Poslanec V. Sopko:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážená Národná rada,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
milí hostia,
Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma ako predsedu výboru poveril, aby som na schôdzi Národnej rady podal túto správu.
Poslanec Národnej rady Slovenskej republiky pán Mgr. Ladislav Ballek listom z 28. januára 2001 oznámil predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, že podľa článku 81 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sa vzdáva funkcie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady, ak sa uprázdni mandát poslanca počas volebného obdobia Národnej rady, nastupuje náhradník tej istej politickej strany, pričom náhradníka určí politická strana. Strana demokratickej ľavice listom predsedu Jozefa Migaša zo dňa 29. januára 2001 určila na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mgr. Ladislava Balleka náhradníka pána Dr. Antona Hoffmanna.
Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na svojej 35. schôdzi dňa 30. januára 2001 konštatoval v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 912 z 8. januára 2001, že pán Anton Hoffmann bol poslancom Národnej rady do 2. januára 2001, keď ako náhradníkovi zanikol mandát poslanca prijatím demisie člena vlády Slovenskej republiky pána Pavla Kanisa. Zánikom mandátu poslanca Národnej rady zostal Anton Hoffmann náhradníkom Strany demokratickej ľavice na jej kandidačnej listine v pôvodnom poradí. Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na základe uvedených skutočností konštatoval, že u určeného náhradníka sú dodržané podmienky jeho nástupu na uprázdnený mandát poslanca Ladislava Balleka.
Na základe uvedených skutočností navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky schválila uznesenie v tomto znení:
"Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie
1. že podľa článku 81 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Ladislav Ballek listom z 28. januára 2001 sa vzdal funkcie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Jeho mandát zaniká 30. januára 2001,
2. že na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov nastupuje podľa určenia Strany demokratickej ľavice Dr. Anton Hoffmann,
3. správu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o uprázdnení mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a o nastúpení na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky."
Vážený pán predseda, skončil som, prosím, aby ste k tomuto bodu rokovania otvorili rozpravu.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Nemám prihlášku písomne podanú. Hlási sa niekto ústne? Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Predseda mandátového výboru predniesol návrh uznesenia Národnej rady o uprázdnení mandátu poslanca Národnej rady a o nastúpení náhradníka na uprázdnený mandát poslanca. O tomto návrhu uznesenia dávam hlasovať.
(Reakcia z pléna.)
Prosím, pán poslanec Gašparovič, procedurálny návrh.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec I. Gašparovič:
Pán predseda, skôr otázku. Pán predseda mandátového výboru čítal, že pánu poslancovi Ballekovi na základe jeho žiadosti zaniká mandát 30. januára. Tak to prečítal, to znamená, ešte mu nezanikol, až o 24.00 hodine a pán poslanec Hoffmann by potom nemohol nastúpiť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ak to pán navrhovateľ takto predniesol, tak to je omyl, pretože pán poslanec Ballek dal žiadosť predsedovi Národnej rady, čiže mne, s 29. januárom. Čiže 29. januára bola podaná žiadosť a požiadal o to, aby bol jeho mandát poslanca ukončený, čiže dátum v žiadosti je 29. januára 2001. Čiže toto je smerodajné, je o tom písomný dokument. Preto, pán poslanec, to treba tam dať do poriadku a potom dám hlasovať. Pripomienka je namieste. Opakujem, list bol zaslaný včera a pán poslanec požiadal, aby 29. bol ukončený jeho mandát. Dobre?
Čiže nech sa páči ešte raz, pán predseda, uveďte, že 29. končí mandát a na uprázdnený mandát nastupuje pán poslanec Hoffmann.
Poslanec V. Sopko:
To znamená, prečítam nové znenie odseku 1 uznesenia k správe mandátového a imunitného výboru: "Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie, že podľa článku 81 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Ladislav Ballek listom z 28. januára 2001 sa vzdal funkcie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Jeho mandát zaniká."
Predseda NR SR J. Migaš:
A na uprázdnený mandát...
Poslanec V. Sopko:
Áno.
Druhý odsek, že "na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady nastupuje podľa určenia Strany demokratickej ľavice dňom 30. januára 2001 pán Dr. Anton Hoffmann".
Predseda NR SR J. Migaš:
Panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o uvedenom návrhu mandátového a imunitného výboru. Hlasujeme, panie poslankyne, páni poslanci.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 78 poslancov.
Za návrh hlasovalo 75 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že sme schválili uznesenie o nastúpení náhradníka Antona Hoffmanna na uprázdnený mandát poslanca Ladislava Balleka.
Dovoľte mi poďakovať sa poslancovi Ladislavovi Ballekovi za jeho prácu v Národnej rade a popriať mu v jeho ďalšej zodpovednej činnosti veľa úspechov.
Prosím pána Hoffmanna, aby sa dostavil do rokovacej sály. Pristúpime k
sľubu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.
Chcem pripomenúť, že podľa § 4 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku poslanec skladá sľub tak, že po verejnom prečítaní textu sľubu položí pravú ruku na ústavu, povie slovo "sľubujem" a podaním ruky a svojím podpisom potvrdí zloženie sľubu.
Prosím pána Antona Hoffmanna, aby predstúpil pred rečnícke miesto, zložil Ústavou Slovenskej republiky predpísaný sľub.
Prosím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Igora Presperína, aby prečítal text sľubu. Zároveň prosím prítomných, aby počas skladania sľubu stáli.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
"Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života."
Poslanec A. Hoffmann:
Sľubujem. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Želám pánu poslancovi Hoffmannovi veľa úspechov v práci Národnej rady Slovenskej republiky a jej výborov.
Páni technici, pretože nastúpil staronový poslanec do parlamentu, je potrebné, aby mal hlasovaciu kartu, aby mohol hlasovať, čiže prosím, aby ste zostali na svojich miestach, vyhlásim krátku technickú prestávku, aby mu bola vyhotovená karta.
(Technická prestávka.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v 45. schôdzi Národnej rady bodom programu
návrh na voľbu poslancov za členov výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Návrh ste dostali ako tlač 894.
Panie poslankyne, páni poslanci, dňom vymenovania pána Pavla Kanisa za člena vlády mu podľa príslušných ustavení zákona o rokovacom poriadku zanikla funkcia člena výboru Národnej rady Slovenskej republiky, do ktorého bol zvolený na ustanovujúcej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Preto je potrebné podľa § 2 ods. 3 písm. b) a § 11 zákona o rokovacom poriadku vykonať voľbu poslanca Pavla Kanisa za člena výboru Národnej rady.
Poslanci-členovia klubu Strany demokratickej ľavice navrhujú, aby poslanec Pavol Kanis bol zvolený za člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a poslanec Anton Hoffmann aby bol zvolený za člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a za člena Osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásil nikto. Pýtam sa, či sa niekto hlási ústne do rozpravy. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o návrhu členov klubu Strany demokratickej ľavice o zaradení poslancov Kanisa a Hoffmanna do výborov Národnej rady.
Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o zaradení Pavla Kanisa a Antona Hoffmanna do výborov Národnej rady.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 85 poslancov.
Za návrh hlasovalo 80 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že sme schválili návrh o zaradení poslanca Pavla Kanisa do výboru.
Teraz musíme hlasovať o zaradení pána poslanca Hoffmanna. Hlasuje sa osobitne. Hlasujeme teraz o zaradení pána poslanca Hoffmanna, ako som uviedol.
Prezentujme sa a hlasujeme. Hlasujeme.
(Hlasovanie
Prezentovalo sa 84 poslancov.
Za návrh hlasovalo 82 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že sme poslanca Antona Hoffmanna zvolili za člena výboru pre obranu a bezpečnosť a za člena Osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby.
Ďalším bodom programu je
návrh na voľbu predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby.
Návrh na voľbu predsedu tohto výboru vám bol rozdaný ako tlač 895.
Poslanci-členovia klubu Strany demokratickej ľavice navrhujú za predsedu osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby poslanca Antona Hoffmanna.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa niekto hlási ústne, pretože písomne sa neprihlásil nikto. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k voľbe predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby.
Podľa článku 92 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky predsedov výborov volí Národná rada tajným hlasovaním. Na zvolenie predsedu výboru Národnej rady sa podľa § 15 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku vyžaduje súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Postupovať budeme podľa schváleného volebného poriadku. Pripomínam, že svoju voľbu vyjadríte tak, že na hlasovacom lístku pri mene a priezvisku kandidáta zakrúžkujete tú alternatívu, za ktorú hlasujete: "za", "proti" alebo "zdržiavam sa". Hlasovací lístok sa neupravuje prečiarknutím alebo iným zásahom do mena a priezviska kandidáta. Neplatný je ten hlasovací lístok, ktorý nie je upravený v súlade s volebným poriadkom alebo ktorý je prepisovaný alebo doplňovaný.
Prosím overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie a dohliadli na priebeh volieb. Súčasne ich prosím, aby hlasovali ako prví. Teda pristúpime k tajnému hlasovaniu.
(Akt tajného hlasovania.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím ešte tých prítomných pánov poslancov, či už v rokovacej sále, alebo mimo, niektorí neboli ešte hlasovať, aby vykonali akt hlasovania, aby sme mohli ukončiť hlasovanie, aby skrutátori a overovatelia mohli pristúpiť k zrátaniu hlasov. Prosím pánov poslancov o účasť na hlasovaní.
Páni poslanci, panie poslankyne, vyhlasujem tajné hlasovanie za skončené.
Prosím overovateľov, aby spočítali hlasy a vyhotovili zápisnicu o výsledku tajného hlasovania.
Vyhlasujem 20-minútovú prestávku.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v rokovaní 45. schôdze.
Prosím povereného overovateľa, aby podľa § 39 ods. 10 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady oznámil počet vydaných hlasovacích lístkov, počet poslancov, ktorí hlasovali za navrhnutého kandidáta, ktorí hlasovali proti navrhnutému kandidátovi, počet poslancov, ktorí sa zdržali hlasovania, ktorí neodovzdali hlasovacie lístky, a počet neplatných hlasov.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec M. Suchár:
Vážený pán predseda,
vážený pán podpredseda vlády,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
dovoľte mi, aby som vás oboznámil so zápisnicou o tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, ktoré sa konalo dnes 30. januára 2001.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby bolo vydaných a poslanci si osobitne prevzali 78 hlasovacích lístkov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky.
Zo 78 odovzdaných hlasovacích lístkov boli 2 lístky neplatné. Zo 76 platných hlasovacích lístkov hlasovalo za 65 poslancov, proti hlasovali 4 poslanci a 7 poslancov sa zdržalo hlasovania.
Na voľbu predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol Anton Hoffmann zvolený za predsedu a člena Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec.
Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila v tajnom hlasovaní za predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby poslanca Antona Hoffmanna. (Potlesk.)
Prosím predsedu Osobitného kontrolného výboru pána poslanca Hoffmanna, aby zaujal miesto určené pre predsedov výborov.
Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k prvému čítaniu o
vládnom návrhu zákona o prokuratúre
a o
vládnom návrhu zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry.
O zlúčení rozpravy k týmto bodom programu sme rozhodli pri schvaľovaní programu 45. schôdze Národnej rady.
Vládny návrh zákona o prokuratúre ste dostali ako tlač 876. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v mojom rozhodnutí číslo 932.
Vládny návrh zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry ste dostali ako tlač 877. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v mojom rozhodnutí číslo 933.
Dávam slovo podpredsedovi vlády pánu Ľubomírovi Fogašovi, aby z poverenia vlády tieto návrhy zákonov uviedol.
Nech sa páči.
Podpredseda vlády SR Ľ. Fogaš:
Vážený pán predseda,
ctené poslankyne,
vážení poslanci,
v súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 1058 predkladám vám vládny návrh zákona o prokuratúre, ktorý bol spracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády. Účelom tohto návrhu je sprehľadniť doterajšiu právnu úpravu a jednoznačne vymedziť v samostatnom zákone postavenie, pôsobnosť, organizáciu a riadenie prokuratúry, postavenie a pôsobnosť generálneho prokurátora, ako aj pôsobnosť ostatných prokurátorov v jednotlivých oblastiach prokurátorskej činnosti. Treba povedať, že postavenie prokurátorov a právnych čakateľov, ich základné práva a povinnosti a právne vzťahy súvisiace so vznikom, zmenami a zánikom ich služobného pomeru upravuje osobitný právny predpis, ktorý predložím po tomto vystúpení.
Ústava Slovenskej republiky konštituuje prokuratúru ako univerzálny orgán ochrany zákonnosti, ako orgán, ktorého úlohou je chrániť práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a v neposlednom rade i štátu. Treba povedať, že prokuratúra nemá mocenské oprávnenie a prokurátor nemá oprávnenie rozhodovať o právach a povinnostiach a nemá ani oprávnenie zasahovať do základných ľudských práv a slobôd. On totiž nerozhoduje o vzatí do väzby, o porušení tajomstva prepravovaného správou, o vykonaní domovej prehliadky či iných obdobných právach. Z uvedeného ústavného rámca sa vychádzalo i pri tvorbe navrhovanej právnej úpravy, pričom tento ústavný rámec rešpektuje aj v súčasnosti platný zákon o prokuratúre, a to zákon číslo 314/1996 Z. z. v znení neskorších zmien a predpisov.
Oproti doterajšiemu právnemu stavu však dochádza v súlade so závermi a odporučeniami vyplývajúcimi z medzinárodných dokumentov k obmedzeniu princípu monokratického usporiadania prokuratúry a k obmedzeniu princípu centralistického usporiadania prokuratúry. Tieto princípy však nemožno pojmovo zamieňať s princípom hierarchického usporiadania prokuratúry. Ono totiž je nevyhnutným predpokladom na jednotné uplatňovanie zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov a na jednotné uplatňovanie trestnej politiky. Prokuratúra totiž pôsobí navonok i ako odborný orgán, ktorý síce nemôže zmeniť nezákonné rozhodnutia súdu, ale môže dosiahnuť, aby rozhodnutia súdu boli preskúmané súdom vyššieho stupňa, a to aj v takých prípadoch, keď samotný účastník konania alebo obžalovaný na tom nemá záujem. Aj preto navrhovaná právna úprava definuje prokuratúru ako samostatnú hierarchicky usporiadanú jednotnú sústavu štátnych orgánov na čele s generálnym prokurátorom, v ktorej pôsobia prokurátori vo vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti. Treba povedať, že zákonná úprava obsahuje i celý rad ustanovení, ktoré bránia zneužitiu závislosti prokurátorov od ich nadriadených.
Hádam treba tiež pripomenúť, že prijatiu tohto zákona predchádzal celý rad konferencií na úrovni medzinárodných organizácií vrátane Rady Európy, kde boli dané charakteristiky, ktoré sú dnes obsiahnuté v návrhu predkladaného zákona. Ja len pre úplnosť uvádzam, že v posledných rokoch došlo k transformácii prokuratúry na orgán podriadený ministrovi spravodlivosti v Poľsku. V Poľsku došlo k spojeniu funkcie ministra spravodlivosti a generálneho prokurátora, ale v štátoch tradičných demokracií je možné zaznamenať skôr opačný trend. K osamostatneniu prokuratúry došlo v roku 1977 vo Fínsku, vo Francúzsku bola rozhodnutím prezidenta vytvorená v decembri odborná komisia na prípravu samostatnej prokuratúry nepodriadenej ministrovi spravodlivosti. Takéto diskusie sú i v Nemecku.
Ctené poslankyne,
vážení poslanci,
z uvedeného je zrejmé, že ťažisko riešenia otázky postavenia a pôsobnosti prokuratúry v demokratickej spoločnosti nespočíva v transformácii prokuratúry na iný štátny orgán a jeho prípadnom podriadení výkonnej moci alebo moci súdnej, ale v prijatí takých zákonných ustanovení, ktoré postavenie prokuratúry a jej pôsobnosť upravia v súlade s demokratickými zásadami. Navrhovaný zákon teda nemení doterajšiu pôsobnosť generálneho prokurátora, ktorá je vymedzená Ústavou Slovenskej republiky a osobitnými zákonmi. Platná právna úprava je však dnes natoľko roztrieštená, že bolo potrebné spracovať tento návrh zákona. Verím, že Národná rada Slovenskej republiky schváli návrh zákona a že jeho schválením sa vytvorí dobrý zákonný rámec právnej úpravy týkajúcej sa postavenia a pôsobnosti, organizácie a riadenia prokuratúry, postavenia generálneho prokurátora, ako aj pôsobnosti generálneho prokurátora a ostatných prokurátorov.
Na tento právny predpis, ktorý vláda predkladá, nadväzuje i návrh zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch. Veľmi stručne chcem uviesť, že predmetom tejto úpravy je právna úprava postavenia prokurátorov a ich základných práv a povinností, právnych vzťahov súvisiacich so vznikom, zmenami a zánikom služobného pomeru, platové pomery, disciplinárna zodpovednosť a samospráva prokurátorov. Nová právna úprava postavenia právnych čakateľov prokuratúry, ich základné práva a povinnosti, právne vzťahy súvisiace so vznikom a zánikom ich služobného pomeru, ich disciplinárna zodpovednosť je tiež súčasťou tohto druhého právneho predpisu.
Myslím si, že treba tiež povedať, že navrhovaná právna úprava nahradí doterajší zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 314/1996 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1996 Z. z., a to o kárnej zodpovednosti prokurátorov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 66/1994 Z. z. o platových pomeroch prokurátorov a právnych čakateľov.
Na záver chcem povedať, že predkladaná právna úprava obsahuje i ustanovenia, ktoré predpokladajú prípravu, vypracovanie majetkových priznaní a povinnosť preukazovať zdroje svojich príjmov. Je to teda právna úprava, ktorá sleduje boj proti korupcii, pričom tento návrh tiež predpokladá zvýšenie nárokov na finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu. Je to tak preto, lebo si uvedomujeme, že prokuratúry sú v prvej línii nasadenia v boji so zločinom a je potrebné ich osobitné postavenie aj týmto spôsobom zvýrazniť.
Ctené poslankyne, vážení poslanci, prosím vás o podporu tohto návrhu zákona a jeho schválenie do druhého čítania.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem podpredsedovi vlády za uvedenie vládnych návrhov zákonov.
Prosil by som spravodajcu, ktorého k obidvom zákonom určil navrhnutý gestorský výbor, t. j. Ústavnoprávny výbor Národnej rady, pána poslanca Gašparoviča, aby predniesol stanovisko výboru.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec I. Gašparovič:
Vážený pán predseda,
pán minister,
pán generálny prokurátor,
kolegyne, kolegovia,
ako spravodajca k predloženému zákonu, resp. dvom predloženým zákonom, dovoľte mi, aby som v jednom vystúpení uviedol ich potrebu na prijatie v Národnej rade.
Už z týchto úvodných slov som naznačil, že ide o zákon, ktorý je skutočne potrebný, aby sme prijali, že je to zákon, ktorý je spracovaný pozorne, pedantne a zodpovedne. Musím však povedať, že tento zákon nadväzuje na pôvodný zákon, ktorý bol prijatý pred tromi alebo štyrmi rokmi. Chcel by som povedať, že prokuratúra je skutočne orgánom, ktorý má veľkú zodpovednosť pri dodržiavaní zákonnosti. V demokratických štátoch Európy je orgán verejnej žaloby, ktorý je najčastejšie nazývaný prokuratúrou, koncipovaný buď ako samostatný, alebo je zaradený do sústavy orgánov výkonnej alebo súdnej moci. Býva spravidla zodpovedný zákonodarnému zboru alebo vláde, vždy je však organizovaný tak, aby mohol pôsobiť nezávisle od politických orgánov.
Pán podpredseda vlády vo svojom vystúpení naznačil, že koncepcie prokuratúry a poslania prokuratúry sa v niektorých krajinách, ako v Čechách, Poľsku, menili. Chcem povedať, áno, je to tak, aj za bývalej federálnej vlády ku koncu sa o tom uvažovalo, nakoniec sme prijali zásadu, že prokuratúra ako jeden z vrcholných orgánov, mocenských orgánov, by mala byť zakotvená ako orgán ústavný. Som veľmi rád, že to ostáva aj teraz. A pokiaľ ide o zmenu postavenia prokurátora, tak ako to naznačil pán podpredseda, v niektorých krajinách, chcem povedať, že pôvod má prokuratúra, takto ako je koncipovaná, vo francúzskom štátnom zriadení a vo francúzskych štátnych orgánoch s tým, že určité nie celkom dobré postavenie jej potom pridala organizácia a prijímanie tzv. socialistickej prokuratúry. Dnes však, pokiaľ som mohol konzultovať s predstaviteľmi francúzskej prokuratúry aj s predstaviteľmi vládnych organizácií a orgánov, uvažujú o vrátení prokuratúry ako samostatného nezávislého orgánu von spod príslušnosti ministra spravodlivosti.
Keďže, panie poslankyne, páni poslanci, pán podpredseda naznačil to gro zmien, ktoré sú v tomto zákone obsiahnuté, nebudem ďalej o nich hovoriť, chcem len povedať, že v priebehu druhého čítania, ak tieto zákony do druhého čítania prijmeme, a odporúčam, aby sme ich prijali, budeme môcť v rámci rozpravy hovoriť aj o niektorých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.
V tejto chvíli chcem len konštatovať, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Vzhľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov na tom, že po rozprave odporučí predmetný návrh zákona, resp. predmetné dva návrhy zákona prerokovať v druhom čítaní.
Takisto aj v zmysle § 74 ods. 1 nášho rokovacieho poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 932 zo dňa 12. januára 2001 budem odporúčať prideliť tieto návrhy Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti s tým, že budem odporúčať, aby návrh zákona (tlač 876), teda návrh zákona o prokuratúre výbory prerokovali v lehote do 14. marca 2001 a výbor gestorský, teda ústavnoprávny výbor, ho prerokoval v lehote do 16. marca 2001.
Tieto návrhy sú zhodné pre obidva zákony.
Pán predseda, skončil som, môžete dať pokyn na rozpravu.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec, prosím, zaujmite miesto určené pre spravodajcov výborov.
Otváram všeobecnú rozpravu o týchto bodoch programu. Písomne ani k jednému, ani k druhému zákonu, lebo je spoločná rozprava, sa neprihlásil nikto. Pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne. Pán poslanec Orosz. Uzatváram možnosť podania prihlášok do rozpravy ústne. Ako jediný prihlásený je pán poslanec Orosz.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec L. Orosz:
Vážený pán predseda,
vážený pán podpredseda vlády,
vážený pán generálny prokurátor,
vážené dámy,
vážení páni,
iste sa všetci dobre pamätáme na tvrdú a často neodborne ideologicky vedenú diskusiu zo začiatku deväťdesiatych rokov, ktorej cieľom bolo odstránenie sústavy orgánov prokuratúry z nášho ústavného mechanizmu. Aj keď sa ešte dnes z času na čas objavujú podobné úvahy, myslím si, že sme kvalitatívne v inej situácii. Myslím si, že je možné konštatovať, že orgány prokuratúry potvrdili svoju opodstatnenosť a nezastupiteľné miesto v sústave štátnych orgánov. Účinnosť pôsobenia štátnych orgánov je v mnohom závislá od kvality legislatívnych noriem upravujúcich právomoci, pôsobnosť, organizáciu a riadenie, ako aj právne postavenie jednotlivých pracovníkov tohto štátneho orgánu. Opierajúc sa práve o tieto skutočnosti, chcem už v rámci prvého čítania oceniť oba predložené návrhy zákonov a vyjadriť presvedčenie, že získajú požadovanú podporu v slovenskom parlamente. Som presvedčený, že ich schválenie bude mať pozitívny vplyv na budúce fungovanie orgánov prokuratúry a vytvorí aj podmienky na prehlbovanie jej dôvery vo verejnosti.
Moje pozitívne hodnotenie oboch návrhov zákonov opieram o tieto skutočnosti:
1. Predložené návrhy zákonov sú legislatívne spracované veľmi kvalitne, sú prehľadné, zrozumiteľné a komplexne upravujú nielen právne postavenie, organizáciu a riadenie orgánov prokuratúry, ale aj právne vzťahy vyplývajúce zo služobného pomeru prokurátorov vrátane ich nemocenského, dôchodkového a sociálneho zabezpečenia. Na tom nemení nič fakt, že účinnosť niektorých ustanovení tohto zákona sa posúva do budúcnosti, obdobne ako sme to spravili pri zákone o sudcoch a prísediacich. Toto jednoducho vyplýva z ekonomických možností tohto štátu.
2. Oba návrhy zákonov zohľadňujú moderné európske a celosvetové tendencie vývoja analogických orgánov ochrany práva vrátane príslušných dokumentov Rady Európy a Európskej únie, o čom presvedčivo dokumentuje dôvodová správa k obom návrhom zákonov.
3. V predložených návrhoch zákonov sa obmedzuje pôsobenie tradičného princípu výstavby prokuratúry, a to princíp monokracie na úkor posilnenia procesnej nezávislosti prokurátorov. V tejto súvislosti sa žiada vyzdvihnúť aj vytvorenie priestoru na vytváranie profesionálnych stavovských združení prokurátorov vrátane ich výraznej ingerencie do chodu prokuratúry i rozhodovania o personálnych otázkach. Posilnenie prvku samosprávnosti v štruktúre orgánov samosprávy predstavuje výrazný zásah do tradičného chápania orgánov prokuratúry v našej zemepisnej šírke, ktorého dosah budeme môcť zhodnotiť až s odstupom určitého času.
4. Za mimoriadne inšpiratívne dnes spracovanú považujem časť o základných povinnostiach prokurátorov vrátane úpravy disciplinárneho konania. Mám na mysli najmä tú časť zákona, pre ktorej obsah sa vžilo v našich podmienkach označenie konflikt záujmov. Návrh zákona precízne vymedzuje okruh funkcií a činností, ktoré sú nezlučiteľné s funkciou prokurátora, a ustanovuje povinnosť pravidelne písomne osvedčovať skutočnosti, ktoré by mohli zakladať konflikt záujmov a tiež deklarovať nielen svoje, ale i manželkine, resp. manželove majetkové pomery, v oveľa podrobnejšom rozsahu, ako požaduje ústavný zákon číslo 119/1995 Z. z. o konflikte záujmov a ako aj nedávno prijatý zákon o sudcoch a prísediacich. Z tohto hľadiska ide zákon o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry tak ďaleko, že vytvára nevyhnutnosť analogických zmien v právnej úprave povinností a obmedzení obdobných kategórií verejných činiteľov. V opačnom prípade by sa mohli cítiť prokurátori oprávnene diskriminovaní oproti iným porovnateľným kategóriám verejných činiteľov, osobitne sudcom. Navyše by sa do právneho poriadku dostali ďalšie prvky nesystémovosti.
Z toho hľadiska chápem predložený návrh zákona ako ďalšiu výzvu na zdokonalenie právnej úpravy konfliktu záujmov. O oboch návrhoch zákonov by sa dalo ešte veľa hovoriť, na to bude slúžiť druhé čítanie, do ktorého, verím, oba návrhy získajú požadovanú podporu.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Orosza: pán poslanec Brňák a pán poslanec Tuchyňa. Uzatváram možnosť prihlášky na faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Brňák.
Poslanec P. Brňák:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Pôvodne som nechcel reagovať v rámci tohto prvého čítania, pretože si myslím, že o tejto téme budeme hovoriť v rámci druhého čítania, predovšetkým na pôde výboru. Ale primälo ma k tomu to, čo povedal pán predseda ústavnoprávneho výboru, keď dal väzbu týchto zákonov aj na už schválený zákon o súdoch a sudcoch. Chcem povedať a veľmi dôrazne požiadať aj predkladateľov a prípadne aj poslancov vládnej koalície, aby náležitým spôsobom zvážili vnútornú väzbu aj tohto zákona, ktorá je v niečom podobná väzbe, ktorá je uvedená aj v zákone o súdoch a sudcoch, pretože podľa mojich terajších informácií ten schválený zákon o súdoch a sudcoch je pre prax v súčasnosti veľmi rozporný. Sú tam ustanovenia, ktoré sú vnútorne chaotické, nesystémové. Sú to ustanovenia, ktoré boli pripravované veľakrát izolovane rôznymi ľuďmi. A myslím si, že neslúži ku cti tohto parlamentu, že sme sa tak zle zhostili tejto práce v súvislosti so schválením zákona o súdoch a sudcoch, aj keď zrejme vo všeobecnosti treba povedať, že ten zákon je, bol a aj bude potrebný aj vo väzbe, či už bude, alebo nebude schválená novela Ústavy Slovenskej republiky.
Takže aj keď možno povedať, že každý normálne uvažujúci poslanec akceptuje a schváli obidva tieto predložené návrhy zákonov, chcem poprosiť všetkých, aby sme sa vyvarovali tých chýb, ktoré už dnes sú zrejmé, jasné a vnútorne rozpačité a rozpoložené aj v súvislosti so zákonom o súdoch a sudcoch, ktorý je účinný a platí len od 1. januára tohto roku. To som mal na mysli.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi poslanec Tuchyňa.
Nech sa páči.