Pátek 30. března 2001

Podpredseda NR SR M. Andel:

Pán poslanec Andrejčák, máte slovo.

Poslanec I. Andrejčák:

Ďakujem za slovo.

Chcem doplniť pána poslanca a budem hovoriť potom na adresu ministra hospodárstva, ale nedá mi jednu poznámku k pánovi poslancovi Brockovi.

Súhlasím s vaším návrhom, bolo by to najrozumnejšie. Nesúhlasím však s tým, ako ste označili, že nezamestnanosť je najväčším problémom. Podľa nás najväčším problémom Slovenska, a teda rozhodne väčším než nezamestnanosť, je nečinnosť vlády riešiť tento problém. Aj ako dôkaz uvádzam konkrétnu činnosť ministra hospodárstva, ktorú nedávno predviedol. Bude to raz spomínané a Slováci to budú hodnotiť tak, ako povestné spochybnenie slovenských zbrojárov posledným federálnym prezidentom.

Je to v kauze aligátora. Aligátor je vozidlo, a to hovorím otvorene, ktoré slovenská armáda nepotrebuje. Slovenská polícia ho nepotrebuje, a keď ho raz kúpi niekto z nich len preto, aby výrobcovi potvrdil, že aj naše ozbrojené sily to vedia využiť. Toto vozidlo však malo vo svojom osude šťastie, že sa našla slovenská firma, ktorá presvedčila Nemcov, že keď dajú ich vybavenie do toho vozidla, bude predajné. Tak sa dostalo až na výstavu. A tam pod kým vystupovalo, nie je podstatné. Podľa mňa podstatné bolo, že sa mohlo vyrábať. Už sa nebude. Už minister Harach osobne tým, že sa vyhrážal, že budú stíhaní a postihnutí ľudia, ktorí to spáchali, tak už pre celý svet slovenský minister hospodárstva povedal, neverte Slovákom. Ani tým, čo vyrábajú, ani tým, čo predávajú, lebo aj tak to každý "vykváka" dopredu. Prvá správa o "zbrojárine" sa robí, až keď je v kasárňach a zaplatená. My to robíme opačne ako svet. Takže vyrábame nezamestnaných znovu, tak ako kedysi federálny prezident. "Blahoželám" pánovi ministrovi, ale s veľkými úvodzovkami.

Podpredseda NR SR M. Andel:

Pán poslanec Halmeš.

Poslanec F. Halmeš:

Ďakujem.

Mne sa toto odpoludňajšie piatkové ticho v parlamente páči práve preto, že po dlhom čase sa zase počúvame a môžeme stratiť motiváciu sa urážať, a teda rozprávať len podstatné veci, teda k meritu veci, k nezamestnanosti.

Pán kolega Švantner navrhol, myslím si, racionálny návrh, aj keď nebol nový, že treba zanalyzovať príčiny takej obrovskej nezamestnanosti a hľadať solídne východiská na úrovni vlády. Myslím si, že v každom vystúpení, ktoré počínajúc premiérom, pánom ministrom ešte včera, sa hovorilo o tom, že takéto kroky sa uskutočňujú, a preto by sme sa tam spoločne mohli zísť na príprave týchto dokumentov. Aj na príprave analýzy, tá je však v zásade dosť jasná, skôr naozaj je problém urobiť reálne, solídne, akčné, finančne podložené kroky a východiská z tejto situácie. Teším sa na spoluprácu.

Podpredseda NR SR M. Andel:

Ďakujem, pán kolega.

Slovo má pán poslanec Dzurák.

Poslanec Ľ. Dzurák:

Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán poslanec Švantner,

vystúpil si ako kritik vlády, ako keby nezamestnanosť vznikla len v posledných troch rokoch za účinkovania tejto vlády. Ja si myslím, že je to vleklý problém od roku 1990, a mám obavy, že ani ďalšia vláda a ani ďalšie vlády, tak by som povedal, ho úplne nevyriešia. Páčilo sa mi na tvojom vystúpení to, že jednoducho si hľadal možno takú formu možnej budúcej spolupráce, čo si myslím, že bude potrebné spojiť sily opozície aj koalície, lebo žiadna vládna koalícia jednoducho takýto problém asi sama nevyrieši.

Horšie je to však už, a to je typické pre teba, že opäť si sa obul do SDĽ, ako keby ona jediná bola proste za tento stav zodpovedná. Myslím si, že práve ministri SDĽ sú tí poslední, ktorí jednoducho by tento stav privodili. A kto pozorne sleduje vystupovanie a aj závery ministrov za SDĽ, urobí si svoj úsudok. Ja si myslím, že by sme mali tie sily spojiť presne tak, ako to robíme v regiónoch. Ja budem o tom hovoriť vo svojom vystúpení, ale presne tak, ako bojujeme koalično-opozične za zamestnanosť baníkov a mnohé ďalšie veci, myslím si, že by sme mali aj v tomto parlamente nájsť cestu, lebo cesta vzájomného osočovania a hľadanie vinníkov nevedie k ničomu. A myslím si, že naši občania už majú toho plné zuby.

Podpredseda NR SR M. Andel:

Ďakujem pekne.

Pán poslanec Švantner, nech sa páči, môžete reagovať na vašich predrečníkov.

Poslanec D. Švantner:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Je zaujímavé, ako reagujú moji kolegovia. Keď by som ich rozdelil na vládnu koalíciu a opozíciu, tak by sa zdalo, že áno, opozícia rešpektuje moje návrhy, ale čo ma veľmi potešilo, to bolo to, že pozitívne zareagoval aj pán kolega Halmeš, a je zaujímavé, že do určitej miery pozitívne zareagoval aj pán Dzurák. Mne z toho vychádza asi to, že len pán Bohunický nepochopil, a ja si myslím, že keby bol počúval, čo som hovoril, tak by bol našiel aj tie pozitívne veci, ktoré som ja navrhoval, čo by sme mali spoločne spraviť.

Ja si myslím, že jeho sused pán poslanec Dzurák mu to teraz cez prestávku alebo cez obed vysvetlí.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Panie poslankyne, páni poslanci, prosím všetkých poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály. Národná rada Slovenskej republiky rokuje do 14.00 hodiny, je nedôstojné, aby sme taký vážny bod programu, akým je správa o súčasnom stave a plnení programového vyhlásenia vlády v oblasti sociálnej politiky, prerokúvali za takejto prítomnosti poslancov. Naozaj neviem to charakterizovať inak ako totálny nezáujem.

(Reakcia z pléna.)

Páni poslanci, prerušujem na 5 minút rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.

Prosím predsedov poslaneckých klubov, aby sa dostavili na krátku poradu, stačí koalície, pretože opozícia je prítomná.

(Po prestávke.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Páni poslanci, ospravedlňujem sa, že sme nedodržali čas na prestávku, že trošku sa prestávka predĺžila, ale pokúšame sa aj vzhľadom na ešte veľa neprerokovaných bodov upraviť program 46. schôdze tak, aby sme boli operatívnejší, schopnejší rokovať, tak ešte prosím o krátke strpenie.

Panie poslankyne, páni poslanci, po porade s predsedami poslaneckých klubov budeme pokračovať v dnešnom rokovaní 46. schôdze Národnej rady. Ďalej sme sa dohodli, že po prerušení schôdze o 14.00 hodine budeme pokračovať v utorok o 13.00 hodine rokovaním 46. schôdze programom tak, ako je schválený, rozpravou o sociálnej situácii v Slovenskej republike. Predbežne bolo navrhnuté, aby sme budúci týždeň rokovali aj po 19.00 hodine, najdlhšie však do 21.00 hodiny. A ak by bolo možné sa dohodnúť, že budúci týždeň by sme program 46. schôdze mohli prerokovať.

(Reakcia z pléna.)

Apelujem na všetkých predsedov poslaneckých klubov, aby zabezpečili takú účasť svojich poslancov, aby Národná rada bola počas celých rokovacích dní uznášaniaschopná v ktorúkoľvek chvíľu. Prosím pánov poslancov o účasť na rokovaní.

Ďalší v poradí prihlásený do rozpravy o tomto bode programu je pán poslanec Július Brocka, ktorý vystúpi za poslanecký klub KDH.

(Ruch v sále.)

Nech sa páči, pán poslanec Brocka, máte slovo.

Poslanec J. Brocka:

Vážený pán podpredseda Národnej rady,

vážený pán podpredseda vlády,

dámy a páni,

médiá veľmi pozitívne hodnotili skutočnosť, že o bezpečnostnej stratégii Slovenskej republiky sa konečne opozícia i koalícia zhodli, čo je veľmi pozitívny signál nielen doma, ale i v zahraničí. A ja by som bol veľmi rád, keby k podobnej zhode mohlo prísť v tejto sále medzi opozíciou a koalíciou aj pri riešení...

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Prepáčte, pán poslanec, prosím pána ministra, navrhovateľa tohto bodu programu za vládu Slovenskej republiky, aby sa dostavil do rokovacej sály.

Pán poslanec Brocka, prerušujem vaše vystúpenie až do príchodu pána ministra.

(Prerušenie rokovania - čakanie na navrhovateľa.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Panie poslankyne, vzhľadom na neprítomnosť pána navrhovateľa...

(Ruch v sále.)

Pán poslanec Brocka, môžete pokračovať vo svojom vystúpení.

Poslanec J. Brocka:

Áno.

Chcel by som, aby teda tento problém bol naším spoločným problémom aj preto, a myslím si, že to je dôvod, prečo by sme mohli konštruktívne pristupovať k riešeniu tohto problému, že máme všetci maslo na hlave, aj tí, ktorí tu boli v bývalých vládach. A nechcem teda hovoriť o tých konkrétnych príkladoch, už ich vymenoval aj predseda vlády. Ale chcel by som to povedať aj na adresu súčasnej vlády, že opatrenia, s ktorými vláda prichádza, tak nie sú primerané tomu, že vysoká nezamestnanosť, 20-percentná nezamestnanosť je problémom číslo 1 na Slovensku.

Ja viem, táto vláda to nemá jednoduché, lebo naháňať toľko zajacov naraz sa s výrazným a okamžitým úspechom veľmi dobre naraz nedá. Ja spomeniem len niekoľko zdedených problémov, nielen ten imidž v zahraničí, ale aj stav ekonomiky, v akom sa krajina v roku 1998 nachádzala. Veľmi negatívny deficit obchodnej bilancie, veľmi nepriaznivý stav v bankovom sektore a nereštrukturalizovaný podnikový sektor, situácia v zdravotníctve, v železniciach, dôchodkový systém a mnohé ďalšie problémy, ktoré by ste vy mohli menovať so mnou rovnako ako veľké problémy, s ktorými táto krajina a vláda musí zápasiť.

Terajšia vláda, ak by som mal spomenúť niekoľko pozitívnych výsledkov pri riešení toho problému, lebo ony súvisia s mierou nezamestnanosti, tak je to aj to výrazné zníženie úrokových sadzieb. Je to aj zníženie deficitu obchodnej bilancie, je to aj zlepšenie ratingu Slovenska. Je to aj úspešne rozbehnutá reštrukturalizácia bankového sektora, je to aj prijatie Slovenska do OECD, je to aj zlepšenie celkového obrazu v zahraničí, ale to nestačí.

Aké sú prognózy vývoja nezamestnanosti na Slovensku? Nebudem vás zdržovať, ale podľa viacerých prognóz renomovaných či agentúr, alebo inštitúcií na Slovensku nehrozí, že by v najbližších dvoch, troch, štyroch rokoch sa nezamestnanosť výrazne zmenila, alebo výrazne znížila. Tie čísla o 18- až 19-percentnej nezamestnanosti nájdete v postojoch alebo v odhadoch mnohých agentúr, ale to za situácie, ak by sme pokračovali v zápase s nezamestnanosťou takýmto spôsobom ako doteraz.

Chcel by som povedať, že problém s nezamestnanosťou u nás len rastom HDP nefunguje tak, ako v trhových ekonomikách. Niekoľko rokov dozadu, vtedy to ešte, zdá sa mi, akoby fungovalo. Tak ak hrubý domáci produkt rástol o 1 %, tak to ovplyvňovalo rast zamestnanosti o 0,4 %. A v Poľsku to tak fungovalo a funguje, že rastom ekonomiky o 5, o 4 - 5 % ovplyvňovali nezamestnanosť. A fungovalo to aj u nich, aj u nás jeden čas. Dnes je to tak, že rast hrubého domáceho produktu ovplyvňuje rast zamestnanosti nie o 0,4 %, ale o 0,13 %. Čiže ak bol rast hrubého domáceho produktu minulý rok 2,2 %, ak tento rok bude 3 %, tak to nebude ani 0,5 %, teda neprejaví sa rast hrubého domáceho produktu na raste zamestnanosti ani o 0,5 %. Čiže chcem len tým povedať, že len týmto a len pri tejto situácii a pri používaní takýchto nástrojov, ktoré zatiaľ s tou mierou, ako ich vláda používala, naozaj nehrozí, že by sa tá nezamestnanosť mala radikálne meniť.

Teraz by som rád povedal jednu poznámku, ako je to so skutočnou nezamestnanosťou, lebo my narábame s oficiálnymi štatistickými údajmi a to sú čísla, ktoré hovoria o tej oficiálnej ekonomike. Ale naozaj to netreba ísť do supermarketov, to zase iné oficiálne štatistické údaje o spotrebe obyvateľstve, o obrate v obchode alebo v maloobchode hovoria, že ľudia míňajú viac, ako oficiálne zarábajú. Niekto by povedal, že to je vďaka úsporám. Je si myslím, že už tí, o ktorých hovoríme a ktorí sú nezamestnaní, žiadne úspory nemajú. Jednoducho nezamestnanosť je v skutočnosti nižšia, ale je nižšia preto, že sa ten zamestnanecký sektor prispôsobil tomu absolútne nevyhovujúcemu stavu, preto je na Slovensku problémom čierna práca alebo čierna zamestnanosť. Zamestnávatelia obchádzajú vysoké daňové zaťaženie a takýmto spôsobom riskujú aj tí, ktorí prijímajú takúto prácu, len aby si aspoň trošku mohli zlepšiť svoju sociálnu situáciu.

A teraz k jadru môjho vystúpenia, že čo teraz s takýmto problémom, s vysokou nezamestnanosťou. Jednou vetou by teoretická odpoveď znela, že treba nastoliť rovnováhu, to znamená znížiť na trhu práce to napätie medzi ponukou a dopytom po pracovnej sile. Aké jednoduché. Len dokonca napádajú mi také vtipné riešenia, kolega z SDĽ tu spomínal, myslím, že to bol kolega Maňka, ako sa dá napríklad aj skorším odchodom do dôchodku ovplyvňovať trh práce. No áno, ak bolo možné ísť o 2 roky skôr do dôchodku, tak aj tak sa dá ovplyvňovať nezamestnanosť. Keby sme napríklad tým smerom išli ďalej a znížili hranicu odchodu do dôchodku u mužov zo 60 na 50 rokov, u žien z 55 na 45 rokov, tak zajtra možno nemáme na Slovensku problém nezamestnanosti. Ale obávam sa, že pozajtra by sme mali problém zrútenia dôchodkového systému alebo vôbec celej ekonomiky.

Áno, čiže týmto smerom cesta k riešeniu problému nezamestnanosti nevedie. Ani cestou znižovania dĺžky pracovného času, ani predlžovaním dovolenky. Jednoducho solidarita v tomto smere deliť sa pri sústruhu s iným, to nie je cesta znižovania nezamestnanosti. A ja by som preto chcel povedať inú dôležitú vetu, ktorou môžeme znížiť nezamestnanosť, že musíme v prvom rade odstrániť všetky prekážky, ktoré bránia zamestnávať na Slovensku. A ak sa stretávate s ľuďmi, ktorí zamestnávajú, tak oni vám to aj povedia, lebo to nie je žiadne tajomstvo.

My sme znižovali daňové zaťaženie, ale to tomu, kto oficiálne zamestnáva, je ako mŕtvemu mobil, poviem. Lebo ak niekto má nulový zisk, ak on má všetko v nákladoch, tak môžeme my znížiť daň z príjmu nie o 10 %, aj o 40 %, teraz už len o 29 % u právnických osôb, to nijako nepomôže. Ja zjednodušujem, možno by ma teraz pán podpredseda chytil za slovo, nie pán Kozlík, teraz podpredseda vlády, lebo aj to pomôže. Ale v prvom rade treba znižovať poistné odvody. Odvodové zaťaženie je také vysoké na Slovensku v porovnaní s Českou republikou, kde je v Maďarsku 41 %, v Poľsku 35 %, v krajinách OECD 24,8 % a u nás 50 %.

O poistných odvodoch, to je mimomzdové zaťaženie pracovnej sily...

(Reakcia ministra.)

Sekundu ešte, pán minister, pokojne, veď budem čakať, že bude reakcia po mojom vystúpení.

A preto navrhuje teraz aj Kresťanskodemokratické hnutie jedno opatrenie, ktoré nie je v rukách ekonomických ministrov, ale iba ministra sociálnych vecí, aby sme umožnili tým zamestnávateľom, ktorí dnes na čierno zamestnávajú, aby mohli formou praxe alebo stáže zamestnať napríklad nezamestnaných absolventov, ktorí sú v evidencii dlhšie ako 6 mesiacov, minimálne na 6 mesiacov s tým, že im odpustíme poistné odvody 38 %. Všetky! 38 %. A tým, čo sú dlhodobo nezamestnaní dlhšie ako rok, to znamená adultným (alebo dospelým) za rovnakých podmienok. A vám garantujem, že nebude to pre nás o nič drahšie. Ale toľko ľudí sa umiestni na trhu práce a zamestná sa. A už nebude dôvod pracovať na čierno, nebude dôvod pracovať na čierno. A my vytvoríme aj tu istý, by som povedal, súťaživý princíp, že ten, kto bude v trvalom pracovnom pomere, keď bude vedieť, že sú tu praktikanti alebo tí, čo sú s praxou a nie s úplným sociálnym zabezpečením, že jednoducho bude možné, alebo že zamestnávateľ povie, no mne sa tento celkom osvedčil a ja ho zoberiem do pracovného pomeru aj s tou povinnosťou, že budem zaňho platiť riadne poistné odvody. Samozrejme, treba ich znižovať aj tým, ktorí už teraz zamestnávajú.

Ďalšia oblasť je oblasť pracovnej legislatívy. Ja som tak trošku aj teraz ešte s chrípkou, tak som sa nemal možnosť zúčastniť diskusie o Zákonníku práce, ale chcel by som poprosiť, to nie je Zákonník práce pre súčasnú ekonomickú situáciu na Slovensku. Ten Zákonník práce je dobrý možno pre Nemecko, ktoré má za sebou 40 rokov socializmu, ale nie pre Slovensko, ktoré nie je v situácii vyspelej západnej krajiny, Slovensko, ktoré má práve nielen problém nezamestnanosti, ale mnohé iné. Zatiaľ pracovná legislatíva bráni zamestnávaniu. Spýtajte sa zamestnávateľov nielen malých, ale aj veľkých, čo je skutočný problém. Oni by, ak stratia zákazku, a to je veľa príkladov mladých drobných podnikateľov, ktorí zamestnávali 20, 25 ľudí. A len preto, že prišiel o zákazku, tak musel ich zrazu prepustiť, lebo ich nemal čím zamestnať. On musel aj svoje auto, ktoré získal na lízing, predať, aby mal na odstupné. Viete si to predstaviť? A ten človek dneska má ďalšie dobré nápady. Vy si myslíte, že on niekoho zamestná? No ja si myslím, že nie a že si to desaťkrát rozmyslí, lebo ten Zákonník práce je preňho nie že pohroma, on tak chráni zamestnávateľa, že je až proti, resp. zamestnanca až tak chráni, že je až proti zamestnancovi samému a že mu škodí.

Prečo si myslíte, že v Amerike je trojpercentná nezamestnanosť? No aj pre toto, že sa podporuje aktivita a tvorivosť a zmena. A nie, že my istým spôsobom betónujeme ľudom isté sociálne istoty, ktoré nakoniec nemáme pre všetkých, a obracajú sa proti nim.

Ďalej by som chcel povedať, že tá legislatíva a problém tej legislatívy, samozrejme, je širší. Priemyselné parky, no je to tragédiou, že to tu je po dvoch rokoch, keď to malo byť pre rokom. Proste vláda s čím prichádza, ide strašne pomaly. A s čím konečne, by som povedal, vláda príde, alebo my to navrhneme, poslanci, tak, aby to mohlo byť rýchlejšie, tak si to vláda osvojí a dá to v skrátenom legislatívnom konaní, pozri novelu zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania. No proste, dámy a páni, rýchlejšie sa musia robiť reformy, rýchlejšie sa musia riešiť problémy, inak sa nepohneme z miesta.

Ja by som chcel teraz na adresu ekonomických ministrov povedať, čo vám bráni, minister hospodárstva, ministerka financií, urobiť to isté, čo urobil minister Magvaši? Teraz ho chcem pochváliť z jednej strany. Pozrite sa, ministerstvo sociálnych vecí vydáva každý rok takúto brožúrku o prehľade a podmienkach poskytovania a výšky dávok takého, takého, takého zabezpečenia.

(Reakcia z pléna.)

Aj vaši, samozrejme.

Ale chcem povedať, počkajte, ale chcem povedať, že takáto brožúrka by mala byť poslednou, ktorú ministerstvá vydajú. Samozrejme, dobre, že to vydávajú, ale my vysvetľujeme ľuďom, na čo všetko majú nárok. Keď príde človek na okresný úrad, tak posudková komisia, garantujem vám, aj keď je zdravý, že mu niečo nájde a spadá tu do tejto siete. Pritom tí skromní a slušní ľudia, ktorí tam nejdú, tak šetria tomuto štátu výdavky zo štátneho rozpočtu. My učíme ľudí, na čo majú nárok, ale my ich neučíme chytať ryby.

Prečo neexistuje takáto brožúrka o tom, ako na Slovensku jednoducho a lacno začať podnikať?

(Reakcia z pléna.)

Áno, áno, aj rybársky prút, pán Gašparovič.

Čiže ja by som vyzýval alebo chcem týmto spôsobom upozorniť, že možno podnikať, zlepšovať podnikateľské prostredie, ale takýmito opatreniami, to nestojí milióny. Ale ktokoľvek, kto chce sám seba zamestnávať a začať v tej komplikovanej legislatíve, ak ho to nemá odradiť, lebo vám garantujem, že po prvom dni, keď sa bude chcieť prelúskať cez daňové zákony či iné, alebo získať živnosť, tak si to desaťkrát rozmyslí. Takže odporúčam, aby podobnú brožúru vydali aj iné ministerstvá, ktoré budú, a ja to považujem za ich prioritnú úlohu, túto brožúrku, teda by som bol rád, keby bola v poradí tých ostatných neexistujúcich, zatiaľ.

O cestovnom ruchu, o cestovnom ruchu, dámy a páni, na Slovensku, Slovensko je ideálnou krajinou, ale v regiónoch, kde sú také miesta, kam chodíte možno aj vy na dovolenky, tak ľudia, ktorí vám poskytujú bývanie vo svojom veľkom rodinnom dome, sú evidovaní na úrade práce. Lebo je pre nich jednoduchšie, ako chodiť do okresného mesta a platiť také vysoké poistné odvody, to, čo musia platiť. Čiže takisto, keď chceme využiť to, že ľudia sú schopní sami seba zamestnať a ešte budú prispievať na daniach, či priamych, či nepriamych, musíme s cestovným ruchom niečo urobiť, pán minister hospodárstva. Nestačí len analýzy a koncepcie a...

A teraz, ak dovolíte, zase sa vrátim k sociálnej sfére. Na porovnanie, neziskový sektor a sociálna sféra je schopná absorbovať také množstvo pracovných príležitostí, že keby som zase veľmi zjednodušoval, tak možnože o tretinu nezamestnaných bude na Slovensku menej. V neziskovom sektore v krajinách, ukážem vám jeden graf, Slovensko je tu kdesi naspodku s Bulharskom - necelé percento zamestnaných ľudí v neziskovom sektore. V krajinách Európy, tu na prvom mieste je Holandsko, Írsko, je 12-krát, 12 % z celkového počtu zamestnaných ľudí pracuje, nie ako dobrovoľníci. Sú zamestnaní v neziskovom sektore. Je to 10- až 12-krát toľko a môžem vám povedať, nie náhodou je v Írsku najnižšia miera nezamestnanosti v Európe, alebo v Holandsku, alebo v Dánsku, proste má to priamu súvislosť. Ale to musí niekto zorganizovať. Zatiaľ sa vláda spolieha na neziskový a mimovládny sektor, ale proste projekty aj v regiónoch, kde je rómska otázka alebo problém s bývaním, s infraštruktúrou, na to netreba veľké injekcie z rozpočtu, na to stačí tieto práce vedieť zorganizovať. A tu motorom by malo byť ministerstvo.

Dámy a páni, a teraz jednu poznámku, ako mohol by som aj dlhšie pokračovať, ktorá zdanlivo bude vyzerať, že nesúvisí s prerokúvanou témou, ale súvisí. Nezdravé tendencie, ako je rast alebo vysoká miera nezamestnanosti v spoločnosti, sú sprevádzané aj inými nezdravými tendenciami, a to v oblasti, teraz tak trošku budem ako ľavičiar, sociálnej spravodlivosti alebo v otázke, by som povedal, znižovania hodnoty práce. Práca už akoby na Slovensku prestávala byť zdrojom obživy alebo zdrojom prirodzeného a zdravého sebavedomia. Už nehovoriac o tom, že aj nejakého spoločenského postavenia. Ako je možné, že manažér, a v úvodzovkách teraz hovorím, v štátnej firme môže zarobiť 30-krát toľko ako riaditeľka ústavu sociálnej starostlivosti? Keď tá má variť z vody pre svojich chovancov, ona je horším manažérom ako ten, ktorý je v zadlženej a skrachovanej štátnej firme? A koho je to úlohou? Ja som myslel, že táto prax tu bola do roku 1998. Ako je možné, že nejaký dosadený manažér tu zarobí milióny za rok. Nehanbí sa ten minister ísť do tej firmy, kde riaditeľ odboru má vyšší plat ako on?

Prepáčte, to je o dôstojnosti ľudskej práce, to je o dôstojnosti ľudskej práce. A preto by som chcel, na záver svojho vystúpenia by som navrhoval, ako môžeme znížiť nezamestnanosť a jedno uznesenie pre Národnú radu, keďže aj pre média je to zaujímavé a o tom teraz veľa píšu, aby Národná rada prijala takéto uznesenie:

"Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu, aby urýchlene preskúmala odmeňovanie v štatutárnych orgánoch, v štátnych podnikoch, v štátnych akciových spoločnostiach a vo Fonde národného majetku za účelom ich primeranej úpravy k hospodárskym výsledkom príslušného štátneho podniku a úrovni miezd v národnom hospodárstve, aby prijala opatrenia k urobeniu nápravy."

Dámy a páni, ak je rektor univerzity zamestnávateľom stoviek vysokoškolsky vzdelaných ľudí a tisícok študentov, on nie je manažérom? Jednoducho s touto praxou, ktorú tu zaviedla Mečiarova garnitúra, treba prestať.

Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Brocku sa hlási celkom 11 pánov poslancov. Posledný pán poslanec Kalman. Pán poslanec Húska ako prvý. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

Pán poslanec Húska.

Poslanec A. M. Húska:

Ďakujem.

Pán poslanec Brocka, mnohé veci aj námetovo veľmi zaujímavé ste povedali, ale na konci ste si nemohli odpustiť tú jednu úbohosť. Znova, samozrejme, Mečiarova vláda je vinná aj za globálne otepľovanie, pretože všetko treba takýmto spôsobom usmerňovať.

Chcem upozorniť, že žiť na dlh učí aj konzumná spoločnosť. Doteraz to hlavne žili na dlh štáty, štátne ekonomiky, teraz žijú na dlh aj samotní konzumenti. Podľa štatistiky v Spojených štátoch ľudia spotrebovalio 37 % viacej, ako zarobili za minulý rok. To znamená, žiť na dlh. Žiť na lízing je veľmi moderné, ale bezperspektívne. A pritom tá istá ekonomika síce produkuje čosi mimoriadne rýchlo. A to, že každých 10 rokov sa strojnásobí počet miliardárov. Toto sú problémy, ktoré budú proste v budúcnosti tvoriť základ výbušnín modernej spoločnosti.

A chcem ešte upozorniť na jednu okolnosť. My, samozrejme, nesmieme sa uponáhľať vo zvyšovaní miezd, ale na druhej strane musím upozorniť, že ak sa pohybuje jednou tretinou naša výkonnosť vo vzťahu k západnej Európe, tak zároveň nepohneme s ňou veľmi rýchlo dopredu, ak zároveň tvoríme jednu desatinu miezd. Táto disparita je jednoducho neúnosná a nemôže ďalej pokračovať. Toto sú problémy, na ktoré by sme si mali odpovedať aj na základe svetového vývoja.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Aibeková.

Poslankyňa M. Aibeková:

K tomu, že škoda, že ste vaše vystúpenie nakoniec zabili tými nevhodnými poznámkami. Čo sa týka, pán poslanec, vášho uznesenia, tak ma na jednej strane prekvapilo, pretože celý problém, ktorý vznikol s prijatím zákonnej normy za našej vlády, keď sme urobili stop platom manažérom v tých podnikoch, ktoré krachujú alebo ktoré produkujú stratu, tak za to ste nás kritizovali a za to vlastne prestali s nami odborári vyjednávať a chodili nás ohovárať do zahraničia. Takže vidíme, že táto myšlienka bola správna. A ja sa prikláňam k tomu, aby naozaj minister nebol v nedôstojnej situácii, že má pripravovať nejaké legislatívne normy pre manažéra, ktorý zarába päťnásobne viac ako on a ten manažér ho vlastne potom za nič nemá a aj tie odporúčania vlády berie na vedomie s ľahkým srdcom.

Veľmi správne ste poukázali na to, že je u nás príliš vysoká odvodová zaťaženosť. Ale, pán poslanec, vstúpte si do svedomia, aj vy ste hlasovali za zvýšenie odvodovej povinnosti...

(Reakcia z pléna.)

Tak keď ste nehlasovali, tak v poriadku.

Ale koalícia, koalícia hlasovala ešte takým dehonestujúcim spôsobom, ako sa to stalo pri zvýšení odvodov do Sociálnej poisťovne, že jednoducho sa to poriadne ani neprerokovalo a že sa to prednieslo len v rámci rozpravy.

Čiže ani vláda, ani pán minister nemal odvahu toto dať do zákona a urobil to takýmto spôsobom. Máte pravdu, že tu je problém. Napríklad okrem tých sociálnych zariadení, tento problém majú aj zdravotnícke zariadenia. Zdravotnícke zariadenia produkujú dlhy voči Sociálnej poisťovni práve preto, že nemajú dostatok finančných prostriedkov a potom neplatia odvody do Sociálnej poisťovne, čo má následok, že Sociálna poisťovňa nemá peniaze, nemôže valorizovať napríklad dôchodky a podobne. Ale to treba na to nielen upozorniť, ale niečo v tejto veci aj urobiť...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Keltošová.

Poslankyňa O. Keltošová:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Pán poslanec Brocka, pozorne som vás počúvala. Je mi ľúto, že tie dve tretiny boli venované reminiscenciám a azda len jedna tretina vášho vystúpenia smerovala niekde do budúcnosti a najmä k tej spolupráci s opozíciou, ktorej sa tak dovolávate.

Chcem vás upozorniť na niektoré vaše mylné názory. Pokiaľ ide o tú tzv. solidaritu, deliť sa pri sústruhu s iným, ako ste to uviedli, že nie je spôsobom riešenia nezamestnanosti. Je, samozrejme, že je. Aj vo Francúzsku napríklad, aj v iných krajinách práca na tzv. delený pracovný úväzok priniesla zníženie nezamestnanosti.

Obávam sa, že nerobíte rozdiely medzi daňovými povinnosťami a poistnými odvodovými poisťovňami. Váš príklad z Českej republiky nie je správny. Ich poistné odvodové povinnosti sú vyššie ako na Slovensku, ale to je len ako faktická poznámka.

Pokiaľ ide o tých praktikantov, pán poslanec. Ja budem ešte vo svojom vystúpení analyzovať práve nezamestnanosť absolventov škôl. A ja sa obávam, že ak neprebehne školská reforma v dohľadnom čase takým smerom, aby jej absolventi, myslím školskej sústavy, boli použiteľní na trhu práce, tak žiadne výhody pre praktikantov asi nemajú zmysel.

Pracovná legislatíva bráni podnikaniu. Ja neviem, čo vám bráni. Máte 92 poslancov, aby ste navrhli zmeny pracovnej legislatívy, aby nebránila podnikaniu.

A na záver by som vás chcela poprosiť, pokiaľ ide o posudkové komisie, ja neviem, či vy nedostávate listy. Ja ich v poslednom čase mám enormné množstvo, kde sa mi sťažujú práve čiastočne invalidní dôchodcovia, alebo plne invalidní, na hodnotenia posudkových komisií, ktoré im odnímajú ich invalidné príspevky, ktoré dostávali a dostávajú. Sú veľmi sprísnené kritériá pri posudzovaní. Myslím si, že nemáte dobré informácie a nie je to vhodné, ak takýmto spôsobom zhadzujete vaše posudkové komisie, ktoré naozaj, ako vy hovoríte, že niečo nájdu. Nie je to tak...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Finďo.

Poslanec P. Finďo:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Ja vysoko oceňujem najmä tú druhú polovicu príspevku pána poslanca Brocku, ktorý naozaj pomenoval niektoré veci veľmi otvorene a navrhol aj určité riešenia. Predsa len mi nedá, aby som sa nezmienil aj o niektorých veciach, s ktorými nie celkom súhlasím. To je otázka platov manažérov. Ak si niekto myslí, že kdekoľvek vo svete má minister alebo predseda vlády, alebo prezident vyšší príjem, ako má topmanažér priemerného podniku, tak je na veľkom omyle. To jednoducho tak nefunguje. Je to celkom iná sféra. Jedno je sféra verejnej služby. Ja nevravím, že tú netreba oceniť, ale druhá je sféra podniková a podnik jednoducho má iné pravidlá pri odmeňovaní, ako má štátna sféra. To s tým sa nedá nič robiť a na to si budeme musieť zvyknúť, že poslanec bude mať 30 - 40 tisíc plat a podnikový riaditeľ bude mať 150 tisíc. Jednoducho, s tým sa asi dosť ťažko bude niekto vyrovnávať, lebo potom nenájdeme tých ľudí, ktorí pôjdu do takých náročných funkcií.

Veľmi ma zaujala tá oblasť ohľadom nezamestnaných, najmä teda absolventov, pretože aj sám mám osobné skúsenosti s tým, ako je veľmi ťažké zamestnať dnes absolventa pre vysokú odvodovú povinnosť a preto, že napríklad profesia, ako je lekár, tam vlastne absolvent školy nie je kompetentný v plnom rozsahu vykonávať prácu, a preto napríklad súkromný sektor nie je schopný ho zamestnať.

Oblasť tej publikačnej činnosti, kde sa majú propagovať metódy samozamestnávania, mi je srdcu veľmi blízka, lebo ja si skutočne myslím, že ani parky, ani verejnoprospešné práce, ani cesta, ani stavba ciest nám toľko nezamestnaných neutilitizuje ako samozamestávanie...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Kozlík.

Poslanec S. Kozlík:

Áno, ďakujem.

Ja chcem oceniť pragmatické vystúpenie kolegu Brocku, ale skôr mi pripadá ako nástup do programového vyhlásenia vlády, alebo ešte skôr ako predvolebné vystúpenia, a to máme ešte rok a pol do volieb. Bolo tam toľko "trebizmov" a "bolobizmov", ktoré skutočne patria skôr do oblasti predvolebných diskusií. Takže bolo aj patrične zápalisté to vystúpenie a pripadalo mi z pozície koaličného poslanca skôr tú situáciu: Hurá na nich, keď tam budú, tak ujdeme!

Chcel by som vyviesť pána kolegu Brocku z omylu ohľadne rozdielov v platoch. Nech sa s dôverou obráti v tejto téme na kolegu Čarnogurského, za ktorého vlády v roku 1991, 1992 došlo k rozdielom. A celkom súhlasím s pánom poslancom Finďom, ktorý vysvetlil možno niektoré veci. A mohol by aj Ivan Mikloš prípadne dať určité vysvetlenie, kedy vlastne došlo k tým zásadným odklonom manažérskych platov.

Ale aj z ďalších omylov by som vás, pán poslanec, vyviedol. Vy ste už hovorili, znížili sme daňové zaťaženie. To je ťažký fatálny omyl. V roku 2000 ste zvýšili daňové zaťaženie o 13 mld. korún a celkove o 8 %. A v roku 2001 zvýšite finančné zaťaženie, t. j. daňové a odvodové zaťaženie, o ďalšie dva percentuálne body, síce klesne daňové, ale stúpne odvodové zaťaženie. Takže treba sa držať trošku pri zemi, pri diskusii. Nesporne však niektoré myšlienky boli dobré. Ja by som ich prijal možno ako na diskusiu, možno aj budúcu koaličnú diskusiu.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Tkáč.

Poslanec V. Tkáč:

Ďakujem pekne.

Ja by som chcel s radosťou konštatovať postupný odborný rast pána poslanca Brocku v sociálnej oblasti. To skutočne hovorím bez komplimentu a myslím si, že je to pravda. To je moje presvedčenie. A ešte keď sa zbaví traumy, ktorá ho máta a jeho komunitu o Mečiarovej vláde, tak bude dobrý odborník.

Práve v tejto súvislosti ste tú lávu a síru povedali v poslednej vete, až to zadymilo a zasyčalo, pán poslanec. Radil by som vám jednu vec, taký kratší pobyt v knižnici a preštudujte si tie veci za Mečiarovej vlády, ktoré sa robili v súvislosti so mzdovou reguláciou. A preštudujte si tú pasáž o mzdovej regulácii, kde sa hovorilo o tom, akým spôsobom majú byť postihované manažérske platy tých manažérov v tých podnikoch, v štátnych, v iných nie, v ktorých organizácia nevykazuje zisk. A uvidíte, akým spôsobom sa to riešilo, potom sa to paušálne zrušilo celé ako mzdová regulácia a otázka regulácie tých podnikov, ktoré išli do krachu, z hľadiska zisku tých manažérov už ste nepodchytili.

Spomínali ste tu cestovný ruch. Spomínali ste tu aj neštátne subjekty okrem iného. Mám monitor plnenia prioritných úloh vlády Slovenskej republiky v súlade s uznesením vlády 17/2001 z 10. januára 2001 o monitoringu plnenia prioritných úloh vlády v súvislosti s Európskou úniou.

Vážený pán kolega, zákon o niektorých podmienkach podnikania v oblasti cestovného ruchu, úloha B 42, mal byť predložený do 31. 1. 2001. Nebol predložený. Minister hospodárstva zavádza nový termín, a to je "harachment", ten "harachment" znamená to, že ministerstvo hospodárstva v súčasnosti vo vzťahu k plneniu úloh k Európskej únii a prístupovému procesu má najviac nesplnených úloh z hľadiska legislatívy. Najviac nesplnených úloh má ministerstvo hospodárstva.

Spomínali ste neziskové organizácie. Podľa tohto monitoringu mala byť novela zákona o neziskových organizáciách do 31. 1. Nebola predložená. A to platí...

(Zaznel zvuk časomiery.)


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP