Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlási 9 poslancov. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok. Pani poslankyňa Podhradská je posledná. Pán poslanec, nedali ste kartu, je to vaša chyba, potom sa nemôžete prihlásiť. Viete, že rokovací poriadok jednoznačne hovorí, ako sa prihlásiť. Takže pani poslankyňa Podhradská je posledná.
Pán poslanec Andrejčák, máte slovo.
Poslanec I. Andrejčák:
Ďakujem za slovo.
Chcel by som len doplniť pána poslanca Šeptáka, ktorý mi pomohol a umožňuje mi tak dokončiť aspoň niektoré myšlienky z listu občanov, sympatizantov HZDS, teda ľudí, ktorí vám a premiérovi veľmi neveria spolu s nami, o konkrétne údaje tých dobrých správ nášho premiéra, ktoré dokazujú, akým nepravdivým spôsobom šírime slávu, ale dokonca, povedal by som, hanbu Slovenska.
Tak napríklad opakujem, že školský mesačný lístok Soblahov - Trenčín, ktorý stál 35 Sk, stojí od 1. februára 96 korún, školský mesačný lístok Trenčianske Stankovce - Trenčín, prosím, teraz počúvajte dobre, je to ľahko si zapamätať, ľudia platili 60 korún, teraz platia 120. Pani ministerka financií, ktorú tu srdečne vítam, sa už nemôže vyhovárať na nejaký Protimonopolný úrad alebo na Telekomunikačný úrad, že oni zaspali a kvôli tomu UPC zvýšilo ceny viac, než vláda alebo než zákon dovoľuje. To je naša skutočnosť, to sú tie dobré správy pre Slovensko, ktoré predseda vidí. Občania ich však nechápu ako dobré správy a ja spolu s nimi považujem takéto správy za hanbu, ktorú pripisujeme plným právom činnosti alebo nečinnosti terajšej vlády.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Bohunický.
Poslanec P. Bohunický:
Ďakujem.
Pán kolega Šepták sa dovolával občana. Upozornil na rozpor, že Ústavu Slovenskej republiky chce prijať len 90 poslancov vládnej koalície. Ale ja sa znova pýtam: Bola by prijatá ústava v roku 1992, keby nebolo poslancov za Stranu demokratickej ľavice? Koalícia HZDS a SNS v roku 1992 pre celú novú ústavu nemala 90 hlasov. A ak by nehlasovali poslanci za SDĽ, tak by sme dnes nemali ústavu a nebolo by čo novelizovať.
A ešte jeden postreh o 90 hlasoch a vyslyšaní hlasov občanov. Koncom roka 1998 sme volili obecnú samosprávu. Museli sme v záujme kvality obecnej samosprávy a hlasov občana 90 hlasmi zmeniť volebný zákon do obecnej samosprávy a predĺžiť volebné obdobie samosprávy, aby boli voľby demokratické a aby samospráva bola takýmto spôsobom funkčná. To je opäť príklad, keď sme vyslyšali hlasy občana a keď na to bolo potrebných 90 hlasov.
A možno posledný príklad, keď sme vyslyšali občana. Občania sa dožadovali, aby sme priamo volili prezidenta Slovenskej republiky. My sme ponúkali lacnejší spôsob pre Slovensko, pretože sme disponovali 90 hlasmi v parlamente a mohli sme prezidenta zvoliť tu. Ale vyslyšali sme opäť vôľu občana a 90 hlasmi sme prijali zákon o priamej voľbe prezidenta. Chcem teda poukázať na to, že niekedy je 90 hlasov dobrých na to, aby sme vyslyšali požiadavky občana.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Halušková.
Poslankyňa J. Halušková:
Ďakujem za slovo.
Pán kolega, krásne ste rečnili, povedala by som, skoro s pátosom alebo práve možno preto, lebo je televízia a prenáša to v priamom prenose. Dnes tu nejako nezaznieva, že ponuky na spoluprácu pre opozíciu boli. Len nejako sa stráca to, že vy ste jednoducho ponuku odmietli. Keď vás mrzí, že sa nekomunikovalo s občanmi, čo vám bránilo, aby ste boli od začiatku pri zrode novej ústavy a mohli ste spokojne komunikovať s občanmi. Neurobili ste to.
Pýtate sa, či nás netrápi, že nebudete hlasovať. Ja vám poviem úprimne, mňa to trápi. Ale myslím si, že vás by trápilo viac, keby ste hlasovali, lebo by ste museli priznať, že ste podali ruku koalícii. A to by vás asi mrzelo. A potom mali ste vo vystúpení veľa vecí, ktoré vôbec nesúviseli s ústavou, ale jednoducho politika je taká, potrebovali ste sa predviesť, lebo, ako ste včera povedali, treba 10 %. Takže nie je len všetko v prospech ústavy, musíte si priznať.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Dolník.
Poslankyňa E. Dolník:
Ďakujem za slovo.
Vážené kolegyne, kolegovia,
mňa pán kolega Šepták upozornil, že vo svojom vystúpení bude hovoriť také veci, ktoré sa nám akože členom SMK nebudú páčiť. Má pravdu, skutočne sa mi nepáčilo jeho vystúpenie, ale nie pre to, čo povedal, ale preto, lebo nehovoril k veci. Hovoril všeličo, ale nehovoril o ústave.
Ale krátko by som predsa len reagovala na tie poznámky, ktoré medzitým odzneli. Čo sa týka školstva, odznelo "máte školstvo". Myslím si, že pán Šepták, takisto ako aj ja alebo všetci ostatní, vie, že na Slovensku existuje jednotná školská sústava, máme školy s vyučovacím jazykom maďarským, na ktoré máme právo ako občania. Ale tu by som chcela poznamenať, že fakulta, ktorú nám tak veľmi vyčítate, vychádza predsa z požiadavky, ktorá je už dávno známa a ktorú sme x-krát citovali. A o čom sme sa napríklad aj v škole učili, ja som tu už sama citovala slová Komenského z onoho času. Na základe toho by mali byť aj učitelia pripravovaní v tej reči, v ktorej budú vyučovať. Ďalej, čo sa týka vydierania, nátlaku na koaličných partnerov, tiež sme už viackrát povedali, nič iné nechceme, len plniť priority vlády a nielen priority SMK.
A na záver, naučila som sa niečo od členov opozície. Veľmi radi citujú klasikov. Dovoľte mi, aby som aj vám dala do pozornosti podobne ako pani Malíkovej: "Zo všetkých tvorov len človek pije, hoci nie je smädný, je, hoci nie je hladný, hovorí, hoci nemá čo povedať," Steinbeck.
Ďakujem.
(Hlasy a šum v pléne.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vážení páni poslanci z HZDS, nekričte.
Pani poslankyňa Keltošová, máte slovo.
Poslankyňa O. Keltošová:
Ďakujem za slovo.
Dovoľte mi, aby som doplnila pána poslanca Šeptáka v štatistike, ktorá už odznela, a najmä pre poslancov koalície, ktorí neboli v roku 1992 v parlamente. Ja som v parlamente od roku 1990. Chcem vás upozorniť, že v tom čase sme mali len 74 hlasov, bola menšinová vláda a ústavu sme prijali vyše 100 hlasmi. Ak nám dnes niekto vytýka nedostatok ochoty alebo nedostatok schopnosti komunikácie, stačí si vytiahnuť, pani kolegyňa a páni kolegovia, vytiahnite si stenografické záznamy z toho obdobia, aká bola rozprava, aká bola kvalita predlohy, koľko bolo pozmeňujúcich návrhov a akým spôsobom aj jednotlivé rezorty i vláda ako celok sa postavili k prijímaniu ústavy. Ústava nie je obyčajný zákon. Ústava je najvyšší zákon, ktorý si zasluhuje aspoň korektný prístup, stanovisko, jasné stanovisko všetkých politických strán - to už je jedno, či pozitívne, alebo negatívne - v procese jej tvorby.
Uviedla som len ten nešťastný zákon o zamestnanosti, čo nám pán prezident vrátil. Môžem uviesť ďalší, zákon o sociálnom zabezpečení, ktorý spôsobil trápne situácie malých živnostníkov. Môžem vám spomenúť ďalšie zákony, ktoré boli prijaté v tomto volebnom období a ktoré len z neochoty počúvať faktické, vecné argumenty opozície, a musím povedať, že odborné, častokrát na výsosť odborné argumenty, spôsobili, že boli prijaté právne paškvily. Ústava si nezasluhuje takýto prístup, aby poslanci dali 160 pripomienok, vláda 63 pripomienok a my aby sme na kolene tvorili jednotlivé jej ustanovenia. O tomto to je, pani kolegyne a páni kolegovia.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Jasovský.
Poslanec J. Jasovský:
Ďakujem pekne.
Chcel by som reagovať na tú časť vystúpenia pána poslanca Šeptáka, kde hovoril o určitých prioritách, ktoré sú dnes v národe a medzi občanmi.
Je zaujímavé, že na občanov sa veľmi dojemne odvolávajú aj vo faktických poznámkach koaliční poslanci, ktorí hovoria, že prijímame ústavu ako dobro pre občana Slovenskej republiky. Ja nie som odborník na právo a vôbec nie na ústavné právo, ale v otázkach, ktoré som konzultoval s odborníkmi, ktorí sa skutočne právu rozumejú, tí ma presviedčali, že ústavu je potrebné meniť vtedy, keď sa mení kvalitatívne napríklad spoločnosť. To je jedna z podmienok zmeny ústavy. V opačnom prípade je skutočne namieste, aby dochádzalo len k určitým úpravám, novelám, ktoré sa ústavy dotýkajú. Ale súčasné množstvo pozmeňujúcich návrhov, ktoré sa už s ústavou vynárajú, je podľa môjho názoru už príliš nebezpečné na to, aby platil pomaly pôvodný návrh, ktorý predložili navrhovatelia k zmene ústavy.
Ale azda by som poznamenal aj na adresu kolegov koaličných poslancov, ktorí hovoria o tom, že ústavu meníme v súvislosti a pre dobro s občanmi tohto štátu, že pokiaľ si zoberiem prieskum o tom, čo si myslí slovenský národ a aké sú priority občanov tohto štátu, na prvom mieste je otázka zamestnanosti alebo nezamestnanosti. Na druhom mieste je otázka zdravotnej starostlivosti, kriminalita. Sú tu ďalšie otázky, ale súčasná koalícia ma presviedča o tom, že občan má na prvom mieste zmenu ústavy, vstup do Európskej únie, vstup do NATO. Máme na starosti blaho občanov, ale skutočne taký cenový nárast, aký je, je skutočne obrovský. A ten nesúvisí so zmenou ústavy.
Nie som celkom presvedčený, že táto zmena ústavy, tak ako ju budeme veľmi trápne prijímať, ako budeme bojovať s obrovským množstvom pozmeňujúcich návrhov, a to ich ešte nedáme my, nerieši problematickú situáciu občana v tomto štáte.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Ja by som len rád povedal pánu poslancovi Šeptákovi, že veď pani ministerka sa pomýlila len o jednu nulu, 20 alebo 200 %, to je rozdiel len o jednu nulu. A snáď si, pán poslanec, nemyslíte, že by pani ministerka dovolila zvýšiť takto ceny, keby si nebola istá, že si to občania tejto republiky môžu dovoliť. To je presne taký argument, ktorý som teraz použil, aký sa používal v päťdesiatych rokoch, keď zdražili rádiá, bol to dôkaz zvýšenia životnej úrovne, lebo ľudia si vraj môžu dovoliť kupovať drahšie alebo platiť viac za rádio ako predtým. Takže aj pán premiér používa zrejme takýto argument, keď sú vyššie ceny, tak máme vyššiu životnú úroveň, ale kto si to môže dovoliť, pána premiéra už vôbec asi netrápi.
Nuž, a čo sa týkalo ponúk na spoluprácu, o ktorých aj pán poslanec Šepták hovoril, treba povedať, že ponuku na spoluprácu dávala opozícia, predovšetkým Slovenská národná strana, smerom k vládnej koalícii. Ibaže odpoveď bola - nie, jedinú spoluprácu, ktorú od vás prijmeme, že podporíte to, čo my chceme. Čiže žiadna diskusia o nejakej podpore ústavy a o čom zmena ústavy vlastne bude. Skutočne ide o účelovú ústavu, pretože v tejto chvíli sa zrejme niektorí ľudia potrebujú zapísať do histórie aj ako tvorcovia ústavy, lebo skutočne naša ústava kvôli integrácii ani do Európskej únie, ani do NATO, ani dokonca kvôli nášmu vnútornému životu žiadnu novelizáciu nepotrebuje.
Nuž, a obyčajne to býva tak, že človek hľadá svoje chyby v niekom inom, keď pani poslankyňa Dolníková povedala pánu poslancovi Šeptákovi citát, ktorý sa končí slovami: "Len človek hovorí, keď nemá čo povedať." Nech sa pozrie na svoje vlastné vystúpenie.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Podhradská.
Poslankyňa M. Podhradská:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážení páni poslanci, aj tí najmä neprítomní, lebo vidím, že v radoch SDK sedia jeden-dvaja poslanci, a rovnako by som chcela pozdraviť aj neprítomných členov vlády a povedať k vystúpeniu pána poslanca Šeptáka len niekoľko naozaj veľmi stručných poznámok.
Pán poslanec Šepták, vy ste sa pýtali, ako by sa dal nazvať spôsob, ktorý použila vo "vyjednávaní" Strana maďarskej koalície voči ostatným členom vládnej koalície v súvislosti s tými známymi štyrmi požiadavkami a vo vzťahu k ústave. Nuž to je naozaj otázka, ako by sa to dalo nazvať, lebo už sme tu dnes počuli z úst pána premiéra, že to bola dobrá dohoda, ktorá je užitočná pre Slovensko. Verím, a, bohužiaľ, musím to povedať, že história raz zhodnotí, aká dobrá bola táto dohoda. Ale človek so zdravým rozumom takéto spôsoby nemôže nazvať inak ako - pani poslankyňa Dolníková, je mi to veľmi ľúto, že to musím zopakovať -, že je to vydieranie a sú to spôsoby, ktoré používajú len výpaľníci.
Ale ešte jednu vec by som chcela povedať a upozorniť na ňu ctených kolegov. Už to spomínal aj pán poslanec Šepták aj niektorí, ktorí reagovali na neho, hovorili o dobrých správach, ktoré treba prinášať na Slovensko. Prosím vás, šetrite si tieto dobré správy, lebo copyright na dobré správy pre Slovensko má len náš premiér. Dnes sme si jednu z nich vypočuli, keď nám povedal, že Spojené štáty sú ochotné podporiť program pomoci Slovenskej republike. Je to naozaj skvelá správa pre Slovensko a tá dobrá správa sa podobá asi na to, že z niekoho urobím bezdomovca, a potom mu poviem, že dostane tanier teplej polievky.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Benčat, vy ste boli pôvodne v zozname, tak vás upozorním, aby ste si nabudúce neťukli do karty, lebo tým sa vypínate. Takže, máte slovo, nech sa páči.
Viete čo, pán poslanec Jasovský? Mňa nezaujíma, čo ste videli vy, pán poslanec Maxon sa neprihlásil.
Takže, pán poslanec Benčat, máte slovo.
Poslanec J. Benčat:
Ďakujem pekne za slovo.
Chcel by som niektorými myšlienkami podporiť vystúpenie pána poslanca Šeptáka. Samozrejme, zmena ústavy sa deje len vo výnimočných situáciách, keď sa mení spoločnosť, keď sa mení politické prostredie spoločnosti a ďalší jej vývoj. V Spojených štátoch amerických, ako dobre vieme, je to okolo 200 rokov - tak to aj spomínal pán poslanec -, všetky veci, ktoré priniesol život, boli robené dodatkami, doplnkami a ústavnými zákonmi.
Vo vzťahu k Európskej únii má ústava určite aj niečo pozitívne. Áno? Chce urobiť určitý poriadok v týchto vzťahoch, ale tie veci sa dali urobiť zrejme ústavným zákonom. Nemuseli sme meniť filozofiu našej ústavy. Ak sa dobre pozriete na všetko, čo sa tu udialo, a na všetky doplňujúce a pozmeňujúce návrhy, tak v podstate ide o novú ústavu a teda mení sa aj jej filozofia.
Sú tu dva prúdy. Sú tu prúdy, ktoré sú pronárodné a teda obhajujú národnoštátne záujmy, a sú tu prúdy, ktoré sú, povedal by som, smerom k nejakému svetoobčianstvu alebo podobne, teda kozmopolitné. Je to ústava, ktorá - a to som už aj včera povedal - má veľmi silné liberálne prvky, ktoré sú v protiklade k tomu druhému prúdu. Táto ústava naráža Slovenskú republiku na veľkú zraniteľnosť a tá zraniteľnosť, takisto som spomínal, je nielen smerom k vnútorným problémom, ale aj k zahraničiu, aj k Európskej únii. Ak si zoberieme, akým spôsobom sa tu teraz definuje článok 1 ods. 2, kde sa teraz zavádza dvojprávie, kde sa teraz zaväzujeme okrem vnútorných právnych noriem dodržiavať aj medzinárodné normy, ktoré budú nadradené, akým spôsobom vyriešime tento problém potom v súdnictve a iných právnych normách? Čiže toto je otázka.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Šepták, môžete reagovať, nech sa páči.
(Hlasy v pléne.)
Nabudúce. Nech sa páči, zapnite mikrofón pánu poslancovi.
Poslanec R. Šepták:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán predsedajúci, keď som išiel hore schodmi, videl som, že pán poslanec Maxon upozorňuje hlásením rukou, že má zlyhanie svojho zariadenia a chce rozprávať...
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec, viete čo, beriete si vlastný čas, to je váš problém...
Poslanec R. Šepták:
... a chce to len to, veľkorysosť z vašej strany.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
... a pán poslanec podľa rokovacieho poriadku sa musí prihlásiť normálne pomocou zariadenia.
Poslanec R. Šepták:
Ďakujem veľmi pekne.
Reagoval by som na pána Bohunického. Samozrejme, je pravda, pán Bohunický, že SDĽ v roku 1992 podporila ústavu, skutočne patrí jej za to vďaka, ale je to aj ukážka politickej kultúry, že vtedajšia koalícia sa dokázala dohodnúť s opozíciou a ústava bola schválená sto hlasmi. Čiže aj to je odpoveď...
(Hlas zo sály: Stoštrnástimi.)
... alebo stoštrnástimi.
Na pani poslankyňu Haluškovú. Ja si myslím, že som rozprával k veci a rozprával som o ústave, o novele ústavy, ktorú pripravila vládna koalícia alebo štyria poslanci vládnej koalície so 63 návrhmi vlády, samozrejme. Treba povedať, že skutočne bola ponuka na spoluprácu od koalície a za nás tam bola určená pani PhDr. Slavkovská. Bola prvýkrát na stretnutí, kde sa zozbierali podnety a návrhy, ďalej už pozývaná nebola. Takže nemusím k tomu čo dodávať. Nehanbím sa za nič a som ochotný vždy podať ruku na spoluprácu ktorémukoľvek členovi koalície, aj opozície. Patrím medzi komunikatívnych poslancov.
Čo sa týka pani poslankyne Dolníkovej, myslím si, že som hovoril k veci, ale poviem vám ešte raz, pani poslankyňa, obdivujem Stranu maďarskej koalície, ako 15 poslanci dokázali pritlačiť túto vládnu koalíciu a presadili toľko dôležitých, pre nich dôležitých vecí do programového vyhlásenia a teraz môžu túto vládu tlačiť.
Ďakujem veľmi pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Maxon, máte procedurálny návrh? Nie. Ďakujem pekne.
Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Moric. Nie je tu, stráca poradie. Pani poslankyňa Angelovičová. Nie je tu, stráca poradie. Pán poslanec Kanis tiež stráca poradie. Pán poslanec Hudec, musím dokončiť, pán poslanec Hudec, nie je tu, stráca poradie.
Pán poslanec Cagala.
Ešte predtým, pán poslanec, má procedurálny návrh pani poslankyňa Belohorská.
Nech sa páči.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán predsedajúci, myslím si, že keď sa pozriete do sály, vidíte, že tu nie je dostatok poslancov. Bolo by veľmi vhodné, od rána od 9.00 hodiny je toho už dosť, aby ste schôdzu prerušili. Je to aj hanba pre tento parlament, že v takomto zložení koalícia podporuje novú ústavu. Myslím si, že tiež diváci si z toho urobia svoj obraz, ale bolo by dobré, aby ste prerušili schôdzu.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa, ale takisto aj z vašich radov chýbajú poslanci. Máte pravdu, chýbajú tu poslanci, ale Národná rada odhlasovala, že rokovanie bude do 21.00 hodiny.
Pán poslanec Cagala, nech sa páči, máte slovo.
(Hlasy z pléna: Nie je tu.)
Pán poslanec nie je tu. Stráca poradie.
Pán poslanec Kandráč, vás som videl, nech sa páči, máte slovo.
Pripraví sa pán poslanec Húska.
Poslanec P. Kandráč:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
zmena ústavy je významnou skutočnosťou v živote štátu, spoločnosti, politických strán, ale, samozrejme, i každého občana. Predovšetkým však musíme konštatovať, že je to významný zásah do celého právneho poriadku našej republiky, ale, samozrejme, aj politického systému. Nedá mi, aby som sa v dôsledku toho nevyjadril k predmetnému návrhu novelizácie ústavy. Ale predtým by som položil jednu otázku predsedovi parlamentu. A tá otázka znie: Akú váhu má parlament a sám predseda, keď uznesením Národná rada schválila komisiu na vypracovanie návrhu novely ústavy a jej výsledok by mal byť, že rokujeme dnes práve o jej návrhu novely ústavy? Žiaľ, tomu tak nie je. Tak som počul pána predsedu v úvodnom prejave, toto konštatoval. Takže toto je moja otázka na pána predsedu.
Teraz by som sa dotkol niektorých skutočností, ktoré považujem z môjho pohľadu, z pohľadu občana, z pohľadu aj svojich kolegov poslancov za veľmi významné a hodné pozornosti, že by som upozornil predkladateľov na niektoré úskalia, ktoré nás v súvislosti s ich návrhom aj v budúcnosti, ale aj v prítomnosti čakajú.
Dovoľte mi, aby som začal takýmto spôsobom. Často počúvame také vyjadrenia, že naši občania nemajú právnu kultúru, majú nedostatočné právne vedomie, nemajú úctu k zákonom a podobne. V tejto súvislosti si spytujem svedomie aj ja a snažím sa odpovedať na otázku, ako je to s poslancami a vôbec s Národnou radou Slovenskej republiky, ale i ostatnými štátnymi orgánmi, najmä na najvyššej úrovni. Čuduj sa, svete, ale spomínané inštitúcie v komparácii s občanom nie sú na tom najlepšie. Ba často je mi smutno z toho, ako legislatívny proces prebieha, ako často nekvalitne pri ňom postupujeme a aký nekvalitný je finálny produkt našej zákonodarnej práce.
Iste pri tom zohrávajú svoju úlohu rôzne skutočnosti, ktoré sú ako subjektívneho, tak aj objektívneho charakteru, čo, samozrejme, v niektorých prípadoch by sa dalo aj ospravedlniť. Čo sa však nedá ospravedlniť, je fakt, že mnohé nedostatky sú spôsobované predovšetkým preto, lebo ani my zákonodarcovia nemáme k tvorbe zákonov, k tvorbe práva dostatočnú úctu. A táto nám chýba práve aj pri našej činnosti vo vzťahu k novelizácii ústavy. Ak je v nás len trocha objektivity, tak musíme uznať, že sú opodstatnené konštatovania, ktoré celý priebeh konania o novele ústavy spochybňujú od samého počiatku, od vzniku návrhu po jeho rokovanie v koalícii, v parlamente, až po samotné prijatie, ak, samozrejme, bude realizované. Absentuje dôstojnosť celého procesu, ale aj serióznosť, široká diskutovanosť, ako aj ochota ku všeobecnému politickému a odbornému konsenzu.
Prečo som tieto slová vyriekol? Zdá sa, že sú pomerne silné. No napriek tomu sa pýtam pána predsedu Národnej rady, kto mal predložiť návrh novelizácie ústavy. Predsa komisia, ktorá bola na to určená. A skutočnosť je aká? Prečo teda považujem za nie vážne celé rokovanie? Preto, že to čo včera predviedol koaličný poslanec pán Fehér, nemôžem ináč nazvať ako neseriózne. Prečítal spoločnú správu ako formu svojich pozmeňujúcich návrhov. Ja som to pozorne počúval. Čiže toto je môj dôvod, prečo som uviedol takéto slová.
O čo sa ďalej opierajú moje tvrdenia? Dovolím si upozorniť na to, že vláda vo svojom programovom vyhlásení z novembra 1998 jeho zameranie charakterizuje ako program národnej obnovy, v rámci ktorého sa bude snažiť aj o posilnenie právneho vedomia, ktorého nedobrý stav vidí v tom, že právny poriadok je nesystematický a neprehľadný, čo má za následok stratu dôvery občanov k právu a poriadku. Preto vláda uskutoční viaceré opatrenia, ktoré by mali viesť k zásadnej zmene súčasného stavu. Okrem iných opatrení pôjde aj o nasledujúce kroky.
Po prvé, pri samotnej koncepcii tvorby práva bude vláda preferovať princíp systémového prístupu.
Po druhé, vláda vytvorí podmienky na analýzu efektívnosti pôsobenia Ústavy Slovenskej republiky. Svoje funkčné obdobie využije aj na to, že pripraví diskusiu o návrhu Ústavy Slovenskej republiky. Jednoznačne však treba konštatovať, že ani jedno, ani druhé predsavzatie sa vláde nepodarilo splniť. Svedčí o tom celý doterajší legislatívny proces s prevažujúcimi skrátenými konaniami a, samozrejme, taký postup, aký sa realizoval doteraz, nemožno považovať za systémový. Samozrejme, to už nehovorím o kvalite prijatých zákonov.
Ako príklad si dovolím uviesť poslednú novelu Trestného poriadku, kde účelovo pre jednu kauzu si dovolíme zmeniť Trestný poriadok v otázke trvania dĺžky väzby. Predsa je nehorázne, že nevieme inými prostriedkami zabezpečiť zákonnosť, nevieme zabezpečiť dôstojnú realizáciu obsahu zákonov.
Ďalej by som si dovolil upozorniť na problém, ktorý sme spôsobili tým, že obyvateľov sme dostali do veľmi veľkých ťažkostí v súvislosti so sociálnymi zákonmi. Je neuveriteľné, že zákonodarca, samozrejme, z iniciatívy vlády vyvolá takú zmätočnú situáciu. Prosím vás, čo si môže občan o tomto myslieť?
V druhom prípade, t. j. v prípade ústavy musím otvorene povedať, že vláda si nesplnila úlohu, ktorú si stanovila. Občanom Slovenskej republiky neposkytla analýzu efektívnosti pôsobenia Ústavy Slovenskej republiky a nevytvorila žiadny priestor na širokú diskusiu o zmene ústavy, nevytvorila. Nemôžem nevysloviť pochybnosť o tom, či vôbec realizovala prípravu zmien alebo ju ponechala len niekoľkým poslancom, teda predkladateľom. Nemožno obísť skutočnosť, že pri procese novelizácie ústavy neboli dodržané mnohé pravidlá, ktoré vyplývajú ako zo samotnej ústavy, tak aj z rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a legislatívnych pravidiel Národnej rady Slovenskej republiky na tvorbu zákonov, ktoré veľmi úzko súvisia, ba jednoznačne vyhlasujem, sa vzájomne podmieňujú.
Ako príklad si dovolím uviesť článok 2 ods. 2 ústavy, § 68 ods. 2 a 3 a § 69 ods. 1 a 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky i článok 4 ods. 1 a 2 legislatívnych pravidiel, ako aj bod číslo 20 legislatívnotechnických pokynov, ktoré sú organickou súčasťou legislatívnych pravidiel tvorby zákonov a ktoré sú pre navrhovateľa zákonov záväzné.
Len veľmi krátko. Nechcem v dôsledku ekonomiky času všetky ustanovenia citovať. Dovolím si uviesť, že v spomínaných právnych predpisoch sa jednoznačne hovorí, že predkladaný návrh má byť zrozumiteľný, jasný, že sa majú používať zaužívané legislatívne výrazy, legislatívne spojenia. A toto všetko, ak si to premietnete na dnes prerokúvaný návrh novely ústavy, nie je splnené. Čiže jednoznačne bolo porušené to, čo zaväzovalo predkladateľov. Isteže, táto chyba sa dá odstrániť pri vzájomnej diskusii.
Musím konštatovať, že v prípade ústavy je dôležité dodržiavanie obsahu týchto spomínaných ustanovení, pretože ide o základný zákon štátu, ktorý sa vzťahuje na všetkých občanov, nielen stúpencov či príslušníkov koalície. Na príprave a tvorbe novelizácie ústavy sa mal podieľať čo najširší okruh občanov Slovenskej republiky, ktorí spolu s odbornými pracovníkmi mali zaujať stanovisko i k tomu, či je taká rozsiahla novelizácia potrebná a prečo doterajšie znenie ústavy je už nevyhovujúce alebo je prekonané. Len takýto vhodný spôsob oboznamovania občanov s obsahom, významom i každodenným uplatňovaním ústavy, len takýto postup uplatnený pri novelizácii ústavy by vyvolával úctu k nej, k svojmu základnému zákonu a mohol by napomôcť chápaniu ústavy ako základného predpokladu fungovania moderného a demokratického štátneho útvaru.
Občanovi, ale i obyvateľom Slovenskej republiky musí byť smutno, že sa presvedčivým spôsobom nedozvedajú o tom, prečo je potrebná novelizácia ústavy. Musím súhlasiť s tými občanmi, ktorí nie sú spokojní s argumentáciou, že je to preto, lebo to chce Európska únia, že to musíme urobiť, ak chceme ísť do NATO. V tejto súvislosti je na mieste názor, ktorý vyslovil politológ Boris Zala, že nie občan tejto krajiny, ale akási chiméra integrácie je hlavným motívom činnosti niektorých našich politikov vrátane premiéra tejto krajiny, ktorý ustavične deklaruje vlastnú nesuverenitu a priam ponúka, aby o nás rozhodovali iní v naivnej viere, že tí druhí to vedia lepšie.
Nemôžem obísť ani názor, ktorý vyslovil v dennej tlači publicista Dag Daniš, že slovenská politická elita by mala dnes odpovedať na viacero kľúčových otázok, predovšetkým ako má vyzerať slovenská ústava, aby odrážala celospoločenské požiadavky, ako definovať národný záujem, ako ho politicky presadzovať. Namiesto zmysluplnej diskusie o týchto témach sme však svedkami niečoho celkom iného. V súvislosti s ústavou sa vôbec nediskutuje alebo veľmi málo diskutuje o spomínaných celoslovenských, celoštátnych prioritách a problémoch. Zdá sa mi, že politika sa redukuje na diskusiu o úzko etnických požiadavkách maďarskej menšiny.
Samozrejme, treba povedať, že už dlhšie tieto diskusie ovplyvňujú príslušníci a čelní predstavitelia, ba nazvem to vodcovia, Strany maďarskej koalície. To nepriamo v dennej tlači potvrdzuje aj jeden z predkladateľov ústavy poslanec Ladislav Orosz, ktorý si myslí, že: "Lídrom koaličných strán chýba spoločný ťah na bránku a stanovenie poradia cieľov, ktoré sa majú v tomto roku splniť. Od novembrového referenda sa prakticky nič nedosiahlo. Vládne strany sa začali príliš zaoberať samy sebou." Ďalej však priznáva i to, že strany vládnej koalície ustúpili maximalistickým požiadavkám SMK nad zdravý rámec. Napríklad osobne si myslí, že vo vzťahu k zriadeniu maďarskej fakulty sa išlo možno ďalej, ako sa malo ísť.
Vážení kolegovia poslanci, nie som ústavnoprávny expert, ale z pohľadu občana, z pohľadu poslanca i právnika ma nepresvedčili motívy, ktoré zdôrazňuje koalícia pre potrebnosť novelizovať ústavu v takom rozsahu, ako sa to chce realizovať v súčasnom období. Pritom si uvedomujem, že isté vylepšenia sú nevyhnutné, ale na to by úplne podľa môjho názoru postačila tzv. malá novela ústavy.
Zastávam názor, že rozsah predkladanej novely na súčasné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky je neopodstatnený a argumentácia jej potrebnosti je nepresvedčivá, skôr účelová ako právne, spoločensky a hlavne národne akceptovateľná. V súčasnosti platná ústava je vyhovujúca, plniaca svoje funkcie, a to či už právnu, politickú, ideologickú, ale aj kultúrnu. Z jej charakteru vyplýva i tá skutočnosť, že ústava nemôže upravovať všetky otázky súvisiace s organizáciou štátu a jeho orgánov, a preto logicky prenecháva priestor pre bežné zákonodarstvo, pre výstavbu celého právneho poriadku tým, že na jednej strane upravuje zákonodarstvo a formálne ustanovuje právo právom a na druhej strane zákonodarstvu stanovuje jeho úlohy.
Účelová sa mi zdá argumentácia v prospech zvýšenia počtu sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky. Na uskutočnenie tejto požiadavky som nepočul dostatočne a presvedčivo znejúcu argumentáciu. Sám prvý predseda Ústavného súdu Slovenskej republiky akademik Čič jednoznačne tvrdí, že nevidí opodstatnenosť zvýšenia počtu sudcov Ústavného súdu. Taktiež sa mi zdá, ako aj iným, neprimerané a nepresvedčivé pertraktovanie zvyšovania kompetencií Ústavného súdu, čo je podľa môjho názoru, aj iných, neopodstatnené, ba, dovolím si tvrdiť, z praktického pohľadu škodlivé, až narúšajúce ústavnú stabilitu a vzťahy medzi najvyššími orgánmi štátnej moci.
Vážená snemovňa, zastávam názor, že výkon súdnictva musí byť nezávislý. Ale zároveň upozorňujem, že žiadna právna úprava, hoci na najvyššej úrovni, ho nezabezpečí. Je len na odbornej vyspelosti príslušného pracovníka justície, či jeho postup pri rozhodovaní bude len doménou zákonnosti, objektívnosti, presvedčivosti argumentov alebo aj niečoho iného. Myslím si, že to je hlavný problém nezávislosti súdneho rozhodovania, na ktorý aj súčasné znenie ústavy dáva všetky predpoklady, zdôrazňujem, že len odborne, morálne dobre pripravený jedinec môže byť zárukou nezávislého rozhodovania. Musí to byť osobnosť, ktorá na seba prevezme zodpovednosť nielen za aplikáciu práva, ale aj za jeho tvorbu v procese rozhodovania v konkrétnej veci.
Pochybujem, že novokoncipované vytvorenie Súdnej rady v takom zložení, v akom je, zabezpečí nezávislosť súdnictva. Len si veľmi dobre premietnite zloženie Súdnej rady. Predsedom je predseda Najvyššieho súdu, 8 sudcov volí osadenstvo, všetci sudcovia, čiže zhromaždenie všetkých sudcov, 3 sú menovaní prezidentom republiky, 3 volení parlamentom a 3 sú menovaní vládou. Spolu je to 18 osôb. Aká bude nezávislosť?
Veľmi pochybujem o tom, či je správne, že ide o párny počet. Myslím si, že počet má byť nepárny, pretože si neviem predstaviť situáciu, keď sa stretne počet 9 : 9. Kto rozhodne?
(Hlasy z pléna.)
Nie o Ústavnom súde, hovorím o Súdnej rade.
Mrzí má, že problém novelizácie ústavy sa napriek prísľubu nestal predmetom celonárodnej diskusie, ale nechutného politického kupčenia či vydierania. Je len na škodu veci a na škodu konštruktívnosti teoreticko-odborných, ale aj občianskych diskusií, pretože je viacero okruhov v predloženom návrhu novely ústavy, o ktorých by sa malo diskutovať, o ktorých by občania mali vedieť, mali by sa k nim vyjadriť, a som hlboko presvedčený, že by nakoniec došlo k dohode.
Je tam dokonca veľa legislatívnotechnických nedostatkov. Napríklad, čo je to za výraz "ak súd v domnení, že to nie je v súlade"? Kto rozhodne, že to nie je v súlade? Myslím si, že tieto nedostatky by sa určite, keby sme debatovali, odstránili.
Ďalej si dovolím upozorniť, že je predsa nemiestne, ak o územnej samospráve sa rozhoduje bez vypočutia si názorov občanov, ktorých sa to bytostne dotýka. Je nespravodlivé a protiústavné, ak o pôde chceme rozhodovať bez tých, ktorí sú vlastníkmi, a v mnohých prípadoch existujúci, ale z časového i administratívneho hľadiska nemohli splniť na vydanie vlastníctva zákonné podmienky. Veď je všeobecne známe, že do určitého času sa nemuseli realizovať zápisy do pozemkových kníh a i preto nemohli vlastníci splniť všetky podmienky na vydanie nehnuteľností, na vydanie pôdy.
Musím ďalej konštatovať, že je nespravodlivé, ak preferujeme záujmy jednej menšiny pred národnými záujmami, ak sa pri rokovaní o ústave či jej novelizácii nesnažíme dosiahnuť čo najširší konsenzus, pretože jednoznačne zdôrazňujem, že ústava je základným zákonom, je zákonom pre všetkých a nielen pre ich reprezentantov.
Ďalej by som chcel upozorniť a zdôrazniť, že je neprípustné, ak sa vzdávame časti suverenity bez toho, aby sme si vypočuli hlas tých, ktorých sa to bytostne dotýka, a ešte v prospech medzinárodných organizácií bez nejakej bližšej špecifikácie. Veď aj FIFA je medzinárodná organizácia.
Vážení kolegovia, je veľmi problematické tvrdenie v návrhu ústavy, že je vyhlásená všeobecná platnosť medzinárodných zmlúv pred vnútroštátnym právom. Pozrime sa na to, čo to znamená. Pristúpili sme k mnohým medzinárodným dohovorom. Posledný, napríklad Rímsky dohovor o Trestnom tribunáli, kde sa uvažuje o tom, že budeme musieť vydávať našich občanov na stíhanie do cudziny, dnes dobre vieme, ako je to upravené. Iste pôsobnosť medzinárodného tribunálu bude uskutočňovaná aj na našom území, a to je veľmi vážna vec. Myslím si, že si to ani sami predkladatelia neuvážili.
Vážení kolegovia, čo dodať na záver mojich úvah? Azda len to, že si všetci uvedomujeme, že zastupujeme občanov, zastupujeme tých, ktorí nám dôverovali a možno aj dôverujú a, samozrejme, očakávajú od nás zásadné postoje, ktoré sú prospešné pre náš národ, pre našu spoločnosť, pre náš štát. Preto v dôsledku toho považujem za opodstatnené, aby sme prerušili rokovanie o návrhu ústavy, zrealizovali širokú celonárodnú diskusiu, a potom môžeme sa opäť vrátiť k rokovaniu. Ináč si nemyslím, že koalícia je ústretová, že chce všeobecný konsenzus ako odborný, tak aj politický.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)