Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia traja poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.
Pán poslanec Rusnák.
Poslanec Š. Rusnák:
Ďakujem pekne za slovo.
Chcem zareagovať na pána kolegu Engliša. Ja skutočne oceňujem jeho prístup, pretože už pri rokovaní o novele ústavy robil takú osvetovú činnosť, kde zoznámil aj divákov poslucháčov s tým, čo je obsahom ústavy, respektíve potom nasledujúcej novely. Aj teraz rozobral celý materiál, čo sa týka správy o plnení programového vyhlásenia v oblasti zamestnanosti.
Chcem sa vyjadriť k dvom veciam. Prvá sa týka verejnoprospešných prác. Samozrejme, pán poslanec Engliš, ja môžem s tebou súhlasiť, že sú rôzne názory na tento projekt, ale bolo by dobré, keby sme počúvali aj názory tých, ktorí predovšetkým organizačne zabezpečovali a zabezpečujú tento projekt, to znamená predovšetkým starostovia obcí. Ja mám vlastné, osobné skúsenosti a musím povedať, že ich mám pozitívne. Nikdy sme nepovedali, práve naopak, sme stále tvrdili, že to nie je riešenie koncepčné. Proste je to riešenie momentálnej situácie, ktorá je veľmi nepriaznivá a chceli sme pomôcť predovšetkým tým občanom, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní.
Čo sa týka ešte tej poznámky, že v týchto rokoch, a ja som chcel včera zareagovať, len som nestihol alebo som pozabudol, keď som mal svoje vystúpenie, asi takisto reagoval na to, že napríklad v rokoch 1994 až 1998, čo sa týka nárastu miery nezamestnanosti. Chcem povedať, že mali by sme aj v tomto smere byť trochu objektívnejší. Ja, samozrejme, sa nevyhováram, a to som včera aj povedal vo svojom vystúpení, ale ja si myslím, že v každých týchto rokoch sa určitým spôsobom vytvárali "podmienky" na rast zvýšenej nezamestnanosti a musím povedať, že to sa datuje od roku 1990.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predsedajúci.
V súvislosti s vystúpením pána poslanca Engliša dovoľte mi niekoľko poznámok. Problém evidovaných nezamestnaných si myslím, že vládna koalícia vyrieši veľmi rýchlo, keď ku koncu roka dostaneme v skrátenom legislatívnom konaní návrh zákona, kde vlastne odhlasovaním toho zákona budú vyradení z evidencie a problém je vyriešený. Obávam sa, ale že to nerieši skutočnú nezamestnanosť a skutočné ekonomické problémy, v ktorých sa nachádza naše hospodárstvo. Len vo vzťahu napríklad aj k návrhu, ktorý nám predložil pán poslanec Mesiarik na uznesenie, on chce tiež riešiť zamestnanosť namiesto nezamestnanosti. Ja som nevedel, že problém je zamestnanosť, ja som si myslel, že problém je nezamestnanosť.
No a čo sa týka koncepčnosti riešenia nezamestnanosti našou vládou, tak si dovolím poukázať práve na to, ako doplatili tí, ktorí chceli robiť vo VPP - verejnoprospešných prácach. Jednoducho robili tri mesiace, tým vypadli vlastne zo systému a nemôžu pokračovať. Ja môžem povedať ako primátor Nitry, že zo 40 ľudí, ktorých sme zobrali a cirkulovali sme ich, to znamená, že v podstate ich bolo viacej, sa osvedčilo 5, číslom 5 ľudí. Ale týchto už nemôžeme zamestnať, pretože vypadli z dlhodobej evidencie nezamestnaných. Takže spadli niekam inam. Veľmi sa obávam, že tie peniaze, ktoré sa dávajú na pasívne riešenie nezamestnanosti, sú jednoducho vyhodené peniaze. Netreba dávať ľuďom ryby, treba ich naučiť ryby chytať, už to tu niekedy toto príslovie odznelo. A preto si myslím, že keby tieto peniaze boli použité na to, napríklad, aby mestá, obce mohli si nechať urobiť za to základné práce, ako je čistenie mesta a podobne, tak aj tí ľudia by mali aspoň nejakú prácu alebo respektíve za tie peniaze by niečo odviedli.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Oberhauser.
Poslanec V. Oberhauser:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vláda sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala k určitým cieľom a záväzkom a vládni poslanci jej dali mandát vykonávať svoju funkciu práve vo vzťahu k týmto cieľom a záväzkom, ku ktorým ich viaže programové vyhlásenie. Je zrejmé, že na poli zamestnanosti alebo môžeme povedať, že rastom nezamestnanosti vláda absolútne zlyhala a v normálnych demokraciách by podala demisiu, lebo vidíme, že nezamestnanosť bude ďalej rásť. Do konca volebného obdobia tejto vlády vzhľadom na jej absolútnu neschopnosť riešiť problém bude nezamestnanosť sústavne rásť. Je odhad, že sa zvýši až na 1 milión ľudí tohto štátu, čiže v takejto situácii si myslím, že celá diskusia, ktorá smeruje o nejakých jalových opatreniach, ktoré nevedú k riešeniu problému, je len zástierkou, aby mohla vláda ďalej privatizovať strategické podniky, lebo to je zrejme jej jediným cieľom, ktorý ako-tak vie plniť. Ale aj to za otrasných podmienok, veď sa pozrite, čo sa vlastne stalo doposiaľ. Bankový systém, ktorý sa predáva, zostane z neho dlžoba okolo 100 miliárd korún, telekomunikácie sa predali hlboko pod cenu, čiže tieto veci aj v tej oblasti, ktorú ako-tak plní, plní s katastrofálnymi dôsledkami pre budúcnosť Slovenskej republiky. A preto treba, aby sa prijalo uznesenie, keď vláda nedokáže vyvodiť voči sebe dôsledky a vzdať sa sama, aby na základe predloženej správy táto snemovňa vyjadrila celej vláde nedôveru pre jej pôsobenie vo funkcii a spravovaní Slovenskej republiky.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Engliš, môžete reagovať na faktické poznámky.
Poslanec A. Engliš:
Ďakujem.
Ja by som odpovedal na niektoré myšlienky, ktoré tu odzneli. V prvom rade pán poslanec Rusnák, ja si myslím, že my vieme obidvaja, o čom som aj ja rozprával. Áno, určitá pomoc obciam tu bola aj nezamestnaným, ale nebola podložená ďalšími financiami napríklad na plynofikáciu, čističku a podobne, tak sa to minulo účinku. Práve o to ide. Ak sa tam vrhli tieto peniaze, mali sa vrhnúť aj iné, ktoré by to podporili, a tá zamestnanosť by mala zmysel. Bohužiaľ, nie vo všetkých obciach mala zmysel a o tom tu rozprávame. Bola to pomoc skutočne, tak ako som povedal, obciam aj nezamestnaným, áno, ale nebolo to riešenie skutočnej zamestnanosti, bolo to drahé.
Takisto si myslím, že som jasne povedal, aj v správe je to zakotvené, že to všetko bolo robené nie pre riešenie problému zamestnanosti v Slovenskej republike, ale poviem to vulgárne, pre pekné oči niekoho v Európskej únii. V podstate pre to, aby sme sa zapáčili Európskej únii. Ja akceptujem aj túto politiku, ale myslím si, že v oblasti zamestnanosti by mala byť prednosť daná politike vo vzťahu k občanom Slovenskej republiky. A ak tu posledný reagujúci na moje vystúpenie hovoril o odstúpení vlády, tak toto je hlavný dôvod, pre ktorý som aj ja povedal, že táto vláda robí niečo pre iných, a nie pre vlastných. Čiže považujem to skutočne až hraničiace s vlastizradou. Prepáčte a toto je myšlienka, na ktorú som vás tu upozorňoval a myslím si, že to niektorí pochopili.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Andrassy, nech sa páči, môžete vystúpiť.
Poslanec Ľ. Andrassy:
Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci,
kolegyne, kolegovia,
pán minister,
pred bezmála dva a pol rokmi schválila Národná rada Slovenskej republiky programové vyhlásenie vlády, v ktorom si vláda stanovila na obdobie štyroch rokov aj svoje základné ciele v hospodársko-sociálnej oblasti. Veľmi významný a z môjho pohľadu prioritný cieľ v otázke zvyšovania životnej úrovne občanov bolo aktívne riešenie nezamestnanosti. Programové vyhlásenie vlády obsahuje veľmi odvážne predsavzatie, a to záujem znížiť nezamestnanosť z celoslovenského hľadiska pod hranicu 10 percent. Dnes pri prerokúvaní správy vlády o plnení jej programového vyhlásenia v oblasti zamestnanosti je potrebné otvorene si priznať, že tento odvážny cieľ - zníženie nezamestnanosti pod hranicu 10 percent - sa vláde, ale aj celej súčasnej vládnej koalícii nepodarí naplniť. Nezamestnanosť sa stala rakovinou slovenskej spoločnosti a potrebné je ju liečiť, pretože ohrozuje život bezmála polmiliónovej armády nezamestnaných.
V prvom rade vláda, ale aj parlament, zamestnávatelia či samotní občania musia pridať ruku k dielu, musíme pristúpiť k odvážnym a razantným krokom. Osobne sa vo svojom vystúpení pokúsim ponúknuť konkrétne kroky, ktoré by mali priniesť ovocie v riešení otázky vysokej miery nezamestnanosti z pohľadu nezamestnanosti mladých ľudí, mladej generácie.
Za 30 mesiacov pôsobenia súčasnej vlády sa podarilo ale dosiahnuť nielen makroekonomickú stabilitu, zlepšila sa ekonomická rovnováha, zvýšila sa dynamika hospodárskeho rastu, ale významní domáci a aj medzinárodní ekonómovia konštatujú, že sa podarilo vláde vytvoriť základný makroekonomický predpoklad pre zdravý hospodársky rast. Podľa mňa sa podarilo urobiť dosť pozitívnych vecí aj z pohľadu života občana. Či už ide o prvé zníženie daňového zaťaženia fyzických, ako aj právnických osôb za posledných 10 rokov, prijal sa dlho očakávaný zákon o zriadení garančného fondu na ochranu zamestnanca pri zatvorení či skrachovaní fabriky, ale nie bezvýznamné je zvýšenie minimálnej mzdy z 2 400 korún v roku 1998 na súčasných 4 400 korún. Zmierniť ťažkú životnú situáciu pre sociálne najviac postihnutých či odkázaných spoluobčanov má zavedenie príspevku na bývanie.
Vážené dámy, vážení páni, všetci ale veľmi dobre vieme, že značnej časti našich spoluobčanov sa žije ťažko, každodenne sa trápia so starosťami, ako si zabezpečiť dôstojnejšiu životnú úroveň, ako uživiť seba, deti či rodinu. Z pohľadu občanov je to, čo urobila vláda pre zlepšenie ich životnej úrovne, stále málo. Aj preto sa kriticky pozerajú na kroky vlády, pretrváva u nich nedôvera a mnohokrát aj beznádej. Je to výzva pre nás politikov koaličných, ale aj opozičných, aby sme spoločne hľadali cestu, ako riešiť nezamestnanosť, ako poskytnúť občanom nádej na zlepšenie ich života.
Kvalita života 5,5 milióna Slovákov, ich životná úroveň či ich duševná pohoda záleží aj na nás, na našom rozhodovaní. Základnou výzvou do budúcnosti musí byť plná zamestnanosť, aby sme vedeli dať prácu všetkých ľuďom, ktorí chcú pracovať. Aj skúsenosti zo štátov Európskej únie, či už Veľkej Británie, Francúzska alebo Nemecka, jasne ukazujú, že moderné ekonomiky, moderné demokracie si za základný filozofický cieľ z hľadiska zamestnanosti dávajú opäť plnú zamestnanosť. Myslím si, že jedným zo základných predpokladov rozvoja národného hospodárstva a zároveň rozhodujúcou podmienkou zvyšovania zamestnanosti je vzdelanostná úroveň obyvateľstva a trvalý rast ich vzdelania a kvalifikácie.
Zmeny v každodennom živote, ktoré prináša so sebou revolúcia, transformácie sa spoločnosti na poznatkovo orientovanú spoločnosť, na poznatkovú ekonómiu. Rozhodujúcu úlohu už nezohrávajú len peniaze, ale vedomosti, informácia, informácie, kvalita je rovnako dôležitá ako kvantita. Tradičné formy zabezpečenia, ako je jedna práca na celý život či jednorazové vzdelávanie, strácajú význam. V čase výpočtovej techniky, informačných technológií musíme ponúknuť ľuďom nástroje do budúcnosti, musíme začať s celoživotným vzdelávaním. Hospodársky rozvoj Slovenska sa dá docieliť len tým, že bude spoločnosť vynakladať viac financií na podporu vzdelávania, vedy a výskumu. Mladých ľudí je nevyhnutné vzdelávať prostredníctvom nových, moderných technológií. Poprosil by som kolegu Cupera, aby nemal nemiestne pripomienky, aby sa správal slušne, pretože jeho vek mu nedovoľuje sa správať
sa tak, ako sa správa.
(Hlas z pléna.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec, môžete potom reagovať na pána poslanca Andrassyho, ale teraz vystupuje on, nechajte ho hovoriť. Je to jeho vec, o čom hovorí, vy môžete potom vystúpiť vo faktickej poznámke.
Poslanec Ľ. Andrassy:
Verejnosť veľmi dobre vie, že kto najviac v tomto parlamente tliacha, pán Cuper. Mladých ľudí je nevyhnutné vzdelávať prostredníctvom nových moderných technológií. Príkladom nám môže byť celoslovenský projekt INFOVEK, ktorý prináša na základné a stredné školy novú výpočtovú techniku, pripája školu na internet. Správa o plnení programového vyhlásenia vlády v oblasti zamestnanosti odhaľuje katastrofálnu situáciu v nezamestnanosti mladých ľudí, ľudí vo veku od 15 do 30 rokov. Z pol milióna nezamestnaných tvorí táto skupina spoločnosti až 50 percent zo všetkých nezamestnaných. Ukazuje sa, že spravidla ide o študentov učilíšť či stredných odborných škôl, teda o ľudí s nižším vzdelaním. Najlepšie a najflexibilnejšie sa na trhu práce pohybujú absolventi vysokých škôl. Ak chceme kráčať s dobou a nechceme zameškať vývoj vyspelých krajín, bezpodmienečne musíme pri príprave rozpočtu na rok 2002 zvýšiť rozpočet pre školstvo a zvýšiť počet študentov na slovenských vysokých školách. V štátoch Európskej únie študuje dnes na vysokých školách okolo 25 až 30 percent mladých ľudí, na Slovensku je toto percento len na hranici 17.
Dnes bude tento krok stáť spoločnosť viac peňazí zo štátneho rozpočtu na podporu výchovy a vzdelávania, ale návratnosť tejto investície je pre našu budúcnosť niekoľkonásobná alebo lepšie povedané, táto investícia je nevyčísliteľná.
Vláda Slovenskej republiky v týchto dňoch pripravuje nový vysokoškolský zákon. Ak chceme Slovensko, v ktorom nebude osud ľudí záležať len na privilégiách, s ktorými sa človek narodí, ale na vrodenom ľudskom potenciáli, potom zabezpečenie bezplatného vzdelávania na všetkých typoch vysokých škôl je viac ako nevyhnutné.
Predkladám preto návrh uznesenia Národnej rady, aby vláda Slovenskej republiky pri príprave zákona o vysokých školách rešpektovala skutočnosť, že pre zdravý rozvoj spoločnosti a jej hospodársky rast je nevyhnutné zabezpečiť prístup mladých ľudí ku kvalitnému a bezplatnému vysokoškolskému vzdelávaniu vo všetkých jeho formách. Som presvedčený o tom, že zavedenie poplatkov za vysokoškolské štúdium by ukradlo mladým ľuďom nádej na lepšiu budúcnosť, systémovo by sa nám v nadchádzajúcich rokoch nepodarilo riešiť otázku zamestnanosti. Verím, že toto uznesenie nájde vašu podporu a že to podporí aj poslanec Cuper.
Kolegyne, kolegovia, neriešenie kritickej situácie v zamestnanosti a zatváranie si očí pred týmto problémom má za následok len ďalšie prehlbovanie sociálnej nerovnosti, narastanie chudoby a beznádeje, zvyšovanie hospodárskeho úpadku Slovenska. Otázka nezamestnanosti sa musí riešiť v dvoch rovinách, musí sa riešiť dvoma rozhodujúcimi cestami. Prvá je zložitejšia, ide v nej o systémové koncepčné rozvojové impulzy, ktoré menia podmienky na trhu práce, modernizujú sociálno-ekonomické prostredie. O jednom z rozhodujúcich systémových krokov v oblasti zamestnanosti som hovoril pred chvíľou, ide o modernizáciu vzdelávacieho procesu, o prepojenie vzdelávacích inštitúcií s podnikateľským prostredím a o zachovanie bezplatného prístupu k vysokoškolskému vzdelaniu.
Druhou cestou sú opatrenia a programy, ktoré v relatívne krátkej dobe prinášajú vytvorenie nových pracovných miest. Pozitívne vnímam celoslovenský program zamestnávania mladých ľudí. Praktické napĺňanie takzvanej myšlienky práva na prvé zamestnanie sa konečne začalo uplatňovať aj na Slovensku. Predpokladá sa, že do tohto programu, ktorý organizuje Národný úrad práce, bude v tomto roku zapojených bezmála 10 tisíc evidovaných nezamestnaných mladých ľudí v rozpätí od 15 do 29 rokov. Pozornosť programu je sústredená na poradenské a sprostredkovateľské aktivity, rekvalifikačné kurzy, ale aj na aktívne prostriedky podpory trhu práce. V minulom roku sa program zamestnávania mladých ľudí realizoval pilotne v šiestich okresoch Slovenska a ukázalo sa, že práve poradenstvo a takisto sprostredkovateľské aktivity patria medzi najúčinnejšie formy, ktoré pomáhajú zaradiť sa mladým ľuďom na trhu práce do pracovného života.
Navrhujem preto, aby Národná rada prijala ďalšie uznesenie, v ktorom bude žiadať vládu, aby pripravila novelu zákona o zamestnanosti, v ktorej sa jasne bude definovať, že úrady práce môžu do prvkov aktívnej politiky zamestnanosti zaradiť aj poradenské a sprostredkovateľské aktivity. Dnes môžu byť tieto aktivity zaradené len do všeobecných nákladov úradov práce. Tak sa z úradov práce stali skôr štatistické centrá, a nie inštitúcie, ktoré majú aktívne pomáhať ľuďom bez práce nájsť si uplatnenie na trhu práce, nájsť si prácu.
Neštandardnou, ale odvážnou je podľa mňa cesta v dnešnej zložitej situácii pri zamestnávaní ľudí aj cesta daňových úľav pre absolventov škôl. Prognóza demografického vývoja spoločnosti ukazuje, že až do roku 2006 bude stále narastať počet obyvateľov v produktívnom veku. Na trhu práce, na trh práce bude teda prichádzať viac absolventov škôl, ako bude odchádzať ľudí do starobného dôchodku. Táto prognóza ma utvrdzuje v potrebe novelizovať daňové zákony tak, aby sme v dnešnej zložitej situácii pri zamestnávaní mladých ľudí dali absolventovi školy možnosť podnikať, možnosť zapojiť sa do pracovného života, nie nasmerovať jeho prvú cestu po absolvovaní školy na úrad práce pre vyplnenie sociálnej dávky.
Podávam preto tretí návrh do uznesenia, v ktorom Národná rada Slovenskej republiky požiada vládu, aby do septembra tohto roku predložila novelu daňových zákonov tak, aby od 1. januára budúceho roku mohli byť absolventi škôl oslobodení od platenia dane z príjmu na obdobie dvoch rokov, ak začnú podnikať po absolvovaní už strednej alebo vysokej školy.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa prihlásili siedmi poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Pán poslanec Engliš je posledný.
Pani poslankyňa Aibeková, nech sa páči.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem pekne.
Vážený pán poslanec,
aj keď ste v niektorých okamihoch prejavili snahu dať aj nejaké riešenia z tejto bezvýchodiskovej situácie, nehnevajte sa, ale bolo to skôr ako taký povinný referát, ktorý sme voľakedy na vysokej škole museli robiť bez ohľadu na to, akej problematike sa venujeme. A ešte tam boli aj chyby, pretože keby ste si prečítali materiál, tak minimálna mzda od 1. 1. 1998 bola 3 000 korún, a nie 2 040, 2 400. A keď to vychvaľujete, ako sa zvýšila minimálna mzda, ja beriem, povedala som, že to bol jediný zákon za vašej vlády, ktorý nebol reštriktívny, ale aj v tom ste sa správali absolútne schizofrenicky, pretože keď sme prišli s novelou na úpravu minimálnej mzdy na 4 000 korún, tak ste to nepodporovali, ale keď to o pol roka predložil pán minister, tak už ste tu ujúkali od nadšenia, aký je to vynikajúci krok.
Čo sa týka daňového zaťaženia, áno, znížilo sa, to všetci berieme na vedomie, ale zvýšila sa vám odvodová zaťaženosť všetkých, ktorí pracujú, to je jedno, akým spôsobom. Od 1. 1. sa zvýšila aj do zdravotného poistenia, aj do sociálnej a vieme, že s týmito odvodmi majú podniky a podnikatelia najväčšie problémy, čiže nielen daňovú zaťaženosť riešiť, ale konečne napraviť túto deformáciu v odvodových povinnostiach, pretože to je jednou z bŕzd rozvoja malého a stredného podnikania.
Čo sa týka ďalšieho vzdelávania, áno, súhlasím, Slovenská republika musí mať viac vysokoškolsky vzdelaných ľudí, ale tiež si vstúpte do svedomia, ako ste chceli politicky likvidovať vysoké školy iba preto, že vznikli za predchádzajúcej vlády a robil to aj váš minister.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Húska.
Poslanec A. M. Húska:
Ďakujem.
Pán poslanec Andrassy popri celkom objektívnych informáciách hovoril aj niektoré informačné šumy a trúsil informácie o tom, že treba oceniť našu makroekonomickú stabilitu. Priatelia, to nie je stabilita. Aj podľa objektívnych analytikov rast do 3 percent sa považuje za stagnačný, takže situácia je taká, že naopak, zrazili sme hospodárstvo z priemerného rastu 6 percent HDP na necelé 2 percentá. Je to presne opačná situácia, pri akej by sme mohli hovoriť o stabilite. Je len takzvaná ironická stabilita, ktorá hovorí, že najstabilnejšou je ekonomika mŕtva, pretože tá nevykazuje naozaj žiadne zmeny. Viete s ekonomikou to je ako s bicyklom, buď je v pohybe, alebo sa vlastne rúca. Inej možnosti nieto.
A pokiaľ ide o vzdelávanie, myslím si, že spoločnosť jednoducho nesmie prepadnúť tým lacným informáciám o tom, že aj vzdelávanie je nákladné a podobne. Pre mladých ľudí, ktorí objektívne vstupujú do života, nie je iná povinnosť spoločnosti voči nim ako to, že ich pripraví kvalifikačne. To znamená, že je celkom prirodzené, že treba rátať s výchovou, a to nie na...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Za predpokladu, že minister školstva pán Ftáčnik, ktorý je členom tej istej strany, ako tu vystupujúci Andrassy, robí takú politiku, že dáva fakultám o 2 milióny na mzdové prostriedky menej ako v minulom roku, a to už v minulom roku, keď sľúbil, že budú zvýšené platy vysokoškolských učiteľov a v realite boli znížené niekde o tisíc, niekde o dve tisíc a niekto tu bude tvrdiť ako podpredseda tej istej vlády, ako to tvrdí Andrassy, že im ide o to, aby zvýšili vzdelanosť na Slovensku, to pokladám u Andrassyho za absolútnu bezcharakternosť. To charakterizuje tak politiku subjektu, z ktorého vyšiel, aj jeho vlastné prostredie a jeho vlastnú výchovu. Nemá úctu k starším, nemá úctu k nikomu. Zneužije na, na "okydávanie" svojich politických protivníkov každý plátok - ako posledne v City Expresse na moju osobu a na osobu pána poslanca Baca, čo by nám mohol vzdať aj nejakú úctu, ale to od jeho bezcharakternej osoby absolútne nechcem žiadať, pretože, pán Andrassy, nechajte sa najprv vy informovať, naučte sa istým morálnym a etickým zásadám a potom vám možno dôjde, že niečo také, ako ste tu predniesli spoza tejto tribúny, hovoriť občanom Slovenskej republiky nemôžete, ak máte v sebe štipku charakteru, pretože nie je to isté niečo hovoriť a iné konať. A my ako tí, ktorí sme postihnutí vašou politikou, môžeme povedať, jednoducho klameš, pretože nie zvyšujete platy vysokoškolským učiteľom, ale nútite nás, aby sme prepúšťali mladých asistentov na nezamestnanosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Oberhauser.
Poslanec V. Oberhauser:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán poslanec Andrassy vystúpil s typickou svojou socialistickou fatamorgánou, ktorá nemá absolútne žiadny reálny podklad. Je vo vláde jeho strana, práve títo ministri rozhodujú o tom, o čom hovoril, veda nemá žiadnu podporu práve od toho istého ministra, ktorý vyšiel z SDĽ - pána Ftáčnika, on navrhuje zákony, ktoré hovoria o spoplatnení vzdelávania, respektíve vládna koalícia, v ktorej je, čiže chce bojovať sám proti sebe alebo proti svojim koaličným súperom, tak neviem, o čom nás tu presviedča.
Takisto je to aj s úľavami na daniach pre absolventov škôl. Veď je to plne v gestorstve pani ministerky Schmögnerovej zo SDĽ, čiže do vlastných radov hovoríte, pán poslanec, a vyškoľte ich doma, by išli týmto smerom a riešili problémy nezamestnanosti na Slovensku a neotvárajte to tu, ako keby to bola nejaká novinka, ktorou chcete prekvapiť tento parlament.
Na dôvažok nepoznáte problematiku a tie vaše návrhy nevedú k riešeniu. Na Slovensku hovoriť o plnej zamestnanosti, keď vaša vláda pustila sem obchodné siete, ktoré likvidujú slovenských obchodníkov a vydierajú slovenských výrobcov a vy ste doposiaľ neprijali zákon na reguláciu ich činnosti, je absolútne neinformované a nekvalifikované stanovisko. Takisto keď sa pozriete aj na ostatné otázky, napríklad týkajúce sa daňových prázdnin alebo nejakého takéhoto postupu pri riešení pomoci absolventom, aby išli podnikať. Ale veď bez peňazí sa podnikať nedá. Veď vy nevytvárate fondy, ktoré by oživovali hospodárstvo a umožňovali malým a drobným podnikateľom živnostníkom fungovať. Takže o čom tieto jalové reči, ktoré nemajú reálny obsah?
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Halušková.
Poslankyňa J. Halušková:
Ďakujem za slovo.
Chcela by som doplniť vystúpenie môjho pána kolegu jedným faktom. Mňa v správe zaujal ten bod, kde sa píše, že ministerstvo by malo pripraviť národný program absolventských stáží. Tento fakt bol dobre prijatý aj v regiónoch, len by som chcela upozorniť pána ministra, že ešte na okresných úradoch v niektorých regiónoch o tom nič nevedia, aj keď tu sa píše, že bude sa to len pripravovať, boli by veľmi radi, keby to bolo urobené v takom predstihu, že aby to už zasiahlo absolventov, ktorí budú tento rok opúšťať školy, pretože si myslím, že aj pri reforme verejnej správy by bolo dobré, keby sa títo mladí ľudia mohli využiť či v štátnej správe alebo v samosprávach. A bolo by to veľmi dobré, že skutočne tá prvá cesta tých absolventov by nešla na úrad práce, a keď, tak len pre pokyny alebo pre nejaké informácie, kde by mohli nastúpiť a aké by boli ich ďalšie plány.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Prokeš, nech sa páči.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Je mi veľmi ľúto, že musím povedať kolegovi Andrassymu, že jeho vystúpenie bolo číry populizmus. Nič viac. Právo na prvé zamestnanie pre mladých ľudí je nesmierne pekné, ale populistické heslo, pretože v podstate je to diskriminácia ostatných. Pýtam sa, čo ľudia, ktorí stratia zamestnanie dva roky pred dôchodkom. Tí sa môžu ísť pásť alebo majú čím skôr umrieť, pán poslanec?
A pán poslanec, má to ešte jeden háčik. Skrýva ho sebe vlastne právo na prvé zamestnanie. Vlastne nemožno sa zbaviť flákača. Aj dnes je práve preto vážny problém so zamestnávaním mladých ľudí - absolventov, pretože v podstate ho neviete potom prepustiť, ak sa neosvedčí. A tak radšej každý zamestnávateľ siaha po niekom, kto už nejaké zamestnanie má za sebou, pretože v podstate, ak sa neosvedčí u neho, tak ho aspoň vie prepustiť.
Obávam sa, že prvý krok, ktorý treba urobiť, je vlastne zmena Zákonníka práce, pretože príliš chráni, by som povedal, v tejto chvíli zamestnanca proti zamestnávateľovi, a zabúdame na to, že očakávame, že ten zamestnávateľ musí vytvárať podmienky pre to vlastne, aby mohol zamestnávať. Ale keď sa mu tam raz posadia ľudia, ktorí sú nevýkonní a on ich nevie prepustiť, tak tá ekonomika sa nikdy nerozbehne. Takže sa nehrajte na ľavopravicových, ale skúste naozaj rozmýšľať ekonomicky. A čo sa týka toho oslobodenia od dane z príjmu vysokoškolákov, ak začnú podnikať, pán poslanec, tento pokus tu už bol. Má jeden základný problém, totálny únik z daní, pretože budú robiť biele kone.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Engliš.
Poslanec A. Engliš:
Ja musím na to reagovať, čo tu povedal pán poslanec, pretože skutočne mám pocit, že to bol referát, ktorý pripravil niektorý úradník vo vašej centrále a nemal to kto prečítať. Hovoriť o plnej nezamestnanosti alebo plnej zamestnanosti, ja neviem, čo to je. Ospravedlňujem sa, ale skutočne, ak pán Cuper tu skríkol, že je to komunistické, že sú to komunistické drísty, tak nemal asi ďaleko od pravdy. Dlhodobo nezamestnaných je to 226 tisíc z 558 tisíc ľudí, 40 tisíc ľudí je nad 48 mesiacov. Každý psychológ, každý, kto sa tomu venuje, tak vie veľmi dobre, že týchto ľudí nad štyri roky je obrovský problém zamestnať, ak je ich vôbec možné, ak sa dajú vôbec zamestnať. Takže nehovorme o veciach, ktoré skutočne odporujú, nehovorím, že praxi, ale aj teórii, aj praxi.
Prístup mladých ľudí k bezplatnému štúdiu je správny, ale nerieši otázku zamestnanosti. Možno, že rieši otázku zamestnanosti v Nemecku alebo v Spojených štátoch, kde nám týchto ľudí doslova odsajú, ak nevytvoríme podmienky alebo možnosti zamestnať sa v Slovenskej republike. Čiže je to problém komplexného riešenia, áno, a nie vytrhávanie jednotlivých nástrojov z tohto komplexu. Aj keď myšlienky, ktoré tam odzneli, boli niektoré dobré. Pokiaľ ich nebudeme riešiť komplexne, tak je to všetko, poviem na rovinu, o ničom. Výsledok bude možno horší, ako je teraz.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Andrassy, môžete reagovať na faktické poznámky.
Poslanec Ľ. Andrassy:
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Som veľmi rád, že značná časť faktických poznámok viedla k základnej myšlienke, a to je myšlienka zabezpečenia plnej zamestnanosti, ktorá musí byť prioritnou pre všetkých politikov, ak chcú zabezpečiť rozvoj spoločnosti. Ak pán Engliš hovorí, že je to výmysel komunistov, tak ho chcem vyviesť z omylu, pretože základný cieľ - plná zamestnanosť - je základná myšlienka Európskej únie, je to základný cieľ vo Veľkej Británii, Francúzsku, Nemecku a ide o to, aby štát zabezpečil také prostredie, v ktorom tí, ktorí chcú pracovať, budú pracovať. To neznamená, že bude nula nezamestnaných, ale každý, kto má záujem pracovať, aby mu bolo umožnené.
Nebudem reagovať na osobné invektívy ani poslanca Cupera, ani poslanca Oberhausera, lebo nato som zvyknutý, ale všetkých chcem ubezpečiť, že vystúpenie som si sám pripravil a som si ho pripravil po dôkladnom preštudovaní podkladov nielen od vlády, ale takisto aj od Národného úradu práce, od zamestnávateľov, ale takisto aj odborárov.
Súhlasím s pani poslankyňou Aibekovou, že najväčším problémom na Slovensku nie je ani vysoká daňová zaťaženosť, ale je vysoká zaťaženosť pri odvodových povinnostiach. Aj preto som hlasoval proti tomu, aby sa napríklad zvýšili aj odvody do zdravotnej poisťovne, pretože minister zdravotníctva sľúbil, ako sa zlepší zdravotná starostlivosť, ale nič sa nezlepšilo, lebo zvýšenie odvodov ešte viac zaťažilo zamestnávateľov a tam treba hľadať možnosti, ako pomôcť zamestnávateľom, aby vytvárali nové pracovné miesta.
A ak hovoríme o otázke vysokých škôl, tak problémom Slovenska je to, že dávame len 0,5 až 0,6 percenta z HDP na rozpočet vysokých škôl. Toto percento je potrebné zvýšiť minimálne na 1 percento z HDP, lebo inak nedokážeme zabezpečiť kvalitné vzdelávanie. Ale som presvedčený o tom, že kvalitné vzdelávanie nikdy nebude zabezpečené tým, že spoplatníme alebo zavedieme poplatky za vysokoškolské štúdium a vždy budem proti tomu hlasovať, aj poslanci za Stranu demokratickej ľavice.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pán poslanec Andrassy bol posledný písomne prihlásený, preto sa pýtam, kto sa hlási ústne do rozpravy. Pani poslankyňa Aibeková, páni poslanci Tatár, Zlocha, Dzurák, Antecký. Pán poslanec Antecký nie? Pán poslanec Oberhauser a pán spoločný spravodajca posledný. Osem poslancov. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy k tomuto bodu. Takže si píšem pani poslankyňa Aibeková, pán poslanec Tatár, páni poslanci Zlocha, Dzurák, Antecký, Oberhauser, Prokeš, ako posledný pán poslanec ako spravodajca.
Ďakujem pekne.
Ešte predtým, čo by som prerušil doobedňajšie rokovanie a vyhlásil teda prestávku na obed, chcem vás znova upozorniť na jednu pozvánku na prezentáciu, dostali sme pozvánku na prezentáciu života a činnosti Chiare Lubichovej, zakladateľky a prezidentky Hnutia fokoláre, ktorá sa uskutoční dnes vo vestibule Národnej rady Slovenskej republiky.
Prajem vám dobrú chuť.
Pokračovať budeme o 14.00 hodine.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím panie poslankyne a pánov poslancov, aby sa sústredili na odpoludňajšie rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán poslanec Galbavý, navrhovateľ úspešných zákonov je prítomný v rokovacej sále. Pani poslankyňa Aibeková je ako prvá v poradí ústne prihlásených do rozpravy. Prosím časomieru na 10 minút.
Pani poslankyňa, máte slovo.
Poslankyňa M. Aibeková:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
aj keď za absolútneho nezáujmu poslancov, predovšetkým SDK, ktorí by mali mať najväčší podiel zodpovednosti na súčasnom stave nezamestnanosti. Napriek tomu mi dovoľte niekoľko slov povedať k prerokúvanému materiálu. Nebudem opakovať, čo už bolo povedané, alebo to, čo je v materiáli, pretože naozaj si myslím, že treba prejsť ku konkrétnym návrhom na opatrenia, preto budem hovoriť k takým veciam, o ktorých sa ešte nehovorilo alebo sa len okrajovo spomenuli.
Skôr ako prejdem k svojmu vystúpeniu, keďže mi už čas vo faktickej poznámke reagovať na pána poslanca Andrassyho vypršal, dovoľte mi ešte povedať mu dve veci. Čo sa týka jeho uznesenia, myslím si, že ten druhý bod prekladať na septembrovú schôdzu Národnej rady nový zákon o zamestnanosti je zbytočné, pretože požaduje, aby bolo v ňom jasne definované, že úrady práce môžu do prvkov aktívnej politiky zamestnanosti zaradiť aj poradenské a sprostredkovateľské aktivity. Ale toto úrady práce majú robiť, robili aj robia. Samozrejme, pri takom veľkom počte sa zameriavajú skôr na tie kontrolné aktivity. Takže myslím si, že tento druhý bod je nadbytočný. Ale k tomu sa vyjadrí pán minister.
Čo sa týka reformy školstva, áno, vo viacerých vystúpeniach to bolo jednoznačne požadované a je nevyhnutná reforma školstva. Ja sa budem držať problematiky zdravotníctva, ktorej sa venujem. Aj tu musí prebehnúť reforma školstva, pri vstupe do Európskej únie nie je možné, aby existovali stredné zdravotnícke školy, čiže aj toto vás čaká, pán minister. Nie vás, ale budete musieť tiež riešiť nezamestnané učiteľky a učiteľov stredných zdravotníckych škôl, pretože sestry pri vstupe do Európskej únie musia mať vyššie vzdelanie či už formou bakalárskeho alebo vysokoškolského vzdelania. Ale chcem na jedno upozorniť, že zvyšujeme počet vysokoškolákov, ale nepripravujeme im podmienky. Pozrite sa, aká je situácia v Bratislave. Nedostatok internátov, drahé cestovné a tak ďalej, čiže som za to, aby sa zvyšoval počet vysokých škôl a absolventov na nich, ale musíte počítať aj s prípravou podmienok pre týchto študentov, inak to zostane zase iba jedným zo sľubov na papieri.
K nelegálnej práci iba dve krátke poznámky. Opatrenia musia byť spojené: represívneho charakteru a motivačného charakteru. Represívne nemusíme ďaleko chodiť, pán minister, vy viete, že v Európskej únii, v okolitých štátoch Európskej únie je tento problém riešený. Na 100 percent sa nepodarili žiadnej krajine vyriešiť, pretože nelegálna práca je aj v Rakúsku, v Nemecku, v Taliansku, Francúzsku a tak ďalej. Treba pripraviť nové zákony. Na to som už reagovala, takže nebudem to ďalej rozvíjať. Kontrola. Kontrola áno, nielen kompetentné orgány, ktoré tu už boli spomenuté a ktoré priamo súvisia s touto oblasťou, ale musia sa tu zapojiť aj daňové a colné úrady, pretože o jednom sa ešte nehovorilo. Hovorilo sa o postihovaní zamestnávateľov, ktorí využívajú priestor a vlastne zamestnávajú ľudí na čierno, ale nehovorilo sa tu o skupinách občanov, ktorí napríklad chodia pracovať do zahraničia, a pritom doma poberajú sociálne dávky.
Takže myslím si, že na túto oblasť by sa mala vláda tiež pozrieť. A v tých motivačných opatreniach bolo povedané, že jednou z ciest, a tu zase máme model napríklad z Portugalska, Španielska, kde bola veľmi vysoká nezamestnanosť a podarila sa im znížiť, ale aj z transformujúcej sa krajiny Slovinsko, a to je rozvoj malého a stredného podnikania. Španieli a Portugalci doslova razili takéto heslo malého a stredného podnikania. Samozrejme, ich situácia bola iná, pretože dostali finančné prostriedky z fondov Európskej únie, ale aj tak táto metodika sa im osvedčila a nám pri vstupe takisto myslím si, že alebo keď budeme bližšie k vstupu do Európskej únie, že sa tieto fondy majú použiť na to. A zdôrazním, že nemôžeme z týchto motivujúcich činiteľov vypustiť ani znižovanie odvodovej zaťaženosti, pretože tá, keď bude rásť, tak ako vzrástla od 1. 1. 2001, tak sa nepohneme ďalej.
Mám na vás konkrétnu otázku, pán minister, a to súvisí so zdravotníckymi materiálmi. V materiáli pána ministra analýza a tak ďalej, nebudem hovoriť ten dlhý názov, hovorí aj o redukcii 5 200 pracovníkov zo zdravotníctva. Tým by sa zvýšila nezamestnanosť Slovenskej republiky, keby to išlo za rok a do konca vašej vlády takmer o percento. On sa odvoláva, preto kladiem túto otázku na vás, že sa odvoláva, že títo pracovníci sa budú môcť zamestnať v sociálnej oblasti v rámci takzvaných zdravotno-sociálnych lôžok. Aj keď je to myšlienka dobrá, máme veľa akútnych lôžok a málo chronických, tak doteraz ešte nie sú k tomu prijaté potrebné zákony ani finančné riešenie tohto problému, pretože bez financií vám zákon nepomôže. Tak sa chcem spýtať, pán minister, aká je situácia zo strany vášho rezortu, lebo minister zdravotníctva presúva zodpovednosť na vás, ako je to, či aj vy ste stotožnený s týmto prechodom 5 200 ľudí zo zdravotníctva do vašej oblasti. Tieto lôžka je potrebné, nakoniec vy viete dobre, že v reštitúciách prídete o mnohé budovy a myslím si, že niektoré zdravotnícke budovy by sa dali pretransformovať a premeniť na takéto zariadenia.
A ešte na záver jedna problematika, ktorej sa tu zatiaľ nikto nevenoval, a to je ženská problematika. Aj keď pán poslanec Engliš hovoril, že je menej nezamestnaných žien ako mužov, je to pravda, ale napriek tomu je to veľmi boľavý problém, pretože ženy sa ťažko uplatňujú na trhu práce niekedy aj preto, že majú malé deti a zamestnávatelia ich neradi prijímajú, a vieme, pán minister, že boli mnohé služby, ktoré umožňovali ženám sa zamestnať a boli zrušené škôlky, jasle a služby, ktoré im pomáhali riešiť mimopracovný čas, ako sú čistiarne, práčovne a tak ďalej. Tu vidím priestor znovu na zamestnanie žien, pretože v týchto službách sa nedostatočne využíva ženská práca, je slabo oceňovaná a tu si myslím, že by bolo veľmi dobré naozaj zaviesť inštitút skrátenej pracovnej doby alebo dve ženy na jedno pracovné miesto. Hlavne matky by toto privítali, ale musíte zmeniť aj ocenenie ženskej práce, pretože jednoznačne všetky analýzy hovoria, že ženy v priemere majú nižšie mzdy, nižšie mzdové ohodnotenie, ako je u mužov, a je to na úrovni asi 70 percent. Takže myslím si, že tu je veľký priestor.
Pán poslanec Brocka hovoril o probléme cestovného ruchu. Myslím si, že tu je veľký priestor pre Slovensko. Okolité krajiny aj transformujúce sa, aj krajiny Európskej únie majú ďaleko vyšší zisk z cestovného ruchu a zamestnávajú oveľa viac ľudí. Myslím si, že tu je veľký priestor práve pre rozvoj služieb v spojitosti s cestovným ruchom.
A na záver problém zdravotníctva, konkrétne kúpeľníctvo. My nevieme využiť slovenské kúpele v takom rozsahu, ako by sa dali. Je tam možnosť udržania nielen pracovných miest, ale aj ich rozširovania. Za to vy nemôžete, pán minister, ale taký príklad negatívny, ako je Sliač, tu sa robili politicko, neviem aké všelijaké "hrátky", a pritom tam prišlo veľa ľudí o zamestnanie, a Sliač mal perspektívu, bol by sa rozvíjal aj spolu s letiskom v rámci tohto kúpeľníctva.
Takže myslím si, že tých možností na to, ako riešiť nezamestnanosť, je veľa, ale skutočne sa musí do toho zapojiť celá vláda. Nemôže to zostať na pleciach jedného ministra, ktorý už potom len hasí zložitú situáciu. Predovšetkým ekonomickí ministri. Aj ja vytýkam pánovi ministrovi Harachovi, že čo sa týka oblasti cestovného ruchu, že tu skutočne neurobil nič okrem deklarácie na papieri, ale nevytvoril priestor pre aktívny rozvoj cestovného ruchu, tým ďalšieho zamestnávania aj zamestnávania žien. Takže ja si myslím, že cesty a metódy sú, len ich treba rýchle uplatniť.
Ďakujem pekne za pozornosť.