Štvrtý deň rokovania

54. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

1. februára 2002 o 9.01 hodine

 

 

I. Presperín, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram štvrtý rokovací deň 54. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovaní požiadali písomne pani poslankyňa Aibeková, pán poslanec Andel. Na zahraničnej služobnej ceste je pán predseda Národnej rady Migaš a poslanci Národnej rady Antecký, Belohorská, Brocka, Ferko, Orava, Zelník, Duka-Zólyomi a Peter Weiss.

V rokovaní 54. schôdze budeme pokračovať druhým čítaním o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Prokeša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1177 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 1177a.

Dávam teraz slovo poslancovi Jozefovi Prokešovi a prosím ho, aby návrh zákona odôvodnil. Pán poslanec Prokeš, máš slovo.

J. Prokeš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som vám predložil návrh na novelizáciu Trestného zákona v druhom čítaní.

Je to veľmi krátka novelizácia, ktorá definuje vlastne novú podstatu trestného činu, v podstate znečisťovanie okolia postriekaním rôznymi farbami. Tento problém možno sa zdá malicherný, ale, ako som uvádzal aj v prvom čítaní, problém začína byť naozaj celospoločenský. A, nakoniec, keď sa sami prejdete po mestách, vidíte, ako to nielen v Bratislave vyzerá. Preto vás prosím o podporu tohto návrhu. Samozrejme, rád prijmem všetky pozmeňujúce návrhy vedúce k vylepšeniu textu, ktorý tam bol. A ešte raz sa ospravedlňujem za chyby, ktoré sa v texte vyskytli.

Chcem ešte uviesť aj to, že som predkladal, samozrejme, aj do Legislatívnej rady vlády tento návrh zákona a vtedy vznikla medzi nami taká džentlmenská dohoda, že ten zákon nebude prerokovávaný v decembri, ako sa aj stalo, v druhom čítaní, ale že sa vlastne dostane na pretras, do druhého čítania až v januári, ak nebude dovtedy pripravená rekodifikácia Trestného zákona, pričom som dostal aj prísľub, že budem kontaktovaný a bude to so mnou aj prerokované. Bohužiaľ, musím povedať, že neviem nič o tom, že by bola rekodifikácia Trestného zákona pripravená a nikto sa so mnou ani z vlády, ani z ministerstva vnútra nekontaktoval. Preto v zmysle aj toho džentlmenského dohovoru je zaradený na rokovanie tejto schôdze tento návrh novelizácie Trestného zákona. Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Prosím, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľov.

Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi, predsedovi Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky poslancovi Ladislavovi Oroszovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

L. Orosz, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi vystúpiť ako spoločnému spravodajcovi výborov k rokovaniu o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Prokeša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon.

Tento návrh zákona v rámci druhého čítania prerokovali v zmysle uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 1705 z 30. októbra 2001 3 výbory Národnej rady, a to v lehote, ktorá bola určená uznesením Národnej rady.

Poslanci, ktorí nie sú členmi týchto výborov, nezaslali gestorskému výboru žiadne stanovisko k tomuto návrhu zákona v zmysle § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku.

Čo sa týka samotného rokovania výborov:

Výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre ľudské práva a národnosti odporučili uznesením tento návrh schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

Ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor prerokoval tento návrh a svojím uznesením z 27. novembra 2001 odporučil tento zákon neschváliť. To uznesenie gestorského výboru vychádzalo predovšetkým z odôvodnenia, že postih tých skutkov, ktoré sú obsiahnuté v novele, je možný už podľa súčasného stavu, podľa skutkovej podstaty trestného činu poškodzovania cudzej veci.

V spoločnej správe sú obsiahnuté 3 pozmeňujúce návrhy, ktoré schválili výbor pre ľudské práva a národnosti a výbor pre obranu a bezpečnosť.

Napriek tomu, že gestorský výbor neodporúča schváliť tento zákon ako celok, odporúča schváliť tieto 3 pozmeňujúce návrhy pre prípad, že by sa Národná rada Slovenskej republiky nestotožnila v záverečnom hlasovaní s odporúčaním gestorského výboru tento návrh neschváliť.

To je všetko z mojej strany. Vážený pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán predseda výboru. Prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa nikto neprihlásil. Pýtam sa, kto sa hlási ústne. Nikto. Uzatváram rozpravu o tomto bode programu.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Ďakujem pán poslanec, navrhovateľ aj spravodajca.

Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, v rokovaní 54. schôdze ďalej budeme pokračovať druhým čítaním o

vládnom návrhu zákona o poisťovníctve.

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1235. Spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 1235a.

Vládny návrh zákona odôvodní minister financií Slovenskej republiky František Hajnovič. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

F. Hajnovič, minister financií SR: Pán predsedajúci, vážená Národná rada, dovoľte mi predniesť úvodné slovo k druhému čítaniu návrhu zákona o poisťovníctve.

Cieľom predloženého návrhu zákona je predovšetkým vytvoriť štandardné medzinárodne akceptované legislatívne prostredie poistného trhu zodpovedajúce požiadavkám OECD a Európskej únie, upraviť podmienky povoľovacej činnosti pre poisťovne, zaisťovne a sprostredkovateľov v poisťovníctve, ako aj niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením pobočiek zahraničných poisťovní a zaisťovní na území Slovenskej republiky.

Veľká pozornosť sa v návrhu zákona venuje posilneniu právomoci dohľadného orgánu nad poisťovníctvom a jeho vybaveniu nástrojmi, prostredníctvom ktorých bude môcť účinne ovplyvniť vývoj na poistnom trhu, tento monitorovať, ako aj účinne zasahovať v prípade nedostatkov a porúch. Podstatne sa rozširujú jeho právomoci pri ukladaní sankcií predbežného opatrenia, nútenej správy, prevodu poistného kmeňa, peňažných pokút, ako aj likvidácie poisťovne.

Významnou úpravou je vytvorenie právneho rámca pre uplatnenie konsolidovaného dohľadu poisťovacích spoločností v skupine, ako aj zlepšenie úrovne ochrany oprávnených záujmov poistených a investorov na poistnom trhu.

Návrh nového zákona o poisťovníctve vychádza z koncepcie rozvoja poisťovníctva v Slovenskej republike.

Uvedeným zákonom sa zabezpečí v podmienkach Slovenskej republiky implementácia smerníc Európskej únie prvej, druhej a tretej generácie týkajúcich sa komerčného poisťovníctva, čím sa výrazným krokom priblíži legislatívny rámec Slovenskej republiky v tejto oblasti ku krajinám, ktoré sú členmi Európskej únie.

V predloženej právnej úprave sa navrhuje účinnosť 1. apríla 2002 s výnimkou tých ustanovení, ktoré nadobudnú účinnosť vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie.

Návrh zákona bol dňa 24. októbra 2001 prerokovaný a schválený vládou Slovenskej republiky. Ďakujem za pozornosť.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za odôvodnenie vládneho návrhu zákona a prosím, aby ste zaujali miesto, ktoré je určené pre navrhovateľov.

Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu, poslancovi Ferdinandovi Petrákovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec, máš slovo.

F. Petrák, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, kolegovia a kolegyne, dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou gestorského výboru k vládnemu návrhu zákona o poisťovníctve (tlač 1235).

Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 1772 z 11. decembra 2001 pridelila tento vládny návrh výboru pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Uvedené výbory prerokovali tento návrh zákona v stanovených termínoch.

Gestorský výbor nedostal o vládnom návrhu zákona o poisťovníctve (tlač 1235) stanoviská poslancov Národnej rady podané v súlade s § 75 rokovacieho poriadku.

K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská:

Odporúčajú pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 891 zo dňa 17. januára 2002, ústavnoprávny výbor uznesením č. 786 zo dňa 15. januára 2002 a výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 708 zo dňa 15. januára 2002.

Z uznesení výborov uvedených v tejto časti III, ktorých bolo v počte 87 podaných, nedoporučuje gestorský výbor schváliť len 2, a to 5 a 31, ostatné doporučuje schváliť.

Vládny návrh zákona o poisťovníctve doporučujeme teda schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

Predmetná správa výborov Národnej rady k vládnemu návrhu zákona o poisťovníctve (tlač 1235) bola schválená uznesením gestorského výboru č. 897 z 22. januára 2002.

Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a súčasne ma poveril predniesť túto správu na tejto schôdzi a navrhnúť postup pri hlasovaní. Ďakujem za pozornosť. Pán podpredseda, otvorte rozpravu.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy sa písomne prihlásili traja rečníci, v poradí pán poslanec Delinga, pán poslanec Gyurovszky, pán poslanec Vavrík. Potom bude otvorená rozprava ústne.

Ako prvý vystúpi v rozprave poslanec Pavel Delinga. Nech sa páči.

P. Delinga, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona o poisťovníctve je zákonom, ktorý veľmi podrobne, dôkladne a kvalifikovane vymedzuje všetky požiadavky na vznik poisťovacej činnosti, zaisťovacej činnosti a na spôsob, akým sa bude vykonávať kontrola nad touto činnosťou v našom štáte. Myslím, že sa dá akceptovať aj to, čo povedal pán minister, že táto činnosť je plne kompatibilná v tomto zákone s požiadavkami smerníc, ktoré sú platné v Európskej únii.

Ja chcem povedať v úvode toľko, že možnože je na škodu, že ostatné zákony, povedzme o bankovej činnosti, zákony o poisťovaní či už zdravotného poistenia, nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia a doplnkového dôchodkového poistenia, nie sú až tak dôkladne prepracované a neboli doteraz tak dôkladne prepracované, ako je prepracovaný tento zákon, a určite by sa neboli stali také skutočnosti, ako sa diali v tomto štáte v uplynulých rokoch, keď nám zanikali alebo krachovali jednotlivé komerčné banky, keď máme veľké problémy najmä so zdravotnými poisťovňami a s tým aj následne s poistením našich občanov z hľadiska odvádzania týchto prostriedkov, úniku týchto prostriedkov a podobne. Čiže považujem z tohto pohľadu tento zákon za aktívny prínos vlády do tohto prostredia poisťovacej činnosti, aj keď sa doteraz asi nestalo, že by niektorá poisťovňa, ktorá poisťuje hmotné a životné alebo neživotné podmienky našej spoločnosti, určitým spôsobom sa dostala do zániku, do likvidácie alebo podobne. Aj napriek tomu, že tento zákon je v takomto postoji a v takomto postavení, myslím si, že je potrebné mu venovať ešte dôkladnejšiu pozornosť a niektoré formulácie upraviť, spresniť a, samozrejme, to, čo je duplicitné, aj odtiaľ dostať preč. Spoločná správa obsahuje 88 návrhov, z ktorých niektoré toto duplicitné a niektoré nezrovnalosti, ktoré predmetný návrh zákona vlády obsahuje, neboli vyčistené. A z tohto pohľadu aj moje pripomienky budú potom deklarované do siedmich návrhov, ktoré predložím písomne s tým, že mnohé boli už zohľadnené v spoločnej správe.

Treba si všimnúť aj to, že v spoločnej správe je vsunutých niekoľko nových paragrafov, ktoré reagujú na doterajšie problémy, ktoré vznikli, a nejasnosti z hľadiska poisťovania vlastnej činnosti a zodpovednosti za činnosť v poisťovniach pri výkone či už akcionárov, vlastných vedúcich pracovníkov a vôbec pracovníkov v tejto oblasti, snáď len preto, či musel takýto dôležitý návrh byť predmetom, povedzme, doplňujúceho návrhu v spoločnej správe, či to nemohli vláda alebo ministerstvo financií riešiť v samotnom zákone, ktorý pripravili, pretože vedeli o týchto problémoch v pripomienkovom konaní. Myslím, že sa na to poukazovalo, či to nebol určitý zámer vynechať to. A nakoniec vznikla táto iniciatíva v parlamente.

Ďalej si treba všimnúť to, že tento návrh zákona presne definuje a vymedzuje mantinely podnikania poisťovní na ekonomickom kapitálovom trhu s prostriedkami poistencov. To považujem za veľmi dôležité a náležité, pretože v tomto období liberálneho ekonomického trhu či už akcionári alebo vedúci funkcionári takýchto verejnoprávnych alebo iných inštitúcií dokážu využívať voľné zdroje na nie vždy účelové a dobré využitie prostriedkov a potom by sa mohlo stať, že by poisťovňa nemala dostatok prostriedkov v danom čase na likviditu návrhov, na likviditu škôd, na likviditu poistenia, keď dôjde k tomu, že poisťovňa si musí plniť svoje úlohy. Takže aj to je veľmi významný prínos zákona.

Dovoľte mi teraz, aby som prechádzal jednotlivými paragrafmi tohto znenia, kde si myslím, že je potrebné ešte dôkladnejšie sa na to pozrieť. A možnože aj tie moje návrhy tým zdôvodním, aj keď vlastné zdôvodnenie bude písomnou formou. Som rád, že nezrovnalosti, ktoré boli v § 4, najmä v 12. a 13. a 14. odseku, vymedzila a odstránila spoločná správa a nemusíme teda tieto nezrovnalosti, tieto skomoleniny robiť poslaneckým návrhom v snemovni.

V § 5 ods. 2 písm. b) sa hovorí o tom, že na udelenie povolenia podľa odseku 1 musí byť preukázané plnenie aj takej podmienky, ako je prehľadný a dôveryhodný pôvod základného imania a ďalších finančných zdrojov poisťovne. To je špecifická deklarácia, ku ktorej som sa nikde nedočítal, čo to znamená prehľadný a dôveryhodný prehľad, na základe čoho bude posudzovaná dôveryhodnosť základného imania, finančných zdrojov poisťovne. Najmä ide o zdroje, ktoré tam vnesú jednotliví akcionári, poťažne iné činnosti z hľadiska podnikania poisťovne, pretože to, čo budú splácať poistenci v rámci poistného a v rámci zmlúv, zrejme nebude predmetom nejakého dôveryhodného základného imania a vlastne ani nie je predmetom základného imania. Takže sa chcem pána ministra opýtať, či majú o tom predstavu, pretože ani vo vyhláškach som sa konkrétnejšie k tomu nedopracoval a nie je tu ani žiadna odvolávka na nejaký zákon, či už bankový zákon, kde je veľmi jasne definované, že banky musia zisťovať pôvod peňazí, či aj v tomto prípade sa bude vzťahovať na poisťovňu táto deklarácia potvrdzovania, že ide o jasné prostriedky, že nejde o prostriedky, ktoré boli získané nedobrým alebo čiernym spôsobom, a či budú predkladať nejaké čestné prehlásenie pre Úrad finančného trhu alebo podobne.

V nadväznosti na to sa toho dotýka aj v paragrafe odsek 10, kde sa tiež hovorí, že za vhodnú osobu pri posudzovaní plnenia podmienok podľa ods. 2 písm. c) sa považuje osoba, ktorá hodnoverne preukáže plnenie podmienok podľa ods. 2 písm. d), a za všetkých okolností je zrejmé, že zabezpečí riadne vykonávanie poisťovacej činnosti. Čiže deklarácia jasne smeruje k tomu, že niekto by to mal hodnoverným spôsobom preukázať. Nikde sa nedopracujete k tomu, čo to je hodnoverný spôsob alebo čo sa bude považovať za hodnoverný spôsob, či ide len o čestné prehlásenie alebo či ide aj o ďalšie zisťovanie a dokladanie svojej hodnovernosti.

Ďalej sa chcem dotknúť § 9, ktorý hovorí o povoleniach na vykonávanie poisťovacej činnosti, a hlavne odseku 6, kde sa konkrétne píše: "Poisťovňa je povinná oznámiť úradu bez zbytočného odkladu zmeny v skutočnostiach uvedených v § 5 ods. 3 písm. a) až d)," s tým naprosto súhlasím, "poisťovňa alebo zahraničná poisťovňa je povinná bez zbytočného odkladu oznámiť zmeny v skutočnostiach uvedených v § 5 ods. 3 písm. f)," tiež je to dobré, "v § 6 ods. 3 písm. b)." Ja si však myslím, že by bolo treba doplniť ešte aj písmeno c), A to písmeno c) hovorí v nadväznosti práve na § 6, kde v písmene b) ide o to, že sa v žiadosti musia uviesť vecné, personálne, organizačné predpoklady na vykonávanie tejto činnosti podľa odseku 1. Písmeno c) hovorí už konkrétne o menách, priezviskách a o trvalom pobyte vedúceho pobočky zahraničnej poisťovne, jeho zástupcu, zodpovedného aktuára a podobne. Čiže aj to by mala mať poisťovňa alebo zahraničná poisťovňa za povinnosť bez zbytočného odkladu oznámiť, ak teda dôjde k takýmto zmenám. Čiže budem navrhovať potom vsunúť do tohto odseku aj písmeno c) z § 6 ods. 3.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec, dovolíte, aby som vás prerušil na chvíľu a privítal na poslaneckom balkóne námestníka generálneho tajomníka NATO pána Altenburga? Vitajte. (Potlesk.) Zároveň oznamujem, že zasadnutie jednotlivých výborov začne o malú chvíľu s pánom Altenburgom. Takže z toho dôvodu aj niektorí poslanci nebudú v rokovacej sále.

Nech sa páči, pán poslanec Delinga, máte slovo.

P. Delinga, poslanec: Áno. Ďakujem pekne. Budem teda pokračovať a moje ďalšie pripomienky sú k § 11, ktorý definuje podmienky na vykonávanie zaisťovacej činnosti. Ide tu v podstate o to, že tento paragraf hovorí, kto je poisťovacím maklérom, za akých podmienok sa ním môže stať fyzická osoba a ďalej kto je jeho poisťovacím agentom. Hovorí sa tu o tom, že poisťovací maklér sa musí dať poistiť, ale sa nehovorí o tom, či sa musí dať poistiť pri výkone svojej činnosti aj poisťovací agent. Hovorí sa tu, že poisťovací maklér sa musí dať poistiť na výšku 5 mil. korún, kým poisťovací agent akoby vlastne nemusel byť poistený za svoju činnosť, aj keď vykoná nejaké nie dobré veci, aj keď je týmto zákonom viazaný. Ja si myslím, aj keď to nebudem navrhovať, že by bolo dobré, keby pán minister vedel zdôvodniť, prečo poisťovací agent sa nemusí dať v zmysle zákona poistiť na zodpovednosť svojej činnosti. Ďalej v tomto paragrafe v odseku 12, a to je potom v nadväznosti na § 33 ods. 9, ktorý to opačne žiada, sa píše, že netreba uvádzať v zoznamoch poisťovacích agentov a maklérov rodné čísla, zatiaľ čo § 33 ods. 9 si to žiada. Takže budem navrhovať pri tomto paragrafe vypustiť túto formuláciu, tak aby to bolo zjednotené.

Ďalšia moja pripomienka je k vymedzeniu technických rezerv, to je § 23 Technické rezervy na poistné budúcich období. Táto formulácia mi nie je jasná. Ten nasledujúci paragraf hovorí o technickej rezerve na poistné plnenie, čo je v podstate jasná záležitosť, že poisťovňa musí vytvárať rezervy na to, ako bude plniť svoje úlohy a svoje záväzky voči poistencom v nasledujúcom období, to znamená, že musí mať na to zabezpečené zdroje, avšak v § 23 sa hovorí, že ide o technickú rezervu na poistné budúcich období. Čo je to, poistné budúcich období? Ide o poistné poisťovní budúcich období? Poisťovňa sa bude poisťovať? Totiž výklad a logika poistného ako takého je v tom, že poistné je vlastne suma, ktorou sa niekto poisťuje, to znamená, že zaplatí poistné za to, že sa dal v zmluvnom vzťahu poistiť poisťovňou. A nie je jasné, prečo musí vytvárať poisťovňa technickú rezervu na poistné budúcich období, lebo poistné platia poistenci, ktorí sú v zmluvnom vzťahu. Nikde som sa k tomu a ani k výške nedopracoval v tomto výklade.

O technických rezervách je tu pojednávané veľmi všeobecnejšie, pretože nie je nikde povedané, akú výšku má mať technická rezerva. Aj v predpisoch je povedané, že pokiaľ nebude technická rezerva presne stanovená a nebude sa vedieť stanoviť, tak sa bude stanovovať matematicko-štatistickými metódami. Matematicko-štatistické metódy sú prísne kalkulácie, ktoré vychádzajú z analytických činností, ale ktoré nie sú predmetom tohto zákona ani predmetom vykonávacích predpisov. Preto by som vás požiadal, pán minister, aby ste pri vykonávacích predpisoch presnejšie špecifikovali výkon matematických metód, pretože aktuári v rôznych poisťovniach môžu svojvoľne používať rôzne matematicko-štatistické metódy a nedôjde k nejakému jednotnému postupu vo výklade matematicko-štatistických metód. V tomto prípade, pokiaľ ide o technickú rezervu na poistné budúcich období, z dikcie tých troch odsekov skutočne ťažko niekto zmúdrie.

Ďalší ekonomický a finančný problém vychádza z § 30, kde sa pojednáva o solventnosti poisťovní a solventnosti zaisťovní. Ani v prílohách sme sa nedočítali, čo je hodnota vlastných zdrojov poisťovne. Samozrejme, príslušné bilančné formuláre, ktoré poznáme obvykle pri účtovných uzávierkach, to jasne formulujú a vyplýva to aj z príslušných riadkov, čo sú vlastné zdroje. Ale v pojednaní zákona, v pojednaní vykonávacích predpisov by mala byť bližšia špecifikácia, či vlastným zdrojom je hodnota, čo vložia akcionári do poisťovne, alebo vlastných zdrojov, čo si poisťovňa zabezpečí na ekonomickom trhu, či hodnota vlastných zdrojov je sumár všetkých poistných, ktoré vyberie za príslušné kategórie, na ktorú zameriava svoju činnosť. Aj vo vykonávacích predpisoch by bolo veľmi dobré, keby sa hodnota vlastných zdrojov zadefinovala. Napr. v odseku 10 v tomto paragrafe sa píše, že sa tvoria vlastné zdroje. Ale nie je nikde napísané, čo tvorí vlastné zdroje.

Ďalej by som chcel povedať na vyjasnenie ďalšiu vec. V § 30 ods. 3 sa hovorí, že jednu tretinu hodnoty minimálnej miery solventnosti tvorí garančný fond, ktorého hodnota nesmie byť nižšia ako... A teraz sa tam vymenúvajú jednotlivé druhy poistných prípadov alebo poistných odvetví, či už ide o životné, neživotné a pod., kde sa hovorí, koľko miliónov korún musí poisťovňa do garančného fondu dať. Ale nasledujúci odsek hovorí: "Ak poisťovňa vykonáva niekoľko poistných odvetví neživotného poistenia s rôznou požiadavkou na hodnotu garančného fondu, určujúca je najvyššia hodnota garančného fondu podľa odseku 3." Považujem to za nie dostatočné. Povedzme, že poisťovňa robí všetky druhy poistenia, ktoré umožňuje zákon. To by znamenalo, že podľa tohto odseku jej stačí v garančnom fonde mať maximálne 40 mil. korún. Považujem za nedostatočné, ak robí takýto rozsah poisťovacej činnosti. Tak by malo dôjsť ku kumulácii alebo k navýšeniu týchto zdrojov aspoň na 2 alebo 3 základné odvetvia poistenia. Aj to dávam na zváženie, možno, vo vykonávacom predpise alebo v tom, aby to posúdili úradníci na ministerstve financií alebo na Úrade pre finančný trh.

Už som spomínal § 33, kde v odseku 9 sa hovorí, že poisťovňa a zaisťovňa a pobočky zahraničnej poisťovne vždy k 31. decembru musia zostavovať zoznam poisťovacích agentov, ktorí vykonávajú sprostredkovanie poistenia v inej mene. V zozname uvedú meno a priezvisko poisťovacieho agenta, jeho rodné číslo a trvalý pobyt. Takže tu je nezrovnalosť. Tu sa hovorí v predchádzajúcich paragrafoch, že pokiaľ ide o agentov, rodné čísla sa v zoznamoch nemajú uvádzať, iba keď dávajú žiadosť, tak tam ich majú uvádzať, zatiaľ čo tento paragraf hovorí, že treba uviesť aj rodné čísla. Takže tu ide o nezrovnalosť, ktorú vo svojom návrhu navrhnem odstrániť.

Ďalej si myslím, že dochádza k zbytočnej byrokracii a duplicite, a to v § 34 ods. 4, kde sa hovorí, že poisťovňa alebo zaisťovňa je povinná vždy podľa stavu k 31. decembru zostavovať zoznam svojich akcionárov a predkladať ho ministerstvu a úradu vždy do 31. marca nasledujúceho roku. Ja by som chcel navrhnúť, že pokiaľ sa nemení zoznam akcionárov, to znamená ich menovitý zoznam, ich podiel, a vieme, že v poisťovniach nedochádza k takýmto zmenám každý rok, je zbytočné dávať takýto zoznam ministerstvu a úradu. Snáď by stačilo napísať, že nemáme zmeny. A ak nemáme zmeny, tak je jasné, že platí zoznam, ktorý bol predtým. Načo zbytočne každý rok vyhotovovať osobitný zoznam, kto sú akcionári tejto poisťovne?

Ďalej ide o malý nedostatok, ktorý navrhnem vo svojom návrhu k § 38, kde v spoločnej správe sa dávajú do úvodu dva prvé body, a pritom je to v spoločnej správe bod 57, a tým vlastne tieto 3 body sú bodmi 3, 4, 5. Takže zostane tam v prvom bode odvolávka na odsek 3, ale vlastne bude to odsek 5. Je to len malá drobnosť, legislatívci by na to prišli.

V štvrtej časti zákona sa hovorí o dohľade nad poisťovníctvom, § 41 v prvom odseku definuje, nad čím sa vykonáva dohľad v poisťovniach. Nie je mi to jasné. A bol by som rád, keby ste ma, pán minister, v tom utvrdili. Píše sa, že dohľad podľa tohto zákona sa vykonáva nad činnosťou poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, pobočky zahraničnej zaisťovne, poisťovacieho makléra, Slovenskou kanceláriou poisťovateľov. Ak je to takto napísané, to znamená, že kancelária robí ten dohľad. Ale podľa mňa je to myslené tak, že ide o dohľad aj nad touto kanceláriou. Čiže treba to dať do iného pádu, aby nevznikali pri výklade zákona, pri jeho realizácii nejasnosti s tým, že sa kancelária bude vymykať z dohľadu. A takisto si myslím, že odsek 8, je zbytočný, pretože všetky náležitosti, ktoré odsek 8 dáva, sú v zákone jasne vymenované pri príslušných opatreniach alebo pri príslušných návrhoch.

Ďalej sa chcem zmieniť o § 50, to je nútená správa. Účelom nútenej správy je najmä, a teraz sa hovorí, a) pozastavenie výkonu funkcií orgánom poisťovne alebo zaisťovne zodpovedným za zhoršujúcu sa hospodársku situáciu poisťovne alebo zaisťovne. V poriadku, ale niekto musí napísať, čo to je zhoršujúca sa situácia, teda definovať, či to je vykázaná strata za prvý štvrťrok, druhý štvrťrok či len za rok, či to je neplnenie si svojich záväzkov voči poistencom za nejaké obdobie, proste čo to je zhoršujúca strata. Nech sa to definuje vo vykonávacom predpise, pretože návrhy a riešenia, kde už ide o ozdravné opatrenia, kde správcovia sú povinní dávať návrhy na riešenie, by sa mali odvíjať, čo je to zhoršujúca sa hospodárska situácia, pretože niekedy v poisťovni výkyv štvrťročný alebo polročný, alebo ročný nemusí znamenať ešte, že treba pozastavovať správu alebo dávať nútenú správu nad poisťovňou.

V § 54 ods. 1 sú dvakrát uvedené tie isté vety, takže to treba vypustiť.

Ďalej, v § 55 sa hovorí o tom, že členovia Predstavenstva a členovia Dozornej rady a vedúci zamestnanci, vedúci útvaru vnútornej kontroly a zodpovední aktuári sú povinní na požiadanie správcu nútenej správy spolupracovať so správcom a tak ďalej. Ale nasledujúci paragraf hovorí, že okamžite sa ukončí ich pracovný pomer. Ak niekto ukončí pracovný pomer, prečo má byť povinný naďalej spolupracovať s nútenou správou? Ak niekto so mnou skončil pracovný pomer, tak s ním nechcem nič mať! Áno? Toto by malo byť podľa mňa iným spôsobom ošetrené, aby nevznikali problémy, že niekoho vyhodíme z práce za to, že zle pracoval, a ešte po ňom chceme, aby nám dával podklady, aby spolupracoval. Samozrejme, ak bude z hľadiska trestného konania vyšetrovaný, tak to je vec iná, ale ak nepríde k trestným činom, a treba získať informácie, tak zrejme ak nebude v pracovnom pomere s poisťovňou, ťažko bude s ňou spolupracovať.

Treba sa zamyslieť aj nad vecou, že v § 60 Prevod poistného kmeňa v odseku 1 spoločná správa predlžuje lehotu 10 dní od začatia konania na lehotu 30 dní, ale nasledujúci odsek hovorí, že preberajúca poisťovňa je povinná do 30 dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia úradu vyriešiť tento problém. Tu je rozdiel 20 dní na to, aby sa vyriešil tento problém. Spoločná správa skrátila problém na nulu. Dala 30 dní do odseku 1 aj do odseku 2. Takže neviem, či ste toto dobre posúdili, ale ja zo svojho pohľadu nedávam v tomto prípade návrh. Treba povedať z vášho pohľadu, či je to dostatočné.

K § 63 Likvidácia poisťovne alebo zaisťovne. Chcel by som sa spýtať a vysvetliť v snemovni, čo vedie predkladateľov tohto zákona k tomu, že likvidátora bude menovať a odvolávať úrad, keď vieme, že podľa platných zákonov o likvidácii podnikov, o konkurze a tak ďalej vždy ho menuje súd, či v takomto dôležitom prípade, keď ide o poisťovne a zaisťovne, by likvidátorov skutočne nemal menovať súd, ale právomoc sa tu dáva Úradu pre finančný trh. Z hľadiska akéhosi promptného prístupu k realizácii likvidácie je to pochopiteľné, len sa bojím o subjektívnu prizmu alebo náhľad k tomu.

A po druhé, v tom istom paragrafe v odseku 4 sa hovorí, kto nemôže byť a kto je osoba, ktorá má osobitný vzťah. Píše sa o akcionároch. Ale akcionári v každom prípade by nemali byť likvidátori. Čiže dodatok, že akcionári ak sú fyzickými osobami s významným vplyvom na poisťovne alebo zaisťovne, je definícia s významným vplyvom. Snáď by tam mohlo byť dopísané - od 10 % podielu akcií alebo podobne. Ja si myslím, že akíkoľvek akcionári by nemali byť likvidátori svojej poisťovne.

Ďalej je tu skomolenina, nad ktorou sa treba zamyslieť v § 66. Ja vám to prečítam: "Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa však posudzujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak." Tak teda buď je tu opora z predchádzajúceho zákona alebo podľa tohto zákona. Prvý úvod vety hovorí, že sa všetky právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím tohto zákona posudzujú podľa tohto zákona, ustanoveniami tohto zákona, ale následným dodatkom vety sa hovorí, že vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky sa posudzujú podľa zákona, ktorý platil dovtedy. Zdá sa mi to kontroverzná dikcia na uplatnenie toho, čo tu už dnes je, a toho, čo bude platiť podľa tohto zákona.

Toto sú problémy, nad ktorými som sa zamýšľal spolu s odborníkmi. A chcem povedať, že inak zákon považujem za prijateľný, aby sme ho mohli odsúhlasiť aj s tým, že sa musia zobrať do úvahy návrhy, ktoré sú v spoločnej správe.

Svoj návrh v siedmich bodoch písomne predkladám v takej podobe, že prvý návrh je k § 9 ods. 6 - doplniť v druhej vete za § 6 ods. 3 písm. b) aj písmeno c), kde ide o analógiu s § 5 ods. 3 písm. a) až d).

Druhý návrh je k § 33 ods. 9 - vypustiť z druhej vety "jeho rodné číslo". O tom som už hovoril, že tam dochádza k rozporu.

Tretí návrh je k § 34 ods. 4 takéhoto znenia: "Poisťovňa alebo zaisťovňa je povinná zostavovať zoznam svojich akcionárov podľa stavu k 31. decembru, predkladať ho ministerstvu a úradu do 31. marca nasledujúceho roka, len ak došlo k akýmkoľvek zmenám." To je návrh, aby nedochádzalo k zbytočnej byrokracii.

Môj štvrtý návrh smeruje k § 38 ods. 1, kde navrhujem na konci odseku upraviť znenie v súlade s odsekom 5, tak aby to korešpondovalo so spoločnou správou.

Piaty návrh je k § 41, kde odsek 8 navrhujem vypustiť, pretože je to v iných paragrafoch dostatočne definované.

Šiesty návrh je - v § 54 ods. 1 navrhujem vypustiť druhú vetu, pretože je tam duplicitná.

Siedmy návrh je k § 63 ods. 4 písm. e) - vypustiť "ak sú fyzickými osobami s významným vplyvom na poisťovne alebo zaisťovne", čo som zdôvodňoval, že ide o všetkých akcionárov, ktorí by nemali byť likvidátormi. Ďakujem pekne.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Gyurovszky.

L. Gyurovszky, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegovia, kolegyne, na úvod chcem povedať, že tento návrh zákona pokladám za vcelku dobrý a myslím si, že zlepší a skvalitní poisťovací trh, resp. podmienky na legislatívne fungovanie poisťovacieho trhu.

Mám 4 pozmeňujúce návrhy, ktoré sú prekonzultované s ministerstvom a mali by vylepšiť návrh zákona, o ktorom budeme hlasovať.

Prvý návrh je - v § 6 ods. 10 v prvej vete vypustiť slová "ekonomického, právneho, prírodovedného alebo technického zamerania".

Odôvodnenie. Touto úpravou sa upustí od užšej špecializácie vysokoškolského vzdelania pre osobu navrhnutú na vedúceho pobočky zahraničnej poisťovne a na jeho zástupcu. Zosúladí sa tým požadované vzdelanie, ktoré je kladené na osoby v riadiacich funkciách poisťovne, ktoré boli založené ako akciové spoločnosti na území Slovenskej republiky a pri ktorých sa nebude vyžadovať užšia špecifikácia vzdelania, tak ako to bolo navrhnuté v spoločnej správe výborov k tomuto zákonu.

Po druhé, § 12 sa doplní o nový odsek 5, ktorý znie: "Úpravou zaisťovacej činnosti podľa tohto zákona nie je dotknuté právo poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne uzavrieť zaisťovaciu zmluvu cez zahraničnú poisťovňu, ktorá nepôsobí na území Slovenskej republiky."

Odôvodnenie. Doplňujúca úprava jasne vymedzuje, že poisťovne alebo pobočky zahraničných poisťovní nie sú nijako obmedzené v práve uzatvárať zaisťovacie zmluvy so zahraničnými zaisťovňami.

Po tretie, § 38 sa dopĺňa novými odsekmi 1 a 2, ktoré znejú:

"Odsek 1: Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne a poisťovací maklér sú povinní

a) vykonávať svoju činnosť spôsobom, ktorý zohľadňuje a minimalizuje riziká,

b) vykonávať svoju činnosť s odbornou starostlivosťou v záujme svojich klientov,

c) poskytnúť klientovi dôležité informácie súvisiace s uzavretím poistnej zmluvy a upozorniť ho na dôležité skutočnosti a riziká súvisiace s touto činnosťou,

d) nepoužívať nepravdivé alebo zavádzajúce informácie pri propagácii svojej činnosti, nezamlčovať dôležité skutočnosti a neponúkať výhody, ktoré ich spoľahlivosť nemôžu zaručiť.

Odsek 2: Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne a poisťovací maklér sú povinní na žiadosť klienta alebo úradu hodnoverne preukázať vynaloženie odbornej starostlivosti. Vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä, ak poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a poisťovací maklér

a) dokumentuje spôsob vykonávania svojej činnosti, kontroluje objektívnosť evidovaných údajov a predchádza riziku vlastných finančných strát,

b) uskutočňuje analýzu ekonomickej výhodnosti vykonávania svojej činnosti z dostupných informácií."

Doterajšie odseky 1 až 3 sa označujú ako odseky 3 až 5.

Odôvodnenie. Ustanovenia upravujú základné pravidlá, ktoré by poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a poisťovací maklér mali dodržiavať vo vzťahu ku svojim klientom. Tieto pravidlá sú zamerané na poskytovanie odbornej starostlivosti a čestnosti pri vykonávaní ich činnosti a na zabezpečenie plnej informovanosti klienta.

Zároveň musím povedať, že z tohto dôvodu žiadam vyňať na osobitné hlasovanie bod 57 spoločnej správy a neprijať ho v prospech pozmeňujúceho návrhu 3 k § 38.

Po štvrté. V § 63 ods. 2 sa slová "likvidátora menuje a odvoláva úrad" nahrádzajú slovami "návrh na vymenovanie a odvolanie likvidátora je oprávnený podať iba úrad".

Odôvodnenie. Menovať a odvolať likvidátora pri likvidácii spoločnosti môže len príslušný súd a žiadna iná inštitúcia.

Na záver chcem povedať, že poslanecký klub SMK podporí tento návrh zákona. Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Vavrík.

R. Vavrík, poslanec: Vážený pán podpredseda, ctený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vystúpil v rozprave k vládnemu návrhu zákona o poisťovníctve (parlamentná tlač 1235).

Chcel by som vašu pozornosť upriamiť v mojom vystúpení na záchranárov. Dovoľte mi, povedať pár viet a následne podať pozmeňujúci návrh. V uplynulých piatich rokoch sa na základe novely zákona o poisťovníctve okrem iných štátov aj na Slovensku zaviedla spoluúčasť poisťovní na vytváraní lepších podmienok na vykonávanie záchranárskej činnosti pri záchrane ľudských životov a materiálnych hodnôt v cestnej doprave zákonom stanovenou povinnosťou odvodu v časti poistného inkasovaného zo zákonného, resp. zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Môžem konštatovať, že inštitút tohto povinného odvodu časti prijatého poistného sa doteraz osvedčil. Umožnil vykonávať záchranu života ľudí pri dopravných nehodách, pri plnej profesionalizácii zasahujúcich záchranárov aj s potrebnou modernou a účinnou výbavou. Takto získané prostriedky boli použité na nákup nevyhnutného materiálu a technického vybavenia záchranárskych zložiek poskytujúcich bezplatnú pomoc na cestách, čiže boli nepriamo vrátené všetkým motoristom, resp. tým motoristom, ktorí sa ocitli v tiesňových situáciách.

Otázka účasti poisťovní na financovaní materiálneho a technického vybavenia jednotiek požiarnej ochrany a rýchlych zdravotníckych služieb pri ochrane životov občanov a majetku fyzických, taktiež právnických osôb už na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky odznela zhruba pred pol rokom, teda šiestimi mesiacmi. V minulom roku sme sa ňou zaoberali pri prerokovaní správy vlády Slovenskej republiky o zásahu Zboru požiarnej ochrany a o vzniknutých škodách pri likvidácii lesného požiaru v Slovenskom raji a materiálno-technickom zabezpečení útvarov Zboru požiarnej ochrany pri likvidácii požiarov a taktiež už pri pred chvíľou spomenutom schvaľovaní zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V prijatom uznesení Národnej rady č. 1277 z 27. februára 2001 i v rozprave pri schvaľovaní zákona o povinnom zmluvnom poistení vtedy odznelo, a som toho istého názoru i dnes, že je to riešenie v prospech všetkých zúčastnených strán, pre motoristov, záchranárov i samotných poisťovní a že tento stav treba zachovať aj do budúcnosti. V oboch prípadoch hlasovania v parlamente k uvedenej problematike sme výraznou väčšinou hlasov tento zdroj financovania záchranárskej činnosti v cestnej doprave podporili. Určite nás k tomu viedlo hodnotenie stavu, v ktorom sa materiálne a technické vybavenie jednotiek požiarnej ochrany nachádza, ale i situácia a vysoká nehodovosť na našich cestách s častými vážnymi následkami a stratami na životoch. Pre informáciu mi dovoľte uviesť, že záchranári poskytovali pomoc pri dopravných nehodách v 6 800 prípadoch v roku 2000 a v minulom roku štatistiky hovoria o tom, že táto číslovka dosiahla sumu 9 700 zásahov pri dopravných nehodách.

Predložený vládny návrh zákona o poisťovníctve, bohužiaľ, s týmto postupom naďalej neuvažuje. V tejto súvislosti však treba uviesť, že je to výpadok zdroja financovania činnosti záchranárskych jednotiek v objeme cirka 290 mil. korún ročne a bude potrebné nahradiť ich z prostriedkov štátneho rozpočtu, pretože bez jeho riešenia nebude za čo záchranu na cestách vykonávať. Táto skutočnosť nie je v dôvodovej správe vôbec uvedená.

Z týchto dôvodov, ktoré som práve komentoval, si dovolím predložiť pozmeňujúci návrh avizovaný v úvode, ktorý znie takto: "Za § 29 navrhujem zaradiť nový § 30, ktorého znenie by bolo nasledovné: "§ 30 Odvod časti poistného:

Odsek 1: 8 % z prijatého poistného z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla za predchádzajúci kalendárny rok je poisťovňa, ktorá vykonáva toto poistenie, povinná odviesť na osobitný účet Ministerstva vnútra Slovenskej republiky do konca februára príslušného roka.

Odsek 2. Prostriedky z osobitného účtu podľa odseku 1 rozdelí Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky po prerokovaní s Ministerstvom financií Slovenskej republiky hasičským jednotkám a zložkám záchrannej zdravotníckej služby na úhradu nákladov spojených s obstarávaním, údržbou a prevádzkovaním prostriedkov na záchranu ľudských životov a materiálnych hodnôt v cestnej doprave do konca júna príslušného roku."

Navrhujem pôvodný § 30 a nasledujúce paragrafy prečíslovať."

Toto je znenie môjho pozmeňujúceho návrhu a vloženie nového § 30.

V zdôvodnení uvádzam, že uvedené ustanovenia sú aplikované v doterajšej právnej úprave na úseku poisťovníctva od roku 1997, pričom takto určené prostriedky sú určené výlučne na nákup investičných prostriedkov slúžiacich na záchranu životov, zdravia a majetku v cestnej doprave. Prostredníctvom kvalitnejšej záchranárskej techniky dochádza k rýchlejšej a odborne na vyššej úrovni poskytovanej pomoci v prípade mimoriadnych udalostí v cestnej doprave. To má priamy dopad na možnosť záchrany životov občanov a taktiež eliminácií ohrozenia ich zdravia a majetku, príp. životného prostredia.

Pre tento pozmeňujúci návrh som si dovolil osloviť 28 poslancov, ktorí sa s týmto pozmeňujúcim návrhom stotožnili. A v túto chvíľu ho odovzdám pánovi spoločnému spravodajcovi.

Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vás už druhýkrát v tejto snemovni požiadal, aby toto ustanovenie v zákone o poisťovníctve zostalo aj do budúcna. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)