Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Nikto sa nehlási s faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne.

Dávam slovo pani poslankyni Slavkovskej, ktorá je prihlásená písomne ako tretia v poradí do rozpravy o tomto návrhu vlády.

Pani poslankyňa, máte slovo.

Poslankyňa E. Slavkovská:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Kolegyne, kolegovia,

v prvom rade by som sa chcela ospravedlniť, ak moje vystúpenie nebude pôsobiť ako nejaký súrodý celok, pretože sa budem vyjadrovať iba k určitým momentom, ktoré pri prvom čítaní považujem za vhodné.

Doteraz odznievali vystúpenia mojich kolegov skôr na ochranu učilíšť a ja sa nedomnievam, že tu treba učilištia ochraňovať a chváliť, pretože si myslím, že nikto z nás alebo z nás školákov nepochybuje o tom, že učilištia odvádzajú dobrú prácu a vychovávajú dobrých odborníkov. Ja si totiž myslím, že táto predkladaná novela vôbec nie je o tom, akú kvalitu bude mať výchovno-vzdelávací proces v stredných odborných učilištiach alebo v združených školách.

Táto novela je o transformácii alebo o pokračujúcej transformácii škôl a školských zariadení, no a opiera sa vlastne o programové vyhlásenie vlády. Takže je mi trošku divné, že ja ako opozičná poslankyňa vlastne budem do určitej miery obhajovať potrebu plnenia programového vyhlásenia vlády.

Čo ma mrzí pri tejto novele a čo už hovorili aj predrečníci, je azda iba to, že naozaj je avizovaný nový školský zákon. A ak sa avizuje nový zákon v ktoromkoľvek smere, tak skutočne nevidím dôvod, aby sa robila nejaká novela, pretože to nie je práca navyše iba pre ministerstvo, ale aj pre samotnú vládu, a potom, samozrejme, aj pre parlament. A takisto si myslím, že novému školskému zákonu alebo tejto novele by fakt mal predchádzať aj zákon o reforme verejnej správy, pretože toto veľmi úzko súvisí. A keďže reforma verejnej správy je v nedohľadne, zdá sa mi táto predložená novela do určitej miery ako odťažitá. Ak mi dovolíte, nechcela by som si všimnúť mnohé kozmetické úpravy, ktoré v novele sú, pretože si myslím, že nie sú také zaujímavé, ale skôr by som si všimla najdôležitejšie zmeny, ktoré novela prináša.

V prvom rade by som bola rada, ak zákon prejde, to, samozrejme, záleží od koalície, aby pán minister zobral do úvahy alebo aj ctené plénum, že by naozaj bolo potrebné, aby sa potom zákon vydal alebo v novom znení, aj keď sa očakáva nový zákon, pretože tých noviel je už toľko, že človek stráca v tomto malom školskom zákone úplný prehľad.

Rada by som tiež vedela, pretože to mi nebolo jasné z dôvodovej správy, ako sa to vlastne skončilo v Rade hospodárskej a sociálnej dohody, pretože tam sa hovorí, že sa o tom rokovalo 28. 4. 2000. Rada na tomto zasadnutí nedospela k dohode a sociálni partneri požiadali v zmysle zákona číslo 106/1999 § 6 ods. 7 a rokovacieho poriadku článku 7 ods. 8 o jeho prepracovanie a opätovné prerokovanie. Potom na druhom prerokovaní, ktoré bolo dňa 25. 8. 2000, Rada hospodárskej a sociálnej dohody znovu nedospela k dohode a odporučila vláde Slovenskej republiky rozhodnúť o rozporných pripomienkach sociálnych partnerov a požiadala vládu, aby oboznámila sociálnych partnerov s výsledkom prerokovania predmetného materiálu.

Neviem, či sa tak stalo, možno sa tak stalo, ale ja by som veľmi rada vedela, či odstránila vláda rozporné pripomienky a k čomu dospela a čoho sa tie rozporné pripomienky týkali, pretože to tiež nie je v dôvodovej správe uvedené. A myslím si, že je to dôležité pri predkladaní a prerokúvaní tejto novely.

Domnievam sa, že je dobré, ak už nemá uzrieť svetlo sveta v dohľadnej budúcnosti, pretože mám obavu, že táto novela sa predkladá preto, že sa odkladá alebo posúva sa termín predloženia celého školského zákona, tak si myslím, že je dobré, že máme na stole aspoň túto novelu, pretože rieši určité čiastkové problémy, ktoré na vyriešenie čakali už dosť dlho, a naozaj je potrebné, aby sa riešili.

Už sa spomínalo, že ide hlavne o tri dôležité veci, ktoré sú tu uvádzané, a to je uzákonenie združených škôl, potom rozpor v oblasti zriaďovania a zrušovania stredných odborných učilíšť a problematika športovej prípravy detí a mládeže v školách.

Ak si zoberiem hneď prvú otázku, otázku združených stredných škôl, tak táto otázka je otvorená od roku 1995, keď sa vlastne tieto združené školy začali experimentálne overovať. Pokiaľ sa pamätám, počas môjho pôsobenia, dúfam, že to potvrdí aj pán minister, že aj počas jeho pôsobenia, sa ukázal prínos tohto experimentu, a to hlavne v oblasti ekonomizácie činnosti stredných škôl. Myslím si, že keď ide o prínos v oblasti ekonomizácie a, samozrejme, nenarúša to proces výchovno-vzdelávacieho procesu, tak treba takýto experiment prijať a treba ho skončiť. Treba ho teda skončiť uzákonením daného typu škôl, pretože tieto školy sú potom stále akoby vo vzduchoprázdne.

Samozrejme, že pri združených školách je potom dôležité aj to, ako sa bude riešiť otázka financovania. Ale to je, samozrejme, nie otázka tohto zákona, ale zákona o financovaní, pretože viete, že ak sa spája stredné odborné učilište so strednou odbornou školou, tak sa vlastne spájajú dve školy, ktoré majú rozdielne financovanie, a to treba, samozrejme, kdesi riešiť, pretože ide o príspevkové a rozpočtové organizácie.

Takže, tu myslím si, snáď nejaký problém pri uzákoňovaní združených stredných škôl by nemal byť. Samozrejme, že najťažším prípadom je vlastne otázka zriaďovateľskej funkcie stredných odborných učilíšť a stredísk praktického vyučovania. Tento problém je tu už skutočne roky a stále ho nebolo možné vyriešiť pre nedostatok, povedala by som, ochoty jednotlivých ministerstiev na dohodu a kvôli ustavičnému lobizmu, ktorý som aj ja na poste ministerky zažívala, cez ktorý nebolo možné preraziť.

Priznám sa, že som sa nikdy nestotožňovala, ani som sa nestotožnila, aj keď to bolo počas našej vlády, s prechodom pôsobnosti ani voči základným a stredným školám zo špecializovanej štátnej správy, teda zo školských správ, a teda aj spod ministerstva školstva na okresné a krajské úrady. A nikdy som tento krok nepovažovala za dobrý, takže ani teraz mi nesedí prechod zriaďovateľskej funkcie k stredným odborným učilištiam a k strediskám praktického vyučovania na krajské úrady.

Hovorím, že mi to nesedí. Radšej by som to videla na špecializovanej štátnej správe. Ale keď už tento stav tu existuje a on existuje, tak si myslím, že naozaj je potrebné konečne, to podčiarkujem, konečne zosúladiť, aby stredné odborné učilištia patrili pod jedného zriaďovateľa, pretože vo viacerých zriaďovateľoch, v tom vidím oveľa väčšie nebezpečenstvo, aj keď tu odznievali pripomienky, že stredné odborné učilištia sú dobre riadené, ale nemyslím si, že by poškodilo, keby mali jedného zriaďovateľa. Čiže ja sa za jedného zriaďovateľa jednoznačne prihováram.

Samozrejme, že mi tu chýba - možno by to malo byť vo vykonávacích predpisoch, ktoré tu nie sú -, chýba mi napríklad prepojenie alebo predstava prepojenia na podnikateľskú sféru, ak by SOU pripadli krajským úradom.

No a poslednou, veľmi dôležitou otázkou, ktorú, myslím si, sme takmer ani nespomenuli zatiaľ a kde vidím jednoznačný prínos tejto novely, to je vlastne príprava športovo talentovanej mládeže, ktorá vlastne v doterajšom školskom zákone malých škôl nebola riešená. A myslím si, že tým sa naozaj treba zaoberať, pretože nikoho azda netreba presviedčať, že šport je významný spoločenský fenomén, ktorý zasahuje takmer do všetkých oblastí života spoločnosti. No a ministerstvo školstva ako ústredný orgán štátnej správy je zodpovedné aj za oblasť športu, samozrejme, vrátane prípravy športovo talentovanej mládeže.

Len tak na oživenie. V systéme štátnej starostlivosti o športovo talentovanú mládež je v súčasnosti činných viac ako 1 400 organizačných jednotiek, z toho viac ako 1 000 je sústredených v školách, čo je, samozrejme, veľké množstvo. V športových triedach, v školských športových strediskách a v športových školách je sústredených viac ako 45 tisíc žiakov a študentov, ktorí rozvíjajú svoj talent v oblasti športu. A vlastne títo neboli zatiaľ v školskom zákone ošetrení.

Činnosť špecifických útvarov na školách upravuje síce päť právnych predpisov, ktorých vznik datujeme už od roku 1972, čiže už tento dátum hovorí o tom, že je to do určitej miery prekonané. Existujúce športové školy, športové triedy a školské športové strediská na všetkých typoch škôl a športové triedy s vrcholovou športovou prípravou na stredných odborných učilištiach nemajú dostatočnú oporu v platných právnych normách. Platná legislatíva problematiku športovo talentovanej mládeže rieši nedostatočne.

(Hlasy v pléne.)

Prosila by som, keby ste napomenuli kolegov, lebo ja sa skutočne neviem sústrediť, keď je tu taký hluk.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Páni poslanci, prosím, aby ste nevyrušovali pani poslankyňu. Pán poslanec Cuper, prosím, aby ste pozorne počúvali pani poslankyňu.

Poslankyňa E. Slavkovská:

Tento stav spôsobuje problémy nielen pri zriaďovaní nových organizačných jednotiek útvarov, ale má aj negatívny vplyv na činnosť už existujúcich. Práve z týchto dôvodov je veľmi dobré, že sa pristupuje k legislatívnej úprave školského zákona, k novelizácii ustanovení, ktoré by mohli prispieť k zlepšeniu starostlivosti o športovo talentovanú mládež v školách, a samotná novela, ktorá je predkladaná, orgánom štátnej správy v školstve vytvára zákonné kompetencie pri zriaďovaní, ale aj zrušovaní organizačných jednotiek športovo talentovanej mládeže. Potom definuje pojem športová príprava ako dlhodobý vzdelávací proces, ktorý umožňuje športovo talentovaným žiakom v rámci plnenia povinnej školskej dochádzky rozvíjať ich športový talent a nemožno ho stotožňovať s predmetom telesnej výchovy, ako sa to doteraz, žiaľ, mnohokrát dialo.

Ďalej umožňuje zriaďovať športové triedy vo všetkých druhoch stredných škôl, čo tiež podľa doterajšej legislatívy nie je možné. Potom špecifikuje poslanie športových škôl a možnosť ich zriadenia vo všetkých druhoch a typoch škôl, čo rozširuje možnosť rozvíjania športového talentu a súčasne prípravy na povolanie väčšiemu počtu žiakov. Odstraňuje diskriminačný charakter dosiaľ platnej legislatívy v tejto oblasti, keď športovú školu môže zriaďovať okrem orgánov štátnej správy v škole aj cirkev alebo náboženská spoločnosť a fyzická osoba alebo iná právnická osoba.

Upravuje podmienky prijatia do športovej školy a umožňuje riaditeľovi školy stanoviť kvalitatívne kritériá podľa druhu športu. Taktiež dáva možnosť ministerstvu školstva prispievať na čiastočné krytie nákladov - tam mám určitú pripomienku, ktorú pri príslušnom paragrafe poviem - a upravuje postavenie trénerov športových škôl ako pedagogických zamestnancov, čo sa doteraz v platných dokumentoch vzťahovalo iba na trénerov športových škôl a športových tried stredných odborných učilíšť.

Takže si myslím, že keby sme hovorili iba o oblasti športovo talentovanej mládeže, ktorá sa legislatívne upravuje v predkladanej novele, tak už tu treba povedať, že je dobré, že táto novela je na stole.

Teraz by som pristúpila k takým určitým pripomienkam. Napríklad za dosť netypické považujem, že predkladaná novela sa odvoláva ešte na neschválený zákon o financovaní základných škôl a stredných škôl, napríklad v § 11 považujem to za netypické nielen preto, že tento zákon sme neschválili, ale hlavne preto, lebo zákon, o ktorom som hovorila, nepovažujem za dobrý a mám takú nádej, že hádam sa neschváli, lebo si myslím, že tam treba urobiť veľmi veľa zmien.

Istá na prvý pohľad akosi zanedbateľná zmena nastala v § 20 ods. 3. Ja by som to citovala: "Ministerstvo školstva ustanovuje po dohode s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy všeobecne záväzným právnym predpisom rozsah, podmienky, dĺžku, priebeh štúdia na stredných školách a sústavu študijných a učebných odborov." Podčiarkujem, že ministerstvo školstva to "ustanovuje po dohode". To je totiž nóvum, pretože v pôvodnom texte bolo, že "po perokovaní", čo je diametrálne rozdielne. Obávam sa totiž, že dohoda v niektorých prípadoch a možno v mnohých prípadoch bude veľmi ťažká.

Domnievam sa, možnože nie správne, ale pán minister mi snáď na to bude vedieť odpovedať, že toto zmäkčenie termínu vyvstalo z toho, že kompetencie v oblasti vzdelávania a školstva, ktoré sa presúvajú z oblasti jednotlivých ministerstiev pod krajské úrady, boli dosiahnuté iba zmenou práve tohto ústupu. A tento ústupok si azda presadili rezortné ministerstvá. Možno to nie je pravda, že došlo len k nejakému neustráženiu si, ale ja sa domnievam, že tam by malo byť "po prerokovaní", lebo týmto sa dá väčší dôraz na ministerstvo školstva a ministerstvo školstva v každom prípade má kompetencie, jediné má kompetencie v oblasti výchovy a vzdelávania. A týchto kompetencií by sa v žiadnom prípade ako nadrezortný útvar aj nad strednými odbornými učilišťami nemalo vzdávať. A týmto sa čiastočne tých kompetencií vzdáva.

Ešte sú tam určité nezrovnalosti, napríklad v § 41 písm. c), kde sa hovorí o tom, že ministerstvo školstva môže zo štátneho rozpočtu poskytnúť dotácie športovej triede alebo športovej škole na krytie časti výdavkov. Dala by som potom v druhom čítaní návrh, že by tam nemalo byť "môže poskytnúť", lebo to, myslím si, bude zasa viesť k veľkému lobizmu, pretože ak môže, tak teraz sa budú jednotlivé školy a triedy snažiť, aby to ministerstvo školstva poskytlo. A vieme, ako to vyzerá, keď sa zriaďujú hlavne športové triedy, vždy sa nájde dostatok sponzorov, ktorí sú ochotní sponzorovať zriadenie dokonca celej športovej školy, ale nevydrží im to dlho. Vydrží im to možno jeden školský rok alebo dva školské roky, a potom odtiahnu od toho ruky preč a potom sa to všetko zosype na štátny rozpočet, ktorý s tým nepočítal, a tam je potom priestor na lobovanie, keď ministerstvo školstva môže, tak nech pomôže, a my už ako sponzori od toho odchádzame. Takže myslím si, že by bolo tiež v prospech ministerstva, aby si toto trošku ustrážilo.

Tiež by ma zaujímalo - doteraz jedinú nevýhodu vidím v tom, že by sa stredné odborné učilištia mali dostať so zriaďovateľskou funkciou na krajské úrady. Jedinú nevýhodu vidím v tom, ako sa potom jednotlivé rezortné ministerstvá budú stavať k ich financovaniu. Je známe, že stredné odborné učilištia dostávali dosť veľký, samozrejme, ako a ktoré, ale dosť veľký, balík peňazí aj od rezortných ministerstiev, hlavne od tých, ktorým záležalo na vzdelávaní odborných kádrov.

Môžem povedať, že existujú stredné odborné učilištia podnikové, ktoré sú oveľa lepšie vybavené a veľmi dobre financované ako tie, ktoré sú závislé iba od peňazí, ktoré dostávajú zo štátneho rozpočtu. Neviem si však predstaviť, že ak budú zriaďovatelia krajské úrady, či tiež budú ochotné rezortné ministerstvá dofinancúvať, tak ako to robia teraz, stredné odborné učilištia, keď sa im zriaďovateľská funkcia zoberie. A myslím si, že toto je veľmi dôležitý fakt, o ktorom by sme mali vedieť a ku ktorému by sa mali vyjadriť hlavne stredné odborné učilištia, aby sme sa potom nedostali do stavu, že aj učilištia, ktoré financovali alebo dofinancúvali rezortné ministerstvá, zrazu budú trpieť finančnými suchotami.

Myslím si, že by to bolo z mojej strany všetko. Na záver opakujem, že by som rada vedela, či ten nový školský zákon sa chystá v dohľadnej blízkosti. Ak áno, tak si nemyslím, že je potrebné sa touto novelou zaoberať, ak nie, tak by som bola za to, aby sa novela posunula do druhého čítania, pretože určité nezrovnalosti sa tam ešte dajú vychytať.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa bola posledná písomne prihlásená do rozpravy.

Pán poslanec Húska. Má kartu, ale je prihlásený už skôr ústne do rozpravy. Po ňom vystúpi pán poslanec Mesiarik. Už je uzavretá rozprava.

Pán poslanec Húska.

Poslanec A. M. Húska:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

vážené kolegyne a kolegovia,

musím povedať, že mám veľmi záporné stanovisko k predkladanému návrhu. Myslím si, že návrh ide v duchu postupu rozmnožovania bezprízornosti vzdelávacieho systému. Naozaj si myslím, že nemáme na to už žiadne právo. Aj keď zdanlivo celková, hlavne vládna politika daná vládnym vyhlásením, orientáciou na stagflačný model, na pribrzdenie verejných investícií a na tzv. liberalizáciu cien, čiže uvoľňovanie inflačného tlaku tieto skutočnosti poznačuje.

Ale na druhej strane musím povedať, že to nemôže nijako ospravedlniť ďalší postup. A myslím si, že sa treba jednoznačne orientovať na postup, ktorý postaví ako kľúčovú funkciu rozvoja ľudských zdrojov práve pomocou vzdelávacieho systému.

Naše hospodárstvo naozaj nevlastní nijaké iné rozvojové potenciály, ako sú ľudské potenciály. A už si nemôžeme dovoliť hazardovať s ľudským potenciálom a dokonca pomocou politiky nebráneného rastu nezamestnanosti v podstate deklasovať aj príťažlivosť vzdelávacích cieľov. Ako má mladý človek, ktorý nemá šancu na uplatnenie, myslieť na to, aby pracoval na sebe? Pretože vzdelávanie je tvrdá práca na sebe. Predsa každý upamätovací proces je mimoriadne náročný a viem si naozaj predstaviť oveľa príťažlivejšie činnosti, než sa učiť. Presnejšie povedané, nemôžem si odpustiť aj jednu poznámku, aby som uviedol príklad, kde sa čosi robí, akoby sa zodborňovala celková stratégia priebehu, ale podľa mňa sa robí čosi celkom hluché.

Napríklad na vysokých školách celý proces spresňovania vo forme tzv. akreditačných postupov je už nie nič inšie ako rituál okolo totemového stĺpa, kde jednoducho sa míňa, plytvá veľké množstvo činností na formálne vypĺňanie, vydokumentúvanie primeranosti vysokej školy pre daný vzdelávací výkon, ale to ide celkom pomimo. Musím povedať sebakriticky, že aj ja som si predtým myslel, že niektoré procesy, dajme tomu ako ochrana domácej výroby akreditáciou zahraničných výrobkov, pomôžu. Mysleli sme si, že tým poskytujeme aj väčšiu ochranu našim vlastným výrobkom. Ale musím povedať, že napríklad celé to zariadenie akreditácie zahraničných výrobkov začalo fungovať ako jeden korupčný systém, v ktorom sa vlastne bočnými cestami podplácania získavali potvrdenia o vhodnosti výrobkov a tak ďalej.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec, chcem vás upozorniť, že my rokujeme teraz o sústave základných a stredných škôl.

Poslanec A. M. Húska:

Pán predsedajúci, prosím vás, nechajte viesť moje myšlienky. Navrhujem, aby ste sa do toho neplietli. Chcem poukázať na určitom postoji ministerstva, ktoré zdanlivo ukazuje, že sa akreditáciou zapodieva zdokonaľovaním toho systému, vlastne ten systém degraduje a dokonca núti k maskovacím činnostiam, ktoré povedú nie k celkom vhodnému vývoju.

Vrátim sa teraz k problematike navrhovanej zákonnej úpravy.

Chcem povedať, že celý postup prechodu odovzdávania hlavne na samosprávy v situácii, keď je podkapitalizovaný štát, v situácii, keď sama vládna exekutíva zápasí s nedostatkom svojich zdrojov, tak odovzdávanie kompetencie je odovzdávanie zhnitého zemiaka samospráve. Je to mimoriadne nebezpečné a povedie to naozaj len ku špekuláciám. Vy ste síce povedali, že zakladáte princíp akejsi ochrany, že nevyužité zariadenia sa najprv ponúknu štátu, potom sa ponúknu samospráve a až potom sa odpredajú. Ale, priatelia, veď to všetko sa dá veľmi rýchlo zariadiť.

Bude aj potvrdenie, že štát nemá záujem, bude aj potvrdenie, že samospráva nemá záujem a príslušná lobistická skupina sa dostane k lacným zariadeniam, pričom máme tak veľa úloh vo vzdelávaní voči všetkým pracovným silám. Nezastupiteľná funkcia štátu je vo vzdelávaní a štát túto úlohu musí zohrávať.

Ako vzorný a kladný príklad uvediem práve celú stratégiu Írskej republiky. Jednoducho, nepustili vzdelávací systém do municipalít, ale naopak, forsírovali ho štátnou podporou, samozrejme, aj s možnosťou združovania záujmov, združovania kapitálu a tak ďalej, ale trvale pod stálou strešnou masívnou podporou štátu zabezpečovali prípravu vzdelanej pracovnej sily pre moderný európsky trh práce. Môžem vám povedať, že to dosiahli s mimoriadnym úspechom. Nedá sa nič robiť, treba sa jednoducho k tomu vrátiť. Môžem vám povedať, že vôbec nie sú žiadne poistky proti zneužitiu, o ktorých bolo teraz povedané. To nie sú poistky a tie v praktickom živote sú odstrániteľné alebo obíditeľné celkom jednoduchým spôsobom - korupciou.

Som aj proti tomu, aby sme zo školskej sústavy a aj z rezortov dávali preč ich záväzok starať sa o kvalifikovanú pracovnú silu. Jednoducho to nemôžeme robiť. Dokonca komuže chcete zveriť na krajských úradoch problematiku, aby vedeli dobre rozumieť takzvaným vysokotechnologickým profesionalitám ako z oblasti mechatroniky alebo elektroniky. Veď to nie je ani možné. Naopak, budete musieť získavať a vytvárať centrá, dokonca združené centrá a centrá združeného úsilia aj hospodárskych rezortov, aj ministerstva školstva, aby ste prípravu na budúci trh práce, prípravu vzdelanej kultivovanej pracovnej sily zabezpečili.

Preto z týchto dôvodov nenavrhujem návrh zákona do ďalšieho čítania. Musíme sa vrátiť k prorastovému modelu celého hospodárstva a v rámci neho k povinnosti štátu, povinnosti aj príslušného špecializovaného orgánu štátu, v danom prípade ministerstva školstva, forsírovať vzdelávací systém, zastaviť jeho rozpad, pretože prebieha jeho rozpad. Prebieha sústavne a môžem povedať, že opatrenia, ktoré, ako som uviedol aj na príklade akreditácií, zdanlivo mali strážiť dokonca zvyšovanie kvalifikácie, idú celkom vedľa. Z týchto dôvodov žiadam, vážené kolegyne a kolegovia, aby ste nepodporili tento zákon do druhého čítania.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Finďo chce reagovať faktickou poznámkou.

Poslanec P. Finďo:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Ja by som na rozdiel od pána profesora Húsku nerád videl hneď tie najčiernejšie veci a neanticipoval by som negatívne správanie sa, či už budúcich prevádzkovateľov stredných odborných škôl alebo zriaďovateľov, a hľadal by som skôr niečo pozitívne v každej zmene. Ale predovšetkým to, čo mne tak trochu chýba v tejto koncepcii, resp. od čoho táto koncepcia odchádza, je princíp - neviem na to slovenský výraz - afiliácie určitého školského zariadenia na materskú firmu.

Ako príklad by som uviedol, že v niektorých krajinách majú zdravotnícke školy napojené na veľké vyučovacie nemocnice a v rámci takéhoto modelu potom vlastne beží study in service mnohokrát. Časť štúdia prebieha v praxi, časť štúdia prebieha v teórii a podobne. Myslím si, že tento model bude potrebovať ďalší prerod a ďalší prerod k novým formám, nazvem to aj vlastníctva, ale nejde tu o formu privatizácie, ale ide práve o formu budovania určitých samosprávnych školských celkov, ktoré budú zakomponované do širšieho kontextu určitého vzdelávacieho systému. Myslím si, že napríklad v zdravotníctve je jednoznačne potrebná cesta, aby sa škola pripojila k praxi.

Druhá poznámka, ktorú mám, už mi asi čas na to nezvýši, je otázka toho, že niektoré typy odborných škôl by mali byť ako pomaturitné odborné školy. A tiež myslím na zdravotnícke školy, kde nie je už v súčasnosti, napríklad v severnej Amerike, zvykom, žeby zdravotnícku školu začal navštevovať niekto v 14. alebo v 15. rokoch.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Húska chce reagovať na vystúpenie faktickou poznámkou.

Poslanec A. M. Húska:

Pánu poslancovi chcem odpovedať, že aj ja by som to nerád videl v čiernych farbách, ale nech sa nehnevá, jednoducho nemám ružové okuliare na realitu. Alebo potom sa budeme hrať naozaj na nejakú umelú realitu, k hre ktorej by som sa nerád pridružil. Môžem povedať iba toľko, že v podmienkach obmedzenosti zdrojov musíme združovať sily. Tam nie je možné odovzdávať si štafetu rozpadávajúcich sa systémov. Tam treba, naopak, hľadať spôsob, ako je možné združiť spoluprácu ministerstva školstva, jednotlivých odborných rezortov na formovanie pracovnej sily, odbornej pracovnej sily, v spolupráci s krajskými a dokonca aj firemnými orgánmi. Jednoducho, nemôžeme odovzdávať kolabujúci školský systém na regióny a obce. Tak sa odovzdáva zhnitý zemiak alebo načasovaná bomba.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Šimko, chcete vystúpiť s faktickou poznámkou? Nie. Bolo vaše meno na svetelnej tabuli. Nie?

Ďalší v poradí prihlásený do rozpravy je pán poslanec Mesiarik.

Poslanec M. Mesiarik:

Vážený pán podpredseda,

pán minister,

vážené kolegyne, kolegovia,

chcel by som na úvod môjho vystúpenia zdôrazniť, že sa v podstate stotožňujem s väčšinou pripomienok, ktoré boli v rozprave prednesené, a chcel by som zdôrazniť, že si treba uvedomiť, že ide o veľmi vážny krok hlavne v časti prechodu zriaďovateľských funkcií z rezortov na krajské úrady, o to zvlášť, že je tu predsa len určitá história a tradícia a že predsa nielen v šesťdesiatych, sedemdesiatych rokoch a v súčasnosti, ale aj v minulosti sa osvedčilo to, keď stredné odborné učilištia alebo takéto zariadenia boli úzko spojené s výrobcom podnikateľom, keď jednoducho robili tak a robili to, čo vlastne jednotlivé rezorty potrebovali.

Ono zápas alebo snaha zmeniť tento zákon a preniesť zriaďovateľskú funkciu na krajské úrady, predtým na ministerstvo školstva, je skutočne niekoľkoročný proces. Bolo viac pokusov aj v minulom volebnom období, ešte aj v predchádzajúcom volebnom období vyriešiť to. K dohode nedošlo, a preto si myslím, že o to viac musíme zvažovať aj my v prvom i v druhom čítaní, či sa touto cestou pri konkrétnom probléme vydať.

Návrh, o ktorom rokujeme, vyvolal búrlivé diskusie jednak medzi tými, ktorých sa týka, a to sú pracovníci pedagogickí i vychovávatelia, i majstri, i ďalší personál stredných odborných učilíšť a stredísk praktického vyučovania, a to z jednoduchého dôvodu, pretože okrem toho, že majú záujem, aby naďalej pokračoval dobrý proces, dobré spojenie s rezortnými ministerstvami a konkrétne s fabrikami, majú aj ďalšiu obavu, obavu vôbec o existenciu...

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Galbavý, ešte Národná rada rokuje ďalej, takže neodchádzajte z rokovacej sály.

Poslanec M. Mesiarik:

... obavu o existenciu týchto učilíšť, to znamená aj obavu o svoju prácu, o zamestnanie a vôbec, tí, ktorí sú stavovsky poznačení tým, že pracujú vo výchove, vo výchovnej oblasti, obavu, či zabezpečíme po takejto zmene dobrú odbornú prípravu pre odborníkov v súčasnosti, ale hlavne pre budúcnosť, lebo veríme, že raz sa naša ekonomika rozhýbe na vyššie obrátky.

Chcel by som zdôrazniť, že treba naozaj zvážiť, či jednak v súčasných podmienkach nedokončenej reformy v oblasti štátnej správy, či v súčasných podmienkach nevyjasnenia si všetkých týchto základných záležitostí medzi rezortmi vôbec pristúpiť k takémuto vážnemu kroku.

Chcem upozorniť, že je tu viac nebezpečí, že sa môže stať, v súčasnosti stredné odborné učilištia, ktoré pôsobia v rezortoch, sú dosť finančne závislé a dosť finančne podporované z týchto rezortov a obávam sa, aby sme tento proces neprerušili, aby sa nám nestalo to, že vlastne týmto krokom nebude ani toľko finančných prostriedkov. A to už je problém, či vôbec bude na krajských úradoch alebo na ministerstve školstva, aby sme bez podpory podnikateľov, pokiaľ to nebude legislatívne ošetrené, pretože aj to sa dá, bez podpory podnikateľských subjektov a konkrétnych fabrík dokázali udržať chod, dobrý chod týchto stredných odborných učilíšť.

Myslím si, že hlavný problém jednak v reťazci, alebo fungovaní tohto systému výchovy nebol v tom, kto je zriaďovateľom, ale hlavný problém bol v tom, že jednoducho tento štát musí mať jasnú ekonomickú hospodársku koncepciu. Musí jasne vedieť a musí povedať, čo bude podporovať, čo bude utlmovať. Pri mojich poslaneckých prieskumoch som zistil v kraji Prešov, že hlavným, kto rozhoduje, pre aký rezort sa bude dieťa učiť, je otec, je rodič. Ale to nie je dobré, pretože on nie je ekonóm. Mnohokrát to berie z citového hľadiska, zo stavovského hľadiska a vlastne sa rozhoduje, kde sa ľahšie dieťa dostane, kde sú možno niekedy aj lepšie výhody, pretože rodina je finančne na tom zle. Myslím si, že hlavným by mala byť hospodárska stratégia, vôbec koncepcia tejto republiky a to by malo určovať profesie, kde by sa mali hrnúť chlapci a dievčatá, alebo profesie, kde by nemali vôbec ísť, pretože tie sa budú utlmovať.

Chcel by som upozorniť aj na skutočnosť, že súčasťou tohto návrhu by mali byť aj ďalšie dokumenty, ďalšie normatívy, ktoré Rada hospodárskej a sociálnej dohody požadovala, pán minister, od vás. Nie sú. Možno keby boli, keby sme si vyjasnili vzťahy v príprave, keby sme viac pracovali vzájomne s tými, ktorí sa obávajú tohto kroku, teda priamo so strednými odbornými učilišťami a strediskami praktického vyučovania, možno by nebola tá diskusia taká, ako je dnes, a obáv, ktoré môžu byť pravdivé, ale nemusia byť pravdivé, samozrejme, mohlo byť menej.

Na záver by som chcel poukázať na niektoré zaujímavosti, na ktoré upozorňujem, pán minister, pre druhé čítanie. Napríklad v § 2 ods. 2 hovoríme o možnosti vzniku združených škôl. Je to podľa mňa dobré, pretože to je cesta, ale neuvažujeme napríklad, že sa môžu združiť aj stredné odborné učilištia a stredné odborné školy. Hovoríme len o združovaní stredných odborných škôl. Aj tu je možné, že do budúcna, ak chceme touto cestou ísť, dôjde aj k takýmto fúziám, dôjde aj k takým spájaniam. Odporúčam, aby sme aj toto premysleli, aby sme sa neuzatvárali len riešením stavu, ktorý dnes je, ale aby sme išli trošku ďalej. Samozrejme, to je na základe dobrovoľnosti. Zákon by k tomu nenútil.

Novela ruší doterajšie odseky 6 a 7 § 10. Obávam sa, že práve zrušením týchto odsekov nebudú môcť stabilné podniky alebo ekonomicky dobré podniky prevziať do prevádzkovania majetok stredných odborných učilíšť, a tým zabezpečiť na svoje náklady príspevok alebo vôbec prípravu žiakov.

Ďalej vypustením § 11a sa vlastne ruší praktická príprava žiakov, ktorá sa uskutočňuje na zmluvnom základe v priestoroch podnikov. Tiež by som bol rád, keby sme to vysvetlili. Možno to tak nie je, že to zle chápeme, ale ak je to tak, treba sa zamyslieť vôbec nad takýmto krokom.

Takto by som, samozrejme, kolegyne, kolegovia, mohol hovoriť k ďalším paragrafom. Nie je to účelom prvého čítania. Myslím si, že je skutočne dosť veľa nervozity medzi jednou aj druhou stranou a bolo by skutočne dobré, aby sme - ešte snáď do druhého čítania je určitý čas - i s pánom ministrom aj s výborom urobili určité ústretové kroky, aby sme si veci vysvetlili, ale hlavne aby sme hovorili s tými, ktorých sa to týka, osobitne s rezortnými odbornými učilišťami. Pripájam sa k tým, ktorí si kladú otázku, či vôbec v tejto etape nedokončenej reformy, v tejto etape ekonomických problémov ísť v tejto oblasti na takúto vážnu zmenu.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Škoda sa hlási s faktickou poznámkou.

Poslanec S. Škoda:

Vážení kolegovia, kolegyne,

dovoľte mi, aby som sa k tomu trochu vyjadril. Ja som tiež absolvent stredného odborného učilišťa, do minulého roku, to znamená 37 rokov som učil na tomto type školy a viem veľmi dobre posúdiť, ako postupne upadlo toto školstvo. Vaše príspevky, ktoré boli doteraz, až na pani kolegyňu Slavkovskú, boli 10 rokov staré. Naše stredné odborné učilištia upadajú a upadajú preto, lebo sa veľmi rýchlo preorientovali na módne trendy, ktoré boli v školstve. Tieto módne trendy nemôžeme ďalej podporovať. Preto si myslím, že je potrebné vypracovať štátnu hospodársku politiku, stratégiu - tak ako povedal pán Mesiarik - a my školáci ju musíme vedieť minimálne 5 rokov dopredu realizovať preto, aby sme dokázali pripraviť žiakov na nové pracovné povinnosti, ktoré majú.

Financovanie školstva. Uvedomme si, prosím vás, že ministerstvo hospodárstva už má 60 % hospodárstva sprivatizovaného. Ak sa sprivatizuje ešte plynárenstvo, energetika, tak ten podiel bude veľmi malý. Bude mať záujem takéto ministerstvo, ktoré vlastne bude metodicky riadiť, záujem na platení učňov? Myslím si, že nie. Preto si myslím, že školstvo, či už to bude pod krajským úradom alebo to bude špecializovaná štátna správa, teda riadené školskými orgánmi, bude lepšie môcť metodicky, ale aj perspektívne vychovať žiakov.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Ešte predtým, ako sa opýtam pána ministra a pani spoločnej spravodajkyne, či sa chcú vyjadriť k rozprave, dávam slovo pánu poslancovi Mesiarikovi.

Poslanec M. Mesiarik:

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

Len jednou vetou. Treba asi zvážiť alebo treba brať do úvahy, že podľa jedného učilišťa alebo niektorých dvoch-troch učilíšť, ktoré idú možno tak, ako pán kolega Škoda hovoril, nemožno súdiť celý systém. Ja poznám učilištia, ktoré idú aj dobre, takže by som bol rád, keby sme sa skutočne zamýšľali v tom priemere, v tom celom komplexe, a nie na praxi jedného učilišťa.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave? Áno.

Nech sa páči.

Minister školstva SR M. Ftáčnik:

Vážený pán predsedajúci,

vážené kolegyne a kolegovia,

považujem za celkom prirodzené, že v prvom čítaní vystupovali najmä tí, ktorí nesúhlasia s predloženým návrhom s výnimkou pani poslankyne Slavkovskej, väčšina vyslovovala obavy a problémy.

Chcel by som na úvod veľmi jednoznačne povedať, že aj ja považujem systém stredných odborných učilíšť za veľmi dôležitý a funkčný z hľadiska prípravy robotníckej mládeže, teda tých, ktorí nahradia dnešných sústružníkov, frézarov, murárov, jednoducho všetkých tých, ktorí pracujú a majú také vzdelanie, ktoré poskytujú stredné odborné učilištia a budú potrebovať kvalifikovanú náhradu. Slovenská realita aj z hľadiska úradov práce signalizuje, že v niektorých regiónoch Slovenska nám chýba kvalifikovaná pracovná sila. Sú to najmä strojárske profesie, ktoré nie sú možno také atraktívne a kde mládež potrebujeme, pretože dnes to robia strojárske podniky tak, že zoberú človeka z ulice, zaučia ho a od neho čakajú špičkový výkon, či na fréze alebo pri sústruhu, a ten špičkový výkon jednoducho nemôže podať, pretože nemá kvalifikovanú prípravu.

Takže stredné odborné učilištia potrebujeme. Otázka je, ako s nimi máme naložiť, aby sme vyvrátili obavy, ktoré tu boli vyslovené, a aby sme umožnili aj to, o čom hovoril pán poslanec Antecký, aby sa omnoho viac učilíšť ako dnes dostalo pod podniky, pretože odtiaľ sa v roku 1990 vzali, v roku 1990 prešli a dostali sa pod rezortné ministerstvá, ktoré ich vtedy zachránili. To si povedzme veľmi presne. V roku 1990 presun od podnikov pod ministerstvá bol záchranou pre stredné odborné učilištia. Výnimka sú poľnohospodárske učilištia, kde táto priama väzba nebola, ale pre strojárstvo to platí celkom jednoznačne.

Ale po 10 rokoch sa to stalo brzdou, bolo to brzdou už v roku 1996, keď pani ministerka Slavkovská vtedy ako ministerka školstva navrhovala, aby aj stredné odborné učilištia prešli pod kraje. A ukázalo sa, že sa zanedbala väzba na školský zákon a jednoducho to nebolo možné, lebo došlo k rozporu dvoch zákonov a vláda ich vyložila tak, že to neurobí. Ale dnes nám to brzdí rozvoj prípravy v tom, že potrebujeme posilniť väzbu medzi strednou odbornou školou, stredným odborným učilišťom, ale každé má iného pána a nevieme si s tým poradiť a nevieme tomu pomôcť.

Čo sa týka neštátnych učilíšť, mám už len poznámku. Veľký strojársky koncern Volkswagen prišiel na ministerstvo školstva a povedal - chceme mať svoje vlastné učilište, pretože oni si kultúru tzv. duálneho systému, kde štát zabezpečuje všeobecnú prípravu a podnik praktickú, priniesli z Nemecka a vedia, čo znamená mať kvalifikovanú pracovnú silu pripravenú na potreby podniku. Ale povedali - kým nám nepoviete jasný systém riadenia a financovania, do toho nejdeme.

O financovaní hovorí nasledujúci bod programu, preto sa k nemu nebudem vyjadrovať, len v tom zmysle, ako ste to hovorili vy, ale podporujeme smerovanie učilíšť, o ktoré je záujem, do zriaďovateľskej funkcie alebo spolupráce s podnikmi, pretože to je model, ktorý nám ponúka vyspelá Európa a funguje, ale sú aj učilištia, o ktoré malý živnostník nemôže mať záujem, pretože nemá ekonomickú silu, aby ho uživil, a tiež potrebuje, aby bol pripravený z neho učeň alebo učnica, resp. žiak, absolvent stredného odborného učilišťa, ktorý bude mať príslušnú kvalifikáciu.

Zmenu, ktorú predkladáme, nepovažujem za unáhlenú. Diskutujeme o nej trištvrte roka, my sme ju predložili v apríli minulého roku a bola veľmi podrobne prerokúvaná. Nemá vykonávacie predpisy, pretože žiadne nepotrebuje, ani sa na žiadne neodvoláva, keby sa odvolávala, samozrejme, že vám ich predložíme. Stanovisko Rady hospodárskej a sociálnej dohody tu už citovala pani poslankyňa Slavkovská, ja ho nebudem opakovať. Sociálni partneri sa nevedeli dohodnúť a povedali - nech sa dohodne vláda. Vláda sa dohodla a ja budem v piatok tohto týždňa informovať sociálnych partnerov na zasadnutí Rady hospodárskej a sociálnej dohody, k čomu sme vlastne dospeli, čo to prináša pre rozvoj odborného vzdelávania.

Prečo sa zaoberá táto novela presunom majetku? Žiadny majetok sa nepresúva. Vážené kolegyne, kolegovia, stredné odborné učilištia sú subjekty, ktoré sú právnymi subjektmi a spravujú svoj majetok, teda majetok štátu spravujú samostatne. Ak prejdú pod krajské úrady, zostane to ďalej v správe stredných odborných učilíšť. Žiadna delimitácia, žiadne presuny majetku. Až keby sme chceli tieto učilištia presunúť pod samosprávu, tam sa počíta s presunmi majetku, tam to bude podstatne ťažší problém.

Tento zákon dáva rezortným ministerstvám všetku pôsobnosť, ktorá sa týka odvetvových koncepcií, rozvoja príslušného odvetvia, ale nemajte, prosím, predstavu, že ministerstvo z Bratislavy zabezpečuje praktickú prípravu v učilišti v Michalovciach. Veď to je absurdné, to má robiť región, pretože pozná podnikateľskú sféru a takto to aj dnes funguje. V žiadnom prípade to nefunguje tak, že by to niekto zariaďoval z Bratislavy preto, lebo je rezortné ministerstvo. Podnikateľská sféra je naozaj vo väčšine v súkromných rukách a rieši sa to vzájomnou dohodou učilišťa a príslušného podniku.

Prečo chceme združené školy? Združené školy sú prechodným typom školy, nezavádzame ich ako typ školy, ale potrebujeme ich preto, lebo ak máme v jednej budove zariadené stredné odborné učilište a strednú odbornú školu, je logickejšie, aby to fungovalo ako jeden celok a využívalo sa to spoločne a naraz.

Dovoľte mi odpovedať na väzbu na školský zákon. Spomenula ju aj pani poslankyňa Slavkovská. Či toto nie je akési nadbytočné, pretože veď o chvíľu už bude školský zákon. Školský zákon bude predložený v novembri do vlády, v prvom polroku budúceho roku do parlamentu, čiže reálne môže byť účinný od 1. 9. 2002. To je dosť dlhý čas od tohto dňa a musím povedať, že som sa snažil poučiť sa zo skúseností mojej predchodkyne, ktorá pripravila nový školský zákon. A jeden z dôvodov, prečo neprešiel vo vtedajšej vláde, bol ten, že neriešil, teda riešil zriaďovateľskú funkciu tak ako my dnes. Rezortní ministri sa postavili proti a školský zákon ostal visieť vo vzduchu. Možno by sme ho dnes už mali prijatý, keby sa vtedajšia vláda postavila k problému inak. Nestalo sa.

Preto sme vytiahli tento problém pred zátvorku a povedali sme si - vyriešme ho ako sporný skôr, ujasnime si, čo v ňom chceme. Trvá to trištvrte roka preto, lebo je to naozaj ťažký problém, pozná to aj kolegyňa Slavkovská, treba sa na ňom dohodnúť a povedať, ako to bude, a potom to už zachovať pre ďalší školský zákon ako riešenie, ktoré je v tejto chvíli prijateľné a predstavuje aj perspektívu do budúcnosti. Čiže nespoliehajme sa na nový školský zákon. Teraz treba rozhodnúť v tejto citlivej veci a to riešenie potom implantovať do nového školského zákona, samozrejme, so zmenami, ktoré sa ukážu v období od prijatia zákona až do prijatia komplexného zákona.

Či tento návrh zákona rozbúril hladinu. Naozaj sa o ňom už diskutuje dlho. Všetci vedia, že vláda si dala do programu vyriešiť tento problém. A to, že chýba zákon o financovaní, bolo jedno zo stanovísk Rady hospodárskej a sociálnej dohody - splňte svoj program, kde hovoríte, že zmena zriaďovateľskej funkcie bude vo väzbe na zákon o financovaní. Preto nasledujúci bod programu je zákon o financovaní, aby každý videl, ako sa budú veci riadiť a ako sa budú financovať.

Čo sa týka osobných príplatkov, v Prešovskom kraji naozaj došlo, povedal by som, k nepochopiteľnému konaniu, pochopiteľnému len potiaľ, pokiaľ sa niekto snaží ušetriť, a to na úkor pracovníkov stredných odborných učilíšť. Ja som na to pána prednostu Polačka upozornil okamžite, ako som sa to dozvedel od samotných riaditeľov stredných odborných učilíšť, povedal, že urobí v tom smere nápravu, pretože to nezodpovedá.

Čo sa týka 9 % príplatkov, tie sú takisto aj na stredných odborných školách, aj na gymnáziách napočítané vo výške 9 %. Ony sú 15 % vo vzťahu k tarifnému platu, pani poslankyňa, a to môže platiť aj na stredných odborných učilištiach, je otázka, ako si to kto počíta.

Som veľmi rád, že pani poslankyňa Kadlečíková pripustila, že je nutné racionalizovať sieť, a podotýkam - nielen stredných odborných učilíšť, ale aj stredných odborných škôl. My sme podľa módneho trendu založili veľa obchodných akadémií, pretože rodičia si ich žiadali. A dnes ich deti zostávajú nezamestnané, pretože akadémií je jednoducho priveľa. To znamená, sú aj ďalší kandidáti a treba s nimi čosi urobiť. Ak hovoríme o koncepcii vzdelávania, ja som už vysvetlil, že potrebujeme vyriešiť tento čiastkový problém, pretože je mimoriadne citlivý, a koncepcia bude podkladom na prípravu nového školského zákona.

Dovoľte mi vysvetliť ešte vzťah k reforme verejnej správy. Pán poslanec Húska odišiel, ale "plédoval", aby sme nepresúvali čosi pod samosprávu. To je taká obava, ktorá bude vyslovovaná, keď budeme rozhodovať o príslušných zákonoch, teraz to presúvame pod štátne orgány, ale decentralizujeme. To je prvý krok, či to neskôr skončí u samosprávy, ako to je v niektorých iných európskych krajinách, o tom rozhodneme v inom zákone, ale tu sa principiálne rozhodlo, že aj tento typ strednej školy má byť decentralizovaný a rezortné ministerstvá majú vstupovať len do odbornej zložky, na ktorú majú dobré predpoklady.

Čiže 1. 7. je možné, aby si štát urobil istý poriadok za polroka, aby umožnil vznik združených škôl, ktoré by už od 1. septembra mohli fungovať tam, kde nie sú s ich existenciou alebo proti ich vzniku žiadne výhrady, a k 1. 1. sa rozhodne o tom, že sa stredné školstvo v rozsahu, ktorý určíte vy, vaším hlasovaním, presunie na samosprávu, to znamená, budeme už na to pripravení a nevzniknú v tomto smere žiadne spory.

O kolapse odbornej prípravy v Maďarskej republike alebo Českej republike zrejme budeme diskutovať v druhom čítaní, čo môžeme urobiť pre to, aby sme sa tomu vyhli, ale v žiadnom prípade, myslím si, nekazíme to, čo funguje, ako ste, pani poslankyňa, hovorili. Prečítajte si, prosím, znenie zákona, lebo ste dve kolegyne poslankyne hovorili rozdielne. Pani poslankyňa Slavkovská namieta, prečo sme išli na slová po dohode. Po dohode znamená súhlas dvoch - aj rezortu, aj ministerstva školstva. Pani poslankyni sa to nepáči, vám sa to zdá málo. To nie je vyjadrenie. Keby tam bolo po prerokovaní, tak potom vaše obavy sú na mieste. Opačný názor má kolegyňa Slavkovská. Samozrejme, rozhodneme, čo s tým, v tejto chvíli sa mi dohoda zdá riešením a je to iste i cesta, ako zachovať dosť jasný a jednoznačný vstup rezortov do vecí, ktoré sme im vyčlenili.

Obavy zo spolitizovania celého problému a plošnej výmeny riaditeľov. Pani poslankyňa, v tomto parlamente sme schválili zákon o školskej samospráve. Sú vytvorené rady škôl a odvolať riaditeľa je možné len na návrh rady školy. Ak to príslušná rada nenavrhne, ani nový zriaďovateľ nesmie odvolať riaditeľa školy. Môže stokrát o tom hovoriť na poradách, je to v rozpore so zákonom.

Ďakujem pani poslankyni Slavkovskej, že zvýraznila istú kontinuitu úsilia jej ministrovania s tým, čo sa snažíme urobiť teraz, a naznačila, v ktorých bodoch sa zdá, že táto novela vlastne pokračuje a rieši konečne problém, ktorý sa jej, žiaľ, nepodarilo vyriešiť, a preto sa k nemu musíme vrátiť teraz. Veci, ktoré sa týkali konkrétnych pripomienok, zrejme prerokujeme v druhom čítaní vrátane prepojenia učilíšť na podnikovú sféru.

Pán poslanec Húska možno ani nestojí za komentár, lebo nehovoril presne k zákonu a mám pocit, že by si mohol prečítať článok školského experta HZDS pána Miroslava Piusa, ktorý v denníku Nový Deň mimoriadne chválil - a to sa v Novom Dni stáva mimoriadne zriedkavo - tento návrh zákona ako čosi, o čo sa usiloval aj štátny tajomník Tarčák, teda svojho času štátny tajomník na ministerstve školstva. A tvrdil, že je to prospešná vec. Možno by stálo za to, keby si v tomto denníku prečítal stanovisko školského experta HZDS.

Nie, nevyľakali sme sa, len sme mali pocit, že sú aj triezve názory a niekedy problém dokáže prekročiť politické hranice, ak sa naň pozrieme triezvo a zhodnotíme ho tak, ako je, a nie z nejakej politickej optiky.

Pripomienky pána poslanca Mesiarika takisto rešpektujem, boli konkrétne. V druhom čítaní zrejme na pôde výboru, možno i vášho, budeme vysvetľovať, čo sme mali na mysli, a keď budú potrebné úpravy, samozrejme, urobíme úpravy.

Prosím pánov poslancov a panie poslankyne, aby zvážili úmysel vlády - argumenty som vysvetlil i reagoval na pripomienky poslancov - a podporili tento návrh a posunuli ho do druhého čítania,

Ďakujem vám pekne. (Potlesk.)