Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec bol posledný, ktorý sa prihlásil písomne, takže preto sa pýtam, kto sa hlási ústne do interpelácií. Pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Hudec, pán poslanec Mesiarik.

Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči, máte slovo.

Poslankyňa K. Tóthová:

Vážený pán predsedajúci,

vážených pár kolegov a kolegýň,

v prvom rade by som rada interpelovala pána predsedu vlády Dzurindu, a to s tou najaktuálnejšou otázkou, pretože oddnes, t. j. od 1. 3. 2001, platí zákon, ktorý zakazuje dvojité členstvo v politických stranách prostredníctvom povinností každého politického subjektu túto myšlienku zakotviť do svojich stanov.

Včera boli sme svedkami v televíznom vysielaní, že pán prezident predsedu vlády upozornil na túto skutočnosť. A doslova povedal, že platnosť a účinnosť tohto zákona v uvedenom paragrafe od 1. marca ušla jeho pozornosti a je mu veľmi ľúto.

Večer sa stretol mimoriadny snem v počte 5 členov, čo, myslím, na prvý pohľad je veľmi zaujímavé, ale pri počte 150 členov v celom politickom subjekte, napríklad SDK keď vstupovala do vlády, a pri skutočnosti, že ubúdali členovia z tohto politického subjektu, tak nejdem ďalej rozvádzať "veľký počet" účastníkov mimoriadneho snemu.

Čomu chcem venovať pozornosť, je jedna základná otázka. I keď pán predseda vlády uviedol, že mu je ľúto, že až v poslednú chvíľu zrealizoval to, čo mu zákon ukladá, mne v jeho vystúpení chýbala jedna veľmi podstatná informácia, z môjho hľadiska až najpodstatnejšia, a síce vyhlásenie, v ktorom politickom subjekte sa vzdáva predsedu politického subjektu. Totiž dodnes nevieme, či predseda vlády Dzurinda prestáva byť predsedom SDKÚ alebo prestáva byť predsedom SDK. Ak totiž prijali stanovy, tak ako člen politickej strany je povinný tieto stanovy ako vzor plniť, čo znamená, že vzápätí sa mal zriecť jedného členstva, a tým, keďže predsedom je vždycky člen politického subjektu, tým aj predsedníckej funkcie v niektorom politickom subjekte.

Nejdem rozvádzať politické dôsledky zrieknutia sa toho alebo onoho predsedníckeho postu, čo v každom prípade budú dozaista, ale dávam otázku, na ktorú očakávam jednoznačnú odpoveď. A možno, dúfam, sa ju dozviem skôr, ako pán predseda vlády písomne mi odpovie, a síce, či by pán predseda vlády mohol obratom zverejniť, ktorého predsedníckeho postu sa vzdáva, a zároveň oznámiť, členovia, ktorí majú dvojité členstvo, či už z vlády, napríklad pán minister Kňažko, alebo členovia parlamentu, v ktorých politických subjektoch zostávajú. Toľko otázka na predsedu vlády.

Druhá otázka je na ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií, ktorá nadväzuje už tu na interpelovanú problematiku, ktorá bola na pána ministra Macejka pred chvíľou urobená a týkala sa otázok zliav na študentských lístkoch. Moja interpelácia je tiež z tohto súdka, ale s inou príchuťou.

Pán minister, boli by ste tak dobrý informovať, na základe ktorého paragrafu platného zákona boli zrušené cestovné zľavy v autobusovej doprave pre odbojárov a občanov postihnutých komunistickým režimom? Čiže prosím o presnú špecifikáciu právneho ustanovenia, samozrejme, z platného práva.

Ďalšia moja interpelácia je na pána ministra školstva Ftáčnika a vyplýva z listu voličov, ktorý som nedávno dostala.

Voliči mi položili otázku: Ako je možné že v obci Zemné prípravná trieda pre žiakov rómskeho pôvodu sa namiesto výuky v slovenskom jazyku uskutočňuje v jazyku maďarskom? Voliči vyjadrili nespokojnosť, vyjadrili želanie, aby sa táto prípravná trieda žiakov rómskeho pôvodu uskutočňovala v jazyku slovenskom.

Ďalšia interpelácia je na ministra hospodárstva Haracha.

Týka sa problematiky zdraženia energetiky a nadväzuje na stanoviská viacerých ekonomických expertov, ako aj prognostikov v Slovenskej republike, ktorí označili minulý rok, t. j. rok 2000, za rok spomalenia ekonomických reforiem a za rok stagnácie. Z hľadiska zvýšenej ceny plynu a elektriky, ku ktorému sme pristúpili začiatkom roka, na základe tejto skutočnosti predpokladajú zakonzervovanie ekonomiky a zníženie konkurencieschopnosti podnikov na Slovensku.

Preto moja otázka znie: Prečo došlo k zdraženiu plynu, prečo z financií, ktoré dostáva Slovenská republika za tranzit plynu na našom území, nemožno naďalej dotovať ceny plynu tak, ako sa to dialo za bývalých vlád Vladimíra Mečiara?

Táto dotácia vlastne bola akýmsi vyrovnaním pre občanov, ktorí sú ďaleko pod úroveň príjmov v Európskej únii. A bola akýmsi aj dotovaním pre našich podnikateľov, aby vzhľadom na vstup, ktorý je finančne menej náročný, mohli byť konkurencieschopní na trhu.

Je verejným tajomstvom, že máme hrozivú nezamestnanosť. Je verejným tajomstvom, že po vstúpení zákona o konkurze a vyrovnaní do účinnosti sa predpokladá zánik viacerých podnikov. A myslím, že len skutočne nevedomý a slepý a hluchý človek nemôže nevidieť, že toto všetko bude mať dopad na zvýšenú nezamestnanosť.

A nechcem sa dlhšie zmieňovať o tom, aké negatívne dôsledky nezamestnanosť prináša nielen na ekonomický rozvoj, ale aj na duševný rozvoj, psychiku občanov a vôbec na zotrvanie mladej generácie na Slovensku, čo môže mať zase spätné negatívne dopady na rozvoj ekonomiky. Preto prosím, pán minister, aby ste boli tak láskavý na tieto moje otázky odpovedať.

Ďalšia moja otázka smeruje k dvom ministrom, k pánu ministrovi kultúry Kňažkovi a pánu ministrovi Harachovi.

V poslednom období čoraz častejšie sa stretávame v tlači, ako aj v signalizácii, či už v čiernej skrinke alebo v odkazovači v dennej tlači, s informáciami, ktoré majú charakter sťažností občanov, že tovary zahraničnej výroby nemajú návod na použitie v slovenskom jazyku.

Prečo adresujem túto informáciu s otázkou, či sa naďalej ponechá súčasný právny stav, pánu ministrovi kultúry a ministrovi hospodárstva? Nuž preto, že slovenská legislatíva v tomto ohľade bola vyhovujúca, kvalitná a účinná. Zakotvovala povinnosť, aby každý zahraničný výrobok mal aj návod na použitie v slovenskom jazyku, čo sa v praxi aj takmer v plnom rozsahu dodržiavalo.

Nesplnenie tejto zákonom stanovenej povinnosti bolo sankcionované aj príslušnými dopadmi za nesplnenie povinností. Pri novelizácii zákona o štátnom jazyku mne z absolútne nepochopiteľných dôvodov bolo toto ustanovenie zo zákona vynechané s odôvodnením, že zákon o spotrebiteľovi túto otázku upraví. Tento zákon predkladal pán minister Harach. Áno, upravil, ale upravil nevyhovujúco, pretože nezakotvil povinnosť predávajúceho zabezpečiť takýto do slovenského jazyka preložený návod na použitie, ale dal možnosť a proste ustanovenie, ktoré pripúšťalo zvážiť predávajúcemu, či predmetný výrobok potrebuje návod na použitie v slovenskom jazyku. Už vtedy sme upozorňovali pána ministra Haracha, viacerí z opozície, že takáto právna úprava je nevyhovujúca.

Žiaľ, došlo na naše slová a dnes konštatovať môžem, že takáto úprava sa neosvedčila, pretože ustanovenie si predávajúci vykladá často v svoj prospech a v neprospech kupujúceho.

Preto otázka na oboch ministrov znie, či sa predpokladá alebo pripravuje zmena tejto nie rozumnej legislatívy.

Ďalšia otázka je adresovaná predsedovi vlády Dzurindovi.

Dlhšie už sledujeme vo vystúpeniach pána predsedu vlády v rámci statí, ktoré možno nazvať krasorečnením, časté vystúpenia, kde vlastne výpredaj slovenských strategických podnikov označuje za investície. A medzi tieto investície s obľubou zahŕňa predaj častí Východoslovenských železiarní zahraničnému subjektu U. S. Steelu. V týchto dňoch tlač priniesla informáciu, že vrcholný manažment nemá vybavené pracovné povolenia na pôsobenie v Slovenskej republike.

Chcem uviesť, že podľa platného práva každý cudzinec zamestnaný v Slovenskej republike potrebuje povolenie na zamestnanie, bez ohľadu na to, či pracuje vo firme slovenského pôvodu alebo firme so zahraničným vlastníctvom.

Popri povinnosti cudzinca, akými členovia manažmentu spomínaného podniku bez sporu sú, popri týchto povinnostiach cudzincov majú povinnosti právom upravené aj zamestnávatelia. Zamestnávateľ totiž môže prijať do zamestnania cudzinca, iba ak má cudzinec povolený dlhodobý pobyt. A táto povinnosť sa vzťahuje tak na zamestnávateľov, ktorých vlastník je občan Slovenskej republiky, ako aj na zamestnávateľa, ktorý je cudzinec.

Tlač k spomínanej kauze priniesla informáciu, ako som už na úvod spomenula, že manažment Východoslovenských železiarní nemá príslušné povolenia na zamestnanie. Táto skutočnosť nie je tajomstvom alebo, ak chcete, je verejným tajomstvom.

Preto prikladám otázku: Čo robí úrad práce, resp. čo spraví úrad práce, keď z platného práva mu vyplýva, že cudzinec, keď je zamestnaný bez pracovného povolenia, je povinný zamestnávateľovi uložiť pokutu do výšky pol milióna korún?

To však dodnes sa nestalo. Dodnes manažment VSŽ nemá povolenie na zamestnanie, nemá vybavený dlhodobý pobyt a zamestnávateľ bez akejkoľvek sankcie môže naďalej v tomto stave zotrvať.

Preto, vážený pán predseda vlády, buďte tak láskavý mi odpovedať, čo podniknete v tejto situácii, resp. ako usmerníte príslušné orgány na zjednanie stavu súladného so zákonom.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, to boli moje otázky na jednotlivých členov vlády.

A ešte i napriek tomu, že počet poslancov je tu malý, mám otázku, pretože som tu bola aj na začiatku interpelácií: Ako je to možné, že na interpelácie prídu dvaja členovia vlády? Preto prosím pána predsedu vlády, keby bol tak láskavý, poslancom písomne dať na vedomie, aké povinnosti členom vlády proste znemožnili ich účasť na interpeláciách.

Ďakujem vám za pozornosť.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Nech sa páči, pán poslanec Hudec.

Poslanec I. Hudec:

Ďakujem za slovo.

Vážený pán predsedajúci,

vážených sedem statočných poslancov, ktorí ste tu vydržali,

budem interpelovať predsedu vlády Dzurindu: Aký je vývoj pamiatkovej zadlženosti Slovenskej republiky?

Posledná podrobná inventarizácia v oblasti národného kultúrneho dedičstva sa vykonala Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky ešte v roku 1998. A treba povedať, že sa vtedy prijalo uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré zaviazalo ministerstvo kultúry raz ročne predkladať takúto správu, čo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky v posledných dvoch rokoch nerešpektuje. Stav kultúrnych pamiatok u nás sa neustále zhoršuje. O kultúrne pamiatky, ktoré patria Slovenskej republike a sú mimo územia nášho štátu, sa nik nestará. A to sú len dva vážne momenty v celej tejto problematike.

Treba povedať, že keďže ide o problematiku viacerých rezortov, teda troch najdôležitejších, a tým je vnútro, zahraničné veci a kultúra, ale treba povedať, že aj ďalších, napríklad by sa malo starať o kultúrnu krajinu ministerstvo životného prostredia, takisto orgány štátnej správy, ktoré využívajú budovy, ktoré sú zapísané v zozname kultúrnych pamiatok a podobne, interpelujem teda v tejto záležitosti predsedu vlády.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ako posledný s interpeláciou vystúpi pán poslanec Mesiarik.

Poslanec M. Mesiarik:

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda.

Vážené poslankyne, poslanci,

interpelujem ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky.

Vážený pán minister, pre ďalšiu budúcnosť Železníc Slovenskej republiky a ich funkčnosť, ktorá by zabezpečovala dobré a kvalitné služby občanom, bude rozhodujúce ako ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií a vláda Slovenskej republiky zvládnu jednak dopracovanie, ale hlavne realizáciu projektu transformácie, reštrukturalizácie Železníc Slovenskej republiky.

Kvalitný a zmysluplný projekt, ktorý by priniesol v budúcnosti dobré a efektívne pôsobenie Železníc, si vyžaduje zapojenie nielen odborníkov do posudzovania projektu, ale aj zamestnancov a odborové organizácie. Kolektívne posúdenie tejto významnej úlohy môže priniesť len skvalitnenie a kvalitu výsledku.

Na základe mojich poznatkov a informácií som toho názoru, že Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky nie v dostatočnej miere využilo možnosť spolupráce a pripomienky najmä najväčšej odborovej organizácie v tomto združení. A to je Odborové združenie železničiarov.

Žiadam vás preto, pán minister, aby ste zaujali stanovisko, prečo je to tak, prečo sa ministerstvo zdráhalo diskutovať o pripomienkach zamestnancov a hlavne odborovej organizácie, a žiadam vás zároveň o stanovisko, aké sú vaše predstavy o riešení jeho sociálnych dopadov, teda dopadov sociálnych tohto programu na zamestnancov Železníc.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec bol posledný, ktorý sa ústne prihlásil do bodu interpelácie, preto vyhlasujem tento bod programu za skončený.

Panie poslankyne a páni poslanci, vyhlasujem 45. schôdzu za skončenú.

Ďakujem vám, aj tým posledným, ktorí tu ostali, za účasť a prajem vám, aby ste si oddýchli.

20. marca asi budeme začínať 46. schôdzou, dovtedy dovidenia.

Rokovanie 45. schôdze NR SR sa skončilo o 18.00 hodine.