Podpredseda NR SR B. Bugár:
Posledný, ktorý vystúpi, je pán poslanec Rusnák.
Pán poslanec Oberhauser stratil poradie.
Takže nech sa páči, máte slovo.
Poslanec Š. Rusnák:
Áno, ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážení páni ministri,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
chcel by som ešte navrhnúť z dnešného rokovania, i keď mňa osobne mrzí, že tak malá účasť je poslancov v tejto rokovacej miestnosti k tak závažnej téme. Dovoľte mi, aby som navrhol uznesenie pre vládu Slovenskej republiky.
Po prvé, Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby na júnovú schôdzu Národnej rady predložila aktualizáciu strednodobej hospodárskej politiky vlády do roku 2002 s výhľadom do roku 2006.
Po druhé, zlepšiť legislatívne podmienky programu verejnoprospešných prác, o tom tu bolo dnes veľa hovorené. Znamená možnosť opätovného zamestnania aj po polročnom uplynutí. Docieliť, aby verejnoprospešné práce boli realizované počas celého roka, hľadať doplnkové zdroje financovania verejnoprospešných prác.
Po tretie, aby do legislatívnych pravidiel vláda zahrnula aj povinnú doložku o vplyve na zamestnanosť. To, čo zaznelo tu aj v diskusii, áno, aby pri každom návrhu zákona, respektíve novele zákona vždy bola doložka, aký to bude mať vplyv na zamestnanosť v Slovenskej republike.
Takže toľko, ďakujem veľmi pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Rusnák bol posledný, ktorý vystúpil z ústne prihlásených poslancov. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko k rozprave.
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:
Ďakujem.
Vážený pán podpredseda,
vážené dámy,
vážení páni,
keď som pred týždňom vo štvrtok otváral alebo uvádzal tento materiál, tento bod programu za vládu Slovenskej republiky, na záver som povedal, že nezamestnanosť je určite mora, ktorá gniavi slovenskú spoločnosť, ale táto mora by nás nemala rozdeľovať, práve obrátene, mala by nás spájať, pretože sila štátu, sila spoločnosti sa prejavuje vtedy, ak je spoločnosť v kríze a nájdu sa všetky sily v spoločnosti a cesty k tomu, aby sa tento problém vyriešil. Vyslovil som zároveň presvedčenie, že diskusia k tejto správe bude v Národnej rade vedená v tomto duchu, v duchu určite kritickom, ale kritiky konštruktívnej, ktorá bude hľadať možnosti na najlepšie riešenia, na riešenie tohto vážneho problému Slovenska z konca 20. storočia a začiatku 21. storočia.
Ak teda po štyroch dňoch rokovania končíme tento bod programu, by som chcel všetkým vám poďakovať za to, že skutočne štyri dni rokovania k tomuto bodu, si myslím, sa viedli v duchu hľadaní optimálnych riešení pre riešenie tohto vážneho problému Slovenska. Viem pochopiť, samozrejme, aj opozičných poslancov, že možno, že ich tón, ich podávanie niektorých riešení bolo určite, tak ako to nakoniec opoziční poslanci majú vždy robiť, a tak to aj chápem, ale cítil som tu v každom prípade snahu v celej Národnej rade vážne sa zaoberať týmto bodom programu, s týmto problémom Slovenska a myslím si, že Národná rada preukázala svoju spôsobilosť napĺňať ústavu v Slovenskej republike, kde podľa článku 86 je Národnej rade vlastne dané do pôsobnosti kontrolovať činnosť vlády, ale zároveň rokovať o základných otázkach vnútornej, medzinárodnej hospodárskej a sociálnej politiky. A určite nezamestnanosť je takýmto problémom. A myslím si, že teda stojí aj na nás, aby sme ako vláda Slovenskej republiky, možno že častejšie pri takýchto veciach pristupovali k rokovaniu s vami, pretože i keď rad vecí, ktoré sa tu povedalo, sú známe veci, ale...
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán minister, ak dovolíte, pani poslankyňa Malíková, netelefonujte v rokovacej sále. Pán poslanec Moric, tiež vás vyzývam, netelefonujte v rokovacej sále.
Ďakujem, pán minister.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny P. Magvaši:
Takže myslím si, že aj činnosť jednotlivých výborov by mala smerovať k tomu, aby sme aj ako vláda skutočne hľadala, hľadali to optimálne riešenie v slovenskej spoločnosti. Myslím si, že je možné sa prikloniť k tomu, čo na záver tu pred chvíľou povedal pán poslanec Prokeš o tom, že on má pocit, že z tohto rokovania vyplýva nejaké racionálne jadro ako určité posolstvo občanom Slovenskej republiky, že Národná rada ako najvyšší zákonodarný orgán tejto krajiny si plne uvedomuje tieto skutočnosti a že chce tieto skutočnosti aj vlastne riešiť. Určite zamestnanosť je fenoménom, ktorý ovplyvňuje množstvo činiteľov. Samozrejme, že aj hospodárstvo, ktoré neobohacuje, ktoré obohacuje človeka len materiálnymi statkami, nie je hospodárstvom pre človeka. Hospodárstvo musí v konečnom dôsledku byť pre človeka a pre ľudí. A preto aj otázka riešenia zamestnanosti a znovu opakujem, riešenia zamestnanosti nie je otázka jednoduchá a nedá sa vyriešiť prijatím len jedného riešenia. Je to viacdimenzionálny problém, v ktorom sú zakódované ako chyby, ale aj klady minulosti. To znamená nielen chyby, ale určite aj klady minulosti, ale aj vonkajšie vplyvy, ale, samozrejme, aj súčasný stav spoločnosti.
Myslím si, že zamestnanosť na Slovensku nevyriešime iba razantným znížením daní a odvodov. Že nevyriešime zamestnanosť takisto likvidáciou ochrany zamestnanca pri práci, že zamestnanosť nevyriešime masovým nasadením a zavedením verejnoprospešných prác, ale takisto zamestnanosť na Slovensku nevyriešime iba radikálnym zvýšením študujúcich na vysokých školách. Je to zložitejší proces ako len takéto jednoduché jedny riešenia a už chápem aj tak, že jednotlivé vystúpenia, ktoré tu boli a dávali sa návrhy, treba ich práve vidieť v tejto viacdimenzionálnej polohe otázky zamestnanosti.
Určite zamestnanosť je vyjadrením stavu spoločnosti. Je teda nepríjemný stav spoločnosti, ak každý piaty občan Slovenskej republiky, ktorý je v ekonomicky činnom veku, je nezamestnaný. Je to vážnym varovaním o stave spoločnosti, ale treba povedať, že takýto stav, to nie je problém len tejto samotnej vládnej politickej moci.
Treba vychádzať aj z toho, že, a trošku to rozšírim, že ľudstvo ako-také prechádza dnes zložitými civilizačnými zmenami. A jednou z tých práve významných civilizačných zmien je otázka zmeny charakteru práce, otázka konkurenčnej schopnosti pracovnej sily v globálnom, na globálnom trhu. To nie je výmysel Slovenska, to je civilizačná tendencia ľudstva a problémy s týmto alebo s týmito zmenami civilizačnými nemajú problémy len tranzitívne ekonomiky alebo tranzitívne krajiny, alebo rozvojové krajiny, ale majú s nimi aj vyspelé ekonomiky.
Nakoniec keď sa pozrieme na to, že tento problém sa výsostne začal prejavovať aj v deväťdesiatych rokoch v samotnej Európe a že Európa sa zrazu dostala do stavu takej nezamestnanosti, akú nepoznala. Ukazuje sa, že riešiť problém zamestnanosti na Slovensku nemôžeme len z pohľadu dnešného okamihu, ale problém zamestnanosti musíme chápať aj práve v tejto, v týchto širších civilizačných tendenciách. A práve si dovolím povedať, že náš vstup do Európskej únie, to nie je vstup, tak ako sa to tu možno trošku niekedy nadnesene hovorilo, že sa chceme prispôsobovať len niečomu do Európskej únie.
Obrátene si myslím, že Európska únia svojou cestou cez Kolín, cez Luxemburg, cez Lisabon, ale aj cez Nice, ale aj teraz za švédskeho predsedníctva jasne dokumentuje, že sila Európy je v jej sociálnosti, že budúcnosť globálnej konkurencieschopnosti nie je založená na protisociálnosti. Obrátene, sila Európy v globálnych trhoch je založená na sociálnosti a na riešení zamestnanosti odpovedajúcej 21. storočiu. Preto by som nebol rád, aby sme pod dojmom, že chceme vyriešiť okamžite zamestnanosť, zaviedli tu niektoré princípy, ktoré sa skôr hodia do spoločnosti 19. storočia, a nie do princípov 21. storočia.
Samozrejme, príčiny makroekonomickej nerovnováhy sú rôzne. A ukázalo sa za tých desať rokov v tranzitívnych ekonomikách, že krátkodobé makroekonomické ciele, ktoré sa postavili a za každú cenu sa chceli dosiahnuť, ktoré neboli ochotné riešiť niektoré zásadné štrukturálne zmeny, po čase došlo k zhoršeniu pri týchto dosiahnutých makroekonomických výsledkoch a vyvolala sa nevyhnutnosť ďalšej makroekonomickej stabilizácie. A najhoršie je to, že reformná dohoda, ktorá nastala po roku 1990 postupom jednotlivých rokov, sa tratí zo spoločnosti. A o to je to teda zložitejšie, lebo nikto nemôže odškriepiť jeden fakt, že v rokoch 1994 až 1996 slovenská ekonomika dosiahla jedny z najlepších makroekonomických parametrov, ktoré sa v desaťročí dosiahli. To sú neodškriepiteľné fakty. To, ak niekto chce poprieť, tak poprie zle, ale do akej miery boli tieto krátkodobo dosiahnuté stabilizačné prvky, do akej miery to preniklo do hĺbky celkovej reštrukturalizácie slovenskej spoločnosti, a to je práve, myslím si, tá základná otázka. Otázka toho, či príčina makroekonomickej nerovnováhy, ktorá na Slovensku je, je povrchná alebo hlboká. A myslím si, že tie príčiny sú hlboké a nie je možné dosahovať makroekonomickú stabilizáciu bežnými nástrojmi makroekonomickej politiky.
Toto si treba uvedomiť, že áno. My vieme dosiahnuť makroekonomickú stabilitu bežnými krokmi, ktoré, ale pre hĺbku práve týchto makroekonomických problémov musíme ich riešiť trochu inak. A tie dva hĺbkové problémy sú v prvom rade v inštitucionálnom rámci a po druhé v mikroekonomickej reštrukturalizácii. Tu treba jasne povedať, že za desať rokov Slovenskej republiky sa nám nepodarilo dostatočne riešiť mikroekonomické prostredie. Slovensko potrebuje nevyhnutne lepšie podnikateľské prostredie, ktoré je dané zákonmi. Zákonmi, ktoré sa nemenia z večera na ráno, ktoré vytvárajú určitý trvalý cieľ vytvorenia odpovedajúceho zákonného rámca, po druhé, že potrebuje odpovedajúce aj inštitúcie k tomu a po tretie, potrebuje predovšetkým funkčné súdy. A, žiaľ, funkčnosť slovenského súdnictva je veľmi nízka. Totiž finančná kriminalita a korupcia, ktorá, žiaľ, na Slovensku je, nesmie byť spoločensky a politicky akceptovateľným správaním. To je nie, to je nevyhnutné, ale, samozrejme, zároveň nedostatočné.
Samozrejme, makroekonomické reformy sa dajú uskutočniť rýchlo bez väčšieho odporu, ale mikroekonomické reformy sú totiž reformou spoločnosti. O tomto si treba povedať jasne. A reforma spoločnosti, to sa nedá spraviť ani mediálnymi vystúpeniami, to sa nedá spraviť inakšie ani volebnými sloganmi, to je tvrdá dohoda spoločnosti o tom, že takto by sme mali ďalej postupovať. A v tom je potreba spoločnosti nájsť spoločnú dohodu, dohodu aj medzi dnešnou vládnou politickou mocou, ale aj opozičnou politickou mocou, pretože aj opozícia je politická moc.
Myslím si, že práve v tomto okamihu v Slovenskej republike vo väzbe na mikroekonomické reformy stojíme pred dvoma veľmi zložitými manévrami. To je na jednej strane reštrukturalizácia bánk a podnikov a na druhej strane skutočne efektívne uplatnenie zákona o konkurze. Zákon o konkurze bez nefunkčného súdnictva nemôže byť realizovateľný a môže byť v konečnom dôsledku na škodu slovenskej ekonomiky a slovenskej spoločnosti. Na druhej strane reštrukturalizácia bánk a podnikov nemôže byť len manévrom nejakého presunu bývalých úverov niekde na nejakú slovenskú konsolidačnú banku.
Osobne si vysoko vážim aktivitu sociálnych partnerov, konkrétne Združenia priemyselných zväzov Slovenskej republiky, ktoré predložili do Hospodárskej rady vlády Slovenskej republiky pomerne veľmi zaujímavý model, ako efektívne prepojiť reštrukturalizáciu bánk s reštrukturalizáciou podnikovej sféry. Ukazuje sa, že sociálni partneri by mali do týchto procesov spoločnosti ďaleko výraznejšie vstupovať, lebo ak hovoríme o tom, že mikroekonomické reformy sú reformou spoločnosti, tak to nie je záležitosť dnešnej vládnej moci. To je skutočne záležitosť všetkých síl, ktoré sa v spoločnosti nachádzajú.
Samozrejme, v diskusii bolo veľa pripomienok a veľa názorov. Ja by som na niektoré len veľmi krátko chcel reagovať, a to v tom slova zmysle, že určite čierna práca má niekoľko svojich aspektov, a chcel by som vás ubezpečiť o tom, že sme na ministerstve práce, sociálnych vecí spolu s Národným úradom práce spracovali veľmi súborný materiál, ktorý je pripravený do vlády Slovenskej republiky, kde sú zahrnuté skutočne súbory množstva opatrení, ktoré treba riešiť v otázke nelegálnej práce. Treba si, samozrejme, uvedomiť dva momenty. Jeden, ktorý tu povedal predseda vlády Slovenskej republiky a ktorý tu zaznel aj z úst ostatných a aj z úst opozičných poslancov, že čierna práca má vážny mravný aspekt. Že ak budeme obchádzať čiernu prácu, vnímať ju ako nejakú súčasť nášho spoločného života, tak to je začiatok mravného úpadku tejto krajiny. Mravnosť má niekedy oveľa ďalekosiahlejšie následky ako len krátkodobý ekonomický efekt.
A po druhé si treba uvedomiť, že legalizáciou čiernej práce nevytvárame nové pracovné miesta. Len ich legalizujeme. To povedal predseda Národnej rady. Myslím si, že obidva tieto fakty si treba uvedomiť a aj v tomto zmysle treba asi robiť. Nechcem vás otravovať tým, že by som vám tu mohol prečítať ten súbor množstva opatrení, ktoré k čiernej práci navrhujeme. V pondelok bude zasadať Hospodárska rada vlády, ktorá sa bude zaoberať týmto materiálom a následne potom vláda Slovenskej republiky.
Problémom od začiatku tohto volebného obdobia je problém krajských úradov práce a ich zrušenia. Mne sa páčilo vystúpenie pána poslanca Tkáča, ktorý sebakriticky pristúpil k tomu, že on ako polootec zákona o zamestnanosti, že aký zámer mal vtedy ako tvorca tohto zákona o vytvorení krajských úradov práce. Ja si osobne myslím, že ten zámer bol správny a je neodškriepiteľne dobrý, pretože zamestnanosť má regionálnu svoju dimenziu a treba k tomu vytvoriť odpovedajúce inštitucionálne zázemie. No na druhej strane, samozrejme, treba odbúrať zbytočné byrokratické stupňovanie niektorých vecí, ktoré sa zaviedli, a že dovolím si povedať, že očakávam, a tak to asi vtedy tvorca zákona predpokladal, že aj sociálni partneri začnú na danom regionálnom území ďaleko efektívnejšie a kvalitnejšie pracovať.
A to teraz nechce znieť ako nejaká kritika, pretože na druhej strane ani tá miestna štátna správa, ktorá tam je a v niektorých krajoch sa nám to darí a v niektorých krajoch nie. Ale určite nástupom významu regionálneho rozvoja napĺňania sektorových operačných plánov sa potreba takéhoto niečoho nutne tu preukáže. A je jednoduché chytiť a vyškrtnúť krajské úrady práce a nič namiesto toho nedať. Pretože takéto revolučné výzvy myslím si treba robiť v časoch revolúcie, a nie v časoch vtedy, keď si myslím, že sme už dnes stabilizovaná spoločnosť.
Chcel by som povedať, že od roku 1998, keď pracovalo na krajských úradoch práce 540 zamestnancov, dnes pracuje už len 350 a je skutočne spracovaný program na to, ako postupne sa všetky tieto činnosti na krajských úradoch utlmia, ktoré sú zdvojené alebo strojené a zbytočne vytvárajú medzičlánok, a na druhej strane rozvinúť tie činnosti, ktoré sú potrebné vo väzbe na regionálny rozvoj.
Problematiku pracovnej legislatívy. Ja chcel by som povedať, samozrejme, budeme prerokúvať celý balík reformy pracovného práva, ale niekedy sa veľmi skreslene dávajú informácie a dokonca sa vytvárajú dezinformácie. Cielené dezinformácie o tom, ako je pripravená pracovná legislatíva. Ja si dovolím tvrdiť, že niekedy, keď počúvam niektorých ľudí na túto tému, tak po prvé si ani dobre neprečítajú to, čo je navrhnuté, len v prvom rade hneď chcú povedať, že táto pracovná legislatíva je neflexibilná, je rigidná a ubližuje Slovensku.
Každé pracovné právo je postavené predovšetkým na ochrane zamestnanca. To nie je výsledok dnešných dní. To je výsledok určitého civilizačného postupu ľudstva. A zavádzať tu niektoré metódy, ktoré sú skutočne možné metódami 19. storočia, asi touto cestou nechceme ísť. Ja si dovolím tvrdiť, že nový Zákonník práce rieši rad niektorých nových inštitútov, zavádza rad nových inštitútov, ktoré zlepšujú situáciu na možnosti väčšieho pohybu pracovnej sily. Ale nie je to problém Zákonníka práce. To je zároveň problém dostatku bytov, to je zároveň problém dostatku dopravných prostriedkov a lacných dopravných prostriedkov, prísunu za prácou, a nie toho, že či budeme v dohodách o vykonaní práce počítať so 100 hodinami alebo s 300 hodinami, pretože v návrhu Zákonníka práce ideme z času 100 hodín na 300 hodín, ale zásadou všade vo všetkom svete je zásada, že sa uzatvára pracovný pomer a veci, ktoré sú mimo pracovný pomer, sú len doplnkové, nie na opakovanú prácu, na jednoúčelovú prácu. A keď tento princíp niekto nevie pochopiť, tak myslím si, že je zle, že nechápe zásady, akými sa pracovné právo riadi v civilizovaných krajinách.
Čo sa týka pripomienky, ktorú tu povedal pán poslanec Tkáč o tom, že reálna nezamestnanosť je 26 až 28 percent na základe legislatívy platnej k 30. 12. 1998, chcel by som povedať, že sme prijali štyri body, ktoré môžu ovplyvňovať otázku výpočtu, ale myslím si, že, a tak to tu zaznelo celé štyri dni, že by sme mali vylučovať ľudí, tých, ktorí sú evidovaní v stave nezamestnanosti len preto, aby sa zaevidovali. My sme prijali štyri zmeny, pričom dve zmeny sú kladné vo väzbe na evidenciu nezamestnaného a dve zmeny sú vylúčením tých, ktorí v skutočnosti vlastne nie sú nezamestnaní. Pretože ak niekto odíde do cudziny na dlhšiu dobu ako 30 dní, no nemôže byť zaevidovaný ako nezamestnaný. On sa nenachádza na trhu práce na Slovensku. Nemá byť prečo zaevidovaný ako nezamestnaný. A takisto, ak sa niekto stane osobným asistentom podľa zákona o sociálnej pomoci v rozsahu viac ako 90 hodín mesačne, tak to je už vykonávanie práce, to je už zamestnanecký, samozrejme, určitý charakter zamestnaneckého pomeru. Takže pokiaľ to predstavuje 6-percentný rast nezamestnanosti, osobne si myslím, že to nepredstavuje 6-percentný rast nezamestnanosti.
Chcel by som vás teda vážené kolegyne, vážení kolegovia informovať o tom, že vláda Slovenskej republiky v prvom rade chce zastaviť ďalší rast nezamestnanosti na Slovensku. Chce to dosiahnuť aj ozdravením predovšetkým podnikovej sféry a že k tomu má prijatý rad opatrení, o ktorých možno, že je možné rôzne posudzovať, ale to je otázka vývoja, to je otázka nazerania sa na veci, ale dovolím si povedať, že národný plán zamestnanosti, ktorý tu bol mnohokrát, samozrejme, citovaný je dominantným programom. Mala by to byť stratégia pre predovšetkým vytváranie konkurenčne schopnej pracovnej sily na Slovensku. Totiž úspech Slovenska je založený na konkurenčnej schopnej pracovnej sile. My máme pripravené, a tak sú predložené do vlády Slovenskej republiky ďalšie doplňujúce opatrenia na zníženie nezamestnanosti, je otázka pripraveného jedného uceleného programu na zvýšenie zamestnanosti absolventov škôl. Spomenul som, že máme pripravené riešenia na otázky aj vyhľadávania a potierania nelegálnej práce.
Pán poslanec Zlocha vo svojom vystúpení na záver položil takú otázku, že keď opoziční poslanci alebo opoziční predstavitelia navrhnú riešenia, konkrétne projekty k tomu, ktoré budú vytvárať nové pracovné miesta, že či bude ochota ich podporiť. Pán poslanec, chcem ťa ubezpečiť o tom, nie že bude ochota, ale my to tak robíme. To znamená rad obcí, miest, kde sú primátormi a starostami alebo kde sú v obecnom zastupiteľstve v plnom zastúpení zástupcovia HZDS alebo SNS, nepozeráme sa na to, že aká je tam štruktúra. Pozeráme sa tam na to, čo potrebujú občania, pretože si myslím, že zamestnanosť sa nemôže deliť podľa politických tričiek. Zamestnanosť sa delí podľa toho, že sú tu občania Slovenskej republiky. Každý občan je tu plnohodnotný, a preto to treba napĺňať. Dokonca vieš, že aj ten projekt v otázke zberu druhotných surovín je projektom veľmi zaujímavým, v ktorom je možné práve využiť aj dlhodobo nezamestnaných ľudí, kde je možné práve nájsť aj cestu pre ľudí, ktorí majú nižšie vzdelanie a ich takto nepriamo zapojiť do pomerne veľmi spoločensky potrebnej záležitosti. To isté platí to, čo povedal tu pán poslanec Húska, že treba paralelne popri napríklad verejnoprospešných prác a dlhodobo nezamestnaných vytvoriť akýsi program ucelených, nazvime to, investičných akcií, ty si vravel teda akcií Z, ale o tom to je. Tu treba skĺbiť sily všetkých, to znamená obcí, miest, miestnej štátnej správy, ale aj sociálnych partnerov, ale aj tretieho sektora.
Zamestnanosť na Slovensku je skutočne problémom, ktorý nie je zrodený dnes. Slovensko sa s ním na rôznej úrovni, má s ním problémy desať rokov a vyriešiť ho, to nie otázka úlohy len jednej vládnej politickej moci, pretože politické strany prichádzajú a odchádzajú, ale občania tu zostávajú a rozvoj tejto krajiny, to je základným poslaním nás všetkých. A ja chcem veriť v to, že otázka nezamestnanosti nás nebude rozdeľovať, ale obrátene spájať. Spájať preto, aby Slovensko bola skutočne jedna moderná krajina, perspektívna krajina a úspešná krajina a občania v nej sa cítili dobre.
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu ministrovi za záverečné slovo.
Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či chce zaujať stanovisko k rozprave.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec Š. Rusnák:
Áno, ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
dovoľte mi, aby som ja krátko zhodnotil tú našu rozpravu, ktorá trvala pomerne dlho. Myslím si, že najzávažnejšou témou týchto dní, a to tak dnes aj odznelo, aj včera, je nezamestnanosť. A nezamestnanosť ako priorita číslo jeden v našej spoločnosti. V rozprave odzneli veľmi podnetné námety na možné riešenie tohto problému. Chcem oceniť prístup tých, ktorí sav rozprave snažili pomenovať veci pravým menom, a to chcem zdôrazniť, sa netýka iba opozície. Som rád, že aj členovia vládnej koalície, poslanci vládnej koalície sa pozerali a myslím si veľmi kriticky hodnotili súčasnú nepriaznivú situáciu v oblasti zamestnanosti. V rozprave bol dostatočný priestor na poukazovanie existujúcich nedostatkov a rezerv v činnosti vlády, ale aj hľadanie východísk v tejto neutešenej situácii.
Na druhej strane musím poukázať a veľmi kriticky na to, že pri tak vážnej a dôležitej téme rokovacia sála často zívala prázdnotou. Skutočne boli tu predtým vyhlásenia, myslím si, že pani Sárközy takisto vystúpila včera, keď kritizovala, pretože tak to bolo v piatok. Tá situácia sa oveľa nezlepšila ani včera, ani dnes. Myslím si, že je to skutočne veľmi dôležitá téma, a tak ako avizovali aj niektorí poslanci, že sa budeme venovať alebo aby sme sa venovali dôležitejším témam tejto spoločnosti, myslím si, že je to určitým aj naším vysvedčením, že nie všetci poslanci to tak aj skutočne chápu. Na jednej strane slovná deklarácia, na druhej strane konkrétny skutok.
V rozprave odznela a myslím si, že oprávnene kritika aj na vládu ako celok a na členov vlády. Dokonca sme tu schválili aj odporúčanie, aby členovia vlády na čele s pánom premiérom boli prítomní pri rokovaní tak dôležitého bodu programového vyhlásenia, ako je správa o plnení programov v oblasti zamestnanosti. Myslím si, že do budúcnosti by bolo dobré, keby sa celá vláda nad tým zamyslela a ja verím, že to, čo tu odznelo v rozprave, že si zoberú k srdcu, ale hlavne, že odzneli tu skutočne také námety, návrhy, ktoré pomôžu samotnej vláde hľadať východiská z tejto situácie.
Isteže z týchto našich návrhov, ktoré tu odzneli a ja ich o chvíľu predložím ako vo forme uznesenia Národnej rady, verím, že vláda prehodnotí tieto vystúpenia, že ich vyhodnotí a že zoberie tie racionálne návrhy pre svoju činnosť vlády a že spolu dokážeme riešiť túto situáciu. I keď tu zaznelo v diskusii, nie je možné riešiť vysokú mieru nezamestnanosti zo dňa na deň.
Dovoľte mi ešte celkom na záver uviesť tri čísla. V rozprave vystúpilo celkom 25 diskutujúcich. Bolo podaných 6 návrhov na uznesenie a na diskutujúcich odznelo 147 faktických poznámok.
Chcem vám pekne poďakovať za vašu iniciatívu, za vecný, kritický prístup k prerokovaniu tejto správy, ktorá sa týkala dôležitého bodu programového vyhlásenia vlády v oblasti zamestnanosti.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem aj pánovi ministrovi, aj pánovi spravodajcovi.
Vzhľadom na to, že prebieha rokovanie Združenia miest a obcí Slovenska, ťažko by sme mohli o tomto hlasovať. Takže odporúčam, aby sme pokračovali v rokovaní s tým, že podľa programu by malo teraz nasledovať druhé čítanie o vládnom návrhu zákona o Agentúre na podporu vedy a techniky. Nakoľko ale pán minister Ftáčnik je na zahraničnej pracovnej ceste, o tomto bode budeme rokovať zajtra.
Takže pristúpime k druhému čítaniu o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 883, spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 883a.
Vzhľadom na to, že v prvom čítaní sme rokovali o tomto bode, ako aj o ďalšom bode spolu, preto odporúčam, aby sme pristúpili hneď k druhému čítaniu aj o
vládnom návrhu zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze.
Vládny návrh ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 882 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 882a.
Tieto vládne návrhy zákona a zákonov odôvodní pán minister hospodárstva Slovenskej republiky Ľubomír Harach.
Pán minister, nech sa páči, máte slovo.
Minister hospodárstva SR Ľ. Harach:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi predložiť vám úvodné slovo k obidvom spomenutým zákonom, ktoré vytvárajú, teda vytvárajú na seba nadväzujúce logické, logické jednotky. Jeden z nich je, samozrejme, nový zákon a druhý je príslušnou novelou zákona o štátnych hmotných rezervách, ktorá nadväzuje na novonavrhovaný zákon o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov. Dňa 30. 2. Národná rada prerokovala v prvom čítaní návrh zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a riešení stavu ropnej núdze spoločne s návrhom novely zákona číslo 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách a postúpila oba návrhy zákonov na ďalšie ústavné prerokovanie.
Návrh novely zákona o štátnych hmotných rezervách vychádza z potreby zmeniť súčasnú nedostatočnú právnu úpravu vytvárania dopĺňania štátnych hmotných rezerv a hospodárenia s nimi, čo je v súčasnosti upravené zákonom Národnej rady číslo 82. Doteraz platný zákon o štátnych hmotných rezervách z pohľadu vývoja spoločnosti a v súlade s novými požiadavkami kladenými na štátne hmotné rezervy sa stal nevyhovujúci, pričom negarantuje možnosť naplnenia základného poslania štátnych hmotných rezerv najmä v oblasti postupujúcej transformácie vlastníctva a pri hospodárení s materiálovými rezervami v podmienkach trhového hospodárstva.
Účelom dlhodobo pripravovanej novely zákona o štátnych hmotných rezervách je teda upraviť nakladanie s majetkom štátu v oblasti štátnych hmotných rezerv a stanoviť jasné pravidlá pre hospodárenie s týmto majetkom. Zároveň si novela kladie za cieľ sprísniť kontrolu, sprehľadniť nakladanie s mobilizačnými rezervami a zhospodárniť ich tvorbu cestou posilnenia medzirezortnej koordinačnej funkcie správy rezerv.
Cieľom druhého predkladaného návrhu zákona, zákona o núdzových zásobách ropy, je predovšetkým ochrániť hospodárstvo Slovenskej republiky pred možným ropným šokom, o reálnosti ktorého nás presvedčili udalosti posledných mesiacov. Zároveň si kladie za cieľ prispôsobiť slovenské právne normy legislatíve Európskej únie a Medzinárodnému energetickému programu, Medzinárodnej agentúry pri OECD.
Slovenská republika plánuje v tomto roku otvoriť v rokovaní s Európskou úniou aj kapitolu energetika, kde je otázka 90-dňových zásob popri otvorení trhu a odbúraní dotácií jednou z najvýznamnejších. Konzultácia a diskusie, ktoré prebiehajú v rámci negociácie tejto kapitoly, viedli k tomu, že je žiaduce, aby v oblasti núdzových zásob Slovenská republika sama zo svojho záujmu formulovala svoje záväzky vo forme, vo forme zákona. Touto problematikou sa zaoberala aj hodnotiaca správa o stave pripravenosti Slovenskej republiky, ktorá bola prijatá na poslednom zasadaní stálej skupiny pre núdzové otázky Medzinárodnej energetickej agentúry. Táto bola oficiálne zaslaná i členom vlády a jej záväzky boli do návrhu tohto zákona zapracované. Po prijatí zákona má Slovenská republika reálnu šancu byť prijatá v krátkom časovom horizonte do Medzinárodnej energetickej agentúry. Účinnosť novely zákona číslo 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách sa navrhuje v rovnakom termíne ako vládny návrh zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze z dôvodu rýchlej právnej úpravy v tejto strategickej oblasti záujmu štátu, ako aj skutočnosti, že predmetný návrh zákona je v priamej súvislosti čo do jeho účinnosti na súčasne predkladaný zákon o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov.
Oba vládne návrhy zákonov boli v dňoch 13. a 14. marca prerokované a prijaté vo výboroch Národnej rady pre pôdohospodárstvo, hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, v ústavnoprávnom výbore, pre financie, rozpočet a menu. Vládny návrh zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze bol dňa 13. 3. prerokovaný a prijatý vo Výbore Národnej rady pre verejnú správu.
Dňa 15. marca boli oba vládne návrhy zákonov prerokované a prijaté v gestorskom výbore pre obranu a bezpečnosť s pozmeňujúcim návrhom k zákonu o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov o riešení stavu ropnej núdze, ktorý ukladá štátnym hmotným rezervám každoročne predkladať správu o stave núdzových zásob ropy a ropných výrobkov do Národnej rady Slovenskej republiky. Ako predkladateľ s uvedeným pozmeňujúcim návrhom a legislatívnotechnickými pripomienkami k obidvom vládnym návrhom zákonov súhlasím a súhlasím aj so zmenou termínu účinnosti oboch zákonov na 1. jún 2001.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánovi ministrovi.
Teraz dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť pánovi poslancovi Petrovi Ošváthovi. Prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona, a to je ten prvý, to znamená o štátnych hmotných rezervách.
Pán spoločný spravodajca, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec P. Ošváth:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážení páni ministri,
vážené kolegyne, kolegovia,
predkladám vám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu zákona.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 938 z 12. januára 2001 pridelil vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách, na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Uvedené výbory prerokovali vládny návrh zákona v lehote určenej v rozhodnutí predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o vládnom návrhu zákona nerokovali.
Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
K predmetnému vládnemu návrhu zákona výbory Národnej rady Slovenskej republiky v prijatých uzneseniach odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s týmito pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Vzhľadom na to, že máte tieto pozmeňujúce návrhy rozdané v laviciach (tlač 883), nebudem ich čítať. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o všetkých bodoch spoločnej správy.
Gestorský výbor po prerokovaní pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré dostal, po prvé podľa § 79 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku schválil túto spoločnú správu a po druhé odporučil Národnej rade:
a) aby podľa § 79 ods. 4 písm. e) zákona o rokovacom poriadku schválil návrhy, ako sú uvedené v spoločnej správe a ako ich odporúča gestorský výbor,
b) podľa § 79 ods. 4 písm. f) zákona o rokovacom poriadku po schválení návrhov uvedených v spoločnej správe návrh zákona ako celok schváliť.
Pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili rozpravu.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem, pán spravodajca, ale teraz dám slovo ďalšiemu spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť pánovi poslancovi Petrovi Finďovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledkoch rokovania výborov o vládnom návrhu zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec P. Finďo:
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu zákona.
Po prvé, predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 937 z 12. januára 2001 pridelil vládny návrh zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze (tlač 882) na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.
Uvedené výbory prerokovali vládny návrh zákona v lehote určenej v rozhodnutí predsedu Národnej rady Slovenskej republiky.
Iné výbory o vládnom návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
K predmetnému vládnemu návrhu zákona výbory Národnej rady Slovenskej republiky v prijatých uzneseniach odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s týmito pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy sú uvedené v tlači 882a, preto ich nebudem samostatne čítať.
O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o všetkých bodoch spoločnej správy. Gestorský výbor po prerokovaní pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré dostal podľa § 79 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku, schvaľuje túto spoločnú správu.
Po druhé, odporúča Národnej rade:
a) podľa § 79 ods. 4 písm. e) zákona o rokovacom poriadku schváliť návrhy, ako sú uvedené v spoločnej správe a ako ich odporúča gestorský výbor,
b) podľa § 79 ods. 4 písm. f) zákona o rokovacom poriadku po schválení návrhov uvedených v spoločnej správe návrh zákona ako celok schváliť.
Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu.