Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Švantner.

Poslanec D. Švantner:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Pán poslanec Šimko navrhol, aby sme odsúdili hanobenie sochy v Košiciach a v Békešskej Čabe. Ale ja by som sa chcel spýtať, pán kolega, vy keď ste vstupovali do vlády s maďarskou koalíciou, tak ste zrejme vedeli o tom, že práve poslanci maďarskej koalície, ktorí tu sedia, podpísali v roku 1992 list, ktorý poslali pánu Delorsovi. Prečítam vám časť z toho listu: "Táto stavba", ide o Gabčíkovo - Nagymaros, "je posledným krokom 70-ročnej histórie permanentnej diskriminácie založenej na rovnakom vzťahu, aký je medzi kolóniou a kolonizátorom. Obyvatelia kolónie dostanú trosky a zisk pôjde kolonizátorovi." Takýto je vzťah dnešných poslancov maďarskej koalície k Slovenskej republike.

A to nie je všetko. Vy viete veľmi dobre, že keď ste vstupovali do vládnej koalície s maďarskou koalíciou, tak bolo povedané politikmi maďarskej koalície, že počas tejto vlády nebude požadovať maďarská koalícia autonómiu. Veď je to vydieranie. Po tejto vláde už potom bude môcť požadovať autonómiu? A to nie je všetko. Viete veľmi dobre, ako sa zachovali maďarskí politici, keď prezident Kováč a predseda vlády boli na rokovaní tejto politickej strany. Politická strana, ktorá je registrovaná na ministerstve na Slovensku, nemá ani toľko úcty, keď príde predseda vlády, aby rokovala po slovensky. Predseda vlády počúval sprostredkovane cez tlmočníka rokovanie maďarskej koalície.

(Skandovanie: Hanba!)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Poslanec Cuper.

Poslanec J. Cuper:

Vážený pán poslanec Šimko,

bol by som v každom prípade ochotný diskutovať o vašom uznesení, keby bolo viac konkrétne. Nevieme, kto tieto prejavy intolerancie prezentoval v Košiciach alebo v Békešskej Čabe. Nevieme, kto ich inicioval. Ale jednoznačne vieme, že najintolerantnejšou osobou v slovenskej vláde je podpredseda Csáky. Nerešpektoval uznesenie vlády, išiel robiť intolerantnú politiku do Budapešti, po tomto akte začali ďalšie akcie intolerantnosti, to znamená nápisy po južnom Slovensku.

A takisto, ako máme dôvodné podozrenie myslieť si, že to urobili zástanci tej alebo onej politickej strany, alebo toho alebo iného národa, samotné odsúdenie nie nejakej skutočnosti, ktorá nemá konkrétneho adresáta, pán kolega Šimko, mi strašne pripomína vystúpenie pána predchodcu pána Andrassyho. Jednoducho ide o také pseudokomunistické prejavy. Odsudzujeme všetko za každú cenu a bez akéhokoľvek adresáta. Ja som za toleranciu, ja som ochotný pána Bugára akceptovať ako vedúceho delegácie, ísť s ním na rokovania, nikdy som nemal výhrady, že on je vedúci delegácie, ja nie. Som ochotný akceptovať každého maďarského politika, ktorý nie je iredentista a šovinista a ktorý nevnáša neustále požiadavky, ktoré ohrozujú územnú celistvosť a integritu Slovenskej republiky. Pán Csáky je predstaviteľom takéhoto smeru maďarskej politiky na Slovensku. Treba odsúdiť v prvom rade vo vašom uznesení jeho. Potom môžem zaň hlasovať.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Šimko.

Poslanec J. Šimko:

Znenie môjho návrhu uznesenia a jeho zdôvodnenie mi dáva iba jednu možnosť, páni poslanci, odpovedať bez komentára.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Kolláriková je ďalšia v poradí.

Poslankyňa M. Kolláriková:

Vážený pán predsedajúci,

vážené kolegyne, kolegovia,

vážení predstavitelia vlády,

tento bod, ktorý teraz prerokúvame, je veľmi dôležitý a závažný bod. Je to bod, pri ktorom budeme rozoberať a hodnotiť odbornú prácu a taktiež aj politické vystupovanie a politickú zodpovednosť podpredsedu vlády Slovenskej republiky pána Csákyho. Pán Csáky pri nástupe do funkcie podpredsedu vlády Slovenskej republiky zložil do rúk prezidenta Slovenskej republiky sľub v zmysle článku 112 Ústavy Slovenskej republiky, v ktorom sa zaviazal k vernosti Slovenskej republike. Zaviazal sa i k plneniu povinností v záujme jej občanov, k zachovávaniu Ústavy Slovenskej republiky a ostatných zákonov, ako aj k ich presadzovaniu do života.

Podpredseda vlády Slovenskej republiky pán Pál Csáky však dlhodobo koná v rozpore so sľubom, ktorý zložil do rúk prezidenta Slovenskej republiky. Nekoná v záujme všetkých občanov Slovenskej republiky. Správa sa nie ako predstaviteľ slovenskej vlády, ale ako politický pracovník Strany maďarskej koalície, ktorý zneužíva funkciu podpredsedu vlády na presadzovanie priorít svojich voličov, občanov národnostnej menšiny maďarskej. Teda presadzuje záujmy asi 7 % občanov na etnickom základe. Z pozície svojej funkcie veľmi dôsledne, cieľavedome, systematicky, krok po kroku si vynucuje ich realizáciu. Je veľmi nezodpovedné, ak z titulu funkcie podpredsedu vlády celú svoju energiu sústredil na presadzovanie požiadaviek SMK vo vláde a na jednostranné napĺňanie vládneho programu len z pohľadu plnenia programu Strany maďarskej koalície.

Za túto činnosť ho príslušníci Strany maďarskej koalície určite hodnotia na výbornú. Ale ako podpredseda slovenskej vlády so zameraním na regionálnu politiku, národnostnú politiku, protidrogovú politiku totálne zlyhal a prepadol na celej čiare.

Neriešením problematiky rómskeho a cigánskeho etnika tieto problémy narastajú a vyhrocujú sa dokonca i v zahraničí a spôsobujú problémy všetkým občanom Slovenskej republiky. S prácou podpredsedu vlády pána Csákyho nesúhlasia ani zástupcovia rómskeho a cigánskeho etnika. Najradšej by ho vymenili za odborníka, ktorý by si zodpovedne plnil funkciu podpredsedu pre národnostné menšiny a riešil by ich problémy.

Citujem predsedu Rómskej iniciatívy Slovenska pána Alexandra Patkolóa: "Schizoférenia poslancov a politikov za Stranu maďarskej koalície sa prejavuje aj v ich zabúdaní na ostatné národnostné menšiny na Slovensku a preferovanie výlučne svojich záujmov, ktoré už nie sú záujmami napríklad Rómov. Európska únia neustále v hodnotiacich správach pripomína Slovenskej republike riešenie takzvaného rómskeho problému. A zdá sa, že poslancov za Stranu maďarskej koalície sa to absolútne nedotýka, keď na svojich miestach sú aj vďaka hlasom Rómov. Teda naším hlavným cieľom nie je vytvorenie možnosti vzniku nejakej autonómie, ale riešenie hrozivej nezamestnanosti, ktorá sa dotýka už rovnako ťaživo všetkých občanov, nielen Rómov." To je koniec citácie pána Patkolóa.

Pán Pál Csáky zlyhal teda aj vo funkcii podpredsedu vlády pre menšiny, keďže dlhodobo nerieši problémy spolunažívania majoritnej populácie s Rómami. Pán Pál Csáky zlyhal i pri reforme verejnej správy. Presadzoval i presadzuje vytvorenie Komárňanskej župy, v ktorej má byť šesť okresov s prevahou obyvateľstva národnostnej menšiny maďarskej. Odmieta odborný prístup a jednoznačne presadzuje politickú objednávku SMK, aby bol vytvorený jeden vyšší územný celok na etnickom základe, čím vlastne potiera odborné kritériá kladené na tvorbu vyšších územných celkov. Máme obavy, aby sa tým nezačal proces rozkladu a rozbitia verejnej správy, a dokonca i rozkladu samotného štátu.

Pán Pál Csáky koná teda v rozpore so záujmami občanov a v neprospech Slovenska. Pán Pál Csáky musí niesť plnú politickú zodpovednosť za aktívnu účasť v maďarskom parlamente na oslavách 100. výročia narodenia Jánosa Esterházyho. Slávnostným prejavom, v ktorom sa pán Csáky, občan Slovenskej republiky, stotožnil s názormi Jánosa Esterházyho, čím sa vlastne prihlásil verejne k jeho zločineckému odkazu a iredentistickým ideám, zúčastnil sa na propagácii človeka, ktorý bol v roku 1947 riadne odsúdený súdom vo vtedajšej Česko-slovenskej republike za vlastizradu a rozbíjanie republiky na trest smrti.

Nakoniec aj Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky verejne odsúdilo akt osláv osoby Jánosa Esterházyho a zaujalo k nemu jasné stanovisko. Oslavovanie Esterházyho nám Maďarská republika a jej predstavitelia hrubým spôsobom vnucujú v rozpore s objektívnou pravdou, v rozpore s najzákladnejšími národnoštátnymi záujmami neobjektívnu interpretáciu novodobých slovenských dejín. Historickou pravdou je, že južné Slovensko bolo na základe protiprávnej takzvanej Viedenskej arbitráže okupované na niekoľko rokov fašistickým horthyovským Maďarskom. A Slováci na tomto zabratom území boli prenasledovaní, vyháňaní zo svojich domov, vraždení. A práve János Esterházy bol hlásateľom a iniciátorom odtrhnutia a okupácie južného Slovenska Maďarskom.

Veď už koncom októbra 1938 Esterházy rokoval s pánom Cianom. Z dokumentov vyplýva, že presadzoval spoločnú poľsko-maďarskú hranicu a Bratislavu chcel pričleniť k Maďarsku. Ako občan Česko-slovenskej republiky konal teda Esterházy proti záujmom svojej vlasti. A takéto konanie sa kvalifikuje ako vlastizrada.

Ak sa občan Slovenskej republiky zúčastnil na oslavách osoby, ktorá bola odsúdená za vlastizradu, stotožňuje sa s tým. Trestný zákon Slovenskej republiky je neúprosný. V § 260 Trestného zákona sa uvádza, že kto podporuje alebo propaguje hnutie, ktoré je preukázateľné, smeruje k potláčaniu práv a slobôd občanov alebo hlása národnostnú, rasovú, triednu alebo náboženskú neznášanlivosť, je potrestaný. V § 261 Trestného zákona sa uvádza, kto verejne pripravuje a prejavuje sympatie k fašizmu alebo inému podobnému hnutiu uvedenému v § 260, potresce sa.

Hodnotenie odbornej práce a taktiež aj politické vystupovanie pána Pála Csákyho je veľmi negatívne v rozpore so záujmami občanov Slovenskej republiky, a teda ma vedú vysloviť podporu návrhu na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády Slovenskej republiky pánu Csákymu.

Ďakujem. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Kotian a Švantner chcú reagovať na vystúpenie pani poslankyne. Končím možnosť ďalších prihlášok.

Pán poslanec Kotian.

Poslanec M. Kotian:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Chcem len doplniť pani poslankyňu, že aj v tomto parlamente sú novodobí Esterházyovci, ktorí tu sedia a sú, žiaľ, aj členmi súčasnej vlády Slovenskej republiky. Snažia sa zlepšiť zločineckú minulosť svojho veľkomaďarského grófskeho vzoru. Hlavným argumentom, ktorým operujú, je skutočnosť, že nehlasoval v slovenskom sneme za prijatie protižidovských zákonov.

Chcem len upozorniť ochrancov pána Csákyho pri jeho odvolávaní, že argumenty na ospravedlenenie Esterházyho vyvracajú súčasní predstavitelia slovenských Židov a ich organizácií. Výkonný riaditeľ Ústredného zväzu židovských náboženských obcí pán František Alexander priznal, že bol tiež pozvaný na spomienkové oslavy v Budapešti pri príležitosti 100. výročia narodenia takzvaného politika Jánosa Esterházyho, pre ktorého politickú kariéru je charakteristické to, že slúžil v prospech záujmov fašistu Horthyho a jeho štátu. Pán Alexander sa však na týchto oslavách, ktoré majú pripraviť pôdu na rehabilitáciu grófa, nezúčastnil. Dôvodom boli hlavne jeho konzultácie s odborníkmi historikmi. Tí mu potvrdili, že Esterházy bol politik prakticky a ideovo spätý s maďarským fašizmom, nacionalizmom a veľkomaďarským šovinizmom.

Je potrebné vyzdvihnúť múdre hodnotenie a rozhodnutie výkonného riaditeľa Ústredného zväzu židovských náboženských obcí na Slovensku. Jeho názor korešponduje aj s dnešnou snahou opozície zbaviť vládu Slovenskej republiky pohrobka maďarského fašizoidného nacionalizmu pána Csákyho.

Vyzývam preto poslancov, aby prestali robiť komparz účasti takéhoto človeka našej vlády. Je potrebné si uvedomiť, že maďarskí politici realizujú plán postupnej rehabilitácie politických symbolov i novodobého šovinizmu 20. storočia a chcú preniesť ich odkaz do ďalšieho milénia.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Švantner.

Poslanec D. Švantner:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Chcel by som doplniť kolegyňu Kollárikovú v tom, že maďarská koalícia veľmi často a veľmi rada vyhlasuje svoju lojalitu Slovenskej republike, ale pozrime sa, aké sú skutočnosti. Myslím si, že aj účasť a prejav v maďarskom parlamente na oslavu storočnice narodenia Jána Esterházyho sú také balóniky, ktorými skúša maďarská koalícia, čo si vlastne môže dovoliť.

Však spomeňme aj ďalšie veci, ktoré sa tu udiali. Vieme, že maďarská koalícia bojuje o Komárňanskú župu. Ak by mala naozaj záujem o to, aby spolužitie medzi štátotvorným národom a maďarskou menšinou na Slovensku bolo stále v poriadku, tak by určite nerobila tieto ťahy, ktoré, musí počítať s tým, že sa nebudú páčiť štátotvornému národu.

Ďalej. Takisto som nepočul absolútne žiadne stanovisko k tomu, že maďarská vláda teraz ponúka 20 000 forintov žiakom, ktorí budú navštevovať maďarské školy. Myslíte si, že to taktiež prispeje k tomu, aby vzťahy medzi slovenským a maďarským obyvateľstvom boli stále lepšie a lepšie? Je toto lojalita, ktorú stále maďarská koalícia vyhlasuje? Som presvedčený, že nie. A bojím sa toho, čo príde ďalej. Bojím sa toho, ako sa maďarská koalícia bude správať, keď vládna koalícia alebo politické strany vládnej koalície budú stále ustupovať požiadavkám, ktoré maďarská koalícia stále viac a viac požaduje.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Kolláriková.

Poslankyňa M. Kolláriková:

Ďakujem mojim dvom kolegom, ktorí vo svojich faktických poznámkach potvrdili len to, čo som vo svojom príspevku povedala.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Zajac je ako ďalší v poradí vyžrebovaný z poslancov za nezávislú skupinu.

Nech sa páči.

Poslanec P. Zajac:

Vážené pani poslankyne,

vážení páni poslanci,

táto rozprava je v prvom pláne o odvolávaní podpredsedu vlády Pála Csákyho. V podstate je však diskusiou o dvoch kľúčových problémoch, s ktorými sa nevieme vyrovnať - o našom vzťahu k histórii, o našom vzťahu k menšinám, teda k tým iným.

O týchto dvoch problémoch je celá časť diskusie o Jánosovi Esterházym. János Esterházy bol naozaj rozporuplný politik a nemá zmysel túto rozporuplnosť zakrývať. Akoby mal dve tváre. Tou prvou bola jeho nespokojnosť s Česko-Slovenskom, z ktorej vyplývali jeho spojenectvá s Jánajom či Hlinkom aj o tom - prijať režim slovenského štátu. Druhým nesporným faktom je, že si vo svojej osobnej výbave niesol negatívny vzťah k Židom a bol ochotný akceptovať ich diskrimináciu. Táto prvá tvár určuje jeho osobný životný príbeh až do roku 1942. Tou druhou tvárou, ktorá určila jeho život až do smrti, bolo to, že odmietol akceptovať deportácie Židov, a to verejne a v čase, keď to bolo spojené s osobným rizikom a možnosťou tvrdých postihov. Jeho politická kariéra sa po známom hlasovaní proti deportáciám skončila a po roku 1945 bol odvlečený do Sovietskeho zväzu, kde ho nakoniec v deväťdesiatych rokoch rehabilitovali. V Česko-Slovensku bol odsúdený na smrť, a to aj nakoniec vo väzení umrel. To sú fakty.

Obe tieto tváre sú reálne a nemožno zabúdať ani na jednu z nich. Treba si však skôr klásť otázky, a to ťažké otázky. János Esterházy sa v jednej chvíli svojho života rozhodol, a to napriek režimu, v ktorom mu hrozil postih, a rozhodol sa v mene ľudskosti. Preto si zaslúži rešpekt. A takto chápem aj rešpekt, ktorý mu vyjadril okrem členov SMK aj František Mikloško. Práve on veľmi dobre porozumel Esterházymu rozhodnutiu, lebo sa v časoch, v ktorých mu za jeho disidentskú činnosť hrozil postih, rozhodol pre základné atribúty ľudskej dôstojnosti.

Práve preto môžeme rešpektovať aj tých, ktorí budovali druhý totalitný režim - komunizmus. Budovali ho v roku 1948, ale neskôr sa postavili proti jeho zvôli. Myslím tých členov komunistickej strany, ktorí pritakali komunizmu a nesú zaň zodpovednosť, no keď videli jeho diskriminačnú podstatu, postavili sa proti nemu. Aj o nich platí to isté. Mali dve tváre. Jednu v päťdesiatych rokoch, druhú v roku 1968 a po ňom. V päťdesiatych rokoch boli stalinisti so všetkou zodpovednosťou, ktorá z toho vyplývala. No práve ich druhá tvár - rozhodnutie odmietnuť to - nám dáva možnosť a povinnosť rešpektovať životné rozhodnutia ľudí, akými boli Milan Šimečka či v inej rovine Alexander Dubček, a nie človeka, akým bol Gustáv Husák, ktorý sa po komunistickom väzení postavil po okupácii Česko-Slovenska na stranu svojich väzniteľov.

Na tomto mieste sa však treba pýtať ešte ďalej. Našiel sa v rokoch 1970 - 1989 v Slovenskej národnej rade aspoň jeden komunistický poslanec, ktorý by verejne prejavil svoj odsudzujúci postoj voči okupácii Česko-Slovenska? Koľkí z nás to v tomto čase urobili mimo parlamentu a verejne a koľkí z členov komunistickej strany od radových až po najvyšších ústavných činiteľov to urobili po dnes a povedali aspoň dnes to, že napríklad postoj Vasiľa Biľaka v roku 1968 bol vlastizradou.

Skúsme sa, panie poslankyne a páni poslanci, zamyslieť aspoň nad týmito otázkami, predtým než budeme posudzovať, či dokonca odsudzovať Jánosa Esterházyho a tých, ktorí sa k nemu správali s rešpektom nie za jeho politické postoje v prvej Česko-slovenskej republike, či za jeho negatívny vzťah k Židom, ale za jeho ojedinelé a v tom výnimočné odmietnutie deportácie Židov, čo vykonal s plným vedomím osobného nasadenia a rizika.

Druhá otázka je samotná povaha Esterházyho odmietnutia, ktorým sa postavil proti diskriminácii menšín, a to je náš dnešný problém. Koľkí z nás dnes principiálne odmietame akúkoľvek xenofóbiu, prejavy rasovej, etnickej či národnostnej nenávisti? Koľkí z nás sa proti nej stavajú verejne a pokladajú to ako poslanci Národnej rady za svoju povinnosť? A naopak, koľkí z nás ju podnecujú, podporujú, mlčky akceptujú či zamlčiavajú?

Vážené panie poslankyne a poslanci SNS a HZDS, vaše vystúpenia budú pre mňa dôveryhodné vtedy, keď budem prvý raz z vašich úst počuť prvé slovo odsudzujúce výroky Jána Slotu o malom dvore a dlhom biči, či jeho reči o slovenských tankoch smerujúcich na Budapešť, alebo napríklad aj výroky pána poslanca Drobného. Vtedy uverím vašim rečiam o demokracii, keď budem z vašich úst prvý raz verejne počuť, že keď to bude potrebné kvôli spravodlivosti, ste sa zastali Maďara alebo Róma.

Ďakujem. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Sedem pánov poslancov chce reagovať na vystúpenie pána poslanca Zajaca. Pani poslankyňa Slavkovská ako prvá. Končím možnosť ďalších prihlášok.

Nech sa páči, pani poslankyňa.

Poslankyňa E. Slavkovská:

Ďakujem pekne.

Mňa zaujala pasáž, kde hovoril predrečník o tom, že predsa si len ten János Esterházy zaslúži rešpekt, pretože raz sa rozhodol správne pre základné atribúty ľudskosti. Podľa mňa si nezaslúži žiadny rešpekt, keď si zoberiem jeho citát, kde v roku 1939 hovorí: "My tunajší Maďari vieme takisto hovoriť takou rečou, ktorá nebude príjemná pre slovenskú vládu. Budeme žiadať nápravu Trianonskej zmluvy" - a pokračuje - "a v tomto prípade slovenská vláda sa môže odsťahovať do Martina." Mne tieto slová pripomínajú rétoriku aj pána Csákyho. Aj on stále "papagájuje" o Komárňanskej župe, a to len kvôli tomu, že mu ide o župu na etnickom princípe. Čiže rétorika Jánosa Esterházyho a Pála Csákyho je rovnaká, preto vidíme, prečo sa pán Csáky tak hlboko korí pred Esterházym.

No a čo sa týka ešte môjho predrečníka, tak viete, pán poslanec, ja zase vašej reči uverím až vtedy, keď aspoň raz z tohto miesta vyjadríte svoj vrúcny vzťah k Slovensku, čo ste, samozrejme, nie schopný, ani keby ste tu sedeli ešte 100 rokov. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Húska.

Poslanec A. M. Húska:

Ďakujem.

K slovám pána poslanca Zajaca chcem povedať hlavne naše stanovisko. My si naozaj myslíme, že Vasiľ Biľak a János Esterházy boli vlastizradcovia. Obaja celkom vyšívaní vlastizradcovia a treba zároveň povedať, že naša povinnosť stavať sa na stranu ukrivdených je nielen vtedy, ak máme za sebou nejakých veľkých strýcov, ale je to povinnosť v každej situácii. My sme povinní nie byť servilní voči vonkajším silám, či to už urobil tak Vasiľ Biľak alebo to robia niektorí iní dnes. Pretože naša povinnosť je naozaj obhajovať záujmy tohto priestoru Slovenskej republiky a jeho existenčné záujmy. To je naša povinnosť a to aj robíme. Každopádne považujeme aj Biľakove pozývacie listy, aj rozhodnutia, vyhlásenia a vystúpenia Jánosa Esterházyho za tvrdú vlastizradu.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Kotian.

Poslanec M. Kotian:

Ďakujem za slovo.

Vážený pán poslanec, vy ste vo svojom príspevku spomínali rôzne tváre. Ja sa vás potom chcem opýtať, aká je tvár súčasného premiéra Maďarska Orbána, ktorý sa vyslovil na 5. Svetovom kongrese Maďarov, kde vyhlásil, že chce zjednotiť všetkých Maďarov zo susedných štátov do jednej vlasti. Podobné alebo takmer rovnaké vyhlásenia dnes počujeme napríklad od Albáncov v Macedónsku a počuli sme ich aj pred vypuknutím 2. svetovej vojny, keď boli anektované susedné štáty pod zámienkou zjednotenia všetkých Nemcov. Aj v týchto procesoch zohral svoju historickú úlohu "nemecký Esterházy" zo Sudet, ktorý sa volal Henlein. Celá politická scéna v Čechách by pri oslavách nedožitého jubilea Henleina reagovala jednoznačne v súlade s historickými faktmi, ktoré sa viažu na vznik fašizmu a jeho pôsobenie v Európe. Pochybujem, že by sa našiel jeden príslušník Parlamentu Českej republiky alebo vlády, ktorý by sa na takejto alebo podobnej akcii zúčastnil.

Keď si dáme takéto pôsobenie do vzájomných súvislostí, tak si musíme uvedomiť, že účasť Csákyho a jeho vystúpenie na podujatí v maďarskom parlamente na počesť zločinca Esterházyho môžeme považovať za prvú legálnu výzvu slovenským Maďarom, ich aktivistom na Slovensku, ktorou sa oficiálne z pôdy parlamentu susedného štátu potvrdila kontinuita Esterházyho diela v činnosti maďarskej etnickej strany a jej funkcionárov na Slovensku, t. j. rozbíjať územnú celistvosť a suverenitu Slovenskej republiky. Žiaľ, v súlade s historickými skúsenosťami z našich dejín sa našli a nájdu sa aj miništranti z radov iných politických strán, ktorí pritakávajú takejto politike.

Vážené poslankyne a poslanci z vládnych strán, ide o precedens, ktorý potvrdíte, ak budete hlasovať za zotrvanie pána Csákyho vo vláde Slovenskej republiky. Pevne verím, že bude pán Csáky odvolaný.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Kačic.

Poslanec P. Kačic:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán poslanec Zajac,

zhodou okolností včera bol deň po tom, čo zomrel môj otecko po roku, ktorý po umiestenke v komunistickom režime sa dostal do práce na východné Slovensko, kde som sa narodil aj ja. Bol veriaci a snažil sa vytvoriť také podmienky, aby sa ľuďom darilo tam, kde pôsobil. Nemyslím si, že to, čo ste hovorili, je protikomunistický odboj, ktorý vy, pán poslanec Zajac, ste spôsobovali v rámci celej Slovenskej republiky. Myslím si, že aj úrad, ktorý zariadil pán Čarnogurský pre boj s komunizmom a je tam jeden pracovník plus jedna sekretárka, to vyrieši. Bohužiaľ, v tom, čo ste hovorili, sa hlboko mýlite.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Prokeš.

Poslanec J. Prokeš:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Rád by som povedal pánu poslancovi Zajacovi, že žiadny neskorší dobrý čin nemôže zmyť predchádzajúce zločiny a vinu za ne. Odpúšťať prislúcha len Pánu Bohu, ale čo sa týka ľudí, jednoducho nemôžeme zabudnúť na zločiny, ktoré niekto vykonal len preto, že potom urobil niečo pozitívne, najmä keď vieme, že to bolo z vypočítavosti. A ak, pán poslanec Zajac, tak obhajuje vlastne pána Esterházyho, o ktorom je dnes úplne evidentné, že bol iredentista, že pracoval v záujme cudzej krajiny, tak si musím klásť otázku, či to nie je náhodou aj prípad pána Zajaca.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Hofbauer.

Poslanec R. Hofbauer:

Pán poslanec Zajac, vaše vystúpenie by som bral s hlbokým dojatím, ak by som náhodou pri skladaní poslaneckého sľubu nesedel v prvej lavici a nebol od vás na tri metre a nevidel som, že vy ste poslanecký sľub ako jediný poslanec v tejto Národnej rade nezložili. Vaše pevne zaťaté pery neopustilo slovo ústavou stanoveného poslaneckého sľubu, tak vy tu nehrajte mravokárcu a jediného nositeľa mravnosti v tejto snemovni.

A ešte jedna zásadná poznámka. Nedávajte do vzťahu s fašistom Esterházym kňaza Andreja Hlinku. Na to jednoducho nemáte nárok, pretože to je chrapúňstvo takého druhu, ako dnes som sa dočítal v tlači, alebo citujem to: "Niet pochybnosti o tom, že Esterházy a Henlein boli predstaviteľmi maďarskej a nemeckej iredenty a fašizmu." A teraz počúvajte dobre túto nehoráznosť: "Hlinku pred kolaboráciou s Hitlerom zachránila iba jeho smrť v roku 1938." Tak toto sú vyslovene choré úvahy tzv. demokratických disidentov, na ktorých sa nehrajte, pretože všetci tí, ktorí sa búšite do hrudníka v Demokratickej strane, prežívali ste ticho a v pokoji vo výskumných ústavoch, a nechcite, aby som vám citoval, čo vykonávali vaši ďalší rodinní súkmeňovci. Vy viete, o čom hovorím.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Zajac.

Poslanec P. Zajac:

Panie poslankyne, vážení páni poslanci, teším sa na to, že niekedy v Národnej rade budem počuť aj iné reči, aké som počúval práve teraz vo vašich faktických poznámkach.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Oberhauser.

Poslanec V. Oberhauser:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Pozorne som si vypočul vystúpenie pána poslanca Zajaca a musím povedať, že jeho vystúpenia sú zaujímavé, veď to nie je možné povedať, že by to nebolo tak, ale aj to, že povedal, že sú to dve vážne témy, a to o menšinách, o histórii, to treba posúdiť, že áno, je to pravda, aj tieto témy sú veľmi vážne a aj o nich je táto diskusia. Len, žiaľ, treba povedať, že vy porovnávate neporovnateľné, lebo na jednej strane poviete, že rešpekt si zaslúžil za odvahu, že sa postavil proti deportácii Židov, ale on nehlasoval, on sa nepostavil proti. Čiže historická pravda je, že nehlasoval a takto nehlasovali aj ďalší poslanci slovenského snemu, ktoré, historické pramene uvádzajú, organizoval poslanec Pavol Čarnogurský. Čiže nie je celkom pravda to, čo ste povedali a niekoľkokrát zaznelo aj v tlači, aj predstavitelia Strany maďarskej koalície hovorili o Esterházym ako o jedinom, takže to nie je pravda, historická pravda je inde. Tak netvrďte niečo, čo nie je pravdou.

A to, čo povedala pani Záborská, tie polopravdy, to je najstrašnejšie. A tak isto je to aj s tým socializmom. Veď tých, čo ste menovali, oni sa nepostavili proti komunistickej totalite, ale strana im uhla v roku 1970 a oni išli zotrvačnosťou ďalej a nezbadali, že došlo k zmene smeru. A až tak sa dostali vlastne do disentu, takže nebolo to celkom tak. Mnohí, česť niektorým, ktorí, samozrejme, úprimne a vážne veci mysleli. Ja som poznal dokonca takých, čo boli najväčší totalitníci a naozaj len nezbadali, že sa im vymkla situácia z rúk, a preto zotrvávali na svojich pozíciách. Takže nie je to také jednoduché. Historická pravda je vždy trošku zložitejšia, než sa zjednodušuje, ako o tom vy rozprávate.

Čiže podobne je to aj o menšinách a o histórii. Slováci, žiaľ, na niektorých územiach žili už v menšinovom postavení a trpia a o tomto nikto nechce rozprávať. O tom boli aj Šurany. A preto, ak chcete otvorenú reč, tak otvorene rozprávajme o všetkých, aby sa cítili dobre, aby sa necítili ako cudzinci na území, kde sa narodili, kde dlhé roky žijú. Ja som tiež žil 13 rokov v Nových Zámkoch, veľmi dobre poznám, aké prostredie je v zmiešanom území s národnosťami na zmiešanom území. Boli sme tam v tom čase 25-percentná menšina. Našťastie, dnes Nové Zámky sú už trošku inakšie národnostne zložené. Ale keď o tom chceme otvorene hovoriť, a Slovenská národná strana je pripravená, musíme hľadať naozaj aj reálne riešenie, a nie riešenie povyšovania sa jedného nad druhých, lebo to je to, čo kritizujeme aj v týchto vystúpeniach.

A k tomu, že sa zúčastnil na tomto slávnostnom rokovaní aj pán poslanec Mikloško, myslím si, že to urobili predstavitelia Strany maďarskej koalície naschvál, aby ho použili ako akýsi pláštik svojich záujmov, a on, dobrá duša, ktorý si naozaj ako humanista myslel, že vzhľadom na to, že oľutoval nakoniec Esterházy celé to dianie a tak ďalej, tak tam bol.

Ale počujete, napríklad vám zacitujem pána podpredsedu Bugára, ktorý povedal v článku, ktorý uverejnil, že Esterházy bol príkladom pre dnešného človeka: "Príkladný postoj Esterházyho, ktorý nebol ochotný skloniť hlavu pred mocou nacistickej ideológie a vedome bral na seba osud, aj osud druhých, ktorých chránil." No veď ale on, tu je množstvo citátov, my už nechceme naozaj predlžovať dianie schôdze, ale je nekonečne veľa citátov, kde bolo jasné, že Esterházy bol obdivovateľom nacistickej ideológie, že sa doslova klaňal nacistickému Nemecku a fašistickému Taliansku. Tak aký vzor? Aký vzor, "ktorý nebol", ako povedal pán Bugár, "ochotný skloniť hlavou pred mocou nacistickej ideológie".

Čiže ich pravdy sú naozaj inakšie. Našťastie všetko toto publikujete, tak sa to dá potom vzápätí ešte aj prečítať a dá sa povedať, kde asi stoja vaše názory. A od týchto názorov, žiadame, aby ste sa dištancovali. Súčasné vedenie Slovenskej národnej strany robí všetko pre to, aby sme naozaj pomohli riešiť situáciu na Slovensku, a preto podsúvania, ktoré máte, sú neadekvátne a zásadne ich, pán poslanec Zajac, odmietame.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Žiaľ, pán poslanec Tatár, nemôžete reagovať. Nemáte čas. Pán poslanec Tatár, ako nezávislý poslanec, nie som si istý, koľko ste vyčerpali, keď ste...

Pán poslanec Tatár má ešte 30 sekúnd.

Poslanec P. Tatár:

Pán poslanec Oberhauser, ak náhodou nezávidíte pánu poslancovi Mikloškovi, čo by ospravedlňovalo to, čo ste hovorili, tak naozaj musím konštatovať, že nielen pána poslanca Zajaca, ale ani mňa ste nepresvedčili a ani rečníci pred vami. A keď sa vrátim k tomu, čo som hovoril, tak jednoznačne znova musím odsúdiť všetky xenofóbne a agresívne a nacionalistické politické postupy. A aj keď ich bude menej ako polovica, a dnes je ich viac ako polovica v tejto sále, ja sa toho celkom desím, aj keď bude menej ako polovica. Budem ich musieť odsudzovať. Vtedy, samozrejme, ich bude odsudzovať už väčšina a nebudú mať úspech a ja sa na ten čas na Slovensku teším.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ešte má pán poslanec Tatár 27 sekúnd k dispozícii.

Ďalší v poradí je prihlásený pán poslanec Köteles, po ňom vystúpi pán poslanec Hofbauer.

Poslanec L. Köteles:

Vážená Národná rada,

pán predsedajúci,

vážení prítomní,

so záujmom som preštudoval dôvodovú správu na odvolanie podpredsedu vlády Slovenskej republiky pána Csákyho. A s prekvapením som zistil, že v dlhom zázname odvolacích pokusov zo strany dnešnej opozície prvýkrát sa objavil fenomén, že ho chcú odvolať kvôli niečomu takému, čo sa stalo v čase, keď dotyčný nebol ani na svete. Dôvodová správa na odvolanie pána podpredsedu na 99 % vychádza z faktu, že dotyčný sa zúčastnil na pamätnom zasadnutí pri príležitosti 100. výročia narodenia grófa Jánosa Esterházyho. Nevnímajúc urážajúce nepresnosti a prekrúcania faktov, čo v hojnom množstve obsahuje dôvodová správa, chcel by som sa vyjadriť k bodom, v ktorých podľa mojej mienky hrubo urážajú pamiatku a znevažujú osobnú statočnosť už nebohého Jánosa Esterházyho.

Vážená Národná rada, gróf János Esterházy už v prvej Česko-slovenskej republike bol zvolený za poslanca česko-slovenského parlamentu. Nikdy netajil svoj kritický a odmietavý postoj k česko-slovenskému štátu. Dodal by som, že toto mu legitímne umožňovali vtedajšie dosť liberálne pomery parlamentnej demokracie. V týchto medziach podporoval aj požiadavky na vytvorenie autonómie Slovenska a Podkarpatskej Rusi v nádeji, že takto sa zlepší aj situácia maďarského etnika.

Oproti doterajším tvrdeniam sa nezúčastnil ani neovplyvňoval komárňanské rokovanie medzi ministrom zahraničných vecí Maďarska a predsedom autonómnej slovenskej vlády dr. Tisom, ktorý mimochodom vtedy ako prvý krok navrhoval pre Maďarov autonómiu na Slovensku. Nebol spokojný s priebehom rokovaní a vyzval Maďarsko, aby jednostranne vrátilo územie obývané Slovákmi. Verejne vyzval každého, aby si vážil práva Slovákov, ktorí obývajú územia, ktoré boli pripojené k maďarskému kráľovstvu, a takisto ako práva Maďarov, ktorí zostali v Česko-Slovensku. Vyhlásil, že zostane na Slovensku, aby naďalej mohol reprezentovať záujmy tam žijúcej približne 80-tisícovej maďarskej menšiny.

Situácia maďarského obyvateľstva oproti predchádzajúcim očakávaniam sa v samostatnom Slovensku zhoršila, riešenie týchto problémov slovenská vláda spojila na základe princípu reciprocity s riešením stavu slovenského obyvateľstva v Maďarsku. Esterházy preto počas svojho celého pôsobenia sa často snažil intervenovať v prospech Slovákov v Maďarsku u budapeštianskej vlády a sprostredkovať medzi vládami zmierenie. Ako jediný verejný činiteľ odsudzoval agresívne a násilnícke akcie neznášanlivosti na oboch stranách. Bolo v súlade s jeho humánnym kresťanským postojom a cieľom pracovať na zmiernení týchto dvoch, a teraz ho citujem, "dvoch vzájomne na seba odkázaných národov so spoločným osudom".

V roku 1939 na listine Hlinkovej ľudovej strany ho ako zástupcu maďarskej menšiny zvolili za poslanca slovenského snemu. Ale do poslaneckého klubu Hlinkovej strany nikdy nevstúpil. Na rozbití Česko-Slovenska sa nezúčastnil, veď ani nebol prítomný na zasadnutí parlamentu 14. marca 1939, keď vyhlásili samostatnú Slovenskú republiku. Ako poslanec vystupoval vždy kultivovane a vecne, ako jediný mal odvahu kritizovať návrh ústavy, sociálne pomery na Slovensku. Je charakteristické, že v čase, keď nemecká profašistická strana Franza Karmasina bola povolená ihneď, činnosť maďarskej strany slovenské ministerstvo vnútra nepovolilo a zaregistrovali ju až na konci roku 1941. Dovtedy boli zakázané i maďarské kultúrne organizácie a maďarská tlač.

Na dennom poriadku bolo bezprávie páchané na Maďaroch i prepustenie zo zamestnania. Esterházy ako jediný zástupca mohol verejne vystúpiť v parlamente proti takýmto akciám, ale i proti iným krivdám spáchaným inde. Ako syn svojich čias bol za právne obmedzenie hospodárskeho vplyvu Židov. Ale zároveň kritizoval ich prenasledovanie. 17. mája 1940 otvorene protestoval proti zriadeniu internačných táborov a konkrétne proti ilavskému koncentráku. Je hanbou, že vláda, ktorá sama seba považuje za dobrého katolíka, svoje židovské obyvateľstvo deportuje do Nemecka, do hitlerovských koncentračných táborov. Je takisto hanbou, že tá istá vláda aj na Slovensku zriaďuje koncentračné tábory, kde Židov a Čechov bez súdneho rozhodnutia zdržiavajú.

Po tomto proteste začal demonštratívne chýbať z viacerých zasadnutí snemu, keď rokovali napríklad o majetku Židov, o Hlinkovej garde, o vzťahoch s Nemeckou ríšou a tak ďalej. Ako tragédiu prežil vypuknutie vojny. Veď ho spájali rodinné zväzky s Poľskom a otvorene odmietal agresiu Slovenska proti Poľsku. Vyzýval k zachovaniu pokoja a vzájomnej lásky a pomáhal poľským utečencom dostať sa do Maďarska, kde väčšina z nich našla s jeho pomocou útočisko. Na počiatku vojny síce vyzýval k podpore boja proti komunistickému Sovietskemu zväzu, v ktorom videl nebezpečenstvo pre európske národy a demokraciu, no od roku 1942 nadobudol u neho prevahu i v tejto otázke pacifistický postoj odsudzujúci násilie. Ako prozápadne orientovaný konzervatívny politik odmieta komunizmus ruského typu, ale takisto sa staval i k nacistickým a fašistickým činiteľom, ktorý ho otvorene nenávideli.

Esterházy vďaka svojmu konzervatívnemu humanistickokresťanskému poňatiu nikdy nezišiel z cesty zákonnosti a humanitnej morálky, nikdy sa nezblížil s nacistickou ideológiou, aj keď často musel rokovať s fašistickými činiteľmi. Má obrovské zásluhy na tom, že maďarská strana pracovala ako jediná opozičná strana na Slovensku, ktorá už vtedy mala viac ako 25 tisíc členov. Nepovolila nacistickú ideológiu, ale stala sa útočiskom protifašisticky zameraných ľudí, nechtiac, nehľadiac na národnosť či ideológiu. V ich straníckom denníku pracovali takí ľavicoví žurnalisti ako Peér alebo Szalatnay, ktorí sa stali v tých časoch blízkymi spolupracovníkmi Esterházyho.

Stranícky denník maďarskej strany aj z tohto dôvodu bol redigovaný v kresťanskom humanitnom duchu a ostal jediným antifašistickým orgánom v období Slovenského štátu, za čo bol často napádaný denníkmi Hlinkovej ľudovej strany Slovák, Gardista a nemecký Grenzbote. Esterházy cez maďarskú stranu presadzoval a dosiahol, aby sa Maďari nezúčastnili na protižidovských akciách, on sám a jeho rodina v slovenskom štáte i v priebehu vojny ukrývali Židov a Čechov alebo pomáhali im dostať sa cez Maďarsko do bezpečného zahraničia.

Povestný deň 15. mája 1942 ako jediný - a zdôrazňujem ešte raz - ako jediný protestoval otvorene proti návrhu ústavného zákona o deportácii Židov. Citujem z otvoreného listu, čo pred rokovaním odovzdal predsedovi slovenského snemu Dr. Martinovi Sokolovi s cieľom, aby ako predseda slovenského snemu stiahol návrh zákona. Citujem: "Keď nás volili za členov slovenského parlamentu, na prvej schôdzi sme zložili sľub, že vždy svedomito budeme plniť svoje zákonodarné povinnosti. Návrh zákona odsunie Židov, je obsahovo taký, že si to nijak nemôžem osvojiť a nemôžem za to hlasovať. Vždy som mal protižidovské názory, ale svojím hlasom sa nepridám k takému zákonu, ktorý nohou šľape každý božský a ľudský zákon. Ako zástupca tunajších Maďarov zdôrazňujem a prosím vás, aby ste to brali na vedomie, že nehlasujem za návrh, ale proti tomu, pretože ako Maďar, ako kresťan a ako katolík tento návrh považujem za protibožský a protiľudský."

Počas rokovania ostal v sieni a ako jediný z prítomných odmieta tento návrh podporovať. Denníky deň na to zlomyseľne komentovali jeho konanie: "Nur der Herr Graf stimmte Sie nicht mich!" - len pán gróf nehlasoval. Nemeckí dôstojníci, ktorí vtedy stavali na to, že on bude jediný, kto neodsúhlasí návrh zákona o deportácii Židov, vyhlásili, že János Esterházy je najodvážnejší muž v strednej Európe. Z tohto pohľadu znie urážlivo, keď niektorí dnešní horlivci práve Esterházyho obviňujú z poslancov vtedajšieho slovenského snemu zlomyseľnosťou a profašistickými sklonmi. Zároveň takisto trápne znejú protislovenské názory, z čoho ho dodnes obviňujú. Veď keby z týchto obvinení len najmenší náznak existoval v podmienkach slovenského štátu, ihneď by to proti nemu využili. Je typické, že nakoniec na základe akéhosi trápneho obvinenia mu zrušili, dodal by som, jednohlasne jeho poslaneckú imunitu.

V lete roku 1944 na železničnej stanici v Poprade v súvislosti s jedným osobným vlakom, ktorý pristavili miesto určeného rýchlika, ironicky poznamenal: "Je to obyčajný podfuk ako všetko v tomto štáte." Odvtedy bol pozbavený poslaneckých práv. Na konci vojny ho ako antifašistu hľadali maďarskí nacisti Šípového kríža i gestapo. Preto sa musel skrývať a prežiť posledné mesiace v ilegalite. Napriek presvedčovaniu svojich priateľov, medzi nimi boli mnohí slovenskí ľavičiari a Židia, bol presvedčený, že sa nemá čoho báť a nechce utiecť na Západ. Povedal im, že by nedokázal opustiť svoju rodnú zem, kde má svoje miesto a rolu. Vyrovnal sa svojím Bohom a ostal.

V roku 1945 česko-slovenským politikom by mohol antifašistický a konzervatívny politik Esterházy znovu prekážať v pripravovaných akciách proti maďarskej menšine. Z tohto dôvodu Gustáv Husák, u ktorého Esterházy sa dobrovoľne prihlásil s Memorandom Maďarov na Slovensku o spoluprácu, dal ho zatknúť a vydať ruským jednotkám, ktoré ho odviezli do Sovietskeho zväzu. V roku 1947 počas jeho neprítomnosti ho odsúdili. V roku 1957 niekoľko dní na to, keď mu ako smrteľne chorému odmietli poslednú žiadosť, aby ho premiestnili do slovenského väzenia do Nitry, aby aspoň svoje posledné chvíle mohol prežiť na rodnej zemi, za ktorú toľko obetoval, zomrel vo väznici v Mirove na Morave.

A na záver niečo osobné. V osemdesiatych rokoch som často navštevoval svoju bývalú triednu Angelu Frankelovú. Rozprávali sme o všelijakých veciach, bárs aj o tridsiatych rokoch a o tom, ako to mohla ona prežiť. A naraz padlo meno Esterházy. Na moje úprimné a nesmierne prekvapenie ako samozrejmú vec pani profesorka mi povedala, že ich poznala osobne. Na konci tridsiatych rokov ako chudobnú židovskú študentku ju podporovala sestra Jánosa Esterházyho Lujza Esterházyová. A keď jej v roku 1939 ako Židovke bolo znemožnené ďalej študovať na vysokej škole v Bratislave, tak vtedy János Esterházy vybavil pre ňu pas do Maďarska, kde za jeho peniaze mohla dokončiť svoje štúdiá, a potom ešte mohla desaťročia vyučovať v mojej bývalej škole na košickej priemyslovke.

Teda grófa Esterházyho možno obviňovať, čo teraz robia aj v našich novinách, za to, že bol neomylný, za to, že verbálne bol synom svojich čias, ale v časoch, ktoré potrebovali osobnosti konkrétnych činov, sa prejavil ako čestný kresťanský politik, ako zásadový chlap na svojom mieste.

Česť jeho pamiatke. (Potlesk.)