Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pani ministerke.
Teraz dávam slovo pánu poslancovi Maňkovi, ktorého určil gestorský výbor ako spoločného spravodajcu, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania o tomto návrhu zákona v gestorskom výbore.
Poslanec V. Maňka:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu.
Národná rada svojím uznesením číslo 1242 z 30. januára 2001 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov a zákon číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov (tlač 866), týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo.
Všetky výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona (tlač číslo 866) stanoviská poslancov podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku.
K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská.
Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi všetky štyri výbory: výbor pre financie uznesením číslo 613 zo dňa 27. marca 2001, ústavnoprávny výbor uznesením číslo 538 zo dňa 20. marca 2001, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením číslo 482 zo dňa 14. marca 2001, výbor pre pôdohospodárstvo uznesením číslo 224 zo dňa 14. marca 2001.
Z uznesení výborov, ktoré sú uvedené v bode číslo III tejto správy, vyplynulo celkovo 49 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré máte v správe uvedené.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov (tlač 866) vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, o ktorom rokujeme (tlač 866), schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Predmetná správa výborov (tlač 866a) bola schválená uznesením gestorského výboru číslo 616 z 29. marca 2001 a výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov. Zároveň ma výbor poveril po prvé, predniesť spoločnú správu na schôdzi Národnej rady a po druhé, navrhnúť postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a navrhnúť hlasovať o predmetnej správe ihneď po skončení rozpravy k nej.
Vážený pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu k predmetnému návrhu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Ústne sa do rozpravy hlási pán poslanec Tatár. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.
Pán poslanec Tatár.
Poslanec P. Tatár:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
dámy a páni,
dovoľte mi v tejto rozprave niekoľko poznámok, o ktorých sme hovorili aj vo výbore. Predovšetkým ide o tri okruhy. Ide o to, že vládny plán presunúť bankový dohľad na úrad pre finančný trh sa týmto zákonom nenaplnil. A bol prísľub, že sa tak stane. O chvíľu budeme rokovať o zákone o bankách a k tomu mám takú poznámku, že bankový dohľad v Slovenskej republike je predmetom aj vnútornej, aj vonkajšej kritiky.
Pripomeniem jeden môj výrok spred niekoľkých mesiacov, že by som navrhoval aj personálne zmeny v oblasti bankového dohľadu. Vtedy to nebolo prijaté tými, ktorí prípadne mohli v tejto veci konať, aby sa tak stalo. To je jeden okruh problémov.
Druhý okruh problémov je otázka bankového zúčtovacieho centra. Tento návrh zákona neupravuje danú záležitosť spôsobom, ako sme zaviazaní aj v rámci európskych smerníc urobiť v nejakom dohľadnom čase necelých dvoch rokov. Takže zároveň v diskusii o tomto zákone vo výbore bolo povedané, že aj tu sa len sľubuje, že sa to dodatočne nejakým iným spôsobom upraví.
A tretí okruh problémov, o ktorých sa diskutovalo aj pri prvom čítaní, aj pri prerokovaní vo výbore, bol fakt, že iné ako menové a dohľadové funkcie Národnej banky Slovenska nie sú regulované žiadnym iným právnym predpisom, ani týmto zákonom o Národnej banke Slovenska, pretože Národná banka Slovenska nepodlieha zákonu o bankách.
Ale zároveň už tradične, najmä od roku 1996, ale aj predtým, vykonáva niektoré komerčné bankové služby. Z tohto dôvodu navrhujem, aby sme osobitne hlasovali o bode 29 spoločnej správy. V tomto okruhu činností Národnej banky nie sú žiadne problémy v súčasnosti, ale chcem upozorniť na to pri druhom čítaní, že komerčná činnosť banky nie je riadená, regulovaná, kontrolovaná žiadnym zákonom, žiadnym orgánom. Ide o bankové služby poskytované najmä zahraničným osobám.
To sú tri problémy, na ktoré som chcel upozorniť, a to je aj môj postoj. A chcem ešte znova verejne povedať, že pri všetkých troch problémoch bolo v diskusii riešenie iba prisľúbené, ale nenašli sme na rokovaní výboru v druhom čítaní spôsob ich riešenia. A teda budem zdržanlivý k tomuto zákonu najmä kvôli poslednému okruhu a to sú činnosti, ktoré banka vykonala síce dobre, ale bez dohľadu.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Tatár bol jediný prihlásený do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pani ministerka, chcete sa vyjadriť k rozprave? Áno.
Nech sa páči.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Ďakujem pekne za slovo.
Chcela by som zareagovať na jeden bod z vystúpenia pána poslanca Tatára, ten, ktorý sa dotýkal presunu bankového dohľadu na inú inštitúciu.
Programové vyhlásenie vlády predpokladá, že sa do konca volebného obdobia tejto vlády uskutoční presun bankového dohľadu na inštitúciu, ktorá vznikla v novembri roku 2000. A je to Úrad pre finančný trh. Ministerstvo financií vzhľadom na to, že napĺňa programové vyhlásenie vlády, pripravuje novelu zákona o finančnom trhu, v ktorej by sa mal uzákoniť takýto presun bankového dohľadu.
Chcem však upozorniť aj v tejto chvíli, že nie je rovnaký názor na tento krok a čakám, že bude okolo tohto diskusia a možno veľmi tvrdá diskusia. Preto by som nechcela teraz nejako veľmi predchádzať tejto diskusii. Možno len povedať, prečo sa do programového vyhlásenia vlády takýto zámer dostal. Dostal sa tam preto, lebo sme svedkami toho, že dochádza k integrovaniu jednotlivých čiastkových trhov, finančných trhov a mnohé inštitúcie, ktoré vykonávajú bankové činnosti, zároveň sú aj obchodníkmi s cennými papiermi. Zároveň vykonávajú aj poisťovacie činnosti a podobne. Dnes je situácia taká, že nad tou časťou činnosti, ktorú vykonávajú ako bankovú, dohľad vykonáva bankový dohľad. Nad inou časťou činnosti, napríklad pokiaľ táto inštitúcia funguje ako obchodník s cennými papiermi, dohľad vykonáva Úrad pre finančný trh.
Situácia je v zahraničí taká, že je zatiaľ iba niekoľko štátov, kde sa rozhodli prejsť na takýto integrovaný monitorovací alebo dozorný orgán. Najznámejší prípad je príklad Británie, kde vznikol FSA, orgán, ktorý je skutočne integrovaným dozorným orgánom nad všetkými segmentmi finančného trhu. Medzitým ako príklad, ktorý by som rada uviesť, ktorý je pre nás bližší z hľadiska aj geografického, je Maďarská republika, ktorá sa rozhodla štyri inštitúcie, pretože tam to mali až takto podelené, integrovať v roku 1998 do jedného úradu. Iste, je krátky čas, aby sme jednoznačne mohli hodnotiť z toho skúsenosti, aj keď prvé reakcie sú zatiaľ pozitívne.
Toľko len na vysvetlenie, že pripravujeme novelu zákona. Samozrejme, nie je v našich rukách, v akej podobe táto novela schválená bude a či sa naozaj podarí uskutočniť presun bankového dohľadu na ÚFT. Myslím si, že dôvod, prečo to chceme urobiť, som vysvetlila. Je tu, samozrejme, aj druhý dôvod, lebo je skutočne nevyhnutné, aby sa zlepšila činnosť bankového dohľadu. A ja súhlasím, aj môj názor bol, že možno niektoré zmeny aj osôb by boli bývali prispeli k zlepšeniu bankového dohľadu. Iste, keby ste chceli podrobnejšie o tomto počuť, je možné požiadať pána guvernéra, aby vám vysvetlil zámery bankového dohľadu, zámery na zlepšenie bankového dohľadu, ku ktorým dochádza. A vieme, že sú súčasťou napokon aj určitých záväzkov, ku ktorým sa vláda zaviazala - stály monitor programu -, resp. vo vyhlásení hospodárskej politiky vlády.
Dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k spoločnej správe 866a. Máme rovnaký názor, ako je v spoločnej správe, o spôsobe hlasovania s výnimkou jedného bodu, a to je bod číslo 6. V tomto bode je návrh spoločnej správy, aby sa z § 7 ods. 7 vypustili slová: "ktorí nie sú zamestnancami Národnej banky Slovenska".
Dovoľte mi, aby som to trošku objasnila. Ide o paragraf, ktorý hovorí o zložení bankovej rady, kde členmi bankovej rady sú guvernér, dvaja viceguvernéri, dvaja vrchní riaditelia Národnej banky a traja ďalší členovia. Odsek 3 § 7 hovorí o tom, že traja ďalší členovia bankovej rady nie sú zamestnancami Národnej banky Slovenska. Je to nové riešenie a veľmi dôležité nové riešenie, ktoré sme dostali do zákona o Národnej banke Slovenska. A môžem povedať, že dostalo sa tam na základe určitého dohovoru medzi obidvoma predkladateľmi, resp. tými, ktorí pripravovali tento zákon - medzi Národnou bankou Slovenska a Ministerstvom financií Slovenskej republiky.
S akým zámerom ministerstvo financií s týmto návrhom prišlo? Centrálna banka, ako je v Slovenskej republike, je jeden z modelov organizovania centrálnych bánk a odpovedá modelu nemeckej centrálnej banky. Musím povedať, že takýmto podobným spôsobom je organizovaná centrálna banka aj v Českej republike. Sú to tieto tri centrálne banky, ktoré majú veľmi podobný model.
Tak by som povedala, oveľa častejšie je však iný spôsob organizácie centrálnej banky a aj iné postavenie centrálnej banky nie z hľadiska pôsobnosti, ale z hľadiska jej štatútu. V mnohých prípadoch je centrálna banka akciovou spoločnosťou, stačí sa pozrieť do Rakúska. A v mnohých príkladoch, myslím si, že FED - americká centrálna banka - je veľmi dobrým príkladom, a tam, kde je organizovaná ako akciová spoločnosť, samozrejme, existujú dva orgány - jeden orgán, ktorý bezprostredne riadi centrálnu banku, a druhý orgán, ktorý vykonáva určitú kontrolnú činnosť, určitú dozornú činnosť. Naozaj, tam, kde je to organizované ako akciová spoločnosť, tak doslova existuje dozorná rada a existuje niečo ako presams, aj keď sa tie názvy použijú iné.
Vo FED je to tak, že v orgáne sedia externí členovia práve preto, aby sa zabezpečila väčšia nezávislosť rozhodovania príslušnej centrálnej banky. Je pravdepodobné, že ak je niekto členom bankovej rady a je zároveň aj zamestnancom Národnej banky, tak sa bude asi ako všetci snažiť rozhodovať rovnakým spôsobom, rozmýšľať rovnakým spôsobom. A to, čo sme chceli práve dosiahnuť, je, že chceli sme tam dostať určitý externý pohľad nielen na činnosť Národnej banky, ale aj externý pohľad do formovania politiky Národnej banky Slovenska. Práve preto sme prišli s návrhom, aby zo zákona museli byť traja členovia Bankovej rady NBS externí. Ja to pokladám za zásadnú alebo za veľmi dôležitú zmenu oproti doterajšiemu modelu bankovej rady a pokladám aj za ústretový krok zo strany guvernéra, že po rokovaniach napokon súhlasil s touto zmenou. Bolo by veľmi zlé, keby poslanci Národnej rady tento pokrok, ktorý sme dosiahli, napokon zvrátili a dostali by sme sa dozadu pred túto novelu zákona.
V zdôvodnení, prečo gestorský výbor odporúča schváliť návrh, sa hovorí, že ide o odstránenie konfliktu záujmov. Vysvetlím, o čo ide. Situácia je dnes taká, že v zákone o konflikte záujmov sú podobne ako ústavní činitelia riešení aj členovia bankovej rady. Znamená to, že v časti, kde sa hovorí aj o odmeňovaní, nemôžu mať členovia bankovej rady iný príjem, resp. len príjem do výšky minimálnej mzdy. A vzniká tu istá komplikácia, že keď je niekto externým členom bankovej rady, tak buď nebude môcť byť zamestnaný, resp. bude zamestnaný len tak, že bude poberať mzdu alebo odmenu len do výšky, ako to určuje zákon. Nemyslím si, že je to rozumné riešenie, a bola by som veľmi rada, aby sme skutočne umožnili, aby toto nebolo obmedzujúcim činiteľom pri obsadzovaní bankovej rady externými zamestnancami, lebo potom by to zrejme smerovalo k tomu, že by to boli najčastejšie možno dôchodcovia alebo možno vysokoškolskí učitelia, ktorí si znížia svoj úväzok na škole.
Chcem preto povedať, že by sme veľmi radi podporili - vieme, že sa pripravuje novela zákona, ktorá bude nielen poslaneckou, ale takou rozsiahlejšou novelou, ktorá by mala byť účinná od 1. 1. 2002 - by sme veľmi radi práve zo snahy, aby sme mohli udržať aj externých členov bankovej rady nezamestnancov a zároveň aj tých, ktorí nemusia byť nevyhnutne dôchodcovia atď., podporili to, aby v paragrafe, kde sa hovorí o tom, že členovia bankovej rady nemôžu ako ústavní činitelia poberať iné príjmy, sa doplnilo "s výnimkou tých, ktorí sú externými členmi bankovej rady".
Znamená to, že z členstva v bankovej rade bude im pripadať, samozrejme, určitá odmena, ale nebudú platení Národnou bankou, ale budú môcť byť zamestnancami za predpokladu, že nebude dochádzať k inému druhu konfliktu záujmov. Nebude to, samozrejme, napríklad, čo ja viem, člen predstavenstva nejakej banky. Takže chcela by som vás opakovane poprosiť, aby ste neschválili bod 6, a zároveň by som chcela aj navrhnúť, aby bod 6 bol vyňatý na osobitné hlasovanie.
Ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem, pani ministerka.
Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť. Nie, nechce sa vyjadriť.
Ďakujem pekne.
Budeme pokračovať druhým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 881 a spoločnú správu výborov ako tlač 881a.
Vládny návrh zákona odôvodní pani ministerka Brigita Schmögnerová.
Nech sa páči, máte slovo.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
poslanecká snemovňa,
vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, sa predkladá ako návrh, ktorého zámerom je odstránenie niektorých nedostatkov právnej úpravy schválenej a účinnej od 1. januára 2001.
Uplatnenie zvýšených súdnych poplatkov za urýchlené konanie vo veciach obchodného registra vytvorilo nerovnaké právne postavenie poplatníkov, čo by mohlo kolidovať s ustanoveniami v Ústave Slovenskej republiky. Predložená novela zákona tento nežiaduci stav odstraňuje. Obdobne sa navrhuje vypustiť samostatný spoplatňovaný úkon za zverejnenie údajov v obchodnom vestníku, keďže v súčasnosti sa za tento úkon podľa platných právnych predpisov vyberá cena podľa zákona o cenách. Navrhuje sa tiež znížiť súdny poplatok z návrhu na zvolanie valného zhromaždenia akciovej spoločnosti súdom. Sadzba poplatku je neprimerane vysoká.
Chcela by som ale v tomto prípade dodať ešte jednu vec. Zámer zákona, ktorý vláda, potom Národná rada schválila od 1. januára 2001, bolo, aby sa zamedzilo, bohužiaľ, nepriaznivému faktu, ktorý veľmi dobre poznáme, že v prípade požiadaviek klientov za urýchlené konanie vo veciach obchodného registra je obvyklou praxou alebo častou praxou, že dochádza ku korupcii. Preto sme prišli aj s možnosťou, zákonnou možnosťou na základe takzvaného expresného poplatku dosiahnuť urýchlené konanie vo veciach obchodného registra. Keď sme o tom opakovane vo vláde hovorili, vzhľadom na to, že prišli po schválení určité upozornenia, ktoré smerovali k tomu, že by mohlo ísť o neústavný krok, zároveň sme sa aj snažili dosiahnuť, aby sa pripravila komplexnejšia zmena, ktorá by umožnila aj urýchlené konanie vo veciach obchodného registra.
Táto zmena však nie je v rukách ministerstva financií a je kompetenčne v rukách ministerstva spravodlivosti. Bola by som veľmi rada, keby sme čím skôr mohli o tom rokovať vzhľadom na to, že sme chceli takýmto spôsobom vytvárať aj prispieť k vytváraniu takého podnikateľského prostredia, ktoré by neprimerane nezaťažovalo podnikateľov a nenútilo ich skutočne ku krokom, ktoré nie sú v zhode so zákonom.
Práve preto som aj vo svojom úvodnom slove pri prvom čítaní povedala, že nepredkladám tento zákon s tým, že by som bola rada, a dúfam, že čoskoro nastane náprava iným spôsobom. To je zatiaľ všetko a ja by som sa potom, ak mi dovolíte, vyjadrila ešte k spoločnej správe neskôr.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pani ministerke za odôvodnenie návrhu.
Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu pánu poslancovi Júliusovi Brockovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto vládneho návrhu vo výboroch.
Nech sa páči.
Poslanec J. Brocka:
Vážený pán podpredseda,
vážená pani ministerka,
vážení kolegovia,
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku túto spoločnú správu výborov o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.
Národná rada 30. januára pridelila uznesením vládny návrh zákona o súdnych poplatkoch výboru pre financie, rozpočet a menu a ústavnoprávnemu výboru.
Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona stanoviská poslancov Národnej rady podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.
K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi obidva výbory, aj rozpočtový a ústavnoprávny.
Z uznesení výborov vyplynuli tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:
K bodu 1 - vypustiť bod 1 novely zákona. Prijatím nového § 17b by došlo k retroaktívnemu pôsobeniu tejto právnej normy, ktorá môže spôsobiť vážne, resp. výrazné problémy v aplikačnej praxi. Pre účastníkov i pre súd by to znamenalo, že rovnaké návrhy, ktoré boli súdu doručené v rovnaký deň, avšak za ktoré poplatky neboli zaplatené v rovnakom čase, by sa po účinnosti predkladanej novely mohli spoplatňovať rôzne. Gestorský výbor odporúča tento bod zo spoločnej správy schváliť.
Bod 2, ktorý je pozmeňujúcim návrhom ústavnoprávneho výboru a ktorý sa usiluje vylepšiť § 17b, ktorý je obsahom tohto vládneho návrhu, gestorský výbor neodporúča schváliť, nakoľko v bode 1 tento paragraf vypúšťame.
Posledný bod zo spoločnej správy je zmena účinnosti navrhovaná 1. apríla 2001 - nahradiť ju 1. júnom 2001. Gestorský výbor odporúča schváliť tento návrh.
Výbor pre financie, rozpočet a menu na základe stanoviska výboru k vládnemu návrhu v súlade s rokovacím poriadkom odporúča Národnej rade, aby vládny návrh Národná rada schválila s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Zároveň mňa poveril výbor, aby som predniesol spoločnú správu a navrhol Národnej rade postup pri hlasovaní - hlasovať o predmetnej správe ihneď po skončení rozpravy k nej. Odporúčam, aby sme hlasovali o jednotlivých bodoch zo spoločnej správy jednotlivo a tak, ako odporúča gestorský výbor.
Pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku pánov poslancov, pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne. Nie je to tak, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pani ministerka, predpokladám, že sa chcete vyjadriť k spoločnej správe.
Nech sa páči, máte slovo.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Ďakujem pekne.
Keďže som sa v úvode nevyjadrila k spoločnej správe, veľmi stručne k bodu 1. Predkladateľ súhlasí s vypustením prechodného ustanovenia, ktoré bude znamenať, že sa nebude vracať zvýšenie súdnych poplatkov vo veciach obchodného registra, ktoré sa zaplatili v čase od 1. 1. do 1. 6., keď nadobudne účinnosť táto novela. Súhlasíme aj s tým, že ak sa schváli bod 1, potom netreba schváliť bod 2, bude to bezpredmetné. A rovnako aj súhlasíme s posunom účinnosti novely zákona.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem, pani ministerka.
Pán spoločný spravodajca? Áno.
Nech sa páči.
Poslanec J. Brocka:
Veľmi krátko.
Dámy a páni, zjednodušene povedané, ide o zníženie daňového zaťaženia občanov, ktorí budú mať do činenia so súdmi v súvislosti so správnymi poplatkami, a odporúčam, aby sme hlasovali o tomto návrhu, lebo je to vlastne návrh, ktorým sa znižuje daňové zaťaženie občanov, a aby si to náhodou vláda nerozmyslela, tak odporúčam, aby sme to schválili, lebo budeme rokovať aj o ďalších zákonoch, aj o štátnom rozpočte. A tam budú prichádzať skôr návrhy, ktoré budeme... Nie, nie, nie, to som veľmi rád, že to pani ministerka hovorí.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pekne.
Budeme pokračovať v rokovaní o
vládnom návrhu zákona o daňových orgánoch,
tlač 791 v druhom čítaní.
Spoločnú správu výborov tlač 791a a pozmeňujúce a doplňujúce návrhy z rozpravy máte rozdané.
Národná rada na 45. zasadnutí svojím uznesením z 28. februára 2001 číslo 1286 rozhodla vypustiť z programu 45. schôdze hlasovanie o tomto vládnom návrhu zákona s tým, že bude na schôdzi Národnej rady so začiatkom 20. marca 2001.
Mali by sme len hlasovať, ale pani ministerka sa hlási o slovo, to znamená, že tým otvára rozpravu.
Nech sa páči.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Ďakujem pekne.
Dovoľte mi, aby som svojím vystúpením otvorila opakovane rozpravu k návrhu zákona o daňových orgánoch a aby som tým umožnila predložiť pozmeňujúci návrh, o ktorom sme spoločne s jeho autormi rokovali. Myslím si, že ten, kto predloží pozmeňujúci návrh, vysvetlí aj dôvod, ale ja by som sa rada vrátila k tomu, ako prebiehala diskusia k tomuto zákonu.
Veľmi stručne. Diskusia bola značne rozsiahla a fakt, že zákon sa - a ja dúfam, predpokladám - teraz schváli, ale s oneskorením piatich, resp. štyroch mesiacov, ukazuje, že zrejme v priebehu tejto diskusie sme neboli schopní dostatočne dobre sa informovať o zámeroch tohto zákona. Zákon o daňových orgánoch je jedným zo zákonov, ktorý nám umožňuje realizovať iba jeden z krokov reformy daňovej správy. Reforma daňovej správy, i keď ako komplexný dokument, uzrela svetlo sveta len nedávno, začala sa realizovať už v minulom roku. Jej súčasťou sú aj určité zmeny, ktoré sa dotýkajú organizácie daňovej správy.
Od 1. 3. tohto roku sme dosiahli zásadné zmeny v organizácii daňovej správy, a to takým spôsobom, že sa vytvorilo daňové riaditeľstvo, zatiaľ ešte podľa starého názvu Ústredné daňové riaditeľstvo, ako orgán, ktorý je zodpovedný za stratégiu výberu, vymáhania a kontroly daní, ako orgán, ktorý zároveň ústredne riadi svoje pracoviská, daňové úrady, ako orgán, ktorý je zároveň zodpovedný aj za ich riadenie aj z hľadiska zabezpečenia IT, to znamená rozvoja informačných technológií, z hľadiska mzdového zabezpečenia a tak ďalej a tak ďalej. Od toho istého dňa sa vytvorilo aj nové pracovisko daňového riaditeľstva v Banskej Bystrici a na všetkých existujúcich pracoviskách sa vytvorila rovnaká organizačná štruktúra, ktorá je odrazom organizačnej štruktúry na Daňovom riaditeľstve v Banskej Bystrici. Táto organizačná štruktúra v zásade bola zavedená na daňové úrady už v minulom roku. Problém bol práve s malými daňovými úradmi, kde z hľadiska malého počtu daňovníkov nebolo možné uskutočniť rovnakú organizačnú štruktúru.
Keďže sme hovorili aj v priebehu rozpravy, že je veľmi potrebné, aby sme išli touto cestou redukcie malých daňových úradov, chcela by som vás poprosiť, aby ste nepodporili ďalšie návrhy na redukciu alebo na vypustenie malých daňových úradov z tohto zákona. Naozaj je naším zámerom, aby sme postupne znížili počet daňových úradov. A je to cieľ, ktorý chceme dosiahnuť z hľadiska zvýšenia efektívnosti daňovej správy.
To je približne na úvod všetko.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vystúpením pani ministerky sa otvorila rozprava. Znamená to, že otváram rozpravu.
Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Dvaja páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Pán poslanec Maňka ako spravodajca vystúpi v rozprave ako prvý a potom pani poslankyňa Sabolová.
Poslanec V. Maňka:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
dovoľte mi, aby som predložil pozmeňujúci návrh v zmysle § 82 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.
1. K § 2 zákona navrhujem znenie, ktoré prečítam, aj keď ho máte v laviciach:
"Na zabezpečenie výkonu niektorých činností daňového riaditeľstva daňové riaditeľstvo vytvára pracoviská daňového riaditeľstva, určuje rozsah ich činnosti a územný obvod pôsobnosti. Na zabezpečenie výkonu činností daňových úradov môže daňové riaditeľstvo vytvoriť pracoviská daňových úradov."
Odôvodnenie je také, že vládou predkladaný návrh zákona dáva daňovému riaditeľstvu možnosť vytvorenia takýchto pracovísk daňového riaditeľstva. Po diskusiách vo výboroch, v pléne je potrebné a dospeli sme k riešeniu, že takýmto pozmeňujúcim návrhom sa ukladá daňovému riaditeľstvu povinnosť vytvoriť pracoviská, a to vzhľadom na skutočnosť, že daňové riaditeľstvo má celoslovenskú pôsobnosť, a preto nie je možné zabezpečovať všetky činnosti vyplývajúce z tohto zákona z jedného centra.
Druhý návrh k § 3: § 3 ods. 5 a 6 znejú:
"(5) Daňové riaditeľstvo
a) zodpovedá za jednotné uplatňovanie osobitných predpisov daňovými orgánmi a navrhuje ich zmeny,
b) určuje vnútornú organizáciu daňových úradov,
c) navrhuje zmenu sídel daňových úradov a ich počtu,
d) vypracúva koncepciu rozvoja daňovej správy vrátane vzdelávania zamestnancov daňových orgánov a obcí,
e) oznamuje podozrenia zo spáchania daňových trestných činov orgánom činným v trestnom konaní,
f) vytvára, udržiava a prevádzkuje daňový informačný systém, vedie centrálny register všetkých daňových subjektov, aktualizuje databázu a poskytuje informácie podľa osobitného predpisu.
(6) Daňové riaditeľstvo priamo alebo prostredníctvom pracovísk daňového riaditeľstva
a) vykonáva dohľad nad činnosťou daňových úradov a ukladá opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov,
b) vykonáva kontrolu dodržiavania práv a povinností daňových subjektov a vykonáva štátny dozor nad prevádzkovaním lotérií a iných podobných hier podľa osobitného predpisu a za týmto účelom je oprávnené vstupovať do prevádzkových priestorov daňových subjektov alebo prevádzkovateľov lotérií a iných podobných hier,
c) rozhoduje ako orgán najbližšie nadriadený vo vzťahu k daňovým úradom a obciam v daňovom konaní,
d) rozhoduje v daňovom konaní o odvolaniach proti rozhodnutiam daňových úradov a obcí a preskúmava právoplatné rozhodnutia daňových úradov a obcí mimo odvolacieho konania, rozhoduje o povolení obnovy konania alebo nariaďuje obnovu konania, ak v daňovom konaní rozhodovalo sa v poslednom stupni,
e) rozhoduje ako orgán najbližšie nadriadený vo vzťahu k daňovým úradom v správnom konaní podľa osobitného predpisu a v rozsahu podľa osobitného predpisu,
f) vykonáva spoločné daňové kontroly a realizuje ďalšie záväzky z medzinárodných dohôd týkajúcich sa administratívnej spolupráce a vzájomnej pomoci pri vymáhaní daňových nedoplatkov,
g) je oprávnené vykonať daňovú kontrolu alebo opakovanú daňovú kontrolu, ktorá inak patrí do pôsobnosti daňových úradov."
Poznámky pod čiarou k odkazom 5, 6 a 7 znejú:
Poznámka číslo 5 pod čiarou: "Napríklad § 3 ods. 11 zákona Slovenskej národnej rady číslo 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov."
Poznámka číslo 6 pod čiarou: "Zákon číslo 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)."
Poznámka číslo 7 pod čiarou: "Zákon Slovenskej národnej rady číslo 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov."
Tieto pozmeňujúce návrhy smerujú k odbúravaniu koncentrácie riadiacich a rozhodovacích právomocí a k zefektívneniu činnosti daňovej správy. Nenarušuje sa metóda dvojstupňového riadenia daňovej správy, ale navrhuje sa, aby činnosť daňových úradov riadilo daňové riaditeľstvo prostredníctvom svojich pracovísk a taktiež aj rozhodovalo v daňovom a správnom konaní proti rozhodnutiam daňových úradov a obcí.
Ďakujem za pozornosť a prosím o podporu tohto návrhu.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďalšia v rozprave vystúpi pani poslankyňa Sabolová.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslankyňa M. Sabolová:
Vážená pani ministerka,
pán predsedajúci,
kolegyne, kolegovia,
nebudem hovoriť konkrétne k téme, ktorá je čisto odborná, ale niekoľko poznámok pri tejto otvorenej rozprave a otázku by som chcela predniesť pani ministerke. Tu sa jasne ukázalo, že pokiaľ proces tvorby zákonov nebude v spolupráci aj s tými, ktorí budú o nich hlasovať, bude to zbytočne dlhý proces. Pretože zákon sme dostali v novembri minulého roku. Prvé čítanie prebehlo v januári v takej rozporuplnej diskusii a myslím si, že dnes nestíhame termíny, ktoré sa nás dotýkajú zo zákona o správe finančnej kontroly, z rozpočtových pravidiel a vlastne od 1. apríla je ako keby malé vákuum v istých častiach aj kontroly, aj výkonu.
Preto by som chcela poprosiť hlavne pri takých vážnych veciach, akými sú daňové zákony, akými sú daňové orgány, ako je výkon vôbec ekonomiky na Slovensku, aby sme, pani ministerka, počúvali viac aj výbor pre financie, rozpočet a menu, poslancov, ktorí potom zbytočne komplikujú, možno niekedy vám komplikujú situáciu, ale myslím si, že vedia priniesť aj kvalitné návrhy a názory.
Tu sa jasne ukázalo, že spoločná správa, pozmeňujúce návrhy, ktoré dopracúvajú, ktoré možno čiastočne vylepšujú návrh, ktorý prišiel do parlamentu, sú obšírnejšie ako celý zákon a myslím si, že mohli sme sa vyhnúť týmto problémom.
Chcem sa opýtať, pani ministerka, pretože návrh, ktorý predniesol pán kolega, čiastočne rieši možno niektoré sporné vystúpenia pri druhom čítaní a pri predchádzajúcej rozprave a jasnejšie definuje pôsobnosť pracovísk daňového riaditeľstva na krajskej úrovni, chcem sa opýtať, ak definujeme sídla daňových úradov v prílohe zákona, prečo nie je možné zadefinovať sídla aj krajských pracovísk v zákone alebo v prílohe zákona. Pretože to vyvoláva otázku, či chceme rušiť niektoré pracoviská a zatiaľ nevieme, či ich zrušíme alebo chceme rozširovať pracoviská a myslím si, že to tiež nie je proces dobrým smerom, pretože sa snažíme šetriť a zužovať štátnu administratívu, ale myslím si tak, aby to bolo múdre a rozumné.
Nepredkladám pozmeňujúci návrh. Konzultovala som to aj so spravodajcom. Myslím si, že ten aj so zástupcami ministerstva, aj s vami - váš súhlas nie je, čiže nechcem ísť nad rámec nejakých možno predstáv rezortu, ktorý zodpovedá za výkon daní, ale minimálne vyvoláva vo mne otázniky, prečo to tam nemôže byť zadefinované. Nemyslím si, že sa vytvára nová úroveň riadenia. Myslím si, že pozmeňujúci návrh pána poslanca dotvára zákon do tej polohy, ktorá je dnes, dá sa povedať, je konkrétne platná, čiže ani samotným zákonom o daňových orgánoch sme nedospeli k nejakej generálnej zmene na základe nejakej reformy, daňovej reformy, k nejakej generálnej zmene fungovania daňových orgánov.
Chcem vás poprosiť, pani ministerka, aby pri reforme daňovej správy nebolo len rozhodnutie výkonného orgánu, a to ministerstva, ale aby ste veci, ktoré sú pripomienkované, obraciam sa priamo na vás, pretože vy zodpovedáte za rezort, budete niesť aj zodpovednosť v prípade, že niečo prejde, alebo neprejde, aby hlas odborníkov, nie tých, ktorí majú len sprostredkované informácie, medzi ktorých sa radím aj ja, aby bol minimálne vypočutý a aby nielen vaši pracovníci, ktorí možno už dlhé roky pracujú na ministerstve a niekedy nemajú odvahu, nemajú niekedy chuť ísť do generálnej zmeny alebo do nejakej zmeny, aby nebol len tento hlas pre vás smerodajný. Lebo jedna vec je pripraviť návrh zákona, ale druhá vec je ho schváliť v parlamente. A môže sa stať, že tam, kde treba urýchliť proces, sa práve spomalí tak, ako pri tomto návrhu zákona.
Takže možno moje vystúpenia na minulom rokovaní boli ostrejšie. Názor som nezmenila, ale na to, aby sme mohli zabezpečiť minimálne uplatnenie dvoch zákonov, ktoré sú dnes platné, je nutné prijať nejakú normu. Podľa toho, aké pozmeňujúce návrhy prejdú, budem hlasovať po zvážení pozmeňujúcich návrhov a myslím si, že čiastočne môžem hovoriť aj za poslanecký klub KDH, ktorý sa tiež vyjadrí až po prerokovaní a schválení pozmeňujúcich návrhov, či podporí tento návrh zákona.