Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím pánov poslancov, aby nekomentovali vystúpenie pána poslanca Cabaja.
Poslanec T. Cabaj:
Ďalej chcem upozorniť na niektoré veci, ktoré hovoria v súvislosti, či už to bolo s imunitou, s postavením poslanca, aké postavenie by tento poslanec mal mať, pretože takisto terajší podpredseda vlády sa ešte vyjadril, že pokiaľ ide o postavenie poslanca ako slobodne zvoleného zástupcu voličov, je v určitom slova zmysle pilierom demokracie, akékoľvek oslabenie jeho ochrany je na škodu veci.
Spomínam to preto, že aj predkladatelia a niektorí poslanci, ktorí sa náhodou po ôsmich rokoch dostali do parlamentu, hovoria o tom, akým spôsobom by bolo potrebné obmedziť imunitu poslancov.
Ja som už včera povedal, že nemám s týmto inštitútom problémy, ani som nemal. Ale celý čas pôsobím v mandátovom a imunitnom výbore, kým v minulosti, ak na naplnenie si svojej povinnosti vyšetrovateľ požiadal mandátový a imunitný výbor o zbavenie imunity poslanca, aby mohol pokračovať alebo aby mohlo byť začaté trestné stíhanie, predložil všetku sumu informácií, ktoré mal vyšetrovateľ, mandátovému a imunitnému výboru. Tento všetky veci preskúmal, vypracoval správu o svojich zisteniach, tak ako mu to ukladá ústava, ako mu to ukladá zákon o rokovacom poriadku, a správu o svojich zisteniach predložil Národnej rade.
Páni poslanci, chcem sa spýtať. Máme u seba za toto funkčné obdobie, pokiaľ som to dobre počítal, asi devätnásť alebo dvadsať správ mandátového a imunitného výboru. Prečítajte si tieto správy a porovnajte si ich s príslušným ustanovením Ústavy Slovenskej republiky a rokovacieho poriadku, čo je povinnosťou mandátového a imunitného výboru, a potom zistíte, že tento výbor si neplní svoju povinnosť práve v tomto inštitúte.
Zasadnutia mandátového a imunitného výboru sú neverejné, dokonca ani poslanci, ktorí nie sú členovia tohto výboru, sa nemôžu zúčastniť na rokovaní mandátového a imunitného výboru, a napriek tomu žiadne doklady doteraz vyšetrovatelia ani pri jednej kauze, ktorú predložili do parlamentu, nepredložili. Všetci vieme asi prečo. Ak by takéto doklady mali, nebol by pre nich problém, aby s nimi informovali poslancov Národnej rady, v tomto prípade členov mandátového a imunitného výboru. Najčastejšie sa vyhovárali vyšetrovatelia tým, že nie sú zbavení mlčanlivosti, mnohé veci sú utajené, dokonca tak dobre utajené, že už asi ani oni nevedia, čo je v tom.
Ja som povedal, nie som proti, aby sa riešila otázka imunity poslancov Národnej rady. Ale nemôže sa riešiť takým spôsobom, aby mala možnosť väčšina v parlamente vysporiadať sa so svojou politickou opozíciou. Toto je podstata, prečo sa takto hľadá postavenie imunity poslancov Národnej rady.
Ak niekto toto zneužíva, je to jeho hanba, ale je to hanba aj tých orgánov, ktoré takýmto spôsobom k tomu pristupujú. Mali sme aj v minulosti tu také kauzy a prepáčte mi, že to úplne tak otvorene poviem, ako sme to mali v imunitnom výbore, kde sa jeden príslušník polície vyjadril, že keď sa otvorili dvere, ožratý poslanec tak vypadol ako prasa z tohto auta. Dostali sme to takto do mandátového a imunitného výboru. Áno, ak poslanec poruší zákon a rozhodne o tom, za úmyselný trestný čin bude odsúdený. Ja som aj včera povedal, zastávam názor, viem si predstaviť, že by dostal vyššiu sadzbu ako ostatní občania, pretože tvrdím, že poslanec by mal byť prvý, kto by si mal ctiť zákony tie, ktoré prijíma.
Viem, čo hovorím, pán podpredseda, ale hovorím, viem si to predstaviť v súvislosti s poslancami. Ak to chcem dostať do tej morálnej roviny, lebo sa hovorí, že všetci sme si rovní a niektorí rovnejší. Bohužiaľ, tam sa to dostáva, že ako kedy sa tá rovnosť použije.
Ale nedá mi, keď hovorím o tomto inštitúte imunity, že by sme sa skutočne mohli pozrieť aj po svete, akým spôsobom je toto riešenie. Ale verím, že pokiaľ to funguje, tak ako to funguje teraz, že sa nerešpektuje ani to pravidlo, ktoré nám povedali, a tu musím znova menovať podpredsedu vlády Csákyho, pretože v roku 1997 na pozvanie americkej vlády som mal možnosť absolvovať študijný pobyt v Amerike a celý program, ktorý nám pripravili, mal názov Demokracia je viacej ako vláda väčšiny. Bol by som rád, keby si trochu aj kolega Csáky oprášil svoje poznámky, ktoré sme tam získali a zaoberal sa tým, čo mal možnosť v Amerike na pozvanie americkej vlády si naštudovať.
Nedá mi ale, aby som nereagoval v súvislosti s tým veľkým rozsahom novely, tak ako bola pripravená, pretože aj pri príprave novely, pardon, prípravy vládneho návrhu ústavy v roku 1992 boli práve vtedy predstavitelia KDH, ktorí vystupovali a ktorí hovorili, že by sa nemalo ísť do tak podrobnej Ústavy Slovenskej republiky, že by ústava, a dokonca doslovne teda citujem: "Aby Slovenská národná rada prijala ústavný zákon o skrátenej Ústave Slovenskej republiky. Skrátená ústava bude vychádzať z predloženého vládneho návrhu ústavy Slovenskej republiky, ale bude upravovať iba päť hláv, to znamená, Slovenskú národnú radu, referendum, prezidenta, vládu, Ústavný súd a súdy, prechodné a záverečné ustanovenia." Spýtajte sa pána ministra Čarnogurského, prečo s týmto návrhom vtedy prišiel, keď teraz jeho nástupca vo funkcii straníckej, ale v tomto čase podpredseda Národnej rady, je jedným z predkladateľov takej rozsiahlej novely Ústavy Slovenskej republiky.
Nedá mi, aby som nereagoval na to politické vydieranie, ktoré zaznelo, pretože, pokiaľ si dobre pamätám, v tomto parlamente nikto doteraz nepredložil návrh na spôsob hlasovania, ale koaličná rada už rozhodla, akým spôsobom sa bude hlasovať. Trochu ste sa aj prepleskli cez médiá, jeden reagoval tak, druhý reagoval onak, neviem, či to neskoro k vám preniklo, ale ak na návrh poslanca Vajdu, myslím si v roku 1992, bolo prijaté hlasovanie po mene o Ústave Slovenskej republiky, viacerí vtedajší poslanci toto znevažovali a vtedy to tiež odôvodňovali tým, že je to určitý nátlak na poslancov. A jeden z poslancov KDH vtedy to odôvodnil takto: Preto si dovolím predložiť otázku pánu navrhovateľovi tohto spôsobu hlasovania, či si uvedomil, že týmto znením hlasovania sa začína odbúravať demokratickosť práve predloženého návrhu ústavy. Porozmýšľajte vo vládnej väčšine, akým spôsobom sa k tomu pristupuje.
Nedá mi ale, aby som sa ešte nevrátil k postaveniu poslanca Národnej rady, respektíve mandátu, pretože jeden náš terajší kolega vtedy vystúpil s takýmto návrhom. Mandát poslanca požíva osobitnú ochranu, lebo v zastupiteľskej demokracii občania svoju moc neuskutočňujú priamo, ale práve prostredníctvom svojich zástupcov. Prostredníctvom svojich poslancov. Ich slobodný mandát je základom zastupiteľskej demokracie. Jeho výrazom v demokratických ústavoch je zakotvenie nedotknuteľnosti poslanca za jeho výroky v parlamente, a to aj po zániku jeho mandátu. Aby však nebolo možné zneužitie moci proti nepohodlným poslancom, ktoré by viedlo v krajnom prípade až k odňatiu ich mandátu, v demokratických krajinách mandát poslanca zaniká iba skončením volebného obdobia, smrťou alebo z vôle samotného poslanca. Ak sa tu hovorilo o obmedzení alebo riešení postavenia, alebo imunity poslanca, bol to práve terajší náš kolega Brocka, ktorý sa takýmto spôsobom bránil, aby do návrhu ústavy bola zakotvená aj časť, ktorá hovorí, že mandát poslanca zaniká, ak poslanec bol právoplatne odsúdený za obzvlášť závažný úmyselný trestný čin, že tento návrh nemá obdobu v ústavách demokratických krajín. Dával návrh, aby táto časť vôbec v ústave nebola, hoci viete, že potom takýmto spôsobom prešla, teraz kolegovia predkladatelia idú ďalej v tom, takže myslím si, bude zaujímavé sledovať, ako pri tomto pozmeňujúcom návrhu bude reagovať kolega Brocka alebo možno už platí to, že dnes už vie to, čo nevedel vtedy.
Osobitnú pozornosť chcem venovať otázke referenda. Otázke referenda, pretože kým na jednej strane často zaznieva, že je to priama demokracia, najvyšší spôsob demokracie, pretože je to priame rozhodovanie občanov, vďaka politikom tento inštitút na Slovensku je doslovne doráňaný. A to z toho dôvodu, že politikom veľmi dobre vyhovuje, aby sa nevyjadrili občania. Vtedy si môžu politici robiť, čo chcú, ako chcú, hovoria, že majú na to štyri roky. A je už len teraz škoda, že už tu v parlamente nesedí kolega Figeľ, pretože už medzitým bol posunutý ďalej, ale mal veľmi zaujímavé názory v súvislosti s referendom o tom, aký je to najdemokratickejší inštitút, ako majú občania možnosť sa vyjadrovať priamo a že dokonca výsledok referenda navrhoval, výsledok referenda možno meniť alebo zrušiť iba novým referendom. Referendum o tejto istej veci sa môže opakovať po uplynutí piatich rokov. To bol jeho pozmeňujúci návrh, ktorým chcel zakotviť, aby ani Národná rada nemala možnosť meniť, tak ako je to teraz v inštitúte referenda, že po troch rokoch Národná rada môže meniť výsledok referenda, o ktorom rozhodli občania. Takže teraz, myslím si, že keď už je vyššie, bude zvažovať, či ešte tá demokracia platí alebo nie. A bola zaujímavá situácia práve z klubu KDH, keď vystúpil, dnes som si práve na to spomenul, keď vystúpil pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu a hovoril o posilnení postavenia Najvyššieho kontrolného úradu, keď vtedy padol priamo návrh, aby bola 9. hlava z návrhu ústavného zákona o Ústave Slovenskej republiky vypustená a 9. hlava mala názov Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky.
Ďalej mi dovoľte, aby som reagoval na otázky Ústavného súdu. Tí, ktorí si už nepamätajú, ako to bolo v roku 1992, už vtedy predstavitelia KDH, bohužiaľ, dnes už nebohý, pán poslanec Javorský navrhoval, aby sudcovia Ústavného súdu boli vymenovaní na obdobie 10 rokov. Takže to, že sa teraz objavuje práve z tejto dielne návrh na 12 rokov ani celkom neprekvapuje, lebo sa objavujú a oprašujú návrhy, ktoré v tom čase neboli zapracované do návrhu ústavného zákona. Teraz je to otázka 12 rokov. Samozrejme aj posilnenia, nebudem teda rozvíjať, a tým aj chcem povedať, že dávame návrh, aby jednoducho táto časť o posilnení právomoci Ústavného súdu bola vypustená z návrhu, ale zrejme o tom sa bude hlasovať, pretože je to tam takým spôsobom navrhnuté, takže nie je to osobitný návrh, pán spravodajca. Vyjadrujem názor, že nie je potrebné toto podporiť napriek tomu, že predkladatelia predkladajú návrh o posilnení právomoci Ústavného súdu, a tým by bolo dobré, keby si aj predkladatelia prečítali jednotlivé vystúpenia vtedajších poslancov opozície dnes vo vládnej väčšine, ako hovorili o tom, aká je povinnosť vyváženosti zákonodarnej, ústavnej a súdnej moci.
Dnes sa to posúva do roviny inej, ak my sme parlamentná demokracia, a nechcem preháňať, ale je názor aj taký, že ak v tom posilnení právomoci Ústavného súdu je takmer zbytočný potom taký veľký parlament, pretože traja sudcovia v rámci senátu hlasovaním 2:1 vedia prijať opatrenie, podľa ktorého sa nebude vykonávať zákon, ktorý parlament možno, nechcem byť vulgárny, že niekedy motyka vystrelí, a stane sa, že parlament to prijme aj zhodou koalície a opozície a nebude vyhovovať niekomu, kto tento podnet dá, bude to zablokované. Je tam zaujímavá situácia, do ktorej sa dostáva, a určite si nedali veľkú robotu predkladatelia nad tým, aby zosúladili túto pozíciu, v ktorej sa nachádzame. Bude ale veľmi zaujímavé, akým spôsobom sa k tomuto veľkému návrhu postavia jednotliví predstavitelia, v tomto prípade aj poslanci Národnej rady, ktorí aj v roku 1992 pôsobili pri prijímaní ústavy.
Dovoľte mi, aby som sa ešte vyjadril k dvom ďalším takým zaujímavým okruhom, a to je verejný obhajca ľudských práv. Už viacerí kolegovia na tú tému tu diskutovali. Nebudem rozoberať celé to politikum, ktoré za tým je, pretože všetko, čo sa tu momentálne v tomto parlamente deje, deje sa iba na základe politických rozhodnutí a absolútne je všetko prepolitizované. Takže či už ten návrh dáva 15 poslancov alebo neviem koľko, vôbec to nie je podstatné, a to z toho dôvodu, že tento parlament s výnimkou jedného hlasovania neodhlasoval inak, ako mu nariadila koaličná rada. To znamená, že pri akejkoľvek snahe neviem koľkých poslancov v tomto parlamente, aby si splnili tú povinnosť, ktorá bude daná, návrhy môžu predkladať akékoľvek, v tom majú ešte demokraciu, ak náhodou sa nestane to, čo sa dosť často stáva nášmu jednému kolegovi, ktorý sa teraz včera zaradil do skupiny tých, ktorí by mali podporiť, aby sa rozšírila populácia na Slovensku, že síce predložil veľmi zaujímavé návrhy, ktoré by boli v prospech občanov Slovenskej republiky, ale pred hlasovaním ich potom stiahne, pretože k tomu sa dopracovalo rozhodnutie koaličnej rady. Takže návrh môže byť, ale rozhodnutie padne.
Vedie ma k tomu aj jednoznačné konštatovanie, že táto vládna väčšina vedomá si svojej sily jednoducho aj doteraz tak pristupovala, či už to bolo pri zástupcoch televíznych, rozhlasových radách, dokonca keď sa nevedela vysporiadať s vymenením jednotlivých členov, účelovo sa menili zákony. To všetko je už tu zapísané v histórii dva aj niekoľkoročnej tejto Národnej rady Slovenskej republiky, tohto funkčného obdobia. Takže z toho vyplýva tá obava, pretože sudcov Ústavného súdu ste si zvolili vo vládnej väčšine iba tých, respektíve v tomto prípade za kandidátov, aby som sa kolegu predkladateľa nedotkol, zvolili ste si ich tak, ako rozhodla koaličná rada, len medzitým už z koaličnej rady vám odišiel prezident Slovenskej republiky Rudolf Schuster, ktorý na začiatku bol jeden z tých štyroch, ktorí túto koaličnú radu predstavovali, a ten už potom nerozhodoval, tak ako mu to dala koaličná rada, ale potom si vybral tak, aká je právomoc prezidenta Slovenskej republiky. Takže k tomuto smeruje aj to rozhodnutie, že zrejme aj verejný obhajca ľudských práv bude opäť iba ďalšia politická funkcia. Veľmi bude zaujímavé sledovať, že pre koho sa to chystalo alebo pre koho sa to chystá.
Dosť sa tu už hovorilo na tému, prečo treba novelizáciu alebo prečo netreba. Nechcem na tú tému hovoriť, pretože nemá význam niektoré veci opakovať. Predkladatelia si ich vypočuli. Nedá mi ale nereagovať na dve veci, ktoré mi v novele chýbajú, pretože skôr, ako sa k novele pristúpilo, začalo sa pôvodne diskutovať v komisii. Bolo tu povedané, aké bolo zloženie komisie. Áno, bol som ten, kto predkladal za poslanecký klub návrh, aby v komisii pre novelu ústavy boli profesori a docenti práva, ktorí pôsobia v našom poslaneckom klube. Nakoniec nebol záujem, aby ich tam bolo viacej. Zrejme už vtedy boli určité noty nalinkované, kto bude na novele ústavy robiť a ako sa bude pokračovať ďalej. Preto aj nemalo význam, aby jediný náš zástupca, ktorý tam bol a ktorý videl, akým smerom vlastne toto všetko sa posúva, ďalej pokračoval, a preto vyjadril aj naše stanovisko, ktoré bolo, že zastávame názor, že ak treba novelizovať niektoré články, takzvanú malú novelu, sme ochotní sa dohodnúť, podporiť, ale nemá záujem ísť do tak rozsiahlej novely, ako to začali pripravovať štyria členovia z pôvodnej skupiny, ktorá bola ustanovená Národnou radou.
K tomu netreba ďalej hovoriť, ale treba hovoriť o tom, čo sa predtým diskutovalo a čo sa neobjavilo v návrhu ústavy. Ak tu niekto hovorí o porozumení, ktoré by malo nastať a k čomu by mali smerovať všetky naše kroky, ktoré v tomto parlamente robíme, pretože ich robíme pre občanov, chýba mi tam časť, ktorá by riešila pomerné zastúpenie predstaviteľov jednotlivých národností v obecných samosprávach. Tí, ktorí sedeli v minulom funkčnom období v parlamente, vedia, že minulý parlament prijal novelu velebného zákona o komunálnych voľbách. Dokonca aj dvaja predkladatelia sú pravdepodobne tí, ktorí boli podpísaní pod návrhom na Ústavný súd, že tento návrh, v tomto prípade už zákon, je v rozpore s ústavou. Ústavný súd povedal, že na tomto princípe nie je možné prijímať zákon, pretože to neumožňuje ústava. Neumožňovala to ústava. Áno. My sme to rešpektovali, ale čo bránilo predkladateľom, ak takáto skutočnosť bola známa, že vtedajšia ústava toto neobsahovala, aby v záujme porozumenia hľadania možnosti, aby na zmiešanom území títo občania mohli nažívať a mohli mať pomerné zastúpenie v obecných zastupiteľstvách, aby to teraz do novely ústavy dali. Nič v tomto predkladateľom nebránilo, aby sa to tam dostalo, keď o tom už svojho času prebiehala diskusia, skôr mi to pripomína tak, že to predkladatelia na Ústavný súd mali snahu vybojovať nejaké politické body, ako hľadať možnosť porozumenia medzi občanmi Slovenskej republiky. Toto tam chýba.
Ďalšia vec, ktorá je v niektorých ústavách a o ktorej sa dalo uvažovať, beriem ako veľmi neúprimné vyjadrenia jednotlivých predstaviteľov vládnej väčšiny, keď bedákali po nastúpení po voľbách v roku 1998, že musela Slovenská republika pristúpiť k rozpočtovému provizóriu. Veľa sa hovorilo na tému, že či sa predsa nevrátiť k tomu termínu jún, kedy by sa konali voľby do Národnej rady, je priestor do konca júna, bola prvá schôdza parlamentu, následne do 30 dní, aby vláda predložila programové vyhlásenie, že síce poslanci by nemali prázdniny, ale niečo by odrobili hneď na začiatku funkčného obdobia, a potom by sa už mohlo pokračovať tak, aby podľa posledných rozpočtových pravidiel k 15. októbru bol predložený vládny návrh rozpočtu na najbližší rok. Mal som možnosť s niektorými takými vecami sa stretnúť a možno stálo za úvahu, ak tí, ktorí o tom diskutovali a robili teraz na návrhu novely ústavy, že by boli zvážili a možno v časti, kde sa hovorí o poslancoch Národnej rady a kde sa hovorí, že je štvorročné funkčné obdobie, viem si predstaviť, že by tam bolo ustanovenie, ktoré by hovorilo o tom, že voľby do Národnej rady sa konajú možno prvý víkend júna. A pri všetkých krízach a problémoch, ktoré by mohli nastať, všetky predčasné riešenia by smerovali k tomuto termínu, aby sa naplnila litera ústavy. To znamená, prípadné skracovanie funkčného obdobia, aby vždy všetko smerovalo k tomuto termínu. Viem si aj toto predstaviť a bola by to veľmi zaujímavá situácia, aby sa aj tieto veci dali riešiť. Nedostalo sa to tam a verím alebo z toho predpokladám, že ani súčasní predkladatelia sa nebudú veľmi ponáhľať, aby tam niečo podobné dali, pretože stále je ešte priestor, aby sa v tejto oblasti pokračovalo.
Nedá mi ale nereagovať ešte na jednu vec v súvislosti s vytváraním vyšších územných celkov. Nikto z nás nehovoril, že by sme nemali záujem toto podporiť. A viete z jednoduchého dôvodu, pretože v roku 1996 prebehlo územné a správne usporiadanie Slovenskej republiky a bolo treba pokračovať v týchto krokoch, ktoré sa urobili, a hľadať postavenie tak, aby jednotlivé obce, nato vyššie územné celky mali aj postavenie, ale dnes prebiehajú diskusie o tom, kto čo utrhne, koľko kto bude mať, kde bude mať územný celok, ako to bude fungovať. Neobjavili ste, páni a dámy, nič nové, pretože pred prijatím územného a správneho usporiadania Slovenskej republiky bolo množstvo prieskumov, podkladov, kde jednotlivé obce, respektíve mestá dávali návrh, prečo oni musia byť okresným mestom, prečo tí musia byť krajským a každý sa snažil všetko odôvodniť. Minuli sa veľké peniaze na štúdie a teraz znova toto isté sa rozbehlo, pretože znova sa uvažuje o tom, kde bude aký územný celok, uvažuje sa, tak ako vláda avizovala, že ich spraví 12, Strana maďarskej koalície pýta 13.
Do novely ústavy sa vytvorili určité také široké brehy, aby bolo možné prijať, čo komu bude vyhovovať, kto ešte bude akým spôsobom vydierať, aby tento rámec bol voľný, aby sa mohlo pokračovať, a vôbec sa nerieši podstata, ako to bude vlastne so samosprávou. Všetci aj v samospráve hovoria, že áno, treba presunúť kompetencie na samosprávy. Nechcem to vulgarizovať, ale tiež som vyšiel zo samosprávy a vlastne aj formálne ešte stále som zamestnaný v samospráve, a svojho času, keď sa hovorilo o presune kompetencií, tak primátor mi vtedy povedal, že on nepotrebuje žiadne kompetencie, on potrebuje peniaze, a keď bude mať peniaze, kompetencií si vytvorí, koľko bude treba, aby zabezpečil samosprávnu činnosť v obci.
A my teraz a my teraz teoretizujeme, hádame sa, čo akým spôsobom spravíme, pritom ale nikto nepovedal, aké finančné prostriedky prídu. Ak budeme vedieť, aké finančné prostriedky tam budú, potom uvažujme, čo budú tieto samosprávy robiť. A potom taký nezanedbateľný, možno teoretický krok, na koho budú tie kompetencie presunuté. Na obec, tak sa to hovorí, že budú na obec, obec má dva orgány, na ktoré to môže byť presunuté. Je to obecné zastupiteľstvo a starosta. Obecné zastupiteľstvo to nemôže vykonávať, lebo to sa zíde raz za dva mesiace, takže to nemôže stíhať, bude to vykonávať starosta. Tí, ktorí robili niekedy v štátnej správe, vedia, aké boli problémy v dokazovaní si odbornej spôsobilosti. Pritom jednotliví predstavitelia či odborov alebo oddelení si museli dokázať odbornú spôsobilosť a robili len určitú časť štátnej správy. Ja si teraz celkom neviem predstaviť, ako bude odborne zabezpečená štátna správa, keď ju presunieme na jednotlivé obce. Opakujem, nebránim sa tomu, aby sa tieto kompetencie presunuli, ale hľadali riešenie, kto to bude robiť. Lebo totižto buďme realisti. Aj v obci sa volí za starostu ten, kto má všeobecnú popularitu, schopnosti, tak ako ho ľudia poznajú, tak ho zvolia do funkcie. My teraz presunieme na neho celú odbornú agendu, ktorú bude zabezpečovať? Alebo sa to bude presúvať a hľadať riešenie, že prenesie sa potom kompetencia na obecný úrad, samozrejme, musela by nasledovať novela zákona o obecnom zriadení, pretože ten hovorí, že do 3 000 obyvateľov vlastne nemajú prednostu úradu a toto vykonáva a riadi starosta. Ale ak by to bolo presunuté na obecný úrad, tak potom je tam priestor, že ten, kto presúva tie kompetencie zo štátnej správy, by mal možnosť aj povedať, kto by mal vykonávať tú funkciu, na koho to presunúť. My totiž nemáme možnosť pri zákone o voľbách do obecného zriadenia, nemôžeme povedať, že starostom obce môže byť iba ten, kto má vysokoškolské vzdelanie ekonomického, právnického smeru alebo verejnej správy, ale na neho presunieme tú odbornú spôsobilosť. Ak by to bolo presunuté na obecný úrad a je tam spolupôsobnosť, ja neviem, uvažuje sa o zrušení okresných úradov a neviem, čo všetko sa okolo toho špekuluje, ale ak by sa to posunulo v tejto rovine, je tam určitá spolupatričnosť, ak štát presúva kompetencie a bude ich vykonávať alebo bude vykonávať určitý dohľad, respektíve tam má možnosť aj povedať, kto vlastne bude vykonávať túto činnosť. Časť bude vykonávať konkrétne agendy, ktorú vykonáva pre obec, a časť bude vykonávať tej presunutej, ktorú presunieme zo štátu, a tam môžeme do toho vstupovať. Ale vo volebnom systéme nemáme možnosť povedať, kto by to mal vlastne túto a na základe akej odbornosti vykonávať.
To je ďalšia nástupná mína, ktorá nás čaká vlastne v tomto ďalšom pokračovaní, keď budeme takto robiť ďalej. A je tam inštitút referenda. Už som raz o tom dnes hovoril, že inštitút referenda je priama demokracia, ale ak dávame takýto priestor miestnemu referendu alebo vyššiemu územnému celku - teraz ste síce už vo vládnej koalícii, ale vtedy ste boli v opozícii a všetci ste dokonca obiehali, aj terajší premiér bol na referende v Jure. Referendum bolo v Štúrove, kde boli vyhlásené miestne referendá o priamej voľbe prezidenta. A pamätáte si, že ste to podporovali a behali, ako tento inštitút treba podporiť, pretože je to priama demokracia, ale tieto dve miestne referendá riešili otázku, ktorá je z pohľadu celého Slovenska veľmi dôležitá. Dostali sme sa do takejto zaujímavej situácie a teraz chcem trochu prehnať a povedať, že sa vytvoria vyššie územné celky a ja neviem v niektorom vyššom územnom celku na základe poslancov tohto celku sa prijme referendum a dovolím si povedať trebárs ja neviem o vstupe do NATO, dokonca možno aj v pozitívnom myslení, že chcú, majú záujem toto podporiť a v tomto jednom územnom celku toto referendum bude neúspešné. Medzitým príde pozvanie, že Slovensko sa bude riešiť v rámci prijatia do NATO. Ako pôjdeme bez tohto územného celku, lebo kto to môže zmeniť. To nie je doriešené vôbec ani v návrhu ústavy, že kto môže výsledok tohto referenda, nemôže ho zmeniť. Ak si teda nechcete priznať porážku, že vtedy, keď ste obhajovali tieto miestne referendá, že boli v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, tak potom neviem, že už teraz by ste hovorili, že to nebude v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky? Takže toto je ďalšia vec do pozornosti, ktorej sa treba dotknúť.
A tak ako som hovoril v tej prvej časti, nedá mi, aby som nespomenul, a bude veľmi zaujímavé, ako budú pristupovať pri hlasovaní o novele, tejto veľkej novele ústavy niektorí poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí 1. septembra 1992 hlasovali za Ústavu Slovenskej republiky. Takú možnosť nebudú mať Pavol Koncoš, ktorý je vo vláde, Ľubomír Fogaš, Milan Kňažko, Milan Ftáčnik. To boli štyria členovia vlády, ktorí hlasovali za Ústavu Slovenskej republiky. Tým, že nemajú možnosť hlasovať, nebudú sa na tom podieľať. Z tých, ktorí hlasovali za Ústavu Slovenskej republiky, dnes ešte pôsobia v parlamente Ivan Gašparovič, Peter Weiss, Augustín Marián Húska, Jozef Prokeš, Marián Andel, Oľga Keltošová, Katarína Tóthová, Marta Aibeková, Ľudmila Mušková, Eva Rusnáková, Jozef Tarčák, Peter Brňák, Robert Fico, Ján Slota, Pavol Kanis, Ivan Hudec, Vlado Bajan. Takže osobne budem veľmi rád, keď tí, ktorí hlasovali za Ústavu Slovenskej republiky, osobitne sa pozrú na tie zmeny, ktoré sa vládnej väčšine pravdepodobne podarí pretlačiť do novely Ústavy Slovenskej republiky.
A dovoľte mi, aby som na záver skončil takou parafrázou jedného vystúpenia, ktoré dosť dávno zaznelo v tomto parlamente, že múdri politici neprijímamú také zákony, ktoré vyhovujú im, strane alebo vláde, ale také, ktoré vyhovujú ľuďom, pretože v demokratickej spoločnosti má každý člen vlády aj poslanec možnosť po nasledujúcich voľbách byť opäť ľudom.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Cabaja sa hlási deväť pánov poslancov. Posledný pán poslanec Krajči. Končím možnosť ďalších prihlášok.
Ako prvý vystúpi pán poslanec Kresák.
Nech sa páči.
Poslanec P. Kresák:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Musím veľmi stručne reagovať na niektoré veci, ktoré spomenul pán kolega Cabaj. A to po prvé, stále sa tu opakuje niečo o tom, že tento návrh je predložený štyrmi poslancami. Vy to dobre viete, pán kolega, vy všetci to dobre viete, ale stále opakujete jednu lož. My sme síce štyria podpísaní, ale reprezentujeme tú väčšinu, ktorá je v tomto parlamente, takže na túto tému sa už nebavme, prosím vás. Ale vy ste spomínali viaceré veci, kde vlastne pred očami všetkých televíznych divákov sám ste sa zamotali a sám vyvraciate svoje tvrdenia.
Prvé, hovoríte, že vy sami poznáte množstvo návrhov a dokonca obviňujete pána Hrušovského, že mal nejaký problém s tým, že keď sa bavilo o nejakom návrhu, že ktorý to bol v poradí. Nuž všetci viete, že oficiálne je tu iba jeden návrh. V legislatíve nemôže byť niekoľko legislatívnych návrhov. To, čo spomínate, sú pracovné verzie, ale prečo to spomínate? Iba preto, že ste ich mali k dispozícii všetky, čiže keď vy dnes tvrdíte, že ste neboli informovaní o legislatívnom procese prípravných prác, tak to akosi nejde dohromady s tým, že poznáte tie pracovné verzie.
Ďalšie zamotanie. Pán kolega Cabaj, spomínate štúdiu a hovoríte alebo ste hovorili, že je tu tá štúdia, že prečo tá vláda nepredložila novelu ústavy, terajšia vláda, podľa tej štúdie. Nuž ale pán Cabaj, vy tiež viete, aj vaši kolegovia, že tá štúdia bola vypracovaná v roku 1996. Prečo vaša vláda nenovelizovala ústavu v roku 1996? Vy ste o to nemali záujem, preto sme to zobrali my do našich rúk a táto vláda. Vy ste o to nemali záujem.
Tretí opakovaný omyl. Pán Cabaj, spomínate a strašíte, že sa tu posilnia kompetencie Ústavného súdu, že dvaja sudcovia z troch budú rozhodovať o tom, ktoré zákony sú a nie sú v súlade s ústavou. Keby ste si dali tú prácu a prečítali si - áno, ja ju pozastavím, lebo to je v súlade -, pán kolega, prečítali si návrh, tak by ste vedeli, že o súlade alebo pozastavení rozhoduje plénum, nie senát, plénum, pán kolega. To je podstatný rozdiel, ale keď toto neviete, nepoznáte návrh. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Pán poslanec Cabaj, ja sa chcem k vášmu vystúpeniu, ktoré bolo plné spomienok, postaviť pozitívne. Vcelku si myslím, že mnohé z tých vystúpení, ktoré ste tu citovali, boli zaujímavé a aj hovoria čosi o vývoji na Slovensku za posledných 8,5 roka, ak to presne počítam. Hovoria aj o tom, že možno sa niektoré názory zmenili, a hovoria predovšetkým o tom, čo je dosť typické pre našu politickú scénu, že sa vzájomne veľmi upodozrievame zo zlých úmyslov. Aj my sme vás možno v tom čase, aj keď ja som nebol vtedy v tom parlamente, ale moji kolegovia vás možno upodozrievali z vecí, ktoré sa nakoniec ukázali, že neboli opodstatnené a možno aj preto dnes majú už na to iný názor a dnes im už neprekáža, že tieto veci sú, sú aj v tomto návrhu novely alebo ich ponechávame v ústave, nenavrhujeme ich zmenu. Ale rád by som bol, keby sme sa dokázali tak preklenúť cez to podozrievanie aj v tých otázkach, kde zase vy vidíte podozrenia vo vzťahu k navrhovateľom a prisudzujete alebo usilujete sa nám pripísať úmysly, ktoré vonkoncom navrhovatelia nemajú a neustále to aj opakujeme, že ich nemáme, pretože keď hovoríte napríklad o reforme verejnej správy alebo teda o územnosprávnom členení, hovoríte sami, že nie ste proti tomu, aby sa odovzdávala samospráve istá, aby sa odovzdávali isté kompetencie. Je tam potrebné, samozrejme, aby sa odovzdávali aj kompetencie, nestačí iba peniaze, lebo veď žijeme v právnom štáte. Tie vyššie územné celky zriadila už ústava v roku 1992.
(Zaznel zvuk časomiery.)
Budem pokračovať ďalej neskôr.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Hajdúk.
Poslanec P. Hajdúk:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Je mi ľúto, ale musím povedať, pán poslanec Cabaj, že ste ma svojím vystúpením sklamali. Ste jedným vlastne už služobne najstarším poslancom Národnej rady a práve od vás som očakával, že poviete niečo podstatného k veci. Že svojím vystúpením poviete niečo, čím zlepšíte ten podľa vás nie dobrý návrh novely ústavy. Každá dobre mierená kritika by mala skončiť nejakým návrhom, ktorý sa pokúsi ten akože zlý stav zlepšiť. No, žiaľ, nestalo sa tak. Vyčerpali ste hodinu a desať minúť vysielacieho času Slovenskej televízie. Keby ste si to mali zaplatiť z vlastného vrecka, tak by vás to stálo celoročný poslanecký plat. Myslím si, že nemali by ste takto plytvať peniazmi našich daňových poplatníkov.
(Výkriky a hlasy z rokovacej sály.)
Sú to teda občania Slovenskej republiky, o ktorých záujmy vy ako že tak veľmi chcete bojovať. Skončil som, pán predsedajúci.
(Smiech a ruch v sále.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím o pokoj v rokovacej sále, páni poslanci.
Pán poslanec Drobný, nech sa páči.
Poslanec M. Drobný:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Ja veľmi pekne ďakujem Tiborovi Cabajovi, že nám urobil historický exkurz z toho, ako tento parlament pracoval a ako pracuje. Povedal Gándhího jednu okrídlenú vetu, jednu floskulu, že keď zmúdrieme, tak máme väčší výkon. Páni, minulý parlament vám dal latku, 114 hlasov za ústavu. Ja som zvedavý, či ju zvýšite aspoň o jeden hlas na 115. Ale vy už sami prejudikujete, že to nebude tak. Už predseda vlády povedal, že mu stačí deväťdesiatka, teda hodnotenie vašej práce v tomto smere vlastnými kritériami je strašné. Takže Tibor Cabaj tu urobil veľmi dobrú historickú exkurziu o tom, ako pracoval parlament, aké tam boli problémy a ako to bude pracovať. Mne sa zdá, že vy ste apriórne nepristúpili na kooperáciu s opozíciou, a to je chyba, pretože robíme ústavu pre všetkých aj pre našich voličov, teda nielen pre koaličných, a to nám Tibor Cabaj tu jasne ukázal v historickom zrkadle, a preto mu veľmi vďačím za to a veľmi rád mu dávam moje peniaze za to, že vystúpil a že použil peniaze voličov na hodinu rečnenia. Tá hodina rečnenia ma poučila tak, že keby som to bol čítal, v tých záznamoch sa toho toľko nedozviem. Ja si myslím, že nám tu dal celé svoje, všetky svoje skúsenosti, ktoré za tie roky parlamentnej práce získal a je to sukus, je to koncentrát vedomostí a skúseností, ktoré v každom prípade sú pozitívne a žiadna z nich nevyjde nazmar. To nám musí byť ako poučenie.
Teda snažte sa o to, a to sa asi už nebudete môcť, aby ste dosiahli tých 114 hlasov pri hlasovaní za ústavu. Ak to nedosiahnete, tak nie ste v mojich očiach akreditovaní ako koalícia. Pretože to je isté akreditačné kritérium, nemôžeme ísť predsa s výkonom dolu, mali by sme ísť s výkonom hore.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Slavkovská.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem pekne.
Pán poslanec Cabaj sa zamýšľal okrem iného aj nad otázkou, že prečo novelizácia áno a prečo nie. A ja som si pre seba vymedzila dva dôvody pre novelu ústavy. Jeden dôvod, ktorý sa tu ustavične pertraktuje a ktorý, samozrejme, beriem, to je ten, že roky praxe od vzniku novej ústavy ukázali, že sú potrebné niektoré zmeny. Dobrý dôvod. Druhý dôvod, ktorý prezentoval premiér Dzurinda, že európska komisia požadovala zmenu ústavy, je absolútne dôvod, ktorý brať nemôžem. Vstup do Európskej únie nám v najbližších piatich rokoch nehrozí, takže zatiaľ by sme ešte vydržali aj s tou ústavou, ktorú máme a nemuseli by sme ju meniť. Mimochodom škoda, že pán poslanec Cabaj neprečítal mená tých, ktorí tu sedia a ktorí nehlasovali za tú prvú ústavu, to by ma veľmi zaujímalo, pretože práve pred chvíľou jeden z predkladateľov povedal, že oni nie sú iba štyria predkladatelia, ale že zastupujú tu väčšinu. Ja beriem aj toto, ale pamätám sa, že v úvodnom slove, keď vystúpil na začiatku rozpravy, tak povedal, že tá pôvodná ústava nie je zlá. Len prax teda vyžaduje určité zmeny a za tú ústavu, ktorá jeho slovami nie je zlá, mnoho poslancov, ktorí sú tu, nehlasovali. Ja si myslím, že tie mená by sa ešte raz mali zverejniť.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Švec.
Poslanec J. Švec:
Ďakujem pekne.
Pán podpredseda HZDS, z vášho vystúpenia som mal pocit, že hovoríte adresne, že hovoríte k veci. Vy ste spomínali mnohé aspekty novely ústavy, hovorili ste o súdoch, o prokuratúre, o reforme územnej samosprávy, o referende, hovorili ste o ombudsmanovi, teda o ochrancovi ľudských práv a dokonca ste povedali, že by ste boli ochotný podporiť malú ústavu. Ale ani v jednom momente ste nepovedali nič pozitívne k zmenám, ktoré sa navrhujú do ústavy. Tak čo to vlastne chcete podporiť?
Mňa najviac udivilo, že ste namietali proti verejnému ochrancovi ľudských práv. Veď to je bič na vládnu koalíciu. Veď to je bič na úradníkov, ktorí laxne alebo nezodpovedne pristupujú k požiadavkám občanov, čo vám na tom vadí. My sme jediný štát v strednej Európe, ktorý nemá inštitút ombudsmana zavedeného v ústave. Čo je na tomto návrhu negatívne. Ak mi odpoviete, potom pochopím, ako je to s tým vaším hlasovaním o malej novele ústavy.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Húska.
Poslanec A. M. Húska:
Ďakujem.
Chcem znova podporiť stanovisko pána poslanca Cabaja, že vlastne ponúkame pre prípad, že neprejde táto rozsiahla novela, ponúkame malú novelu, a myslím si, že sme vás dostatočne pádne presvedčovali a ukázali všetky vecné i obsahové stránky, zdôvodnenie, prečo táto rozsiahla novela je neprijateľná, prečo je hrozbou do budúcnosti. Zároveň sme vám ponúkli cez malú novelu spoločné zjednotené postupovanie koalície a opozície. Túto ponuku, prosím, zvážte. Naozaj je lepšie vrátiť sa z bludnej cesty, na ktorejkoľvek trasovej časti tejto cesty. Pretože je oveľa lepšie neurobiť omyl, ktorým potom zaväzujete vlastne tých, ktorí vám oponujú, aby sa v novom politickom usporiadaní usilovali o zmenu. Pre budúcnosť je lepšie, keď sa budeme snažiť obidvaja udržať stabilitu ústavy. Tu niektorí páni poslanci ani nevedia, o čom dobre hovoria. A stavajú sa skôr len obracaním sa do kamery k tomu, aby sa mohli prezentovať, ale podstata je naozaj taká, že rozsiahla novela široko problematizuje a zväčšuje riziko štátu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Fehér.
Poslanec M. Fehér:
Pán poslanec Cabaj sa vrátil k roku 1992 a ja sa tiež vrátim k tomuto roku a k prijímaniu ústavy hlavne z toho dôvodu, že on tu spomína, že terajšia opozícia nebola, teda nemali možnosť vyjadriť sa v prípravných častiach, teda k príprave novely ústavy. Bohužiaľ v roku 1992 práve Strana maďarskej koalície a občania, ktorí podporujú túto stranu, boli úplne vylúčení z prípravných prác na ústave. A bolo to práve zásluhou tej strany, ktorú...
(Ruch v sále.)
Áno, je to, je to, je to pravda...