M. Andel, podpredseda NR SR: Pán kolega, je o osem minút dvanásť. Chcete ešte vystúpiť? Áno? Takže nech sa páči, máte slovo.

R. Hofbauer, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, dámy a páni,

vrátil by som sa k úvodnému vystúpeniu z rozpravy, ktoré predniesol pán poslanec Sergej Kozlík. Vrátil by som sa k nemu predovšetkým preto, lebo toto vystúpenie svojím analytickým pohľadom na predchádzajúce obdobie východiskovej pozície návrhu rozpočtu a analyticko-syntetickému pohľadu na podmienky návrhu predkladaného rozpočtu na rok 2002 bolo naprosto vyčerpávajúce, naprosto vecné, naprosto fundované. K tomu je ťažko niečo možné dodať. Nakoniec, potvrdila to aj samotná prítomná pani ministerka financií, ktorá namiesto vecného reagovania reagovala emocionálne, namiesto argumentácie zahrala nám scénku urazenej samoľúbosti. Dámy a páni, to bolo gesto afektu z bezmocnosti. Nič iné. Na tú argumentáciu jednoducho nemala protiargumentáciu, tak sa tvárila, že sa urazila. (Hlas z pléna.) Buďte ticho a nerušte ma, pani ministerka. Ja vám do reči neskáčem, keď vy rozprávate, tak sa správajte ako v snemovni, tu ste ako členka vlády, buďte taká láskavá.

M. Andel, podpredseda NR SR: Priatelia, prosím, pokoj, zachovajme dekórum, zachovajme dekórum.

R. Hofbauer, poslanec: Ja si vyprosujem, aby ste mi skákali do reči.

M. Andel, podpredseda NR SR: Pokoj, pokoj, pokoj, pán kolega.

R. Hofbauer, poslanec: Nepočúvajte, keď nechcete, odíďte preč, pán Weiss, takisto vy mlčte.

M. Andel, podpredseda NR SR: Peter, budeš mať slovo, keď sa prihlásiš.

R. Hofbauer, poslanec: Nie ste tu na to, sadnite si ako poslanec do snemovne.

M. Andel, podpredseda NR SR: Pán kolega, nech sa páči, venujte sa svojmu vystúpeniu.

R. Hofbauer, poslanec: Dámy a páni, z úvodu vystúpenia pani ministerky financií odznelo, že návrh štátneho rozpočtu dokumentuje prioritu záujmu tejto vlády na nasledujúce oblasti: po prvé na oblasť podpory vzdelávania vedy a výskumu, po druhé do sféry zamestnanosti, po tretie do sféry podnikania, po štvrté do sféry bývania, po ďalšie do sféry budovania dopravnej infraštruktúry štátu, po ďalšie do oblasti vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie a do NATO a po ďalšie do sféry akceptácie tvorby veľkých územných celkov.

Dámy a páni, ja som si veľmi pozorne preštudoval štátny rozpočet aj všetky vystúpenia, ktoré doteraz odzneli a, žiaľ, musím konštatovať, že v podstate ani jediné z týchto tvrdení sa nenapĺňa v návrhu štátneho rozpočtu. Z akého dôvodu? V oblasti vzdelávania, vedy a výskumu na účely priemyselného výskumu a vývoja, čo je doména nášho napredovania, je navrhnutých smiešnych 186 miliónov korún. Nuž, tak čo je možné vyvinúť a vyskúmať za 186 miliónov korún, to ponechám na každého z vás, pokiaľ ste prichádzali do kontaktu s touto oblasťou. Slovenská akadémia vied má navrhovanú rozpočtovú kapitolu máličko nad 800 miliónov korún, čo je rádovo menej, ako bolo v predchádzajúcich rokoch.

Oblasť kultúry. Oblasť kultúry sa vlastne ani nenachádza a ani ma to neprekvapuje, pretože sféra kultúry zrejme pre súčasnú vládu nie je dominantným javom, hoci Slovensko do rodiny európskych štátov v rámci Európskej únie toho veľmi z ekonomickej stránky nemá čo priniesť, ale zo stránky kultúry by malo mať možnosť. Táto sféra nie je doménou. Údajne je doménou zamestnanosť. Ale súčasne návrh štátneho rozpočtu dokumentuje zotrvanie 18,9-percentnej nezamestnanosti aj na rok 2002, to znamená konzerváciu jestvujúceho stavu, ktorý je vskutku katastrofický, pretože to je jediná priorita, v ktorej Slovensko sa prepracovalo do suverénneho čela európskych štátov.

V oblasti podnikania táto vláda pripravila pre podnikateľskú sféru veľmi svojrázne prostredie, ktoré je také premenlivé a ekonomické zákony sa menia takým tempom, že to už nestíhajú sledovať ani podnikatelia na Slovensku a už tobôž nie zahraniční. Prevažná väčšina zahraničných finančných a podnikateľských kruhov zdôvodňuje svoj zdržanlivý postoj voči Slovensku práve tým, že slovenské legislatívne prostredie v oblasti financií a podnikateľstva je veľmi nestabilné.

V oblasti bývania. Nuž, je to čudná priorita, keď ministerka financií do návrhu štátneho rozpočtu prepašúva zníženie prémie stavebného sporenia, ktoré asi pred dvomi týždňami v tejto snemovni bolo potvrdené ako zachované vo výške 4,5 tisíc. Tak teraz je prepašované doslova pod kepienkom tak, aby si to poslanci podľa možností nevšimli.

Priority budovania dopravnej infraštruktúry sú veľmi čudným spôsobom dokumentované návrhom štátneho rozpočtu, keď vláda ruší fondy, ruší sa fond budovania pozemných komunikácií - Štátny cestný fond. Tie peniaze sa zahŕňajú do rozpočtovej kapitoly vlastne pod ministerstvo dopravy a spojov. Vieme, akým spôsobom sa tam gazduje a súčasne len na osvieženie pamäti, v tomto roku mala byť dokončená diaľničná prepojka medzi Gagarinovou výpadovkou a Zlatými pieskami v Bratislave. Po dokončení ani chýru. Tunel Branisko sa potáca v stálom odďaľovaní dokončenia. Tunel Ovčiarsko na Považí bol zastavený. Je vyrazená prieskumná štôlňa, ktorá slúži pre bezdomovcov. Diaľničný tunel Dubná Skala - Višňové takisto je zakonzervovaný. Diaľnica Lamač - Mlynská Dolina v Bratislave, ktorá by odbremenila neuveriteľne preťažený dopravný uzol Patrónky, v tomto roku sa mala sväto-sväte začať na jar, potom v lete, následne na jeseň, potom v zime. Nuž, tak je december, nezačalo sa nič, pričom dokumentáciu tejto stavby pripravila ešte Mečiarova vláda, vrátane zabezpečenia financovania, vážení páni a dámy.

Nuž, a čo je na tomto ubezpečení vládnej koalície najvarovnejšie, je skutočnosť, že nie je pripravená žiadna stavba na úrovni predinvestičnej prípravy, to znamená, že v najbližších dvoch rokoch sa nezačne v tejto sfére stavať absolútne nič. Čiže to je vlastne len zabezpečenie zlého východiska pre budúcu vládu, a to bez ohľadu na to, kto v nej bude sedieť.

Vstup do Európskej únie a vstup do NATO je sumárom toho, čím sa táto vláda môže pochváliť a čo môže predložiť medzinárodným spoločenstvám. Z ekonomických, sociálnych dôvodov, z kultúrnych, zo zamestnanosti nemôže sa pochváliť ničím.

Takže, dámy a páni, vstup do Európskej únie vidím značne komplikovaný, pretože Európska únia jednoducho nemá záujem na vstup bezdomovcov a žobrákov. To si treba vyjasniť. Európska únia je elitný klub, ktorý si partnerov vyberá a táto vládna koalícia, tento štátny rozpočet takouto ponukou jednoducho nie je.

Tvorba veľkých územných celkov predpokladala zabezpečenie aj zo stránky legislatívnej aj zo stránky finančnej, aby tieto veľké územné celky mohli začať fungovať. Nie je zabezpečené ani jedno. Akým spôsobom sa k tejto problematike vyjadrili obce a mestá, dovolím si prečítať stanovisko podpísané predsedom Združenia miest a obcí Slovenska Michala Sýkoru. Rada ZMOS konštatovala, že v návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2002 neboli zohľadnené námety a požiadavky obcí, ktoré boli prijaté na 11. sneme ZMOS a uplatňované aj na rokovaniach s vládou Slovenskej republiky a jej jednotlivými členmi. A nedostatočne reaguje na skutočnosť, že dňom 1. januára 2002 sa začína zložitý proces prechodu kompetencií a majetku zo štátnych orgánov na územnú samosprávu. V uznesení Rada ZMOS vyslovila nesúhlas s predloženým návrhom riešenia finančných vzťahov štátneho rozpočtu k rozpočtom obcí v roku 2002.

Predložený návrh nezohľadňuje potreby obcí na zabezpečenie ich súčasných kompetencií. Nevytvára obciam dostatočné podmienky ani na zodpovednú a plynulú realizáciu procesu postupného preberania kompetencií a majetku z orgánov štátnej správy. V návrhu zákona nie sú upravené postupy financovania prechádzajúcich kompetencií ani rámcovo a nie je definovaný objem finančných prostriedkov plánovaných na financovanie predchádzajúcich kompetencií na územnú samosprávu. Tak o čom sme to tu počúvali zo strany ministerky financií, že tento návrh rozpočtu je prerokovaný, kladne prerokovaný so všetkými zúčastnenými partnermi. Veď to nie je pravda.

Aká je skutočnosť v oblasti...

M. Andel, podpredseda NR SR: Pán kolega, prepáčte, chcem sa spýtať, pretože už je 12.02 hodín, či máte ešte dlhé vystúpenie.

R. Hofbauer, poslanec: Mám ešte minimálne desať minút.

M. Andel, podpredseda NR SR: Tak môžeme prerušiť a po prestávke potom. V poriadku?

R. Hofbauer, poslanec: Dobre, takže prerušujeme obedovou prestávkou.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Števček, prosím, dajte mu slovo.

P. Števček, poslanec: Ďakujem. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, nemám nijaký procedurálny návrh, skôr procedurálne pozvanie. Dušan Jarjabek, náš kolega ma splnomocnil pozvať vás všetky a všetkých na krst jeho nového CD. Uskutoční sa hneď teraz po prerušení schôdze v susednej Parlamentke. Bude tam aj víno a iné veci. Takže srdečne vás v jeho mene pozývam. Nech sa vám páči.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem veľmi pekne. Kolegyne, kolegovia, vyhlasujem obedňajšiu prestávku, pokračovať v rokovaní budeme o 14.00 hodine. Ďakujem, želám vám dobrú chuť.

(Rokovanie prerušené o 12.03 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.07 hodine.)

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 53. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky pravidelným bodom programu

hodina otázok

poslancov na premiéra vlády Slovenskej republiky, členov vlády a generálneho prokurátora. Zo všetkých písomných otázok poslancov, ktoré včera podali do 12.00 hodiny, určení overovatelia schôdze vyžrebovali poradie otázok na odpovede, ktorým sa budeme riadiť. Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí sú neprítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

Poprosím teraz pána predsedu vlády Mikuláša Dzurindu, ktorému chcem zároveň aj pogratulovať k jeho dnešným meninám veľa zdravia, úspechov v rodine aj vo vláde, aby oznámil, ktorých členov vlády určil, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády, prípadne, že bude za nich odpovedať sám.

Pán premiér, máte slovo. (Potlesk.)

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda Národnej rady, pani poslankyne, páni poslanci,

aj za blahoželanie. Neprítomní by mali byť iba dvaja dnes: pán vicepremiér Fogaš, ktorého zastúpi pani vicepremiérka Kadlečíková a pán minister Ftáčnik, ktorého zastúpi pán minister Magvaši.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pristúpime teraz k odpovediam na otázky, ktoré boli vyžrebované a položené pánu predsedovi vlády.

V poradí prvú vyžrebovanú otázku položil pán poslanec Hóka, ktorý sa pýta pána premiéra: "Vláda Slovenskej republiky sľúbila kompenzáciu nákladov obciam, ktoré vybudovali plynárske zariadenia a previedli ho bez náhrady do vlastníctva štátu. Umožňuje to podľa vás súčasná legislatíva Slovenskej republiky?"

Nech sa páči, máte slovo.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán poslanec, mám pomerne obsiahlu odpoveď, ale keďže by som rád odpovedal viacerým z vás, tak nebudem vás poúčať, lebo iste to dobre viete aj na základe kontextu otázky, čo všetko predchádzalo úmyslu pokúsiť sa prefinancovať z výnosov privatizácie aspoň časť tých nákladov, ktoré obce na plynofikáciu vynaložili. Myslím si, že to podstatné, kam smeruje vaša otázka, spočíva v tom, že je potrebná novela zákona. Novela zákona, ktorá, žiaľ, na základe ostatného hlasovania sa nevydarila. Nevydarila sa preto, mám pred sebou aj výsledky hlasovania, keďže išlo o zákon vrátený, bolo potrebných 76 hlasov, ale bolo vás tu prítomných 100 a za zákon hlasovalo 69.

Pani ministerka privatizácie dnes nás na rokovaní vlády o tejto nemilej skutočnosti informovala, pretože tá dobrá vôľa obciam a mestám refundovať alebo refinancovať vynaložené náklady, zatiaľ sa nemôže naplniť. Z toho vyplýva a pani ministerka nás dnes informovala, že budeme musieť hľadať nejaký nový mechanizmus, aby sme rešpektovali legislatívny rámec platný v Slovenskej republike a zároveň, aby sme predsa len ten zámer naplnili. Pani ministerka pre správu a privatizáciu bude viesť s relevantnými ľuďmi, prípadne s Fondom národného majetku, prípadne s ďalšími inštitúciami rokovania, na ktorých sa budeme pokúšať takýto nový mechanizmus objaviť a realizovať.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pánu premiérovi. Chce položiť doplňujúcu otázku pán poslanec Hóka? Áno.

Nech sa páči.

L. Hóka, poslanec: Ďakujem, pán premiér, za odpoveď. Skôr než položím doplňujúcu otázku, dovoľte mi, aby som vám poprial pevné zdravie a pevné nervy k vašim meninám.

Očakával som odpoveď, ktorú ste mi povedali. Takisto viem, ako to vyzerá, a preto očakávam zo strany vlády maximálnu ústretovosť k iniciatívam, ktoré potom ako poslanci Národnej rady budeme vyvíjať, aby sme riešili túto nepriaznivú situáciu. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Hóka nepoložil otázku, ale ak chcete zareagovať, pán premiér, nech sa páči.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Len dve vety. Veľmi pekne ďakujem za blahoželanie a veľmi ocením, ak by ste aj vy mali nápad a prispeli k úsiliu členov vlády, veľmi by som si to vážil.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Mesiarik položil pánu premiérovi túto otázku: "Dnes je Mikuláša, ste Mikuláš. Čo ste priniesli občanom?"

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Nesmierne si vážim, že ste si všimli, že je Mikuláša a nesmierne si vážim aj vašu milú pozornosť. Aby som dlho nerozprával, no iste ste si všimli, že som priniesol peknú bielu perinu, aby ste ťažšie prichádzali na rokovania, ale aby sa deti mohli tešiť, aby naše Slovensko, ktoré je pekné, bolo ešte krajšie. Celkom sa tej perine teším a musím povedať, že ma nestála ani príliš veľa peňazí.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Škoda, že ste to včas neoznámili mestským údržbárom mestských komunikácií. (Smiech.)

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Keby som mal lepšiu spoluprácu s KDH, tak by to všetko fungovalo.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Mesiarik.

M. Mesiarik, poslanec: Ďakujem. S darčekom som skutočne spokojný aj ja, pretože sa rád lyžujem. Nemám ďalšiu otázku, len všetko najlepšie k vašim meninám.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Ďakujem veľmi pekne.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Sopko sa pýta pána premiéra: "Kedy bude uvedený do prevádzky tunel pod Braniskom?"

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Opäť budem celkom stručný, aby som prípadne mohol odpovedať aj na ďalšie otázky. Do skúšobnej prevádzky, pán poslanec, chcem, aby bol tunel uvedený v júli na budúci rok a do ostrej trvalej prevádzky do konca budúceho roku. Minimálne dva alebo trikrát ročne sa tejto téme venujem priamo na tvári miesta. Ak ma nezrádza pamäť, ďalší kontrolný deň budem zhodou okolností mať 16. decembra. 16. decembra preto, lebo by mala byť už položená definitívna vozovka. Ak máte čas a záujem, pozývam vás na tento kontrolný deň 16. decembra, môžeme tam byť spolu, prípadne rád uvítam aj ďalších poslancov z Prešovského kraja.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Sopko chce položiť doplňujúcu otázku.

V. Sopko, poslanec: Pán predseda vlády, ďakujem za informáciu. Nemám žiadny dôvod pochybovať o vašich slovách, ale prenikajú medzi nás informácie o tom, že okrem ťažkostí s dofinancovaním tejto rozsiahlej dopravnej stavby sú aj ťažkosti technické, ktoré sú veľmi vážne a ktoré môžu údajne ohroziť plánovaný termín uvedenia tohto tunela do prevádzky. Chcel by som vedieť od vás, či je to naozaj tak a či technické problémy sú takého charakteru, že môžu stavbu kdesi posunúť do neskorších mesiacov v budúcom roku.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Nech sa páči, môžete odpovedať.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Je to naozaj tak, pán poslanec. Najprv si treba uvedomiť, že tunel cez Branisko je a bude jedným z najdlhších v Európe. Je to tunel dlhý bezmála 5 kilometrov v pomerne zložitých hydrotechnických podmienkach. Boli tam veľmi... (Hlasy z pléna.)

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Nevykrikujte, páni poslanci.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Boli tam veľmi nepríjemné okolnosti, týkajúce sa priesakov vody a na kontrolných dňoch, na ktorých som sa zúčastnil, bol som často konfrontovaný aj s otázkami financovania, aj s technickými.

Veľmi stručne k prvému a veľmi stručne k druhému okruhu problémov.

Z tých technických, pán poslanec, dnes sa mi vidí, že najvýznamnejšie je doriešiť technologické vybavenie príslušného tunela. Technologické vybavenie, ktoré rieši také citlivé veci, ako napríklad varovný systém v prípade požiaru. Iste sledujete situáciu v Európe a viete, že k nepríjemným haváriám, požiarom, úmrtiam mnohých ľudí došlo v tuneloch v strednej Európe, nebudem to rozvádzať, Rakúsko, Švajčiarsko v ostatných mesiacoch. Súc poučení týmito tragédiami, veľmi nám záleží, aby tunel cez Branisko spĺňal všetky bezpečnostné a iné parametre tak, aby, ak sa náhodou vyskytne podobná nepríjemnosť, dôsledky tejto nepríjemnosti neboli také fatálne.

Poviem veľmi otvorene, že sme museli riešiť v minulom období aj otázku dodávateľov aj stavebných, aj technologických častí. Ja sa nechcem dotknúť žiadnej firmy. Nechcem verejne nikoho pranierovať, ani znevýhodňovať, ale veľmi by som si vážil, keby ste na kontrolný deň prišli, lebo v hre je aj významná prešovská firma, ktorá by mala hrať významnú rolu pri koordinácii dodávok týchto technologických častí. Takže veľmi dobre sa o tom v pondelok 16. decembra môžeme porozprávať. Bude tam nielen investor, ale štandardne chodia aj dodávatelia a dnes, ako hovorím, najväčšie problémy vidím v koordinácii tých dodávateľských firiem, ktoré majú na starosti technologické vybavenie, to, ktoré nie je také viditeľné, ale nepochybne veľmi dôležité, aby tunel spĺňal náležité parametre.

A niekoľko viet ešte k finančnému zabezpečeniu. Tak ako som povedal, že technologické vybavenie je svojím spôsobom problém, finančne nie je problém. A poviem vám, prečo sa k vám dostávajú zrejme do uší chýry tohto druhu. Chýry tohto druhu sa vám dostávajú do uší preto, lebo štát si dôsledne a do haliera plní svoje povinnosti voči dodávateľským firmám. Ale stáva sa a ja som otvorene na ostatnom kontrolnom dni pranieroval niektoré tieto dodávateľské firmy za to, že si neplatia svoje záväzky voči svojim nižším dodávateľom. Aj mne sa stalo minule v Krompachoch, že ma ktosi na ulici oslovil, nejaký veľmi malý, drobný živnostník, ktorý, ja neviem, má dve, tri nákladné autá, že mu istá firma neplatí za vykonanú prácu. Dal som si tú námahu a výsledok je úplne jasný. Nejde o vzťah štát a firmy, ale firmy s firmou. To ale znamená, samozrejme, aby sme mali aj my dobrú povesť, tak musíme vyvíjať tlak a uzatvárať kontrakty iba s takými spoločnosťami, ktoré sú potom vzápätí schopné plniť svoje záväzky. Takže to druhé vychádza predovšetkým zrejme z takýchto skúseností, ale navzdory tomu, že štát v tom nemá problémy, 16. decembra budem kontrolovať aj túto záležitosť a budeme tlačiť na to, aby si aj veľkí dodávatelia stavebných a iných častí svoje záväzky plnili. Pretože potom, samozrejme, ten tieň sa vrhá na hlavného investora a to je štátna inštitúcia - Slovenská správa ciest.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Podhradská, ktorá však nie je prítomná v rokovacej sále, preto pán premiér na ňu odpovedať nebude.

Pán poslanec Cuper sa vás pýta: "Prečo ste proti tomu, aby Slováci volili Slovákov?"

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Je to otázka, ktorej zmyslu nie veľmi rozumiem a zmyslu takejto nezmyselne formulovanej otázky, myslím si, ani nie je možné dobre porozumieť.

Slovenská republika je na veľmi dobrej ceste v ústrety nielen OECD, ale aj Severoatlantickej aliancii a Európskej únii. Chceme patriť do týchto spoločenstiev, pretože budujeme spoločnosť na tých istých hodnotách, na ktorých stojí vyspelý svet, a to sú hodnoty demokracie, slobody, ochrany ľudských práv a slobôd bez ohľadu na to, akej národnosti je ten alebo onen človek, akej je rasy, náboženského, filozofického či iného vyznania. Preto sa mi zdá úplne scestné a aj smutné na úrovni slovenského parlamentu triediť občanov Slovenskej republiky podľa toho, k akej národnosti sa hlásia. Je to absolútne nenáležité. Každý občan v tomto štáte by mal byť posudzovaný len podľa toho, ako sa správa, akú má úctu alebo neúctu k zákonom, ako sa snaží svojou aktivitou prispievať k tomu, o čo sa snaží rozhodujúca väčšina našej spoločnosti, keďže vieme, že 75 %, možno 80 % občanov Slovenskej republiky sa chce dostať do Európskej únie. A preto takéto otázky skôr dehonestujú toho, kto ich pokladá a nemyslím, nemyslím, že niečo pozitívne môžu Slovensku priniesť.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Cuper. (Nezrozumiteľný hlas z pléna.) Nech sa nevypína pán poslanec.

J. Cuper, poslanec: Ja som bol zapnutý. Ďakujem pekne.

Pán premiér, nezaslúžite si veľmi tento titul, ale to neprekáža, občania vám to aj tak spočítajú. Otázka bola náležitá, pretože ja som sa vás pýtal, prečo ste vyzvali Slovákov, aby nevolili Slovákov, ale aby volili Maďarov. Pretože Maďari v tomto štáte jednoducho nevolia nikdy Slovákov a volia na etnickom princípe, zakladajú politické strany na etnickom princípe, teda vylučujú sa sami zo spoločenstva občanov Slovenskej republiky a tvrdia, že sú niečo iné. Preto som sa vás pýtal, pán Dzurinda, pretože vy ste vyzvali svojich politických zástancov, aby podporovali kandidátov maďarskej koalície. Ale pravda je taká, že to je váš jediný a posledný záchranný pás, kto drží vládnu koalíciu, aj vás konkrétne, lebo inak by ste zrejme v nijakom prípade vládnuť na Slovensku už nemohli. Takže mali ste vyslať pozitívnejší signál, aby na Slovensku, v slovenských krajoch boli župani, alebo ak chcete, predsedovia vyšších územných celkov Slováci, a nie aby nám znova vládli Maďari ako po tisíc rokov. Takýto proletársky internacionalizmus, pán Dzurinda, ste mohli pestovať možno počas komunizmu ako zväzácky funkcionár, možno nie. A aj toto vaše vystúpenie je presne o tom... (Ozval sa zvuk časomiery.)

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec, váš čas na položenie otázky uplynul. Pán premiér.

J. Cuper, poslanec: Tešilo ma.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Pán poslanec, je niekoľko vecí, ktoré môžem tvrdiť s absolútnou istotou a s absolútnou istotou môžem vyhlásiť, že vy ma nikdy nemôžete uraziť. (Hlasy v sále a potlesk.) To je prvá istota. Jednoducho to neprichádza do úvahy, to vo vašich možnostiach jednoducho nie je.

Ale to podstatné, čo chcem povedať, to podstatné, čo chcem povedať, je skutočnosť, že Slovenská demokratická a kresťanská únia odporúča v druhom kole voliť kandidátov, ktorí reprezentujú hodnoty politických strán, ktoré chcú, aby sa Slovensko dostalo do Európskej únie, do Severoatlantickej aliancie, ktorí chcú, aby Slovensko bolo definitívne ukotvené v bezpečnom a prosperujúcom svete. Naše rozhodnutie, rozhodnutie Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie je podporiť nielen pána Fehéra v Nitre, nielen pána Kvardu v Trnave, ale rovnako pána poslanca Bauera v Košiciach, pretože ide o reprezentantov politických strán, ktoré presadzujú hodnoty civilizačné, ktoré si želá presadzovať drvivá väčšina občanov Slovenskej republiky.

Naopak, vystúpenie, verejné vystúpenie pána poslanca Kozlíka v médiách, v relácii Sito v pondelok nemohlo nikoho nechať na pochybách o tom, že nielen Vladimír Mečiar, ale samotná politika Hnutia za demokratické Slovensko je politikou, ktorá bráni Slovensku začleniť sa do Európskej únie a do Severoatlantickej aliancie. (Pokriky v sále.) S takouto primitívnou šovinistickou politikou... (Krik v pléne.)

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pokoj, páni poslanci!

M. Dzurinda, predseda vlády SR: ... by Slovensko nikdy nemalo žiadnu šancu. Ale je rozhodujúce, že 80 % občanov presne vie, kde je naša budúcnosť...

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Cuper, prosím, nevykrikujte!

M. Dzurinda, predseda vlády SR: ... kde je budúcnosť Slovenskej republiky a práve v mene tejto budúcnosti bolo odporúčanie SDKÚ také, aké bolo. Ďakujem vám veľmi pekne.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pánu premiérovi. (Potlesk.) Pán premiér, váš čas na odpovede na otázky poslancov uplynul.

Pristúpime k odpovediam členov vlády, ktorým boli položené pánmi poslancami otázky.

Prvý v poradí je pán poslanec Bohunický. (Pokriky v sále.) Položil pánu ministrovi Romanovi Kováčovi túto otázku: "V zdravotníckom zariadení Lehnice sa opäť porušuje zákon. Čo s tým chcete, pán minister, robiť?"

R. Kováč, minister zdravotníctva SR: Vážený pán poslanec, od poslednej kontroly ministerstva zdravotníctva v odbornom liečebnom ústave...

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Prosím, aby ste sa už konečne upokojili, páni poslanci!

R. Kováč, minister zdravotníctva SR: ... na doliečovanie chronických ochorení Lehnice, ktorá sa uskutočnila v dňoch 17. 5. tohto roku až 22. 6. v tomto roku, na ministerstve zdravotníctva neevidujeme žiadne nové podanie, ktoré by sa týkalo tohto zdravotníctva. Preto pri otázke porušovania zákona je potrebné, aby sme dostali podanie, aby sme mohli preveriť, poslať tam kontrolné orgány, zistiť, či došlo alebo nedošlo k porušovaniu zákona. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Bohunický, nech sa páči.

P. Bohunický, poslanec: Pekne ďakujem, pán minister.

Ja som otázku položil z toho dôvodu, že som na základe mojej návštevy, či už v okrese Dunajská Streda alebo priamo v obci Lehnice zistil naozaj viaceré porušenia zákona. Jedno z najväčších a takých najvýraznejších - žiaľ, ten podnet naozaj zatiaľ nie je - bolo to, že z tohto zariadenia boli od zamestnancov vybraté finančné prostriedky za odvody do Sociálnej poisťovne vo výške 3,2 milióna Sk a nikdy neboli do tejto poisťovne odvedené.

Podľa terajšieho právneho stavu je to trestný čin, čiže preto som povedal, že je porušený zákon. Ja neviem, akým spôsobom a kto má v tejto veci konať. Viem, že z niektorých otázok, čo sa týka Sociálnej poisťovne Dunajská Streda, sú už určité kroky, ktoré vzhľadom na citlivosť situácie fondov a zdravotníckeho zariadenia sa tak nejako zatiaľ tolerujú, ale myslím si, že je to jedna z ďalších vecí, ktoré v tomto zariadení, žiaľ, boli porušením zákona už vtedy, keď tam bola kontrola, pretože to je ešte z čias starého pána riaditeľa.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán minister, môžete odpovedať.

R. Kováč, minister zdravotníctva SR: Vážený pán poslanec, veľmi často korešpondujeme so všetkými orgánmi, ktoré sú našimi veriteľmi, a to nielen na úrovni nemocníc, ale ministerstvo korešponduje, povedzme, s vodárňami, s elektrárňami, ale rovnako aj s pobočkami Sociálnej poisťovne a hľadáme vzájomne prijateľné splátkové kalendáre a tak ďalej. Ja si myslím, že pokiaľ je podozrenie zo spáchania trestného činu, ktokoľvek má právo podať podnet na skúmanie na našich kontrolných orgánoch. A pokiaľ je problém v Sociálnej poisťovni, myslím si, že riaditeľ a príslušné pobočky, keď sa obráti na nás, určite vyriešime ten problém tak, aby sme ho zniesli zo sveta. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pánu ministrovi.

Ďalší v poradí pán poslanec Mesiarik položil otázku pánu ministrovi Harachovi tohto znenia: "Cítite potrebu prijať zákon o obchodných reťazcoch?"

Pán minister, cítite potrebu?

Ľ. Harach, minister hospodárstva SR: Áno. (Smiech.)

Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán poslanec Mesiarik, možno na pohľad by sa dalo odpovedať skutočne jednoducho, áno, zákon, ktorý by v istom zmysle reguloval obchodné reťazce, by bol v prostredí hospodárstva Slovenskej republiky predovšetkým v prospech vnútorného obchodu asi žiaduci.

Ministerstvo hospodárstva takýto zákon pripravilo, prešiel relatívne tvrdým pripomienkovým konaním, pričom sa vyjasňovali vzťahy predovšetkým na jednej strane medzi výrobcami a dodávateľmi, takpovediac, predovšetkým agropotravinárskych komodít do reťazcov a na druhej strane medzi obchodníkmi, medzi prevádzkarmi vlastne malých obchodných jednotiek, ktorí cítili istú konkurenciu v obchodných reťazcoch a bolo snahou nejakým spôsobom regulovať vstup obchodných reťazcov do obchodného prostredia Slovenskej republiky. Tieto diskusie ukázali, že akékoľvek administratívno, takpovediac, administratívno-byrokatické zásahy do tohto prostredia nie sú žiaduce, čo ale bola dôležitá vecná stránka, ktorú tento zákon sledoval, bol to istý zámer tento zákon postaviť tak, aby eliminoval možnosti zneužitia ekonomickej sily obchodných reťazcov voči prevádzkovateľom malých obchodných jednotiek.

Takto upravený zákon sme potom predložili na legislatívne konanie. Po prerokovaní v porade ekonomických ministrov táto rozhodla, že problematika, ktorú zákon rieši predovšetkým v oblasti vlastne ochrany štandardných postupov v hospodárskej súťaži, že táto problematika je v kompetencii Protimonopolného úradu a zákon nebol odporúčaný na ďalšie konanie. Protimonopolný úrad ale venuje pozornosť problematike, ktorou sa aj tento zákon zaoberal a už v máji tohto roku bola na rokovanie porady ekonomických ministrov predložená analýza správania sa obchodných reťazcov na trhu Slovenskej republiky, v závere ktorej spracovateľ Protimonopolný úrad Slovenskej republiky neodporučil prijímať žiadne regulačné opatrenia, ktorými by sa zasahovalo do trhu maloobchodu.

Po posúdení celého tohto materiálu aj u nás ministerstvo hospodárstva sa stotožnilo so stanoviskom Protimonopolného úradu a odporúča podporovať vytváranie protiváhy pre obchodné reťazce a udržiavať konkurenčné prostredie na trhu Slovenskej republiky inými štandardnými metódami, tak ako je to v iných krajinách, napríklad vytváraním združení maloobchodných predajcov organizovaných na vertikálnej úrovni, tzv. nákupné aliancie a podobne.

V prvom rade sme ale týmto zákonom sledovali postavenie občana - spotrebiteľa, pretože jemu je toto prostredie prioritne určené a v tom trojuholníku dodávateľ, resp. výrobca, obchodník a spotrebiteľ musí mať svoje miesto a tento zákon mal posilňovať aj pozíciu a ochranu spotrebiteľa.

I napriek tomu, že tento zákon teda nebol zatiaľ ďalej v legislatívnom konaní, požiadal som Obchodnú inšpekciu, aby zvýšila pozornosť svojich kontrol, frekvenciu kontrol a štruktúru zameranú na preverovanie vlastne činností obchodných reťazcov. Môžem konštatovať, že Obchodná inšpekcia si veľmi svedomite vykonáva túto povinnosť. Kontroly, ktoré boli realizované v obchodných raťazcoch buď na mieste v rámci tzv. priestupkového konania alebo v rámci zistenej skutočnosti, boli udelené pokuty, resp. bolo zahájené tam, kde išlo o vážnejšie priestupky, riadne priestupkové správne konanie.

Asi toľko k odpovedi na vašu otázku. Inými slovami, aby bola jednoznačná odpoveď, v tomto okamihu nevidíme potrebu aplikácie zákona v tom zmysle, ako bol pôvodne pripravovaný.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec chce položiť doplňujúcu otázku. Nech sa páči.

M. Mesiarik, poslanec: Áno, ďakujem za slovo.

Ja nesúhlasím, pán minister, s vaším názorom alebo s tým záverom, že vieme tento problém vyriešiť v prospech obidvoch strán len tým, že dokážeme vytvoriť našu protiváhu. Obávam sa, že na to nemáme, aby sme stačili takým kolosom, ktoré vtrhli k nám, i keď to má aj viacej pozitív, samozrejme, z hľadiska kultúry nákupu atď., to nepopieram, mnohí vieme o praktikách, prieskumy to dokázali u nás i v Českej republike. Mnohí vieme, čo sa tam deje z hľadiska vôbec možnosti vstupu našich obchodníkov so svojím tovarom do takéhoto reťazca, čo to stojí. Je to mnohokrát čiernota, ale keďže nie je zákon, tak nie je čo súdiť. Takže chcel by som len položiť doplňujúcu otázku, či ozaj je to záverečné slovo v našom volebnom období, že vláda nepôjde s takýmto návrhom zákona.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán minister, môžete odpovedať.

Ľ. Harach, minister hospodárstva SR: Pán poslanec, ten základný problém treba skutočne vidieť v tom, že problém, ktorý sa sleduje, je problém zneužitia ekonomickej sily a ekonomického postavenia na trhu. Máme zo zákona inštitúcie, inštitúty, ktoré toto sledujú, tým je Protimonopolný úrad, ktorý musí dbať o korektné pravidlá hospodárskej súťaže a dozorné a kontrolné orgány ministerstva hospodárstva, ktorou je Obchodná inšpekcia ministerstva pôdohospodárstva, kde sa takisto teraz pripravuje istá koncentrácia vlastne, ale pripravuje sa nový orgán trhového dozoru aj v oblasti potravinárskej kontroly.

Myslím si, že sú všetky prostriedky na to, aby vykonávajúci kontrolu v súlade so zákonom, a tam sú aj nové zákony pripravované, ten zákon o chvíľočku dostanete do parlamentu, aby sa zabezpečila eliminácia nekalých praktík zneužívania ekonomickej sily silného postavenia. Pokiaľ by k tomu došlo a malo by to charakter, ktorý by si vyžadoval vypracovanie nového zákona, ministerstvo hospodárstva v spolupráci s ostatnými rezortmi podľa kompetencie je pripravené, samozrejme, takýto zákon vypracovať a predložiť. Ďakujem, skončil som.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pánu ministrovi.

Teraz poprosím pána ministra Šimka, aby odpovedal na otázku, pardon pána ministra hospodárstva, aby odpovedal na otázku pána poslanca Hóku: "Vláda Slovenskej republiky sľúbila kompenzáciu nákladov obciam, ktoré vybudovali plynárenské zariadenia a previedli bez náhrady do vlastníctva štátu. Umožňuje to podľa vás súčasná legislatíva Slovenskej republiky?"

Ľ. Harach, minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán poslanec Hóka,

rozsah investícií Slovenského plynárenského priemyslu, š. p. Bratislava v plynofikácii regiónov ako investora bol vzhľadom na mimoriadnu investičnú náročnosť plošnej plynofikácie limitovaný veľkosťou zdrojov pre oblasť investícií. Stavby rozvoja plošnej plynofikácie boli vzhľadom na požiadavky záväzných ekonomických ukazovateľov financované jednak zo zdrojov Slovenského plynárenského priemyslu a jednak z finančných zdrojov dotknutých miest a obcí. Podľa do 30. júna 1998 platného plynárenského zákona číslo 67/1960 Zb. o výrobe, rozvode a využití vykurovacích plynov, plynovodné prípojky vrátane príslušných častí na verejný rozvod plynu zriadené inými než plynárenskými podnikmi sa bezodplatne prevádzali do vlastníctva štátu a správy plynárenského podniku. Po uvedenom termíne odvádzal Slovenský plynárenský priemysel, š. p. za prevedené plynárenské zariadenia daň z darovania.

Prevodom prechádzala na plynárenský podnik povinnosť udržiavať a opravovať plynárenské zariadenia na svoje náklady. SPP zo zákona nemá povinnosť kompenzovať náklady obciam na vybudovanie plynárenských zariadení. I napriek tomu, to chcem zdôrazniť, i napriek uvedenému, vychádzajúc z požiadaviek zástupcov samosprávy, primátorov miest, starostov obcí sme hľadali možnosti riešenia všetkých týchto žiadostí. Zo strany štátu, vlády, tu ide podľa mňa o celkom prirodzené gesto, ktoré treba urobiť voči obciam, nakoľko obcami vybudované plynárenské zariadenia boli v zmysle platných právnych predpisov bezodplatne prevedené s nulovou zostatkovou hodnotou do vlastníctva štátu a správy štátneho podniku, vtedy Slovenského plynárenského priemyslu. Obce nemajú záujem o vrátenie týchto zariadení, ktoré by bolo nutné prevádzkovať a udržiavať a ani to nie je logické, aby sa takýmto spôsobom nad sústavou rozvodnou, distribučnou rozdelilo vlastníctvo, ale definovali požiadavku kompenzácie svojich nákladov.

Rokovaniami medzi zástupcami samosprávy, Slovenského plynárenského priemyslu a kompetentnými ústrednými orgánmi štátnej správy došlo v uplynulom období k dohode, že z výnosov privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu sa bude obciam a mestám kompenzovať tá časť investičných nákladov, ktorú vybudovali z vlastných prostriedkov. Takýto dohodnutý postup si však žiada novelizovať zákon o prevode majetku štátu na iné osoby.

Panie poslankyne, páni poslanci, ja musím len s ľútosťou konštatovať a istú výčitku povedať voči vám, že zákon, ktorý bolo potrebné odsúhlasiť vlastne v týchto dňoch, že tento zákon nebol schválený, čím je celá táto dlhodobo pripravovaná operácia jednoducho ohrozená.

Dnes ráno sa tým zaoberala aj vláda Slovenskej republiky, pani ministerka Machová informovala o situácii ako predkladateľka tohto zákona. Samozrejme, sme pripravení hľadať aj iné právne kroky, akým spôsobom tento problém vyriešiť. Novela zákona musí byť urobená, aby mohli byť prostriedky z privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu využité v prospech obcí. Tu sa nemalo pozerať na to, či je niekto z koalície alebo z opozície, prostriedky idú starostom obcí bez ohľadu na politickú príslušnosť, idú v prospech občanov Slovenskej republiky. (Krik v pléne.) Ja by som očakával, viete, že takýto zákon bude podporený 150 hlasmi poslaneckej snemovne.