Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Posledná pani poslankyňa Sárközy prihlásená s faktickou poznámkou. Pán poslanec Tkáč.
Poslanec V. Tkáč:
Ja by sa som chcel vyjadriť k tej časti vystúpenia pána poslanca Brocku, keď hovoril o tom, že naozaj treba zvážiť, koľko ľudí platí poistné, teda koľko je ľudí zamestnaných a že súčasné percento nezamestnanosti, ktoré je najvyššie v Európe, naozaj blokuje verejné fondy, pretože platí sedliacky rozum, jednoducho sa nepracuje, a keď sa nepracuje, neplatí sa poistné. A keď sa neplatí poistné, verejné fondy nemajú zdroje. Pred voľbami tu šibrinkovali rôzne občianske združenia a nadácie, ktoré nevídaným spôsobom pumpli sponzorov z Ameriky, po voľbách ani chýru, ani slychu o nich niet, jedna firma mi prišla na um, a to je Občianske oko, a táto firma sa zrejme transformovala do nového termínu slovenské oko, lebo kartári vedia, o čom hovorím, keď je 21-percentná nezamestnanosť, tak to je oko ako hrom. Takže tá transformácia bola veľmi úspešná.
Ale chcem povedať, že pán poslanec hovoril veľmi múdro, ale ušiel, ja už som čakal, kedy sa to stane, o žiadnom farizejstve tu nemôže byť ani reči, pán kolega, pretože v koncepcii transformácie sociálnej sféry boli predpokladané termíny. To po prvé. Po druhé sa vytváralo predpolie, zaviedol sa optický archivačný systém, oddelené financovanie sa zlepšovalo, nechali sme vám tam prebytky a v tejto súvislosti bolo treba prijať nový zákon o sociálnom poistení. Šiesty variant fungoval v máji 1998, v septembri 1998 sa robili štyri dohovory so Svetovou bankou, ktoré sa potom za záhadných okolností zastavili a zlikvidoval sa informačný systém sociálnej sféry a v tejto súvislosti nebolo možné ani zákon prijať. Dnes je už tretí rok vašej vlády, zákon nie je na svete, do volebného obdobia máte 11 - 12 mesiacov, čo je legisvakancia na prijatie zákona, čiže 2002 v septembri bude sociálna reforma tam, kde bola v máji 1998.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Finďo.
Poslanec P. Finďo:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec Brocka opakovane zdôraznil, že sa treba pozrieť na súkromné spoločnosti, ktoré zamestnávajú zamestnancov na rizikových pracoviskách a údajne sa vraj situácia zmenila a rizikové pracoviská dnes už prevádzkujú súkromné firmy, a preto je neopodstatnené, aby sa ďalej predlžoval systém pracovných kategórií. Nevyjadrím sa teda k samotnému princípu pracovných kategórií, ale k postoju niektorých poslancov, na nešťastie okrem iných aj pána Brocku, k súkromnému sektoru.
Kým štát môže porušovať všetky pravidlá hry, môže ľudí vystavovať nezdravému životnému prostrediu a dovtedy vládna koalícia má ochotu stále predlžovať pracovné kategórie. Ale len čo sa tie isté podniky sprivatizujú, musia investovať, aby boli konkurencieschopné, štát mnoho razy dáva ruky preč od nich, tak tieto podniky zrazu musia vytvoriť zdravé pracovné podmienky a tvrdí sa, že v kolektívnom vyjednávaní si majú pracovníci exponovaní zlým pracovným podmienkam dohodnúť vyššie mzdy. Nuž ja chcem v tomto svojom vystúpení iba to zdôrazniť, že to pokladám za vrcholne nekorektné voči súkromnému sektoru, ktorý dnes už tvorí prevahu hrubého domáceho produktu tejto krajiny a bez rozvoja súkromného sektora sa ani s tým slovenským okom nevyrovnáme.
Ďakujem za slovo.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Švec.
Poslanec J. Švec:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Ja by som snáď doplnil predrečníka konštatovaním, že nie je možné porovnávať súkromný sektor, štátny sektor v týchto oblastiach, pretože dnes v štátnom sektore je minimálne 50 percent pracovných príležitostí, ktoré sú rizikové. Myslím si, že sa tu mýlime aj v terminológii. Nemôžeme hovoriť o solidarite v tejto situácií, keď kompenzujeme dôsledky životného a pracovného prostredia niektorých zamestnaní. Kompenzujeme skutočnosť, že je tu vysoká rizikovosť ochorenia na civilizačné choroby a že je tu evidentné zníženie priemerného prežívania týchto pracovníkov. Nie je možné hovoriť v tejto súvislosti o diskriminácii v dôchodkovom zabezpečení rodín. To je úplne iný problém, ja s pánom doktorom Brockom, samozrejme, súhlasím, len prosím vás pekne, hovorme o veciach, o ktorých je táto predloha. Táto predloha nehovorí nič o diskrimácii v zdravotnom, sociálnom zabezpečení rodín. Ja som sa zmienil o tom, že zrušenie kategorizácie je možné až vtedy, až urobíme krok vopred, aby sme zabezpečili kompenzáciu týchto zamestnaní iným systémom, a to môže byť napríklad aj doplnkové sociálne poistenie. Ale bez tohto predchádzajúceho kroku je veľmi ťažko súhlasiť s argumentmi, ktoré tu pán Brocka predniesol.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Engliš.
Poslanec A. Engliš:
Ďakujem.
Pán poslanec Brocka, my sme na túto tému debatovali. Vy stále vychádzate z určitých svojich myšlienok a by som povedal svojho obzoru. Nehnevajte sa mňa. Ja súhlasím s tým, čo ste povedali, že nároky do roku 2023, ale to je úplne niečo iné, o čom ste vy tu hovorili. Minulého roku bol tu návrh na dva roky, pán poslanec. Predložil ho pán, myslel som, že pán Mesiarik, ale myslím si, že ho predložil pán Dzurák. Jednoznačne tu bol na dva roky a vy ste ho nepodporili. Vo výbore sme to podporili, vy prepáčte za výraz, ale vy pletiete hrušky s jablkami. Hovoríte o tom, že by to bolo nespravodlivé voči zamestnancom, súkromným firmám, veď to s tým nič, nie že nič nemá, ale toto, čo teraz schvaľujeme alebo riešime, tak so súkromnými firmami nemá nič v tomto momente, pretože vy už hovoríte o tom, čo postihuje v novom systéme tieto firmy. A ak sa to nemá riešiť kategóriami, čo s vami súhlasím, ale musí sa to riešiť iným, napríklad zvýšením poistení týchto, zvýšeným poistením, proste iným systémom ich sociálneho stavu, sociálneho zabezpečenia. Zákon o sociálnom poistení zatiaľ tu neexistuje. My hovoríme o základnom poistení a o tých ďalších poisteniach a nemôžeme teda upustiť od toho, ak tento zákon o sociálnom poistení tu nie je a nemôžeme hovoriť o tom, že firmy to majú tak alebo onak riešiť, keď to jednoducho doteraz poriadne neriešia.
Áno, v každom prípade to hlavne postihuje momentálne tých, ktorých sa to bezprostredne týka, myslím si, že viacerí to pochopili, aj moji predrečníci, ktorí reagovali na vás zrušením kategórií. Zrušenie kategórií môže nastať vtedy, ak ho nahradíme iným systémom, napríklad zákonom o sociálnom poistení. Ten tu zatiaľ chýba a vy hovoríte o niečom, čo je v budúcnosti.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Sárközy.
Poslankyňa K. Sárközy:
Ďakujem za slovo.
Ja by som chcela povedať na margo toho, čo povedal predo mnou pán poslanec Brocka, to, že on zdôrazňoval a chcem to zdôrazniť ešte raz, pretože myslím si, že sú kolegovia, ktorí tomu nerozumejú, lepšie povedané nechcú tomu rozumieť. Každoročne sa od roku 1993 do roku 1999 ja by som povedala, že takmer umelo osobitnými zákonmi predlžovalo obdobie vykazovania zamestnaní v preferovaných kategóriách a čo je dôležité, predlžovalo sa obdobie, v ktorom sa zachovávajú dôchodkové nároky získané z týchto pracovných kategórií a toto ešte neodznelo, ten pôvodný rok bol v roku 2015 a teraz je to predĺžené na rok 2023.
Takže vážení, myslím si, že vieme všetci, o čom sa tu rozprávame, a chcela by som aj z tohto miesta poprosiť vládu, aby sa reforma dôchodkového poistenia spustila, pretože v tejto snemovni bola debata o koncepcii sociálneho poistenia a o reforme vo februári roku 2000, nie v máji 1999, ako povedala pani poslankyňa Aibeková, a odvtedy to stojí. Nikto nevie prečo a ako. Ja som sa na to pýtala aj vo výbore, na to som nedostala odpoveď. Veľká reforma o sociálnom poistení je podľa legislatívneho plánu vlády naplánovaná na október a nie je pravda, pán poslanec Engliš, že nefunguje dôchodkové pripoistenie, však dôchodkové pripoistenie funguje od roku 1996 a od 1. januára roku 2001 funguje dôchodkové pripoistenie, o čom hovoril aj pán poslanec Brocka predo mnou.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Brocka chce reagovať.
Poslanec J. Brocka:
Áno na to, čo pán Tkáč hovoril o amerických alebo Amerikou podporovaných nadáciách, o oku, o tom neviem, nie že neviem nič, ale o tom sa nechcem vyjadrovať, lebo to sa netýka môjho vystúpenia, ale pripomínal isté termíny alebo kritizoval súčasnú vládnu koalíciu. Pán kolega Tkáč, súčasná vládna koalícia svoj termín predloženia základného zákona o sociálnom poistení ešte nezmeškala. Aj keď mňa to mrzí, že ten termín je až v jeseni tohto roka, ale ona ten termín na rozdiel od predchádzajúcej vlády, ktorá ten termín mala veľmi jasný a nájdete ho aj v koncepcii reformy o sociálnom poistení, reformy sociálneho systému rok 1996.
Pánu kolegovi Finďovi. Asi sme sa dobre nerozumeli, čo sú to pracovné kategórie. Pán kolega, pracovné kategórie vznikli ešte v bývalom komunistickom režime Sovietskeho zväzu a ony sa tak preniesli aj do nášho systému, keď štát bol jediným zamestnávateľom a nemal dosť peňazí a zdrojov pre všetkých zamestnancov, tak istým skupinám, najmä tým, ktorí pracovali v sťaženom, v zdraviu škodlivom prostredí, tak tým prispieval alebo mzdou, alebo výhodnejším rátaním dôchodku. Mohli skôr odísť na dôchodok a mali vyšší dôchodok ako iní, ktorí v tej kategórii zaradení neboli. Ak dnes je situácia taká, že štát už nie je tým zamestnávateľom, tak tie výhodné podmienky má vytvárať predsa zamestnávateľ, a nie na úkor nás ostatných, tých, ktorí si platia zo svojich príjmov poistné odvody a jednoducho očakávajú, že budú mať dôchodok úmerný ich poistným odvodom.
Pán kolega Engliš, nie je to nespravodlivé voči súkromným firmám, naopak, je to veľmi výhodné pre súkromné firmy, v ktorých...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Končím rozpravu o tomto bode programu.
Pýtam sa pána poslanca Mesiarika, či sa chce stručne vyjadriť k rozprave?
Nech sa páči.
Poslanec M. Mesiarik:
Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda.
Budem sa snažiť byť veľmi stručný, pretože padlo tu viacero argumentov za aj proti. Neodpustím si však poznámku, že je vždy zlé, keď pri takejto citlivej oblasti, ako sú sociálne zákony, ako je sociálna oblasť, za ktorou je človek, sa začínajú prejavovať určité politické súboje. Ja si myslím, že to si nezaslúži ten, kto stojí a koho sa ten sociálny zákon týka.
Chcel by som niekoľko slov postupne, ako tu vznikali pripomienky, k pani Sárközy, a viacerí ste pripomienkovali, že zákon 100 sa už niekoľko desiatokkrát menil. Áno, ale položme si otázku, je na vine občan? Je na vine ten človek, na ktorého sa vlastne zákon číslo 100 vzťahuje? Prečo by mal teda trpieť tento občan za neschopnosť vlády alebo vlád, alebo neschopnosť príslušného rezortu? Ja by som z tohto pohľadu vás vyzýval, aby sme sa zamýšľali. Skutočne ten baník, pilot, letec a tak ďalej, ktorý, na ktorého sa vzťahuje prvá alebo druhá kategória, nemôže za to, že nejde reforma. Možno, že keby on bol na mieste nás alebo na mieste vlády, tak by reformu dávno spustil.
Súhlasím s vami pani poslankyňa, že v roku 2000 bolo prijatých niekoľko zákonov. To je to kúskovanie. Ale všimnite si termín účinnosti od 1. 1. 2001. A vykazovanie kategórií sa skončilo 31. 12. 1999. Tak o nič iné nám nejde, len o zosúladenie tohto roka, aby skutočne pri tej bolesti, ktorá tu je, pri reforme, bolo jej trošku menej aspoň týmto spôsobom, teda tým spôsobom administratívnym. Nemôžem však súhlasiť s tými, ktorí viackrát tu pripomienkovali, že niekto tu žije na úkor iného. A to je jedno, či ide o baníkov alebo tých, ktorí pracujú na rizikových pracoviskách zdraviu škodlivých. To predsa nie je pravda a vy to dobre viete, pretože niekto to už tu zdôraznil. Ak som na rizikovom pracovisku, mám k tomu aj primeraný plat, teda je trochu vyšší, ako je tam, kde nie je riziko, a to znamená, že dobre viete, že platím aj vyššie odvody, nie percentuálne, ale absolútne platím vyššie odvody, pretože je rozdiel platiť 3 percentá obrazne z 5 000 a je rozdiel 3 percentá z 10 000. Takže neobstojí tento argument a skutočne ja si myslím, že ani baníkom sa na dôchodky nikto nemusí skladať.
Druhá vec, o ktorej sa tu nehovorilo. Pozrime si štatistiku. Títo ľudia, koľko berú dôchodok, aké časové obdobie? Veď zoberme si životný priemer, na uhlí máme zhruba 58 rokov. Na rudných baniach, ktorých, chvalabohu, dnes už je menej, je to o 10 rokov menej. A takto by som hovoril o tých kategóriách, ktoré pán Švec spomínal, pri rôznych pracoviskách, kde je riziko žiarenia. Pozrime si vekové dožitie. Takže ak je tu niečo na úkor niečoho, tak to je asi možnože opačne, keby sme zobrali takéhoto človeka a pozreli sa, koľko zaplatil do systému a koľko si vďaka teda tomu, že mohol žiť, niečo vybral. Takže ja by som neoperoval nejakým takýmto spôsobom, že niekto na úkor druhého žije. Že má Sociálna poisťovňa problémy, zase veľmi dobre viete viacerí a všetci, že kde je problém. Nie v tom, že by ten poistenec neplatil, ale niekto iný tu má problémy. Poviem štát, vymeriavací základ. Keby takisto platil, ako platia ostatní podnikatelia a občania alebo poistenci, dnes by ten problém nebol. A to nie je na úkor zasa ostatných, keď niekto má vymeriavací základ, ja neviem, z minimálnej mzdy alebo o 50 percent nižší, ale zabezpečenie má také isté, dokonca ešte vyššie pri niektorých profesiách, ktoré takisto boli spadajúce do prvej a druhej kategórie.
Takže takto by som mohol viacej argumentov vyťahovať. Nemá to zmysel. Ja len chcem apelovať na to, aby sme v konečnom dôsledku zvažovali, že ide o ľudí, ktorí nie dobrovoľne si vybrali toto zamestnanie, musia v ňom pracovať a nechceme tým chrániť rizikové pracoviská. Nikto tieto pracoviská nechce chrániť, skutočne. A to ubezpečujem aj pána Brocku, ktorý mám pocit, že ma dobre nepochopil alebo to pochopil tak, že pokiaľ budú rizikové pracoviská, musia byť aj pracovné kategórie. Nie, ale vytvorme legislatívne podmienky tým, ktorí pracujú na týchto pracoviskách, aby sa mohli sami o seba postarať. A to je konečne to, čo od 1. 1. 2001 platí, a to je zásadná zmena zákona o doplnkovom dôchodkovom poistení, aj keď ona nie je dokonalá a na 100 percent pracovné kategórie nenahradí. My len naprávame chybu tú, že reforma sa zastavila. Reforma sa kúskuje a potom sa plodia také chyby, ako máme dnes so Sociálnou poisťovňou pri samostatne zárobkove činných osobách a mohol by som spústu vecí spomínať a bude ešte horšie, pokiaľ skutočne to, čo pani Sárközy povedala, nespustíme reformu naplno a potom môžeme zabudnúť na pracovné kategórie a na všetky ostatné veci.
Chcem len potvrdiť, že skutočne v roku 1999, keď bola takáto posledná novela tu predložená, pán poslanec Dzurák predložil pozmeňujúci návrh, žiaľbohu, neprešiel, aby sme to riešili komplexne, zosúladili dátumy na dva roky a dnes sme sa o tom nemuseli vôbec tu baviť ani rokovať. Žiaľbohu, vtedy sme to pochopenie nenašli.
Takže na záver chcel by som požiadať, aby ste skutočne zvážili svoj prístup k tomuto návrhu. Chcel by som požiadať, aby ste brali do úvahy zmysel tohto návrhu, podstatu, ale zároveň aj to, že je to vlastne posledný rok s tým, že pracovné kategórie vlastne budú nahradené a sú už nahradené od 1. 1. 2001 tým, že sa môžu občania, i keď na základe vyjednávania, ale aj iných zásad, postarať sami o seba.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Áno.
Nech sa páči.
Poslanec J. Krumpolec:
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
v roku 1994 delegácia odborov, ktorú viedol vtedy ešte Alojz Engliš, ja som bol v nej, navštívila predsedu vlády Moravčíka a žiadali sme, aby sa predĺžili pracovné kategórie. Od roku 1993, keď vznikla samostatná Slovenská republika, pracovné kategórie sa predlžovali ročne. Zdôvodňovali sme, že budeme na tomto kroku trvať dovtedy, dokedy nebude prijatý zákon o doplnkovom dôchodkovom poistení. Vy viete, že zákon o doplnkovom dôchodkovom poistení bol prijatý, ale nebol príliš dokonalý, a preto sa ešte stále tieto pracovné kategórie predlžovali. Posledný návrh zákona o doplnkovom dôchodkovom poistení, myslím si, že túto otázku vyriešil aj s tým, že na doplnkové dôchodkové poistenie sa môžu prihlásiť samotní zamestnanci a za výsluhové roky v ťažkých a nebezpečných profesiách môžu mať lepšie podmienky na prilepšenie. Hovorím to preto, že mnohí ste hovorili, že toto môže vyriešiť iba nový zákon o dôchodkovom zabezpečení.
Vážení, nový zákon o dôchodkovom zabezpečení nebude riešiť pracovné kategórie. Pretože nový zákon o dôchodkovom zabezpečení má byť spravodlivý podľa toho, kto koľko do toho vložil. Takže toto môže riešiť niečo iné, ale nie zákon o dôchodkovom zabezpečení.
A teraz sa vrátim k samotnému zákonu. Stanovisko legislatívneho odboru je k predloženému návrhu zákona z viacerých dôvodov veľmi kritické. Jednak, že je to už 44. novela, ako povedala aj pani Aibeková, ale že je to nekoordinovaný zásah do zákona o sociálnom zabezpečení. Výhodnejšie dôchodky, aj keď sa vám to niektorým nepáči, pre túto skupinu a záväzky na ich financovanie neprevzal, žiaľ, ani zamestnávateľ, ale ani štát. Podľa predloženej novely by boli tieto nároky uspokojované na úkor ostatných dôchodcov. A tvrdím, že terajší dôchodcovia, ktorí berú dôchodky, sa musia na to skladať. Takže nemáš pravdu, pán poslanec Engliš, keď hovoríš, že to nie je pravda. Presnejšie, na zvýhodnené nároky pre túto skupinu by sa museli skladať práve tí terajší najchudobnejší dôchodcovia.
V rozprave k tomuto návrhu zákona vystúpili štyria poslanci. Niektorí boli za, niektorí proti. Prakticky pol na pol. Doplnky a zmeny neboli predložené. Jedenásti poslanci vystúpili niektorí viackrát vo faktických poznámkach. Pán poslanec Tkáč, ja som ťa považoval a myslím si, že aj mnohí, za určitého takého duchovného otca sociálnej reformy. Vzhľadom na to, že už máme druhú novelu doplnkového dôchodkového poistenia, tento návrh považujem za zákon, ktorý by bol proti duchu tej reformy, ktorú si ty pripravil. Takže ma prekvapuje, keď teraz prakticky, ako by si vystupoval proti vlastnej novele. Toľko k tým veciam, ktoré boli predložené, pretože žiadny návrh v diskusii predložený nebol. Gestorský výbor odporúča návrh zákona neschváliť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, páni poslanci, prosím, aby sme sa prezentovali. Zistím počet poslancov prítomných v rokovacej sále.
Prezentovalo sa 76 poslancov.
Prosím teda, pán poslanec Krumpolec, uvádzajte jednotlivé hlasovania. Najskôr návrh gestorského výboru.
Poslanec J. Krumpolec:
Gestorský výbor odporúča návrh zákona neschváliť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Krumpolec, najskôr pozmeňujúce návrhy, pokiaľ boli podané.
Poslanec J. Krumpolec:
Žiadny pozmeňujúci návrh nebol podaný.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Neboli podané. To znamená, že pristúpime k tretiemu čítaniu. Pýtam sa pána poslanca Krumpolca, či má odporúčanie gestorského výboru prerokovať tento návrh zákona v treťom čítaní?
Poslanec J. Krumpolec:
Áno. Ja som to už uviedol, že mám odporúčanie gestorského výboru na prerokovanie v treťom čítaní. A gestorský výbor odporúča jediný návrh, aby zákon nebol schválený.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále. Pán spoločný spravodajca informuje o odporúčaní gestorského výboru, ktorý odporúča návrh zákona neschváliť. Hlasujeme o tomto návrhu. Nehlasujeme ešte o návrhu zákona ako celku. Páni poslanci, hlasujeme o odporúčaní prerokovať tento návrh zákona v treťom čítaní.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 94 poslancov.
Za návrh hlasovalo 46 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov.
Zdržalo sa hlasovania 23 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že návrh sme schválili, to znamená pristúpime k tretiemu čítaniu o návrhu.
(Ruch v sále.)
Prepáčte, páni poslanci, trošku pokoj.
Pán poslanec Gašparovič.
Poslanec I. Gašparovič:
Pán podpredseda, my obidvaja aj s pánom poslancom Cabajom chceme len upozorniť, že o tomto sme nemali hlasovať, že to ide do tretieho čítania, to ide automaticky. Neboli žiadne pozmeňujúce návrhy, čiže vy musíte dať hlasovať o zákone ako o celku v rámci tretieho čítania.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím o chvíľku, počkajte, páni poslanci.
Panie poslankyne, páni poslanci, hlasovanie o odporúčaní prerokovať návrh zákona v treťom čítaní vyhlasujem za neplatné, pretože podľa § 84 odseku 1 zákona o rokovacom poriadku v prípade, ak neboli v rámci druhého čítania podané žiadne pozmeňujúce návrhy, netreba hlasovať o tom, že ho prerokujeme ihneď v treťom čítaní. Keďže takáto situácia pri prerokovávaní tohto návrhu zákona vznikla, tak sme o návrhu nemuseli hlasovať, preto to hlasovanie, ktoré bolo k tomuto návrhu a ktoré nedávalo nádej, že by sme mohli prerokovať tento návrh zákona v treťom čítaní, vyhlasujem za neplatné.
Pristúpime okamžite k tretiemu čítaniu.
Budeme hlasovať o návrhu zákona ako o celku s tým, že pán spoločný spravodajca informuje Národnú radu o odporúčaní gestorského výboru návrh zákona neschváliť. Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku. Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujeme o návrhu zákona ako o celku.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 99 poslancov.
Za návrh hlasovalo 40 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že sme návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, neschválili.
Teraz poprosím pána poslanca Benkovského, ktorý bol spoločným spravodajcom k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 278/1993 Zb. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, aby uviedol jednotlivé hlasovania k tomuto návrhu zákona.
Pán poslanec, máte slovo.
Poslanec M. Benkovský:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
v rozprave k predmetnému vládnemu návrhu zákona...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím o pokoj, páni poslanci.
Poslanec M. Benkovský:
... celkove vystúpili dvaja poslanci, ktorí aj podali pozmeňujúce návrhy a bola požiadavka, aby sme vyňali zo spoločného hlasovania pozmeňujúce návrhy spoločnej správy v bodoch 11, 12, 13 a 14, čím takto aj činím. Preto odporúčam, aby sme najskôr hlasovali o bodoch spoločnej správy číslo 1, 4, 6, 7, 8, 9 a 10 s odporúčaním gestorského výboru tieto návrhy schváliť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o bodoch číslo 1, 4, 6, 7, 8, 9 a 10 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 87 poslancov.
Za návrh hlasovalo 72 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Návrhy sme schválili.
Prosím ďalšie hlasovanie.
Poslanec M. Benkovský:
Ďalej odporúčam hlasovať spoločne o návrhoch v bodoch 2, 3 a 5 s odporúčaním gestorského výboru tieto neschváliť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prezentujme sa a hlasujme o bodoch 2, 3 a 5 zo spoločnej správy s odporúčaním neschváliť ich.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 88 poslancov.
Za návrh hlasovalo 7 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Návrhy sme neschválili.
Poslanec M. Benkovský:
Pán predsedajúci, ďalej odporúčam hlasovať o bodoch, ktoré sme vyňali, to znamená o bodoch 11, 12, 13 a 14. Chcel by som v tejto súvislosti upozorniť, že ide o zmenu v pozmeňujúcom návrhu, o zmenu termínu, ktorý teda rieši a o ktorom budeme hlasovať až v ďalšej časti. Prosím, dajte hlasovať.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Spoločne o všetkých, pán spoločný spravodajca?
Poslanec M. Benkovský:
Áno.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prezentujme sa a hlasujme o bodoch 11, 12, 13 a 14. Odporúčanie...
Poslanec M. Benkovský:
... gestorského výboru je schváliť, ale opakujem, je to protinávrh v pozmeňujúcom návrhu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 88 poslancov. Za návrh hlasovali 3 poslanci.
Proti návrhu hlasovalo 37 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 46 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Návrhy sme neschválili.
Poslanec M. Benkovský:
To boli všetky návrhy zo spoločnej správy. Teraz odporúčam pristúpiť k návrhom, ktoré boli prednesené v rozprave v poradí, tak ako odzneli, preto odporúčam najskôr hlasovať o návrhoch poslanca pána poslanca Mesiarika, ktorý navrhol tri pozmeňujúce návrhy, ktoré spolu súvisia a neželal si osobitné hlasovanie, odporúčam preto o nich hlasovať spoločne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prezentujme sa a hlasujme o návrhoch, ktoré v rozprave podal pán poslanec Mesiarik.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 88 poslancov. Za návrh hlasovalo 21 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 50 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Návrhy sme neschválili.
Poslanec M. Benkovský:
Ďalej boli prednesené pozmeňujúce návrhy poslancom Benkovským. Takisto odporúčam, aby sme hlasovali o nich spoločne s tým, že sa týkajú termínu účinnosti. Prosím, dajte hlasovať.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhoch pána spravodajcu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 83 poslancov. Za návrh hlasovalo 73 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 7 poslanci.
Nehlasovali 3 poslanci.
Návrh sme schválili.
Poslanec M. Benkovský:
Pán predsedajúci, keďže sme hlasovali o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch a mám poverenie gestorského výboru, aby bol návrh postúpený do tretieho čítania ihneď, odporúčam, aby ste dali hlasovať o tomto návrhu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prezentujme sa a hlasujme o odporúčaní prerokovať návrh zákona v treťom čítaní ihneď.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 87 poslancov. Za návrh hlasovalo 74 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Návrh sme schválili.
Na základe schváleného návrhu pristúpime k tretiemu čítaniu.
Pýtam sa, či sa z pánov poslancov hlási do rozpravy k tomuto návrhu zákona niekto ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a prosím pána spoločného spravodajcu, aby uviedol návrh na hlasovanie o zákone ako o celku.
Poslanec M. Benkovský:
Pán predsedajúci, odporúčam, aby ste dali hlasovať o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov ako o celku.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 79 poslancov.
Za návrh hlasovalo 71 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržali 6 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky schválila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov (tlač 810).
Panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som teraz v mene troch poslaneckých klubov navrhol, aby z rokovania 45. schôdze Národnej rady bol vypustený bod 35 - vládny návrh zákona o daňových orgánoch s tým, že hlasovanie o tomto návrhu zákona bude na najbližšej schôdzi Národnej rady v marci, ktorá sa začne 20. marca.
Ďalej na návrh troch poslaneckých klubov odporúčam, aby takisto body 51 a 52 - návrh pána poslanca Tatára a návrh pánov poslancov Malchárka a Galbavého, ktoré sú návrhmi zákonov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 194/1990 Zb., boli z rokovania 45. schôdze vypustené a zaradené na marcovú schôdzu.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 87 poslancov.
Za návrh hlasovalo 66 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 6 poslancci.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že uvedený návrh sme schválili.
Ďalším bodom programu je
návrh skupiny poslancov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 239/1994 Z. Z. o obmedzení výdavkov politických strán a hnutí na propagáciu pred voľbami do Národnej rady Slovenskej republiky,
ktorý ste dostali ako tlač 833.
Súčasťou návrhu je aj spoločná správa výborov, ktorú máte pod číslom 833a.
Prosím teraz, aby za skupinu poslancov predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil jeden z navrhovateľov pán poslanec Orosz.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec L. Orosz:
Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Vážené kolegyne, kolegovia,
ctení hostia,
dovoľte mi, aby som v rámci druhého čítania stručne uviedol návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 239/1994 Z. z. o obmedzení výdavkov politických strán a politických hnutí na propagáciu pred voľbami do Národnej rady Slovenskej republiky. Najprv, ak dovolíte, zopakujem základné ciele, ktoré sa sledujú predložením tejto novely.
Základným účelom zákona číslo 239/1994 Z. z. bolo ustanoviť maximálnu sumu výdavkov na propagáciu politických strán a politických hnutí pred voľbami. Táto suma bola stanovená vo výške 12 miliónov Sk. Zákon číslo 239 však neustanovil dostatočné kontrolné a sankčné mechanizmy na dodržiavanie tejto zákonnej povinnosti a z týchto dôvodov bol do dnešných dní prakticky nefunkčný. Za účelom odstránenia týchto nedostatkov sa v novele navrhujú nasledovné veci.
Po prvé navrhuje sa ustanoviť povinnosť politických strán a politických hnutí predkladať do 30 dní odo dňa vykonania volieb správy o svojich výdavkoch na propagáciu pred voľbami do Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že tieto správy by sa mali predkladať jednak Ministerstvu financií Slovenskej republiky a takisto Národnej rade Slovenskej republiky.
Po druhé. Ministerstvo financií Slovenskej republiky na základe konfrontácie správ politických strán a politických hnutí a údajov, ktoré získa od prevádzkovateľov rozhlasového a televízneho vysielania a prevádzkovateľov reklamných agentúr, zisťuje, či politické strany a politické hnutia poskytli úplné a pravdivé údaje a môže ukladať účinné finančné sankcie za porušenie zákonných povinností.
Pre informáciu za nepredloženie správy politickej strany, respektíve politického hnutia v stanovenom termíne môže ministerstvo financií uložiť finančnú pokutu do výšky 200 tisíc Sk a aj opakovane v prípade, že by sa táto povinnosť nesplnila. Za poskytnutie neúplných alebo nepravdivých údajov je možné podľa tejto novely uložiť politickej strane pokutu až do výšky 500 tisíc Sk.
Po tretie sa sprísňuje sankcia aj za prekročenie prípustnej sumy výdavkov na propagáciu politických strán pred voľbami, a to tým, že v prípade, že politická strana prekročí túto zákonom povolenú sumu, tak jej môže byť stiahnutá z jej fondov suma vo výške dvojnásobku prekročenia povolenej sumy výdavkov na propagáciu.
Po štvrté. Správy politických strán a politických hnutí a takisto údaje, ktoré zistí Ministerstvo financií Slovenskej republiky, sa stávajú predmetom rokovania Národnej rady Slovenskej republiky a následne aj predmetom zverejnenia. Týmto sa vnáša do celého mechanizmu aj prvok verejnej kontroly.
Tento návrh zákona bol prerokovaný v Legislatívnej rade vlády, vo vláde Slovenskej republiky a v troch výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Všetky tieto orgány zaujali pozitívne stanovisko k tomuto návrhu. Okrem legislatívnotechnických pripomienok sa na rokovaní legislatívnej rady vlády a takisto v stanovisku vlády Slovenskej republiky upozorňuje, že pôvodný zákon má ešte ďalšie nedostatky, na ktoré predkladatelia novely pôvodne nereagovali. Išlo po prvé o riešenie problému spôsobu aplikácie zákona na volebné koalície a po druhé na uplatnenie sankcií voči tým politickým stranám, ktoré nezískajú nárok na príspevok za hlasy. Tieto pripomienky vlády sa počas rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky pretavili do legislatívnej podoby a sú súčasťou spoločnej správy výborov.
V spoločnej správe výborov je 12 pozmeňujúcich návrhov. So všetkými predkladatelia vyslovili súhlas a odporúčame poslancom, aby ich podporili aj v hlasovaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Chcem ale upozorniť na duplicitu v spoločnej správe. Body 3, 4 a 5 schválené gestorským výborom pre verejnú správu sú duplicitné vo vzťahu k pozmeňujúcemu návrhu pod bodom číslo 6, ktorý vlastne zahŕňa všetky tieto body, 3, 4 a 5. Je paradoxné, že gestorský výbor schválil aj body 3, 4 a 5, aj bod 6, aby nedošlo k duplicitnému hlasovaniu. Ja odporúčam, aby sa body 3, 4 a 5 vyňali z toho spoločného hlasovania, ak bude schválený bod 6, tak už je bezpredmetné hlasovať o bodoch 3, 4 a 5.
Ďalej chcem upozorniť na to, že pôvodne sme počítali s tým, že legislatívny proces sa skončí o niekoľko týždňov, keď nie mesiacov skôr. Z toho hľadiska sme navrhli účinnosť od 1. marca myslím roku 2001. Keďže nastal posun v legislatívnom procese, tak bude potrebné s pozmeňujúcim návrhom posunúť účinnosť tohto zákona, aby sme sa nedostali do rozporu s ústavou. Pokiaľ som informovaný, tak takýto pozmeňujúci návrh je pripravený. Prirodzene predkladatelia ho budú podporovať.
To je v zásade všetko z mojej strany v rámci úvodného vystúpenia.
Vážené kolegyne, kolegovia, dovolím si vás požiadať o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.