Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie vládneho návrhu zákona. Prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.
Dávam slovo predsedovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť poslancovi Vladimírovi Palkovi.
Poslanec V. Palko:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
panie poslankyne, páni poslanci,
dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona o zlúčení Železničnej polície a Policajného zboru a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom.
Chcem vás informovať o skutočnosti, že predmetný vládny návrh bol doručený poslancom dňa 22. decembra 2000, čím boli splnené podmienky určené § 72 zákona o rokovacom poriadku.
Predseda Národnej rady posúdil, že návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie tejto schôdze Národnej rady v rámci prvého čítania.
Ako spravodajca si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku. Vzhľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku uzniesla na tom, že po rozprave odporučí vládny návrh zákona o zlúčení Železničnej polície s Policajným zborom prerokovať v druhom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu k tomuto návrhu.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu. Dostal som písomnú žiadosť dvoch poslancov, pána poslanca Sopka a pána poslanca Fica. Takže najprv dám slovo pánovi poslancovi Sopkovi a pripraví sa pán poslanec Fico.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec V. Sopko:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážená Národná rada,
kolegyne, kolegovia poslanci,
ak sa dobre pamätám, v roku 1995 vznikla Železničná polícia v takom ponímaní, ako doteraz vyvíja svoju činnosť. Železničná polícia, ktorá zabezpečovala ochranu železničnej dopravy a ktorá zabezpečovala aj verejný poriadok na Železniciach Slovenskej republiky. Predpokladám teda, že v roku 1996, to bolo rovnako ako aj dnes, nás predkladateľ vládneho návrhu zákona presviedčal, že to, čo máme na stole, a to, čo máme schváliť, to je to správne, to je to koncepčné, že je všetko domyslené. Po piatich rokoch pôsobenia, činnosti Železničnej polície vláda Slovenskej republiky prijala uznesenie číslo 742, ktoré tu dokumentoval aj minister vnútra pán Pittner, na vytvorenie modernej, dôveryhodnej dopravnej polície pre všetky druhy dopravy.
Kladiem otázku: V čom bola súčasná Železničná polícia nemoderná, v čom bola nedôveryhodná? Nespochybňujem ani uznesenie vlády Slovenskej republiky, ani programové vyhlásenie vlády, ani slová pána ministra Pittnera, že jednotná dopravná polícia bude racionálnejším riešením, že bude viac funkčná, viac prispeje k eliminácii protispoločenskej činnosti v cestnej doprave, železničnej, leteckej či v riečnej doprave. Ale práve preto, že k zmene dochádza po relatívne krátkom období, myslím si, že mohla dôvodová správa obsahovať aj analýzu doterajšej činnosti Železničnej polície, pretože táto polícia a jej činnosť má svoje špecifické stránky.
Po takomto období musia existovať dobré aj zlé skúsenosti z tejto zložitej a neľahkej práci na Železniciach Slovenskej republiky. Predmetný návrh na zlúčenie Železničnej polície a Policajného zboru v dôvodovej správe nie je dostatočne zdôvodnený. A pritom dobre vieme, že zlúčenie týchto dvoch ozbrojených bezpečnostných zborov je zložitejšou záležitosťou ako jednoduchá organizačná zmena. Myslím si, že časť tej organizačnej zmeny neprispieva k zvýšeniu kvality výkonu činností ani v bezpečnostných zboroch. Ja mám pocit, že veľmi často reorganizujeme, zriaďujeme, odčleňujeme, pričleňujeme jednotlivé druhy polície.
Pán minister Pittner vo svojom vystúpení, a som veľmi rád, sa niektorých záležitostí dotkol. Dôvodovú správu doplnil, uviedol tam niektoré pre mňa veľmi zaujímavé argumenty, ale opätovne pripomínam, že malo to byť aj obsahom dôvodovej správy, ak nám takéto závažné rozhodnutie vláda Slovenskej republiky do Národnej rady predkladá.
Teraz mi dovoľte niekoľko konkrétnych pripomienok k vládnemu návrhu zákona aj k samotnej dôvodovej správe.
V prvom rade v dôvodovej správe z osobitnej časti článku III, bod 1 až 4, sú v poslednej vete vymenované ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, ktoré predkladateľ navrhuje zmeniť a doplniť. Okrem iných je tam uvedené ustanovenie § 62 ods. 1 "Špeciálne donucovacie prostriedky", ktorého text zmeny vo vládnom návrhu chýba, ani tam nie je spomenuté, o akú zmenu v tomto ustanovení ide.
Po druhé. Pri zlúčení Železničnej polície s Policajným zborom sa taktiež vynára otázka zabezpečenia policajnej ochrany a spolupráce v miestach pôsobenia útvarov a pracovísk Železničného vojska. Tohto vojska, ktoré patrí pod ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií, kde taktiež podobne plní úlohy Policajného zboru v zmysle zákona číslo 171 o Policajnom zbore.
Vzhľadom na situáciu, ktorá vznikla pri zabezpečovaní policajnej ochrany Železničného vojska, po zrušení jej dohody medzi Železničným vojskom a ministerstvom obrany o policajnej ochrane v Železničnom vojsku, by bolo potrebné riešiť aj túto problematiku komplexnejšie v súlade so zlúčením Železničnej polície s Policajným zborom Slovenskej republiky, pretože pri absencii novelizácie zákona číslo 124/1992 Zb. o Vojenskej polícii, táto neumožňuje zriadiť Vojenskú políciu aj v Železničnom vojsku. Takže chýba dohoda o policajnej ochrane v Železničnom vojsku, ktorá bola vypovedaná a nová bola zamietnutá Ministerstvom obrany Slovenskej republiky 31. mája 2000, pretože bola v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Vzhľadom na to by po prijatí zákona o zlúčení Železničnej polície s Policajným zborom mohlo dochádzať ku konfliktu vecnej príslušnosti Vojenskej polície a Policajného zboru, ktorého súčasťou by bola aj Železničná polícia.
Po ďalšie by som chcel hovoriť k § 4 ods. 3. V niektorých prípadoch je policajt Železničnej polície zaradený do určitého druhu služby, štátnej služby, môže to byť prípravná, stála alebo dočasná. Podľa zákona číslo 73/1998 Z. z. môže byť zaradený aj na určitú funkciu na základe dosiahnutej kvalifikácie v rámci ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií, ale nie Policajného zboru. Takže zákon nerieši, aké bude postavenie týchto policajtov z hľadiska druhu štátnej služby a zastávanej funkcie. Nerieši, či Policajný zbor bude akceptovať takto dosiahnuté vzdelanie ako kvalifikačný predpoklad na zastávanú funkciu tak, ako to doteraz upravoval výnos ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií, pretože ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií malo svoje inštitúty na vzdelávanie.
Je tu otázka, ako chce riešiť Policajný zbor otázku policajtov v Železničnej polícii, ktorí nemajú doteraz splnený kvalifikačný predpoklad. Výkon služby aj napriek nesplneniu požadovaného vzdelania doteraz v rámci ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií im umožňoval výnimky napríklad z veku pre tých, ktorí mali viac ako 45 rokov. Tým chcem povedať, že zmena podmienok niektorým policajtom v doterajšej Železničnej polícii prinesie niektoré osobné komplikácie.
Po ďalšie. Podľa dôvodovej správy sa výkon služby Železničnej polície v podmienkach Policajného zboru na stupni kraj a okres a oddelenie bude realizovať v doterajšom organizačnom členení Železničnej polície. Dotkol sa toho aj pán minister Pittner vo svojom úvodnom vystúpení. Predstava výkonu služby Železničnej polície v podmienkach Policajného zboru v doterajšom organizačnom členení povedie k tomu, že útvary Železničnej polície napríklad v Prešovskom kraji, kde vyvíjali činnosť odbory Železničnej polície v Prešove, Humennom, Poprade a ich 6 oddelení bude riadiť napríklad Krajský policajný zbor v Košiciach. S tým súvisí rad ďalších ekonomických, organizačných aj personálnych problémov medzi Krajským policajným zborom v Prešove a v Košiciach.
Po ďalšie by som chcel poukázať na to, že v zákone číslo 230/1992 o Federálnej železničnej polícii v § 44 ods. 2 odpracované roky v zbore ozbrojenej ochrany železníc sa do doby odchodného započítavali v plnom rozsahu. Novela zákona číslo 282/1995, v § 44 ods. 2 sa pripája veta "pre priznanie nárokov pri skončení služobného pomeru Železničnej polície sa do doby trvania služobného pomeru doba v zbore ozbrojenej ochrany železníc nezapočítava". V § 6 ods. 1 nie je tento stav, ktorý je zjavne v neprospech policajtov Železničnej polície riešený.
Takže je tu otázka na pána ministra Pittnera, ako bude riešený tento vzťah po zlúčení Železničnej polície a Policajného zboru v novej právnej úprave. Na strane 2 dôvodovej správy v poslednej vete je uvedené, že návrh zákona nie je potrebné predkladať Rade hospodárskej a sociálnej dohody. Prečo nie, vážený pán minister? Policajti Železničnej polície sú organizovaní v Odborovom združení železničiarov ako civilné odbory. Nemajú sa k tomuto zlúčeniu vyjadriť, keď sú členmi a sú súčasťou Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky a táto je súčasťou tripartity?
Zrejme sú aj iné otázky, na ktoré diskusia ostatných kolegov upozorní. Ja očakávam a prosím pána ministra, aby mi na niektoré otázky odpovedal, pretože je v záujme nás všetkých, aby sa nejasnosti vo vzájomnom vzťahu dvoch Policajných zborov pred zlúčením dopredu ujasnili.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vážení páni poslanci, chcem sa opýtať, či všetci, ktorí ste na tabuli, sa hlásite ústne do rozpravy, lebo potom si vás napíšem, aby sme to nemiešali s faktickými poznámkami. To znamená: pán poslanec Jasovský do rozpravy, pán poslanec Maňka do rozpravy, pán poslanec Mesiarik do rozpravy, pán poslanec Hofbauer do rozpravy. Pán poslanec Kalman, aj vy? Teraz sa pýtam, či sa hlási niekto s faktickými poznámkami alebo do faktických poznámok. Nie je to tak.
Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Fico a pripraví sa potom pán poslanec Jasovský ako prvý ústne prihlásený.
Poslanec R. Fico:
Vážený pán minister,
vážené dámy a páni,
dovoľte mi, aby som krátko prispel do diskusie k návrhu zákona o zlúčení Železničnej polície s Policajným zborom a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Ako keby už bolo typické pre Slovensko, že namiesto toho, aby sme sa venovali reálnym veciam, s ktorými sa potýka slovenská polícia, boj s kriminalitou, ideme proti tomu, čo ako-tak funguje, čo ako-tak prináša určité výsledky. Takto nejako vnímam v kontexte vysokej kriminality, nízkej objasnenosti a existenčných problémov policajtov návrh zákona, ktorý predkladá ministerstvo vnútra alebo, lepšie povedané, celá vláda Slovenskej republiky. Som rád, že pán poslanec Sopko postavil pánovi ministrovi množstvo konkrétnych kvalifikovaných otázok, zodpovedanie ktorých bude určite ťažkosťou pre pána ministra, pretože asi nečakal, že narazí v Národnej rade na určitú oponentúru jeho návrhu. Nebudem sa venovať teda tomu, čo už pán poslanec Sopko hovoril, pretože mnohé otázky som mal pripravené aj ja, chcem len povedať, že nie je pravda to, čo je v návrhu zákona napísané, že sa komplexne v Policajnom zbore má zabezpečiť celková dopravná polícia, to znamená letecká, vodná, cestná aj železničná.
Všetci predsa dobre vieme, že dnes pôsobí v rámci Policajného zboru len služba dopravnej polície, tá zabezpečuje dohľad nad bezpečnosťou cestnej premávky a dopravnú evidenciu. Štátny dozor stále zostal na ministerstve dopravy. Poznáme predsa projekt, že má dôjsť k prevodu dopravnej evidencie z Policajného zboru na okresné úrady, čiže ani zďaleka nie je pravda, že dnes je v rámci ministerstva vnútra, v rámci Policajného zboru komplexne zabezpečovaná činnosť v oblasti dopravy alebo kriminality, ktorá je spojená s dopravou.
V neprospech samotného zákona alebo návrhu zákona, ktorý predkladá pán minister, hovoria aj štatistické údaje o úspešnosti Železničnej polície. Železničná polícia nevznikla len tak z ničoho nič. Vznikla, pretože kriminalita v oblasti železničnej dopravy má svoje veľké špecifiká. A na tieto špecifiká treba reagovať aj osobitnými štruktúrami, osobitnými prístupmi. Je predsa úplne známe dnes, že Železničná polícia má úplne iné štrukturálne pôsobenie, nie je viazaná na klasické územnosprávne členenie, ale je viazaná na železničné dráhy a toto všetko zabezpečuje, že je pomerne úspešná nielen v potieraní existujúcej kriminality, ale aj v samotnej prevencii.
Od roku 1996, a to môžeme konštatovať, došlo k výraznému poklesu evidovaných trestných činov v oblasti železničnej dopravy. Nielenže došlo k poklesu, ale súčasne došlo aj k nárastu objasnenosti tejto trestnej činnosti. Dnes môžeme povedať, že celkový nápad klesol v porovnaní s rokom 1996 v roku 1999 o 2 469 trestných vecí, čo spolu predstavuje okolo 35 %, pričom objasnenosť vystúpila za prvých 9 mesiacov v roku 2000 až na viac ako 60 %, čo sú veľmi dobré výsledky z pohľadu celkového hodnotenia práce orgánov činných v trestnom konaní pri potieraní trestnej činnosti.
Veľmi sympatické sú mi aktivity, ktoré Železničná polícia vyvíja v oblasti prevencie. Prevencia je niečo, čo naozaj v činnosti vášho Policajného zboru chýba aspoň v takom rozsahu, v akom by sme chceli, a preto aktivity, ktoré vykonávajú orgány Železničnej polície, sú vítané a najmä sú vítané preto, že majú reálny vplyv na celkový charakter trestnej činnosti v tejto oblasti.
Viem, že pán minister môže teraz argumentovať, že predsa došlo od roku 1996 k opakovanému zvýšeniu minimálnej mzdy, ktorá je určitým kritériom pri posúvaní hranice trestného činu z hľadiska spôsobenej škody. Že dnes musí byť spôsobená škoda minimálne 8 800 korún, aby sme mohli hovoriť o trestnom čine. Ale práve v tomto je zaujímavosť spôsobenia Železničnej polície, že drobné krádeže na cestujúcich, drobné krádeže vôbec pri železničnej doprave minimálne v hodnote 1 000, 2 000 korún sú natoľko citlivé pre cestujúcich, že očakávajú cestujúci a ľudia, že sa bude s týmito záležitosťami nakladať, aj keď nejde o klasické trestné činy. Aj preto treba povedať, že v roku 1996 napríklad evidovala Železničná polícia nápad až 5 584 priestupkov. Toto potom začalo postupne klesať, v roku 1997 to bolo už len 4 258. Mohol by som pokračovať ďalej a len to naznačuje, že práca aj v tejto oblasti je naozaj veľmi, veľmi efektívna.
Mohli by sme sa zastaviť aj nad kvalitou samotného návrhu zákona, ako ho pripravilo ministerstvo, pretože napríklad v článku III odkazuje pod čiarou na neexistujúce zákony. Odkazuje napríklad v novom § 33 na § 19 ods. 4 zákona o ochrane utajovaných skutočností, hoci ministerstvo vnútra určite dobre vie, že gestorský výbor odporučil tento zákon neprijať. Odporučil vrátiť ho naspäť ministerstvu vnútra alebo teda príslušným inštitúciám na dopracovanie. Aj to len znamená, že táto právna norma v žiadnom prípade nie je tak urobená, aby sme mohli o nej rokovať už v tomto období.
Chcem preto veľmi zjednodušene a stručne ukončiť moje vystúpenie tým, že mal som možnosť navštíviť niektoré pracoviská Železničnej polície, dokonca som sa stretol aj s vedením Železničnej polície na Slovensku, ale to v období, keď ešte tento zákon nebol na stole a keď sme ani nesnívali o tom, že niekedy príde. Zdá sa mi, že je to zložka, ktorá veľmi efektívne a úspešne bojuje proti kriminalite v špecifických podmienkach, v podmienkach železničnej dopravy. Bolo by veľkou chybou, keby sme zaradili Železničnú políciu do systému klasickej polície, pretože sa môže stať, že mnohé veci budú dôležitejšie, prednejšie, ako je boj s kriminalitou v oblasti železničnej dopravy, a len pokazíme to, čo sa od vzniku Železničnej polície podarilo urobiť.
Ja dúfam, že tento návrh zákona neprejde do druhého čítania. Ak by prešiel do druhého čítania, budeme podstatne konkrétnejší, budeme hovoriť o porovnaní so zahraničím, budeme hovoriť o mnohých a mnohých štatistických údajoch. Myslím si, že bude treba pozvať expertov na zasadnutie jednotlivých výborov, aby poukázali a ukázali poslancom Národnej rady, v čom spočíva význam špecializovanej policajnej zložky.
Preto vás chcem poprosiť, vážené dámy a páni, aby ste s týmto návrhom zákona nesúhlasili a aby sme nehlasovali za jeho postúpenie do druhého čítania, pretože uškodíme jednej z mála dobre fungujúcich zložiek, ktorá bojuje proti kriminalite.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec bol posledný písomne prihlásený.
Ďalej v rozprave budeme pokračovať tými, ktorí sa ústne prihlásili: páni poslanci Jasovský, Maňka, Mesiarik, Hofbauer, Kalman. Pýtam sa, či sa hlási ešte niekto ústne do rozpravy. Nie je to tak. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.
Pán poslanec Jasovský, nech sa páči, máte slovo.
Pripraví sa pán poslanec Maňka.
Poslanec J. Jasovský:
Vážený pán predsedajúci,
páni ministri,
musím sa pripojiť k predrečníkom a musím tiež konštatovať, že pripravený návrh zákona nie je dobrý. Nemôžem súhlasiť s pánom poslancom Ficom, že ako-tak funguje Železničná polícia, keď čísla a skutky Železničnej polície hovoria o niečom inom. Slovíčko "ako-tak" nemyslím si, že je výhodné pre dokumentáciu a pre rozporovanie tohto návrhu zákona.
Som nespokojný s tým, že rezort dopravy, pôšt a telekomunikácií funguje za posledné roky len ako rezort, ktorý ruší to, čo všetko predtým bolo v tomto rezorte vybudované. V rezorte bola zastavená výstavba diaľnic, čo považujem za absolútnu neschopnosť tejto vlády, v rezorte prestali lietať lietadlá, rezort predal 51 % telekomunikácií, rezort sa dnes orientuje na transformáciu Slovenskej pošty bez toho, aby tento materiál bol slušne prerokovaný na určitej odbornej úrovni a dnes minister dopravy predloží do vlády návrh na zrušenie Železničnej polície a na jej spojenie s Policajným zborom Slovenskej republiky. Nerozumiem tomu, skutočne nerozumiem a neviem si predstaviť ministra, ktorý dokáže rušiť to, čo v jeho rezorte je funkčné a čo funguje.
Z vládneho návrhu zákona o zlúčení Železničnej polície s Policajným zborom sa dozvedáme, že vláda 20. septembra 2000 prijala uznesenie vlády, ktorým uložila vytvoriť jednotnú dopravnú políciu Slovenskej republiky. Dovolím si však poznamenať, že vláda Slovenskej republiky svojím uznesením uložila ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky pripraviť a realizovať delimitáciu Železničnej polície z ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v termíne do 31. 12. 2000. Vláda Slovenskej republiky si teda dovolila zrušiť skôr Železničnú políciu spod riadenia ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií, ako zrušiť zákon o Železničnej polícii. Táto sa navrhuje zrušiť až týmto návrhom, teda až po niekoľkých mesiacoch, keď už podľa jej uznesenia mala byť dokončená delimitácia. To znamená, že Národná rada Slovenskej republiky má len potvrdiť rozhodnutie vlády Slovenskej republiky. Sme teda skutočne zbor, ktorý pripravuje zákony tohto štátu, alebo skĺzavame znovu do pozície zboru, ktorý len potvrdzuje neschopné rozhodnutia vlády Slovenskej republiky?
Ako člen bývalej vlády Slovenskej republiky, ktorý som bol poverený riadením ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií, mal som možnosť dostatočne sa oboznámiť s prácou a s organizáciou Železničnej polície. Zodpovedne vyhlasujem, že ide o funkčnú organizáciu, ktorá má všetky predpoklady rozvoja svojej ďalšej činnosti. Preto sa predkladateľa chcem opýtať na skutočný dôvod kroku vlády Slovenskej republiky. Nevychádza tento krok náhodou iba z "ješitnosti" niektorých funkcionárov na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky? Pripomínam vám, pán minister, že podobný organizačný zmätok bol už v roku 1991, keď na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy boli zrušené okresné riaditeľstvá a obvodné oddelenia Policajného zboru. Trvalo šesť rokov, kým sa podarilo opäť tento megalomanský nepodarok dať do stavu súčasného, no už nikdy nie pôvodného. Stálo toto rozhodnutie príliš veľa, nehovoriac už o tom, že personálne nie ste schopní dosiaľ obsadiť niektoré bratislavské útvary kvalifikovanými príslušníkmi.
V súčasnosti sa znovu dopúšťate podobnej chyby. A preto sa pýtam, tak ako predrečníci predo mnou, či je Železničná polícia schopná plniť svoje úlohy, ktoré jej ukladá zákon. Pýtam sa, či sa sťažuje verejnosť na výkon tejto služby. Pýtam sa, či je s činnosťou Železničnej polície nespokojná organizácia, v ktorej pôsobí, a to najmä Železnice Slovenskej republiky. A ja by som vás požiadal o stanovisko generálneho riaditeľa Železníc Slovenskej republiky. Má Železničná polícia problémy v oblasti medzinárodnej spolupráce? Všetky tieto otázky, môžem vopred povedať, odpoveď na ne predstavuje negatívnu.
Podobných otázok môžem položiť oveľa viac, ale odpoveď z hľadiska zrušenia Železničnej polície nie je možné nájsť. Železničná polícia, ak by som zobral len posledných osem rokov jej pôsobenia, si vybudovala skutočne dostatočné zázemie. Skvalitnila ochranu majetku Železníc Slovenskej republiky, cestujúcej verejnosti, pevne sa zaradila do štruktúry ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií a najmä vybudovala si dobrú povesť aj v zahraničí.
Opäť vám musím pripomenúť, pán minister, že to bolo v roku 1992, keď sa organizačnými opatreniami zrušili vtedy pod Policajným zborom fungujúce železničné oddelenia Verejnej bezpečnosti. Ako niečo, čo bolo zrejme na príťaž ministerstvu vnútra. Nárast kriminality na železniciach v tom čase predstavoval 12 000 skutkov. Dnes je týchto prípadov okolo 4 000. Policajti Železničnej polície sa v oveľa hojnejšom počte pohybujú na železničných staniciach, vo vlakoch. Pri potieraní kriminality majú úspechy, ktoré im závidia kolegovia z Čiech, Poľska, Maďarska a z ďalších štátov. Na organizáciu Železničnej polície vynaložil štát nemalé finančné prostriedky. A stalo sa tak pre zvýšenie bezpečnosti cestujúcej verejnosti a ochrany bezpečnosti železničnej dopravy. Dnes, keď je táto organizácia funkčná a vo svojej činnosti dosahuje výslednosť, okrem iného aj v objasňovaní kriminality nad 60 %, je ju naozaj potrebné zrušiť?
Pravdou bude zrejme to, čo ste napísali na druhej strane dôvodovej správy, a to, že Železničnú políciu podriadite pod vaše krajské riaditeľstvá a zároveň tým posilníte výkon služby týchto krajských riaditeľstiev. Ide totiž o to, že spoločnosť už nemá na to, aby neustále zvyšovala počty policajtov, a tak sa vám tisíc tabuľkových miest Železničnej polície určite hodí na zaplátanie dier vo vašej nekvalitnej organizačnej štruktúre polície. Za to však naša spoločnosť zaplatí príliš veľkú cenu.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona o zlúčení Železničnej polície s Policajným zborom nie je normou, ktorá by mala v súčasnej spoločensko-politickej, ale hlavne ekonomickej situácii tvoriť prioritu. Ide tu len o jednoznačne zámer ministerstva vnútra zvýšiť svoje vlastné stavy príslušníkov Policajného zboru a prerozdeliť príslušníkov Železničnej polície podľa vlastných potrieb. Ubezpečujem vás, že s týmito problémami určite nebude ochrana cestujúcej verejnosti a majetku Železníc Slovenskej republiky.
Mimochodom úloha zriadiť jednotnú dopravnú políciu vznikla ešte počas nášho riadenia tohto rezortu a bola pretransformovaná aj do vášho vládneho programu s tým, že túto službu navrhne zriadiť minister dopravy pod jeho rezortom, a nie že minister dopravy navrhne zrušiť Železničnú políciu. Určite by to bolo funkčnejšie, ako je terajšia služba dopravnej polície Policajného zboru, o ktorej by som nerád rozprával na pôde Národnej rady.
Mohol by som hovoriť o tom, ako funguje a ako fungujú železničné polície v rámci Európy, kde fungujú železničné polície. Mohol by som hovoriť o krajinách, ako je Maďarsko a Česko, kde boli železničné polície zrušené, aká situácia tam v skutočnosti je. Ale azda v druhom čítaní, pokiaľ táto Národná rada nedokáže pochopiť argumenty, ktoré tu hovorí už tretí poslanec a zrejme budú mať argumenty aj ďalší poslanci, a tento zákon by nebodaj prešiel do druhého čítania.
Ale napriek tomu mi ešte dovoľte, aby som, keďže to pán spravodajca ako predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť nespomenul, dovolím si ja spomenúť tu list predsedu Zväzu zamestnávateľov dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, ktorý je zhodou okolností aj generálny riaditeľ Železníc Slovenskej republiky, pán Ing. Egyed. Skúsim aspoň niekoľko citácií z jeho listu a dúfam, prosím, že ho nepodozrievate, že je to člen Hnutia za demokratické Slovensko.
V liste píše a obracia sa osobným listom na pána predsedu výboru, ktorý je dnes zhodou okolností spravodajcom tohto návrhu zákona, pričom hovorí o tom, že výbor vystupuje ako gestor prijatia tohto zákona, a preto sa na výbor obracia, hovorí o tom, že v príprave zákona už v liste, ktorý adresovali predsedovi vlády Mikulášovi Dzurindovi 14. decembra 2000, rovnako ministrovi vnútra Ladislavovi Pittnerovi, ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií Jozefovi Macejkovi, ale tieto listy sa, bohužiaľ, stratili a nikto dnes o nich na pôde Národnej rady nehovorí.
V listoch je uvádzané, že predmetný zákon svojou obsahovou podstatou a funkčnosťou, a teraz si dovolím citovať, zlúčením teda polícií "nespĺňa", podčiarkujem, "nespĺňa záujmy spoločenské, podnikateľské, ochrany majetku, bezpečnosti a zdravia cestujúcich, verejného poriadku, ktoré sú základnými atribútmi kultúry cestovania vo vyspelej európskej krajine. Budúce funkčné usporiadanie polície nenapĺňa náležitosti súčasného platného § 1 zákona číslo 57/1998, keď Železničná polícia je ozbrojený bezpečnostný zbor Slovenskej republiky, ktorý zabezpečuje ochranu železničnej dopravy, verejný poriadok" a tak ďalej a tak ďalej.
Zásadný problém, ktorý nezohľadňuje dôvodová správa, aj keď sa o to všestranne usiluje, spočíva v organizačnom systéme práce a v plynulosti železničnej dopravy na rozdiel od územného princípu výkonu služby Policajného zboru. Postup vlády, podčiarkujem, je v rozpore s programovým vyhlásením, tak ako som o tom hovoril, schváleným 2. decembra 1998 v Národnej rade Slovenskej republiky, kde v časti e) doprava, pošty, telekomunikácie sa konkrétne uvádza, "vláda zabezpečí vytvorenie modernej, dôveryhodnej a komplexne zameranej dopravnej polície pre všetky druhy dopravy". To sú železnice, cesty, letiská, vodná doprava a tak ďalej a tak ďalej. Tak ako je to bežné v rámci Európy.
Predložený zákon sa hypoteticky odvoláva na druhú etapu riešenia na Úrad dopravnej polície, o čom hovoril pán minister vnútra, a plnenie úloh a záujmov štátnej dopravnej politiky. Túto snahu nemožno rezortu vnútra uprieť. Ale vedome tým riešenie vlastných úloh, na ktoré bol Policajný zbor vytvorený, odsúva, čo jednoznačne potvrdzuje súčasná prax a výsledky práce Železničnej polície a Policajného zboru. Predpokladáme, že nie je zanedbateľná záležitosť usporiadania jednotlivých policajných zložiek v zahraničí. O tom azda v ďalšej rozprave.
Predmetný zákon, ktorý sa dotýka dôležitých záujmov zamestnancov a zamestnávateľov v znení zákona o tripartite, tiež upozorňujem Národnú radu, nepovažoval minister vnútra za potrebné predložiť na rokovanie Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky.
Vážený pán predseda výboru,
v liste: "Verejný poriadok" a tak ďalej "považujeme za elementárne predpoklady fungujúce v demokratickej spoločnosti. Prekvapuje nás, že pri vysokom stupni kriminality a", podčiarkujem, "takisto nízkej miere jej objasnenia, spravodlivého potrestania vinníkov, keď sa občan oprávnene obáva o svoju bezpečnosť doma, na cestách, sa Policajný zbor nezaoberá prioritnými úlohami, ktoré mu priamo vyplývajú zo zákona a nepristupuje sa cieľavedome k výstavbe funkčných paralelných zložiek polície. Veríme, že poslanci Národnej rady pochopia úsilie zväzu a tento zákon neposunú do druhého čítania."
A ja sa, vážené kolegyne, kolegovia, musím pripojiť k listu predsedu Zväzu zamestnávateľov dopravy, pôšt a telekomunikácií a zároveň generálneho riaditeľa Železníc Slovenskej republiky, musím podporiť stanoviská predchádzajúcich rečníkov a musím požiadať Národnú radu, aby zvážila argumenty, o ktorých som hovoril a o ktorých ešte zrejme bude hovorené, aby neposunula návrh zákona do druhého čítania. Ja sa domnievam, že ministerstvo dopravy má starostí a problémov až-až. A to isté si myslím aj o ministerstve vnútra. Nerušme to, čo je funkčné.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa prihlásili dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.
Pán poslanec Cuper, máte slovo.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán minister,
ja by som sa pripojil k môjmu kolegovi pánovi poslancovi Jasovskému a chcel by som sa opýtať naozaj na politický účel vášho návrhu zákona. Lebo ja mám taký dojem, že vy chorobne túžite ovládať všetky bezpečnostné zložky v tomto štáte. Tak ako ste si zriadili mimoriadny odbor na sledovanie obzvlášť závažnej trestnej činnosti, o ktorom nikto v tomto štáte nič nevie, okrem vás, ktorý terorizuje poslancov a iných politikov, takže aj toto má byť jeden z vašich takých antidemokratických ťahov na ovládanie bezpečnostných zložiek. Trpíte fóbiou.
Ja nechápem, prečo sa takýmto nehoráznym spôsobom míňajú štátne peniaze ako dnes, že celý deň tu krúži helikoptéra ako kedysi, keď Černáka súdili v Banskej Bystrici. Celý deň nad mestom zvýšená ochrana vás, pána Čarnogurského. Prečo si vyrábate z tohto prípadu svoju osobnú politickú kauzu. Vy naozaj neviete žiť bez toho, aby ste robili komédie pred týmto národom? Veď to nemá nijakú politickú kultúru. Predtým ste to organizovali proti nám. Teraz to organizujete údajne na svoju ochranu. A nakoniec z toho vyjde, že ten nešťastník Černák je nevinný, tak ako to vyšlo už v niekoľkých prípadoch, kde ste tvrdili...
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec, k Železničnej polícii, keby ste...
Poslanec J. Cuper:
Veď hovorím k Železničnej polícii. Veď ide o...
(Reakcia z pléna.)
Pán predsedajúci, minule som vás pochválil, že nechávate na rozdiel od pána Migaša poslancov aj dohovoriť, nevstupujete nikomu do reči. Tak nevstupujte ani mne druhýkrát.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem za pochopenie.
Pán poslanec Kalman.
Poslanec J. Kalman:
Ďakujem pekne.
Ak by sme, pán minister, aj určitým spôsobom zvážili alebo prijali vašu argumentáciu, že predmetný návrh zákona ste nemuseli dať na rokovanie Rady hospodárskej a sociálnej dohody, hoci si nemyslím, že to bol správny postup. Predsa mi dovoľte pripomenúť, že sú tu jednotlivé odborové zväzy, ktoré kooperujú a mali by úzko spolupracovať s jednotlivými rezortmi. V tomto prípade viem, že napríklad Odborový zväz železníc veľmi účinne a veľmi efektívne obhajuje práva svojich zamestnancov, ktoré mu vyplývajú jednak z jeho stanov a jednak z postavenia odborového zväzu v našej spoločnosti.
Preto si myslím, že už keď ste nepovažovali za potrebné oboznámiť Radu hospodárskej a sociálnej dohody a od nich si vyžiadať určitý súhlas, v každom prípade ste mali informovať odborový zväz a v takomto prípade aj stanovisko odborového zväzu tu malo byť buď tlmočené, alebo predložené. Nemyslím si, že by Odborový zväz železníc jednoznačne, alebo že by bol nadšený týmto rozhodnutím, pretože tam ide o ich zamestnancov, ktorí strácajú určité istoty, určité sociálne možnosti, ktoré v tomto systéme majú. Ja budem o tomto hovoriť podrobnejšie v mojom vystúpení.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Maňka. Pripraví sa pán poslanec Mesiarik.
Poslanec V. Maňka:
Vážený pán predsedajúci,
vážení páni ministri,
vážené kolegyne, kolegovia,
vo svojom príhovore sa dotknem dvoch oblastí. Jedna oblasť je, ako to funguje v iných štátoch Európy, a druhá oblasť je dosah na štátny rozpočet. Myslím, že moji predrečníci z tej odbornej stránky sa dotkli skoro každej oblasti, preto to zúžim na tieto dve oblasti.
Podobný systém ochrany železníc, ako je na Slovensku v súčasnosti, sa používa i v ďalších štátoch Európy. Ako je, napríklad Veľká Británia má vybudovanú špeciálnu transportnú políciu, ktorá zabezpečuje železničnú, cestnú, leteckú i vodnú dopravu. Nie je začlenená v policajných zložkách ministerstva vnútra, je samostatná, s plnými policajnými právomocami, s centrálou v Londýne a s ôsmimi regionálnymi centrami.
Nemecko má špeciálnu železničnú políciu, ktorá je organizovaná podľa organizačnej štruktúry železníc, tiež nepatrí pod ministerstvo vnútra. Nejdem hovoriť podrobnosti ďalej.
Taliansko má autonómnu železničnú políciu, popri nej pôsobí polícia finančná, karabinieri, to je vojenská polícia a tak ďalej a tak ďalej.
Rakúsko nemá špeciálnu železničnú políciu, ale na železnici sa nevyskytujú závažnejšie trestné činnosti. Rakúske spolkové dráhy však majú vytvorené špeciálne bezpečnostné oddelenia, ktoré majú úzku spoluprácu s ministerstvom vnútra.
Švajčiarsko má špeciálnu železničnú políciu, ktorá pôsobí na švajčiarskych spolkových dráhach. Má centrálu v Berne a tri regionálne pobočky.
Česká republika. Od 1. 1. 1994 mala Česká republika vybudovanú Železničnú políciu, tak ako Slovenská republika. Od uvedeného dátumu bola včlenená do Polície Českej republiky ako jedna z jej zložiek. V roku 1996 bola zrušená i ako samostatná služba Polície Českej republiky. Ochrana železníc zostala len na niekoľkých väčších železničných staniciach, uzloch. Na ostatnom území ochranu železníc zabezpečujú územné útvary Polície Českej republiky. Uvedený stav v Českej republike zapríčinil negatívne následky najmä na úseku krádeží, lúpeží vo vlakoch, osobnej prepravy i vo vlakoch medzinárodnej osobnej prepravy. V dôsledku čoho Českým dráham hrozia odklony trás niektorých medzinárodných rýchlikov. Nákladná doprava v súvislosti s vykrádaním prepravovaných zásielok a tovarov má podobné problémy. V súčasnosti si predstavitelia vlády Českej republiky uvedomujú svoje pochybenie v súvislosti so zrušením Železničnej polície.
Poľsko má vlastnú železničnú políciu v rezorte ministerstva dopravy na úrovni bývalého Zboru ozbrojenej ochrany Železníc v Slovenskej republike s kompetenciami Policajného zboru mimo vyšetrovania trestných činov. Je organizovaná podľa organizácie železničných dráh, má toľko a toľko uzlov.
Maďarská republika. Bezpečnosť na železnici zabezpečuje štátna polícia riadená ministerstvom vnútra v spolupráci s bezpečnosťou MAV. Zápasia s veľkými problémami a rozsiahlou trestnou činnosťou na úseku železníc, najmä vykrádaním prepravovaných zásielok. Chystajú sa zaviesť podobný model organizácie železničnej polície, ako je u nás, pod gesciou ministerstva dopravy.
Nebudem hovoriť ďalšie štáty, ale dotknem sa priamo dosahu na štátny rozpočet. Predpoklady Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, že v prípade začlenenia Železničnej polície do štruktúr Policajného zboru a následného budovania dopravnej polície v rezorte Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, resp. v Policajnom zbore, nebude zakladať nároky na zvýšenie štátneho rozpočtu. Tieto argumenty nie sú v materiáli ničím podložené, a preto je potrebné predložiť ekonomickú analýzu takéhoto tvrdenia.
Neviem, či bola domyslená výmena služobných preukazov, uniforiem príslušníkov Železničnej polície za uniformy Policajného zboru, čo predstavuje niekoľko desiatok miliónov korún. Otázka finančných zdrojov pri prenájme priestorov Železníc, kde sú prenajaté od Železníc Slovenskej republiky rôzne priestory, samostatné objekty, garáže, pozemky, nebytové priestory. Dnes Železnice Slovenskej republiky prenajímajú tieto objekty za skutočne paušálnu cenu, a nie je veľký predpoklad, že za tú istú cenu budú prenajímať, keď bude patriť pod Policajný zbor.
Ďalej je tu otázka bezplatného používania telefónnych liniek Železníc Slovenskej republiky, dnes ich môže používať Železničná polícia, v budúcnosti asi to nebude možné. Takých vecí je viacej, a preto by som chcel požiadať aj pána spravodajcu, aby, ak prejde tento návrh do druhého čítania, bol prerokovaný aj vo výbore pre financie, rozpočet a menu.
Ďakujem za pozornosť.