Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Hóka.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec L. Hóka:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážená Národná rada,
kolegyne, kolegovia,
vo výbore sme živo diskutovali o návrhu zákona, hlavne čo sa týka vymedzenia pôsobnosti zákona a vymedzenia niektorých pojmov na účely tohto zákona, a to nielen z hľadiska podnikateľov. Zákon kategoricky rozlišuje orgány štátnej správy a orgány územnej samosprávy, čiže obce a združenia obcí. Obce sú zaradené do kategórie podnikateľov, a to bez užšieho vymedzenia.
Výraznou zmenou v prístupe k obciam je, že podľa návrhu zákona môže úrad posudzovať prípadné konania obcí v protisúťažnom konaní. Obec bude postihovaná jednak za obmedzovanie súťaže formou dohody obmedzujúcej súťaž alebo zneužívania dominantného postavenia. Obec môže byť tiež postihovaná za obmedzovanie súťaže podľa zjavnej podpory niektorých podnikateľov alebo iným spôsobom podľa § 40. V tomto prípade úrad tiež posudzuje porušenie zákona v konaní. Vzhľadom na istú osobitnosť postavenia obce sa však môžu vyskytnúť aj prípady obmedzovania súťaže, keď úrad neposudzuje obec v rámci konania alebo obec vôbec nemá právomoci posudzovať činnosť obce z hľadiska zákonov o ochrane hospodárskej súťaže. Úrad neposudzuje obec v rámci konania, ak vykonáva obec úlohy štátnej správy. Úrad tiež nemá právomoc posudzovať všeobecne záväzné nariadenie obce. V ostatných prípadoch však obec bude vystupovať ako podnikateľ. Vo vzťahoch vyplývajúcich z porušenia zákona o ochrane hospodárskej súťaže môže byť aj postihovateľný.
O čom teda hovorí § 40. V § 40 je napísané, že podnikatelia je podľa § 3 ods. 2 písm. b), čiže obce, nesmú zjavnou podporou zvýhodňujúcou určitých podnikateľov alebo inými spôsobmi obmedzovať súťaž. Je to veľmi hmlisté a podľa môjho názoru nie je to jednoznačné, čo to znamená zjavná podpora alebo iný spôsob. Ak to podľa posúdenia úradu teda urobia obce, môžu byť postihovateľné podľa § 38, kde je povedané, že úrad uloží za porušenie ustanovenia § 40 podľa tohto zákona pokutu podnikateľovi do 10 % obratu podľa § 10 ods. 3 za predchádzajúce uzavreté účtovné obdobie a podnikateľovi, ktorý za predchádzajúce uzavreté účtovné obdobie nedosiahol obrat do výšky 10 tis. korún alebo poprípade ktorý nemá žiadny obrat alebo nie je možné uňho obrat vyčísliť, do výšky 10 mil. korún.
O čom je to vlastne? Poviem vám to tak trošku zjednodušene. Príde istý podnikateľ do tej či onej obce s návrhom, že chce zriadiť erotický salón. Obecné zastupiteľstvo povie, nie, nesúhlasíme, sme malá obec, máme určité svoje kritériá, odmietneme to. Ak to obecné zastupiteľstvo odmietne, ten istý podnikateľ podá podnet na úrad, úrad to prešetrí a v rámci konania môže uložiť obciam pokutu až do výšky 10 mil. korún, lebo obmedzujú súťaž. Nie je to stanovené jednoznačne v zákone, aby ste to rozumeli, o čom teda tu diskutujeme.
Na druhej strane musíme konštatovať, že prevažná väčšina, povedzme, takých 85 % obcí na Slovensku ani nemá svoj rozpočet vo výške 10 mil. korún. Diskutovali sme o tom, ja som nedokázal presadiť svoje názory ani v rámci výboru, nesnažím sa to urobiť ani tu, ale vážené kolegyne, kolegovia, rozmýšľajme nad tým.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Hlasovať sa bude teda až neskôr, s tým, že ďakujem aj pánovi navrhovateľovi, pánovi podpredsedovi vlády aj pánovi spravodajcovi za spoluprácu.
Pokračovať budeme druhým čítaním o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia.
Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 811, spoločnú správu máte ako tlač 811a.
Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní pani poslankyňa Angelovičová.
Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.
Poslankyňa M. Angelovičová:
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
cieľom predloženého návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia (tlač 811), je stabilizovanie výšky poplatku u stredných a veľkých znečisťovateľov ovzdušia, ktorí spotrebúvajú domácu produkciu uhlia na úrovni poplatkov roku 2000. Týmto návrhom sa sleduje riešenie dvoch veľmi vážnych problémov: po prvé stabilizácia ťažby hnedého uhlia v Slovenskej republike na úrovni ťažobných možností a po druhé zachovanie alebo udržanie zamestnanosti v Hornonitrianskych baniach, a tým aj v Elektrárni Nováky, Pórobetóne, Ipore a v ďalších prevádzkach, závodoch, firmách regiónu Hornej Nitry.
K bodu 1. V súlade s prijatým uznesením číslo 5/2000 k energetickej politike Slovenskej republiky bola vo vláde Slovenskej republiky 12. 7. 2000 prerokúvaná správa o programe ďalšej ťažby uhlia na Slovensku, ku ktorej bolo prijaté samostatné uznesenie číslo 559 z roku 2000.
Uvedené uznesenie ukladá v bode C.1 ministrovi hospodárstva Slovenskej republiky v súlade so smernicou číslo 96/92 Európskej komisie o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou stanoviť prednostný výkup elektriny z elektrární, ktoré spaľujú hnedé uhlie v pomere k celkovej ročnej spotrebe elektriny takto: 10 % do roku 2005, 8 % v rokoch 2005 až 2010, 6 % po roku 2010.
V smernici číslo 96/92 Európskej komisie v bode 4 je uvedené: "Členský štát môže z dôvodu bezpečnosti dodávky stanoviť, že pri prevádzke musí byť daná prednosť výrobným zariadeniam spaľujúcim domáce primárne energetické zdroje v rozsahu nepresahujúcom v ktoromkoľvek roku 15 % celkovej primárnej energie potrebnej na výrobu elektriny spotrebovanej v príslušnom členskom štáte."
Hornonitrianske bane žiadali dňa 18. 8. 2000 ministra hospodárstva Slovenskej republiky o rozhodnutie na vydanie predchádzajúceho súhlasu zabezpečujúceho udelenie prevádzkovej licencie po kolaudácii zdroja výstavba energetického zariadenia na základe zákona číslo 70/1998 Z. z. A nová elektráreň zabezpečí inštalovanou novou technológiou, optimalizovaním palivového transportu s využitím existujúcich skladových plôch banského areálu ekonomicky efektívnu výrobu elektrickej energie vo výške 7 % z celkovej spotreby v Slovenskej republike s opatrením obmedzujúcim alebo zabraňujúcim znečisťovanie životného prostredia. Nová elektráreň nebude predstavovať zvyšovanie výkonu, ale bude náhradou za dožívajúce už neekonomické a neekologické bloky.
K bodu 2 - zasahovanie alebo zachovanie zamestnanosti. Predložený návrh skupiny poslancov nadväzuje na Národný plán zamestnanosti, ktorý bol predmetom rokovania vlády Slovenskej republiky dňa 8. 11. 2000. Zároveň je súčasťou priority vlády - riešenia zamestnanosti.
Predložený návrh zákona bol prerokovaný v Rade hospodárskej a sociálnej dohody dňa 24. 11. 2000 s nasledovnými závermi: Rada nedospela k dohode z dôvodu nesúhlasu rezortného ministra životného prostredia. Konfederácia odborových zväzov súhlasí a Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení súhlasí s predloženým návrhom zákona.
Chcem ešte uviesť, že skupina poslancov Národnej rady podpísaná pod návrhom zákona súhlasí s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tak, ako sú uvedené v spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na záver odôvodnenia predloženého návrhu skupiny poslancov na vydanie predmetného zákona chcem zdôrazniť, že jeho schválením neklesne ťažba hnedého uhlia z 3 747 tis. ton, ktorá bola v roku 1999, na asi 1 860 tis. ton už v roku 2003. Ďalej, nezníži sa počet zamestnaných o 4 400 a nevznikne negatívny dopad na obchodnú bilanciu štátu v dôsledku potreby pokrytia výpadku ťažby hnedého uhlia dovozom asi o 1 051 409 tis. Sk vypočítaných na úrovni cien v roku 1999.
Na základe uvedeného odôvodnenia predmetného návrhu zákona a odôvodnenia pri prvom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky vás úctivo žiadam o jeho schválenie.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pani poslankyni za uvedenie návrhu. Žiadam ju, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov.
Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi z výboru pre životné prostredie a ochranu prírody pánu poslancovi Jozefovi Zlochovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec J. Zlocha:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
dovoľte mi, aby som vás na základe poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestorského výboru pri prerokúvaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia (tlač 811), informoval o výsledku rokovania výborov Národnej rady k tomuto návrhu zákona a o návrhoch a stanovisku gestorského výboru obsiahnutých v spoločnej správe k tomuto návrhu uvedenej ako tlač 811a, ktorú máte pred sebou.
Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia (tlač 811), bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestorského výboru číslo 170 zo dňa 30. januára 2001.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 1205 zo 14. decembra 2000 pridelila návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia (je to tlač 811), týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Gestorský výbor nedostal žiadne stanovisko poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, oznámený v súlade s § 75 ods. 2 a § 79 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia (tlač 811) odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi výbory Národnej rady Slovenskej republiky: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval uvedený návrh dňa 16. januára 2001 a neprijal platné uznesenie výboru.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte uvedené pod bodmi 1 až 3 v časti IV spoločnej správy (je to tlač 811a). Z toho dôvodu ich osobitne čítať nebudem. Podotýkam však, že stanovisko gestorského výboru je uvedené pri každom z pozmeňujúcich návrhov.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu spravodajcovi.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Dostal som písomnú prihlášku pána poslanca Juriša, ktorému odovzdávam zároveň aj slovo. Dávam mu slovo. Až potom otvorím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Preto žiadam všetkých poslancov, aby sa zatiaľ nehlásili.
Pán poslanec Juriš, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec A. Juriš:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
vážení hostia,
čistá voda, pôda, ovzdušie, zdravé, nezávadné potraviny čo najmenej narušená príroda, to je to zdravé životné prostredie, po ktorom každý túži, to je základ zdravia každého obyvateľa tejto planéty. Podľa zásad trvalo udržateľného rozvoja dá sa zladiť hospodárska činnosť so zachovaním kvality životného prostredia, dá sa to vyjadriť aj heslom, čo nie je ekologické, nie je ani dlhodobo ekonomické. Zatiaľ si nerobím žiadne ilúzie o stave životného prostredia vo všetkých hlavných zložkách. A nieže by sa aspoň ten stav zlý stabilizoval, ale aj v súčasnej dobe sa neustále zhoršuje, najmä celosvetovo.
Určité krajiny spravili, samozrejme, pokrok, ale veľké množstvo krajín a snáď tie rozhodujúce stále ešte nemajú buď na to ekonomickú silu alebo ani morálno-právnu. Preto sa stretávajú odborníci i politici z celého sveta, radia sa a rozhodujú o zastavení ničenia životného prostredia, aby ľudstvo mohlo žiť ďalej, zdravo na tejto planéte. Vo svete je veľa konfliktov, i vojenských a často o prírodné zdroje. A ešte aj v tomto storočí, myslím, ich bude veľa, najmä o vodu, poprípade prírodné zdroje z mora, ale aj z hľadiska čistoty ovzdušia.
A nie je to dobré momentálne ani v našej krajine, celkom všetko v poriadku. Stav životného prostredia na Slovensku nie je uspokojivý. Vidíme to na zdraví obyvateľov a vidíme to aj v potrebách na financie na zdravotníctvo. A stále si myslím, že na to zdravotníctvo máme málo peňazí. Ale ja si myslím, že skoro všetci by ste radšej boli zdraví a neliečení v pekných nemocniciach a drahými liekmi. Stále sme svedkami porušovania zákonov o životnom prostredí a slabším právnym vedomím občanov najmä v oblasti prírody a krajiny. Veľmi často sú rôzne ekologické havárie u nás, požiare, znečisťovanie povrchových a podzemných vôd, poškodzovanie živej i neživej prírody a teraz tu máme legislatívny návrh zákona, aby sme zákonnou normou predĺžili stav znečisťovania ovzdušia a vedomého poškodzovania ovzdušia, lesov, ale, to najdôležitejšie, i zdravia občanov, najmä detí, to sú hlavne choroby horných dýchacích ciest. My vieme, že zdravotný stav občanov a najmä detí na Hornej Nitre nie je najlepší.
Skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky predložila návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia. Predmetom zmeny je zníženie poplatkov za znečisťujúce látky zo spaľovania uhlia, keď podiel domáceho hnedého uhlia bude viac ako 30 % v danom roku. Dochádza tým k neodôvodnenému zvýhodňovaniu iných technologických procesov, ako aj energetických zdrojov na báze iných palív, resp. dovezeného uhlia. Základné právne predpisy...
(Ruch v sále.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec, počkajte chvíľu, ak vás môžem prerušiť.
Pán poslanec Osuský, nehnevajte sa, to sa nerobí.
Poslanec A. Juriš:
Základné právne predpisy o ochrane ovzdušia, najmä zákon číslo 391/1991 Zb. o ovzduší a nadväzujúce predpisy, ktorými boli určené emisné limity, a zákon číslo 311/1992 o poplatkoch, ktorý bol nahradený zákonom číslo 401/1998 Z. z., sú v platnosti už bezmála desať rokov.
Najneskorší termín zabezpečenia emisných limitov bol zákonom o ovzduší stanovený do 31. 12. 1998. To bol ešte federálny zákon, ktorý platil po rozdelení republiky na území oboch republík. V Českej republike to dokázali, tento zákon naplniť, buď zrekonštruovali teplárenské zariadenia a dostali sa do limitov, alebo ktoré sa rozhodli zrušiť, tie zrušili. Ten časový limit bol pomerne veľký, v Českej republike to dokázali, my nie. Bolo by treba opýtať sa, prečo my sme to nedokázali.
Vzhľadom na tú nepriaznivú situáciu v zabezpečovaní platných emisných limitov do 31. 12. 1998 vláda prijala na základe podnetu sektora energetiky uznesenie číslo 229 z 1. 4. 1997, ktorým uložila ministrovi životného prostredia riešiť situáciu vzniknutú a predložiť návrh úpravy dotknutých právnych predpisov. Úloha bola splnená zákonom číslo 393/1998 Z. z., ktorým bol novelizovaný zákon číslo 309/1991 Zb. o ovzduší. Týmto sa vytvoril ďalší časový priestor až do 31. 12. 2006 na zabezpečenie potrebných opatrení pre tie zdroje znečisťovania ovzdušia, ktorých prevádzkovateľ nebol schopný zabezpečiť dodržanie emisných limitov. Zároveň bol prijatý nový zákon o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia, ktorý mal formou zvýšených poplatkov pre zdroje, ktoré neplnia emisné limity, stimulovať prevádzkovateľov zákonom povolený termín skracovať. Súčasne nový zákon o poplatkoch valorizoval infláciou znehodnotené sadzby poplatkov za jednotlivé znečisťujúce látky.
Tu by som k tomu chcel toľko povedať, že my sme nedokázali to, naplniť zákon do toho roku 1998. Potom sme si to predĺžili do roku 2006. Ale prečo? Preto sme to nedokázali, lebo vraj sme nemali dostatok financií. A prečo sme nemali financie? No preto, že sme stavali Mochovce 1, 2. Skoro všetky peniaze zo slovenskej energetiky skoro išli na dostavbu Mochoviec, nakoniec sme si ešte aj zobrali veľké pôžičky na dostavbu Mochoviec a na rozostavanie Mochoviec 3, 4 a teraz sa divíme, že od 1. februára musíme zvyšovať ceny elektrickej energie.
(Hlasy zo sály.)
Ale, ja viem, že tie pôžičky sú obrovské. Tak neplaťme tie pôžičky, keď nie sú veľké. Tie pôžičky sú obrovské a Slovenské elektrárne nemajú peniaze. Je tu štátna záruka, tak to musí platiť štát.
Situácia je taká, že tým, že sme nevybudovali odprašovacie a odsírovacie zariadenia v Elektrárni Nováky, Elektrárni Vojany, týka sa to najmä Elektrárne Nováky, baníci vraj nebudú mať prácu. A preto, aby mali prácu, tak znížme poplatky, aby uhlie bolo konkurencieschopné a podobne. Nie, tu tlačia Slovenské elektrárne, aby nemuseli platiť tie poplatky.
Predloženým návrhom novelizácie zákona o poplatkoch sa stráca celá filozofia zákona o poplatkoch, ktorým sa mal dosiahnuť serióznejší a zodpovednejší prístup prevádzkovateľov zdrojov znečisťovania v hľadaní prijatých opatrení na zabezpečenie emisných limitov a zreálnenie hodnoty poplatkovej sadzby v súlade s infláciou.
Negatívne argumenty k predloženému návrhu novelizácie zákona číslo 401/1998 Z. z. možno zhrnúť do týchto bodov: nesystémový prístup k problému riešenia odbytu domáceho hnedého uhlia - hospodársky problém sa rieši na úkor ochrany životného prostredia -, zmena právneho predpisu v pomerne krátkom časovom období - zákon číslo 401/1998 Z. z. nadobudol účinnosť len pred rokom, 1. januára 2000 -, trvalé zvýhodnenie všetkých prevádzkovateľov zdrojov znečisťovania ovzdušia spaľujúcich domáce palivo aj po roku 2007 - títo prevádzkovatelia budú platiť poplatky o 40 % nižšie ako ostatní prevádzkovatelia a stráca sa tým motivácia, aby vykonali potrebné opatrenia.
Prijatím predloženej novelizácie pôjde o precedens, ktorý môže vyústiť do opakovaných pokusov ovplyvňovať legislatívu ochrany ovzdušia, ktorá je v súčasnosti vo veľkej miere kompatibilná s vyspelým zahraničím a Európskou úniou podľa aktuálnych problémov toho-ktorého výrobného sektora.
Predpoklad zhoršenia kvality ovzdušia. Aj tí prevádzkovatelia, ktorí doteraz nepoužívali domáce uhlie, s veľkou pravdepodobnosťou využijú túto možnosť, aby sa vyhli vyšším poplatkom.
Nie je možné súhlasiť s dlhodobou plošnou možnosťou používania paliva s vysokým obsahom síry bez ekologických opatrení. Smernica Európskej únie číslo 1988/609 o obmedzovaní emisií z veľkých zariadení na spaľovanie palív umožňuje výnimku pri spaľovaní domáceho hnedého uhlia, ak napriek použitiu najlepšie dostupnej technológie, ale nie neprimerane drahej, sa nemôžu vzhľadom na kvalitu domáceho paliva zabezpečiť emisné limity. Návrh novely zákona chce zakonzervovať používanie domáceho paliva bez akýchkoľvek obmedzujúcich opatrení. Bude to znamenať chrlenie spalín z energetických zdrojov s obsahom 8 tis. až 10 tis. miligramov oxidov síry na meter kubický.
Slovenská republika podpísala protokol o znížení acidifikácie, eutrofizácie a prízemného ozónu, v zmysle ktorého okrem zníženia celkových emisií príslušných znečisťujúcich látok treba zabezpečovať aj plnenie emisných limitov. Podľa tohto protokolu bude musieť Slovensko znížiť emisie oxidov síry zo súčasných 172 tis. ton za rok na 110 tis. ton v roku 2010. Predkladaný návrh sťaží dosiahnutie tohto cieľa podporou používania menej kvalitného domáceho paliva a znečistenia splodín, spalín, čo môže spôsobiť nezníženie emisií oxidu siričitého.
Prijatie uvedených zmäkčujúcich zmien v legislatíve ovzdušia v súvislosti s prípravou začlenenia Slovenskej republiky do Európskej únie a postupného preberania smerníc Európskej únie do našej legislatívy a plnenie protokolu o znížení acidifikácie, eutrofizácie a prízemného ozónu môže negatívne ovplyvňovať naše integračné snahy. Ochrana životného prostredia je jednou z oblastí, na ktorú kladie Európska únia zvýšený dôraz.
Riešenie uvedeného problému by nemalo ísť cestou zmäkčovania ekologických zákonov, aj keď len vo vzťahu k vlastnému domácemu palivu, ale vytvorením ekonomických podmienok na dobudovanie ekologických zariadení u rozhodujúceho spotrebiteľa - to je Elektráreň Nováky -, kde by bola sústredená spotreba domáceho energetického paliva. Uvedené riešenie by korešpondovalo aj so zahraničnou praxou centrálneho spaľovania hnedého uhlia čo najbližšie k miestu ťažby.
Tu treba ešte povedať takéto pozadie. Slovenské elektrárne majú 62 % zdrojov, ktoré spĺňajú limity. Pri tuhých znečisťujúcich látkach je to 71 % zdrojov, ale pri oxide síry je to len 49 % zdrojov. Je to zhruba okolo 1 090 megawattov hodín. A to je jedna dvojka Elektrárne Nováky, jedna dvojka Elektrárne Vojany. Slovenské elektrárne tie zvyšné, 50 %, ktoré nespĺňajú limity v oxide siričitom, majú priemerne životnosť do roku 2006. Je to najmä K 1, K 3 v ENO A Nováky a bloky 3, 4, Elektráreň Nováky B, ale aj Vojany 3, 4, aj Tepláreň Košice.
Tu treba povedať, že Slovenské elektrárne niežeby nerobili celkom nič. Za posledné roky do odprášenia a odsírenia a zlepšenia životného prostredia vynaložili okolo 19 mld. korún. Keby boli však vynaložili o trochu viac, tak by spĺňali tieto limity a baníci na Hornej Nitre by mali zabezpečenú prácu. Ale keď tie peniaze niekde inde delegovali, tak baníci sa musia pýtať, prečo sa nebudovali tie odsírovacie a odprašovacie zariadenia u nás. Veď tie peniaze za výrobu elektrickej energie a spotrebu boli. Zase musím povedať, bolo to zase smerované do atómových elektrární na rekonštrukciu V 1 a na budovanie Mochovce 1, 2, poprípade už aj 3, 4, lebo aj tam sa už preinvestovali peniaze. A keď tu nebudú robiť žiadne opatrenia do roku 2006, vtedy v rámci dohôd budeme likvidovať V 1. A naraz povedia: "Vidíte, odstavili sme zlé elektrárne, ktoré znečisťovali, odstavili sme V 1, no musíme dobudovať trojku, štvorku Mochovce." A budeme pred hotovým problémom - zase obrovské náklady a zase drahšia elektrina. Baníci robotu nebudú mať a výsledok bude - keď budeme mať drahú elektrickú energiu, musíme mať lacnú pracovnú silu, aby sme sa uplatnili na trhu práce v európskom spoločenstve. A chceme to? Dúfam, že nie.
Preto vzhľadom na uvedené dôvody budem hlasovať proti prijatiu tejto novely zákona o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia a navrhujem vám, vážení kolegovia, aby ste tiež nepodporili tento návrh.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána poslanca sa s faktickou poznámkou hlási pán poslanec Mesiarik. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.
Pán poslanec, máte slovo.
Poslanec M. Mesiarik:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Samozrejme, v žiadnom prípade nechcem brať, by som povedal, právo na názor pána poslanca a v mnohom s ním súhlasím, pretože skutočne niektoré veci sú choré už niekoľko rokov z hľadiska tej previazanosti. Možnože i samotná privatizácia mohla byť v tejto oblasti iná, že sa mohli prepojiť tieto vzťahy a nebol by problém akosi nejaký mimosubjektový medzi uhoľným baníctvom a medzi elektrárňami.
Len jedno chcem zdôrazniť, pán poslanec, že Boh nás chráň a skutočne Boh nás chráň, keby sme sa vydali cestou, ja neviem, len hľadania tých chýb v minulosti alebo cestou, že by sme začali sami seba, ako sa hovorí, požierať v oblasti životného prostredia, pretože predsa len musíme mať na zreteli a na pamäti aj to, aké sú naše sily. A to sme aj nedávno hovorili pri zákone o odpadoch. Tým nechcem v žiadnom prípade tento problém zľahčovať, pretože viem, čo takéto znečisťovanie vie v regióne urobiť. Takže je potrebné skutočne túto vec brať trošku z vyššieho hľadiska.
Myslím si, že práve schválením tejto novely by sme mali vytvoriť a vytvárame aj to, o čom ste, pán poslanec, hovorili, a veľmi správne, aby sme donútili výrobcov elektrickej energie investovať, aby mali čas urobiť také zmeny, aby to spaľovanie bolo menej škodlivé alebo vôbec nie škodlivé.
Chcel by som ešte poprosiť. Je pravda, že veľmi vážny problém je sociálny, aj táto oblasť, ale je to aj strategický problém. Ak si dobre pozriete energetickú koncepciu, ak sa dobre nad tým zamyslíte, Elektráreň Nováky je jediná tohto druhu. A ak zatiaľ ešte nemáme obrannú koncepciu spolu s NATO, ale ak by došlo k niečomu, bude to jediné ohnisko, ktoré vie vyrábať na určitých niekoľko kilometrov štvorcových aj pre vojenský priemysel, aj pre obranu, aj pre republiku v prípade ohrozenia, pretože tam sa vyťaží, tam sa aj vyrobí.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Juriš bol jediný písomne prihlásený, preto otváram možnosť prihlásiť sa.
(Hlasy z pléna.)
Pán poslanec, nehnevajte sa, ale ak chcete reagovať, tak máte zatlačiť včas tlačidlo.
Takže, nech sa páči, máte slovo, pán poslanec Juriš.
(Ruch v sále.)
Na to je rokovací poriadok.
Poslanec A. Juriš:
No ja by som k tomu asi toľko povedal, že ten terén poznám. Ja som päť rokov býval na Hornej Nitre a som tam mal snáď prvý včely od Novák, tak viem, čo včely, že sú indikátorom stavu životného prostredia. A okrem toho sa tam robili aj výskumy na stave zdravia detí. Deti z Hornej Nitry v priemere o rok zaostávali za svojimi spoluvrstovníkmi z iných oblastí Slovenska. Čiže nie je to úplne zanedbateľné. A nehovorím tie ostatné aspekty.
Ja som toho názoru, že tie poplatky, čo by zaplatili Slovenské elektrárne za znečisťovanie ovzdušia a prišli by do Slovenského fondu životného prostredia, by sa späť vrátili na rekonštrukciu, na odprášenie a odsírenie a ešte niečo aj navyše.
Čiže len Slovenské elektrárne skutočne hrajú na to - vydržať to ešte tri-štyri roky, potom to zavrieme a budeme stavať atómku Mochovce. A baníci budú stejne mimo zamestnania. Čiže pouvažujme nad tým, či nie je správnejšie, aby sa budovali tie odsírovacie a odprašovacie zariadenia, aby aj tí baníci mali do budúcna prácu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Pán spravodajca sa hlásil, pán poslanec Dzurák, pán poslanec Osuský, pán poslanec Ambróš.
(Ruch v sále.)
No tak nestláčajte ten gombík, stačí raz. No nehnevajte sa, ak sa toto nenaučíte, nedostanete slovo. No to je rokovací poriadok. Ak nebudete na tabuli, tak ste sa neprihlásili. No nehnevajte sa, dva a pol roka ste poslancom, to musíte vedieť.
Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.
Prvý vystúpi pán poslanec Zlocha, posledný pán poslanec Ambróš.
Poslanec J. Zlocha:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
pôvodne som bol presvedčený, že nebudem nejako výraznejšie reagovať a vystupovať k tejto problematike, pretože som už viackrát vystúpil a hovoril som aj o dôvodoch, pre ktoré podporujem túto novelu zákona.
Po vystúpení pána poslanca Juriša som nútený vystúpiť, pretože vo svojom vystúpení on použil množstvo argumentov nesprávnych, nepravdivých, a, môžem povedať, aj poloprávd. Pán poslanec Juriš bol totiž jedným z autorov tej sprísnenej novely zákona, ktorú sme tu prijali v roku 1998. Veľmi dobre si pamätám, že ministerstvo životného prostredia, súc si vedomé toho, že mnohí znečisťovatelia sa nebudú vedieť vysporiadať s emisnými limitmi, pripravilo takú novelu zákona o poplatkoch, bola to aj novela zákona o ochrane ovzdušia v roku 1998, ktorá bola prijateľná aj pre znečisťovateľov, teda aj pre Slovenské elektrárne, aj pre našich baníkov. Vtedy na rokovanie výboru pre životné prostredie prišiel pán poslanec Juriš a nakoniec ešte niektorí ďalší poslanci, a s pozmeňujúcimi a sprísňujúcimi návrhmi, ktoré v podstate budú príčinou toho, že naše uhoľné baníctvo by malo končiť. Vidieť to v tej prijatej novele zákona a v príslušných koeficientoch.
Ja som už čísla hovoril. Výrazne sa zvyšujú od roku 2000 poplatky za znečisťovanie ovzdušia. Tie poplatky platia Slovenské elektrárne. V minulom roku to bolo vyše 70 miliónov, asi 72 miliónov. V tomto roku by to malo byť asi 120 miliónov, v ďalšom roku už viac ako 150 miliónov. Slovenské elektrárne, samozrejme, by sa mohli vykašľať na odber uhlia od slovenských producentov a odoberať kvalitnejšie hnedé uhlie z Českej republiky alebo ešte z iných krajín. Neplatili by poplatky, ale baníci by museli zatvárať bane už tento rok, pretože, upozorňoval som na to, polovicu poplatkov za znečisťovanie ovzdušia za Slovenské elektrárne platia Hornonitrianske bane. A ak oni majú zaplatiť 30 miliónov, 50 miliónov alebo 100 miliónov korún, samozrejme, to sa odrazí na príprave ťažby a na bezpečnosti. A asi nechceme, aby naši baníci vystavovali svoje životy preto, aby mohli zaplatiť poplatky za Slovenské elektrárne.
Pán poslanec hovoril mnoho nepresností, napríklad o tom, že ak by sme sa odvážili prijať takéto opatrenie, tak nás neprijmú do Európskej únie. To nie je pravda, pán poslanec. Vo výbore som predložil štatistické výsledky o produkcii škodlivín v jednotlivých krajinách Európskej únie, na Slovensku, v Českej republike, v Poľsku a v Maďarsku.
Mali by ste si pozrieť aspoň správu o stave životného prostredia za rok 1998. A tam by ste videli, že emisie oxidov síry od roku 1989 do roku 1998 sa u nás znížili o viac ako 62 %. Je to málo? Nájdete málo krajín v Európe, ktoré majú takéto výsledky, skutočne. Prašné emisie sa znížili o viac ako 80 %, oxidy dusíka asi o 45 % a oxid uhoľnatý o necelých 30 %.
My sme pristúpili k dohode o znižovaní emisií síry. Plníme ju, dokonca znižujeme alebo plníme podmienky aj dodatkového protokolu v znižovaní emisií síry a určite v tomto trende budeme pokračovať aj v ďalšom období. Samozrejme, prístup k životnému prostrediu a k znižovaniu emisií je celosvetovo pozitívny v tom, že sa znižujú emisie, ale, samozrejme, všetky krajiny sa ich snažia znižovať podľa svojich možností.
Spomínal som tu pri svojom poslednom vystúpení k tejto problematike, že aj v Spojených štátoch amerických a v mnohých iných vyspelých krajinách sveta podmieňujú opatrenia a prístup k rôznym medzinárodným dohodám svojimi možnosťami. Zdôrazňujem, na mimoriadnom zasadaní Organizácie Spojených národov vystúpil prezident Spojených štátov amerických, bývalý prezident, pán Clinton a hovoril - bolo to k pripravovanej konferencii o klimatických zmenách v Kjóte -, že sa budú musieť spýtať občanov Spojených štátov amerických, či si môžu takéto opatrenia dovoliť. Neberte to, akože ja by som chcel bojovať proti Spojeným štátom americkým, ale oni sú všeobecne uznávaní alebo považovaní za jedného z najväčších alebo najväčšieho producenta aj látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu, aj látok, ktoré poškodzujú alebo zapríčiňujú klimatické zmeny. A mohol by som uviesť ešte viacero krajín, ktoré sa správajú obdobným spôsobom. Teda ani zďaleka týmto krokom nebudeme limitovaní alebo nebude to zábrana pre vstup do Európskej únie.
Pokiaľ sa týka zdravotného stavu, aj to som zdôrazňoval. Stav životného prostredia nie je jediným dôvodom alebo jedinou príčinou zlého zdravotného stavu. Podľa zdravotníckej štatistiky máte možnosť si to preštudovať, môžem vám to doniesť a ukázať. Priemerné veky dožitia sú u nás najvyššie v oblastiach najviac zaťažených, teda v Bratislave, na Hornej Nitre, v Prievidzi, v Trenčíne a napríklad v Košiciach. Je to určite paradox. Myslíte si, že najviac sú zaťažení práve emisiami z Elektrárne v Zemianskych Kostoľanoch práve na južnom Slovensku? Na celom južnom Slovensku, dajme tomu, od okresu Galanta, Dunajská Streda až po Trebišov sú najnižšie priemerné veky dožitia sa. Prečo? Určite sú tam aj iné príčiny a určite je to aj systém stravovania, systém pestovania poľnohospodárskych plodín, ale aj systém zdravotnej starostlivosti. V Bratislave napríklad a špeciálna je...
(Reakcie z pléna.)
Neusmievajte sa, pán poslanec, to sú overené údaje.
Najhoršie výsledky v Bratislave sú napríklad v chorobách horných ciest dýchacích a je to hlavne v Petržalke. Myslíte si, že aj tu sa nám výrazne prejavuje vplyv elektrárne na Hornej Nitre? Vôbec nie. Určite je to vplyv systému života, chemikálií v ovzduší, ktoré sa tu vyskytujú, ale aj pôsobenie alebo zanedbávanie ochrany, teda nekosenie tráv a rozmnožovanie sa rôznych...
(Hlasy z pléna.)
Presne takto, áno, to sú alergie, pán poslanec. A spýtajte sa alergológov v Bratislave, či vám to nepotvrdia, špeciálne pre toto.
A sú to aj rôzne prechemizované potraviny, ktoré sa používajú. Každé druhé až každé tretie dieťa v Bratislave trpí alergiami. Určite sú tie príčiny ďaleko širšie.
Hovoriť o tom, že by naše elektrárne neinvestovali do zlepšovania podmienok, je takisto hlúposť. Samozrejme, investovať môžu toľko, koľko majú. V Elektrárni Nováky máme odsírené dva bloky. Máme, myslím, že v dvoch blokoch, zmenenú technológiu, je tam fluidné spaľovanie. Ale oni nemali viac peňazí, viete veľmi dobre o zaťaženosti Slovenských elektrární, aby modernizovali bloky ďalšie.
A tu sme práve pri jednom bode, ktorý môže pomôcť pri riešení situácie. Práve v návrhu Hornonitrianskych baní sa uvažuje, že oni postavia novú fabriku s novou technológiou a budú môcť vlastne používať svoje uhlie aj naďalej. A to je postup alebo prístup, ktorý je využívaný aj v iných krajinách.
Môžem vás ubezpečiť, že ďaleko viac oxidov síry a oxidov dusíka a prachu produkujú v Poľsku, produkujú v Českej republike, produkujú v Maďarsku, teda krajiny, ktoré sú v prístupe k Európskej únii o krok pred nami. A nehovorím o niektorých krajinách Európskej únie, či je to napríklad Španielsko alebo Luxembursko, ktoré sú jednými z najväčších producentov emisií, ale aj používateľov, aj producentov hnedého uhlia.
V Českej republike, pokiaľ viem, svoje hnedouhoľné bane nezatvárajú. Naopak, pokračujú v ťažbe a otvárajú ďalšie a ďalšie. A takisto svoje tepelné elektrárne ešte nezastavili, napriek tomu, že už svoju elektráreň v Temelíne dali do skúšobnej prevádzky.
Pán poslanec Juriš sa viackrát záporne vyjadril, dalo by sa povedať, k energetickej koncepcii a k budovaniu atómových elektrární. Pán poslanec, či chceme, či nechceme, atómové elektrárne produkujú skutočne najmenej škodlivín. Aj keď, samozrejme, ten koncový produkt je tam nedoriešený, ale na Slovensku si ho ako-tak riešime. Máme úložiská na dočasné uloženie vyhoretého jadrového paliva. Máme takisto moderný sklad na rádioaktívne odpady a vláda, pokiaľ viem, prijala koncepciu, že sa bude u nás budovať podzemný sklad pre vyhoreté jadrové palivo. Samozrejme, náklady v Mochovciach nie sú nízke, ale tam bol vypracovaný určitý projekt, určitý zámer.
A to nebola naša vláda, ktorá rozostavala aj bloky 3 a 4. Samozrejme, tam sa počítalo so štyrmi blokmi s ohľadom na životnosť, ktorá je v Jaslovských Bohuniciach. A tam už je preinvestovaných okolo 15 miliárd alebo 20 miliárd korún. Rozumný človek by uvažoval nad tým, ako to využijeme ďalej, či tam budeme stavať alebo nebudeme.
V poslednom období sa objavovali správy o prístupe v celom svete k budovaniu atómových elektrární. Nemení sa alebo nekončí sa prístup k budovaniu alebo k výrobe elektrickej energie v atómových elektrárňach. Vo Francúzsku možno už 80 % elektrickej energie vyrábajú v atómových elektrárňach, bez problému. Určite je to úroveň techniky a technológie.
Ja by som, zaklopem, nechcel predbiehať, ale prvé dva bloky, jeden sa dokončil počas nášho pôsobenia v Mochovciach, druhý dokončila vaša vláda, pracujú bez poruchy a vyrábajú elektrickú energiu, ktorá výrazne pomáha k riešeniu deficitu elektrickej energie na Slovensku.
Nemali by sme zrejme jednoznačne a jednoducho a, dovolím si tvrdiť, povrchne riešiť situáciu a odsudzovať niektoré problémy, ktoré sú. Koniec koncov, riešenie zabezpečenia energetiky je starosťou vlády. Určite za podpory poslancov parlamentu by mala pristupovať k riešeniu problémov, ktoré na Slovensku sú. My by sme ju zrejme v tomto mali podporovať, nemali by sme prichádzať s nejakými nepodloženými voluntaristickými a, neviem akými, inými návrhmi, aby sme boli dobrí pred niekým, ale na druhej strane budeme rozmýšľať, čím budeme svietiť, čím si budeme zohrievať a podobne.
Nemali by sme zabudnúť na to, že uhlie na Slovensku je v podstate jediný zdroj energetický, ktorý máme z tuhých palív. Nafty ťažíme z našej spotreby asi 0,5 %, plynu okolo 5 %, tuhých palív okolo 10 %. Hydroenergetický potenciál našich riek je využitý asi na 60 %. Vy si snáď nemyslíte, že chceme budovať, že nás zachránia veterné elektrárne alebo malé vodné elektrárne? Samozrejme, aj to je jedna z možností, ale zasa sa pozerajme na to z hľadiska ochrany prírody a krajiny. Zasa si spomínam na to, koľko rôznych návrhov prišlo na ministerstvo životného prostredia. Mysleli si, že na každom potoku urobia malú vodnú elektráreň a zachránia slovenskú energetiku, ale zasa sa nepozerali na to, že napríklad na dolnom toku Oravy sa chodia trieť hlavátky a tam už malé vodné elektrárne nemôžu byť.
Samozrejme, je to ďaleko širšia problematika. A, chvalabohu, už ministerstvo životného prostredia z tohto hľadiska pristupuje aj k energetickým problémom, aj k ochrane a tvorbe životného prostredia a, samozrejme, musí zohľadňovať aj názory verejnosti.
Pán prezident Schuster v novoročnom prejave nás vyzval, aby sme, poslanci Národnej rady, počúvali hlas občanov, našich voličov, hlas verejnosti. Ja som presvedčený o tom, že predkladatelia tohto návrhu zákona alebo novely zákona vyslyšali hlasy občanov z Hornej Nitry, ale nielen ich, a predložili tento návrh zákona.
Ja by som bol veľmi rád, páni poslanci, aby ste vy trošku uši nastražili smerom na Hornú Nitru a tieto hlasy vypočuli a aby ste rozumne rozhodovali pri prijatí tohto návrhu zákona. Tam nejde len o 4 400 baníkov, tak ako to povedala predkladateľka alebo zástupkyňa predkladateľov pani poslankyňa Angelovičová. To si vynásobme aspoň tromi alebo štyrmi. To sú rodinní príslušníci. Ja budem tiež rád v zdravom životnom prostredí, ale nerád by som zomrel od hladu. Ak títo baníci stratia pracovné príležitosti, uvidíte, len si rozmyslite, ako sa to prejaví - krát 3 alebo krát 4 - na rodinných príslušníkoch, ako sa to prejaví potom na štátnej správe a samospráve, pretože sa, samozrejme, budú musieť postarať o týchto ľudí, ako sa to prejaví napríklad na tržbách v obchodoch, ako sa to prejaví v zdravotníckych zariadeniach a vo všetkom možnom na tom.
(Ruch v sále.)
Už budem končiť. Zrejme som vás nepresvedčil, pán poslanec, ale taký je svet, taký je život. Niekto si dá poradiť, niekto nie. Ja som presvedčený o tom, že aj my robíme chyby. A myslím si, že múdry človek, keď vidí, že schybil, tak si tú chybu uzná, vráti sa nazad a chybu napraví. Nechcem označiť skupinu ľudí, ktorí tvrdohlavo stoja na svojich názoroch, aj keď nie sú dobré.
Ja by som vás chcel vyzvať, páni poslanci, pani poslankyne, aby ste počúvali aj hlas verejnosti, teda ľudí, ktorých sa to dotkne, aby ste, samozrejme, zvážili aj odborné argumenty a podľa toho sa potom pri prijímaní tohto návrhu zákona rozhodli.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)