Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Tatár.

Poslanec P. Tatár:

Vážený pán predsedajúci,

vážená pani ministerka,

vážené pani poslankyne, páni poslanci,

dovoľte mi v tomto prvom čítaní povedať niekoľko zásadných stanovísk. Predovšetkým ak by sme mali vytvoriť nejaké definitívne dobré podnikateľské prostredie, aj keď je to už banálne, ale treba to zopakovať, najlepší spôsob je všeobecné zníženie daní každému rovnako a potom nebude treba robiť výnimky, úľavy pre domácich, zahraničných a tak ďalej. Je to aj v programe, ktorý vláda má. Samozrejme, že je problém rozpočtový, je to väzba na to, že ostatné reformy meškajú, že cez rozpočet je ešte stále vysoké prerozdeľovanie, že niektoré veci idú po starom, ale jediné rozumné riešenie do budúcnosti je všeobecné zníženie daní.

Ďalšia vec je, že v tejto novele sa zrejme vrátime ku všetkým problémom, ktoré nás neobišli ani pri predchádzajúcom prerokúvaní minulý rok a tento rok novely tohto istého zákona. Ja ich chcem len vymenovať, a tým sa aj pridať v mnohom k niektorým mojím predrečníkom. Bude určite rozumné uvažovať o tom, aby podobné úľavy boli pre všetkých podnikateľov. Skúsim vrátiť vašu pozornosť k návrhu, ktorý nakoniec nenašiel podporu. Ale znova sa k nemu vrátime, aby to nebolo len pre veľké, ale aj stredné investície. Musíme hľadať také podmienky, ktoré budú vyhovovať tak napĺňaniu štátneho rozpočtu, ako aj rozumným úľavám, to znamená napríklad podmienka zamestnať ľudí a investovať.

Ďalej sme, podobne ako je to v súbehu s § 6 a 7, nemohli minule prijať, a teraz by bolo správne, aby sme tak urobili, súbeh daní pre samostatne hospodáriacich roľníkov. Mali by mať, tak ako právnické osoby, polovičnú sadzbu dane s tým, že musí sa zadefinovať taký spôsob, aby všetky ostatné príjmy, ktoré majú, boli zdaňované štandardnou cestou, aby sa jednoducho pod tú polovičnú sadzbu dane pre samostatne hospodáriacich roľníkov, teda fyzické osoby, nemohli skryť iné druhy príjmov. Čiže to je ten istý problém, ako je medzi § 6 a 7.

A ešte ten posledný okruh, o ktorom sme hovorili, je doplnkové dôchodkové poistenie. Vypadlo aj pre doplnkové dôchodkové poisťovne, ale vypadlo aj pre komerčné poisťovne. Je tam problém, že tam je diskriminácia medzi druhmi poisťovní. Ale zostáva tam stále ešte jedna diskriminácia, a to medzi typom ľudí, ktorí majú príjem. Jednoducho zatiaľ zákon o doplnkovom dôchodkovom poistení zvýhodňuje len zamestnancov a tí, ktorí sú živnostníci alebo sú samostatne zárobkovo činné osoby, takúto možnosť zatiaľ v navrhovaných zákonoch nemali. Čiže to sú okruhy, ku ktorým sa vrátime. Zrejme sa budeme tiež vracať k otázke, ktorá bola vynechaná minule, a to je účtovanie pohonných hmôt.

To sú pripomienky, aby sme hľadali konsenzus. A tiež si myslím, že je úplne nevhodné, aby sme najbližší čas, to je niekoľko najbližších dní a týždňov pri prerokúvaní tohto zákona, nevyužili na konzultovanie, aby sa naplnila aj legislatívna kvalita zákona, aj potreby štátneho rozpočtu, aj potreby spotrebiteľskej praxe tohto zákona, čiže tých ľudí, ktorých sa to týka. A už sme v tomto zmysle len všeobecne, a ja osobne, hovorili s pani ministerkou, s jej štátnymi tajomníkmi. A hovorím to tu preto, aby sme hľadali spoločnú cestu, lebo keď sa nám to nepodarí, tak všetky tieto problémy zostanú otvorené a budeme sa musieť k nim komplikovanejšie vracať neskôr. Takže očakávam po prijatí v prvom čítaní, že toto všetko v druhom čítaní budeme riešiť.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pani ministerka. Áno.

Ministerka financií SR B. Schmögnerová:

Ďakujem.

Nevidím tu pána predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu.

(Reakcia predsedajúceho.)

Už som si všimla, ďakujem pekne.

Takže dovoľte mi, aby som postupne reagovala na niektoré pripomienky z rozpravy.

Prvá otázka, ktorú by sme si asi všeobecnejšie mali povedať, je otázka legislatívnej stability. Konkrétne pri tomto zákone by som chcela zopakovať to, čo som v úvodnom slove povedala. Uisťujem vás, že najpohodlnejšie by bolo nechať zákon číslo 366 tak, ako bol schválený. Nebyť uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 301 z tohto roku, ktorým ma zaviazala iným spôsobom riešiť motivovanie zahraničných investorov, tak by sme tento zákon neotvorili. Takže z hľadiska pohodlia, vlastného pohodlia, by som povedala, rozhodne nie je predsa ani pre ministerstvo financií, ani pre mňa samu vhodné tu stáť do roka niekoľkokrát pri zákone. To je konkrétne, čo sa týka tohto.

Ale rada by som povedala, aby sme si uvedomili jedno. Legislatívna stabilita v tomto štáte môže byť iba vtedy, keď budeme mať dobrú legislatívu a keď tá legislatíva bude už aproximovaná s legislatívou Európskej únie. Dnes nemáme splnenú ani jednu z týchto podmienok. Takže uvedomme si, že, samozrejme, ja to všetko veľmi dobre chápem, nielen z hľadiska podnikateľskej sféry je žiaduca legislatívna stabilita, aj z hľadiska čisto praktického, aj daňová správa má ťažkosti, keď sa mení zákon, musí to dostávať do svojho softvéru, musí sa to naučiť, trebárs spravovať zmeny v určitom druhu dane a tak ďalej. Takže záujem máme, myslím si, všetci rovnaký, ale pokiaľ tu skutočne nebudú splnené tieto dve podmienky, jednoducho nedá sa inak, akože budeme musieť ešte viackrát a mnohé zákony novelizovať. To, samozrejme, neospravedlňuje to, ak sme nútení novelizovať zákon, pretože sa tam dostala určitá chyba, nedostatok. Áno, aj to sa stáva. Ale jednoducho, veď uvedomme si, prečo sme vlani museli toľko zákonov meniť a prijímať nové zákony, pretože sme zdedili katastrofálnu, použijem slovo, ktoré rád používa pán poslanec z opozície, ktorý tu teraz nesedí, pretože sme zdelili legislatívu vo veľmi zlom stave. Preto sme boli nútení prijímať zákony v skrátenom legislatívnom konaní a tak ďalej a tak ďalej. No ale to, čo nás ešte čaká, je aproximovanie legislatívy k Európskej únii. To je všeobecná poznámka na adresu legislatívnej stability.

Druhú poznámku, ktorú by som chcela povedať. Pán poslanec Šepták tu sedí, pán poslanec Kozlík, dovoľte mi, aby som vás upozornila, že zneužívate svoje vystúpenia v rozprave na to, aby ste šírili nepravdu, pretože tento zákon nemá žiadnu väzbu na žiadne zvyšovanie daní a ja o chvíľočku ukážem, že naopak. Tento zákon neprijímame preto, že potrebujeme dostať nejaké ďalšie miliardy do štátneho rozpočtu. Neprijímame ho v súvislosti so zákonom o štátnom rozpočte, ale v súvislosti s tým, že, a preto sme chceli, aby ten zákon bol účinný od 1. 1. 2001, že je vhodné, aby skutočne účinnosť daňových zákonov bola vždy k určitému dátumu a tým dátumom je začiatok roka, začiatok kalendárneho roka. Takže ešte raz. V žiadnom prípade tento zákon nesúvisí s tým, že by sme potrebovali doplniť príjmovú časť štátneho rozpočtu.

Vy ste, pán poslanec Šepták, robili určité porovnania medzinárodného charakteru. Škoda, že ste nepovedali koncovku. Zníženie daňového zaťaženia, ktoré napokon prijala táto poslanecká snemovňa na návrh vlády Slovenskej republiky pri fyzických a právnických osobách, sa rovná 2 % z HDP. Naozaj Spolková republika Nemecko prijala daňovú reformu, ktorá presne takéto zníženie daňového zaťaženia v rozsahu príjmov 2 % HDP do štátneho rozpočtu rozložila na roky 2000 až 2004. Takže ak hovoríme o rýchlosti znižovania daňového zaťaženia, odborne môžem povedať, že bola na Slovensku neprimeraná. Neprimeraná, a práve preto máme také ťažkosti, komplikácie so štátnym rozpočtom na rok 2001.

Pravdaže, všetci sme, napokon tí, ktorí to odhlasovali, to odhlasovali v dobrej viere. V dobrej viere s tým, že to podporí podnikateľské prostredie, podnikateľské prostredie bude motivačnejšie a v dôsledku toho budeme môcť čakať, že porastie HDP, že sa zvýši zamestnanosť. Ale samozrejme, že si treba uvedomiť, že tu existuje určité časové oneskorenie. Táto zmena bezprostredne krátkodobo má negatívny dosah na štátny rozpočet a predpokladáme, že v priebehu niekoľkých rokov, možno dvoch, možno troch, sa to odrazí, naopak, pozitívne na poklese nezamestnanosti a na raste príjmov do štátneho rozpočtu. Práve preto napokon táto poslanecká snemovňa schválila zákon číslo 366/1999, kde bolo aj zásadné zníženie daňového zaťaženia fyzických osôb aj právnických osôb.

Ďalej by som chcela komentovať jednu vec. Mrzí ma, vážení poslanci, že v tomto zákone si nevšímate, že sa upravuje zdaňovanie aj fyzických osôb. Ak si ho všímate, tak si ho všímate len v súvislosti s podnikateľmi-živnostníkmi. Ja sa nazdávam, že tie skoro 2 milióny zamestnaných ľudí, ktorí sú zdaňovaní daňou z príjmov zo závislej činnosti, si zaslúžia, aby sme sa aspoň trošku dotkli aj tej prvej časti zákona, ktorá práve ošetruje zdaňovanie fyzických osôb. Mrzí ma to preto, pretože nie je každý človek podnikateľ. Ja sa pozerám na podnikateľa ako na človeka, ktorý si rovnako ťažko zarába na živobytie, ako často ten-ktorý vykonáva svoju činnosť ako zamestnanec a zarobí možno podstatne menej. A nemyslím si, že by sme sa mali vyjadrovať tak, že tento zákon sa dotýka iba podnikateľov. Nedotýka sa iba podnikateľov. Ja by som v tejto chvíli chcela povedať, že ja reprezentujem stranu, ktorá by mala presadzovať záujmy práve zamestnancov, a bola by som rada, keby sme jednoducho sa nepozerali na to iba jednostranne a iba hodnotili tento zákon, aké prostredie to vytvára pre podnikateľov.

Dovoľte mi, aby som zároveň upozornila na to, že v prvej časti zákona sme skutočne reagovali na niektoré komplikácie, ktoré v tom daňovom zákonodarstve vznikli dávnejšie, možnože sme mohli na to reagovať rýchlejšie. To túto kritiku môžem zobrať za svoj rezort. Ja by som chcela napríklad povedať, že zákon, ktorý sme napokon zdedili po predchádzajúcom volebnom období, umožňoval, aby si z príjmov zo závislej činnosti napríklad manažéri nelimitovali výšku príspevku na doplnkové dôchodkové poistenie. Čo sa dialo? Mnohí manažéri, ktorí na konci roka dostali odmenu a často to bola odmena možno pol druha milióna korún, sa prihlásili na doplnkové dôchodkové poistenie, dali si tam tento svoj vklad, vyhli sa tým zdaneniu a po dvoch týždňoch si to jednoducho presunuli späť na svoj účet. Jednoducho nebude sa to už môcť ďalej takto robiť. Ja si myslím, že to treba povedať ľuďom, že sme jednoducho prekazili to, čo predchádzajúca vládna koalícia presadila silou svojich hlasov v parlamente, keď zvýhodňovala jeden veľmi úzky okruh ľudí.

Rada by som povedala aj to, že ideme v ústrety aj v inom smere. Sú to drobnosti, ale z hľadiska každodenného života je to dosť dôležité. Mnohí z nás sme si kúpili bývalé družstevné alebo štátne byty. A viete, že v prípadoch, že časť tých nebytových priestorov bola prenajatá, ste dostali, ja som tak dostala, resp. boli sme povinní všetci príjmy, ktoré vznikajú z prenajatia nebytových priestorov, zdaňovať. A tak často bola potreba zdaniť napríklad 80 korún, ale náklady s týmto vybavovaním boli možno väčšie ako samotná daň, ktorá sa musela odviesť. V tomto smere vychádzame ľuďom v ústrety, že bude toto zdaňovanie osobitnou sadzbou a zdaňovanie budú uskutočňovať a budú povinné vykonávať spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov, čiže nie fyzická osoba. A zjednodušíme tým život ľuďom. Aj o tom by sme si mali povedať.

Ideme v ústrety aj ďalšej drobnosti, že oslobodzujeme od dane nepeňažný príjem poskytnutý zamestnancovi zo sociálneho fondu do výšky 2 000 Sk ročne. Zase aby sme zjednodušili zdaňovanie takýchto príjmov. Mohla by som, samozrejme, v tomto smere ešte aj pokračovať, ale hovorím o tom preto, že všímajme si tento zákon trošku komplexnejšie a neviďme v tom len otázku, či vytvárame, alebo nevytvárame priaznivé podmienky pre podnikateľov.

Ja musím zopakovať ešte raz. Daň je nutné zlo. Je to daň, ktorú platíme za civilizáciu, a daňou nechceme osobitne vytvárať nejaké selektívne alebo akýmkoľvek spôsobom inak motivačné prostredie. Samozrejme, je vždy otázka miery zdaňovania, do akej miery toto zdaňovanie nastaviť.

Chcela by som sa vyjadriť k jednej závažnej otázke, a to k majetkovým priznaniam. Pán predseda výboru sa kriticky vyjadril k tomu, že načo sa vôbec otvára otázka majetkových priznaní. Ja chcem len pripomenúť, že táto diskusia sa týkala iného zákona, zákona číslo 511 o správe daní, a osobitne sme chceli riešiť v tomto zákone frekvenciu podávania majetkových priznaní. Je mi veľmi ľúto, že tento parlament neschválil vládny návrh, kde sme chceli vytvoriť podmienky práve na to, aby sme častejším podávaním majetkových priznaní vedeli identifikovať tých, ktorí jednoducho obchádzajú daňové zákony a z toho obchádzania vlastne profitujú tým, že nezákonným spôsobom zvyšujú svoj majetok. Prosím, poslanecká snemovňa to neschválila.

Čo však rieši tu paragraf, ktorý ste postavili trošku do kritického svetla. My sme robili určitú kontrolu u daňovníkov, ktorí nadobudli v ostatnom čase podľa nášho názoru neprimeraný majetok. V mnohých prípadoch by sme boli bývali išli cestou dodanenia prírastkov majetkov, ale ukázalo sa, že v zákone doterajšie znenie paragrafov nie je dostatočne presné, aby sme takýto postup mohli aj zvoliť. Ja neviem, ale mne sa zdá, že sme preto išli aj do tejto vládnej koalície, že sme jednoducho chceli urobiť poriadok aj u tých zbohatlíkov, ktorí nezákonným spôsobom zvýšili svoj majetok a vlastne okradli všetkých ostatných nás.

Ja by som preto chcela poprosiť, aby sme si veci, ktoré sú nejasné, jednoducho vzájomne vyjasnili. Ale ako inak máme postihovať tých, ktorí sa nezákonne obohatili, ako práve cez dane? Vrátim sa k tomu, že napokon aj v tridsiatych rokoch v Spojených štátoch predstaviteľov podsvetia nepostihli nejakým iným spôsobom, ale len tým, že ich prichytili na daňových únikoch. Ak nám neumožníte ani toto, tak ja potom neviem, či máme rovnaké zámery, ale skôr si myslím, že je to otázka skôr nepochopenia a potreby vzájomne si niektoré veci dovysvetliť.

Jedna zásadná otázka, ku ktorej sa musím vyjadriť, je otázka diskriminácie či nediskriminácie domácich podnikateľov. Článok 35a je výsledkom skutočne veľmi zdĺhavých rokovaní. Práve tieto zdĺhavé rokovania nám zabránili, že sme túto novelu zákona nepredložili oveľa skôr. Tieto rokovania sa viedli medzi ministerstvom hospodárstva a podpredsedom vlády pre hospodársku politiku a ministerstvom financií. A viedli sa, samozrejme, aj medzi Bratislavou a Bruselom. Viedli sa preto, že Slovenská republika má určité ambície a teraz máme otvorené mnohé negociačné pozície, jedna z nich sa týka aj napríklad štátnej pomoci. Pri pôvodne predloženom návrhu, ktorý predkladalo ministerstvo hospodárstva v nadväznosti na pripravovaný zákon o významných investoroch, sme dostali reakciu z Bruselu, ktorá bola veľmi kritická.

Takže chcem to upresniť, pán poslanec Šepták, Brusel nikdy nekritizoval § 35 zákona číslo 366, ale kriticky sa vyjadril k prvému zneniu návrhu zákona o významných investoroch. A to nám práve skomplikovalo život, že bolo treba hľadať určité riešenia, ktoré by jednoducho splnili aj tie zámery, ktoré vláda mala, ale zároveň boli priechodné aj v negociáciách s Bruselom. Návrh tohto kompromisu je takýto: § 35b je paragrafom, ktorý poskytuje za určitých presne vymedzených podmienok daňové úľavy pre prevažne zahraničných investorov. Čiže s podielom 75 % a viac. A kvalifikuje sa ako tzv. hospodárska politika, ako súčasť hospodárskej politiky tejto vlády.

Zároveň sa pripravuje a je v legislatívnom procese tzv. zákon o významných investoroch, ktorý bude poskytovať určité daňové zvýhodnenia všetkým investorom bez ohľadu, či sú to domáci, alebo zahraniční investori, ak splnia určité podmienky. Ale jednou z tých podmienok je, že dolná hranica investovania musí byť 400 mil. korún. Nie je to vonkoncom najvyššie postavená hranica. Dnes som sa oneskorila preto, že som bola na pracovnom obede s delegáciou Českej republiky a veľmi podrobne sme to preberali s ministrom Mertlíkom. U nich je hranica postavená ešte vyššie.

Takže prosím, aby sme sa kvalifikovane snažili posudzovať tieto otázky, pretože sú skutočne veľmi dôležité a často, ak bez dostatočnej znalosti veci robíme závery, môžeme dospieť k záverom, ktoré budú skôr nám škodiť, ako nám pomôžu. Takže ísť cestou zvýhodniť všetkých investorov bez ohľadu, či sú to domáci, alebo zahraniční, iste je možné ísť aj v tomto zákone, ale potom treba podstatne zvýšiť hranicu zvýhodnenia investorov. My sme však chceli ísť v ústrety v tom smere, aby sme aspoň stredne veľkých zahraničných investorov tiež motivovali, aby investovali na Slovensku.

Ja súhlasím s tu nesediacim pánom poslancom Kozlíkom, že stimulácia daňového charakteru, daňové zvýhodnenia nie sú prvoradé pri získavaní podpory, pri získavaní vstupu zahraničných investorov. Skutočne zahraničný investor komplexne pozerá na podnikateľské prostredie, napríklad na otázku úrokových sadzieb, dostupnosti úverov, na otázku vývoja kúpyschopného dopytu, vývoja cien. Čiže toto všetko vytvára buď výhodné ekonomické, alebo nevýhodné podnikateľské prostredie a jeho súčasťou je nepochybne aj otázka daní. Ale to, čo zahraničného podnikateľa mimoriadne zaujíma, je stabilná politická situácia. A, vážení opoziční poslanci, nesiete zodpovednosť za to, že mnohí zahraniční investori vďaka vám vyprovokovanému referendu jednoducho si povedali, že buď sem neprídu, alebo počkajú. A ak chcete, aby som vám konkrétnejšie o tom povedala, môžeme si o tom aj konkrétnejšie povedať.

Rovnako by som chcela povedať, že je absolútne nepravdivé vyjadrenie pána poslanca Kozlíka, nemá žiadne vecné opodstatnenie, ktoré sa týka údajného nepriaznivého vývoja verejných financií a štátneho dlhu. A rovnako aj týkajúce sa vývoja vstupu zahraničných investícií. Chápem to jednoducho ako účelové vyjadrenie, ktoré sa poskytuje možno voličom HZDS, ktorí nemajú dostatok informácií, resp. nechcú tieto informácie dostatočne analyzovať. Opak je pravdou. A keď budeme hovoriť o štátnom rozpočte, samozrejme, budeme o týchto otázkach oveľa detailnejšie hovoriť, ako som hovorila teraz.

Na záver by som sa chcela, samozrejme, vyjadriť ešte k vystúpeniu pána poslanca Prokopoviča.

Pán poslanec, podľa mojej informácie jediné ustanovenie, ktoré nebolo zohľadnené na základe vášho dohovoru, bolo ustanovenie, ktoré sa týka súbehu príjmov zo závislej činnosti a príjmov zo živnostenského podnikania. A veľmi otvorene hovorím, na základe môjho odporúčania toto tu nebolo uvedené. Je možné, že ste sa nedohodli na takom znení, aké ja som mala možnosť si prečítať. Ale to znenie, ktoré som ja prečítala, jednoducho s ním nemôžem súhlasiť. Nemôžem súhlasiť s ním preto, že v tom znení, ktoré tu pôvodne bolo a na môj pokyn bolo vypustené, bolo možné zdaňovať formou paušálnej dane aj v tom prípade, keď prevažná časť príjmov bola zo závislej činnosti. Ak ste sa nedohodli na takom znení, tak potom myslím, že veľmi jednoducho nájdeme spoločné riešenie pri druhom čítaní vo výboroch. Takéto znenie mi bolo predložené a s tým som jednoducho nemohla súhlasiť. A myslím si, že to je aj ľahko pochopiteľné.

Na záver by som chcela povedať, že, samozrejme, je priestor vo výboroch, aby sme o týchto veciach hovorili. Ja sa nazdávam, že vždy sme za ministerstvo financií dodržali dohodu, pokiaľ sa tá dohoda dodatočne potom nekorigovala. A nazdávam sa, že je predpoklad aj v tomto prípade, že nájdeme vzájomne prijateľné riešenie.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pýtam sa, či sa chce vyjadriť pán spoločný spravodajca k rozprave. Nie.

Panie poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať.

Prosím teraz pána spoločného spravodajcu, aby uvádzal jednotlivé hlasovania o tomto návrhu zákona.

Poslanec F. Petrák:

V rozprave vystúpilo päť poslancov. Nebol podaný ani jeden pozmeňujúci, ani doplňujúci návrh. Preto odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o odporúčaní prerokovať vládny návrh zákona v druhom čítaní.

(Ruch v sále.)

Pani poslankyne, páni poslanci, ja rešpektujem odporúčanie pána spoločného spravodajcu, ktorý nezaregistroval takýto návrh.

Poslanec F. Petrák:

Ja som ten návrh nepočul. Mohlo sa to stať nedopatrením. Keď pán Kozlík to potvrdí, sa ospravedlním a zoberieme ten návrh. Neodovzdal mi písomne a taký návrh ja som ani nepočul.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Kozlík nie je prítomný v rokovacej sále, nemôžeme konfrontovať tento návrh, či bol podaný, alebo nie.

(Hlasovanie.)

Prezentovalo sa 76 poslancov.

Za návrh hlasovalo 67 poslancov.

Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

Nehlasovali 2 poslanci.

Návrh sme schválili.

Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v hlasovaní o druhom návrhu.

(Reakcia z pléna.)

Poslanec F. Petrák:

Ja som sa poslancov, ktorí naznačili pozmeňujúci návrh, ako pán poslanec Šepták, ešte pýtal, nebol daný, neviem o tom, aby bol daný takýto návrh.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec, prosím, aby ste predniesli návrh na uznesenie o odporúčaní prerokovať návrh zákona vo výboroch.

Poslanec F. Petrák:

Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady číslo 841 z 19. októbra tohto roku prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem výboru pre financie, rozpočet a menu aj ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre verejnú správu, výboru pre sociálne veci a bývanie a výboru pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 4. decembra tohto roku a gestorský výbor do 5. decembra tohto roku.

Prosím o mojom návrhu hlasovať.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme o odporúčaní pána spoločného spravodajcu prideliť návrh zákona výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie tohto návrhu zákona v druhom čítaní.

(Hlasovanie.)

Prezentovalo sa 79 poslancov.

Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

Proti návrhu nehlasoval nikto.

Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

Nehlasoval 1 poslanec.

Konštatujem, že návrh sme schválili.

Ďakujem pani ministerke a pánovi spoločnému spravodajcovi.

Tým sme program 42. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky vyčerpali. Vyhlasujem 42. schôdzu za skončenú.

Rokovanie 42. schôdze NR SR sa skončilo o 17.50 hodine.

Po skončení rokovania 42. schôdze pokračovalo rokovanie 41. schôdze NR SR.