Středa 7. února 2001

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pánu poslancovi Šimkovi za jeho vystúpenie v rozprave.

Na jeho vystúpenie je päť faktických poznámok. Ako posledný je pán poslanec Bajan. Uzatváram možnosť podania ďalších faktických poznámok.

Prvému dávam slovo pánu poslancovi Kužmovi.

Nech sa páči.

Poslanec J. Kužma:

Už ráno som sa veľmi zamýšľal nad tým, či je možné ešte niečo nové k ústave povedať po tom, čo tu všetko už bolo povedané včera. Musím povedať, že poslanec Šimko veľmi správne poukázal na tú časť ústavy, v ktorej hovoríme o požiadavkách na decentralizáciu moci, čo sa dá dosiahnuť len reformou štátnej správy, ale aj reformou samosprávy, zmenou na Slovensku, ktorým bude Slovensko so silnými regiónmi a so silnými regionálnymi právomocami. Preto tento návrh ústavy považujem ako štart na odštartovanie reformy štátnej správy, reformy daňového systému a reformy celej spoločnosti tak, aby Slovensko vstupovalo do Európskej únie ako štát decentrálne riadený so silnými regiónmi a silnou poslaneckou zastupiteľnosťou vo vertikálnej aj horizontálnej správe.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Ďalej vystúpi pán poslanec Cabaj.

Poslanec T. Cabaj:

Vážený pán predsedajúci,

chcem reagovať na kolegu Šimka, ktorý vystúpil typicky ako poslanec vládnej koalície, len mal ešte jednu vec povedať, že plne podporuje presun kompetencií do týchto regiónov, pretože vláda je neschopná vytvoriť priestor, aby sa postarala o občanov Slovenskej republiky. Len nevychádza z jednej podstaty, ktorá hovorí, že ak nejaký región má byť životaschopný, vyžaduje si to minimálne 600 tisíc až 700 tisíc obyvateľov, pretože ešte doteraz nikto na svete nevymyslel, ako dvaja-traja chudobní, keď sa dajú dokopy, vytvoria jedného bohatého. Toto je podstata, ktorej sa nechce dotknúť, pretože aj celá vládna koalícia doteraz veľa rozpráva o presune kompetencií zo štátnej správy na samosprávu, ale nikto dosiaľ nepovedal to podstatné, kde zobrať peniaze a koľko peňazí vlastne do regiónov pôjde.

Ak teraz vláda nie je schopná zabezpečiť život na Slovensku a hrozí až 1 milión nezamestnaných, neviem si predstaviť, akým spôsobom to teraz narýchlo ušitý článok ústavy alebo novela vyrieši, aby regióny sa postarali, aby občania boli zamestnaní, keď to nevie zabezpečiť vláda. Aké kroky urobí vláda, aké zákony sa prijmú, aby krajská samospráva mohla toto reálne riešiť? Vytvoríme tu spolok, možno debatný klub, ktorý bude na tú tému hovoriť, ale nebude mať reálne nástroje na to, aby to mohol zabezpečiť. Všetci budú vedieť, čo treba robiť, len nebudú to mať ako urobiť. To je podstata, že jednoducho, ak sa v regiónoch nevyrába, ak to v regiónoch nefunguje, nemajú z čoho žiť. A mám veľkú pochybnosť, že vláda vytvorí taký rámec, aby vyrovnala chudobné regióny, keď nevie zabezpečiť ani teraz, keď má viac zdrojov, ako to urobí po odčlenení na jednotlivé regióny, keby to prebehlo.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Pani poslankyňa Sabolová má slovo.

Poslankyňa M. Sabolová:

Ďakujem za slovo.

Pán poslanec, chcela by som reagovať na tú časť, kde, neviem, či za seba alebo za klub, hovoríte, že nepodporíte časť, kde sa hovorí: "Zákon môže ustanoviť, ktoré úlohy obce vykonáva mestská časť."

Pán poslanec, pretože žijete v meste, kde zrejme nefunguje princíp mesta a mestských častí tak ako v Bratislave a v Košiciach, nemáte asi vedomosť o zákone o meste Košice a o meste Bratislava. Keby ste poznali ako fungujú desať rokov, myslím si, že by ste trošku ináč reagovali a zaujímali by ste sa aj o iné veci, nielen o to, že majú finančný deficit. A môžeme hovoriť, že treba upraviť niektoré normy, niektoré zákony, ktoré rozdeľujú financie pre mestskú časť a mesto, ale nie hovoriť o tom, že mestská časť začne vykonávať nejaké funkcie, ktoré budú v rozpore alebo ktoré budú nenáležité. Ak by nefungovali mestské časti v Bratislave a Košiciach, dovolím si povedať, že samospráva ako celok v týchto dvoch mestách by v mnohých obdobiach nezabezpečila ani základné potreby pre občanov.

Sú tu dve veci. Jedna je tá, že treba zosúladiť súčasne existujúce mestské časti s ústavou, a druhá vec je, že je to dobrý fungujúci model decentralizácie. Vždy môžeme diskutovať o počte mestských častí v týchto mestách, ale myslím si, že nie o tom, aby sme vytvorili opäť národné výbory miest, ktoré budú len nejako rozdeľovať peniaze. Problém týchto dvoch miest a ich záujmu zrušiť mestské časti je ten, že majú nedostatok peňazí a myslia si, že centralizáciou príjmov zachránia mesto. A je to hrubá neznalosť veci.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem, pani poslankyňa.

Ďalej má slovo pani poslankyňa Čižmáriková.

Poslankyňa K. Čižmáriková:

Takisto by som sa chcela dotknúť článku 68. Sme zhodou okolností s pani poslankyňou Sabolovou z jedného mesta, ale ja mám predsa len trošku odlišný názor. Som zároveň aj poslankyňa Mestského zastupiteľstva v Košiciach a vnímam to tak, že nie je možné pripustiť z hľadiska stability samosprávy na úrovni obcí, aby sa otvoril plošne priestor na spochybnenie územnej správnej a ekonomickej integrity obcí ako celkov. Skúsenosti z fungovania samosprávy, budem hovoriť hlavne za Košice, ukázali, že mestské časti dosť často chápu problémy mesta, obce len cez okuliare mestskej časti. Výkon samosprávy je neefektívny a veľmi drahý.

Pre vašu informáciu uvádzam, že niekedy až 50 - 60 % rozpočtu niektorých veľkých mestských častí sa vydáva na ich správu, teda na úrad, poslancov, réžiu a podobne. Máme 22 mestských častí v Košiciach, ako som spomínala, a každá má svojich poslancov. K tomu prirátajme 80 mestských volených zástupcov ľudu a dohromady je to 480 poslancov. Na správu sa vydáva až do 200 miliónov korún. A dochádza k paradoxom, že mestská časť napríklad Košice-Šaca so 4 500 obyvateľmi má príjem 120 mil. korún, z toho 80 miliónov korún od Železiarní z dane z nehnuteľností, ale napríklad iná mestská časť, ktorá má 45 tisíc obyvateľov, má iba 28 miliónov korún. Nemá to nič spoločné s úsilím centralizovať správu miest. Na to je dostatočný priestor v štatútoch obcí. Doterajšie skúsenosti poukazujú na to, že je potrebné dať práve teraz platné zákony do súladu s Ústavou Slovenskej republiky, zákon o dani z nehnuteľností, zákon o štátnom rozpočte, o hlavnom meste Bratislava i o meste Košice. V opačnom prípade ako dôsledok pretrvávania platnosti doterajšej právnej úpravy je vysoko pravdepodobné očakávať dezintegritu Bratislavy a Košíc ako miestnych územných a správnych celkov.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Bajan.

Poslanec V. Bajan:

Samozrejme, každý odo mňa očakáva, že budem diskutovať o tom, čo povedal kolega Šimko. Rád si k tomuto s ním vydiskutujem veci, ale treba, aby bolo jasne povedané, že spájame nespojiteľné. Totiž mestské časti v Bratislave nevznikli rozparcelovaním ako v Košiciach. Jednoducho v sedemdesiatych rokoch 14 samostatných obcí prišlo do Bratislavy. Tak vznikla veľká Bratislava. A hovoriť o tom, že zrušíme to, čo za komunizmu a za niekoľko storočí existovalo v samospráve v týchto dedinách, ktoré prišli do Bratislavy, ideme to zrušiť, sa mi zdá ako absolútna zvrátenosť.

Druhá vec je, že spájame veci, ktoré jednoducho v tejto diskusii neexistujú. Chceme v tejto ústave minimálne legalizovať to, čo existuje. Nikto nespochybnil desaťročnú existenciu samosprávy. My robíme z občanov nesvojprávnych, ak im ideme brať možnosť voliť si svojich richtárov. Z môjho osobného pohľadu je veľmi komické, nie ako personálne, ale komické, keď 130 tisíc Petržalčanov si nebude môcť zvoliť svojho richtára, ale vedľajšia dedina, ktorá má tristo ľudí, bude mať plné právo na túto existenciu napriek tomu, že desať rokov vykonávame činnosť, robíme zverené výkony štátnej správy, voľby, referendá atď. Jednoducho toto sú pre mňa veľmi zvláštne kombinácie úvah a veľmi rád budem o tejto veci diskutovať. Samozrejme, prihlásim sa ústne. Ale jedna vec - nespájajme financie a kompetencie s problémom verifikácie stavu, ktorý teraz je. Takže nič viac nechceme, len verifikovať to, že existujeme. A ak to niekto spochybňuje, pýtam sa akým právom.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Šimko bude reagovať na faktické poznámky.

Poslanec J. Šimko:

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.

V prvom rade sa neteším tomu, že pán poslanec Tibor Cabaj asi nedostatočne počúval moje slová, keď som sa pokúsil jasne a dosť dôrazne zvýrazniť to, že táto vládna koalícia má snahu odovzdať väčšinu kompetencií na rozhodovanie do najnižších regiónov, aké sa následne v Národnej rade budú schvaľovať. To znamená, skutočne ide o odstránenie centralizmu a urobiť to, čo sme si v programovom vyhlásení postavili a schválili ako víziu.

Druhá vec je tá, že nemyslím si, pani poslankyňa Sabolová, že nedostatočne ovládam právny priestor, ktorý upravuje fungovanie samosprávy ako v meste Bratislave, tak aj v meste Košiciach. Ja som sa pokúsil v rozprave poukázať na súvislosti, ktoré sú jednoznačne odborne z pohľadu urbanizácie podložené, že nie je možné na tom istom mieste postaviť a realizovať aktivity pre všetky potreby občanov celého mesta. Treba nachádzať kompromisy, a preto urobiť to, aby v Ústave Slovenskej republiky bolo zakotvené ustanovenie, ktoré zabráni tomu, aby následne v zákone Národná rada upravila špeciálne podmienky, je nerozumné, a preto som podporoval, aby sme tento pozmeňujúci návrh nepripustili.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem, pán poslanec Šimko.

Konštatujem, že poslanci, ktorí boli prihlásení za jednotlivé poslanecké kluby, všetci vystúpili.

Budeme pokračovať rozpravou jednotlivých poslancov tak, ako sa do nej postupne prihlásili, ako prvý pán poslanec Malchárek, po ňom sa pripraví pán poslanec Kalman, po ňom pán poslanec Gašparovič.

Nech sa páči, slovo má poslanec Jirko Malchárek.

Poslanec J. Malchárek:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán premiér,

členovia vlády,

dámy poslankyne,

páni poslanci,

po mojich cestách po Slovensku predovšetkým v rámci poslaneckých dní sa stretávam s názorom, vraj načo riešiť problémy Ústavy Slovenskej republiky a prečo sa viac nezaoberáme problematikou zvyšujúcej sa nezamestnanosti, rozvoja podnikateľských aktivít, zdravotníctva a podobne.

Musím sa priznať, že prvýkrát som si pozorne preštudoval ústavu, nie prečítal, v čase môjho rozhodovania sa pred vstupom do politiky pred voľbami do parlamentu v roku 1998. Ale ani nie tak v tom momente, ale hlavne v nasledujúcej dvojročnej parlamentnej praxi si stále viac a viac uvedomujem, čo ústava ako zákon zákonov predstavuje pre život každého občana Slovenskej republiky. Ústava je, ale hlavne má šancu byť, ak bude táto novela prijatá, čo verím, že bude, tým správnym rámcom na tvorbu a existenciu zákonov a právneho vedomia modernej demokratickej krajiny, ktorá má neskrývané ambície byť členom Európskej únie a NATO.

Myslím, že sa nepredpokladá, že každý z poslancov Národnej rady, ktorý cíti v sebe pocit hrdosti, môže byť aktívne prítomný na prerokúvaní tohto nesmierne dôležitého historického dokumentu, bude sa vyjadrovať ku všetkým konkrétnym ustanoveniam, ktoré sa rozhodli predkladatelia navrhnúť a zmeniť.

Okrem problematiky médií, podnikateľských a športových aktivít a s tým súvisiacich legislatívnych iniciatív som členom Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Práve z tohto dôvodu by som sa veľmi rád v nasledujúcej časti môjho vystúpenia venoval práve tejto problematike.

Poslanecká imunita vznikala v čase, keď bolo treba chrániť pred šikanom poslancov pred monarchami a mala im umožniť vykonávať svoj mandát často v neprospech kráľov, ale v prospech občanov, ktorých zastupovali. V určitej podobe sa zachovala táto potreba zakomponovať imunitu poslancov do všetkých ústav demokratických krajín Európy. Preto aj navrhovaný text ústavy je zosúladením súčasnej platnej úpravy s ústavami moderných demokratických štátov kontinentálnej Európy s uplatnením zásady právneho štátu. Navrhuje sa, aby výroky poslancov pri výkone ich funkcie v pléne Národnej rady Slovenskej republiky alebo v jej orgánoch, ktorými sú výbory Národnej rady, boli posudzované s rovnakou občianskoprávnou zodpovednosťou ako pri všetkých ostatných občanoch. Očakáva sa, že poslanci vo svojich prejavoch majú právo vyjadrovať reakcie a politické názory a parlamentné prejavy nesmú byť zneužívané a nesmú zasahovať do práva na ochranu osobnosti kohokoľvek.

Veľmi významným a, dá sa povedať z mojej doterajšej parlamentnej praxe, najvýznamnejším bodom problematiky je, že v súlade so súčasnou právnou úpravou ústavy, ak Národná rada Slovenskej republiky odoprie svoj súhlas na trestné stíhanie poslanca, je trestné stíhanie navždy vylúčené. Návrh predkladateľov veľmi logicky takúto možnosť vylúčiť trestné stíhanie znemožňuje. Podľa môjho názoru dôjde k prinavráteniu pôvodného zmyslu poslaneckej imunity tým, že jej účinky nebudú presahovať časový horizont výkonu poslaneckého mandátu. V tejto súvislosti a v súlade so slovenskou realitou bolo a treba riešiť problematiku poslanca vzatého do väzby. Ak chápeme väzbu ako prostriedok umožňujúci vyšetrovanie trestne stíhaného občana v jednotlivých kategóriách A, B, C Trestného zákona, nie ako výkon trestu po právoplatnom rozhodnutí súdom, je nevyhnutné aj v tomto prípade uplatňovať prezumpciu neviny poslanca.

Z týchto dôvodov, ktoré prakticky môžu obmedziť objektivitu zasadania Národnej rady Slovenskej republiky, sa navrhuje, aby mandát poslanca, ktorý nie je odsúdený a je vo výkone väzby, nezanikal, ale iba sa neuplatňoval. Takéto riešenie umožní, aby za poslanca, ktorý sa ocitne vo väzbe, nastúpil jeho náhradník.

Vážené dámy, vážení páni, verím, že bez ohľadu na atmosféru, ktorá vládne v parlamente, si všetci uvedomujeme, o akom významnom zákone rokujeme. Predkladatelia spolu so všetkými, ktorí mali záujem konštruktívne sa podieľať na zmenách Ústavy Slovenskej republiky, dospeli po jeden a pol roku ku konsenzu, ktorý sa zdá byť prijateľný a vytvára nádej na jeho schválenie ústavnou väčšinou tohto parlamentu.

Som presvedčený, že každý z nás po zrelom uvážení a po konzultácii možno s odbornými skupinami by mal pocit, že môže predložiť v rámci druhého čítania v pléne Národnej rady ďalšie nové a nové zmeny, len, prosím, ak sa niekto rozhodne, že využije svoje právo, aby sa táto snaha neuberala do lacných populistických vyjadrení, ktoré si potrebnú ústavnú väčšinu pri doterajších konzultáciách nezískali.

Verím, že väčšina občanov, ktorí nás sledujú v priamom prenose na obrazovkách Slovenskej televízie, neprehliadne tieto nie celkom uvážené a populistické kroky a ocení vôľu všetkých, ktorí posúvajú právny poriadok Slovenskej republiky do vyspelej Európy a budú hlasovať za predloženú novelu ústavy. Samozrejme, môj hlas "za" bezvýhradne pri tom nebude chýbať.

A celkom na záver. Bez prijatia tejto navrhovanej novely ústavy nebudeme vedieť viac efektívnejšie riešiť nič, čo som uviedol v úvode, ako je nezamestnanosť, rozvoj podnikateľských aktivít, zdravotníctvo, školstvo a všetky ostatné oblasti, ktoré cítia legislatívny deficit na ich rozvoj.

Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pánu poslancovi Malchárkovi za jeho vystúpenie v rozprave.

Na jeho vystúpenie sú tri faktické poznámky, posledný je pán poslanec Mesiarik. Končím možnosť uplatnenia ďalších faktických poznámok.

Ako prvému dávam slovo pánu poslancovi Hudecovi.

Poslanec I. Hudec:

Ďakujem za slovo.

Ja si vážim pána poslanca Malchárka, ale teraz musím povedať, že veľmi ľutujem, že nie je mu možné položiť otázku. Tá otázka by totiž znela: "Pán poslanec, vy ste sa už rozhodli, že budete hlasovať za ústavu? Ešte neviete, aké pripomienky sa prijmú, aké pozmeňujúce návrhy sa prijmú, a vy už ste za?" To ma veľmi teší. Som rád, že takto k tomu pristupuje väčšina poslaneckých grémií, ktoré sa hlásia k vládnej koalícii, pretože takto aspoň vidí občan Slovenskej republiky, ako bez ohľadu na to, aký bude obsah, vy už budete hlasovať za.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Pán poslanec Hofbauer.

Poslanec R. Hofbauer:

Pán poslanec Malchárek, veľmi ma zaujalo, že svoju pozornosť ste sústredili na takú pre mňa dosť kurióznu oblasť, a to na oblasť zobratia poslanca do väzby. Zrejme súčasná koalícia s týmto faktom počíta tak výrazne, že bolo potrebné sa tým zaoberať v ústave a vy ste to považovali za ťažisko svojho vystúpenia. Svojím spôsobom ma to neprekvapuje, nakoľko nie je žiadnym tajomstvom tých 27 fasciklov, ktoré ministerstvo zhromažďuje o 27 poslancoch Hnutia za demokratické Slovensko sediacich v parlamente, s čím bezpochyby vyrukuje až v predvolebnej kampani. Takže, pán poslanec, škoda, že ste sa nezaoberali tým, čo skutočne ústavu má tvoriť a čo má tvoriť obsah ústavy zvrchovaného štátu, ale otázkami, ktoré sú vo vzťahu k trestnoprávnemu postihu poslancov zvolených z vôle ľudu do zastupiteľského zboru slovenského parlamentu.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďalej vystúpi pán poslanec Marian Mesiarik.

Poslanec M. Mesiarik:

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

Veľmi stručne by som chcel reagovať na vystúpenie pána poslanca Malchárka, pretože sa dotkol veľmi zaujímavej aj pre samotných voličov a občanov zaujímavej témy, a to je poslanecká imunita. Chcem len doplniť, ja tiež osobne som mal predstavu, povedal by som, hlbšieho zásahu do tejto problematiky, pretože to, čo pán poslanec Malchárek vlastne vo svojom vystúpení vyjadril, je síce základ, že konečne sa púšťame aj do tejto chúlostivej témy, ale určite by to nemal byť koniec, pretože osobne nevidím dôvod, aby poslanci parlamentu mali oveľa rozsiahlejšie výhody a odpúšťania pri svojich nie dobrých činoch, nechcem povedať trestných činoch, ako majú občania. Malo by to byť práve naopak. Poslanci by mali byť vzorom, príkladom. Takže ja som aj vycítil z vystúpenia pána poslanca Malchárka, že som tiež pripravený podporiť túto zmenu v tejto oblasti, ale mohlo to byť omnoho tvrdšie a zobratie toho stupňa imunity mohlo byť ešte dôslednejšie.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Malchárek bude reagovať na faktické poznámky.

Poslanec J. Malchárek:

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

Musím zareagovať, určite budem hlasovať za ústavu, lebo verím, že sme všetci ako poslanci veľmi kompetentní a jednoducho neprijmeme - myslím tým, samozrejme, aj vás - neprijateľné pozmeňujúce návrhy. Ústava nie je trhací kalendár, a preto si nemyslím, že pozmeňujúce návrhy, ktoré doteraz neboli prijaté a doteraz určitým spôsobom neprešli nejakým výberom, by mohli mať šancu na úspech. Preto som reagoval, ako som reagoval.

Na pána Hofbauera. Vždy sa snažím hovoriť o tom, čomu, myslím si, rozumiem, a jednoducho nebudem hovoriť do poľnohospodárstva, zdravotníctva, možno je to veľmi blízke mnohým kolegom v Národnej rade. Myslím si, že je správne, keď som zareagoval na problematiku, ktorou sa tu dva roky zaoberám.

Ďakujem pekne za pozornosť.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem, pán poslanec.

Páni poslanci, je približne o 10 minút 12.00 hodín. Teraz by mal vystúpiť v rozprave pán poslanec Kalman. Pýtam sa, či chce vystúpiť na tých 10 minút, lebo o 12.00 hodine preruším rokovanie Národnej rady, alebo vystúpi po prestávke. A je všeobecný súhlas, aby sme teraz prerušili do 14.00 hodiny rokovanie Národnej rady?

(Hlasy z pléna.)

Prerušujem rokovanie Národnej rady do 14.00 hodiny.

(Po prestávke.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rozprave po obedňajšej prestávke.

Ako prvý vystúpi pán poslanec Jozef Kalman.

Prosil by som jedného z navrhovateľov, aby prišiel do rokovacej miestnosti a zaujal svoje miesto.

Nech sa páči, pán poslanec.

Poslanec J. Kalman:

Vážený pán predseda,

vážená Národná rada,

už druhý deň hovoríme o tom, aký významný dokument, jeho novelu prerokúvame. Už druhý deň sa obviňujeme z jednej, resp. druhej strany. Napriek tomu si myslím, že ústava sa zvykne meniť vždy, keď sa zmení spoločensko-ekonomická formácia alebo zmena spoločenského systému, čo dnes alebo v súčasnom období na Slovensku nie je. Ústava sa zvykne meniť, keď je na to spoločenská dohoda v súvislosti s dosiahnutím určitého cieľa alebo určitých podmienok. Ani táto spoločenská dohoda dnes na Slovensku neexistuje na to, aby bola prijatá novela ústavy.

Taká veľká novela, ako dnes predkladáme alebo dnes prerokúvame, ktorá má viac noviel alebo viac bodov ako samotná doterajšia ústava, zvykne sa meniť vtedy, keď prichádza k nejakej historickej chvíli alebo historickému momentu danej spoločnosti. Myslím si, že ani táto podmienka v súčasnej Slovenskej republike nie je splnená, ak nechceme tou historickou chvíľou alebo historickým momentom nazývať skutočnosť, že definitívne spejeme medzi najchudobnejšie krajiny, alebo ak tou skutočnosťou nechceme nazvať, že patríme medzi krajiny s najvyššou mierou nezamestnanosti. Preto by sme si mali položiť otázku, komu slúži novelizácia tejto ústavy. Čomu slúži novelizácia tejto ústavy? Pre koho ju vlastne robíme a pre koho sa vlastne novelizácia vykonáva?

Už včera bolo hovorené, že je to nejaký určitý nový svet, nové videnie. Charakterizovalo sa, čo to je aj tak v podstate nejasne. Pýtam sa: Je tým novým svetom a novým videním Európska únia? Ak áno, ale z ústavy to v tej podobe, ako je navrhovaná novela, nevyplýva. Podotýkam a dovolím si spraviť poznámku, že nové videnie, nový svet vo vzťahu k Európskej únii vyplýva z Asociačnej dohody z roku 1993 a nasledujúcich krokov jednotlivých vlád, jednotlivých rezortov, jednotlivých inštitúcií, teda, dá sa povedať každodenným približovaním sa k tomuto cieľu.

Tak ako je to teda aj s Európskou úniou? Aj pri presadení tohto zámeru, t. j. novelizácie ústavy sa príliš šermuje týmto zoskupením štátov. Zdôrazňuje sa takzvaná požiadavka únie, v konečnom dôsledku sa doslova vyhráža, že ak neprijmeme novelu ústavy, máme zastavený alebo spomalený vstup do Európskej únie. Aj v tomto prípade je to zavádzanie verejnosti. Aj v tomto prípade je to taktika, ako cez Európsku úniu alebo prostredníctvom nej dosiahnuť svoje stranícke či individuálne záujmy.

Ako vyplýva aj zo stanoviska odboru legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky - a máte toto stanovisko všetci pred sebou -, problematika návrhu ústavného zákona nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v článku 70 Európskej dohody o pridružení. Nepatrí ani medzi priority odporúčané v príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu Európskej únie, ktoré poznáme pod pojmom Biela kniha.

Ale je pravdou, že prijatie novely ústavy predpokladá pravidelná správa Európskej komisie o pripravenosti Slovenskej republiky na vstup do Európskej únie z 13. októbra 1999 v časti hodnotenia politických kritérií v súvislosti s rozvíjaním demokracie a právneho štátu a posilnením nezávislosti súdnictva.

(Hlasy v pléne.)

Páni, nevyrušujem vás tam vzadu?

Jednoznačne však treba povedať, že to tak bolo preto, lebo o týchto otázkach hovorili naši predstavitelia súčasnej vládnej koalície ako o nevyhnutnej potrebe, a to cestou práve novelizácie ústavy. Je logické, že si túto potrebu osvojila aj Európska komisia, ktorá teraz takýmto spôsobom to od Slovenskej republike požaduje. Je to presne analógia toho, keď v predchádzajúcom období časť vtedajšej opozície a dnešnej koalície vyvolala v štruktúrach Európskej únie absolútnu potrebu prijatia zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Európska únia vtedy tiež túto požiadavku akceptovala, zaradila ju medzi politické kritériá vstupu Slovenska do Európskej únie, a to aj napriek tomu, že takýto zákon nemala žiadna iná asociovaná krajina a, môžeme povedať, prakticky ani členská krajina Európskej únie.

Pochopiteľne, že nás potom na základe plnenia tejto úlohy aj hodnotila. Takto sa prakticky zo záujmu jednej skupiny politického spektra Slovenskej republiky stala, takpovediac, najdôležitejšia politická požiadavka Európskej únie voči Slovenskej republike. A dnes je to s ústavou podobne. Je len logické, že sa potom táto úloha prijatia novely ústavy dostala do dokumentu Partnerstvo pre vstup so Slovenskou republikou a do Národného programu pre prijatie acquis communautaire v roku 2000. Pritom to, čo požaduje Európska únia, je rozvíjanie demokracie a právneho štátu. Posilnenie súdnictva samosprávnych orgánov sa dá riešiť aj v rámci súčasnej ústavy a našich právnych noriem. Veď dokonca to už dnes, resp. včera zaznelo. Preto môžeme otvorene povedať, že ide o kamufláž voči našim občanom a pod rúškom Európskej únie zakotvenie do ústavy tých princípov, ktoré upevnia súčasnú štátnu moc, a to aj na úkor porušovania ďalších demokratických princípov, o chvíľu o nich poviem, napríklad tripartizmu.

Ďalšou charakteristickou črtou novely - a o tom sme sa už tiež bavili - je jej politický ťah a kupčenie s jej prijatím. O politických ťahoch typu bez opozície, typu bez verejnej diskusie, bez skutočného objektívneho zdôvodňovania potrieb sme už hovorili a určite budú hovoriť ďalší kolegovia, kolegyne. Zdôrazňujem, že je to zle. Dúfam, že sme si toho všetci vedomí, vyhlásenia niektorých koaličných predstaviteľov a čelných predstaviteľov nášho štátu to aj potvrdzovali, že je zlé, ak sa novela prijme bez podpory opozície a pod nátlakom časti niektorej časti koalície.

Dámy a páni, pôvodne som nechcel hovoriť o postavení Strany maďarskej koalície, ale keďže dva dni sa vyhrocuje tento moment v diskusii v súvislosti s prijatím ústavy a každá strana hovorí svoje, dovoľte mi, aby som zaujal svoje stanovisko. Pán podpredseda Bugár, darmo vytýkate tým, ktorí hovoria o tom, že kupčíte s prijatím ústavy, resp. doslova znásilňujete pri presadzovaní svojich záujmov vládnu koalíciu, keď všetky javy tomu tak nasvedčujú. Možno v skutočnosti si to neuvedomujete, hoci tomu nechcem veriť, ale zoberte si len príklady. Na čele štátu, vlády, tej časti, ktorá má riešiť otázku národnostných menšín, je slovenský občan maďarskej národnosti. Na čele parlamentu, ktorý má na starosti túto problematiku, je slovenský občan maďarskej národnosti. Gro Rady vlády pre národnosti, ktorá má tvoriť odbornú, poradenskú činnosť vlády, je z 22 alebo 23 členov tejto rady 7 príslušníkov maďarskej národnosti. Vonkajší dojem, či chcete, alebo nechcete, tomu tak nahovára.

Pán podpredseda, kolegyne a kolegovia z maďarskej koalície, veď nie zo SNS alebo z SDĽ, alebo z HZDS hovorili, že ak sa neprijme tá alebo oná podmienka, nebudete novelu ústavy podporovať. Veď ste to hovorili vy. Preto sa nedivte, že teraz dostávate spätne od kolegýň a kolegov povedané, že skutočne ste chceli s tým kupčiť a že s týmto kupčíte. Nie je to tak dávno, čo ste, pán podpredseda Bugár, vyhlásili, že Strana maďarskej koalície najdôslednejšie plní programové vyhlásenie vlády. V čom? Len v tom, čo do programového vyhlásenia vlády položila alebo zakotvila vaša politická platforma. To znamená jazykový zákon, župu, fakultu, zvýšené finančné prostriedky a podobne. To sa plní, to je pravda.

Ale, žiaľ, nepočul som vás ani vašich kolegov hovoriť ako členov vlády, ako zodpovedných za rozvoj tohto štátu, akým spôsobom chcete riešiť slovenskú nezamestnanosť, akým spôsobom bojujete proti tomu, aby sa neznižovali pravidelné reálne príjmy, či mzdy, platy našich občanov. Nepočul som vás hovoriť o tom, akým spôsobom chcete zlepšiť zdravotníctvo. Dokonca som vás nepočul ani hovoriť o tom, ako chcete zlepšiť sociálno-ekonomické postavenie niektorých regiónov, vrátane regiónov so zmiešaným obyvateľstvom na našom území. Takže potom aké uznesenie, resp. aké najdôležitejšie zámery vládneho programu plníte v tomto smere vy? Z toho jednoznačne vyplýva, že sa vo verejnosti utvára taký názor, o akom sa dnes aj v tejto miestnosti rokuje, ako vám ho hovoríme.

Alebo si zoberme podstatu charty, ktorú v predchádzajúcom týždni alebo posledných dňoch prijala na podpis naša vláda. Darmo dnes hovoríte, že prijatie tejto novely ústavy nie je podmienka na to, aby ste vytvorili územný celok na národnostnom princípe. Hoci toto už umožňuje, tak ako to tiež bolo zdôraznené, aj doterajšia ústava, keď charta, ktorú ste po celý čas presadzovali, aby sa prijala, má dva základné princípy.

Ten jeden je, že sa menšinové jazyky integrujú do spoločnosti, ale zároveň je, že na jazykovom princípe sa môžu a majú vytvárať územné celky. Teda spojením ústavy a spojením charty je tu jednoznačný dôraz na to, že máte oprávnené požiadavky žiadať Komárňanskú župu. Na jednej strane vládna koalícia tvrdí, že Komárňanskú župu nedovolí, a na druhej strane prijatím týchto noviel alebo tejto charty alebo súčasnej ústavy vám to vlastne jednoducho dáva. Potom sa nedivte, že tieto rozpory verejnosť veľmi pozorne vníma a na základe nich aj reaguje.

O charte, predpokladám, sa ešte zmienim vtedy, keď ju budeme ratifikovať. Podľa posledných informácií, ktoré som počul, to bude v marci, tak verím, že sa viac k tomu vyjadríme. Ale ak sa chcete integrovať, nepočul som ani to, že by ste - a zopakujem to, čo som hovoril včera, keď som bol, verím, nechtiac prerušený v mojom vystúpení s faktickou poznámkou - vtedy prejavili jednoznačnú ústretovosť, o ktorej hovoríte, že by ste skutočne napríklad povedali aj ten článok, ktorý hovorí o právach menšín používať jazyk alebo naučiť sa aj štátny jazyk, že by ste povedali napríklad "dajme novelizáciu ústavy v tom zmysle, že každý občan Slovenskej republiky je povinný ovládať štátny jazyk". Odvolávame sa na všelijaké ústavy, americké a tak ďalej. V Amerike je prax, že kto chce získať štátne občianstvo, musí spraviť skúšky z anglického jazyka a okrem toho musí vedieť aj históriu tohto štátu. Alebo ak chcete, páni, škoda, že nikto z vás nenavrhol návrh napríklad takého charakteru, že poslancom Slovenskej republiky môže byť iba občan Slovenskej republiky, ktorý nie je členom parlamentu iného štátu. Tí, ktorí neviete, o čom hovorím, možno do dvoch rokov pochopíte.

Teraz mi dovoľte, aby som povedal jednu zásadnú výhradu v zmysle intencií, o ktorých hovoril pán navrhovateľ k obsahu samotného návrhu.

Chcem sa dotknúť postavenia tripartity ako systému našej spoločnosti. Téza posilniť kontrolnú činnosť je v podstate najmä z pohľadu doterajšej praxe správna. Kontrolnú činnosť štátu prostredníctvom Najvyššieho kontrolného úradu rozšírme a prehĺbme tam, kde je to potrebné, nie však tam, kde je to nežiaduce. Preto sa nemôžem stotožniť s tým, že rozšírenie kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu je premietnuté v možnosti kontroly verejných rozpočtov tých verejnoprávnych subjektov, ktoré síce nakladajú a hospodária s finančnými prostriedkami a ktoré majú povahu verejných financií, ale sú založené na tripartitnom princípe. Mám na mysli predovšetkým Národný úrad práce, Sociálnu poisťovňu a zdravotné poisťovne.

Dámy a páni, Slovenská republika bola medzi prvými transformujúcimi sa krajinami, ktorá vytvorila tieto inštitúcie na tejto platforme. Bola to nielen súčasť transformácie celej sociálnej sféry, ale aj posilnenie tripartitného systému, ktorý sa začal tiež najdynamickejšie spomedzi transformujúcich sa krajín rozvíjať práve na Slovensku. Zároveň sa tým začal uplatňovať princíp budovania občianskej spoločnosti, teda práve ten princíp, ktorým vy, páni a dámy z koalície, zdôvodňujete potrebu novelizovať ústavu v oblasti samosprávnych orgánov. Tak ako je to vlastne? Na jednej strane decentralizovať, na druhej strane centralizovať, na jednej strane snaha, aj keď veľmi nešťastná, o krok dopredu a na druhej strane robíme krok dozadu. Je to však asi typické pre dnešnú našu spoločnosť.

Podľa môjho názoru ide o zasahovanie do tripartity a jej oslabenie ako systému a oslabenie tohto systému ako celku. Ja sa ani nedivím, že pri dnešnej kolaborácii Konfederácie odborových zväzov so súčasnou vládou túto konfederáciu vôbec neprekvapuje alebo vôbec jej neprekáža, že tento princíp sa chce zaviesť do ústavy. Mám taký dojem, že konfederácia v súčasnom období má iné problémy, ale čudujem sa tiež Asociácii zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky, že sa proti tomuto postoju alebo proti tomu zámeru neohradili. Zdôrazňujem, že to robí vládna koalícia v súčasnom období aj napriek tomu, že práve v týchto orgánoch má svoje kontrolné orgány a má svojich zástupcov, tak v samosprávnych orgánoch, resp. správnych radách, ako v dozorných radách. To znamená, že majú právo kedykoľvek prostriedky, o ktoré má záujem, kontrolovať títo členovia vlády alebo vládnej strany, povedal by som, nielen právo, ale aj povinnosť. Nevidím teda logické a nevidím politicky správne, aby do toho zasahoval Najvyšší kontrolný úrad. Preto nemôžem s navrhovanou koncepciou alebo s navrhovanou tézou v tomto smere súhlasiť.

Vážené dámy a páni, ak prijmeme argumentáciu, že novelou ústavy riešime všetko to, čo dnes nevyhovuje, čo je prekonané, čo sa neuplatňuje, čo sa nerozvíja alebo, naopak, je brzdou alebo je v rozpore so súčasnou praxou, potom sú tu ďalšie momenty ústavy, pri ktorých si kladiem otázku, prečo sa nerealizujú, prečo sa nenovelizujú. Aj keď mi je jasná alebo aj keď som si prečítal úvod predkladateľov, navrhovateľov, ktorí hovoria, že ich snahou nebolo riešiť všetky požiadavky, ktoré by si súčasnosť vyžadovala, napriek tomu sa pýtam, prečo napríklad také právo, ako je právo na prácu nebolo v tomto smere upravené, veď to sa už dávno nedodržiava, že každý občan má právo na prácu. Absolútna nezamestnanosť v niektorých regiónoch je až viac ako 200 záujemcov na jedno voľné pracovné miesto, to jasne potvrdzuje, je logické, pán kolega, že nie som za to, ale to je v intenciách vašej taktiky, v intenciách vašej politiky, preto to nepodporím.

Takisto sa pýtam, ako je to s naším lekárstvom, kde sa hovorí, že máme zdravotníctvo zadarmo, bezplatne. Takisto sa pýtam, ako je to možné v súvislosti s niektorými ďalšími otázkami, ako je otázka v oblastiach kultúry, školstva. Samotní predstavitelia ministerstva sa jednoznačne vyjadrujú, že dnešné financovanie školstva je na hrane ústavy. Prečo teda neriešime takéto citlivé momenty? Už nehovoriac o odmene za prácu, všetci vieme koľko existuje podnikov, koľko, žiaľ, existuje zamestnancov, ktorí niekedy 5 - 6 mesiacov nedostanú mzdu a platy za svoju prácu. Všetci vieme, akým spôsobom klesá reálna mzda a tým aj životná úroveň našich občanov. A teda, kde je to právo na dôstojnú úroveň našich občanov, prečo toto neriešime novelou ústavy? Pochopiteľne to neriešime preto, že by ste na tento stav museli zákonite upozorniť, že ľudia by si uvedomili, že sa nenapĺňa ústava v tomto smere a demaskovali by ste vlastne pravú tvár a podstatu vašej súčasnej politiky, ktorá vedie túto spoločnosť do chudoby, biedy a nedokáže riešiť efektívne, nedokáže riešiť procesy, ktoré sú trebárs zakotvené aj v ústave, tie, o ktorých som hovoril. Znova zdôrazňujem, nie som za to a keby ste s takýmto návrhom aj prišli, nikdy by som ho nepodporil.

Páni a dámy, dovoľte mi, aby som nakoniec poukázal ešte na jeden moment, ktorý by si tiež asi zaslúžil novelu v ústave. Plne sa to vzťahuje na Piatu hlavu ústavy, ktorá je zameraná na zákonodarnú moc. V článku 73 ods. 2 sa uvádza: "Poslanci" (rozumej Národnej rady) "sú zástupcami občanov. Mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi."

Dámy a páni, je to skutočne tak? Plne v tomto smere platí ústava v tom, že poslanci nie sú viazaní príkazmi? Čo hovorí zákon o politických stranách, ktorý vychádza z tejto časti? Je predsa všeobecne známy a dnes ste tu už niektorí potvrdili a vyjadrili, že na čom sa dohodla vaša štvorka, koaličná rada, na čom ste sa dohodli zo straníckej stránky, to platí, a nie svedomie či presvedčenie poslanca. To znamená, že ústava a zákon už dávno neplatí. To znamená, že stranícky princíp sa tu presúva a povyšuje nad princíp ústavnosti. Prečo tento neriešiť v tomto smere? A mohol by som hovoriť o mnohých ďalších veciach, ktoré dnes, žiaľ, idú proti občanovi Slovenskej republiky, idú proti spoločnosti ako takej a ktoré sa neriešia. Netvrdím, že všetko sa musí riešiť ústavou, neriešia sa inými zákonmi, ale ponechávajú sa a riešia sa otázky, ktoré nie sú v súčasnom období ani potrebné, ani nie prioritné.

Aj z tohto pohľadu sa natíska otázka na odpoveď tých prvých mojich otázok, ktoré som hovoril, pre koho sa má robiť novelizácia ústavy, komu má novelizácia ústavy slúžiť a prečo sa to robí. Keďže na toto ste dosiaľ jednoznačne neodpovedali a nevyplýva to ani z návrhov ústavy, keďže návrh ústavy je spracovaný tak, ako sme zdôrazňovali, bez nás, bez našich voličov, keďže návrh ústavy nie je komplexný, je v rozpore s mnohými doterajšími zaužívanou praxou, pridám sa k poslancom Národnej rady, ktorí túto novelu nepodporia.

Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP