Prvý deň rokovania
44. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
13. decembra 2000
Po prerušení rokovania 43. schôdze NR SR sa začalo rokovanie 44. schôdze NR SR.
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram rokovanie 44. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Skôr ako pristúpime k rokovaniu, zistím prítomnosť poslancov na schôdzi.
Panie poslankyne a páni poslanci, prosím, aby sme sa prezentovali stlačením hlasovacieho tlačidla.
Prezentujme sa, panie poslankyne, páni poslanci.
(Ruch v sále.)
Upokojte sa, panie poslankyne, páni poslanci, prezentujeme sa, zisťujeme prítomnosť poslancov.
Prezentovalo sa 89 poslancov, Národná rada je schopná sa uznášať.
O ospravedlnenie neúčasti na 44. schôdzi písomne požiadali títo poslanci: Delinga, Hudec, Langoš, Rehák, Zajac. Na zahraničnej služobnej ceste sú poslanci Keltošová a Tkáč. O ospravedlnenie neúčasti požiadal aj pán poslanec Kandráč.
(Reakcia z pléna.)
Tak, pani poslankyne, páni poslanci, prečítam tých, ktorí sa ospravedlnili: Hudec, Langoš, Rehák, Zajac, Keltošová, Tkáč. Pán poslanec Delinga je napísaný, ale je prítomný, čiže to, čo je napísané na papieri, jednoducho neplatí.
Na 44. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky overovateľmi budú poslanci Ambróš a Švantner, náhradníkmi budú poslanci Hóka a Mušková.
Schôdzu som zvolal podľa článku 83 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 17 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku na požiadanie skupiny 37 poslancov Národnej rady. Žiadosť poslancov o zvolanie schôdze ste dostali spolu s pozvánkou. Poslanci žiadajú na tejto schôdzi prerokovať
návrh na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Ladislavovi Pittnerovi, poverenému riadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
Podľa článku 88 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky návrh na vyslovenie dôvery vlády Slovenskej republiky alebo jej členovi prerokuje Národná rada vtedy, ak o to požiada najmä pätina jej poslancov.
Chcem pripomenúť, že podľa § 24 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku nemožno program schôdze doplniť alebo meniť, ak bola zvolaná podľa § 17 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku na požiadanie aspoň pätiny poslancov.
Návrh ste dostali ako tlač 852.
Uvedený návrh bol podľa § 109 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku bezodkladne zaslaný vláde Slovenskej republiky na zaujatie stanoviska a pridelený na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady s tým, že ako gestorský bol určený výbor pre obranu a bezpečnosť.
Prosím povereného člena skupiny poslancov poslanca Pavla Kandráča, aby uviedol návrh a súčasne oboznámil Národnú radu s dôvodmi, ktoré viedli skupinu poslancov k podaniu návrhu na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky, povereného riadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
Pán poslanec Kandráč.
Predtým pán poslanec Cabaj, nech sa páči.
Poslanec T. Cabaj:
Pán predsedajúci, pán predseda, dovoľte mi, aby som vás upozornil, že predkladateľom namiesto chýbajúceho pána Kandráča bude pán poslanec Gašparovič.
Predseda NR SR J. Migaš:
Nech sa páči, pán poslanec Gašparovič, odôvodnite návrh skupiny poslancov.
Poslanec I. Gašparovič:
Vážený pán predseda,
pán premiér,
páni ministri,
kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som z poverenia klubu v zastúpení pôvodne určeného predkladateľa pána poslanca Kandráča prečítal zdôvodnenie, ktoré vypracoval, na návrh vyslovenia nedôvery ministrovi vnútra pánovi Ladislavovi Pittnerovi.
Pani kolegyne, kolegovia, zrejme v rámci polemiky môže dôjsť k úvahám, prečo Hnutie za demokratické Slovensko po niekoľkých neúspešných predkladaniach na vyslovenie nedôvery členom vlády a už treťom návrhu pánu ministrovi Pittnerovi znovu predkladá takýto návrh. Chcem vám povedať, že nejde o plánované predloženie tohto návrhu, ale že tento návrh a rozhodnutie poslancov Hnutia za demokratické Slovensko vyšiel spontánne po tom, ako pán minister na verejnosti prezentoval svoj vysoko neodborný názor na to, ako v budúcnosti bude zakazovať ľudovú stranu Hnutie za demokratické Slovensko údajne za to, že sa podieľala na príprave sabotáží voči nášmu zriadeniu, voči celistvosti štátu a že sa podieľala na rôznych činoch, trestných činoch spolu so službami Slovenskej informačnerj služby. Toto sú tie dôvody, ktoré nás viedli a o ktorých chceme hovoriť v Národnej rade, kde chceme hovoriť aj o tom, či kompetencia ministra vnútra je skutočne takáto nedozerná a s takýmito možnosťami, ako ich prezentuje, myslím si, že často veľmi neuvážene, súčasný pán minister vnútra.
Panie poslankyne, páni poslanci, ako som už povedal, skupina poslancov Hnutia za demokratické Slovensko si veľmi dobre uvedomuje, že na takýto vážny krok, ako je odvolanie člena vlády Slovenskej republiky, musia byť opodstatnené dôvody a tých je v prípade pána ministra vnútra v súčasnosti dostatok.
Na úvod by som chcel zdôrazniť významnosť Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Ide o rezort, ktorý, jednoducho povedané, má kľúčový význam v systéme štátnych orgánov, bez ktorého riadenie fungovania si nemožno predstaviť existenciu žiadneho štátu. Každému z nás je známa skutočnosť, že jeho súčasťou je tak civilná služba, ako aj zložka bezpečnostná, a práve táto je vo veľkej kritickej pozornosti väčšiny našej spoločnosti, parlamentu aj nás jednotlivých poslancov.
Čo nám slúži ako dôvody pre náš návrh?
Vo všeobecnosti sú to predovšetkým samotná činnosť a vystupovanie pána ministra na verejnosti, ďalej jeho konania i konania jeho podriadených i chyby a opatrenia, ktoré v riadení ministerstva vnútra nastali od času, keď bol poverený jeho riadením.
Ide predovšetkým podľa nás o nekvalifikované vyhlásenia v masovokomunikačných prostriedkoch či na tlačových konferenciách uskutočnených Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky. Ak by sme išli do minulosti, sú to vystúpenia charakteru, ako vrah Duckého je na 95 % známy. Vieme, kde je Ivan Lexa, ale vzápätí vyhlásenie, že pobyt je neznámy polícii. Vyhlásenia o budúcich trestných stíhaniach nielen členov Hnutia za demokratické Slovensko, ale aj ich sympatizantov. Ďalej vyhlásenia o tom, že najvyšší muži v hierarchii troch najsilnejších skupín bratislavského podsvetia vedia o snahách polície preniknúť do ich radov. Kto ich mal informovať? Asi členovia nášho hnutia. Vyhlásenie o zákaze najmocnejšej, vo voľbách víťaznej strany HZDS, na čo nebolo skutočne žiadnych dôvodov, opodstatnených skutočností ani jednoznačných právoplatných rozhodnutí. Vyhlásenia v súčasnosti veľmi dobre známej kauzy, pokiaľ ide o Miškova, kde pán minister dokonca naznačoval, ako keby s ním komunikoval po telefóne, kde hovorí: Vyzval Miškova, aby dal signál Alexovi, aby začal hovoriť. Pán minister hovorí, že zatiaľ na tento čakáme, na ten signál. Viete, že sú už nové rozhodnutia, že došlo zo strany súdu k zastaveniu trestného stíhania.
Pán minister často prejudikuje stanoviská k niektorým trestnoprávnym a trestnoprocesným opatreniam spojeným so stíhaním nielen poslancov našej strany, ich priaznivcov či členov, ale aj ostatných skupín občanov. Napríklad: "Černák ak bude prepustený z väzby, tak na schodoch vznesieme nové obvinenie z ďalších trestných činov a opätovne poputuje do väzby. Mám nádejnú stopu vedúcu k objasneniu vraždy Duckého." Je ňou list, ktorým sa mu údajne páchateľ priznáva. To sú všetko veci, ktoré odrazu idú do zabudnutia, ako keby sa nestali. Nedostatočná koncepčná práca sústreďovaná na boj proti kriminalite, ale v jej vyššej forme organizovanej trestnej činnosti. Napríklad poskytovanie informácií médiám, ktorými sa prezentovali budúce kroky postupu voči páchateľom trestnej činnosti. To sú všetko nedostatky, kvôli ktorým potom trpí aj samotné vyšetrovanie.
Pán minister rád vyhlasoval, že niekedy aj tým najväčším mafiánom sa poskytne milosť za predpokladu, že hodnota ich svedectva je taká, aby to stálo za udelenie milosti. Chcem konštatovať aj to, že doteraz sa neprijali účinné opatrenia proti trestnej činnosti recidivistov, ochranný dohľad, aj keď v programovom vyhlásení vlády je to jedna z významných úloh. Málo progresívny postup najmä so zavádzaním nových moderných prvkov do rezortu ministra vnútra. K vražde Duckého vyslovil tvrdenie, akože "vražda stojí pred objasnením. Dôvodne podozrivý páchateľ je vo väzbe. Ide o páchateľa, ktorý má špeciálnu prípravu a v prípade Ducký sa ukazuje, že sa krížia záujmy tých síl, ktoré ešte čakajú na odhalenie". Teda vízie pána ministra, ktoré sa po vyrieknutí nikdy neuskutočnili a pravdepodobne ani neuskutočnia.
Pán minister veľmi rád ovplyvňuje činnosť vyšetrovateľov, ba dá sa povedať, že v niektorých prípadoch išlo o priame zasahovanie do procesu vyšetrovania. Napríklad v daných prípadoch ide o hrubé porušenie § 7 ods. 7 zákona číslo 171/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov o Policajnom zbore, v ktorom sa konštatuje, že vyšetrovateľ je vo veciach, ktoré vyšetruje, procesne samostatný a je viazaný iba zákonmi a inými všeobecne záväznými predpismi a v rozsahu ustanovenom Trestným poriadkom a pokynmi prokurátora a, samozrejme, aj súdu. Odsek 8 hovorí: "Vyšetrovateľ je podriadený v služobných veciach riaditeľovi úradu vyšetrovania." Môžeme hovoriť aj o podiele na nesprávnom nasadzovaní jednotky zvláštneho nasadenia. Nebudem už ani spomínať to nešťastné a vôbec pre Slovensko ako demokratický štát nepochopiteľné konanie v prípade penziónu Elektra. Nedostatočné výsledky v prijímaní opatrení na prevenciu trestnej a inej protispoločenskej činnosti sú tiež známe. Aj keď pán minister tvrdí, že na to nie sú dostatočné prostriedky. Napríklad doteraz neboli uskutočnené opatrenia v smere realizácie dohľadu nad recidivistami, čo je úloha vyplývajúca pre ministerstvo vnútra takisto z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky.
Pán minister a jeho podriadení často neradi rešpektujú zásady prezumpcie neviny. Napríklad pán minister ešte pred rozhodnutím súdu zverejňuje okolnosti, ktoré spôsobujú, že dochádza ku konfliktu s právom občana na prezumpciu neviny s právom občana na ochranu osobnosti, pričom takýto postup je odsudzovaný aj predstaviteľmi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Osvojovanie si kompetencií, ktoré nepatria do rezortu ministra vnútra, je skutočne niekedy až impozantné, s akou samozrejmosťou pán minister dopredu prejudikuje niektoré rozhodnutia, div že nie aj súdu.
Veľmi rád pán minister, ak si pozriete do masmédií, komentuje rozhodnutie prokurátora, rozhodnutie sudcov, prezentuje obvinenia osôb, ako som povedal, skôr, ako príslušné orgány sú schopné o tomto rozhodnúť.
Zo strany ministra vnútra sú to všetko také závažné skutočnosti, ktoré by sa v jeho činnosti, v jeho vystúpeniach, v činnosti rezortu nemali vyskytovať a nemali by z úst ministra vnútra vychádzať. Sú takého charakteru, že vo verejnosti vyvolávajú strach, značné pochybnosti o tom, že naša republika je právnym štátom. Sú v mnohých prípadoch aj deštrukčného charakteru. Naopak, malo by byť snahou ministra vnútra prelomenie bariéry, nedôvery a odstránenie pocitu strachu z činnosti polície, čo je jednou z úloh stanovených v programovom vyhlásení vlády. Nemožno zabudnúť i na skutočnosť, že zo strany ministra vnútra Slovenskej republiky sa neaktivizujú občania na zvýšenie ich vlastnej zodpovednosti za ochranu života, zdravia a majetku zákonnými spôsobmi. No a nemožno obísť...
(Ruch v sále.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Prosil by som predsedu poslaneckého klubu za SDĽ a pána predsedu vlády.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec I. Gašparovič:
No a nemožno obísť fakt, že sám minister vnútra sa podieľa na politickej intolerancii a sústavného rozdúchavania nenávisti k strane Hnutia za demokratické Slovensko. Myslíme si, že minister vnútra Slovenskej republiky by mal sám dodržiavať etický kódex príslušníka Policajného zboru, v ktorom okrem iného sa stanovuje: "Policajt má konať nestranne a dôstojne. Je povinný odmietnuť každý pokus o jeho korumpovanie. Policajt má odoprieť spoluprácu pri vyhľadávaní, zadržiavaní, strážení alebo preprave osôb, ktoré neporušili zákon, ale sú prenasledované kvôli príslušnosti k etniku, náboženskému alebo politickému presvedčeniu. Policajt má rešpektovať ľudskú dôstojnosť občana a nemá ho degradovať na jednoduchý objekt svojej činnosti." A takto by som mohol citovať z tohto zákona ďalej.
Ak však polícia chce mať dôveru občanov tohto štátu, ak chce byť morálne aj materiálne aktívne podporovaná občanmi, je nutné, aby boli uznané pravidlá na jej činnosť nielen na úrovni zákona, ale aj etických noriem. Tieto pravidlá by mali byť dostatočne jasné, presné a všeobecne známe. A práve tak by mohli príslušníci Policajného zboru v demokratickej spoločnosti získať spoločenskú prestíž a hrdosť na svoje povolanie. Dôveru verejnosti môže mať v skutočnosti iba taký Policajný zbor, v ktorom každý policajt je zodpovedný za svoje činy, ktoré nie sú v rozpore so zákonom.
Je potrebné pánovi ministrovi vnútra Slovenskej republiky dôrazne pripomenúť, že politický protivník nemôže byť považovaný za nepriateľa, za kriminálny element, keď mu nie je nič preukázané. Nie je namieste jeho škandalizovanie, obviňovanie, nerešpektovanie významnej zásady trestného práva prezumpcie neviny a už vôbec nie pred masovokomunikačnými prostriedkami. Je nedôstojné ministra vlády Slovenskej republiky, keď jeho správanie, vystupovanie je militantné, prekračujúce prístupnú mieru razancie. Veď znevažovať niekoho znamená ubližovať celému ľudskému spoločenstvu. Minister vnútra musí kontrolovať myšlienky, slová aj skutky. Bez vlády nad myšlienkou slova, skutky nemajú cenu. Človek, a minister zvlášť, je človekom preto, že je schopný sebaovládania a že ho praktizuje. Ináč vystupovanie ministra, a obzvlášť ministra vnútra, môže pôsobiť ako výbušná nálož pre verejnú mienku, asociálov, ale aj ľudí patologicky úchylných či nie normálneho správania sa.
Súčasná bezpečnostná situácia v našej republike by ministra vnútra mala podnecovať k zamýšľaniu sa nad prácou bezpečnostného aparátu i ďalších orgánov represívneho charakteru. Dáva im mnohé podnety na ich orientáciu. Minister musí ovplyvňovať organizáciu polície a odborníkov poverovať úlohou zisťovať, ktoré sú to tie typické a iné príčiny brutálneho správania, aká je prevládajúca motivácia u páchateľov. Nesmie sa dovoľovať tomu, aby brutalita, teror mohli recidivovať, keď sa to uzná za potrebné.
Aké sú teda možnosti ministra zodpovedného za otázky vnútornej bezpečnosti a aké sú, na čo musí nevyhnutne sústrediť svoju pozornosť?
Odpoveď je jednoznačná a nepochybná. Rezort vnútra musí byť pripravený takýmto činom predchádzať. Musí pracovať predvídavejšie, v predstihu pred páchateľmi a snažiť sa vytvárať také situácie, ktoré budú čoraz viac a viac sťažovať pôsobenie osobám náchylným na uskutočňovanie násilných činností. Mal by rešpektovať i niektoré teoretické závery, návrhy kriminologicko-viktymologického charakteru. I v tom treba vidieť moderný prístup pri riešení bezpečnosti nášho štátu. Nemožno zostávať na starých rutinných pozíciách, ale je potrebné uplatňovať moderný spôsob myslenia a konania pre budúcnosť.
Minister vnútra má voliť prístup, ktorý je aktivizujúci v tom, že nám poskytne určité východiská pre bezpečnosť spoločnosti a pre jej občanov. Teda nielen uprednostňovaním materiálnej vybavenosti je naplnený obsah modernizácie práce rezortu ministra vnútra. Myslenie a predvídanie určitých skutočností sú a musia byť moderné a len vtedy sa môže náležitým spôsobom chrániť a zabezpečovať osobná bezpečnosť občanov i ich majetku. Je povinnosťou zabrániť najzávažnejším trestným činom, ale nielen im. Veď v súčasnosti platné a účinné trestnoprávne úpravy, i keď majú dosť medzier, dávajú takéto možnosti. A zdôrazňujeme, že pri správnom a dôslednom využívaní by sa dodatočne účinne mohla poskytovať ochrana osobám i majetku. Je len na orgánoch ministerstva vnútra i na samotnom ministrovi, ako ich vo svojej činnosti využijú, ktorým smerom sa budú uberať. Ak ich cesta je zlá, je najvyšší čas na jej korigovanie či zmenu.
V súvislosti s postihom ekonomickej negatívnej činnosti však treba poznamenať, že nemožno, a nie je správne, keď chceme trestné právo využívať tam, kde je pole pre iné právne odvetvia. V takomto prípade ono je tým posledným, a to len vtedy, keď sa využili všetky iné prostriedky. Trestné právo tu má len subsidiárnu úlohu. V boji s kriminalitou nesmú bezpečnostné orgány zabúdať na to, že sa mení, modernizuje aj myslenie páchateľov, a preto nemôžu zaostávať. Tu neplatí tvrdenie, že je nedostatok finančných prostriedkov, predovšetkým ide o schopnosť predvídania, organizovania a riadenia. A v tomto smere sú podmienky rovnaké pre obe strany. A rovnaká východisková pozícia, no s otázkou, či na strane rezortu ministerstva vnútra sú schopnejší ako na strane zločinu. A tento problém je riešiteľný. Treba opustiť stranícky princíp a jednoznačne uprednostniť odbornú vyspelosť každého príslušníka ministerstva vnútra až po najvyššie posty, t. j. i samotného ministra. V prípade neúspešnosti musia nastúpiť zmeny, samozrejme, zmeny aj vrátane zmien personálnych.
Na základe dostupných informačných prameňov je jednoznačné, že kriminalita má nepriaznivé trendy vývoja, štruktúry a spôsobených následkov, a preto treba, aby vo svojej každodennej práci ministerstvo vnútra, jeho bezpečnostná zložka, sa snažilo o prijímanie účinných a efektívnych opatrení na potieranie tohto pre spoločnosť nebezpečného javu, a nie sa vyžívalo v tzv. kauzách, ktoré občanov štátu unavujú.
Záverom si dovoľujem konštatovať, že za stav, ktorý je v činnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, zodpovedá spolu s ministrom vnútra pánom Ladislavom Pittnerom aj celá koalícia.
Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, predkladám teda návrh, aby sa o dôvere ministrovi vnútra hlasovalo na tejto schôdzi. A návrh - hlasovanie by malo byť tajné.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán poslanec Gašparovič. Prosím, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľov.
Teraz prosím predsedu výboru pre obranu a bezpečnosť pána poslanca Vladimíra Palka, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady.
Poslanec V. Palko:
Vážený pán predseda vlády,
vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi, aby som vás informoval o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery členovi vlády Ladislavovi Pittnerovi vo výboroch.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 894 zo 7. decembra 2000 pridelil návrh skupiny poslancov Národnej rady na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Ladislavovi Pittnerovi na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem vymenovaných s termínom prerokovania do 13. decembra 2000. Zároveň určil Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť pripraviť na schôdzu Národnej rady informáciu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výboroch.
S návrhom skupiny poslancov nesúhlasia a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky neschváliť uvedený návrh tieto výbory: výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výbor pre kultúru a médiá.
Podľa § 52 ods. 4 zákona číslo 350 o rokovacom poriadku Národnej rady neschválili predložené návrhy uznesení, keďže s nimi nesúhlasila nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru, tieto výbory: ústavnoprávny, výbor pre pôdohospodárstvo, výbor pre verejnú správu, výbor pre ľudské práva a národnosti, výbor pre zdravotníctvo, výbor pre sociálne veci a bývanie, zahraničný výbor, výbor pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, výbor pre životné prostredie a ochranu prírody.
Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť nerokoval o predmetnom návrhu, a to z dôvodu neprítomnosti predkladateľov tohto návrhu. To znamená, že aj informácia, ktorú vám predkladám, nie je informáciou, ktorá by bola schválená výborom. Tieto skutočnosti však nie sú na prekážku, aby plénum rokovalo o tomto bode ďalej. Z uznesení výborov nevyplynuli žiadne pripomienky a požiadavky.
Pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili rozpravu.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán poslanec Palko. Prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov.
Otváram rozpravu k tomuto bodu programu.
Ako prvý sa prihlásil pán predseda vlády.
Dávam mu slovo.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
minister vnútra Slovenskej republiky Ladislav Pittner stojí na čele rezortu, ktorý plní základné ciele a úlohy programového vyhlásenia vlády v oblasti vnútornej bezpečnosti aj v oblasti verejnej správy. Priebežné analýzy ukazujú, že stav realizácie programového vyhlásenia je adekvátny obdobiu napĺňania jeho cieľov a úloh. Pod vedením pána ministra Pittnera boli vytvorené dlhodobé základy na cieľavedomý, systémový, koncepčný a programový prístup boja s kriminalitou a inou protispoločenskou činnosťou. Ide najmä o spracovanie Komplexného programu boja so zločinnosťou, Harmonogramu predvstupového paktu boja proti organizovanému zločinu, ide o Národný program boja proti korupcii, Národný program boja proti drogám do roku 2003 s výhľadom do roku 2008. Ide ale aj o Koncepciu služby hraničnej polície a služby cudzineckej polície v perspektíve zapojenia Slovenskej republiky medzi štáty Schengenskej dohody. A ide aj o koncepciu zosúladenia vízovej povinnosti Slovenskej republiky s vízovou povinnosťou krajín Európskej únie. Ministerstvo vnútra uvedené dokumenty, ktoré vypracovalo, resp. sa na ich príprave podieľalo, rozpracovalo do rezortných programov, projektov a harmonogramov.
Podmienky na zvýšenie účinnosti boja s kriminalitou vytvárajú aj schválené zákony, konkrétne novely zákonov, napríklad o zbraniach a strelive, o Policajnom zbore, o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky, o súkromných bezpečnostných službách a o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestných činov. V popredí pozornosti bola ochrana sociálnych skupín najviac ohrozených kriminalitou.
V oblasti vnútornej bezpečnosti sa darí zabezpečovať verejný poriadok v štáte a stabilizovať vývoj kriminality. Za 8 mesiacov roku 2000 bol zaznamenaný pokles kriminality o 5 %. Miera objasňovania kriminality v minulom roku prvýkrát po roku 1990 prekročila 50-percentnú hranicu a oproti roku 1998 stúpla o 1,5 %. Tento trend pokračuje aj v tomto roku, keď úroveň objasňovania za 8 mesiacov predstavovala hodnotu 50,7 %, čo je temer o 2 % viac ako v rovnakom období roku 1999. Väčšia razantnosť, ofenzívnosť, ale aj lepšie výsledky sú charakteristické pre boj s organizovaným zločinom. Boli rozložené štruktúry viacerých organizovaných a zločineckých skupín. V minulom roku napríklad išlo o 14 skupín a dve podskupiny dvoch zločineckých skupín. Objasnené boli závažné kriminálne kauzy, ktoré spáchali členovia týchto skupín.
Dobrou prácou polície sa podarilo objasniť jeden z najzávažnejších kriminálnych prípadov v histórii vôbec, akým bola vražda členov gangu v Dunajskej Strede. Napriek mnohým problémom, ktoré sťažujú prácu vyšetrovateľom, sú viaceré kauzy závažného násilného a ekonomického charakteru vo vysokom štádiu rozpracovanosti, resp. pred ukončením vyšetrovania. Na dosiahnutých výsledkoch sa kladne prejavili najmä opatrenia na zvýšenie koncepčnosti a centralizácie riadenia boja s organizovaným zločinom, ako aj na sfunkčnenie činnosti špecializovaných zložiek a útvarov polície. Napríklad útvaru na vykonávanie neodkladných opatrení a programu ochrany svedka a útvaru zaoberajúceho sa kriminálnym spravodajstvom s použitím agenta. Opodstatneným sa ukázalo zriadenie odboru vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti a posilnenie jeho štruktúr vytvorením dvoch detašovaných pracovísk v Banskej Bystrici a Košiciach.
V oblasti verejnej správy ministerstvo v nadväznosti na koncepciu reformy verejnej správy pripravilo návrhy legislatívnych zámerov zákona o samospráve vyšších územných celkov, zákona o voľbách do orgánov samosprávy vyšších územných celkov a zákona o územnom členení Slovenskej republiky, ktoré boli predložené na ústavné prerokovanie. Ministerstvo vnútra sa podieľalo tiež na vypracovaní alternatívneho návrhu na usporiadaní miestnej štátnej správy, to znamená zachovanie okresných úradov alebo vytvorenie špecializovanej štátnej správy a prenos kompetencií na miestnu samosprávu. Ministerstvo sa podieľalo na vypracovaní harmonogramu uskutočňovania reformy verejnej správy.
V posledných dvoch rokoch sa dynamickejšie rozvíjala aj spolupráca ministerstva vnútra so zahraničím. Policajný zbor, osobitne jeho špecializované útvary sa stali akceptované ako dôveryhodní a profesionálni partneri pre zahraničné policajné zbory. Slovenská republika sa aktívne zapájala do multilaterálnej spolupráce na báze expertných a pracovných skupín, do medzinárodných programov a projektov boja so zločinnosťou v orgánoch Európskej únie, Rady Európy a Organizácie Spojených národov. Nadviazané boli kontakty so zástupcami Europolu za účelom prípravy zmluvy o spolupráci. Slovenská republika pristúpila k Dohovoru Rady Európy o praní, vyhľadávaní, zabezpečovaní a konfiškácii ziskov z trestných činností, ktorý bol podpísaný ministrom vnútra v Štrasburgu. Rovnako boli podpísané ďalšie bilaterálne zmluvy v oblasti boja s organizovaným zločinom.
Vzhľadom na uvedené vláda považuje návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra za nevhodný a s návrhom nesúhlasí.
Panie poslankyne, páni poslanci, chcel by som vás na záver svojho vystúpenia poprosiť, aby ste svojím postojom a konkrétnym hlasovaním vyjadrili pánu ministrovi vnútra Ladislavovi Pittnerovi svoju dôveru.
Ďakujem veľmi pekne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pekne, pán premiér.
Na vaše vystúpenie je šesť faktických poznámok. Ako posledný, šiesty je pán poslanec Andrejčák. Hláste sa skôr, prosím vás. Potom sa budete všetci rozčuľovať, že vám nedám slovo. Ako posledný sa hlási pán poslanec Gajdoš. Uzatváram možnosť prihlásenia sa do faktických poznámok.
Predtým požiadal o slovo navrhovateľ pán poslanec Gašparovič.
Poslanec I. Gašparovič:
Ďakujem, pán podpredseda.
Pán predseda vlády, dovoľte mi niekoľkými vetami reagovať na vaše vystúpenie, ktoré je smerované ako obhajoba vášho ministra. Je samozrejmé a je to dobré, ak predseda vlády svojho ministra zastáva a prezentuje pred nami aj úspechy ministra. Boli by ste asi nie celkom dobrým premiérom, keby ste si svojho ministra a ešte k tomu člena vašej politickej strany nezastali. Tie úspechy, ktoré ste pánu ministrovi dávali, ktoré ste kládli viac-menej do legislatívy, do pripravených právnych noriem, ktoré táto Národná rada prijala, do určitej miery sú pravdivé, ale zastávať ministra za každú cenu, myslím si, že je takisto potom nie dobrou vizitkou predsedu vlády, ak nechce prijať to, čo je chybné a čo škodí aj jemu ako premiérovi, aj celej vláde.
Zoberte si, pán predseda vlády, len posledný výrok pána ministra o tom, že odhalili veľké nedostatky v minulej práci Slovenskej informačnej služby, a dokonca že odhalili činnosť, ktorú pán minister sám nazval sabotážou a označil jedného z účastníkov na páchaní tohto trestného činu aj bývalého zástupcu riaditeľa Slovenskej informačnej služby. Pán minister vo svojich výrokoch sa aj zmiernil, keď povedal, že nemôže povedať, že organizovanie a činnosť v smere týchto trestných činov sa dá viazať na Hnutie za demokratické Slovensko alebo na niektorého predstaviteľa, a dokonca naznačil, že to môže ísť skôr k mafii. Lenže vysloviť niečo také a spolu so svojím vyšetrovateľom vydať aj uznesenie, o tomto uznesení o začatí trestného stíhania v tejto veci mám známosť, že toto uznesenie do 48 hodín, tak ako Trestný poriadok, prikazuje, nevidel prokurátor a nemohol proti nemu vo vzťahu k nemu zaujať ani stanovisko, je hrubým porušením Trestného poriadku. Nechcem citovať § 97 Trestného zákona, kde sa hovorí o úmysle, kde sa hovorí o...
(Ruch v sále.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pokojne môžete hovoriť.
Poslanec I. Gašparovič:
Môžem, ale nie, kým budete stáť za chrbtom.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Páni poslanci, prosím, nechajte rečniť pána poslanca Gašparoviča. Pokoj prosím, páni poslanci, pokoj.
(Ruch v sále.)
Poslanec I. Gašparovič:
Vyšetrovateľ bez toho, že by ozaj zdôvodnil, či konanie tohto označeného ako páchateľa napĺňa skutkovú podstatu sabotáže, kde je úmysel poškodiť obranyschopnosť republiky a tak ďalej, nebudem to citovať, to už je veľká odvaha, aby minister takto vystúpil.
Ale ďalej, pán predseda vlády, spolu s pánom ministrom ste zohrali jednu veľkú úlohu, keď ste sa dopustili obidvaja trestného činu, kde nenájdete ospravedlnenie a nenájdete obhajobu. Pán minister vám doručil magnetofónové pásky, kde sú nahraté telefónne rozhovory členov fondu a členov vašej vlády. Pán premiér tieto nahrávky nedal orgánom činným v trestnom konaní, aby sa zadosťučinilo pravde, aby sa začalo trestné stíhanie. Pán premiér spolu s vami takto vydieral členov vlády. A to je tiež jeden veľmi závažný skutok, ktorého ste sa dopustili obidvaja. Preto sa nečudujem, že navzájom sa budete teraz podporovať. Ja si myslím, že aj z tohto pohľadu je niekedy potrebná sebakritika, či už pána ministra, alebo aj vás, pán predseda.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Ďalej - pán poslanec Cabaj.
Poslanec T. Cabaj:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Dovoľte mi, aby som reagoval na predsedu vlády, ktorý vystúpil v tomto parlamente. A som tak trochu sklamaný, lebo nebola prednesená žiadna dobrá správa pre Slovensko. Nehovoril o ďalšom pilieri slovenskej vlády, ktorú tu prišiel obhajovať. Dokonca aj sa zmohol iba na to, že prečítal uznesenie vlády Slovenskej republiky, ktoré máme na stole všetci písomne. Keby bol takýmto spôsobom aj dôkladnejšie si to prečítal, tak zrejme aj nepustí do parlamentu, aby na druhej strane bola jedna "hrubica", ale on už jednoducho ignoruje tento parlament a takýmto spôsobom aj k tomu pristupuje.
Pán predseda vlády, ak by ste si prečítali návrh skupiny poslancov, tak sú tam 4 body, ktoré dávame ako základ, výčitku ministrovi vnútra za nezvládnutie svojho rezortu, a vy ste sa ani k jednému nevyjadrili. Jednoducho pre vás už nie je to podstatné, tento parlament. Včera ste mali koaličnú radu, ktorá jednoznačne rozhodla. A už ani predseda Národnej rady si nedával servítok na ústa, keď na plné ústa povedal pred televíznymi kamerami, že nevidí dôvod, prečo by na návrh opozície mali odvolávať člena vlády. Takže o čom ešte nás tu chcete presvedčiť? Jednoducho chcete si urobiť fajku, urobili ste obhajobu ministra vnútra, a pritom ste vlastne nepovedali nič.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Pán predseda vlády, myslím, že za dva roky pôsobenia takého početného ministerstva, ako je ministerstvo vnútra, musia byť aj určité výsledky, ktoré ste nám tu, samozrejme, prezentovali s veľkým potešením. Nevyjadrili ste sa však k pochybeniam, ktoré sú predmetom odvolávania pána ministra, a k jeho výrokom. Ani skromnými myšlienkami ste nezareagovali na obvinenia a neobhajovali ste ho, hoci si myslím, že ste aj mohli a mali. A, samozrejme, chápem to, je to veľmi zložité a veľmi ťažké obhájiť neobhájiteľné hlavne za situácie, ak ste v súčasnosti tiež na hrane obvinenia z neoprávneného vyplatenia odmien. A v minulosti ste, ako ste sa pre tlač vyjadrili, po vašom výsluchu povzbudzovali vyšetrovateľov, aby s odvahou postupovali. No ja neviem, či jeden premiér má povzbudzovať vyšetrovateľov. A pán minister veľmi s pokojom to prešiel. A prešli ste aj výroky pána ministra a môžem vám povedať, že by vám to malo prekážať, lebo bratislavského vtipkára a rozprávkara Pinterbáčiho podľa názorov Bratislavčanov už dnes nahradil "Pittnerbáči".
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Jarjabek.
Poslanec D. Jarjabek:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán premiér,
viete, veľa ste toho tu narozprávali, ale ja vám jednoducho neverím. Neverím vám tak, ako vám neverí veľká časť občanov Slovenskej republiky. So svojimi falošnými argumentmi a so svojou falošnou intonáciou ste už tu navraveli skutočne veľa tzv. faktov. Čiže preto, že vám neverím, žiadam v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám, aby minister vnútra predložil svoj celkový zdravotný stav. Na základe zdravotného stavu občania Slovenskej republiky a my všetci budeme môcť posúdiť, či minister vnútra je spôsobilý vykonávať svoj úrad, či je spôsobilý byť naďalej v takej dôležitej funkcii, ktorú zastáva. Ešte raz, pán minister, prosím vás o predloženie vašej celkovej zdravotnej spôsobilosti na vykonávanie takého vážneho úradu, aký zastávate.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pani poslankyňa Aibeková.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán premiér,
vy sa odvolávate aj vo svojom vystúpení, a robíte to veľmi rád, na programové vyhlásenie vlády. Tvrdili ste, že sa v tejto oblasti, teda v oblasti rezortu, ktorý riadi pán minister Pittner, plní. Pán predseda, vy však veľmi dobre viete, že to nie je tak. Nakoniec reakcie občanov svedčia o tom, že sa necítia bezpečne, že nemajú pocit, že by sa situácia v oblasti bezpečnosti zlepšila. Vy veľmi dobre viete, že keď sú vyjadrenia občanov na adresu rezortu, tak práve je tu veľká nespokojnosť s prácou tohto rezortu. Keď si pozriete iba dnešnú tlač, tak zistíte, že s prácou a výrokmi ministra sa nestotožňuje takmer žiaden občan. Čiže ak hovoríte o programovom vyhlásení vlády, mali by ste hovoriť o tomto programovom vyhlásení aj z pohľadu občanov, lebo myslím si, že programové vyhlásenie vlády by malo smerovať k zlepšeniu života občanov. A to sa nedeje, nedeje sa v žiadnej oblasti, ale ani v oblasti bezpečnosti. Tá sa pre tých drobných ľudí, pre občana nezlepšila. Možnože áno, že sa vyriešili niektoré kauzy, veľké, ako ste ich nazvali, ale predovšetkým vo veľkých mestách sa aj programy, ktoré boli v predchádzajúcich rokoch, za bezpečné mesto, zrušili alebo robia sa iba formálne. Takže nespokojnosť tu je veľká a rozhodne aj to svedčí o práci ministra.
Záverom iba toľko, že v predchádzajúcich odvolávaniach pán minister síce nedostal nedôveru parlamentu, ale nedostal ani dôveru. A myslím si, že je najvyšší čas, aby sa zamyslel nad svojím konaním a nad svojím správaním sa, aj nad tým, že mu parlament trikrát nevyslovil už dôveru.