Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči, môžete reagovať.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Dovoľte mi, aby som vzhľadom na čas nereagovala na všetkých. Na pána poslanca Šimka. Pán poslanec, nehnevajte sa na mňa, ale ja vám to veľmi otvorene poviem. V tomto parlamente už niekoľko dní ste ako zástupca jury, ktorá udeľuje známky za umelecký dojem a technické prevedenie. Takže, ďakujem vám, neboli to veľmi zlé známky. Ďalej vám chcem povedať, že nie som nesvojprávnym človekom, aby som potrebovala pokyn svojho politického šéfa, aký mám mať názor na túto ústavu, pretože pre svoj názor mám množstvo argumentov.
Ďalej na pána poslanca Kresáka nebudem reagovať. Nie preto, že by som nevedela, ale preto, že ja v diskusiách rada uvádzam argumenty aj s uvedením pôvodu tých argumentov, a na to dnes nemám čas, ale veľmi rada sa s ním stretnem v ktorejkoľvek diskusii pred verejnými masmediálnymi prostriedkami.
Pánu poslancovi Švecovi - áno, pán poslanec, ja nie som proti ombudsmanovi, ale proti tomu, teda nesúhlasím s tým, aby nebol dobre zakotvený v ústave, pretože to sa stalo v Poľsku a profesorka Lentovská, ktorá sa stala prvou ombudsmankou v Poľsku, nemala proste dobré hodnotenie práve vzhľadom na legislatívne zakotvenie.
A pánu poslancovi Rusnákovi chcem len toľko povedať. Samozrejme, každý si môže povedať svoj názor, ale pán predseda parlamentu informoval, že dotyční poslanci dali pozmeňujúce návrhy. Pán poslanec, máte ich na stole? Ak máte, buďte taký dobrý, dajte mi ich k dispozícii, ja ich nemám.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Juriš, pripraví sa pán poslanec Delinga. Včera už niektorí stiahli svoje prihlášky. Aj pán poslanec Orosz, aj pán poslanec Hoffmann.
Nech sa páči, pán poslanec Juriš, máte slovo.
Poslanec A. Juriš:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážení hostia,
v rámci svojho vystúpenia by som sa chcel vyjadriť k novele ústavy veľmi stručne, pretože si vážim čas vás všetkých, takisto aj prácu verejnej televízie STV. Nebudem príliš komentovať vystúpenia iných poslancov. Ale chcem sa vyjadriť k niektorým zmenám v novele ústavy, ktorá je doteraz platná a má osem rokov a niekoľko týždňov. Je to typ modernej ústavy, ale za tých osem rokov, čo sa uplatňuje, našli sme niektoré nedostatky, ktoré bolo potrebné odstrániť.
Bol to napríklad taký nedostatok, že sme nemali zvoleného prezidenta dosť dlhý čas, čo nebolo v rámci demokratickej Európy bežné. Odstránili sme to malou novelou, teraz máme priamo voleného prezidenta občanmi. Ja si myslím, že nie. Občania majú právo si zvoliť, a taký príklad už nebude, keď nemá niekto ústavnú väščinu, aby si zase nemohol zvoliť prezidenta. No ale my sme chceli a sľubovali sme občanom voliť priamo.
(Hlasy v sále.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Podhradská, nechajte hovoriť pána poslanca Juriša.
Poslanec A. Juriš:
Teraz tu máme návrh na rozsiahlejšiu novelu a je pochopiteľné, že je zložitejšie ju pripraviť tak, aby získala podporu 90 hlasov v parlamente. Vítam a podporujem niektoré zmeny, ktoré sú v novele zapracované. Ide konkrétne o článok 17 odseky 3 a 4, kde sa zvyšuje lehota zadržania a zatknutia na 48 hodín a pri obzvlášť závažných trestných činoch na 72 hodín. Sú to lehoty, pri ktorých musí byť osoba oboznámená s dôvodmi zadržania vypočutá. Je to veľmi potrebná úprava, pretože doterajšia úprava znamenala často prekážku pri účinnom boji s kriminalitou a často zmarenie celého vyšetrovania. A vieme, že kriminalita momentálne veľmi trápi našich občanov, že toto je dosť podstatné, aby sa zmenilo.
Takisto vítam doplnenie článku 18 odsek 2 o písmeno e), kde sa občanom na základe zákona verejnoprospešné práce dávajú ako súčasť občianskych povinností. Pomôže to okrem iného aj pri udržovaní čistoty a poriadku v mestách, obciach a na zveľaďovaní týchto miest a obcí.
Takisto vítam doplnenie, že sa dávajú kompetencie Najvyššiemu kontrolnému úradu kontrolovať aj samosprávy. Veď asi polovička príjmov, ktoré budú tvoriť z daní a poplatkov občanov po decentralizácii štátnej správy, pôjde na samosprávu miest a obcí. Veď čoho sa mestá a obce boja, keď to robia dobre a čestne? Nie je, myslím si, problém, že im to občas niekto aj náhodne skontroluje.
Čo sa týka toho, keď som hovoril, že treba získať 90 poslancov, aby hlasovali za túto novelu ústavy, každý si tam dával svoje pripomienky. Tak aj Strana zelených prostredníctvom svojich poslancov dala pozmeňujúci a doplňujúci článok Ústavy Slovenskej republiky a môžem povedať a presne prečítam, aký sme dávali pôvodný návrh.
V článku 4 za slovo "bohatstvo" sa vkladajú slová "jaskyne, voľne rastúce chránené rastliny a voľne žijúce chránené živočíchy". Aké je odôvodnenie, prečo sme takéto čosi dávali?
Prečítam dôsledne a presne odôvodnenie. Jaskyne patria medzi najhodnotnejšie časti prírodného prostredia, sú nositeľmi mimoriadne vedeckých, náučných a kultúrnych hodnôt. Mnohé jaskyne predstavujú významné zásobárne pitnej vody a viaceré jaskyne slúžia ako liečivý zdroj pre ľudí trpiacich dýchacími ťažkosťami. Nezanedbateľnou je tiež skutočnosť, že jaskyne na Slovensku sa stávajú svetovým dedičstvom a aj preto si vyžadujú osobitnú ochranu udržiavania a prezentácie ako neoceniteľné a nenahraditeľné vlastníctvo celej spoločnosti. Máme už päť jaskýň zapísaných do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva. Právne vymedzenia a režim ochrany jaskýň je v súčasnosti zakotvený v zákone Národnej rady Slovenskej republiky číslo 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, pričom v zmysle § 19 tohto zákona sú jaskyne prírodnými pamiatkami s najvyšším, t. j. piatym stupňom ochrany. Aj to dokazuje, aké hodnoty v sebe ukrývajú tieto nenahraditeľné časti prírody.
Podobne aj voľne žijúce chránené rastliny a voľne žijúce chránené živočíchy tvoria nenahraditeľnú súčasť prírodného prostredia s priamym a veľmi krehkým naviazaním na ekologickú stabilitu územia. Pri chránených, teda aj vo väčšej miere alebo až kriticky ohrozených druhoch rastlín a živočíchov je každé neprirodzené zasahovanie do ich prirodzeného prostredia vrátane zásahov do ich početnosti oveľa citlivejšie a následná ujma je oveľa ťažšie nahraditeľná, ak je vôbec možná. Aj z uvedeného dôvodu je týmto druhom rastlín nám a živočíchom poskytovaná zo strany štátu zvýšená druhová, niekedy aj plošná ochrana zakotvená v zákone o ochrane prírody a krajiny a vo vykonávacích predpisoch k nemu.
Napriek všetkým skutočnostiam na ochranu jaskýň a voľne žijúcich chránených rastlín a živočíchov považujem za veľký nedostatok, že štát dosiaľ nie je ich vlastníkom. Ako príklad uvádzam skutočnosť, že ak v súčasnosti niekto usmrtí voľne žijúceho chráneného živočícha v právnom zmysle slova vec, ale vec, ktorá nepatrí nikomu, poruší tým síce zákon, ale škodu, to znamená škodu v právnom zmysle slova nespôsobí, lebo v skutočnosti keďže niet vlastníka, niet toho, komu bola škoda spôsobená.
Dnes je síce možné vyčísliť spoločenskú hodnotu usmrteného živočícha, ale túto spoločenskú hodnotu nie je možné uplatniť ani na účely trestnoprávnej zodpovednosti napríklad pri skutkovej podstate § 181c Trestného zákona, ani na účely náhrady škody. Ak by však štát vystupoval ako vlastník usmrteného chráneného živočícha, páchateľ takéhoto činu by jednak naplnil skutkovú podstatu uvedeného trestného činu, pričom v závislosti od výšky škody by mohol byť aj adekvátne potrestaný odňatím slobody až na 8 rokov a jednak by bolo možné zo strany štátu vymáhať od páchateľa náhradu škody, čo v súčasnosti nie je možné ani v rámci trestného konania a ani v občianskoprávnom konaní.
Som presvedčený, že v konečnom dôsledku by možnosť prísneho postihu mala preventívny účinok pred obdobnými spoločenskými neželateľnými spôsobmi správania sa, čím by sa významne prispelo k ochrane životného prostredia. Tu treba povedať, že sme vychádzali zo skúseností, ktoré boli na súdoch. A to bolo napríklad, že keď niekto zastrelí zajaca poľného, je stíhaný, pretože patrí poľovnému združeniu, za pytliactvo. Keď niekto zastrelí kamzíka tatranského, tak nie je stíhaný, pretože nepatrí nikomu. Koho je? Nie je to poľovná zver. Takže z toho dôvodu sme takýto návrh na doplnenie ústavy dali. Nestalo sa presne v tom istom znení, ale aj tak sme spokojní s článkom 44, kde sa doplnilo, že štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov, ekologickú rovnováhu a účinnú starostlivosť o životné prostredie a zabezpečuje určeným druhom voľne rastúcich rastlín a voľne žijúcim živočíchom ochranu.
Ďalej by som sa chcel vyjadriť k interrupciám alebo teda k zákazu interrupcií. Z pohľadu zelených je to tak, že jedine žena má právo rozhodovať o tom, či bude matkou a porodí dieťa. Dieťa chcené bude mať vždy dobré predpoklady riadneho vývinu, nielen materiálneho, ale najmä citového. Je samozrejmosťou, že som za to, aby sa tehotenstvo neriešilo interrupciami, ale predovšetkým výchovou, správnou výchovou k rodičovstvu. Môžem povedať aj také negatívne dôsledky, ak by sa takáto právna úprava...
(Zaznel zvuk časomiery.)
(Hlasy zo sály.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
No už asi nie.
Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa prihlásili ôsmi páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť. Pán poslanec Cabaj bol posledný.
Ešte raz upozorňujem každého poslanca, že právo prihlásiť sa má, kým neskončí predrečník svoje vystúpenie. Ale v tomto prípade akceptujem, dobre, naraz ste viacerí stlačili tlačidlá, takže posledný je pán poslanec Kvarda. Prihlásilo sa jedenásť poslancov.
Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Aibeková.
Nech sa páči.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem pekne.
Pán poslanec, s poslednými vetami vášho vystúpenia súhlasím. A naozaj, myslím si, že už bolo dosť diskusií v parlamente o interrupciách. Naozaj nechajte ženám právo, aby o týchto veciach rozhodovali. A nenúťte ju dokonca ústavnými zákonmi zabrániť tomuto právu.
Ale nemôžem s vami súhlasiť, pán poslanec, s vaším výkladom článku 18 ods. 2. Článok 18 ods. 1 totiž hovorí, že nikoho nemožno poslať na nútené práce alebo nútené služby. A ods. 2 potom hovorí o výnimkách, kde zaraďujú aj menšie služby pre obce. Aj tento návrh predkladateľov nebol dobre spracovaný, a preto vláda a kolega, ktorý to predložil z vašej koalície, navrhuje zmenu. Pán poslanec, takže odsek 18 nehovorí o verejnoprospešných prácach, ale hovorí o nútených prácach. To znamená, spája tento odsek s povinnosťou. A tak ako ho prezentovali niektorí poslanci SDĽ, vlastne chcú spojiť nútenú prácu s vyplatením dávok pre nezamestnaných. Ja by som s týmto princípom súhlasila vtedy, keby bola nižšia nezamestnanosť, ako je na Slovensku. Pretože vy takto budete vyvíjať tlak, aby okolo 15 %, pretože 5 % počítam takých, ktorí nechcú pracovať. Ale vy budete takto nútiť 15 % nezamestnaných, ktorí chcú pracovať, ale nemôžu si nájsť prácu, aby dávku dostali iba v tom prípade, ak si odpracujú nejaké obecné služby.
Takže v tomto je problém. Nejde tu o verejnoprospešné práce v tomto znení, ale o nútenú prácu viazanú na nejakú dávku.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Začal by som od konca vystúpenia pána poslanca Juriša.
Myslím si, že téma interrupcií sem bola donesená len preto, aby prekryla vlastne to dôležité, o čo v návrhu novely ústavy vôbec ide. A to je vlastne odobratie základného a najdôležitejšieho práva občana na výkon priamej demokracie v tom najdôležitejšom rozhodovaní, v rozhodovaní o suverenite štátu, a teda aj jeho samého.
Áno, táto vládna koalícia ponúkla občanom pozlátko, ani nie cukrík, vo forme priamo voleného prezidenta, aby vzápätí touto novelizáciou im odobrala celý chlieb, a to nielen obrazne, ale aj doslova práve odobratím práva priameho výkonu demokracie, teda rozhodovania v referende o spojení sa alebo vstúpení do iného zväzku.
Čo sa týka časti vystúpenia pána poslanca, kde hovoril vlastne o možnosti Najvyššieho kontrolného úradu kontrolovať aj iné subjekty, ja ako primátor, aj keď je to v rozpore s oficiálnym názorom Združenia miest a obcí Slovenska a niektorých mojich kolegov v parlamente, myslím si, že niet dôvodu, keď niekto dodržiava pravidlá hry, aby sa bránil nejakej nezávislej kontrole. Pretože treba povedať, že aj pri najlepšej vôli výkonu kontrolných orgánov samosprávy tieto sú závislé od samosprávy. A myslím si, že najlepšia kontrola je naozaj tá, ktorá je v tomto smere nezávislá. Možno tí, ktorí majú také skúsenosti, ako mám ja, vedia, o čom hovorím. Takisto si myslím, že by mal Najvyšší kontrolný úrad kontrolovať aj zdravotné poisťovne, pretože tam sa tak šafári s peniazmi, až to nie je pekné.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Kačic.
Poslanec P. Kačic:
Ďakujem za slovo.
Som veľmi rád, že pán predrečník vysoko hodnotí platnú Ústavu Slovenskej republiky a že takto sa k nej pekne vyjadril. Ale chcem upriamiť pozornosť na právo zadržania, o ktorom hovoril, podozrivého z trestného činu v súčasnej ústave. Bolo to prevzaté z federálnej ústavy, pretože v roku 1992 bola ešte Česká a Slovenská Federatívna Republika. Zadržanie podozrivého na 24 hodín sa preukázalo fakt ako nerozhodujúce, ale návrh novely však uvádza právo zadržania až na 72 hodín. Pri súčasnom policajnom prenasledovaní politickej opozície vládnou mocou sa vytvára priestor na policajnú a súdnu perzekúciu politických protivníkov a odporcov režimu, podobne ako to bolo za komunizmu. Oproti súčasnej ústave sudca nemá oprávnenie osobu z väzby prepustiť, ale iba rozhodnúť o jej prepustení na slobodu. To, či zadržaného policajné orgány skutočne prepustia, o tom v tejto ústave nie je ani zmienky.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Húska.
Poslanec A. M. Húska:
Samozrejme, myslím si, že je legitímne právo, že práve pri téme ústavy hovorí pán poslanec o otázkach, ktoré, povedal by som, sú zelené, ktoré sa zapodievajú hlavne problémom prírodnej ochrany, ale zároveň chcem upozorniť, že v existenčnej situácii, v akej sa nachádzajú občania, bude vlastne oveľa ťažšie starať sa o jaskynné útvary, pretože je nebezpečenstvo, že tieto jaskynné útvary budú využívané skôr bezdomovcami. Ten problém je jednoducho v tom, že sa dostávame do takej ekonomickej a sociálnej situácie, v ktorej vedomie, dajme tomu, citlivosti pre prírodu, bude stále ustupovať tvrdým existenčným tlakom na ľudí a hlavne, samozrejme, na ľudí, ktorí majú nižšie príjmy.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Oberhauser.
Poslanec V. Oberhauser:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán poslanec Juriš, samozrejme, otvoril agendu, ktorá mu je blízka, ochranu životného prostredia a ja by som ho plne podporoval v tom, keby prišiel s návrhmi, ktoré by rozšírili znenia v ústave práve na riešenie tejto problematiky, lebo tí, ktorí sa pohybujú po Slovensku, vidia, aký je dnes stav, že je naozaj veľmi kritický. V mnohých oblastiach ochrana životného prostredia je v takom stave, že ohrozuje obyvateľstvo Slovenska dlhodobo neriešenými problémami, ktoré boli aj v industrializácii, ale aj neregulovaní činností okolo obcí a miest, a tým naozaj slovenské životné prostredie z devízy, ktorú sme tu mali ako perlu strednej Európy, sa môže stať, že bude ohrozujúce a ľudia nebudú vyhľadávať Slovensko práve pre túto okolnosť. To, že sa objavili jaskyne v článku, ktorý upravuje, že štát má mať ich pod kompetenciou, to je typická ukážka lobizmu jaskyniarov. Ja im to nezazlievam. Ale prečo tam nie sú iné útvary? Prečo zrazu iba jaskyne a v absolútne nekonzistentnom texte. No asi páni navrhovatelia nie sú z ochrany životného prostredia a táto problematika je im vzdialená, ale niekto zaloboval, tak to tam dali.
A čo sa týka poslednej poznámky súvisiacej s interrupciami, dostal som v týchto dňoch list pisateľky, ktorá hovorí, že pred rokom si prerušila tehotenstvo. Ako má v tom tehotenstve teraz pokračovať a dúfam, že pán Juriš jej to vysvetlí.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Ambróš.
Poslanec L. Ambróš:
Ďakujem pekne.
Chcem takisto podporiť vystúpenie pána poslanca Juriša, pretože hovoril o tom, čo je poslaním nás zelených. Bojovať za trvalo udržateľný život pri dodržaní princípu, že sme zodpovední za to, akú krajinu odovzdáme svojim deťom. Pritom sú dôležité tri princípy, ktoré by sme mali presadzovať.
Ten prvý princíp hovorí o tom, že treba zabezpečiť zamestnanosť pre občanov, pretože nezamestnaní ľudia jednoducho nemajú čas a pre existenčné problémy nerozmýšľajú vlastne o tom, v akom životnom prostredí žijú, a preto je dôležité, aby aj v ústave bolo začlenené, že tí, ktorí majú možnosť sa zúčasťňovať na verejnoprospešných prácach, aby sa na týchto verejnoprospešných prác aj zúčastňovali a aby vlastne zdraví ľudia nesedeli doma alebo pri pive.
Čo sa týka zdravia občanov, je nevyhnutné, pretože zdravý človek sa môže zaujímať aj o ostatných, chorý človek, samozrejme, má vlastné existenčné problémy a spomenul to aj pri interrupciách. Nás zaujíma zdravie žien a aj z toho pohľadu, že ženy samotné majú právo rozhodovať o tom, ako so svojím zdravím naložia. A to posledné, o čom tiež hovoril, je otázka čistého životného prostredia. Súvisí to s tým, že prírodniny, ktoré navrhujeme, aby boli zakotvené v ústave ako chránené, nie sú lobizmom alebo nie sú lobizmom jaskyniarov. Ani nemáme záujem, aby do nich išli bezdomovci, ale aby sme ich nechali ako svetové dedičstvo aj pre budúce generácie, sú vlastne tým, na čo by Slovensko a jeho občania mali byť hrdí.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Cabaj.
Poslanec T. Cabaj:
Ďakujem pekne za slovo.
Oceňujem, že kolega Juriš vyjadril podporné stanoviská k ústave, ktorá bola prijatá v roku 1992. Vychádza pravdepodobne aj z vlastnej skúsenosti, pretože už pôsobil v tomto parlamente aj minulé funkčné obdobie. Len mu chcem dať do pozornosti niektoré veci, ktoré nedocenili predkladatelia, pretože už som to spomínal, ak by komisia, ktorá bola Národnou radou vytvorená, dotiahla svoju prácu do konca, tak by bolo potrebné si vyjasniť niektoré náležitosti, ako pokračovať ďalej. Veď sa nemôže predsa stať, aby si jednotliví poslanci vytĺkali politický kapitál z toho, že budú teraz predkladať návrh novely ústavy. Zažili sme to aj v minulom funkčnom období, keď sa objavovali takéto sólo návrhy. Ústava nie je na to, aby si mohli politické strany robiť politický exhibicionizmus. Toto nedoriešila komisia, ktorá bola na toto určená. Z toho sa len pokračuje ďalej tak, ako to bolo v minulosti. Len na rozdiel od krokov, ktoré v minulosti neboli prijaté, jednoducho skupina poslancov cez politické strany si to pretlačila do parlamentu.
Ja, aj keď sa bránim tomu, aby boli znižované kompetencie parlamentu, v tomto prípade si viem celkom reálne predstaviť, že návrh novely ústavy do parlamentu by mala právo predložiť iba vláda Slovenskej republiky, pretože má na to komplet celý aparát, je tam medzirezortné pripomienkové konanie, celý legislatívny proces by prebiehal, a potom by nemusela byť takáto rozprava, ako keď sa prezentujú jednotlivé politické strany.
Pán kolega, neodpustím si ešte jednu poznámu. Nerobme z núdze cnosť, nerobme zásluhu z toho, čo nebolo, pretože priamu voľbu prezidenta síce sľubovali niektoré politické strany, ale bola zavedená preto, lebo ste sa v rámci "deväťdesiattrojky" nevedeli zhodnúť na osobe prezidenta Slovenskej republiky. A preto bola priama prezidenta, a nie pre niečo iné.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Podhradská.
Poslankyňa M. Podhradská:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec Juriš, v podstate na úvod svojej poznámky len zopakujem istým spôsobom to, čo tu pred chvíľou povedal pán poslanec Cabaj, lebo pravda je naozaj taká, že priama voľba prezidenta bola najmä kvôli tomu, že ste sa nevedeli dohodnúť na tom, aby ste zvolili prezidenta v parlamente, takže zavádzate, keď tvrdíte, že nebola ústavná väčšina. Vy viete, že bola, a viete, že sa v parlamente prezident nemohol voliť aj preto, že aj doteraz mnohým politikom z vládnej koalície to, že je prezidentom pán Schuster, leží v žalúdku.
Ale ešte jednu vec. Vy ste spomínali, ako treba ochraňovať voľne žijúce rastliny, voľne žijúce živočíchy. Ja s vami súhlasím, pán poslanec, len sa chcem spýtať, čo ste urobili pre to, aby sa upravili a zlepšili životné podmienky na prežitie žijúcich ľudí? Ja si vám dovoľujem zacitovať z jedného listu, ktorý som dnes dostala, píše ho pán Hrabovčin zo Sloviniek, citujem z listu: "Nakoľko som občan s ťažkým zdravotným postihom, mám diagnózu cukrovka, neuropatia dolnej končatiny a rakovina, deväťkrát som sa podrobil operácii, dlhý život už zrejme pred sebou nemám, ale poberal som kompenzačný príspevok na dopravu 4 tisíc korún." Vy viete veľmi dobre, že teraz už ten kompenzačný príspevok poberať nemôže a postaral sa o to zákon, ktorý bol prijatý v Národnej rade. To je moja poznámka a pokračujem slovami pána Hrabovčina: "Hrubý zákon, ktorý ste prijali v parlamente, ma prinútil celé dni byť doma medzi štyrmi stenami a myslieť na svoju chorobu, čakať na smrť." Myslím si, že tento list naozaj nepotrebuje komentár, ale chcem ešte jednu vec povedať, pisateľ tohto listu hovorí: "Ak existuje Boh...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Kolláriková.
Poslankyňa M. Kolláriková:
Ďakujem.
Pán poslanec Juriš správne povedal, že je potrebné kontrolovať samosprávy v spojitosti s narábaným majetkom, ktorý bol delegovaný na samosprávu zo štátnej správy. Je potrebné kontrolovať majetok, finančné prostriedky a majetkové práva obcí a vyšších územných celkov, ktoré získali na úhradu nákladov na prenesený výkon štátnej správy. Pretože vieme, že sa má realizovať decentralizácia verejnej správy a s tým budú prenášané kompetencie zo štátnej správy na samosprávu aj v súvislosti s prenášaním finančných prostriedkov, preto ja osobne veľmi pozitívne hodnotím rozšírenie článku 60, kde sa rozširujú kompetencie Najvyššieho kontrolného úradu.
Takisto pozitívne hodnotím názor alebo náhľad pána poslanca na návrh zákona alebo na rozšírenie bodu ústavy na zákaz interrupcií. V prvom rade podotýkam, než sa týmto budeme zaoberať, je potrebné vylepšiť ekonomickú situáciu, sociálnu situáciu mladých rodín, aby nemali problémy a nemali ťažkosti s tým, či môžu mať deti alebo koľko ich môžu mať. Je potrebné vytvoriť také podmienky, aby mladé rodiny mali možnosť získať byty. Tým by sa mala zaoberať vládna koalícia. Veď nakoniec aj vo vládnom programe dala sľub občanom, že bude vytvárať také podmienky a také sociálne istoty, aby skutočne ľudia nemali ani takéto problémy.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Kvarda.
Poslanec J. Kvarda:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážený pán poslanec,
miestne samosprávy, aspoň si myslím, nemajú žiadny strach z kontroly Najvyšším kontrolným úradom Slovenskej republiky. Ale v tomto prípade, aj v tom našom prípade ide o inú záležitosť. Ani občan, ani územná samospráva nie sú štátnymi orgánmi, ale majú svoje vlastné príjmy. Tak ako by si nesúhlasil s tým, že by použitie tvojich príjmov kontroloval namiesto manželky Najvyšší kontrolný úrad, tak s tým nemôžu súhlasiť ani orgány územnej samosprávy, ich totiž majú kontrolovať občania. Preto si myslím, že námietka Združenia miest a obcí Slovenska v tomto prípade je namieste. Je, samozrejme, iná záležitosť, pokiaľ ide o finančné prostriedky, ktoré plynú zo štátneho rozpočtu. Použitie takýchto prostriedkov nech prísne kontroluje Najvyšší kontrolný úrad, s tým nemáme žiadne problémy a toto dokonca aj podporujeme.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Juriš, nech sa páči, môžete reagovať.
Poslanec A. Juriš:
Ďakujem.
V tom krátkom čase dvoch minút, čo máme, chcem sa vyjadriť len k niektorým pánom poslancom, ktorí mali faktické poznámky na moje vystúpenie.
Čo sa týka tej služby, pani poslankyňa Aibeková, myslím to len v tom, že je dobré, ak ľudia, ktorí momentálne nemajú prácu, nemali by celkom nedbať o to, v akej obci žijú, nehovorím, že len tí, čo nepracujú, aj tí, čo pracujú, lebo pozrime si naše Slovensko, je všade také znečistené odpadmi, je neporiadok v obciach. Pozrite sa popri cestách, železniciach, potokoch, riekach. No je to hrôza? A títo ľudia by boli aspoň užitoční a mali by dobrý pocit, že voľačo spravili pre spoločnosť. Netvrdím, že to majú byť otrocké práce. To je pochopiteľné.
Čo sa týka ešte interrupcií, ktoré spomínali niektorí poslanci vo svojom vystúpení. Jednoznačne je tu ešte aj taká okolnosť, že dnešná veda dokáže po niekoľkých týždňoch tehotenstva zistiť, že plod je poškodený, že je hendikepovaný. No nechceli by sme, aby sa takéto deti rodili nielen kvôli rodičom, ale aj kvôli tým samotným deťom. To je dosť neprijateľné.
Čo sa týka pani poslankyne Podhradskej, spomínala Slovinky. Slovinky majú skutočne veľmi zaťažené životné prostredie banskou činnosťou. Je tam veľmi nepriaznivé prostredie. Ja viem, že ľudí v prvom rade zaujímajú len holé existenčné problémy. Ale zlé životné prostredie prináša aj choroby a trampoty. Môže byť človek aj bohatý, ale keď je chorý, tak nemôže byť šťastný. Toľko k tomu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Delinga. Pripraví sa pani poslankyňa Dubovská.
Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec P. Delinga:
Vážený pán predsedajúci,
panie poslankyne, páni poslanci,
dovoľte mi, aby som sa vo svojom druhom vystúpení zmienil o dvoch pohľadoch na súčasné prerokúvanie novely ústavy. Prvý pohľad je ten, že sa podľa mňa neadekvátne nadraďuje požiadavka novelizácie súčasnej ústavy ako podmienka vstupu do Európskej únie, a druhý pohľad je ten, že sa zamyslím nad niektorými konkrétnymi návrhmi, ktoré boli prednesené v rozprave pánom poslancom Fehérom a ktorý páni predkladatelia považujú za oficiálne zmeny návrhov, ktoré predložili a nás orientujú k tomu, aby sme uznali tieto návrhy za právoplatné a nie tie, ktoré predložili oni.
Dovoľte mi k prvému pohľadu uviesť taký nedemagogický pohľad, kde pôjdem do faktických poznatkov a faktickej analýzy súčasného stavu v našom štáte, t. j. stavu, ktorý bol uvedený z hľadiska hodnotenia renomovaných firiem alebo organizácií v zahraničí, a to o ranom kapitalizme v slovenskom vydaní.
Tak približne pred troma dňami uviedol Hospodársky denník asi takéto hodnotenie: "Podľa správy Európskej komisie o efektívnosti štrukturálnych fondov určených na podporu najchudobnejších regiónov bude trvať desaťročia, kým sa vo výške priemerných príjmov dostaneme na úroveň súčasných členských štátov Európskej únie, a to aj napriek každoročnej pomoci v hodnote desiatok miliárd euro, ktoré naša Slovenská republika dostáva."
Rovnaké prognózy vyslovili aj domáci experti. Podľa nich aj keby sme zaznamenali vyšší rast ako v súčasných kohéznych krajinách za uplynulé desaťročie, naša súčasná úroveň v hrubom domácom produkte na obyvateľa naznačuje, že proces približovania sa bude trvať niekoľko generácií. Dokonca aj keby rast dosiahol úroveň Írska, ktoré má najrýchlejšie rastúcu ekonomiku Európskej únie približne nad 10 %, stále by trvalo 20 rokov, kým by sa úroveň hrubého domáceho produktu na obyvateľa dostala na 90-precentnú úroveň súčasného priemeru v Európskej únii.
Podľa jednej politicko-ekonomickej analýzy Slovenska pohľadom britského denníka Financial Times 5,5 mil. obyvateľov Slovenska patrí medzi najchudobnejších v strednej Európe. Napriek niektorým úspechom bude cesta k ekonomickej prosperite úmorná. Politické zmeny sa poľahky uskutočnia o pár mesiacov. Na ekonomické potrebujeme 7 až 8 rokov, ale sociálne zmeny sa uskutočnia až o 60 rokov.
Vidíte, aký je pohľad na potrebu celkovej zmeny v našom štáte a prístupu k tomu, ak sa máme priblížiť k Európskej únii. Chcel by som to dokumentovať na takom logickom príklade, že ak máme vzdialenosť z Bratislavy do Bruselu približne 1 000 - 1 100 km, tak môžeme povedať, že kým v polovičke roku 1998 sme prešli asi 450 alebo 500 km, tak dnes sa nachádzame asi na 300 alebo 350 kilometri. To znamená, že sa nepribližujeme v ekonomike životnej úrovne a v sociálnych potrebách našich obyvateľov vstupu do Európskej únie, ale sa vzďaľujeme od toho, čím by sme mali v roku 2004 prispieť do spoločného Európskeho spoločenstva.
Chcem povedať, že na to pôsobí veľa faktorov. A majú veľký dosah na našich občanov či už v zdražovaní pohonných hmôt, či sú to vysoké dane z pridanej hodnoty, či sú to vysoké náklady na byty, energiu, vodu, materiálové vstupy do výroby a podobne. Ale čo nám najviac zdražuje tento cestovný lístok, to je aj hodnota našej koruny, jej nízka hodnota voči doláru, lebo kým vieme, že v polovičke roku 1998 bola hodnota dolára asi 33 korún, teraz je alebo dnes hlásilo rádio, že si môžete kúpiť v Československej obchodnej banke dolár za 49,20 Sk. To sú tie vážne príčiny, ktoré by sme nemali podraďovať alebo predraďovať pred novelizáciu ústavy, ktorú považujeme dnes za náš hlavný problém.
Chcem povedať ešte aj to, že približne 21 % obyvateľov v podstate nemôže slúžiť ekonomike štátu, ale nútene musí žiť z ekonomiky štátu a musí byť závislé od toho, či rozvojový priemysel, či poľnohospodárstvo alebo ostatné rezorty zadovážia dostatočné zdroje. Samozrejme, že veľmi je v tomto problematická najmä úroveň našich zárobkov. Tento denník uviedol, že na Slovensku, povedzme, zarába učiteľ priemerne asi 254 dolárov mesačne, kým učiteľ v Európskej únii zarába 1 800 dolárov mesačne a v Spojených štátoch od 2 700 do 7 000 dolárov mesačne. Kým jeden inžinier zarába u nás 358 dolárov mesačne, v Európskej únii je to v priemere o 1 400 až 3 000 dolárov a v Spojených štátoch 3 000 až 12 000 dolárov mesačne.
Samozrejme nie sú tu vyčísliteľné všetky výrobné kategórie, ale poukazuje sa na to, že nožnice medzi príjmami obyvateľstva a medzi nákladmi na obyvateľstvo sa veľmi roztvárajú. A na to veľmi často zabúdajú najmä naši novinári a naši propagandisti, ktorí tak ľahko posudzujú, čo ešte nemáme a čo máme. Nemáme ešte svetovú úroveň niektorých nákladov, ale na druhej strane máme absolútne nízku priemernú mzdu, čo znamená, že chýbajú príjmy nášmu obyvateľstvu na to, aby si mohlo kúpiť cestovný lístok do Európskej únie.
To isté je aj s poľnohospodárstvom. Včera sme prerokúvali vo výbore pre pôdohospodárstvo negociáciu kapitoly rezortu pôdohospodárstva. A náš rezort v tejto kapitole uvádza, že celková podpora slovenského poľnohospodárstva vyjadrená ekvivalentom celkových subvencií na hektár poľnohospodárskej pôdy v roku 1999 dosahovala 175 dolárov na jeden hektár poľnohospodárskej pôdy. Ja to nepovažujem za skreslené číslo, lebo je to necelých 20 % z podpory, ktorú dostáva poľnohospodárstvo v Európskej únii, kde je to 914 dolárov na hektár. A bola tiež nižšia ako v okolitých krajinách CEFTA, kde sa v Maďarsku vykazuje 178 dolárov na hektár, v Poľsku 197 dolárov na hektár a v Českej republike 238 dolárov na jeden hektár. V Amerike je to napríklad 231 dolárov na jeden hektár. Zrejme tieto údaje sú posudzované z ústredne OECD a na jednotnú metodiku, takže uvidíme, či vykázanie tejto podpory na Slovensku sa odráža aj v skutočnosti.
V ďalšom vystúpení by som chcel pristúpiť k tomu druhému pohľadu, t. j. k tomu, čo novelizujeme v ústave v Národnej rade. Navrhovatelia predložili novelizáciu 55 článkov ústavy. Ďalší poslanci v rozprave predkladajú asi novelizáciu ďalších 15 článkov. Čiže sa novelizuje približne polovica našej ústavy. Z toho asi 10 alebo 12 článkov ide nad rámec tých, ktoré predložili predkladatelia novely. A z tohto pohľadu ma zaujíma, či skutočne pripustia navrhovatelia aj novelizáciu nad rámec článkov, ktoré vlastne nechceli novelizovať vo svojom návrhu. Pán poslanec Orosz sa tu vystatoval, že nepripustí hlasovanie o návrhu za zamedzenie interrupcií, ktorý predložili poslanci Kresťanskodemokratického hnutia. Som zvedavý, či v ďalších návrhoch, ktoré idú nad rámec novelizácie ústavy, budú páni navrhovatelia povoľnejší alebo či použijú viac legislatívnoprávnych metrov, alebo budú a zostanú na princípe jedného metra.
V mojom pohľade na novelizáciu, ktorá je zakotvená v návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Fehér a ktoré obsahujú asi 90 % návrhov, ktoré predložila vláda a boli obsahom aj informácie, ktorú predniesol spravodajca, keď som sa nad nimi celkom logicky zamyslel, tak si myslím, že približne 35 návrhov zo 78 je v takej dikcii, nad ktorou by sa mali skutočne navrhovatelia zamyslieť a nemalo by dôjsť k ich úprave. Myslím si, že je to veľmi vážna vec a je ich ťažko rozoberať v takom krátkom čase, ale chcel by som poukázať okrem tých známych, o ktorých sme už diskutovali, o ktorých sme už hovorili či vo faktických pripomienkach alebo o nich hovorili iní poslanci, že skutočne sú tu aj ďalšie, ktoré dochádzajú v podstate do rozporného pohľadu a sú napríklad uvedené aj v iných odsekoch navrhovanej novely, nie v tých, ktoré navrhuje práve predstaviteľ maďarskej koalície.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa prihlásilo 15 pánov poslancov. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok. Pán poslanec Gašparovič je posledný.
Pán poslanec Šimko, máte slovo.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem pekne.
Chcem reagovať na pána poslanca Delingu len veľmi stručne na úvod jeho vystúpenia, kde hovoril o tom, že efekt ekonomických premien a sociálnych premien sa môže prejaviť až po dlhšom čase. Ja s tým súhlasím, je to naozaj pravda. Ale chcem v tejto súvislosti povedať, že je to argument nie proti tomu, aby sa, samozrejme, takéto premeny robili, a ak by som mal použiť príklad, ktorý ste použili vy, že z tej 1 000 km cesty sme zatiaľ prešli len 300 km alebo 200 km. Aj to môže byť pravda, môžeme diskutovať o tom, koľko, ale mimoriadne dôležité je, aby sme išli správnym smerom na tej ceste. A táto novela ústavy je práve jedným z kľúčových prvkov na to, aby sme tým správnym smerom išli.
Ďakujem pekne.