodpovednosť za to, čo robí a kde pôsobí. Zachovanie samosprávnosti fakúlt, zachovanie možnosti všetkých členov akademickej obce od študentov až po vysokoškolských profesorov podieľať sa na riadení toho, čo jedných vzdeláva a kde tí druhí pracujú, považujeme za najväčší výdobytok novembra 1989 v tejto krajine. A budem rád, ak ho neobrátime svojím hlasovaním na prach. Ďakujem. (Potlesk.)