Pátek 7. prosince 2001

J. Migaš, predseda NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Jarjabka. Pán poslanec Kalman ako prvý, pán poslanec Hofbauer ako posledný. Uzatváram možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou.

Nech sa páči, pán poslanec Kalman.

J. Kalman, poslanec: Plne súhlasím s tým, čo povedal pán kolega Jarjabek v súvislosti, že súčasné vedenie ministerstva kultúry robí deštrukciu a likvidáciu kultúry Slovenskej republiky. Len ma mrzí, že manažment ministerstva si osvojil ideológiu aj politickú prax jednej krajiny v Ázii, ktorá pravdepodobne dnes definitívne podá kapituláciu, ktorá si historické a kultúrne pamiatky svojich predkov zlikvidovala. A naše ministerstvo kultúry a naša slovenská kultúra sa uberá týmto smerom. Mrzí ma teda, že takáto ideológia zavládla aj na našej politickej scéne.

A to, pán kolega, že bude filharmónia a ďalšie inštitúcie zrušené postupne, nebuď prekvapený, ja som niekoľkokrát v súvislosti s predkladaním návrhu zákona o Slovenskom ľudovom umeleckom kolektíve hovoril, že je tu tendencia všetko dobré, pozitívne, všetko to, čo nám slúžilo, likvidovať. Žiaľ, na pokyn predstaviteľa ministerstva kultúry nebola podporená táto myšlienka tak, ako nebude podporená ani myšlienka na záchranu tých inštitúcií, o ktorých si hovoril. Takže máme sa na čo "tešiť", budeme postupne mať stále menej a menej kultúry, budeme mať stále menej kultúrnych inštitúcií, o ktoré sa pričinila vlastne súčasná politika tejto vlády a súčasná politika súčasného vedenia ministerstva kultúry.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Števček. Nech sa páči, pán poslanec.

P. Števček, poslanec: Ďakujem. Vážené a vážení, smutno, veľmi smutno musí byť človeku na duši, keď počúva perfektne vyargumentovaný prejav Dušana Jarjabka, lebo možno ho podpísať aj s bodkami, aj s bodkočiarkami celý. Len by som chcel k tomu dodať, že je chudák každý minister kultúry, ktorý musí slúžiť kultúre v kontexte tejto vlády. Tá tendencia - likvidátor vzťahu k národnej kultúre - je však záležitosťou vlády, nie iba ministerstva kultúry. A nezvyšuje už nič iné, len vyvíjať nejakú osvetovú činnosť vo vzťahu k tejto vláde, aby pochopila, i keď je už neskoro, čo všetko kultúra v národe, v štáte značí. Že nejde o milióny, nejde o miliardy, hoci ide o tie predovšetkým, ale ide o niečo oveľa závažnejšie. Ide o bytie alebo nebytie národa. Keď sa ma toť nedávno spytoval jeden novinár, čo by som urobil na prvom zasadnutí vlády na poste ministra kultúry, odpovedal som: Oznámil by som vláde, že ak nezabezpečí dôstojné podmienky existencie národnej kultúry, vzdávam sa hneď na prvom zasadnutí. Myslím si, že táto razancia, razancia postoja ministra kultúry mala, prípadne mohla mať aj tento charakter, lebo je to ponižujúce. Ďakujem.

J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec Hofbauer.

R. Hofbauer, poslanec: Z vládneho kabinetu prichádzajú schizofrenické stanoviská, keď predložený návrh zákona o štátnom rozpočte uvádza kladné prerokovanie vo vláde, ale na druhej strane listom z 28. novembra 2001 č. MK-2145/2001-1 minister kultúry Milan Kňažko sa obracia na poslancov srdcervúcim listom o podporu návrhu na zvýšenie limitu výdavkov štátneho rozpočtu kapitoly ministerstva kultúry, kde rozpisuje jednotlivé položky a jednotlivé kolónky, podčiarknuté, zrátané, 280 mil. Sk pre kapitolu ministerstva kultúry. Tak buď si z nás robí žarty ministerka financií, prípadne predseda vlády, lebo vlastne predseda vlády je predkladateľom návrhu štátneho rozpočtu, alebo si z nás robí dobrý deň minister kultúry, ako tradične, ako herec a humorista, pretože sám so sebou vo vláde súhlasí a týmto listom sa zase sám od seba dištancuje. Takže tieto "hrátky" sú zo strany vlády trápne a nechutné.

J. Migaš, predseda NR SR: Reakcia na faktické poznámky - pán poslanec Jarjabek, nech sa páči.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Ja by som len chcel doplniť, že zámerne som nepredložil žiadne pozmeňujúce návrhy preto, lebo tie prešli vo výbore pre kultúru a médiá, a veľmi prosím ctených poslancov, aby naozaj akceptovali, lebo sú to skutočne odrobinky voči rozpočtu a fungovaniu týchto kultúrnych inštitúcií, samozrejme, pomôžu, vrátane verejnoprávnej Slovenskej televízie a verejnoprávneho Slovenského rozhlasu. No a chcel by som dopredu upozorniť, že pokiaľ by náhodou neboli akceptované voči televízii a voči rozhlasu, po privatizácii telekomunikácií Telekomom jednoducho Slovenská televízia a Slovenský rozhlas nebudú. A keď hovorím, že nebudú, tak to chcem trikrát podčiarknuť s niekoľkými výkričníkmi. Ďakujem za pozornosť.

J. Migaš, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, do rozpravy sa prihlásil minister kultúry Kňažko. Nech sa páči, pán minister.

Ďalšie rokovanie Národnej rady bude viesť podpredseda Hrušovský.

Pán minister, nech sa páči.

M. Kňažko, minister kultúry SR: Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, dámy a páni, ctená snemovňa, budem len veľmi stručný a nebudem reagovať na duchaplnosti a sťaby humorné poznámky poslancov, ktorým - podľa silných slov - ako keby záležalo na kultúre, podľa účasti je ich tu hádam jedna desatina celého klubu, tak je to trošku iné v tej realite. (Reakcia z pléna.) Čiže nie sila hlasu, sila slov a vykrikovaní, ale sila argumentov by mala zavážiť, pani poslankyňa.

No pokiaľ ide o pána poslanca Jarjabka, hádam začnem takto: Všetci tí, ktorí tvrdia, že národná kultúra nie je len akýmsi zvyškom nášho spoločného života, ale že je to samou duchovnou podstatou, že samotná kultúra by mala byť v inej pozornosti vôbec štátu, že kultúra je podfinancovaná, hlboko podfinancovaná už 12 rokov a mohli by sme hovoriť konkrétne o číslach, samozrejme, s tými všetkými súhlasím a nič iné od nástupu do funkcie netvrdím ako to, čo práve povedali. Pevne verím, že táto situácia sa bude meniť, bude sa meniť vtedy, keď sa kultúra nebude politizovať, ako sa to stávalo už aj po roku 1989, keď bude financovanie transparentné, keď sa nebudú zneužívať funkcie na rôzne osobné výhody a tak ďalej atď. Ale nechcem tu hovoriť konkrétne mená, nechcem, aby môj prejav pôsobil konfliktne, chcel by som iba upozorniť predsa len na niektoré konkrétne fakty.

To, čo hovoril pán poslanec Jarjabek o tom, že koľko v kultúre chýba, že chýba 1,9 mld., sú požiadavky inštitúcií, ktoré každý rok predkladajú a každý rok ich predkladajú, samozrejme, viac, než v skutočnosti dostávajú. Tak je to aj v tomto rozpočte. A je tu vždy veľký, dokonca v niektorých oblastiach, povedzme kultúrne pamiatky, dlhodobo priepastný rozdiel. Štátny rozpočet hradí zhruba jednu šesťdesiatinu oprávnených požiadaviek, pokiaľ ide o rekonštrukciu kultúrnych pamiatok. Ale to nie je otázka súčasného rozpočtu. Čiže keď hovorí pán Jarjabek, že chýba 1,9 mld. na tie základné potreby, samozrejme, že nemá pravdu. Hovoril som mu to vo výbore, že to sú zrátané požiadavky jednotlivých inštitúcií a skutočné čísla. A toto je ten rozdiel. No.

Pokiaľ ide, samozrejme, o konkrétnu kvantifikáciu, tak všetky spomínané inštitúcie vrátane Národného divadla, vrátane Filharmónie dostali viac a dostanú viac, aj tento rozpočet na budúci rok sa nedá porovnať so žiadnym rozpočtom žiadnej predchádzajúcej vlády, pretože je vyšší. Chvalabohu, že je vyšší, že nie je dostatočný, dámy a páni, samozrejme, nie je a najbližších 10 rokov zrejme nebude. Je mi to osobne veľmi, veľmi ľúto.

Pán poslanec Števček, pracovali ste na ministerstve a viete, aké sú požiadavky, aké sú reálne potreby a aká je skutočnosť. Len k tým konkrétnym veciam, pokiaľ ide o dostavbu Národného divadla, čo spomínal aj pán poslanec Jarjabek, no, len za posledné dva roky bude viac investované do dokončenia tohto divadla. Chcel som nájsť nejaký názov na čosi, čo sa stavia už 17 rokov, len za posledné dva roky bude investované viac ako za celé predchádzajúce obdobie predchádzajúcej vlády. Tak o čom to hovoríte, páni poslanci? Snažíme sa všetci veľmi, aby sa tieto veci dokončili, tieto stavby, ktoré nás všetkých stoja peniaze, aj preto, že Slovenské národné divadlo je v havarijnom stave, že prevádzka, ak by sa nedostavalo Národné divadlo, do dvoch, do troch rokov bude definitívne zastavená a jednoducho nebude kde hrať operu, balet a tak ďalej atď.

Ale namieste je otázka: Prosím vás, prečo sa to nedostavalo v stanovenom termíne za stanovené peniaze za predchádzajúcej vlády? Túto otázku prečo ste si nepoložili vtedy? Z roka na rok je to drahšie a toto je jediná vláda, ktorá prijala opatrenie, aby sa dokončila aspoň konzistentná časť divadla, a to je opera. A do septembra sa dokončí. Ja si myslím, že z hľadiska rozpočtovania vo všetkých sférach, pretože všelikde peniaze, samozrejme, chýbajú, je to veľké pozitívum tejto vlády, je to priorita, za ktorú som svojim kolegom vďačný.

Čiže, no nebudem reagovať, hovorím, skôr na také emotívne alebo "rado by" humorné pripomienky poslanca Hofbauera, Kalmana atď., ale z vecného hľadiska nikdy nebol, a to podčiarkujem, rozpočet ku kultúre taký, ako je tohto roku.

Pokiaľ ide o knižnicu, ktorú ste tiež spomínali, pán Jarjabek, no predsa opak je pravdou. Opak je pravdou a v rámci rozvojových programov sa prvýkrát v histórii od roku 1989 kultúra dostala medzi priority tejto vlády, a to vo sfére vzdelania, a je na to 200 mil. korún. Na to, aby sa odborným kultúrnym pracovníkom zdvihli peniaze na úroveň pedagogických pracovníkov, na to, aby sa elektronizovali knižnice, aby sa elektronizovali informácie, a presvedčím vás, v konkrétnych programoch len pre Národnú knižnicu v tomto objeme budú desiatky miliónov korún investované v budúcom roku v rámci rozvojových programov, v rámci týchto 200 mil.

Rekonštruuje sa, opäť prvýkrát v histórii, Univerzitná knižnica v rozsahu 280 mil., z toho účasť štátu je polovica, polovica je úver z Rozvojovej banky Rady Európy a do dvoch rokov bude táto inštitúcia skutočne na úrovni vyspelých krajín, na úrovni takej, ako si to táto najdôležitejšia vedecko-umelecká inštitúcia zaslúži.

Takže prečo som sa obrátil na vás? Hádam by som mal, každému z vás som napísal list, páni poslanci, pretože budete rozhodovať o istej sume peňazí a vy rozhodnete, kam tieto peniaze pôjdu navyše k tomu rozpočtu, ktorý schválila vláda. Apeloval som na vás preto, aby ste pri tomto rozmýšľaní nezabudli aj na kultúru. Ak by ste odcitovali z toho listu, zistili by ste, že vaša argumentácia je s mojou veľmi príbuzná a bol by som rád, keby isté percento, možno 15, možno 20 % z toho, o čom budete rozhodovať, aby sa ušlo aj na kultúru. Navrhol som vám aj konkrétne projekty, tak regionálne, ako aj inak rozčlenené, i medzinárodné, aby ste si možno toto rozhodovanie uľahčili. Osobne vám budem vďačný, ak sa ku ktorémukoľvek tomuto projektu konkrétne prikloníte alebo ak prídete s celkom iným projektom, ktorý pomôže ťažkej situácii v kultúre, ale nie ťažkej preto, že je takýto rozpočet tejto vlády, ťažkej preto, že dlhodobo je podfinancovaná, dlhodobo sa na ňu pozeráme tak, že - nebudem to opakovať.

Takže, dámy a páni, ak aj budete rozmýšľať, napriek naoko kontroverznej diskusii budem rád, ak sa na to pozriete nie stranícky, nie politicky, ale celospoločensky, pretože tak ako zahraničná politika, aj kultúra je takisto vecou nás všetkých bez ohľadu na stranícke tričká. Ďakujem vám za pozornosť.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami, nech sa páči, pán poslanec Cabaj. Končím možnosť ďalších prihlášok. Pán poslanec Delinga je posledný.

Nech sa páči, pán poslanec Cabaj. Zapnite pána poslanca.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán minister, nebolo to vôbec duchaplné, ale ťažko to už čakať od ministra kultúry, pretože ja mám radšej, keď sa hovorí o konkrétnych číslach, aj keď v tomto prípade ste chceli hovoriť o kultúre, ale myslím si, že ste nehovorili o slovenskej kultúre, ale o niečom inom. Pretože ak by ste si prečítali vládny návrh zákona, ktorý bol predložený do parlamentu, ak neviete, je to takáto "bichla" uložená, čo ste prijali vo vláde, a tam by ste sa dozvedeli, že v materiáli sa píše, že "inflácia za rok 1999 bola 10,6 %, inflácia za rok 2000 bola 12 % , inflácia predpokladaná na rok 2001 7,6 %". Ak by ste si toto zrátali, čo je uvedené vo vašom návrhu, pod ktorým ste aj vy podpísaný ako minister tejto súčasnej vlády, tak by ste potom mohli porovnávať, koľko tých peňazí na kultúru máte alebo nemáte. To sú fakty, ktoré sa tam teraz objavili.

Ale ak ste sa pýtali, že pri duchaplnom vystúpení nášho kolegu koľkí poslanci tu boli prítomní, určite, ak by boli vedeli, že vystúpi minister kultúry, tak tu čaká podstatne väčšie množstvo poslancov, pretože vedia, že to sú perly ducha, ktoré tu odznejú, nielen pri rozpočte, ale aj pri ktoromkoľvek vystúpení, a preto treba na ne reagovať. Ale zatiaľ žiadni členovia vlády nemali odvahu vystúpiť, pretože by museli obhajovať neobhájiteľné. V tomto je to celé. Ak ste apelovali na poslancov, nemusíte na náš poslanecký klub, lebo je tu prítomná asi tretina členov poslaneckého klubu, a ak náhodou neviete, prebiehajú aj voľby do vyšších územných celkov, takže niektorí sú na kampani, na stretnutiach so svojimi voličmi, takže pôsobia aj v teréne, to je druhá vec. Ale ak by ste apelovali do vlastných radov - na tých troch poslancov, ktorí tu z klubu SDKÚ sedeli a počúvali vás -, možno by ste boli presvedčili svojich kolegov a 71 poslancov by nehlasovalo aj za zrušenie fondu Pro Slovakia.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Aibeková.

M. Aibeková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, výzvy pred posledným volebným rokom, keď ste ešte ministrom, k tomu, aby sa zabudlo na politické tričká, je veľmi pekné, ale skúste si pozrieť svoje vystúpenia, ktoré ste mali v televíznych reláciách tu v parlamente, kde ste sršali nenávisťou, doslova nenávisťou voči opozičným protivníkom. Pán minister, takže s týmito výzvami ste mali prísť na začiatku volebného obdobia, keď ste sa stali ministrom a keď ste tu hľadali podporu pre vaše programové vyhlásenie vlády, teraz je už neskoro.

A, pán minister, vám neprislúcha, aby ste hodnotili vystúpenia poslancov. Vy by ste mali zodpovedať tomuto parlamentu, že to vaši koaliční partneri a poslanci nerobia, to je ich problém. Takže spamätajte sa. Minister nemá takéto právo a vy ako osoba vonkoncom takéto právo nemáte, pretože v análoch parlamentu v tých tzv. parlamentných záznamoch je zachytené, ako ste sa vy správali ako opozičný poslanec. Spomeňte si na svoje vyjadrenia. Ja na vašom mieste by som k takémuto niečomu naozaj nesiahala.

Čo sa týka účasti poslancov, vy máte právo kontrolovať váš poslanecký klub a na začiatku vášho vystúpenia ste tu mali troch poslancov. Kde boli včera, pán minister, a kde ste boli vy, keď dali prednosť aj s pánom premiérom oslave Mikuláša? A nestarali sa o rozpočet a nestarali sa o vystúpenia a o to, kto čo tu hovorí k rozpočtu. Takže, pán minister, najprv si urobte poriadok vo vlastnom poslaneckom klube a potom riešte iné poslanecké kluby. A čo sa týka rozpočtu kultúry, pýtam sa vás: Chodíte po kultúrnych zariadeniach, počúvate názory pracovníkov? Možno počúvate len tie oficiálne, inak by ste mali iné a pravdivé informácie.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Pán minister, skutočne vaše vyjadrenie, že nie sila slov, ale sila argumentov by mala byť v tomto parlamente, bolo nemiestne, pretože vystúpenia, ktoré tu odzneli, mali práve silu argumentov. A ak čítate tlač, tak pred tými argumentmi, ktoré sú tam, by ste sa mali skloniť.

Ďalej. Vôbec bolo až úsmevné vaše konštatovanie, že budete rád, keď sa kultúra nebude politizovať. Pán minister, vy ste zabudli na akciu Zachráňme kultúru? Čo to bolo? To bola taká fraška s takým politickým nábojom, že história to bude v análoch uvádzať ako jeden z brilantných príkladov. A ako zachraňujete kultúru, o tom škoda hovoriť a vo faktickej poznámke niet na to ani miesta. A vaše hrdenie sa, že dávate financie na dokončenie divadla, bolo asi také, ako keď Mikuláš Dzurinda dobehol na Branisko, ktoré sa prerazilo, a tváril sa, že je to jeho úspech a jeho zásluha.

A keď hovoríte, o koľko dostal rezort viac, no, pravdou je, čo vám tu už bolo povedané, že ide o infláciu, ale potom vaše postoje k Matici slovenskej, ktorú finančne likvidujete, sú ešte viac vypuklé, že ide o protislovenské kroky, než sa to vy snažíte zahovoriť. A, pán minister, čo sa robí, preboha, keď tu uvádzate, čo všetko sa urobilo? Veď máte na to financie a na to je ministerstvo!

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Jarjabek.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem, ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán minister, my sa môžeme sporiť o istom pohľade, o istom názore na politiku, na politické dianie, na politickú situáciu a tak ďalej a tak ďalej. Ale my sa nesmieme sporiť ohľadne existencie kultúry, ohľadne financovania kultúry, my sa nesmieme sporiť vôbec o tom, či vôbec chceme, aby inštitúcie - a teraz bez ohľadu na to, k akej kultúrnej ustanovizni patria - existovali. A jedno je fakt, pán minister, že za vašej vlády, isté inštitúcie, hlavne hudobné inštitúcie, boli zlikvidované. Boli zlikvidované bez udania dôvodu a nechcem tu teraz menovať pre krátkosť času ktoré, hovorili sme o tom veľmi veľa a je to aj zdôvodňované v mojich istých prejavoch aj v parlamente, aj mimo.

Čo sa týka Slovenského národného divadla, bol tu predsa vypracovaný istý projekt dostavby Slovenského národného divadla v rámci bývalého ministerstva kultúry, ale tento projekt ste zavrhli a odsúdili. Proste o tomto projekte, tento projekt ste ďalej nerozvíjali, no a podľa mojich informácií ten projekt nebol až taký zanedbateľný, v každom prípade by riešil určité financovanie kultúry. Vy ste tento projekt zahrnuli medzi projekty, ktoré ste pomenovali vo vašej čiernej knihe. Iste, aj o tomto sa môžeme sporiť.

A čo sa týka fungovania tých inštitúcií, ktoré ešte zostali pod ministerstvom kultúry a ktoré neprešli pod vyššie územné celky, lebo tých sa vy nemôžete teraz baviť, to sú takisto inštitúcie, ktoré patria pod kultúru a teda istým spôsobom aj gesčne pod vás, no a o tom, či budú fungovať, alebo nefungovať, lebo o tom vlastne teraz existuje spor, o tom budeme hovoriť po šiestich-siedmich rokoch, eventuálne po roku fungovania. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Budaj.

J. Budaj, poslanec: Samozrejme teraz, keď je rozpočet na stole, sú to reči, ktoré tomu rozpočtu nepomôžu. Kultúra napokon na Slovensku prežije aj tento rozpočet, aj toto volebné obdobie tak, ako prežila minulé volebné obdobie, ktoré k nej nebolo tiež veľmi láskavé. Prežila ho a prežije ho aj ministerstvo kultúry, je otázne, či je to vlastne dobré. Ministerskí úradníci skutočne neveľmi pomohli tomu, aby kultúra bola lepšie financovaná, ani v oblasti kultúry, ani v oblasti médií neprišli s víziou nielen financovania, ale aj rozvoja obidvoch oblastí. Financovanie kultúry by bolo reálnejšie, keby bolo prišlo k sľubovanému viaczdrojovému systému, ale tento systém sa nielenže nezabehol, ale ani nevznikol, ani sa nepredložil. Fond, ktorý mal byť určený na viaczdrojové financovanie, fond Pro Slovakia, sa nezačal napĺňať z viacerých zdrojov, ale bol zrušený. Myslím si, že úradníci mnohých ministerstiev, aj ministerstva kultúry, spotrebovali financie, ale úžitok v tomto prípade, v prípade ministerstva kultúry, je sporný. Samozrejme, ministerstvo bude aj v budúcnosti, aj budúce koalície budú pokračovať v spotrebúvaní peňazí na úradníkov, ktorí budú čakať, aby sa odkiaľsi zvonku zjavili koncepcie ich práce, ktoré by zdôvodnili vôbec užitočnosť toho, že sedia a berú platy daňových poplatníkov.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Hofbauer.

R. Hofbauer, poslanec: Pán minister, novostavba Národného divadla sa začala budovať v roku 1985. Päť rokov sa budovala v podmienkach socializmu, ďalšie tri roky v podmienkach federácie, a to od roku 1989 do roku 1992, keď ešte aj plynovody a ropovody patrili pod českú národnú vládu a ani nie pod federálny rozpočet. Ťarbavosť tejto výstavby nie je možné pripisovať našej vláde a nášmu obdobiu, pretože do roku 1992 divadlo už dávno malo byť dobudované, malo byť aj v prevádzke. Žiaľ, bolo navrhnuté na nesprávnom mieste, v nezmyselnej kubatúre, vďaka čomu sa Bratislavčania naveky budú pozerať na jeho odvrátenú stranu, pretože je otočené k mestu chrbtom, zatiaľ čo reprezentatívnou fasádou je obrátené smerom do nákladného prístavu. To sú chyby a viny, za ktoré nemôže žiadna vláda súčasná, ani predchádzajúca, ani nasledujúca. Oháňať sa dedičstvom novostavby Národného divadla nie je veľmi šťastné, lebo to nie víťazstvo či prehra ani jedného zo zúčastnených po roku 1993.

Mňa by zaujímalo, ako vyzerá víťazstvo záchrancov kultúry napríklad takej Dariny Károvej alebo Štefana Bučka, ktorí hrdo zachraňovali kultúru - čo sa im podarilo zachrániť okrem toho, že boli zrušené národné centra pri ministerstve, zrušené intendatúry na území Slovenska? A moja otázka potom oprávnene znie: Ako bude vyzerať kultúra po delimitácii do veľkých územných celkov, ktoré nemajú ani na vlastné stoličky, ani na vlastné budovy? V tomto smere návrh štátneho rozpočtu hovorí veľmi málo, takmer nič. A podľa toho aj vyzerá budúci rok vo vzťahu ku kultúre tak, ako je to naprojektované v návrhu štátneho rozpočtu.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kalman.

J. Kalman, poslanec: Pán minister, hovorili ste, že moje vystúpenie vo vzťahu k vám bolo humorné. Dovoľte mi, aby som vás opravil. V kontexte toho, čo hovoril pán Jarjabek, a na to, na čo som poukázal ja, to nie je humorné, to je tragédia. Myslím si, že ako herec viete rozoznať, čo je humorné, čo je tragické. Poukázal som aj na to, že predstaviteľ vášho ministerstva, v tomto prípade budem otvorený, váš štátny tajomník bol proti tomu, nahováral členov parlamentu, aby nepodporili návrh poslanca o Slovenskom ľudovom umeleckom kolektíve. Teda to je paradox! Štátny tajomník ministerstva kultúry nepodporí návrh, ktorý by mal prehĺbiť kultúru, ktorý by mal posilniť takú silnú črtu v kultúre slovenského národa, akou je folklór, spev, tanec, hudba. Toto je humorné, vážený pán minister. V tomto prípade, ak ste tak mysleli, skutočne máte pravdu. Máte pravdu aj v tom, že humorná je situácia, že vám v parlamente posledných 5-6 materiálov, ktoré ste predložili ako minister kultúry, neprešlo. To je humorné. Tak ako je vôbec humorné celé vaše pôsobenie na ministerstve kultúry a tým aj vôbec celé pôsobenie kultúry na Slovensku. Žiaľ, ale je to tragédia pre Slovensko, pre občanov Slovenskej republiky.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Delinga.

P. Delinga, poslanec: Ďakujem za udelenie slova. K tomu, čo povedal pán minister kultúry, ja sa skutočne nebudem dívať ani politicky, ani stranícky, ani nijako, ale projekčne a s myšlienkou.

Pán minister kultúry, počúvame, že vláda chce postaviť tenisové centrum za 330 mil. korún a že na to hľadá zdroje z privatizácie. Takže je tu inšpirácia, aby minister kultúry predložil, ak má za sebou nejakú kultúrnu loby, projekciu aj na nejakých 330 mil. na záchranu kultúrnych hodnôt. Čiže týmto smerom nepoliticky, ale finančne. Ďalej sme sa včera dozvedeli - aj vy, keby ste tu boli bývali, by ste to boli počuli -, že vláda rekonštruuje na Bôriku hotel, kde jeden apartmán má stáť v rekonštrukcii 30 mil. korún. No iste by bolo lepšie, keby rekonštruovali kultúrne pamiatky - a možnože tiež za 30 mil. korún - a keby to bola každá budova na Slovensku, ktorá patrí pod kultúru, tak by sa nazbierala slušná suma.

Takže tu sú tie inšpirácie, len to je tá chyba, že tieto inšpirácie nemajú takú loby, ako som včera počul v Sedmičke, že kvôli dvom synkom, ktorí si chcú zahrať tenis, je potrebné postaviť tenisové centrum na Slovensku a že tým sa preslávime za hranicami a že budeme oveľa a oveľa známejší. No známejší budeme, keď zrekonštruujeme kultúru. A tie zdroje z privatizácie tam sú, nech sa páči.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán minister Kňažko chce reagovať na vystúpenia pánov poslancov faktickou poznámkou.

M. Kňažko, minister kultúry SR: Ďakujem za slovo. Naozaj budem veľmi, veľmi stručný a - znovu opakujem - nebudem reagovať na veci, ktoré nesúvisia s vecnou diskusiou...

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Prosím, pustite časomieru pánovi ministrovi.

M. Kňažko, minister kultúry SR: Pán Cabaj, Pro Slovakia, tu sa toľkokrát hovorilo o zrušení, Pro Slovakia je transformovaná. Pro Slovakia existuje ako program s tým istým objemom finančných prostriedkov, s tými istými komisiami, s tou istou praxou. Všetko bude na internete, i projekt, i zdôvodnenie, i suma, čiže na budúci rok Pro Slovakia existuje ako program. Rušila sa tzv. správa. To je v zmysle auditu, že politická zodpovednosť sa má prekrývať so zodpovednosťou ekonomickou.

Pani Aibeková, pokiaľ ide o, viete, zasa neviem, na čo tu mám reagovať, pretože hovoríte slová ako nenávisť, spamätajte sa, mikulášska akcia. Na to neviem, čo vám mám povedať. To nesúvisí s kultúrou.

Pani Tóthová, čo je Zachráňme kultúru, no, problém bol práve v tom, že vtedy pán minister kultúry jednoducho neodpisoval na listy poslancov. Neprijímal umelecké zväzy. Neprijímal návštevy poslancov. Nedal k nahliadnutiu jediný dokument, preto sa odohralo čosi ako Zachráňme kultúru a všetko, čo s tým súvisí. Dnes také pomery neexistujú. Ktokoľvek z vás, ktorýkoľvek umelecký zväz, ktorýkoľvek umelec jednotlivec jednoducho má prístup na ministerstvo kultúry. Na každú vašu otázku, interpeláciu dostanete odpoveď. Všetky doklady, všetky moje príkazy, všetko je k dispozícii a väčšina z toho je na internete.

Žiadna inštitúcia nebola zlikvidovaná, pán Jarjabek, čo bolo zlikvidované, to boli RKC, pretože išlo práve o administratívu.

Pán Budaj, viaczdrojové financovanie bude potom, keď bude viac zdrojov. Viac zdrojov nevytvorí ministerstvo kultúry. Prvý systémový krok decentralizácie sa urobil. No a tak by som mohol pokračovať.

Pán Hofbauer, ja hovorím o tých rokoch 1993 až 1998. To je šesť rokov. Za tých šesť rokov bolo menej ako za tieto štyri roky. A tak ďalej a tak ďalej, no. Čiže ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Váš čas vypršal, pán minister. (Reakcie z pléna.) Pán poslanec Brhel je ako ďalší v poradí prihlásený do rozpravy.

J. Brhel, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, v návrhu štátneho rozpočtu sa konštatuje, citujem, "realizácia skutočných reforiem vo viacerých smeroch výraznejšie nepokročila, čo najmä na výdavkovej strane vytvára napätú situáciu". To znamená, že navrhovaný štátny rozpočet naďalej len konzervuje daný stav a odsúva bezpodmienečnú reformu výdavkovej časti štátneho rozpočtu, čo bude viesť k zložitejšej adaptácii v budúcnosti, keď niektoré jednorazové príjmy napr. z privatizácie už nebudú možné.

Uvediem ešte jeden fakt. Naďalej sa zvyšuje rozdiel medzi príjmami štátneho rozpočtu, ktoré sú kryté výberom daní, ciel, odvodov, poplatkov a celkovými príjmami štátneho rozpočtu. Medzera medzi daňovými príjmami a daňovými zdrojmi sa rozšírila na 10 % hrubého domáceho produktu. Podľa Združenia daňových poplatníkov Slovenska dane a príspevky kryjú len necelých 78 % výdavkov štátneho rozpočtu. Zvyšok sa financuje napr. z úverov, privatizačných výnosov alebo zo zisku verejných korporácií. Tento stav však nemôže trvať donekonečna. Jednorazové zdroje sa raz pominú a vláda nedala odpoveď, čo bude. Ide systémom zadlžovania, vystavuje účet, ktorý bude platiť niekto iný. Asi v duchu hesla: "Po nás potopa."

Projektované východiskové parametre sa javia ako nereálne. Návrh štátneho rozpočtu nezohľadňuje najmä vplyv vonkajšieho prostredia na slovenské hospodárstvo. Slovensko je malá otvorená ekonomika, jej podiel zahraničného obchodu alebo zahraničného obchodného obratu bude vyšší ako hrubý domáci produkt. Dokonca podiel exportu na hrubom domácom produkte je na Slovensku najvyšší. Zo všetkých tranzitívnych ekonomík dosahuje 62 % hrubého domáceho produktu. V Čechách je to napr. 59 %.

V poslednom období dochádza k historicky najprudšiemu poklesu tempa rastu svetového obchodu. Dochádza za posledných 10 rokov k prvému poklesu priamych zahraničných investícií medzi vyspelými priemyselnými krajinami, čo sú signály svetového poklesu, ktorý nutne ovplyvní aj slovenskú ekonomiku. Po prvýkrát v histórii všetky tri tzv. lokomotívy svetovej ekonomiky - USA, Japonsko a Európska únia - sa dostávajú do vážnych problémov v jednom čase. Návrh štátneho rozpočtu, teda predpokladané tempo rastu HDP neuvažuje s tým, že v budúcom roku - podľa mňa - dôjde k poklesu hospodárskeho rastu aj v Európskej únii. A našimi najväčšími partnermi v zahraničnom obchode sú práve krajiny Európskej únie a krajiny OECD. Majú 85-percentný podiel na slovenskom zahraničnom obchode, takže tento faktor určite bude znamenať nižšie tempo rastu HDP, čo ovplyvní nižšie príjmy štátneho rozpočtu.

Z vnútorných faktorov, ktoré určite ovplyvnia to, že HDP bude nižší ako predpokladaný a bude zaznamenávať nižšie tempá rastu, je pomalá implementácia štruktúrnych reforiem a rozširovanie deficitu zahraničnoobchodnej bilancie. Ak táto dosiahne 10-percentný podiel na hrubom domácom produkte, je to vážne kritický stav.

Chcel by som upozorniť, že štátny rozpočet zasadený do týchto rámcov nie je reformný. Riešenie zahraničnoobchodnej bilancie nespočíva v obmedzovaní dovozov. Už za vlády Vladimíra Mečiara v rokoch 1996 až 1998 boli prijaté všetky potrebné zákony kompatibilné s legislatívou Svetovej obchodnej organizácie, ktoré umožňujú obmedzovať dovozy. Týkajú sa obmedzovania subvencovaných dovozov, nadmerných dovozov, ako aj dumpovaných dovozov. Vláda má tieto nástroje k dispozícii. Ich realizácia je nesmierne zložitá, ale nanajvýš potrebná. Kľúč k zmene zahraničnoobchodnej bilancie spočíva vo zvyšovaní exportu. Uvediem jeden príklad. Slovinsko, ktoré má zhruba polovičný počet obyvateľov ako Slovensko, má zhruba ten istý vývoz meraný v dolároch. To znamená, že na obyvateľa vyváža Slovinsko dvakrát toľko ako Slovensko. Bez zásadných štruktúrnych reforiem nie je možné zvrátiť deficit zahraničnoobchodnej bilancie na Slovensku.

Treba povedať ešte jedno, že nie je pravdou, že by dovozy smerovali do investičných alebo technologických dovozov. Podľa môjho názoru zhruba 10 - 15 % týchto dovozov môže mať takýto charakter. Zvyšok smeruje do spotreby.

Čo sa týka nezamestnanosti, vláda po prvýkrát v tomto parametri akceptovala situáciu, že nie je schopná splniť svoj predvolebný sľub a vytvoriť 140 000 nových pracovných príležitostí, upozorňujem, oproti stavu v roku 1998. Naopak, došlo k obrovskému nárastu nezamestnanosti. Priznanie si tohto faktu nie je nič potešujúce, naopak, slovami pána predsedu vlády Dzurindu treba povedať, že je to "zlá správa pre túto krajinu". Rovnako riešenie nezamestnanosti nemôže mať krátkodobý ani konjukturálny charakter a už vôbec neplatia úvahy, že 1 mld., ktorá bude v Národnom úrade práce na aktívnu politiku zamestnanosti, niečo vyrieši. Nevyrieši nič! Znovu upozorňujem, vláda valí potenciálnu krízu pred sebou a všetko presúva na plecia budúcej vlády.

Čo sa týka inflácie, je možné, že parameter inflácie na úrovni 6,7 % sa dosiahne, ale opäť len jednoduchým trikom, pretože vláda upustila od nutnej deregulácie cien. Bol zriadený Regulačný úrad, ktorý možno v tomto čase práve schvaľuje regulačnú formulu, ktorá bude znamenať, že ceny energií, plynu, elektrickej energie sa budú zvyšovať, ale zrejme až v roku 2003. Regulačný úrad je nezávislý, žiadna vláda ho nemôže ovplyvniť, takže v roku 2003 určite dôjde k zvýšeniu cien a skutočne môže dôjsť ku kumulácii inflačných tlakov s dosahom na menu.

Pozastavím sa ešte pri konštrukcii príjmov. Zvýšenie príjmov o 38 mld. bolo tu už kritizované niekoľkokrát, dokonca aj v stanovisku Najvyššieho kontrolného úradu sa uvádza, že takýto rast príjmov je nereálny. Osobitne rast daňových príjmov vo výške 22 mld. a osobitne z toho DPH vo výške 17 mld., čo predstavuje až dvojnásobok príjmu, ktorý zaznamenala táto vláda v priebehu rokov 1998 až 2001. Čo sa týka výdavkov, všetci upozorňujeme na to, že vo výdavkovej časti štátneho rozpočtu malo byť zahrnutých 15 mld., ktoré sa použijú na splatenie dlhov, ktoré je nutné uhrádzať ako dlhovú službu za úvery, ktoré vláda na seba zobrala pri projekte reštrukturalizácie bankového sektora. To znamená, že skutočný deficit štátneho rozpočtu nie je 37 mld., ale 52 mld. Rovnako sporné je zahrnutie výnosov 4,4 mld. Slovenskej konsolidačnej, a. s., do príjmov štátneho rozpočtu, pretože pokiaľ tieto výnosy boli získané z reštrukturalizácie bánk, mali by byť použité na splatenie dlhov, ktoré boli vládou prebrané na reštrukturalizáciu týchto bánk. Chcem upozorniť, že takto zvýšený deficit štátneho rozpočtu až na 52 mld. Sk v kombinácii s deficitom obchodnej bilancie bude vytvárať obrovský tlak na stabilitu makroekonomickej pozície a na menu, pričom vláda v návrhu štátneho rozpočtu nijakými opatreniami túto situáciu nerieši.

Treba upozorniť ešte na problémy, ktoré súvisia s trhom práce. Tu treba naozaj urobiť určité riešenia, ktoré však budú mať dlhodobý charakter. To znamená, že treba znížiť daňové a odvodové zaťaženie viazané na prácu. Treba si uvedomiť, že na Slovensku sa zvýšil nepomer medzi zdaňovaním kapitálu a výnosov z kapitálu a zdaňovaním práce. Zdaňovanie práce je naďalej neúmerne vysoké, to znamená, že podnikatelia využívajú do veľkej miery prácu načierno. Tá sa dá potlačiť jednak represívnymi opatreniami, ale musí sa vedieť potlačiť aj čisto ekonomickými opatreniami, ktoré spočívajú v tom, že sa zatraktívni zamestnávanie, transparentné zamestnávanie ľudí oproti čiernej práci.

Treba povedať, že zvyšovanie deficitu je financované lacnejšie, pretože klesli úrokové miery, čo môže vytvárať klamlivé zdanie, ako keby všetko bolo v poriadku, a že ciele rozpočtového hospodárenia sa plnia. Opak je pravdou. Verejný dlh vyjadrený v korunách sa nesmierne zvýšil oproti stavu v roku 1998, zaznamenáva vyše dvojnásobný nárast, čo sa opäť presunie na plecia budúcej vlády. Jednoducho na zlepšenie situácie na Slovensku je potrebný silný hospodársky rast a vysoká zamestnanosť.

Treba upozorniť, že vláda nič neurobila ani v oblasti finančnej a platobnej disciplíny. Naďalej sa zvyšuje percento daňových nedoplatkov, zvyšuje sa platobná neschopnosť podnikov, zamŕza finančný okruh v podnikovej sfére. Reštrukturalizácia bánk do dnešného dňa podnikom nepriniesla takmer nič, nezaznamenávame žiadny výraznejší nárast emisie úverov pre podnikateľskú sféru a nijakým spôsobom sa nemení pomer medzi novoemitovanými úvermi, ktoré spotrebuje vláda na prefinancovávanie svojich potrieb, a emitovanými úvermi, ktoré sú k dispozícii podnikateľskej sfére. To znamená, že naďalej na Slovensku chýbajú zdroje, ekonomika je podkapitalizovaná.

Priame zahraničné investície, ktoré sú vykazované na kapitálovom účte platobnej bilancie, umožňujú vláde tváriť sa, že všetko je v poriadku, pretože platobná bilancia ako celok je vyrovnaná len vďaka predaju štátnych aktív. Výpredaj štátneho majetku nemôže pokračovať donekonečna a v určitej situácii dôjdeme k problému, keď už nebude čo predávať a bude hroziť kolaps. Pretože zahraničné investície plynúce na Slovensko nie sú investície vytvárajúce zamestnanosť a zvyšujúce konkurenčnú schopnosť slovenskej ekonomiky. To už vôbec nehovorím o tom, že by vláda mala aspoň minimálny pokus zanalyzovať, čo to bude znamenať, ak Slovensko vstúpi do Európskej únie, pre slovenskú ekonomiku. Nikto sa tým nezaoberá, čo opäť môže znamenať pre slovenskú ekonomiku absolútny šok. Nevytvárajú sa žiadne povedzme vankúše, ktoré by tento šok mohli zmierniť, nikto sa tým nezaoberá. Hrnieme sa do Európskej únie bez akýchkoľvek analýz toho, čo to bude znamenať. Ja som tiež za vstup do EÚ, ale vstup musí byť vynegociovaný a minimálne musia byť známe dosahy tohto vstupu, plusové aj mínusové. Každá krajina, ktorá do EÚ vstupovala, si takúto analýzu robila. Robilo si ju aj Rakúsko, hoci malo vyšší HDP na obyvateľa, ako bol priemer Európskej únie, a nemuselo sa obávať až takých konkurenčných tlakov jednotného trhu EÚ, akých sa musí obávať slovenská ekonomika, ktorá v danej etape je určite podstatne menej konkurencieschopná ako ktorákoľvek ekonomika členských krajín Európskej únie.

Znovu teda upozorňujem, že vláda musí zatraktívniť podnikateľské prostredie na Slovensku. V prvom rade sa musí reálne venovať otázkam, ktoré súvisia s politickou stabilitou a s vymožiteľnosťou práva. Ak sa robili prieskumy medzi podnikateľmi na Slovensku, čo považujú za najkritickejší fakt alebo najkritickejšie miesto, najužšie miesto, ktoré má najnepriaznivejší dosah na rozvoj ich podnikania, tak odpovedali, že je to jednoznačne právny stav na Slovensku, efektívnosť práce predovšetkým obchodných súdov a vymožiteľnosť práva ako taká. Rovnako odpovedali aj zahraniční investori. Z ich pohľadu daňové úľavy nie sú až také rozhodujúce, ako je rozhodujúca otázka právnej stability a vôbec obchodného práva. V tomto smere na Slovensku vláda neurobila takmer nič. Nič systémového.

Katastrofálna situácia je v oblasti konkurzov. Spustili sa konkurzy, na Slovensku funguje 8 konkurzných súdov, ktoré sú preťažené, a situácia znamená len toľko, že sa problémy kumulujú, neriešia.

Upozornil som na riziká platobnej bilancie, čo si myslím, že je asi najväčšie riziko, a znovu upozorňujem, že len čo dôjde k tomu, že sa skombinuje vysoký deficit štátneho rozpočtu s deficitom zahraničného obchodu, bude to znamenať obrovský tlak na menu a celkovú finančnú pozíciu štátu.

Na záver mi dovoľte povedať jednu poznámku. Z toho, čo som uviedol, je jasné, že nepodporím tento štátny rozpočet. A treba povedať ešte jedno, že takto zostavený štátny rozpočet vlastne popiera všetko to, čo vláda sľubovala na začiatku svojho vládnutia, a predovšetkým to, že spustí ekonomické reformy, že tieto reformy zvládne a že budú v prospech občana. Treba povedať, že reformy sa nespustili takmer žiadne, že problémy sa odsúvajú do budúcnosti a že celá ťarcha nepopulárnych opatrení a celá ťarcha dosahov sa presunie na bedrá budúcej vlády. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP