P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Nemusíte to čítať, pán poslanec, všetci to majú.
F. Petrák, poslanec: Všetci to máte v laviciach, o tomto návrhu by sme mali hlasovať.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prečítajte si to, pán poslanec, máte to v lavici. Pán poslanec Petrák. Páni poslanci, pokoj, prosím. (Hlasy v sále.)
F. Petrák, poslanec: Tento návrh je iný, líši sa vecným obsahom.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Prosím o pokoj v rokovacej sále.
F. Petrák, poslanec: Pán predsedajúci, keďže tento návrh sa líši, ja navrhujem, aby ste dali o tom hlasovať.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Cabaj. Pán spoločný spravodajca, zo spoločnej správy sme schválili už znenie k § 12. Nie, pán poslanec, nie je možné o tomto návrhu dať hlasovať. Nech sa páči, pokračujeme ďalej v hlasovaní.
F. Petrák, poslanec: Tak pokiaľ nie je možné hlasovať o bode č. 6, navrhujem, pán predsedajúci, aby sme pokračovali hlasovaním o pozmeňujúcom návrhu č. 7 z rozpravy...
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Prosím o pokoj.
F. Petrák, poslanec: ..., ktorý podal pán poslanec Kőteles a navrhol nový text článku 26.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Nehlasujeme o prvom, ale o šiestom návrhu k bodu § 12. Už som povedal, o tom návrhu nehlasujeme. Hlasujeme o siedmom, t. j. o druhom podanom Kőtelesovom pozmeňujúcom návrhu. Hlasujeme. Hlasujeme, páni poslanci. Páni poslanci, hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných je 111 poslancov, za 37, proti 39, zdržalo sa 17, nehlasovalo 18.
Návrh sme neschválili.
Ďalší návrh.
F. Petrák, poslanec: Ako ďalší návrh dal pán poslanec Topoli. Pán predsedajúci, dajte o ňom hlasovať.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý podal v rozprave pán poslanec Topoli.
(Hlasovanie.) Prítomných je 112 poslancov, za 36, proti 46, zdržalo sa 25, nehlasovalo 5.
Návrh pána poslanca Topoliho sme neschválili.
Ďalší návrh.
F. Petrák, poslanec: Jedenásť návrhov podala na záver rozpravy pani poslankyňa Angelovičová a žiada o nich hlasovať en bloc. Pán predsedajúci, dajte o všetkých hlasovať en bloc.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Páni poslanci, hlasujeme o návrhu, ktorý podala v rozprave pani poslankyňa Angelovičová, spoločne o všetkých. Pán poslanec, pani navrhovateľka nenamieta. Pani ministerka, súhlasíte s týmto návrhom?
(Hlasovanie.) Prítomných je 108 poslancov, za 40, proti 25, zdržalo sa 29, nehlasovalo 14.
Pozmeňujúci návrh pani poslankyne Angelovičovej sme neschválili.
Pokoj, pán minister, pokoj.
F. Petrák, poslanec: Tým sme vyčerpali hlasovanie o všetkých návrhoch, ktoré boli podané vo výboroch a v rozprave.
Mám poverenie na tretie čítanie. Pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu prerokovať návrh zákon v treťom čítaní. (Ruch v sále.)
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Prosím o pokoj, páni poslanci, schvaľujeme mimoriadne dôležitý zákon a prosím, aby tomu zodpovedala aj atmosféra v snemovni.
Páni poslanci, poslankyne, prosím o pokoj v rokovacej sále, sústreďme sa na hlasovanie prerokovať návrh zákona v treťom čítaní ihneď.
(Hlasovanie.) Prítomných je 88 poslancov, za 77, proti 3, zdržalo sa 5, nehlasovali 3.
Návrh sme schválili.
Na základe schváleného návrhu pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona o zrušení niektorých štátnych fondov a o niektorých opatreniach súvisiacich s ich zrušením a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem sa opýtať prítomných pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy a využiť podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku právo vystúpiť v rozprave v treťom čítaní. Keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky, pýtam sa vás, či sa chcete prihlásiť do rozpravy ústne.
Nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a poprosím pána spoločného spravodajcu, aby uviedol návrh záverečného uznesenia k tomuto prerokúvanému vládnemu návrhu zákona.
F. Petrák, poslanec: Pán predsedajúci, dajte hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru návrh schváliť.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Páni poslanci, prosím, sústreďme sa, hlasujeme o návrhu zákona o zrušení niektorých štátnych fondov a o niektorých opatreniach súvisiacich s ich zrušením a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako o celku. Hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných je 113 poslancov, za 71, proti 32, zdržalo sa 5, nehlasovalo 5.
Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky schválila vládny návrh zákona o zrušení niektorých štátnych fondov a o niektorých opatreniach súvisiacich s ich zrušením a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Ďakujem pani ministerke, pánu spoločnému spravodajcovi Petrákovi za spoluprácu pri prerokúvaní tohto vládneho návrhu zákona.
Pristúpime k rokovaniu, ktoré sme prerušili hlasovaním, a to rokovaním o návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2002.
Budeme pokračovať. Páni poslanci, budeme pokračovať rozpravou k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte. Pán poslanec Hofbauer bol prerušený v rámci svojho vystúpenia k vládnemu návrhu zákona. Po pánu poslancovi Hofbauerovi vystúpi pán poslanec Húska. Nech sa páči, pán poslanec Hofbauer. Prosím o upokojenie snemovne. Pán poslanec Hofbauer. Pán poslanec Hofbauer, páni poslanci, zaujmite svoje miesta, prípadne, ktorí nechcete byť prítomní, aby ste opustili rokovaciu sálu a išli sa baviť mimo nej. Pán poslanec Vavrík, Muránsky, Andrassy. Páni poslanci, vyhlasujem 10-minútovú prestávku.
(Prestávka.)
M. Andel, podpredseda NR SR: Kolegyne, kolegovia, nakoľko je už určitý pokoj v rokovacej miestnosti, budeme pokračovať v rokovaní. Slovo dávam pánu poslancovi Hofbauerovi. Pán kolega, nech sa páči, máte slovo.
R. Hofbauer, poslanec: Vážený pán predsedajúci, ďakujem za udelenie pokračujúceho slova a súčasne by som vás pekne poprosil, aby ste tú diskutujúcu skupinku pri...
M. Andel, podpredseda NR SR: Áno, áno, ďakujem veľmi pekne.
R. Hofbauer, poslanec: ... požiadali, nech vyjde diskutovať von.
M. Andel, podpredseda NR SR: Áno, áno, moment. Pani poslankyňa, páni poslanci, buďte takí dobrí. Gyula. Pán spoločný spravodajca. Ďakujem, podarilo sa mi to.
Nech sa páči, máte slovo.
R. Hofbauer, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci.
V prvom rade mi dovoľte, aby som vyjadril poľutovanie nad incidentom, ktorý tu vznikol pred poludňajšou prestávkou, pretože považujem za hodné poľutovania, ak sa v tejto snemovni nepostupuje civilizovane v zmysle parlamentnej kultúry. Nepovažujem za parlamentnú kultúru, keď predkladateľ vykrikuje, reční a napáda toho, kto má udelené slovo predsedajúcim schôdze. A vôbec nepovažujem za civilizované a kultúrne, ak urobí bodku za touto akciou formou, aká sa udiala pred obedom.
Dovoľte mi, aby som sa vrátil k téme, ktorú som začal predpoludním, a to je problematika predloženého štátneho rozpočtu. Rozobral som otázky priorít, ktoré uviedla pani ministerka a ktoré sú údajne prioritami štátneho rozpočtu aj pre vládnu koalíciu. V týchto prioritách sa nenachádza ani zmienka o kultúre. Kapitola rezortu kultúry tam proste neexistuje.
Nie je to nič prekvapujúce, pretože ak sledujeme to, čo sa deje v rezorte kultúry, tak skutočne sme svedkami toho, že kultúra z programu vlády zmizla s definitívnou platnosťou. S definitívnou platnosťou zmizla aj problematika Slovenskej televízie, ktorá neuznala za potrebné, aby bola prítomná priamym prenosom alebo aspoň záznamom, vyhotovením záznamu z rokovania o najdôležitejšom zákone kalendárneho roka, a tým je návrh štátneho rozpočtu na budúci kalendárny rok. Slovenská televízia tak prišla o veľmi zaujímavé historické záznamy, pretože aj to, čo predchádzalo súčasnému pokračovaniu rokovania o návrhu rozpočtu, nemalo obdobu vôbec v parlamentnej demokracii, v parlamentnej kultúre a v nie dlhej parlamentnej histórii Slovenskej republiky.
Návrh štátneho rozpočtu uvádza, že vychádza z predpokladu rastu hrubého domáceho produktu a poznamenal som si tie záchytné body, na základe čoho by sa tak malo diať. Malo by to byť na základe rastu fixných investícií. Nuž tak, dámy a páni, aké fixné investície sa udiali počas doterajších troch kalendárnych rokov vlády tejto koalície? S výnimkou výstavby hypermarketov dohromady nič.
Ďalší bod, zvýšenie kúpyschopného dopytu obyvateľstva. Kúpna sila obyvateľstva v tomto kalendárnom roku bola jednorazovo zvýšená vyplatením dlhopisov. Nič viac. V budúcom roku sa žiadne zvýšenie kúpnej sily neudeje, pretože to už má zamontované priamo návrh štátneho rozpočtu do svojho programu, keď uvádza takmer 19-percentný plán vopred projektovanej nezamestnanosti. Zvýšenie kúpyschopného dopytu sa nemôže udiať v stave, že náš obchod, teda bežný obchod bol viac-menej zlikvidovaný a v budúcom roku za ním bude urobená bodka plejádou hypermarketov, ktoré sú zahraničnými hypermarketmi, kde sa predáva zahraničný tovar z importu, mizerný a z väčšej časti pokazený, kto neverí, nech si ide kúpiť zeleninu alebo mäsové produkty do niektorých z týchto hypermarketov v Petržalke, kde nie sú ani lacnejšie ceny, kde je iba väčšie množstvo podvodov a kde sa nepredáva zo slovenských výrobkov, tuším, ani zápalková škatuľka. Takže rast kúpyschopného dopytu sa konať nebude. Táto hypotéza sa jednoducho nenaplní, nie je vecne krytá ani východiskovými predpokladmi.
Rast produktivity. Škoda, že tu nie je pán podpredseda vlády Mikloš, ktorý by sa zmienil o tom, v ktorých podnikoch predpokladá rast produktivity, pretože drvivá väčšina slovenských podnikov sa ocitla po radikálnych krokoch v roku 1990, 1991 v úpadku a prevažná väčšina z nich v podstate zanikla, keď súčasná koalícia zastavila finančné toky úverových zdrojov na prevádzkové úvery týchto podnikov. To bol veľmi jednoduchý krok likvidácie toho, čo bolo sprivatizované v predchádzajúcom období.
Prílev zahraničných investícií má byť ďalším východiskovým bodom rastu hrubého domáceho produktu. Súčasná vládna koalícia sa v tomto kalendárnom roku chvastá obrovským prílevom zahraničných investícií. Dámy a páni, to nie sú zahraničné investície, 80 % týchto finančných prostriedkov pozostáva z výpredaja strategických podnikov tohto štátu, čiže to je predaj. Gazda, ktorý predal roľu, neprišiel k nemu žiadny investor, ale sa stal bezzemkom, a ktorý predal aj chalupu, v ktorej býva, tak neprišiel k nemu opäť žiadny investor, ale stal sa bírešom a navyše bezdomovcom.
Posledným impulzom rastu HDP by malo byť oživenie investičnej aktivity. To, čo ste teraz odhlasovali, vážení poslanci koalície, je práve bodka za takouto naivnou predstavou, pretože zrušením fondov ste položili na lopatky pôdohospodárstvo, potravinárstvo, ale aj proces, celý proces investičného procesu. Takže, žiadne oživenie investičných aktivít sa v budúcom roku konať nebude. Podčiarknuté, zrátané, v budúcom roku Slovenskú republiku čaká poľský model pre všetky súčasné koaličné strany, pre všetky, pretože tu odhlasúvate na budúci rok hlad a biedu a domnievate sa, že obyvatelia vám to nezrátajú. Ja vás môžem ubezpečiť, že aj s úrokmi.
Dámy a páni, dovoľte mi, aby som uviedol niektoré pozmeňujúce návrhy, ktoré sa týkajú jednotlivých rozpočtových kapitol a pre všeobecnú informáciu by som uviedol, že ani jedným týmto pozmeňujúcim návrhom nenavrhujem zvýšenie rozpočtu Slovenskej republiky, nenavrhujem žiadny radikálny presun alebo prevalenie akýchsi finančných čiastok v zásadných rozmeroch, ktoré by mohli spochybniť súčasnú predkladanú verziu, a to napriek tomu, že ja s ňou nesúhlasím. Ale do tohto orámcovania návrhu štátneho rozpočtu som jednoducho nevstúpil.
Takže môj prvý pozmeňujúci návrh. V § 5 návrhu zákona o štátnom rozpočte ods. 1 navrhujem nové znenie, a to v nasledujúcom znení: "(1) Štátna prémia poskytovaná stavebnému sporiteľovi z prostriedkov štátneho rozpočtu podľa osobitného zákona sa v roku 2002 určuje najviac sumou 4 500 Sk".
Ako si môžete všimnúť, nejde o žiadne zvýšenie, ide iba o potvrdenie súčasného stavu, potvrdenie status quo. O tomto sme rokovali asi pred tromi týždňami a na tomto znení sme sa dohodli, opozícia i koalícia. Bolo to tu legitímne odhlasované, čiže nenavrhujem nič také, čo by vybočovalo z jestvujúceho stavu. Finančné krytie úpravy na pôvodnú výšku stavebnej prémie sa vykoná z kapitoly Všeobecná pokladničná správa.
Môj druhý pozmeňujúci návrh. V rozpočtovej kapitole ministerstva školstva účelovo viazať zvýšenie tejto rozpočtovej kapitoly z 9 mld. 231 mil. 262 tis. Sk na 9 mld. 281 mil. 262 tis. Sk, a to presunom z rezervy vlády a jej zmenou z 376 mil. na 326 mil. Sk, a to na účely zriadenia Centra nukleárnej magnetickej rezonancie pri Slovenskej technickej univerzite v Bratislave.
Zdôvodnenie. Dámy a páni, ak táto vláda si dáva do vienka - škoda, že minister hospodárstva tu prítomný nie je -, dáva si do vienka zvýšenie hospodárskej produkcie, zvýšenie exportných schopností slovenskej ekonomiky bez špičkových a na európskej úrovni postavených analytických metód, toto možné nie je, pretože jednoducho našimi analytickými metódami, ktorými sú v súčasnosti vybavené laboratóriá, nie sú schopné tieto laboratóriá taxatívne stanoviť stupne čistoty, stupne prímesí a ďalšie atribúty a miery, ktoré sú nevyhnutné na testovanie v súlade so štandardom a výrobou a exportom v rámci štátov Európskej únie.
Ak sa skutočne chceme zapojiť do tejto štruktúry európskych štruktúr a transatlantických, tak bez moderných testovacích analytických prístrojov to jednoducho možné nie je. Tie čiastky nie sú vysoké. Aj čiastka, ktorú navrhujem na presun, ide o 50 mil., nie je žiadna tragédia ani pre štátny rozpočet, ale pre problematiku analytiky to znamená v podstate jej vybudovanie a dvíhanie na normálny európsky štandard. Súčasný stav tomu nezodpovedá.
A tretí môj pozmeňujúci návrh, zvýšenie rozpočtových kapitol krajských úradov, a to v Banskej Bystrici zo 7 mld. 860 mil. 525 tis. na 7 mld. 910 mil. 525 tis., teda o 50 mil. a Žiliny zo 7 mld. 345 mil. 795 tis. na 7 mld. 395 mil. 795 tis. Sk a ich účelovým viazaním na obnovy miestnych komunikácií v extravilánoch horských a podhorských obcí s rozptýleným laznícko-kopaničiarskym osídlením. Túto čiastku navrhujem kryť z finančnej kapitoly Mestská hromadná doprava Bratislavy, ktorú navrhujem znížiť o rovnakú čiastku, a to o 100 mil. Sk.
Zdôvodnenie. Extravilánové cesty horských a podhorských obcí v jednotlivých správach obcí majú dĺžky nezriedka presahujúce desiatky kilometrov. Obce sú zodpovedné za ich chod a za ich prevádzku a tieto komunikácie, ktoré nie sú v intravilánoch a nie sú štátnymi cestami, zabezpečujú jediné možné komunikačné pripojenie ľudí žijúcich v rozptýlenom osídlení územia. Tieto vozovky neboli obnovované a udržiavané prakticky od roku 1992. V dôsledku toho sa rozpadávajú a ničia. Občania strácajú schopnosť normálnym spôsobom sa zapájať do normálneho života v rámci obcí, ale aj regiónov, okresov a veľkých územných celkov. Veľké územné celky na to mať nebudú, pretože práve ste rozhodli o zrušení Štátneho cestného fondu. Obce na to takisto nemajú, pretože prostriedky na to zo štátneho rozpočtu nedostávajú. Takže bez takejto zmeny presunu štátneho rozpočtu by sa takáto rekonštrukcia komunikačnej siete, ktorá má eminentnú dôležitosť pre regióny, uskutočniť nedala. Táto obnova je nevyhnutná nielen z dôvodu občanov, ktorí tam žijú, ale aj z rozvoja cestovného ruchu, z rozvoja údržby ekológie krajiny, pretože tieto komunikácie tu vlastne zabezpečujú nie cievnu infraštruktúru štátu, ale doslova najjemnejšiu vlásočnicovú infraštruktúru štátu.
Takže, dámy a páni, to sú moje pozmeňujúce návrhy. Vravím, nemením tým návrh štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, nezvyšujem jeho objem. A ešte dôvod, prečo tak navrhujem v poslednom prípade z mestskej hromadnej dopravy Bratislavy. Z môjho hlbokého presvedčenia, že mestská hromadná doprava taký návrh, aký je predložený v štátnom rozpočte, nepotrebuje. Čo ma oprávňuje k takémuto tvrdeniu? Magistrát hospodári katastrofálnym spôsobom a na každom kroku dokumentuje, že mu na peniazoch hlavného mesta Bratislavy nezáleží. Pripomeniem výber dodávateľa rekonštrukcie mestského osvetlenia, keď miesto miliardovej ponuky zo strany Elektrosvitu bola vybratá dvojmiliardová ponuka zo strany Siemensu. Škoda, že tu nie je pán Kresánek. Mohol by vysvetliť, do akej miery v tom hrala rolu rodinná spriaznenosť jeho rodiny s firmou Siemens.
Obnova spaľovne mestských odpadkov - bola takisto zamietnutá ponuka Tlmáč za 1 mld. 150 mil. a zasa bola vybratá ponuka o miliardu viac, dvojmiliardová ponuka opäť firmy Siemens.
Pred rokom sa uskutočnila zmena tarifného systému mestskej hromadnej dopravy s novými tarifikátormi, už takmer je zbytočné pripomínať, že firmy Siemens. Touto zmenou sa dosiahla 12 stupňová štruktúra cestovných lístkov v mestskej hromadnej doprave v Bratislave, v ktorej sa, myslím si, nevyzná nikto, ani ten, kto to zorganizoval a Dopravný podnik na otázky, čo mu konkrétne prinesie táto zmena, odpoveď znela - nedá sa to vyčísliť. Nuž tak, dámy a páni, 80-miliónová investícia Dopravného podniku sa robí s cieľom, že sa nedá vyčísliť jej prínos.
To sú fakty, ktoré dokumentujú, že toto mesto má dostatok finančných prostriedkov. Udalosti v PKB banke, kde boli vložené finančné prostriedky z mestských obligácií vo výške 1,8 mld., kde bola priamo zamontovaná spoluúčasť KDH a Demokratickej únie a Demokratickej strany a kde cielenými manipuláciami prišlo k prepadu približne z 200 mil. finančných prostriedkov v dôsledku ich presunu na firmu blízku opäť DÚ, ktorá následne skrachovala a zmizla a zvyšné peniaze ostali v tejto banke, ktorá sa potápala a bolo známe, že sa potopí, ale predstavitelia DÚ vysvetlili, že to je čiastka, o ktorej rozhoduje Demokratická únia a s touto krachujúcou bankou má bezprostredné väzby taktiež Demokratická únia. Takže aj týchto 200 mil. sa stratilo bez náhrady. Je už nezaujímavé, či niekto bude trestne stíhaný, alebo nebude.
Ale fakt je, že 400 mil. sa prehajdákalo na úrovni tohto mesta z prostriedkov tohto mesta, z majetku tohto mesta obligáciami a nikoho to netrápi. Z toho usudzujem, že Bratislava ako mesto disponuje takými finančnými prostriedkami, že nie je utisnuté na taký príspevok na mestskú hromadnú dopravu, o aký som ja navrhol v tomto pozmeňujúcom návrhu ho znížiť. Ďakujem za pozornosť.
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickou poznámkou sa prihlásil jeden poslanec. Uzatváram možnosť podania ďalších prihlášok.
Pán kolega Benčat, nech sa páči, máte slovo.
J. Benčat, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani ministerka, kolegyne, kolegovia,
ja by som sa chcel dotknúť tej časti vystúpenia predrečníka kolegu Hofbauera, kde sa zaoberal určitou "investičnou činnosťou", alebo ako to nazvať, "rozvojovým programom".
Keď si zoberieme návrh rozvojového programu priorít verejných prác na roky 2002 - 2004, tak sa nemôžeme čudovať, že dnes tie peniaze sú také, aké sú. Ja by som odcitoval, ak mi dovolíte, jednu pasáž pomerne dôležitú z tejto dôvodovej správy: "S cieľom zníženia investičného dopytu vláda zredukuje kapitálové výdavky do infraštrukturálnych projektov. Bude dbať o to, aby v prípade zastavenia, resp. zmrazenia investícií nedošlo k nadmerným stratám".
Tak toto je jeden z bodov nášho tzv. rozvojového programu, kde sa teraz vláda snaží negovať samotný názov rozvojový, o čom tu hovoríme. Keď si zoberiete, aký je stav vo financiách na diaľnice a porovnáme to s Českou republikou, ktorá v súčasnosti plánuje investovať budúci rok do infraštruktúry a bytov 40 mld. českých korún, tak tých našich 8 mld. plus nejaké, neviem, koľko ich bude ešte do bytov, koľko sa schváli, tak to je o ničom, pretože nebude ani na dokončenie tých bytov, ktoré sú rozbehnuté. Je ich málo, asi len 6 tisíc na tento rok.
Takže z nášho odhadu, z našich analýz vyplýva, že určite nebude splnený jeden z dôležitých bodov programového vyhlásenia, a to bola bytová výstavba 56 tisíc bytov. Máme odhad, že ich bude asi o 14 tisíc menej. Takže hovorme potom pravdu ľuďom a nehovorme o rozvoji, ale hovorme o reštrikcii. Ďakujem.
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Húska. Prečítam ešte ďalších päť poslancov, ktorí budú nasledovať, aby sa vedeli kolegovia poslanci pripraviť. Čiže po pánu poslancovi Húskovi pán poslanec Danko, Andrassy, Andrejčák, Drobný, Bohunický a Sopko.
Pán poslanec, máte slovo, nech sa páči.
A. M. Húska, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené dve členky vlády, vážené kolegyne a kolegovia,
predložený návrh štátneho rozpočtu, samozrejme, treba posudzovať v tom kontexte, v akom sa odohráva. Je to vlastne návrh štvrtého štátneho rozpočtu, to znamená, presnejšie povedané, štvrtého roku vlády pána Dzurindu a, samozrejme, treba ho vidieť aj v tom, že od samého začiatku v podstate nespĺňa to, čo pôvodne sľuboval.
Rád by si pripomenul, že pán Dzurinda hovoril, že prvý rok bude ešte tvrdá reštrikcia, potom postupne reštrikčno-rozvojový program a nakoniec rozvojový program, ktorý má dávať impulzy na rozvoj hospodárstva. Samozrejme, že to všetko sa vôbec neudialo a dokonca sme počuli aj veľké obrany takéhoto poňatia, dovolávanie sa tzv. svetovej teórie ekonomickej, ktorá vraj toto všetko potvrdzuje a ktorá hovorí, že sa potrebujeme prikrývať takou plachtou, na akú máme, že nesmieme prehriať ekonomiku, ak je prehriata, tak ju musíme zmraziť, lebo na to nemáme. Lebo ako jedna z hlavných vín bola uvádzaná pri Mečiarovej vláde práve orientácia na prorastové prostredie, na prostredie, ktoré malo pomáhať vdýchnuť do hospodárstva práve prostredníctvom využívania klasických urýchľujúcich akceleračných prostriedkov verejných investícií, rozvojom infrasietí uviesť do pohybu celé hospodárstvo po rozpade bývalého systému.
Samozrejme, keď v takomto svetle posudzujeme tento návrh rozpočtu, tak treba zobrať do ohľadu aj atmosféru takého dodýchavania terajšej vlády, dodýchavania aj politickej vôle terajšej koaličnej väčšiny, ktorá si uvedomuje, že vlastne síce spieva labutiu pieseň, ale ešte stále sa nechá vždy zmobilizovať na to, aby prípadne aritmetikou väčšiny v parlamente presadila daný postup.
Chcem upozorniť, že základné parametre tohto rozpočtu sú aj preto plné skreslenia, lebo v podstate nepredstierajú, samozrejme, nejaký mohutný nápor, nejaké mohutné oživenie, nejaké revitalizačné pokroky, ale v podstate už len kašírujú práve pomocou rozpredaja strategických podnikov biedny stav slovenských financií, kde vlastne pomocou rozpredania majetku sa má dosiahnuť zaplátanie rozpočtových dier aspoň na rozpočet, ktorý by nejakým spôsobom mal byť dokonca rozpočtom psychologickej prípravy obyvateľstva, aby nebolo veľmi prísne na túto vládu pri voľbách v roku 2002.
Chcem povedať, samozrejme, že to nie je ľahké v podkapitalizovanej krajine, v podkapitalizovanom štáte po období, keď sa zrútila minulá hospodárska sústava, keď sa zrútilo RVHP, keď sa zrútili aj naše odbytové orientácie, dostať hospodárstvo znova do dynamického priebehu. Ale o to sa minimálne musíme pokúšať. A problém tejto vlády je práve v tom, že jednoducho takýto pokus považovala za dobrodružstvo, za zadlženie a teraz vieme, ako vlastne štátne zadlženie hrôzostrašne narástlo v období tejto vlády. A pritom, samozrejme, rozvoj hospodársky a objem verejných investícií sa skracoval.
Vláda musí zviesť tento zápas o oživenie hospodárstva jednoducho z tých dôvodov, že, samozrejme, vonkajšie ekonomické záujmy sú také, aké sú. Aj náš prechod orientácie na trhové hospodárstvo musí zobrať na vedomie, že trhové hospodárstvo je hospodárstvom, v ktorom rozhodujú ekonomické záujmy a ktoré objektívne, samozrejme, obhajujú vlastné ekonomické záujmy. Ale postup, akým je zvolená celá taktika, pretože o stratégii nechcem hovoriť, nevidím ju tu, celá taktika tejto vlády a jej rozpočtového postupu je vlastne postupom, ktorý sa dokonca dovoláva pochvaly z vonkajšieho prostredia.
Nechcem byť teraz zlomyseľný, ale spomínam si na veľkú spokojnosť, ktorú cítila pani ministerka, keď bola označená za najlepšiu ministerku financií a myslím si, že pochvala bola minimálne neobjektívna a vlastne rámec, reštriktívny rámec orientácie na brzdenie verejných investícií neumožňoval, aby sa mohla prezentovať pani ministerka ako dobrá ministerka svojej vlastnej republiky a svojej vlády.
Je fakt, že bolo potrebné, samozrejme, aj s týmito zahraničnými záujmami zviesť určitý zápas, nemyslím na žiadny jánošíkovský zápas, žiadne provokácie, ale na obhajovanie záujmov. Preto znova opakujem jeden veľmi múdry výrok bývalého argentínskeho prezidenta Raula Alfonsina, ktorý povedal, že jediná ryba, ktorá vždy pláva po prúde, je mŕtva ryba. A či sa nám to páči, alebo nie, táto vláda proste úspešne simulovala celý čas mŕtvu rybu, pokiaľ išlo o vonkajšie prúdy.
Dovoľte mi, aby som pri tejto príležitosti upozornil nielen na skutočnosti, o ktorých sa tu už hovorilo, že po prvé žiadne predpoklady na taký veľký rast, ako predpokladá rozpočet, nie sú. Dokonca aj indikátory hospodárskej dynamiky na Západe, v USA sú napríklad stále pesimistickejšie, aj pokiaľ išlo o charakteristiku začatia 4. kvartálu v tomto roku a, samozrejme, toto všetko sa prenáša aj na svetovú ekonomiku a v dôsledku toho aj na naše exportné možnosti, pretože vo svetovom hospodárstve, v ktorom prebieha depresný priebeh, nastáva, samozrejme, veľká ťažkosť umiestňovať exportne tovar.
Je tam, samozrejme, aj viac nepresností, na ktoré upozornili aj naše objektívne kontrolné orgány. Ale chcem upozorniť na to, v čom sme spravili chybu a čo treba zakaždým znova a znova opakovať, to je to, že keď už sme sa rozhodli prijať radu, že najlepší štát je chudobný štát a treba ho čo najrýchlejšie zbaviť niektorých ekonomických vlastníckych funkcií, tak treba strážiť, aby zdroje, ktoré prípadne privatizáciou prichádzajú, jednak boli čo možno najvyššie a zároveň sa nestratili v priebehu klientelistických a lobistických hier kdesi dostratena.
Znova opakujem, pri predaji Slovenských telekomunikácií aj podľa odborníkov analytikov, ktorí posudzovali tento priebeh, upozornili, že najmenej o 1/3 mohla byť lepšia dosiahnutá cena už v porovnaní so známym prípadom predaja tiež nemeckému Telekomu Chorvátskych telekomunikácií, ktoré boli oveľa výhodnejšie. Už som tu vytýkal ten samotný fakt, že sme dokonca celkom nepokryte predviedli obraz hrozného klientelizmu tým spôsobom, že sa dovolilo, aby sa stratilo 340 mil. Sk na zaplatenie de facto sprostredkovacieho postupu pre Sláviu kapitál pri predaji telekomunikácií, hoci vlastne neuskutočnili výber záujemcu, pretože záujemca bol len jeden.
Idem ďalej, Slovenská sporiteľňa predaná za 17 mld. Sk, predtým oddlžená 35 mld. Sk. Ten rozdiel 18 mld. je jednoducho stratený. Ak by sme aj nezobrali do ohľadu samotnú skutočnosť, že vlastne táto banka je najväčší úložkár, má najviac klientov, drobných sporivcov, tak odpovedal na túto námietku v tejto snemovni, v tejto Národnej rade podpredseda vlády takým spôsobom, že áno, tá cena, samozrejme, by mala byť vlastne vyššia, lebo je hrozné predať za 17 mld. čosi, do čoho som predtým očisťovaním od nevymáhateľných úverov vložil 35 mld. Ale vraj nebola lepšia ponuka. Tak chcem pripomenúť, že napríklad je predsa bežný spôsob, akonáhle ponuky nie sú dostatočné, zopakovať súbeh a okrem toho, že sa dá dosiahnuť aj lepšia cena, tak uvediem jeden príklad. Francúzska banka Credit Agricol zaplatila pri kúpe poľskej relatívne malej banky, banky Lukas osemkrát toľko, ako bola účtovná hodnota banky, opakujem, osemkrát toľko, ako bola účtovná hodnota banky. Ja by som vôbec takýto výkon neočakával, pretože pripúšťam, že v strategických úvahách francúzskej bankovej spoločnosti bola aj úvaha o potenciálne väčšom finančnom trhu v poľských pomeroch, než je slovenský finančný trh, ale minimálne dosiahnuť aspoň odhadnutú hodnotu, ktorá musela tvoriť čosi viac ako tých 35 mld., o ktoré bola banka oddlžená. Tak v takomto zmysle slova si myslím, že to jednoducho bolo nesprávne.
Keby som ďalej pokračoval, tak pri privatizácii prístavov a Plavby Dunajskej sa to z účtovnej hodnoty 2,4 mld. vlastne zase zmenšilo na predajnú cenu 330 mil. Sk. Poznamenávam, všetky tieto skutočnosti ukazujú, že práve preto, lebo Slovensko je podkapitalizovaná krajina, tak základnou povinnosťou vlády, politickou povinnosťou vlády je čo najúspornejšie narábať so zdrojmi a tie zdroje nedovoliť rozutekať.
Je, samozrejme, veľmi pravdepodobné a podľa hospodárskej praxe v trhových podmienkach sú veľmi pravdepodobné také možnosti, ktoré dostali tí, ktorí sprostredkovali takého obchody, nejaké provízne príjmy, ale to pre nás nie je nijaké ospravedlnenie, naopak, o to viac musí vláda mobilizovať svoju kontrolnú funkciu, aby zabezpečila správny priechod.
Treba ďalej hovoriť napríklad o tom bezradnom postupe pri Devín banke, pri ktorom vlastne vláda s ohľadom na skutočnosť, že nechce nechať rozsypať koalíciu ešte pred budúcimi voľbami, tak jednoducho bezradne alebo polotrpne prijíma ten náklad, ktorý vyplýva z vyše 11 mld. stratených prostriedkov.
Keď toto všetko zoberieme do ohľadu, tak vidíme, že tu práve boli možnosti, keď aj v podkapitalizovanej krajine bolo možné prísnou politikou dosiahnuť taký stav, aby sa vytvorili zdroje, ktoré by nie sanovali štátny rozpočet, ale ktoré by vytvorili cielené impulzy na rozvoj hospodárstva.
Na záver chcem povedať, že tu už druhýkrát opakujem, že by sme sa mali riadiť aj cudzou skúsenosťou, a to podľa možnosti skúsenosťou pozitívnou. A dokonca neradím nejaké skúsenosti z nášho bezprostredného okolia, ale skúsenosti malej Írskej republiky, ktorá strategicky správnym nasmerovaním rozvoja a prorastového prostredia podporovala predovšetkým školstvo z tých dôvodov, aby vytvorila čo najlepšie pripravený ľudský potenciál pre európsky trh práce. Takisto podporovala rozvoj vedeckých základní a dokonca podporovala rozvoj i toho, čomu my hovoríme teraz často priemyslové party, tak organizovala v podstate štátnu prípravu, investičnú verejnú prípravu základní na rozvoj a prísun hardvérových a softvérových výrob do Írskej republiky, a potom mohutným investičným impulzom vybudovala rozsiahle letiskové terminály na území Írskej republiky práve preto, aby uľahčila tranzit medzi Amerikou a Európou a aby dokonca stiahla tento tranzit na svoje územie. Tieto všetky skutočnosti viedli k tomu, že Írsko už v roku 1999 presiahlo svojou produktivitou a veľkosťou hrubého domáceho produktu na jedného obyvateľa Veľkú Britániu, ktorého úbohým vazalom bolo vlastne niekoľko storočí. A dokázalo v podstate predbehnúť kedysi svetovú veľmoc priemyslovej éry Veľkú Britániu.
To sú skutočnosti, ktoré naznačujú, že sa treba bezpodmienečne v budúcnosti vrátiť k takým osvedčeným vzorom, ktoré ukazujú, že nie zmenšovanie štátnej ingerencie, ale zväčšovanie hlavne cielených verejných investícií, ktoré majú akceleračný účinok na rozvoj podnikateľskej sféry a rozvoj hospodárstva.
Z takýchto dôvodov môj záver je taký, že rozpočet ako celok s jeho nasmerovaním, s jeho filozofiou, s jeho koncepciou nie je taký, ktorý by som mohol podporiť a nemyslím si, že by ho mala podporiť aj Národná rada. Ale zároveň z dôvodov, aby došlo aspoň k možnej korekcii, podporujem všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré upravujú jednak orientáciu prostriedkov na školstvo, na rozvoj vedy a v danom prípade, samozrejme, aj na to, aby sa skončilo s reštriktívnym postojom voči Matici Slovenskej a vôbec k našej kultúrnej scéne. Na základe toho opakujem, podporujem tie pozmeňujúce návrhy, ale v rozsahu, v akom je predkladaný štátny rozpočet, nemôžem ho podporiť. Ďakujem. (Potlesk.)
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: To bol pán poslanec Húska.
Ďalší do rozpravy prihlásený je pán poslanec Danko, ktorý nie je prítomný v rokovacej sále, preto stráca poradie. Po ňom vystúpi pán poslanec Andrassy. Nech sa páči, pán poslanec Andrassy.
Ľ. Andrassy, poslanec: Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážená pani ministerka, vážená podpredsedníčka vlády, kolegyne, kolegovia,
druhý deň prerokúvame návrh štátneho rozpočtu na budúci rok, na rok 2002. Zákon o štátnom rozpočte je rozhodujúcim zákonom v oblasti realizácie praktickej politiky každej, teda aj tejto vlády, v oblasti riešenia rozvojových programov smerujúcich k hospodárskemu a ekonomickému rastu.
Rozpočet na rok 2002 nadväzuje na strednodobý finančný plán do roku 2004, ktorý sme mali k dispozícii pri prerokovaní aj tohtoročného rozpočtu minulý rok v decembri. V oblasti rastu hrubého domáceho produktu sa predpokladá úroveň 3,5 % a takisto napĺňajú sa očakávania vo výške inflácie, ktorá by mala byť na úrovni 6,7 %. Vo východiskách rozpočtu môžeme nájsť aj predpoklad, že na Slovensku bude v budúcom roku priemerná nezamestnanosť na úrovni až 18,7 %.
V súvislosti s mierou nezamestnanosti musím povedať, že som sklamaný z toho, že vláda Slovenskej republiky berie túto alarmujúcu nezamestnanosť skôr za samozrejmosť, nie ako problém, ktorý treba razantne riešiť. Nasvedčuje o tom aj navrhované finančné krytie projektov, ktoré majú priniesť podporu regionálneho rozvoja, či podporu vytvárania nových pracovných miest. Na budúci rok plánuje vláda vyčleniť 904 mil. korún na programy verejnoprospešných prác a program podpory zamestnávania mladých ľudí. S projektom podpory zamestnávania mladej generácie či s projektom absolventskej praxe som prišiel ešte v roku 1999 a vtedy boli tieto návrhy zmietnuté zo stola ako neodôvodnené, hlavne podpredsedom vlády Slovenskej republiky pre ekonomiku Ivanom Miklošom. Dnes s takmer trojročným meškaním prichádza vláda s podporou tejto myšlienky. Aj napriek tomu je to podľa mňa správny krok smerujúci k reálnemu riešeniu otázky zamestnanosti mladej generácie.
Za nedostatočne finančne kryté považujem projekty na podporu regiónov s vysokou mierou nezamestnanosti. Je zarážajúce, že so zvyšujúcou sa nezamestnanosťou v okresoch východného či stredného Slovenska sa znižuje objem verejných zdrojov napomáhajúcich malým a stredným podnikateľom či živnostníkom vytvárať nové pracovné miesta. Pre názornosť, keď v roku 2000 bolo na program podpory regiónov s vysokou mierou nezamestnanosti vyčlenených bezmála 150 mil. korún, v roku 2001 je to už len necelých 120 mil. a na budúci rok je rozpočtovaných len 95 mil. Sk. Rečnícku otázku si preto kladiem najmä v súvislosti s pôsobením ministra hospodárstva, ale takisto aj ministra regionálneho rozvoja, či to sú tie sľubované podporné programy na riešenie alarmujúcej miery nezamestnanosti v tých regiónoch, kde nezamestnanosť presiahla už 30-percentnú hranicu.
Dámy a páni, pri prerokovaní zákona o štátnom rozpočte sa chcem konkrétnejšie venovať problematike výchovy a vzdelávania mladej generácie. Vláda Slovenskej republiky si za jednu zo svojich prioritných oblastí aj v programovom vyhlásení vlády, takisto aj pri príprave zákona o štátnom rozpočte na tento rok stanovila podporu slovenského ako základného, stredného, takisto aj vysokého školstva. Pozitívne hodnotím preto rozpočet ministerstva školstva v tom, že je jasne programovo členený s konkrétnymi projektmi smerujúcimi k modernizácii vzdelávacieho procesu od základných po vysoké školy.
K modernizácii vyučovania na základných a stredných školách smeruje aj celoslovenský projekt Infovek, na ktorý je vyčlenených 267 mil. korún, čo je o 57 mil. korún viac ako v minulom roku. V oblasti financovania škôl zohrá v budúcom roku významnú úlohu novoprijatý zákon o financovaní školstva. Navýšenie kapitol krajských úradov o viac ako 930 mil. korún na krytie nákladov spojených s prevádzkou škôl má zabrániť tomu, aby nevznikli nové dlhy na základných a stredných školách.
Na druhej strane považujem za prejav ignorovania mladej generácie zo strany vlády to, že na podporu mimoškolskej výchovy na základných a stredných školách a školských zariadeniach je v rozpočte vyčlenených 0 Sk.
Podávam preto pozmeňujúci návrh, ktorým zvýšime výdavky kapitoly Ministerstva školstva Slovenskej republiky o 10 mil. Sk a podľa zákona o financovaní školstva ich budeme účelovo viazať na rozvoj mimoškolskej výchovy na základných a stredných školách a školských zariadeniach. Doterajšia skúsenosť pri uvoľňovaní zdrojov na zabezpečenie mimoškolskej činnosti má výrazný význam a výrazný rozmer pri prevencii negatívnych javov. Táto skúsenosť je aj taká, že školy majú relatívne nízku šancu získavať zdroje z existujúcich podporných projektov, preto vás žiadam, aby ste podporili tento pozmeňujúci návrh, ktorý v rozpočte ministerstva školstva vytvorí priestor na to, aby aj školy, školské zariadenia mohli získavať finančné projekty na podporu mládežníckych aktivít.
Vláda Slovenskej republiky a osobitne jej predseda Mikuláš Dzurinda dal zástupcom vysokých škôl verejný prísľub, že navýši rozpočet vysokých škôl na rok 2002 o 0,1 % z hrubého domáceho produktu, čo v reálnych číslach malo znamenať zvýšenie rozpočtu pre vysoké školy o viac ako 1 mld. Sk. Premiér nedodržal verejný prísľub a vo vládnom návrhu sa objavilo navýšenie v tejto kapitole len o 729 mil. korún. Podporujem preto návrh zo spoločnej správy výborov k návrhu zákona o štátnom rozpočte, ktorý prináša navýšenie rozpočtu vysokých škôl o ďalších 228 mil. korún.
Z pohľadu vysokoškolského študenta je významná položka smerujúca k zabezpečeniu systému sociálnej podpory vysokoškolákov. V rozpočte sa zatiaľ ráta s 548 mil. na programy podpory stravovania, ubytovania či aktivít poslucháčov vysokých škôl vo voľnom čase. Vláda ráta aj so 45 mil. korún určených na sociálne štipendiá. Pri dnešnej zlej sociálnej situácii občanov, keď viac ako 70 % rodín, ktorých deti študujú na vysokej škole, je sociálne odkázaných, je potrebné podľa môjho názoru navýšiť túto položku. Opäť preto podporujem návrh zo spoločnej správy výborov k tomuto zákonu, ktorý odporúča zvýšiť kapitolu sociálnych štipendií o 55 mil., a teda v konečnom dôsledku bude na sociálne štipendiá na budúci rok vyčlenených v rozpočte 100 mil. Sk.
V parlamente už máme návrh nového vysokoškolského zákona. Vláda v rozpore so svojím programovým vyhlásením v ňom navrhuje spoplatniť externú formu vysokoškolského štúdia. Osobne si myslím, že Národná rada Slovenskej republiky nepodporí tento vládny návrh, ktorý považujem za krok späť a podporí pozmeňujúci návrh, ktorý predložíme do parlamentu, ktorý zabezpečí bezplatný prístup k vysokoškolskému vzdelaniu vo všetkých jeho formách, teda aj v dennej, aj v externej a uchováme tak rovnaký prístup k vzdelaniu.
Aby sme finančne pomohli vysokým školám, ktoré organizujú externú formu vzdelávania, navrhujem prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu v rozpočte na rok 2002 účelovo vyčleniť 80 mil. Sk na prijatie študentov do prvých ročníkov externej formy vysokoškolského štúdia, pričom táto forma bude bezplatná.
Počet študentov prijatých do prvého ročníka sa za posledných 5 rokov prakticky zdvojnásobil a dosiahol okolo 9 tisíc novoprijatých študentov. Ak by sme realizovali tento pozmeňujúci návrh, vieme z 80 mil. Sk vykrývať náklady približne na 8 tisíc novoprijatých študentov externého štúdia v zimnom semestri školského roku 2002/2003.
So školstvom ide ruka v ruke aj kultúra a v rozpočtovej kapitole ministerstva kultúry sa prioritná pozornosť venuje tzv. mŕtvej kultúre pred živou kultúrou. Myslím si, že je v záujme nás všetkých podporovať tradičnú ľudovú kultúru, podporovať združenia, ktoré organizujú festivaly, sympóziá a kultúrne akcie.
Za povšimnutie stoja transfery, ktorých výška sa rádovo zmenila tak, že sa ohrozuje tvorba a prezentácia kultúrnych hodnôt, ale aj ochrana kultúrneho dedičstva, ktoré sme zdedili po predchádzajúcich generáciách. Napríklad transfer pre občianske združenia v rezorte ministerstva kultúry je nižší až o 82 %, teda bezmála z 32 mil. korún v minulom roku je na tento rok rozpočtovaných smiešnych 6 mil. Sk, čím podpora tradičnej kultúry je nižšia o viac ako 20 %.
Preto navrhujem, aby sme z programu novostavby Slovenského národného divadla, na ktorý je vyčlenených 406 mil. Sk, previedli 20 mil. korún na účelový transfer pre občianske združenia a 10 mil. korún na program ministerstva kultúry pod číslom 6 Pro Slovakia, teda na podporu tradičnej a ľudovej kultúry.
V záujme uchovania a šírenia tradičnej kultúry, organizovania kultúrnych podujatí a ochrany kultúrneho dedičstva je podľa môjho názoru nevyhnutné tento pozmeňujúci návrh podporiť. Nenavýšenie finančných prostriedkov na program Pro Slovakia či na podporu občianskych združení bude mať podľa mňa likvidačný dôsledok nielen pre organizovanie množstva kultúrnych podujatí, ktoré neziskové organizácie v priebehu celého roka či na regionálnej alebo aj celoslovenskej úrovni organizujú, ale ponechanie 6 mil. Sk na podporu neziskových organizácií môže mať oveľa váčší dosah, najmä čo sa týka ďalšej existencie týchto organizácií.
Preto, kolegyne, kolegovia, aj keď sme zatiaľ v menšom počte, chcem vás požiadať o podporu týchto troch pozmeňujúcich návrhov. Zároveň žiadam spoločného spravodajcu, aby sa o všetkých troch pozmeňujúcich návrhoch hlasovalo osobitne. Ďakujem za pozornosť.