Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Szabó.
Poslankyňa O. Szabó:
Pán poslanec, ako starostka obce vás môžem ubezpečiť, že obce aj doteraz mali a majú povinnosti vyplývajúce zo zabezpečenia bezpečnosti a obranyschopnosti štátu. Povinnosti boli uložené zákonmi, ktoré sú dodnes platné. Preto nie je potrebné prerušiť rokovanie o tomto bode. Môžeme schváliť Bezpečnostnú stratégiu Slovenskej republiky a vypracovať zákony, ktoré majú právnu silu a nie politickú povahu. Prečítajte si, prosím, článok 125 ústavy.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Orosz.
Poslanec L. Orosz:
Ďakujem pekne.
Nechcem opakovať to, o čom hovoril pán poslanec Šimko. Rokujeme o koncepčnom strategickom dokumente. Súhlasím s tým, že základné zásady bezpečnostnej stratégie, ktoré majú právnu relevanciu, je potrebné premietnuť do právneho poriadku. Treba sa však zamyslieť nad tým, že kde a ako.
Pán poslanec, ty si hlasoval za Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky. Tak ti budem citovať jednu pasáž: "Vláda pripraví a predloží ústavný zákon o bezpečnosti, zákon o obrane, zákony o zabezpečení obrany a ozbrojených silách a ďalšie právne normy, ktoré presne určia činnosť štátnych orgánov pri plnení základného cieľa obrany štátu, t. j. zaručenie jeho suverenity a územnej celistvosti."
Tvoje pozmeňujúce návrhy boli v rozpore s programovým vyhlásením vlády, nehovoriac už o ich právnej kvalite, o právnom vyjadrení. Hovorím o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré si predložil pri rokovaní o novele Ústavy Slovenskej republiky.
Vláda má na základe programového vyhlásenia legislatívny program, ktorý počíta s ústavným zákonom o bezpečnosti. V zmysle legislatívneho programu na tento rok na jeseň sa ním budeme zaoberať. A tento bude vychádzať práve z toho, čo sme schválili v novele ústavy. Vytvorili sme ústavný priestor na to, aby náš ústavný systém nepozostával len z jedného dokumentu, ale z viacerých dokumentov. To je podstata toho, o čom sme dlho diskutovali aj v kuloároch, ale jednoducho si sa nedal presvedčiť. V tom je problém, že niekedy jednoducho tvrdá hlava a zaťatosť robí problémy. Keby boli prešli do novely ústavy tie pozmeňujúce návrhy, tak by boli vytvorili chaos v právnom poriadku. To som musel jednoducho povedať na základe toho, čo zaznelo z tvojich úst z parlamentnej tribúny.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Sitek.
Poslanec J. Sitek:
Ďakujem pekne.
Nadviažem na to, čo povedal pán poslanec Tuchyňa v tom zmysle, že v prvom rade si treba pozrieť časový harmonogram, ako táto bezpečnostná stratégia prišla do parlamentu. Môjmu predrečníkovi len pripomeniem to, že programové vyhlásenie vlády na toto obdobie nie je novela Ústavy Slovenskej republiky. Čiže keď čítate programové vyhlásenie vlády, tak ho treba prečítať komplexne. A preto aj poslanec Tuchyňa nadviazal to, že novela Ústavy Slovenskej republiky, ktorá bola predložená, vlastne neakceptovala alebo nekorešponduje s bezpečnostnou stratégiou, aj keď nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Myslím si, že zákon o Rade národnej bezpečnosti, ústavný zákon podľa legislatívy už mal byť, ak si dobre pamätám, v roku 1999 predložený.
Podľa legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky ani žiadny zo zákonov, ktoré ste citovali, pán poslanec Orosz, nebol predložený, ba práve naopak, posúvajú sa termíny a v podstate sa nič neriešilo.
Myslím si, že pán poslanec presne citoval, ktoré ustanovenia sú, čo nekorešpondujú s Ústavou Slovenskej republiky. O pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Tuchyňu sa hlasovalo, pán Šimko, hlasovalo sa pri novele Ústavy Slovenskej republiky. Bol som jeden z tých, ktorý sa podpísali pod tieto návrhy, a myslím si, že prijatím týchto návrhov, práve naopak, by sa bola zlepšila tá skutočnosť, na ktorú poukazoval pán poslanec Tuchyňa, aj tie problémy, ktoré nastanú pri prijatí tejto bezpečnostnej stratégie, by mali byť dopredu vyčistené, lebo si myslím, že materiál nemôže prísť pred Ústavou Slovenskej republiky do parlamentu, a potom sa na tento materiál odvolávať.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Kresák.
Poslanec P. Kresák:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Samozrejme, aj ja potrebujem reagovať na to, čo odznelo z úst pána generála Tuchyňu. Jednoducho musím reagovať, pretože ako každý právnik, ktorý tu sedí a nielen ktorý tu sedí, ale ktorý trošičku rozumie tomu, o čom sa bavíme, musí vedieť to, čo už povedal kolega Šimko. No tiež nechcem zbytočne opakovať to, čo povedal, ale keď som sa hlásil, tak som nevedel, či na to upozornia aj ďalší kolegovia, hoci sa to dalo očakávať. Rokujeme o politickom, veľmi dôležitom politickom dokumente, pán kolega Tuchyňa, nerokujeme o zákone, nerokujeme o všeobecne záväznej právnej norme. Argumenty nechcem otvárať z hľadiska vecného, pretože, samozrejme, aj tam by sa v podstate skoro každý dal vyvrátiť. To je postavené na hlinených nohách. Ale samotný fakt, že niekto vážne začína analyzovať ústavnosť politického dokumentu, tak tomu dosť dobre nerozumiem a pokladám za potrebné na to upozorniť.
Samozrejme, mohol by som postaviť otázku, prečo odznel takýto prejav, aké ciele sleduje pán kolega. Ale na to si asi každý dá odpoveď sám, lebo by som mohol povedať, prečo keď sme v Papierničke po dlhom rokovaní dosiahli zhodu, ktorú prezentovala aj pani kolegyňa Belohorská, čo si veľmi vážim, pretože toto je veľmi vážny dokument pre Slovenskú republiku, tak teraz sa trošičku čudujem, prečo takouto cestou sa niekto snaží dokument takýmto spôsobom odsunúť na akúsi druhú koľaj. Čiže nesúhlasím a myslím si, že argumenty, ktoré odzneli, nemali žiadnu relevanciu. Mrzí ma to.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Weiss.
Poslanec P. Weiss:
Chcel by som oceniť to, že pán poslanec Tuchyňa zhodnotil predložený dokument ako kvalifikovaný a dobrý. Ale mrzí ma, že dochádza k istému nedorozumeniu, čo sa týka postupnosti krokov. Predsa je celkom prirodzené, že najprv sa urobí istá politická doktrína alebo politický dokument, ktorý stanovuje filozofiu správania sa štátu bez ohľadu na to, kto momentálne je pri moci, v širších otázkach bezpečnostnej politiky. A ak je takýto politický dokument, ktorý stanovuje filozofiu, schválený širším politickým konsenzom aj opozičnými politickými stranami, je to základ pre vypočítateľnosť politiky každého vedenia štátu, ktoré táto republika bude mať. Myslím si, že o to tu ide. A na to nadväzujú dokumenty, ktoré majú právny charakter. V Rade obrany štátu je už predsa pripravený návrh zákona, ústavného zákona o národnej bezpečnosti. Budú nasledovať čiastkové stratégie a budú nasledovať aj čiastkové zákony.
Ale chcel by som upozorniť na jednu vec. Nie všetko, pán poslanec, čo sa týka filozofie bezpečnostnej politiky Slovenskej republiky, je možné regulovať zákonmi. Je dôležité, aby bola zhoda na istých dlhodobých praktických politikách v oblastiach, ktoré sa týkajú bezpečnosti štátu, aj medzi koalíciou a opozíciou, aby sa táto filozofia potom sledovala. A, samozrejme, potom treba prijímať aj isté čiastkové zákony. Myslím si, že logika, v akej je predkladaný dokument, a potom bude nasledovať ústavný zákon o národnej bezpečnosti, je v poriadku.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Orava.
Poslanec B. Orava:
Vážený pán poslanec Tuchyňa,
chcel by som na úvod veľmi oceniť váš prístup k celkovej tvorbe tejto stratégie. Bol to polročný materiál, bol to polročný proces a tí, ktorí mali záujem, tak viac ako polroka, tí, ktorí mali záujem, tak mali možnosť sa k tomuto vyjadriť.
Ja sa chcem však vrátiť k časti, v ktorej ste hovorili práve o nadväznosti bezpečnostnej stratégie na ďalšie dokumenty, ako je dokument, ako budú ďalšie ústavné zákony o Rade národnej bezpečnosti, obranná a vojenská stratégia. Chcem sa pridať ku všetkým tým, ktorí hovoria, že bezpečnostná stretégia vytvára rámec, rámec pre tieto dokumenty a vy ste sám vo svojom prejave ten rámec nespochybnili, ale práve ste ho ocenili. Je to veľmi dôležitý politický dokument v tejto chvíli pre našu integráciu do Severoatlantickej aliancie a osobne si myslím, že v tejto chvíli je maximálna potreba na zhodu v tom, že bezpečnostná stratégia tento rámec pre ďalšie dokumenty vytvorí, a som presvedčený, že ho aj vytvára.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Belohorská, nech sa páči.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Musím sa aj usmiať, lebo ak začnem ja obhajovať tento materiál a polemizovať s pánom poslancom Tuchyňom, len potvrdím to, že nikto z poslaneckých klubov nemal odvahu vystúpiť v mene klubu na podporu koncepcie tohto materiálu. Nestáva sa často, že v mene klubu vystúpi len jeden opozičný poslanec. Ale to už nechám aj pánu ministrovi Kanisovi a ostatným na ich vlastné meditovanie.
Chcem povedať pánu poslancovi Tuchyňovi, že ide o koncepčný materiál, teda nie zákon, ale práve o materiál, ktorý tým, že dáva rámec, umožňuje prijatie iných, nižších noriem, teda prijatie zákonov.
A ďalšia vec, nie je dôležité len zákony prijímať, prijímať koncepcie. Na rokovaní, na ktorom som sa ja zúčastnila predvčerom v Bruseli, nám bolo jasne povedané - ale my vás prosíme o to, aby ste sa naučili aj dodržiavať to, čo si orámcujete, dodržiavať to, čo si odhlasujete a odsúhlasíte a práve preto hlas jedného opozičného poslanca je oveľa dôležitejší ako 30 koaličných hlasov.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Tuchyňa, môžete reagovať.
Poslanec J. Tuchyňa:
Áno, ďakujem za slovo.
Ani som neočakával iné stanoviská, ako odzneli. Tí, ktorí ma kritizujete, sa riadite podľa známej filozofickej otázky, čo bolo prv, či sliepka, alebo vajce. Takže, ako to komu vyhovuje, bola buď sliepka, alebo vajce. Ústavu máme od 1. septembra 1992, novelu od 23. 2. 2001. Rok a pol sa tu spracúvali oba dokumenty, aj ústava, aj bezpečnostná stratégia, ale ako je typické pre úradníkov štátnej správy, ťažko je komparovať, keď sa im to nepoloží na stôl, keď to od nich nikto nechce, a potom je výsledok takýto. Mali sme tu i doktrínu, mali sme tu i predchádzajúcu bezpečnostnú stratégiu a takisto sa k nim dosiaľ nespracovali žiadne dokumenty. Takže, vážení páni poslanci, rozhodnite sa, ako uznáte za vhodné.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Gašparovič, máte procedurálny návrh?
Poslanec I. Gašparovič:
Nie, chcem reagovať na vystúpenie pána Tuchyňu.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec, ak chcete reagovať, tak potom už v ďalšom, lebo ste nestihli. Ďakujem pekne za pochopenie.
Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Angelovičová, pripraví sa pán poslanec Langoš.
Ak mi dovolíte, pani poslankyňa, chcel by som pozdraviť na balkóne podvýbor ekonomického výboru NATO. Pozdravujeme vás. (Potlesk.)
Pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo.
Poslankyňa M. Angelovičová:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predseda,
vážený pán predsedajúci,
vážení páni ministri,
ctená snemovňa,
dovoľte mi vyjadriť svoje stanovisko k Bezpečnostnej stratégii Slovenskej republiky ako podpredsedníčke Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.
Mnohokrát na parlamentnej pôde bolo prezentované, že oblasti životného prostredia sa nevenovala dostatočná pozornosť. Som veľmi rada, že takýto dokument, ako je predložený - Bezpečnostná stratégia Slovenskej republiky - obsahuje vo všetkých svojich kapitolách aj spomínanú oblasť.
Sám život ukázal, že životné prostredie zasahuje a ovplyvňuje všetky ostatné oblasti, či už zoberieme hospodársky vývoj alebo celkove vývoj človeka. Aj predchádzajúci bod programu schôdze Národnej rady, ktorým bol vládny návrh zákona o podpore na zriadenie priemyselných parkov, hlboko zasahuje do oblasti životného prostredia, alebo ak mám byť presná, v súlade s predloženou bezpečnostnou stratégiou životné prostredie zasahuje do politickej, kultúrnej a sociálnej oblasti.
Konkrétne k predloženému materiálu. V prvej kapitole je zdôraznené formovanie spolupracujúcich a vzájomne sa doplňujúcich bezpečnostných, politických, ekonomických a environmentálnych organizácií, čo je objektívnou a charakteristickou črtou európskych bezpečnostných procesov. Tu sa priam žiada uviesť príklad zo života. Problém ochudobneného uránu. Príkladov je mnoho. Je prezieravé, že hneď v prvej kapitole zdôraznil predkladateľ podobné tendencie pri prepájaní štátov a kontinentov a v zbližovaní ľudstva sa vytvárajú nové, predovšetkým nevojenské výzvy, riziká a ohrozenia. Čo je dôležité, tento dokument vytvára možnosti na ich riešenie.
V druhej kapitole Životné záujmy Slovenskej...
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Švec. Pani poslankyňa, ak chcete telefonovať, tak len mimo rokovacej sály.
Nech sa páči.
Poslankyňa M. Angelovičová:
V druhej kapitole Životné záujmy Slovenskej republiky sa ustanovuje zabezpečenie okrem iného aj rozvoja životného prostredia. Každý z nás je svedkom, že environmentálne ohrozenie s narušením životného prostredia je veľmi často spojené s prekračovaním hraníc štátov. Tento fakt je podložený zdôraznením schopností štátu predchádzať, minimalizovať a odstraňovať tieto riziká ohrozenia a riešiť krízové situácie. Flexibilita predloženého materiálu spočíva vo vypracovaní a predložení správy každý rok o bezpečnosti štátu.
Ďalším pozitívnym prínosom predloženého materiálu sú jeho základné zásady. Medzi nimi nezastupiteľné miesto majú environmentálne faktory, ktoré patria okrem iného k zásade komplexnosti. Samotnú zásadu tvorí zásada environmentálnej bezpečnosti. Predložená Bezpečnostná stratégia Slovenskej republiky je zároveň vypracovaná ako postup a metóda na prevenciu a posilňovanie globálnej európskej a regionálnej bezpečnosti. Z pohľadu ochrany životného prostredia významné bude zapojenie sa Slovenskej republiky do integračných procesov, ktoré majú určujúci význam na formovaní jej bezpečnostného prostredia vrátane skvalitňovania životného prostredia. Tento argument sa dotýka aj každého občana Slovenskej republiky.
Dnes všetci vnímame priamu súvislosť medzi zhoršujúcim sa životným prostredím a ekologicky nezodpovedným priemyselným rozvojom. V mnohých prípadoch čerstvým príkladom sú okrem mnohých iných výsledky poslaneckého prieskumu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie vo VSŽ na takzvaných haldách odpadu neďaleko blízkych obcí, ale najmä obce Veľká Ida. Preto vysoko hodnotím zabezpečovanie aplikácie environmentálnych častí do všetkých odvetvových programov, pretože jedine týmto cieľom sa dosiahne realizácia národnej stratégie trvalo udržateľného rozvoja.
Netreba zdôrazňovať, že neakceptovanie zásad ekologickej racionality, využívania prírodného bohatstva a zdrojov má za následok závažné narušenie životného prostredia s vplyvom na zhoršovanie zdravotného stavu obyvateľov, na vzostupné tendencie výskytu nebezpečných chorôb a infekcií, ktoré by ťažko zvládli a aj zvládajú jednotlivé štáty. To znamená, sám štát s vlastnými prostriedkami a možnosťami. Môžem uviesť príklad aktuálnych informácií výskytu ochorenia slintačky a krívačky u hospodárskych zvierat. Môžeme sa iba tešiť, že toto infekčné ochorenie je mimo našej krajiny. Aj to o niečom svedčí. Treba sa len poďakovať vláde, príslušným organizáciám a zodpovedným ľuďom za úsilie a opatrenia vynaložené na prevenciu, na zamedzenie zavlečenia tohto ochorenia k nám.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na záver svojho vystúpenia chcem ešte raz vysoko vyzdvihnúť predloženú Bezpečnostnú stratégiu Slovenskej republiky, a to aj z toho dôvodu, že zohľadňuje problémy a argumenty na riešenie skvalitnenia životného prostredia a životných podmienok občanov Slovenskej republiky. Ak takýto prístup riešenia problémov životného prostredia zvolia aj ostatné rezorty, môžeme očakávať, že nielen v hodnotiacej správe Európskej komisie o Slovenskej republike bude v tomto smere pozitívnejšie, ale aj pozitívne konštatovanie, ale najmä, že životné prostredie pre každého občana Slovenskej republiky bude bezproblémové.
Osobne Bezpečnostnú stratégiu Slovenskej republiky podporím a budem hlasovať za jej schválenie. Skončila som.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem, pani poslankyňa.
Ďalší v rozprave má vystúpiť pán poslanec Langoš, ktorý tu nie je, takže stratil poradie. Pán poslanec Langoš bol posledný písomne prihlásený do rozpravy, preto sa pýtam, či sa niekto hlási ústne do rozpravy k tomuto bodu. Pán poslanec Sitek, pán poslanec Kanis, pán poslanec Weiss, pani poslankyňa Szabó, pán poslanec Orava. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy k tomuto bodu.
Pán poslanec Sitek, máte slovo.
Poslanec J. Sitek:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
vážená Národná rada Slovenskej republiky,
na úvod chcem len toľko pripomenúť, že tí, čo obhajovali, alebo lepšie povedané, tí, čo neobhajovali názor pána poslanca Tuchyňu, tak tí boli predkladatelia novely ústavy. Čiže je prirodzené, že si hájili svoj názor, a preto aj zrejme prišlo k nedorozumeniu, lebo novela Ústavy Slovenskej republiky nebola predložená vládou Slovenskej republiky, čo je normálne v každom inom okolitom štáte, len u nás nie, aj v takom časovom strese, v akom bola predložená. Čiže bezpečnostnú stratégiu pripravila komisia pod gestorstvom ministerstva obrany a ministerstva zahraničných vecí a novelu ústavy predkladali štyria predkladatelia.
To, čo bolo povedané, že absentuje ústavný zákon o národnej bezpečnosti, tak to je pravda. V minulosti nebola politická podpora a nie je ani teraz. To znamená, že takýto ústavný zákon už by mal byť v parlamente schválený a od toho sa mali odvíjať všetky ostatné zákony, ktoré boli spomenuté, to znamená, zákon o ozbrojených silách, zákon o obrane a ďalšie dôležité dokumenty.
Pretože som nebol v Častej-Papierničke, lebo som bol ospravedlnený, mal som vážne rodinné veci, chcem vystúpiť k pripomienkam k branno-bezpečnostnej stratégii, aby sa tu nehodnotilo, že opozícia v podstate nejde konštruktívnou cestou a nezapája sa do konštruktívneho dialógu. Šiel by som podľa jednotlivých článkov, odsekov na jednotlivých stranách.
V prvom rade mám pripomienku na strane 3 k bodu 1 druhá veta, kde sa píše, že "svojimi historickými, kultúrnymi, politickými, geografickými, ekonomickými a ďalšími väzbami je neoddeliteľnou súčasťou euroatlantického civilizačného a kultúrneho prostredia", žiadam, aby sa nahradilo slovo "euroatlantického" slovom "európskeho". Zdôvodnenie: Obsah vety, kde sa uvádza historické, kultúrne, geografické prostredie v spojení so Slovenskou republikou nezodpovedá euroatlantickým väzbám, ale je vo svojej histórii previazané na Európu. Uvádzané tvrdenie predkladateľov by skresľovalo historické skutočnosti, čo môže viesť k spochybneniu takého závažného dokumentu.
K bodu 2. Poslednú vetu nahradiť vetou "Slovenská republika vníma svoju bezpečnosť ako stav, v ktorom je zachovaná nedotknuteľnosť štátnych hraníc, suverenita, integrita, vnútorná bezpečnosť a poriadok, demokratické zásady štátu, v ktorom sú chránené životy a majetok občanov Slovenskej republiky a životné prostredie." Zdôvodnenie: Doplnenie nedotknuteľnosti štátnych hraníc v Bezpečnostnej stratégii Slovenskej republiky vymedzuje hlavné poslanie a úlohu Armády Slovenskej republiky. Takto doplnené znenie umožňuje ďalej rozpracovať uvedenú problematiku v obrannej a vojenskej stratégii. Historická skúsenosť z rokov 1918 a 1938 ukazuje, že na základe určitých rozhodnutí na úrovni medzinárodných dohôd alebo násilnou formou, bez zohľadnenia životných záujmov Slovenskej republiky môže dôjsť k zmene štátnych hraníc, a pritom nemusí byť narušená suverenita ani novo formulovaná integrita. Novelizovaná Ústava Slovenskej republiky v širšom ponímaní spájania územných celkov takéto ohrozenie Slovenskej republiky v dostatočnom rozsahu neeliminuje. Doplnenie znenia textu o slovo "majetok" je z dôvodu deklarovania záujmu štátu o ochranu hodnôt, ktoré sú súčasťou štátu a majú vplyv na uspokojovanie potrieb občanov a rozvoj spoločnosti.
K bodu 4 strana 4. To je vlastne posledná veta: "Na prelome storočí v Európe pôsobia výzvy a ohrozenia mieru a medzinárodnej stability, a to v podobe etnických napätí, hospodárskych kríz, politickej nestability," a tu by som chcel doplniť slovo "migrácie" a ďalej pokračovať "medzinárodne organizovaného zločinu a terorizmu". Myslím si a zdôvodňujem to tým, že vplyvom nadmernej migrácie obyvateľstva smerom juh - sever, východ - západ môžu vznikať riziká a ohrozenia v politickej, ekonomickej, sociálnej oblasti. Tento nežiaduci stav môže vyvolať určité stavy napätia medzi susediacimi štátmi. Zvyšovanie ekonomických rozdielov medzi chudobným juhom a prosperujúcim severom, ale aj medzi štátmi východnej Európy a štátmi Európskej únie bude aj v budúcnosti vyvolávať určité riziká. Z uvedeného dôvodu je potrebné tento stav pomenovať o nový prvok možných výziev a ohrození.
V časti Záujmy Slovenskej republiky k bodu 7, strana 5, ods. 1, kde sa píše, že "zaručenie bezpečnosti Slovenskej republiky, jej štátnej suverenity, územnej integrity a kultúrnej identity" chcem za slovo "štátnej suverenity" doplniť "nedotknuteľnosti štátnych hraníc" a pokračovať ďalej textom "územnej integrity a kultúrnej identity". Už som to zdôvodnil v prechádzajúcom bode.
K odseku 2, kde sa píše "zachovanie a rozvoj demokratických základov štátu, jeho vnútornej bezpečnosti a poriadku, ochrany života a zdravia občanov", chcem doplniť "ochrany života a majetku" a text pokračuje ďalej. Už som to takisto zdôvodnil v predchádzajúcom bode.
K bodu 8. Odsek 4 na strane 6 chcem doplniť, lepšie povedané, vypustiť slovo "primerane", aby odsek znel takto: "Dosiahnutie dynamického prechodu ekonomiky Slovenskej republiky na ekologický vyváženejšiu, výkonnejšiu a zdrojovo diverzifikovanú trhovú ekonomiku schopnú uspokojovať potreby občanov." Zdôvodnenie: Použitie slova primerane dáva možnosti rôzneho vyjadrenia miery kvality, či kvantity, čo umožňuje zavádzanie subjektívnych hodnotení a dáva predpoklad na sporné hodnotenia.
Ďalší odsek 5. Tu by som za slovo "práv" doplnil slovo "a povinností". To znamená, že "zaručenie sociálneho zmieru a stability spoločnosti založenej na rešpektovaní rovnosti práv a povinností všetkých obyvateľov bez rozdielu politickej príslušnosti, náboženského vyznania" atď. Zdôvodňujem to tým, že vytvorenie predpokladu a naplnenie požiadaviek právneho štátu a sociálneho zmieru je možné dosiahnuť len vyváženosťou práv a povinností všetkých občanov Slovenskej republiky v súlade s medzinárodnými a vnútroštátnymi normami.
Na strane 6 bod 10 žiadam vypustiť ako celok a ostatné články prečíslovať. Zdôvodňujem to tým, že nepovažujem za vhodné, aby v takom významnom dokumente, ako je bezpečnostná stratégia, sa zdôvodňovalo, akú metódu predkladatelia použili na definovanie bezpečnosti výziev. Takéto zdôvodnenia sú vhodné na použitie pri prednáške alebo v študijnom materiáli.
Ďalej navrhujem na strane 9 k bodu 26, kde sa píše, že "negatívny demokratický vývoj prejavujúci sa v postupnom poklese podielu práceschopného obyvateľstva k občanom dôchodkového neproduktívneho veku" a za slovo "neproduktívneho veku" doplniť "spôsobeného populačnou explóziou menej prispôsobivého obyvateľstva" a pokračuje ďalej text "negatívne vplýva na únosnosť sociálneho systému". Zdôvodňujem to tým, že pokles životnej úrovne, vysoká miera nezamestnanosti, nízka miera vzdelanosti rómskeho etnika, ako aj systém sociálneho zabezpečenia vytvára priestor na uvedený nežiaduci jav. Nutnosť pomenovania tejto skutočnosti upozorňuje na reálnu mieru rizika s prerastaním do ohrozenia záujmov Slovenskej republiky v sociálnej oblasti.
Ďalej navrhujem na strane 14 k bodu 44 vypustiť celú poslednú vetu, lebo si myslím, že článok 43 a text článku 43 bez poslednej vety v dostatočnej miere deklaruje záujem Slovenskej republiky.
Ďalej navrhujem zmenu na strane 15 v bode 49. To znamená, že poslednú vetu nahradiť nasledujúcou vetou: "Zabezpečí zmenu štruktúry a obsahu vzdelávania, vytvorenie podmienok tak, aby sa postupne dostala na úroveň vyspelých demokratických štátov a zabezpečovala strategické záujmy rozvoja Slovenskej republiky." Zdôvodňujem to tak, že lepšie ohodnotenie systému vzdelávania a výchovy je možné dosiahnuť inými zákonnými či legislatívnymi úpravami, napríklad dohodou v rámci tripartity.
K bodu 51 na strane 15 doplniť na konci poslednej vety "za zdrojov", dať čiarku a doplniť text "pri zachovaní strategických záujmov štátu.". Zdôvodňujem to tým, že bezpečnostná stratégia musí sledovať strategické záujmy štátu.
Ďalej k bodu 59. V tomto článku chýba novovytváraný prvok v rámci Európskej únie. Navrhujem, aby vo vete, to je druhá veta, "z politického a vojenského hľadiska považuje za základný prvok tejto štruktúry" a tu žiadam doplniť "bezpečnostné prvky Európskej únie" a ďalej upraviť vetu "Severoatlantickú alianciu, ktoré sú schopné zaručiť kolektívnu obranu svojim členom a prispievať k bezpečnosti a stabilite v Európe". A ďalej v poslednej vete v tomto článku "Slovenská republika sa usiluje o dosiahnutie plnohodnotného členstva v európskych bezpečnostných štruktúrach," a potom ďalej pokračuje "v Severoatlantickej aliancii, ako aj optimálneho variantu získania efektívne bezpečnostných záruk". Zdôvodňujem to tým, že uvedené prvky sú základom na vznik nového bezpečnostného systému na riešenie krízových situácií na európskom kontinente.
K bodu 60 na tej istej strane v prvej vete za slová "vojenských", prečítam celú vetu: "Počas prístupového procesu sa Slovenská republika a ozbrojené sily budú komplexne pripravovať na vstup do politických a vojenských", čiže doplniť "európskych štruktúr" a pokračuje ďalej táto veta. To je zdôvodnenie ako v predchádzajúcom bode.
A mám poslednú pripomienku. Na strane 18 v bode 61 žiadam vypustiť celý blok. Myslím si, že je predčasné, aby Slovenská republika po získaní členstva v Severoatlantickej aliancii sa vyjadrovala, aký systém obrany dobuduje. Myslím si, že každý, kto sa stane členom určitej organizácie bezpečnosti, musí sa riadiť tými dokumentmi, ktoré táto bezpečnostná štruktúra má.
Takéto mám pripomienky k branno-bezpečnostnej stratégii a som presvedčený, že parlament moje pripomienky podporí.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Weiss ako jediný.
Poslanec P. Weiss:
Pán poslanec Sitek prezentoval postoj, ktorý nie z nejakého politického, ideologického, ale z praktického a bezpečnostného hľadiska, z hľadiska záujmov Slovenskej republiky podľa mňa nie je dobrý, pretože či sa to niekomu páči, alebo nepáči, my sme súčasťou euroatlantického priestoru, transatlantického priestoru a nie je možné koncipovať žiadnu rozumnú dlhodobú bezpečnostnú stratégiu tejto krajiny mimo väzieb na Severoatlantickú alianciu.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Sitek, môžete reagovať.
Poslanec J. Sitek:
Myslím si, že Slovenská republika sa nachádza v Európe, pán predseda zahraničného výboru, a myslím si, že je, alebo lepšie povedané, musí sa zapájať do vytvárania nového európskeho bezpečnostného systému tak, ako ostatné európske štáty, a nemôže byť vyňatá z priestoru. Vieme, aké sily sa vyčleňujú v rámci Európskej únie, v rámci iných európskych štruktúr a myslím si, že Slovenská republika potrebuje byť začlenená do týchto európskych vojenských štruktúr.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Kanis, pripraví sa pán poslanec Weiss.
Poslanec P. Kanis:
Vážený pán predsedajúci,
vážení páni ministri,
vážená Národná rada,
keď prerokúvame bezpečnostnú stratégiu, tak asi by sme sa mali vrátiť aj troška k vývoju základných bezpečnostných dokumentov Slovenskej republiky počas jej krátkej existencie. Prvým takýmto dokumentom bola Obranná doktrína, ktorá bola prijatá v júni 1994 a odrážala stav a postavenie Slovenskej republiky ako vážneho kandidáta na členstvo v aliancii spolu so svojimi susedmi.
V roku 1994 sme boli na rovnakej štartovacej čiare a boli sme na rovnakej štartovacej čiare, aj čo sa týka kvality základných bezpečnostných dokumentov. V júni 1994 prijatá Obranná doktrína bola ocenená aj v zahraničí a vyjadrovala jednoznačné úsilie stať sa členom aliancie spolu s našimi susedmi. Vzhľadom na to, že sme súčasťou jedného priestoru, neprijatie jedného zo štátov Vyšegradskej štvorky spravilo istú mocenskú a bezpečnostnú nerovnováhu v strednej Európe.
Ďalším dokumentom boli Základné ciele a zásady národnej bezpečnosti prijaté v júni 1996, ktoré boli produktom istého hľadania, ktoré sa odlišovalo od obrannej doktríny z júna 1994 a obsah základných cieľov a zásad vlastne reagoval na bezpečnostnú situáciu v strednej Európe tak, že sa tam ani raz nepoužila väzba o tom, že Slovensko sa má stať členom aliancie.
Tak keď dnes prerokúvame bezpečnostnú stratégiu, musíme si uvedomiť, že vlastne v krátkej histórii tohto štátu sú dva dokumenty, ktoré sú vzájomne rozporné. A tie vzájomne rozporné dokumenty vyjadrovali hlavný politický ťah na riešenie bezpečnostnej situácie. A preto je nevyhnutné, aby tu bola bezpečnostná stratégia, ktorá tento cikcakovitý vývoj dokumentov prekonáva. Žiaľ, deje sa to v situácii, ktorá je úplne iná ako v roku 1994, že traja susedia sú v aliancii a my tam nie sme. Takže tí, ktorí si kladú otázky, prečo vlastne treba robiť toľko dokumentov dnes a toľko návrhov zákonov, nuž, je to preto, že tu bolo isté blúdenie. Keby bola bývala kontinuita toho, čo bolo vyjadrené v Obrannej doktríne, tak zrejme by to bola aj kontinuita k príprave dokumentov a nevzniklo by veľké prázdno, čo sa týka bezpečnostných dokumentov a aj čo sa týka zákonov.
A preto vlastne treba vychádzať aj z toho, čo bolo obsahom programových vládnych vyhlásení a myslím teraz všetky vlády, ktoré boli od vzniku samostatnej demokratickej Slovenskej republiky. V týchto programových vládnych vyhláseniach nenájdete nič iné iba to, že každá vláda deklarovala svoj cieľ snažiť sa o to, aby sme sa stali členom aliancie alebo ako posledná vláda, ktorá si v programovom vládnom vyhlásení dala za cieľ stať sa členom v tomto volebnom období. To je vlastne kategorický imperatív úsilia vlády a napokon aj smerovania týchto dokumentov.
Čiže prosil by som, aby aj tí, ktorí kritizujú niektoré veci, sami sa zamysleli nad tým, čo robili a kam doviedli práce, ktoré boli potrebné. Potom možno bude obraz vyzerať troška ináč a nebudú niekoho vzrušovať termíny dokumentov, ale mňa by vzrušovalo rozhodne to zablúdenie, ku ktorému došlo.
Chcem veľmi oceniť to, že pri príprave tohto dokumentu sa zvolil postup a samotná príprava prebiehala tak, že vychádzala jednak z komparácie takýchto dokumentov, ktoré sú už v krajinách aliancie, ako aj v krajinách našich susedov, ktorí sa stali členmi aliancie. Táto komparácia bola vlastne vyprodukovaná aj na viacerých medzinárodných seminároch, ktoré sa konali. To je jedna charakteristická črta prípravy.
Druhá charakteristická črta prípravy je, že v prítomnom dokumente, ako pri žiadnom dosiaľ, bol vytvorený priestor na to, aby sa na príprave zúčastnilo množstvo rôznych organizácií a inštitúcií a tento dokument bol pripravovaný tak, aby na jeho príprave participovala názormi, návrhmi aj široká slovenská a medzinárodná verejnosť. Azda je potrebné povedať vzhľadom na rozsiahlosť prípravy, že už v máji 1999 vznikla medzirezortná pracovná skupina, ktorá ho mala pripraviť. Prvý variant bezpečnostnej stratégie bol k dispozícii už v decembri 1999. Konali sa viaceré semináre, ako som povedal. 10. mája 2000 bol návrh bezpečnostnej stratégie dodaný všetkým poslaneckým klubom. O šesť dní neskôr bol daný tento návrh na internet. Vláda ho schválila 11. októbra 2000 a Rada obrany štátu 5. septembra 2000.
Už z toho, čo som povedal, vidieť, že príprava bola skutočne koncipovaná veľmi široko a každý sa mal možnosť vyjadriť k jednotlivým variantom tak, ako sa počas prípravy bezpečnostnej stratégie rodili. Keď sa koncipovalo programové vyhlásenie na rok 1998 až 2002, vychádzali sme z poznatku, že individuálny model obrany nezabezpečuje také bezpečnostné garancie ako kolektívny model, pretože v mladom štáte, ako je Slovenská republika, pri takej krehkej ekonomike, pri individuálnom modele obrany môžeme zodpovedne hovoriť, že ide o život v neistote. A to si treba uvedomiť aj pri obsahu tejto bezpečnostnej stratégie, predpokladajúc aj obsah ďalších nadväzujúcich dokumentov.
Práve z jednoznačnej ambície stať sa členom aliancie a tak historicky riešiť otázku svojej bezpečnosti vyplynulo, že treba pripraviť aj nadväzné dokumenty, a to obrannú a vojenskú stratégiu, pričom boli rozdielne názory, či to majú byť dva ďalšie dokumenty, alebo jeden. Slovensko si zvolilo cestu tvorby dvoch dokumentov. Je možné, že v budúcnosti dôjde aj k tejto integrácii. Takisto bolo rozhodnuté o tom, aby bol vypracovaný ústavný zákon o bezpečnosti, o obrane a ozbrojených silách. A tieto dokumenty, zákony tvoria základ kvalitatívne nového riešenia celej bezpečnostnej problematiky Slovenskej republiky. To, že museli byť pripravované súčasne, je absolútne samozrejmé, pretože aj obsah ústavného zákona o bezpečnosti vlastne bol sústavne konfrontovaný s tým, čo bude vyjadrené v pripravovanej veľkej novele Ústavy Slovenskej republiky.
A chcel by som zdôrazniť, že tieto problémy sa riešili seriózne, dlhodobo a v neustálom dialógu s tvorcami novely ústavy. Bolo pomerne dosť diskusií medzi predkladateľmi novely ústavy a expertmi z ministerstva obrany a napokon aj naše osobné stretnutia smerovali k tomu, aby sa do ústavy dostali veci, ktoré sú skutočne nevyhnutné a robia isté ústavné východisko na prípravu ďalších dokumentov. Zamieňať si význam dokumentu, ktorý prerokúvame, o bezpečnostnej stratégii s nejakou právnou silou iných nie je namieste. Jednoducho je to nepochopenie podstaty veci. Tento dokument, ktorý je predkladaný, nie je v rozpore s ústavou, samozrejme, a ani nemôže byť, pretože má celkom iný charakter a má celkom inú ambíciu. Je to vlastne istá politická proklamácia. Je to istý ideový, právny, politický, ekonomický a zahraničnopolitický potenciál tejto krajiny vyjadrený v proklamatívnej podobe.
Tak ako povedala pani poslankyňa Belohorská, prirodzene pôjde o to, či sa bude v týchto intenciách dokumentu odohrávať aj skutočný vývoj a či sa dokument práve v jeho koncepčnosti bude dodržiavať a stane sa základom prípravy ďalších konkrétnejších materiálov a dokumentov.
Chcel by som vysoko oceniť predovšetkým to, že tento dokument má predpoklad na to, aby bol schválený politickým konsenzom. Napokon aj stretnutie troch výborov v Častej jednoznačne ukázalo, že po istých rokoch sa prekonali rozdielne pohľady na definitívne riešenie bezpečnosti Slovenskej republiky. Ja som spomenul dva základné dokumenty, ktoré sú vo vzájomnom rozpore. A preto bezpečnostnú stratégiu treba privítať aj ako istú syntézu názorov rozhodujúcich politických strán. Zvlášť by som chcel oceniť práve tento politický konsenzus, pretože tento politický konsenzus, ktorý, verím, že sa prejaví práve v tom, že jednotne bude bezpečnostná stratégia prijatá, hovorí alebo napovedá o vnútropolitickej stabilite v otázke bezpečnosti Slovenskej republiky a zároveň bude znamenať istú kontinuitu bezpečnostnej stratégie Slovenskej republiky vo vzťahu v zahraničí.
Zdôrazňujem to aj vzhľadom na to, že takisto ako v iných krajinách budeme čoskoro pred novým volebným súperením, a keďže prijímanie bezpečnostnej stratégie sa vlastne má udiať pred veľkým rozhodnutím na najbližšom summite aliancie, zdá sa mi, že je to istá politická dobrá správa zo Slovenska, že strany, ktoré prichádzajú, či už sú takej farby, prichádzajú do úvahy aj ako súčasti novej vlády, budú pokračovať v tejto bezpečnostnej stratégii, ktorá je vo všeobecných črtách vyjadrená práve v dokumente, ktorý prerokúvame.
Prirodzene, nemožno tento dokument preceňovať alebo čakať od neho to, čo nemôže splniť. Tento dokument vyjadruje istý hodnotový potenciál Slovenskej republiky a rozhodujúceho slovenského politického spektra, čo sa týka bezpečnostnej politiky a vôbec riešenia bezpečnosti Slovenskej republiky v budúcnosti. Je to skutočne ideové východisko na systémové opatrenia. Je to východisko na to, aby tu existovala funkčná štruktúra, ktorá bude kompatibilná so štruktúrami aliancie. Je to, prirodzene, komplexný pohľad na bezpečnostnú situáciu aj s jej rizikami, aj s jej riešeniami. Týmto dokumentom sa stávame transparentnejší nielen v podobe vládnych strán, ale v podobe celého politického spektra Slovenskej republiky.
Prirodzene, bezpečnostná stratégia má aj svoje limity, ktoré nie je možné dnes prekonať. Tie limity sú prirodzene aj obsahové, pretože ak sa má rozhodovať na najbližšom summite, tak charakter tohto rozhodnutia, či už to bude také alebo onaké rozhodnutie, jednoznačne určí potom aj nevyhnutné korekcie do bezpečnostnej stratégie. Chcem upozorniť váženú Národnú radu, že v podstate tento dokument odráža práve stav, v ktorom sme, že nie sme súčasťou systému kolektívnej bezpečnosti. Uchádzame sa o členstvo, ale napokon rozhodnutie môže byť ešte hocijaké a veci obrany sú také, že bez ohľadu na to, či nás do aliancie pozvú, alebo nepozvú, napokon hodnota obrany a bezpečnosti tejto krajiny je nad všetkými, to znamená, že podľa toho rozhodnutia sa napokon musí aj konkretizovať celkový systém obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky. A to je už otázka viacerých modelov.
Dovoľte mi, aby som na záver zdôraznil, že je to dokument, ktorý tento štát potrebuje a aj na základe svojich historických skúseností z doterajšieho spôsobu riešenia svojej bezpečnosti dokument veľmi potrebný. Aj keby som mal iné názory na niektoré formulácie, myslím si, že to, že sa prerokúval tento dokument na stretnutí troch výborov, kde možnosť bola, bola možnosť uplatniť veci, neuplatňujem tieto troška iné pohľady, ale predsa len by som chcel požiadať, aby bol z textu vypustený bod 77, ktorý podľa môjho názoru aj vzhľadom na to, že Národná rada svojím uznesením chce zrušiť základné ciele a zásady národnej bezpečnosti, myslím si, že týmto uznesením sa rieši celá záležitosť a bod 77 je zbytočný, je iba technický, konštatačný a nemá svoj význam.
Na záver, vážená Národná rada, chcem zdôrazniť v mene klubu SDĽ, že bezpečnostná stratégia je nanajvýš potrebný dokument, adekvátny času a potrebám realizácie národnoštátnych záujmov Slovenskej republiky. Je to dokument nevyhnutný pre ambíciu Slovenskej republiky stať sa členom aliancie. Je to dokument, ktorý vyjadruje konsenzus politických strán, ktoré sedia v Národnej rade Slovenskej republiky, a je to zároveň dokument, ktorý dáva nádej na kontinuitu strategickej orientácie Slovenskej republiky na členstvo v aliancii aj do budúcich rokov.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)