Pátek 1. prosince 2000

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pani poslankyňa bola posledná, ktorá sa prihlásila do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pýtam sa, pán minister, či chcete zaujať stanovisko k rozprave.

Nech sa páči.

Minister zdravotníctva SR R. Kováč:

Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci,

budem len veľmi krátko reagovať a chcem sa v rozprave obmedziť alebo vo svojom vystúpení obmedziť len na tri pozmeňujúce návrhy, ktoré boli predložené.

Prvý pozmeňujúci návrh, ktorý smeruje k úprave správneho fondu poisťovní, podporujem. Dal som si predložiť, ako dnes vyzerá hnuteľný a nehnuteľný majetok poisťovní. Myslím si, že o 6 rokov správny fond vo výške, v ktorej bol stanovený na výšku 4 %, nám dokázal, že poisťovne boli schopné zo správneho fondu príslušný nehnuteľný, ale aj hnuteľný majetok, teda doterajšiu informačnú technológiu a všetko si dokázali zabezpečiť. Myslím si, že dnes už odpadla starosť zabezpečovať budovy, v ktorých budú sídliť a tak ďalej, pretože už sú prakticky vo všetkých okresoch etablovaní. Je možnosť teda venovať prostriedky zlepšeniu kvality informačnej technológie. A myslím si, že úprava, ktorú navrhol pán poslanec Rakús, teda skupina poslancov, je absolútne správna, pretože je to istý tlak na to, aby sa vyššie finančné prostriedky získavali prostredníctvom zintenzívneného výberu a nielen mechanickým prenosom prostriedkov vlády z jedného účtu na druhý.

Čo sa týka druhého pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Mesiarika, chcem povedať, že po tom, čo boli schválené ďalšie zákony v sociálnej oblasti, chcem vyjadriť súhlas predkladateľa s jeho návrhom, to znamená nebudem požadovať zvýšenie odvodov do zdravotného poistenia od ľudí, ktorí sú zdravotne postihnutí a zostaneme na pôvodnej hodnote 6,3 %, ak súhlasíte, ak budete súhlasiť s návrhom pána poslanca Mesiarika. Ja s ním súhlasím.

Čo sa týka tretieho návrhu, dovoľte mi vyjadriť zásadný nesúhlas so zmenou prerozdeľovacieho mechanizmu. Ja to zdôvodním veľmi rýchlo. Zdravotné poistenie je postavené na solidarite bohatého s chudobným. Je taká otázka pri inom prerozdeľovacom mechanizme. Musíme jasne vedieť, Spoločná zdravotná poisťovňa poisťuje predovšetkým zamestnancov, ktorí majú byť zdraví. Vojak v službe má byť zdravý, inak nemôže byť členom, príslušníkom ozbrojených síl. Policajt má byť zdravý. Sú to väčšinou ľudia v strednom veku, kde vieme, že je najnižšia chorobnosť. Najvyššiu chorobnosť a najvyššie náklady na zdravotné poistenie máme za deti a dôchodcov. Týchto majú iné poisťovne, nie práve Spoločná poisťovňa. Preto zdanlivo sa vám zdá, že dostávajú menej vojaci a policajti. Áno, oni dostávajú menej, ale aj menej potrebujú, pretože oveľa viac potrebujú tí, čo sú vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, tam nás skutočne jeden dôchodca stojí, jeho ošetrovanie podstatne viac ako ošetrovanie policajta. To si uvedomme.

Problém tejto poisťovne nie je v prerozdeľovacom mechanizme. Problém Spoločnej poisťovne je v tom, že 40 tisíc ľudí, ktorí sú v železniciach, sú ľudia, za ktorých nikto neplatí poistné, vždy len s oneskorením sa za nich platí dlžoba. Železnice v tomto čase, kým nie sú transformované, nie sú schopné platiť zdravotné poistenie v tej výške, ako sa predpokladá. A to je problém Spoločnej poisťovne. Takže ja by som skutočne v záujme toho, aby ten, kto má viac peňazí a viac prispieva, to je na celom svete tak v zdravotnom poistení, prispieval na toho viac ako ten, ktorý je chudobnejší a prispieva menej. To je po prvé.

Ale po druhé, uvedomme si, v zdravotnom poistení je ešte jeden typ solidarity. Zdravý, ktorý nepotrebuje peniaze na zdravotnú starostlivosť, solidarizuje s chorým a chorý spotrebúva podstatne viac. To si nemusíme líčiť. To znamená, ak by som to zhrnul, podporujem pozmeňujúci návrh pána poslanca Rakúsa, podporujem pozmeňujúci návrh pána poslanca Mesiarika. Pri tom prvom návrhu musím oficiálne povedať, že súhlasím s týmto návrhom, lebo ide na rámec novely. Tretí návrh, ktorý predložil pán poslanec Andrejčák, nepodporujem.

A ako predkladateľ výpočet urobím, ale ako predkladateľ, keďže ide nad rámec novely, nesúhlasím, aby sa o ňom hlasovalo.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pýtam sa spoločného spravodajcu, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Nie. Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

Budeme pokračovať, pán minister, druhým čítaním o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Tento vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 743 a spoločnú správu ako 743a.

Vládny návrh zákona odôvodní minister zdravotníctva pán Roman Kováč.

Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

Minister zdravotníctva SR R. Kováč:

Vážený pán predsedajúci,

ja sa obmedzím vo svojom úvodnom vystúpení len na niekoľko viet. Je to návrh zákona, ktorý súvisí s harmonizáciou nášho práva s právom, ktoré sa uplatňuje v Európskej únii v danom probléme, ktorý teraz riešime, je to otázka harmonizácie práva v oblasti radiačnej ochrany. Riešime tu, inovujeme veci, ktoré v zákone už boli, tak, aby boli harmonizované s právom Európskej únie, ale súčasne zavádzame aj veci, ktoré sme doteraz nemali v zákone podchytené a sú v 5 oblastiach. Ja som ich vo svojom predchádzajúcom vystúpení pri prvom čítaní uviedol. Myslím si, že tento krok, harmonizovať naše právo, keď je spojený aj s takou dobrou myšlienkou, ako je otázka väčšej ochrany proti ionizujúcemu žiareniu, je krokom správnym, a preto poprosím o podporu tohto zákona.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďakujem pánu ministrovi.

Teraz dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov pánu Tiborovi Šagátovi a prosím ho, aby na základe § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch a takisto aj stanovisko gestorského výboru.

Nech sa páči.

Poslanec T. Šagát:

Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci,

dovoľte mi, aby som informoval ctenú snemovňu o spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky, v druhom čítaní.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor pri rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 1084 z 18. októbra 2000 po prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje uvedený materiál v druhom čítaní a prideľuje návrh podľa § 74 ods. 1 citovaného zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

Gestorský výbor nedostal do 24. novembra 2000 žiadne stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi, ktorým bol návrh zákona pridelený.

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, odporúčajú schváliť tieto výbory Národnej rady: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky - uznesenie z 28. 11. 2000, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo - uznesenie číslo 188 zo 14. 11. 2000, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody - uznesenie číslo 156 z 28. novembra 2000, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo - uznesenie číslo 141 z 21. novembra 2000.

Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III spoločnej správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v počte 39. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vyjadrených a v ich uzneseniach uvedených pod bodom IV tejto správy a v stanovisku gestorského výboru, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe schváliť.

Súčasne gestorský výbor odporučil hlasovať a en bloc schváliť body 1, 2, 3, 5, 6, 7, 8 až 30, ďalej body 32, 33, 34, 35, 36, 37, 38, 39 tak, ako sú uvedené v spoločnej správe, en bloc neschváliť body 4, 17 a 31. Súčasne poveruje spoločného spravodajcu Tibora Šagáta predložiť návrhy podľa § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa prihlásil jeden pán poslanec za klub KDH - pán poslanec Muránsky.

Nech sa páči, máte slovo.

Poslanec P. Muránsky:

Pán predsedajúci, mám pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov. Ide o osem pozmeňujúcich návrhov, ktoré sa nedopatrením neobjavili v správe z výboru. Dovoľte mi, aby som ich prečítal.

1. V bode 5 § 17h ods. 6 v druhej vete sa vypúšťajú slová "odborné vykonávanie činnosti, na ktorú bolo povolenie vydané a za".

2. V bode 5 § 17p ods. 1 sa v úvodnej vete vypúšťajú slová "podľa druhu vykonávanej činnosti".

3. V bode 5 v § 17p ods. 1 písmená b) a c) sa na konci dopĺňajú slová "podľa druhu vykonávanej činnosti".

4. V bode 5 § 17p ods. 2 znie:

"(2) Odborný zástupca a pracovníci uvedení v odseku sú povinní každých 5 rokov absolvovať periodickú odbornú prípravu podľa druhu vykonávanej činnosti na udržanie odbornej spôsobilosti."

5. V prílohe k návrhu zákona v časti 1 v bode 1, v časti 4 v bode 1 a v časti 7 v bode 1 sa vypúšťa písmeno e).

6. V prílohe k návrhu zákona v časti 1 v bode 2, v časti 4 v bode 2 a v časti 7 v bode 2 sa dopĺňa písmenom j), ktoré znie: "j) návrh limitov na vypúšťanie rádioaktívnych látok do životného prostredia na pracoviskách s otvorenými rádioaktívnymi žiaričmi".

7. V prílohe k návrhu zákona sa časť 11 nahrádza týmto textom: "Dokumentácia na vydanie povolenia podľa § 17f ods. 2 písm. m) a ods. 4 písm. g)

1. dokumentácia, ktorú schvaľuje orgán na ochranu zdravia:

a) spôsob a podmienky pre uvádzanie rádioaktívnych látok do životného prostredia,

b) systém a program monitorovania vypustí aktivity rádioaktívnych látok uvádzaných do životného prostredia,

c) systém evidencie dát,

d) návrh limitov pre vypúšťanie rádioaktívnych látok a ich odôvodnenie,

e) návrh referenčných úrovní,

f) program zabezpečenia radiačnej ochrany.

2. Ostatná dokumentácia:

a) odôvodnenie uvádzania rádioaktívnych látok do životného prostredia,

b) zhodnotenie možnosti vzniku mimoriadnych situácií a zhodnetenie ich následkov,

c) doklady o metrologickom overení monitorovacích systémov,

d) programy modelového hodnotenia vplyvu výpustí na záťaž obyvateľov v okolí,

e) zhodnotenie ožiarenia kritickej skupiny obyvateľstva pri predkladaných výpustiach,

f) zhodnotenie ožiarenia kritickej skupiny obyvateľstva pri výpustiach na úrovni navrhovaných limitov,

g) zhodnotenie množstva, druhu formy, základných vlastností, nuklidového zloženia a aktivity rádioaktívnych látok uvádzaných do životného prostredia."

8. V prílohe k návrhu zákona v časti 19 písmeno a) znie: "a) program monitorovania, spôsob hodnotenia, interpretácie, nameraných hodnôt".

S uvedenými pozmeňujúcimi návrhmi súhlasí aj rezort ministerstva zdravotníctva.

Ďakujem, pán predsedajúci.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec bol jediný, ktorý sa písomne prihlásil. Predpokladám, pani poslankyňa, že sa hlásite ústne do rozpravy. Nech sa páči. Ešte sa hlási niekto ústne do rozpravy? Nie. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.

Pani poslankyňa Angelovičová, nech sa páči.

Poslankyňa M. Angelovičová:

Ďakujem pekne za slovo.

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

ctená snemovňa,

dovoľte mi zaujať stanovisko k preloženému vládnemu návrhu zákona z pohľadu životného prostredia.

K článku I ods. 12 k prírodnému ionizujúcemu žiareniu prírodného zemského alebo kozmického pôvodu a nadväzujúcemu § 17e ožiarenie zamestnancov prírodným ionizujúcim žiarením ods. 1, 2 a 3, ktorý obsahuje, čo je povinný vykonať zamestnávateľ na pracovisku s výskytom prírodného ionizujúceho žiarenia a pri prekročení zásahovej úrovne.

Ionizujúce žiarenie a rádioaktívne látky sú neoddeliteľnou zložkou životného prostredia. Rádionuklidy niektorých prvkov sú trvale vo vzduchu, vode, pôde, rastlinách, ale aj v samotnom ľudskom organizme. Celkový dávkový ekvivalent prírodného žiarenia, ktorému je človek vystavený, sa pohybuje v rozmedzí 0,8, 1 - 2 milisievertov za rok. Žiarenie zo stavebných materiálov, ako je napríklad betón, môžeme pokladať za civilizačný príspevok prírodnému zdroju žiarenia. Ostatné civilizačné zdroje, ako sledovanie televízie, letecká doprava, jadrová energetika, prispievajú len veľmi malou mierou k zvyšovaniu úrovne prírodného žiarenia. Uvedené žiarenie pozadia z prírodných zdrojov za jeden rok na úrovni morskej hladiny sa považuje za normálne.

Týmto svojím vystúpením chcem prispieť k vysvetleniu odseku 21 v § 2. Každý druh ionizujúceho žiarenia má rozdielnu schopnosť prenikať rôznym materiálom a samotná ochrana pred nežiaducimi účinkami ionizujúceho žiarenia závisí od druhu energie a smeru príslušného žiarenia, ďalej fyzikálnych, jadrovofyzikálnych a materiálových vlastností absorbujúceho prostredia, resp. prostredia medzi zdrojom a človekom. Z fyzikálenho hľadiska je princíp radiačnej ochrany pri činnostiach so zdrojmi žiarenia založený na poznatku, že veľkosť absorbovanej dávky v princípe spočíva v ochrane vzdialenosťou, čo v praxi znamená zachovať dostatočný odstup od zdroja, ďalej v ochrane časom, t. j. obmedzenie času žiarenia, ďalej nemálo dôležitá je aj ochrana tienením, v praxi to znamená umiestnenie vhodného absorbčného materiálu medzi zdrojom žiarenia a človekom. Toľko na vysvetlenie.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pri prerokúvaní predloženého vládneho návrhu zákona vo výbore pre životné prostredie a ochranu prírody som mala výhrady k časti 4 Radiačná ochrana, § 17c - Ožiarenie osôb pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, odsek 3, ktorý znie: "U tehotných žien možno vykonávať rádiodiagnostické vyšetrenie a vyšetrenie metódami nukleárnej medicíny len v neodkladných prípadoch" a tak ďalej. Navrhla som predkladateľovi, aby tento text bol doplnený o slovo alebo o text "u tehotných", aby sa za slovo "u tehotných" doplnil ešte o dojčiace ženy. Predkladateľ s predloženým návrhom nesúhlasil a nechcel ho akceptovať. Som rada, že takýto návrh bol schválený v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky a vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Tento návrh je v spoločnej správe v bode 7 na strane 4.

S prerokovaným návrhom vládneho návrhu zákona súhlasím a pri hlasovaní v snemovni budem hlasovať za jeho schválenie.

Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďakujeme, pani poslankyňa.

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pán minister, pýtam sa, či chcete mať záverečné slovo.

Nech sa páči, máte slovo.

Minister zdravotníctva SR R. Kováč:

Vážený pán predsedajúci,

s návrhmi, tak ako sú uvedené v spoločnej správe, ako predkladateľ súhlasím aj s rozdelením, ako hlasovať pozitívne a negatívne v jednotlivých prípadoch. Rovnako súhlasím s návrhom, ktorý predložil pán poslanec Muránsky. Priznám sa, že návrh, ktorý predložila pani poslankyňa Angelovičová, je zahrnutý v materiáli zo spoločnej správy, takže netreba sa k nemu vyslovovať.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďakujem pánu ministrovi.

Pán spoločný spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Nie. Ďakujem pekne.

Dohodli sme sa, že aj o tomto návrhu budeme hlasovať až v utorok. Ďakujem pánu ministrovi aj spoločnému spravodajcovi.

Mali by sme pokračovať bodmi 22, 23, ktoré sa týkajú ministra životného prostredia. Pán minister životného prostredia je na strednom Slovensku, tak odporúčam, aby sme pokračovali bodom 24, predpokladám, že je všeobecný súhlas, to znamená

návrhom poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Palka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (tlač 745).

Návrh zákona odôvodní pán poslanec Palko.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Poslanec V. Palko:

Vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

dovoľte mi stručne vás informovať o obsahu predloženej novely zákona o štátnej službe policajtov a príslušníkov ďalších ozbrojených zložiek.

Zákon o štátnej službe stanovuje v podstate 2 kategórie policajtov. Sú to na jednej strane tí, ktorí majú tzv. rovnomerné rozvrhnutie základného času služby v týždni, a potom na druhej strane tí, ktorí majú nerovnomerné rozvrhnutie základného času služby v týždni. Ľudovo povedané, prví sú tí, ktorí pracujú od pondelka do piatka 8 hodín denne od 8.00 hodiny do 16.00 hodiny, a druhí sú tí, ktorí pracujú na zmeny, poväčšine 12-hodinové. Čiže je jednoznačné, kedy majú tí prví chodiť do práce, tým druhým sa to počíta interným predpisom ministerstva vnútra pomocou tzv. koeficientu. Vychádza sa zo zdanlivo logickej úvahy. Ak zákon hovorí, že základný čas služby v týždni je 40 hodín a týždeň má 7 dní, tak sa im to vypočíta ako podiel 40 delené 7, čo je 5,7 hodín. To znamená, policajti, ktorí pracujú na zmeny, sú povinní každý deň v roku odslúžiť v priemere 5,7 hodín.

Hovorím, že je to len zdanlivo logické, pretože existujú aj štátne sviatky a dni pracovného pokoja aj také, ktoré nepripadajú na sobotu alebo nedeľu. Zoberme si napríklad taký Veľkonočný pondelok, vtedy policajt, ktorý má rovnomerné rozvrhnutie času služby, samozrejme, nejde do práce, ale policajtovi s nerovnomerným rozvrhnutím vyplynie aj počas takéhoto dňa povinnosť odpracovať, odslúžiť 8 hodín. Výsledok je ten, že počas celého roka policajti, ktorí majú nerovnomerné rozvrhnutie času služby, odpracujú niekedy aj o 100 hodín viac ako tí prví. To je, ako keby vám zobrali z dovolenky v roku 2 týždne.

Samozrejme, vzbudzuje to nespokojnosť a upozorňuje sa na to. Preto som predložil riešenie tohto problému, ktoré spočíva v tom, že sa v zákone stanovuje veľmi jasne, že koeficient sa počíta ako súčin 8 hodín krát počet všetkých pracovných dní v roku delené počtom všetkých dní v roku. Vychádza to asi tak na 5,4 hodín v priemere denne ako povinnosť odslúžiť policajtom, ktorí pracujú na zmeny. Takýto návrh zabezpečuje, že obidve skupiny policajtov sú povinné odslúžiť presne rovnaký počet hodín v roku, a teda je to spravodlivé. Náklady, ktoré z toho vyplývajú pre štátny rozpočet, sú asi okolo 40 miliónov korún. Ide o náklady, ktoré by boli museli byť vyplatené policajtom v rámci nadčasových hodín, pretože tieto hodiny treba tak či tak odslúžiť.

Prosím vás o podporu tohto zákona.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďakujem pánu navrhovateľovi. Pán predseda výboru, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

Dávam slovo určenej spoločnej spravodajkyni výborov, členke výboru pre obranu a bezpečnosť pani poslankyni Olge Szabóovej a prosím ju, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informovala Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch a takisto, samozrejme, aj o stanovisku gestorského výboru.

Poslankyňa O. Szabó:

Vážený pán predsedajúci,

dámy a páni poslanci,

dovoľte mi, aby som vám ako spoločná spravodajkyňa určená gestorským výborom v zmysle § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady podala informáciu o výsledku rokovania výborov a odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru k prerokúvanému bodu rokovania, ktorým je návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Palka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (tlač 745), v druhom čítaní.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 787 z 21. 9. 2000 pridelil uvedený návrh na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprerokoval tento návrh zákona v určenej lehote. Ostatné výbory prerokovali uvedený návrh zákona v určenej lehote. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.

Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu poslanca nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Vláda Slovenskej republiky vyslovila nesúhlas s predmetným návrhom poslanca Vladimíra Palka.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu neprijal platné uznesenie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie prijal uznesenie, v ktorom súhlasí s návrhom poslanca a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh poslanca Vladimíra Palka schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť v prijatom uznesení odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi v zmysle spoločnej správy.

Spoločnú správu ste dostali ako tlač 745a. V predmetnej tlači v časti III sa nachádza spolu 5 pozmeňujúcich návrhov, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť a hlasovať o nich spoločne. Navrhuje ďalej podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku po schválení návrhov uvedených v spoločnej správe návrh zákona ako celok schváliť.

Vážený pán predsedajúci, prosím vás, aby ste otvorili rozpravu k tomuto bodu rokovania.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďakujem, pani poslankyňa, za informovanie o výsledku prerokovania tohto návrhu v jednotlivých výboroch.

Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku od poslancov a poslankýň, preto sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne. Konštatujem, že nikto neprejavil takýto záujem, takže vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Ďakujem pani poslankyni aj pánu predsedovi výboru za uvedenie tohto návrhu.

Hlasovať o návrhu budeme až v utorok, tak ako sme sa dohodli.

Ďalej podľa schváleného programu budeme pokračovať

návrhom skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 774).

Spoločnú správu výborov máte v tlači 774a.

Návrh zákona odôvodní poverený člen skupiny poslancov pán poslanec Tuchyňa.

Nech sa páči, pán poslanec, môžete uviesť návrh zákona.

Poslanec J. Tuchyňa:

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.

Môj úvod bude veľmi jednoduchý a stručný. Chcem na úvod len zdôrazniť, že nejde o žiadny nový návrh zákona, ide o novelu zákona, ktorá má platiť od 1. januára. Nenastali žiadne vecné dôvody na to, aby som v úvodnom vystúpení uvádzal nové skutočnosti, ktoré nastali od prvého čítania, moje odôvodnenie je zhodné s odôvodnením v prvom čítaní.

Prosím, pani kolegyne, kolegovia, o podporu v druhom a treťom čítaní.

Ďakujem, pán predseda.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďakujem, pán poslanec. Prosím vás, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľov.

Teraz dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov, členovi výboru pre financie, rozpočet a menu pánu poslancovi Maňkovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu novely zákona.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Poslanec V. Maňka:

Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci,

vážené kolegyne,

vážení kolegovia,

výbor pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného zákona.

Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením číslo 1102 z 25. októbra 2000 pridelila návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov dvom výborom: výboru pre financie, rozpočet a menu a ústavnoprávnemu výboru.

Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona s tým, že ústavnoprávny výbor uznesenie v stanovenom termíne nepredložil gestorskému výboru. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o návrhu skupiny poslancov k predmetnému zákonu stanoviská poslancov podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku.

K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi - výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením číslo 543 zo dňa 22. novembra 2000. Z uznesenia výboru Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III správy, ktorú máte vo svojich laviciach, vyplynuli dva pozmeňujúce návrhy, ktoré sú: ide o spresnenie druhu predmetnej zmluvy a o opravu chyby pri prepise. To znamená, je to veľmi jednoduchý návrh a obidva návrhy gestorský výbor odporúča schváliť.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie predmetného zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh skupiny poslancov (tlač číslo 774) schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

Predmetná správa výborov k tlači číslo 774 pod číslom 774a bola schválená uznesením gestorského výboru číslo 557 z 23. novembra 2000. Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a zároveň ma poveril po prvé predniesť spoločnú správu na schôdzi Národnej rady a po druhé navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynú z rozpravy.

Vážený pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy, keďže som nedostal žiadnu písomnú prihlášku poslancov do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Ďakujem pánu navrhovateľovi aj pánu spoločnému spravodajcovi za uvedenie tohto návrhu.

Hlasovať sa bude aj o tomto návrhu na budúci týždeň v utorok, tak ako sme sa dohodli.

Vzhľadom na to, že k ďalším trom bodom tu nie je ani pán minister, keďže má nejaký iné povinnosti, ani niektorí členovia gestorského výboru, ktorí by mali byť spoločnými spravodajcami, navrhujem, aby sme začali rokovať o bode 28. Považujem vaše nlčanie za všeobecný súhlas.

Takže budeme rokovať o bode dvadsaťosem, a to o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Benkovského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky a zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 769 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 769a.

Teraz dávam slovo pánu poslancovi Milanovi Benkovskému a prosím ho, aby návrh zákona odôvodnil.

Poslanec M. Benkovský:

Ďakujem za slovo.

Vážené kolegyne, kolegovia,

dovoľte mi, aby som v stručnosti uviedol v zmysle zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady (§ 73) ako predkladateľ návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade a zákon Národnej rady číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov, v druhom čítaní.

Chcel by som zdôrazniť, že navrhované úpravy majú ambíciu prispieť k zdokonaleniu kontrolného systému verejných financií v rámci daného ústavného stavu, nejdú nad rámec Ústavy Slovenskej republiky. Predkladaný návrh zákona priamo nadväzuje na Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, kde sa v kapitole Verejné financie hovorí o potrebe prijať systémové opatrenie v oblasti verejných financií, skvalitňovať rozpočtový systém, zvýšiť transparentnosť finančných tokov vo všetkých zložkách verených financií a klásť dôraz na dodržiavanie finančnej a rozpočtovej disciplíny pod verejnou kontrolou. Predložená novela preto reaguje na spoločensko-politickú objednávku, po druhé plnšie naplnenie ústavou danej nezávislosti Najvyššieho kontrolného úradu a v neposlednom rade rieši doteraz nepokrytú kontrolu finančných prostriedkov plynúcich k nám z Európskeho spoločenstva.

Základným cieľom predkladanej novely je, ako som už uviedol v prvom čítaní, umožniť komplexnejšiu kontrolu verejných financií, aktualizovať prežité ustanovenia súvisiace s postupom transformácie slovenskej spoločnosti, zosúladiť zákon s požiadavkami Európskej únie, posilniť nezávislosť a právomoci Najvyššieho kontrolného úradu, ako i vytvoriť činnosti Najvyššieho kontrolného úradu priestor na uplatnenie zákona o slobode informácií.

V súlade s rokovacím poriadkom nechcem podrobne rozoberať jednotlivé predložené návrhy. Chcel by som sa možno osobitne zmieniť, že navrhovaná novela zákona číslo 39/1993 Z. z. o Najvyššom konrolnom úrade rieši rozšírenie právomoci apôsobnosti Najvyššieho kontrolného úradu, čím sa vytvorí priestor na zvýšenie efektívnosti kontroly verejných financií. Ide predovšetkým o rozšírenie kompetencií v oblasti kontroly zdrojov zo zahraničia, ako som už uviedol, a to konkrétne v § 2 ods. 2, ďalej kontrolu efektívnosti a účelnosti vynakladania prostriedkov v § 3. To napríklad umožní pri stanoviskách Najvyššieho kontrolného úradu k štátnemu záverečnému účtu, ale i pri opravách a výsledkoch z kontrol vyjadrovať sa nielen k použitiu finančných prostriedkov v zmysle platných zákonov príslušných noriem, ale i účelnosti a efektívnosti ich vynakladania.

Pokiaľ by som sa mal vyjadriť k spoločnej správe, chcel by som povedať, že nemám ako predkladateľ výhrady k jednotlivým navrhovaným bodom. Tieto riešia predovšetkým tú otázku a vzhľadom aj na to, že boli prijaté pozmeňujúce návrhy v zákone číslo 303 o rozpočtových pravidlách, rešpektujem návrh, ktorý je v spoločnej správe o vypustení druhej časti názvu tohto zákona a takisto aj článku II.

Chcel by som len upozorniť, že na návrh pána predsedu ústavnoprávneho výboru a niektorých ďalších členov tohto výboru bola doplnená aj otázka porušenia informovanosti alebo spôsobu informovanosti o výsledku kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu.

Ďakujem.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP