Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána poslanca chce reagovať s faktickou poznámkou pán poslanec Šlachta. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.
Pán poslanec, máte slovo.
Poslanec Š. Šlachta:
Ďakujem pekne za slovo.
Samozrejme som si vedomý toho, že predložený návrh nie je o zrušení fondu, o tom budeme zrejme hovoriť inokedy, ale napriek tomu sa pridávam, k tomu, čo hovorí pán poslanec Števček, pretože si treba uvedomiť, že skutočne fond Pro Slovakia je naplnený iba na 10 percent, čo pre slovenskú kultúru ozaj nebolo veľa. Napriek tomu si myslím, že v celej slovenskej kultúre odozva fondu bola veľmi dobrá. Nemôžem súhlasiť s tým o transparentnosti, čo ste hovorili, ktorá predsa je len troška falošná, pretože jednoducho tie predchádzajúce roky tam transparentnosť nebola (pozri Koliba a financovanie filmov a podobne). V každom prípade si myslím, že treba upozorniť kolegov na to, že podpora slovenskej kultúry je naprosto nedostatočná a myslím si, že pre slovenskú spoločnosť je nesmierne dôležité, aby sme zmenili pravidlá financovania kultúry tak v rozpočte, ako aj vo fonde. Dúfam a želám si teda, aspoň ešte pre ten budúci rok, aby fond pomohol aspoň toľko ako v predchádzajúcich dvoch rokoch.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Števček bol posledný aj prvý, ktorý vystúpil v rozprave. Preto vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu za skončenú.
Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť. Áno.
Pán minister, nech sa páči, slovo je vaše.
Minister kultúry SR M. Kňažko:
Vážený pán podpredseda,
panie poslankyne, páni poslanci,
budem veľmi stručný. Súhlasím s mojimi predrečníkmi, že investícií do kultúry je naozaj neúmerne málo. Budem vám všetkým povďačný, ak si spolu so mnou uvedomíte, že investície do kultúry sú investíciami do vzdelania, do budúcnosti, do trhu práce, do cestovného ruchu, do zhodnotenia našej krajiny. Myslím si, že sa nám podarí v krátkom čase postupne vytvoriť takýto názor, aký už vládne v civilizovaných krajinách, že kultúra nie je len akýmsi prídavkom a že kultúra má svoj ekonomický rozmer, ak sa správne začlení do rozvojových programov krajiny. Budem rád, ak budeme môcť spolupracovať pri tomto.
Pokiaľ ide o samotný fond, treba povedať, že neruší sa fond. Správa fondu prechádza pod ministerstvo kultúry aj s pani riaditeľkou, aj so všetkými zamestnancami. Jediným dôvodom je, že financovanie zo štátnych peňazí je netransparentné a bolo netransparentné z hľadiska priamej zodpovednosti. Je pravdou, že sme boli aj svedkami zásahu ministra do rozhodnutia komisií, aj svedkami toho, že bolo obdobie, keď sa rozhodovalo objektívne a žiadne rozhodnutia neboli spochybňované. Nie tam je problém. Problém je v tom, aby zodpovednosť, ktorú má štátny úradník, v tomto prípade minister, aby bola jednoznačná, politická i materiálna zodpovednosť za štátne peniaze nemá byť delená. To znamená, že sa vytvorila akási fiktívna autonómia štátneho fondu, ktorý je výlučne zo štátnych prostriedkov na čele s generálnym riaditeľom, ale vlastne tá politická zodpovednosť zostávala na ministrovi.
Čiže na záver len toľko, že celý ten objem toho mála peňazí, samozrejme, vzhľadom na oprávnené požiadavky, tých 72 miliónov zostáva, spôsob rozhodovania bude rovnako transparentný, rovnako zverejňovaný a rovnako nespochybňovaný, to vám môžem garantovať aj do budúcnosti, ale tých 7 ľudí vrátane pani generálnej riaditeľky Klesovej, ktorí sú zamestnancami fondu, budú zamestnancami ministerstva kultúry. To je jediná zmena, ktorá sa odohrá s týmto fondom. Pevne verím, že po prijatí zákona o reforme štátnej správy budeme môcť vytvárať viaczdrojovo financované fondy, ktoré budú predovšetkým na neštátnych finančných zdrojoch.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu ministrovi.
Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či chce mať záverečné slovo? Nie.
Takže pristúpime k hlasovaniu. Nech sa páči, uveďte hlasovanie.
Zároveň vyzývam všetkých poslancov a poslankyne, aby sa vrátili do rokovacej miestnosti, budeme hlasovať.
Poslanec J. Kužma:
Vážený pán predsedajúci,
konštatujem, že v rozprave vystúpil jeden poslanec, ktorý nepodal žiadny pozmeňujúci ani doplňujúci návrh. Sám tiež osobne sa stotožňujem s tým, čo hovorili páni kolegovia poslanci aj pán minister. Sprehľadnenie rozdeľovania tohto fondu bolo na jednotku a je to fakt vďaka tomu, že bolo možné si tie zdroje, ktoré do toho fondu sa dostali, aj využiť. Ja by som tu chcel poďakovať všetkým, ktorí prispeli hlavne na obnovenie drevených kostolíkov na východnom Slovensku, ktoré mi tak ležia na srdci, a myslím si, že tento fond za obdobie ministrovania pána ministra Kňažka v tomto spravil oveľa viacej ako predtým.
Pán predsedajúci k návrhu na hlasovanie. V návrhu zákona v úvodnej vete sa vypúšťa slovo a dopĺňa, ide o legislatívnotechnickú úpravu, s ktorou súhlasili ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre kultúru. Ako gestorský výbor odporúčame túto úpravu schváliť. V bode 5 v § 4 ods. 2 písm. f) sa vypúšťa na začiatku slovo...
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán spoločný spravodajca, túto správu majú poslanci. Stačí povedať bod číslo 1, 2, 3, o ktorých budeme hlasovať spoločne alebo oddelene.
Poslanec J. Kužma:
... ako som hovoril, odporúčam o pozmeňujúcich návrhoch v bode 1 a 2 hlasovať spolu s odporučením gestorského výboru schváliť ich.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Hlasujeme o bodoch 1 a 2 spoločnej správy s odporučením gestorského výboru schváliť ich.
Prezentovalo sa 74 poslancov.
Vyzývam hlavne poslancov SDK, aby sa vrátili do rokovacej miestnosti.
Pánovi ministrovi ďakujeme za spoluprácu.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
ak nás nebude dosť, vyhlásim 30-minútovú prestávku a budeme rokovať ešte aj v sobotu. 18 ľudí chýba, vážení páni poslanci z SDK. Ale áno, 18. No skúsme sa zaprezentovať ešte raz a zároveň hlasovať o bodoch 1 a 2 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich. Áno. Aj hlasujeme, nielen sa prezentujeme. Aj hlasujeme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 78 poslancov.
Za návrh hlasovalo 71 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Nehlasovali 4 poslanci.
Konštatujem, že tieto návrhy boli prijaté.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca. To boli všetky pozmeňujúce návrhy. Takže máte odporúčanie pokračovať v treťom čítaní?
Poslanec J. Kužma:
Áno, pán predsedajúci. Mám poverenie výboru predložiť tento návrh do tretieho čítania.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Hlasujeme o tom, že tento návrh prerokujeme v treťom čítaní.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 81 poslancov.
Za návrh hlasovalo 72 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že sme odsúhlasili, že tento návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa tu prítomných pánov poslancov, samozrejme, aj paní poslankýň, či majú návrh do tretieho čítania, nejaký pozmeňujúci, alebo legislatívnotechnickú úpravu. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Takže, pán spoločný spravodajca, budeme hlasovať o zákone ako o celku.
Poslanec J. Kužma:
Prosím vás pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o zákone ako o celku v treťom čítaní.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme o návrhu zákona ako o celku.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 80 poslancov.
Za návrh hlasovalo 69 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Nehlasovali 6 poslanci.
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 95/1991 Zb. o Štátnom fonde kultúry Pro Slovakia v znení neskorších predpisov.
Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi za spoluprácu.
Pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je druhé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 424/1991 Zb. o združovaní v politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 736 a spoločnú správu ako tlač 736a.
Vládny návrh zákona odôvodní minister vnútra Slovenskej republiky Ladislav Pittner.
Pán minister, nech sa páči, máte slovo.
Minister vnútra SR L. Pittner:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 424/1991 Zb. o združovaní v politických stranách a v politických hnutiach v znení neskorších predpisov, vypracovalo ministerstvo vnútra podľa plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2000. Vzhľadom na to, že predložený návrh zákona upravuje aj oblasť financovania a hospodárenia politických strán a politických hnutí, bol vypracovaný v spolupráci s ministerstvom financií. Návrh zákona bol tiež konzultovaný s expertnou skupinou poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pre financovanie politických strán a jej požiadavky sú v návrhu zákona premietnuté.
Pri vypracúvaní zákona ministerstvo vnútra a ministerstvo financií vychádzali z poznatkov, ktoré získali pri jeho aplikácii v praxi. Návrh novely zákona o združovaní v politických stranách a v politických hnutiach podrobnejšie upravuje otázky kreovania orgánov a organizačných jednotiek politickej strany a hnutia, problematiku procesných lehôt súvisiacich s registráciou politickej strany a hnutia, rozširuje dôvody, pre ktoré ministerstvo vnútra môže registráciu strany a hnutia odmietnuť, upravuje povinnosť oznamovania štatutárnych zástupcov a ich zmien, náležitosti zoznamu registrovaných politických strán a hnutí, ktoré vedie ministerstvo vnútra, ako aj súdnu ochranu člena politickej strany a politického hnutia v prípade, že ich považuje za nezákonné alebo odporujúce stanovám.
Navrhuje sa tiež upraviť povinnosť politických strán a hnutí vyriešiť problematiku členstva v stanovách tak, aby sa zamedzilo členstvo občana súčasne v dvoch politických subjektoch. Návrh zákona novo upravuje oblasť financovania a hospodárenia politických strán a politických hnutí, najmä odstraňuje nedostatky doterajšej právnej úpravy rozšírením kontroly strán a hnutí s možnosťou využívania sankcií za neplnenie zákonných povinností strán a hnutí pri predkladaní výročnej finančnej správy Národnej rade Slovenskej republiky. Návrh právnej úpravy rozširuje financovanie politických strán a politických hnutí z prostriedkov štátneho rozpočtu zavedením príspevku na mandát pre parlamentné politické strany, čím utvára dostatočné podmienky pre finančnú nezávislosť strán a hnutí.
Predložený návrh zákona bol prerokovaný vo väčšine výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Ústavnoprávny výbor navrhol rozšíriť návrh o novelu zákona číslo 73/1992 Zb. o audítoroch a Slovenskej komore audítorov v znení neskorších predpisov, ktorou sa má umožniť overenie ročnej účtovnej uzávierky politických strán a hnutí audítorom určeným žrebom. Ústavnoprávny výbor zároveň v súlade s § 94 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky požiadal vládu o súhlas s týmto rozširujúcim návrhom.
Vláda na svojom zasadnutí 25. októbra 2000 vyslovila s takýmto návrhom nesúhlas, pretože určením audítora žrebom by došlo k zásahu do jeho nezávislosti, čo nie je v súlade s 8. smernicou Európskej únie. Vzhľadom na to nemôžem podporiť návrh pod bodmi 1, 11 a 24 spoločnej správy, ktorú vypracoval gestorský ústavnoprávny výbor. K ostatným uvedeným návrhom uvedeným v spoločnej správe zaujímam nasledovné stanovisko. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené pod bodmi 4, 5, 6, 7, 8, 9, 14, 15, 16, 18, 20, 22 a 25 odporúčam schváliť z dôvodov uvedených v spoločnej správe. Návrhy uvedené pod bodmi 3, 10, 13, 17 a 23 odporúčam obdobne ako gestorský výbor neschváliť. Návrh uvedený pod bodom 2 odporúčam neschváliť, pretože považujem za potrebné zvýrazniť, že ide o zamedzenie dvojitého členstva v tom istom čase.
Návrhy pod bodmi 12 a 21 spoločnej správy neodporúčam schváliť z dôvodu, že neriešia problematiku komplexne v nadväznosti na ďalšie ustanovenia. Nie je totiž upravený ďalší postup v prípade pozastavenia príspevku na mandát, tak ako je to v prípade príspevku na činnosť podľa § 20 ods. 3. Neodporúčam schváliť ani predĺženie lehoty v bode 19 spoločnej správy na 30 dní, pretože 14-dňovú lehotu považujem za dostatočnú a navyše v obdobných ustanoveniach § 20 ods. 6 a 7 a § 20a ods. 5, 7 a 8 sa 14-dňová lehota nemení.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
vzhľadom na uvedené odporúčam predložený návrh zákona podporiť.
Ďakujem za slovo.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie tohto vládneho návrhu.
Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov predsedovi ústavnoprávneho výboru Ladislavovi Oroszovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto vládneho návrhu.
Pán spravodajca, máte slovo.
Poslanec L. Orosz:
Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Vážený pán minister,
vážené kolegyne, kolegovia,
ctení hostia,
dovoľte mi, aby som z poverenia gestorského výboru predložil Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 424/1991 Zb. o združovaní v politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v rámci druhého čítania.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 1024 zo 14. septembra 2000 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 424/1991 Zb. na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem mandátového a imunitného výboru, výboru pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, výboru pre európsku integráciu a osobitných kontrolných výborov na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva. Zahraničný výbor a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť návrh zákona neprerokovali, nakoľko neboli uznášaniaschopní. Ostatné výbory prerokovali tento vládny návrh zákona v lehote, ktorá bola určená uznesením Národnej rady Slovenskej republiky, to znamená do 14. septembra 2000. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote, to znamená do 16. októbra 2000 gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 424/1991 Zb., odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť tieto výbory Národnej rady: ústavnoprávny výbor svojím uznesením z 11. 10. 2000 a uznesením zo 17. 10. 2000, výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením z 10. 10. 2000, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením z 10. októbra 2000, výbor pre sociálne veci a bývanie uznesením z 5. októbra 2000, výbor pre pôdohospodárstvo z 12. 10. 2000, výbor pre životné prostredie a ochranu prírody uznesením z 12. 10. 2000, výbor pre zdravotníctvo uznesením zo 4. októbra 2000, výbor pre verejnú správu uznesením z 11. októbra 2000, výbor pre vzdelanie, vedu, mládež a šport uznesením z 12. októbra 2000 a výbor pre kultúru a médiá uznesením z 3. októbra 2000. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti neprijal uznesenie, lebo s predloženým návrhom nevyjadrila súhlas nadpolovičná väčšina prítomných poslancov. Z uznesení výborov, ktoré som uvádzal, vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Je ich spolu 25, máte ich v časti IV spoločnej správy výborov. Nebudem ich momentálne uvádzať, máte ich k dispozícii.
Chcem v tejto súvislosti uviesť, že viaceré pozmeňujúce návrhy išli nad rámec predloženej novely zákona. Aj z vystúpenia pána ministra vyplýva, že vláda vyslovila nesúhlas s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sú vyjadrené v bodoch 1, 11 a 24 spoločnej správy výborov. V zmysle zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky o týchto návrhoch nebudeme môcť hlasovať. O dôvodoch, ktoré uvádza vláda v súvislosti s tým, že neodporúča rozšíriť návrh zákona, sa vyjadrím v rozprave.
Ešte chcem uviesť, že gestorský výbor navrhuje postup pri hlasovaní, ktorý máte tiež obsiahnutý v časti IV spoločnej správy. Navrhuje spoločne hlasovať o bodoch 1, 2, 4, 5, 6, 7, 8, 14, 19, 20, 24 a 25 s návrhom schváliť tieto návrhy. Budeme nútení vyňať z tohto hlasovania body 1 a 24. Ďalej navrhuje jednotlivo hlasovať o bodoch 9, 11, tento tiež budeme musieť vyňať z hlasovania, o bodoch 12 a 21, ktoré spolu súvisia, o bodoch 15 a 16, ktoré tiež spolu súvisia, ďalej o bodoch 18 a 22, pričom gestorský výbor odporúča tieto návrhy schváliť. Jednotlivo ešte odporúčame hlasovať o bodoch 3, 10, 13, 17 a 23 s tým, že gestorský výbor neodporúča tieto pozmeňujúce návrhy schváliť.
To je v tejto chvíli všetko z mojej strany. Pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Dostal som písomne len jedinú prihlášku do rozpravy.
Pán poslanec Brňák, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec P. Brňák:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážená Národná rada Slovenskej republiky,
predložený návrh zákona, ktorým sa má novelizovať zákon o politických stranách, je vo svetle predloženej spoločnej správy a predovšetkým vo svetle stanoviska vlády Slovenskej republiky, ktoré sme dostali, myslím dnes alebo v blízko minulom čase, podvodom na občanoch Slovenskej republiky a osobne podvodom premiéra pána Dzurindu vo vzťahu k jeho tvrdeniam o rozhodnom boji proti korupcii a klientelizmu a proti praniu špinavých peňazí.
Dotknem sa troch rozhodujúcich záležitostí, ktoré sú obsiahnuté aj v spoločnej správe, ktoré dokumentujú tú skutočnosť, že skutočne ide zo strany vlády Slovenskej republiky práve v spojitosti s náležitou transparentnou kontrolou financovania politických strán o podvod na občanoch Slovenskej republiky.
Tá prvá poznámka alebo prvá pripomienka, ktorá sa dotýka predloženého návrhu zákona, má spojitosť s bodom 3 spoločnej správy, ktorý bod reaguje na tú pasáž alebo tú časť novely zákona o politických stranách, kde vláda navrhuje, navrhuje zakotviť do tohto zákona zákaz dvojitého členstva, súčasného dvojitého členstva vo viacerých politických stranách.
Chcem povedať, že celá situácia je veľmi úsmevná a veľmi vtipná predovšetkým v tom, že tento bod 3 spoločnej správy, ktorý navrhuje, aby uvedený zákaz dvojitého členstva v politických stranách vypadol z tohto návrhu zákona o politických stranách, tento pozmeňujúci návrh bol predložený na pôde ústavnoprávneho výboru a väčšina ho odhlasovala a následne, keď sme rokovali ako gestorský výbor, mám na mysli zase ústavnoprávny výbor, tak zase väčšina a môžem povedať dokonca, že minimálne v jednom prípade ten istý človek, ktorý hlasoval za vypustenie zákazu dvojitého členstva, hlasoval za to, aby gestorský výbor neodporučil schváliť tento zákaz. Čiže je to skutočne ako v Kocúrkove, keď jeden a ten istý výbor najskôr v pôvodnom svojom uznesení navrhol väčšinou hlasov vypustiť zákaz dvojitého členstva a potom ako gestorský výbor rozhodol o tom, že toto vypustenie alebo vlastne tento odsúhlasený pozmeňujúci návrh neodporúča schváliť. To znamená, že buď došlo k nejakej zásadnej zmene v myslení predovšetkým možno jedného, alebo dvoch poslancov vládnej koalície, ktorí najskôr hlasovali za niečo iné a zrejme, ako sa vyspali, hlasovali zase za niečo iné.
Chcem povedať, že otázka zákazu dvojitého členstva má úzku spojitosť aj s ostatnými poslaneckými návrhmi. Mimochodom treba povedať, že zo strany Národnej rady Slovenskej republiky, zo strany poslancov vládnej koalície a zo strany vedenia tohto parlamentu je prinajmenšom veľmi nekorektné, že návrhy poslaneckých zákonov, ktoré riešili túto problematiku, boli odsunuté až za rokovanie o tomto vládnom návrhu zákona, ktorý prišiel s časovým oneskorením možno tri, štyri mesiace po predložení týchto poslaneckých predlôh. Čiže jednoducho nie je korektné, nie je správne, ak poslanci predložili takéto návrhy zákonov, ktoré riešili túto problematiku v oveľa skoršom čase, a následne vládna koalícia, respektíve vedenie parlamentu rozličnými, by som povedal, konšpiráciami dosiahli, že rokujeme ako o prvom návrhu o tomto vládnom návrhu zákona, teda novely zákona o politických stranách.
Ten základný politický motív, ak ho nazveme, predloženia tohto vládneho návrhu zákona, spočíva predovšetkým a práve v otázke, ktorá je ešte stále dnes pomerne citlivou, politicky citlivou a dotýka sa zákazu dvojitého členstva. Toto bol do istej miery hnací motor, ktorý prinútil vládu Slovenskej republiky, aby okrem iných vecí, ktoré sa riešia v rámci novely tohto zákona, o ktorej teraz rokujeme, zároveň vyriešil aj tento problém dotýkajúci sa zákazu dvojitého členstva, zákazu súčasného dvojitého členstva v politických stranách. A je vcelku možné, že tento hnací motor tohto návrhu zákona, ktorý inicioval urýchlené predloženie tohto vládneho návrhu, nakoniec bude z tohto návrhu zákona vypustený, pretože takýto návrh je obsiahnutý aj v spoločnej správe, aj keď gestorské stanovisko nakoniec bolo negatívne k schváleniu tohto zákona.
To druhé a oveľa výraznejšie a významnejšie, čo chcem zvýrazniť a čím chcem dokumentovať tú skutočnosť, že ide týmto návrhom o podvod na občanoch Slovenskej republiky, spočíva v tom, že jednoducho tá úprimná snaha a treba kvitovať predovšetkým postoj predsedu ústavnoprávneho výboru pána Orosza, ktorý na pôde ústavnoprávneho výboru navrhol istý mechanizmus, na základe ktorého by mala byť uskutočnená transparentná kontrola politických strán formou v podstate nevládnych inštitúcií, formou audítorov, tak túto možnosť dnes vláda svojím rozhodnutím, ktoré máme každý na stole, odmieta. Oni neodmietajú iba ten článok II, tak ako sa píše v tomto rozhodnutí vlády Slovenskej republiky, ktorý hovorí o nepriamej novelizácii zákona o audítoroch, ale zároveň presne tak ako povedal pán minister vo svojom úvodnom slove, odmietajú aj bod 1 a bod 11 spoločnej správy, ktorý sa dotýka presne tých istých problémov. To znamená, aby to bolo veľmi jasne povedané, vláda Slovenskej republiky pod vedením pána Dzurindu odmieta verejnú kontrolu financovania politických strán pre budúcnosť.
Myslím si, že to je veľmi zlé a v podstate teraz stojí otázka tak, či vôbec má zmysel rokovať o tomto návrhu zákona, pretože o týchto návrhoch, ktoré v dobrej vôli zrejme predniesol pán predseda ústavnoprávneho výboru, podľa nášho rokovacieho poriadku nie je možné dať hlasovať. Čiže ani poslanci nemôžu rozhodnúť hlasovaním o tom, že by schválili tieto pozmeňujúce, respektíve doplňujúce návrhy, keďže vláda ako predkladateľ s nimi nesúhlasí. Máme paragraf v rokovacom poriadku, ktorý hovorí o tom, že ak idú niektoré návrhy nad rámec predloženej novely zákona, že je možné dať o nich hlasovať a odsúhlasiť ich iba so súhlasom predkladateľa, ktorým v danom prípade je vláda Slovenskej republiky.
Čiže ešte raz podčiarknem, ten zásadný problém tohto návrhu spočíva v tom, že síce sa upravujú niektoré záležitosti vnútorného charakteru politických strán, síce sa zvyšuje povedzme príspevok na činnosť politických strán vo finančnom vyjadrení, ale nezakladá sa absolútne žiadna kontrola či už štátu, i keď tá by bola zrejme problematická, pretože Najvyšší kontrolný úrad v tomto by mal pomerne obmedzené postavenie, ale predovšetkým nevládnych inštitúcií práve v spojitosti s možným vykonaním, by som povedal, tej ročnej účtovnej uzávierky v rámci jednotlivých politických strán a vlastne týmto orgánom aj zo zákona vyplývajúcim je predovšetkým audítor alebo audítorská komora, ktorá plní aj tieto úlohy a ktorá, by som povedal, by mohla do istej miery nahradiť ten nejaký oficiózny úrad alebo nahradiť aj Najvyšší kontrolný úrad v procese zistenia a transparentného zisťovania financovania politických strán.
Čiže ešte raz. Ak toto nebude schválené a nebude to schválené pre postoj a stanovisko vlády Slovenskej republiky, ukazuje sa, o čo v skutočnosti tejto vládnej koalícii, prípadne pánovi predsedovi vlády Dzurindovi ide, že v skutočnosti im ide o to, aby celý tento finančný tok v budúcnosti pre jednotlivé politické strany ostal mimo kontroly audítorov, teda ja dodávam, mimo kontroly verejnosti.
To je prvá zásadná pripomienka k tomuto návrhu zákona, teda novely zákona o politických stranách.
Druhá zásadná pripomienka sa dotýka bodu 18 spoločnej správy. Dovolím si odcitovať tento bod.
V rámci tohto bodu 18 sa navrhuje v ustanovení § 19 odsek 2 doplniť, teda nový odsek 2, ktorý znie: Strana a hnutie nemôže prijať dar od fyzickej osoby, ktorá nie je občanom, a ani od právnickej osoby, ktorá má sídlo v zahraničí, pokiaľ jej väčšinovým vlastníkom nie je občan alebo právnická osoba, ktorá má sídlo na území Slovenskej republiky, okrem politických strán. A nasleduje ďalšia veta: Strana a hnutie môže prijať bezodplatné plnenie od nadácie, ktorá má sídlo v zahraničí.
Chcem povedať, že pôvodne veľmi dobrý zámysel, ktorý bol predložený na pôde ústavnoprávneho výboru a ktorý hovoril o tom, že v záujme transparentnosti a čistoty politických strán u nás je jednoducho aj to, aby tieto politické strany nemohli byť financované zo zahraničia, že táto myšlienka, ktorá je vyjadrená v prvej časti bodu 18, je správna. A s touto v podstate je možné súhlasiť, aby fyzické zahraničné a právnické osoby neposkytovali finančné prostriedky na činnosť politických strán. Ale to, čo je nesprávne, to, čo je netransparentné, a to, čo silne zaváňa aj možným praním špinavých peňazí a rozličných nečistých príjmov je druhá časť tohto doplňujúceho návrhu, pretože zároveň sa tu hovorí, že zahraničné politické strany môžu dávať dary našim tuzemským politickým stranám. To isté sa hovorí, že také isté dary môžu dávať aj zahraničné nadácie našim politickým stranám.
Čiže otázka stojí tak, či v skutočnosti cez tieto zahraničné politické strany alebo cez zahraničné nadácie nedôjde k prepieraniu a k očisťovaniu peňazí, ktoré by daná politická strana nevedela očistiť v rámci vnútorného sebafinancovania. Ale môže pokojne nastať, spomeniem jeden príklad. Napríklad SDKÚ alebo SDĽ v budúcnosti darujú svojmu zahraničnému politickému pandantovi niekde v zahraničí napríklad milión dolárov. Je to možné a je to prípustné aj podľa viacerých, povedzme, zahraničných úprav, ktoré tiež upravujú možnosť obdarovania týchto politických strán, ale ten dar od nášho politického subjektu, napríklad SDKÚ do zahraničia, bude vnútorne, a nie oficiálne podmienený tým, že ty mi zase naspäť z toho miliónového daru dolárov daruješ spätne 900 tisíc.
A takýmto spôsobom môže dôjsť k elegantnému prepratiu týchto peňazí, pretože podľa schválenej, ak bude táto norma schválená a takto bude zakomponovaná, tieto peniaze už budú čisté a budú zákonné. Pretože podľa tejto úpravy politická strana zahraničná alebo zahraničná nadácia môže poskytnúť dar. To nie sú iba tie veci, o ktorých sa hovorilo na pôde ústavnoprávneho výboru, že vlastne pôjde iba zo strany zahraničných nadácií alebo politických strán o pomoc tuzemským politickým stranám v súvislosti s uskutočňovaním seminárov alebo nejakých, by som povedal, výchovno-podporných programov. Pretože toto z uvedeného zákonného znenia nevyplýva. Tu je uvedené v univerzálnej podobe, že zahraničné politické strany a zahraničné nadácie môžu poskytovať v jednom prípade dary a v druhom prípade bezodplatné plnenia, ktorým bezodplatným plnením podľa právnej teórie môže byť iba dar. A dar neobmedzený. Dar v celosti, to znamená akékoľvek finančné alebo iné plnenie. Čiže chcem povedať, že všetky tie zastieracie manévre, ktoré hovorili o tom, že vlastne treba tam nechať nejak nohu medzi pootvorenými dverami práve pre možnosť osvetovej, výchovnej, propagačnej, toto značne pokrivkáva za formálnym znením novely zákona, ktoré nič o tomto nehovorí o nejakých podporných záležitostiach, ale hovorí iba o tom, že zahraničné politické strany a zahraničné nadácie môžu zo zákona poskytnúť dar. Dar, to je vlastne čokoľvek vyjadrené vo finančnom alebo aj nefinančnom vyjadrení.
Takže tu môže skutočne dôjsť k takej situácii, že prostredníctvom, aj takýmto prostredníctvom dôjde vlastne k zásadnému narušeniu toho, o čom veľmi rád a veľmi často vystupuje predovšetkým predseda vlády Slovenskej republiky, keď hovorí o potrebe vymáhateľnosti práva, o boji proti korupcii a klientelizmu a o boji proti praniu špinavých peňazí. Toto v tomto ustanovení je možný zárodok prania špinavých peňazí, respektíve prania aj takých peňazí, ktoré, ak som spomenul príklad SDKÚ, ktoré SDKÚ zatiaľ formálne síce dostala napríklad v dnešných politických pomeroch ako províziu za mnohé lukratívne privatizácie, ale ktoré nemôže oficiálne použiť na svoju činnosť, na financovanie vlastnej politickej strany. Ak bude prijatá táto úprava, nič nehrozí tomu, aby SDKÚ tieto provízie, o ktorých sa veľa napísalo a veľa povedalo, bude možné, aby táto politická strana preprala cez zahraničnú politickú stranu alebo zahraničnú nadáciu a aby ich dostala krásne očistené pre svoju vnútornú politickú činnosť.
Čiže na základe uvedených dôvodov práve so zvýraznením na isté pochybenia dotýkajúce sa práve zákazu dvojitého členstva, ďalej odmietnutia princípu kontroly audítorov nad financovaním politických strán a zároveň aj nad, by som povedal, pokryteckým riešením možnosti financovania politických strán prostredníctvom zahraničných politických strán a zahraničných nadácií, dávam návrh, aby sme uvedený vládny návrh zákona v súlade s ustanovením § 73 ods. 3 písm. a) vrátili navrhovateľovi na prepracovanie.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.
Nech sa páči, pán poslanec Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Pán doktor Brňák, vcelku beriem vaše vystúpenie ako normálne vystúpenie opozičného poslanca. Samozrejme by som privítal, keby ste prišli s nejakým precíznejším návrhom na to ustanovenie, ktoré sa týka nadácií, o ktorom ste hovorili na konci, ktorý by naozaj znemožnil pranie čistých peňazí, lebo takto vo všeobecnosti sa rozpráva ľahko. A beriem aj to, že ste SDKÚ použili len ako príklad. Samozrejme, bol by som vďačný, keby ste rovnako ako príklad použili aj HZDS, samozrejme, aj to je možné len ako príklad, len s tým, že vy máte podstatne väčšie skúsenosti, pretože ste boli dlhšie pri moci a SDKÚ nie je ani parlamentnou politickou stranou. Beriem to iba ako príklad. Rovnako môžeme hovoriť o HZDS.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Kresák.
Poslanec P. Kresák:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Tiež pokladám za potrebné komentovať to, čo tu odznelo, pretože niekedy mám dojem, že sa to dá porovnať s tým známym ľudovým, že čo sa babe chcelo, to sa babe snilo.
Musím upozorniť pána kolegu Brňáka, nad ktorého právnymi názormi musím občas veľmi vážne rozmýšľať, ale v tomto prípade asi troška prestrelil minimálne v tom smere, že sa vyjadruje o bezodplatnom plnení ako o niečom, medzi čím existuje znamienko rovnosti s darom. Nuž chcem upozorniť, že nebudem hovoriť o právnej teórii, ale nakoniec aj predložený legislatívny návrh ešte predtým, ako sa predkladal tento pozmeňujúci návrh, tak v § 18 ods. 2 pod písm. d) zaväzoval politickú stranu, aby uvádzala prehľad o prijatých daroch a iných bezodplatných plneniach. Chcem tým iba povedať, že v práve existuje veľmi jednoznačný rozdiel medzi tým, čo je to dar a čo je to bezodplatné plnenie. Ak by som sa obmedzil iba na to, tak konštatujem, že bezodplatné plnenie je vlastne užšou formou daru, ktoré má nehmotný charakter. A ten nehmotný charakter je na tom dôležitý. A to, či chceme, či nechceme, musíme vidieť. Neviem, prečo to kolega Brňák nechce vidieť, a keď sme tam dávali a keď sme navrhovali nadácie a spájali ich, zahraničné nadácie s bezodplatným plnením, nedá sa to ináč formulovať a jednoznačne je tým vyjadrené to, že ide vlastne iba o to duchovno, čo je možné poskytnúť politickej strane. O to duchovno, o to nehmotné plnenie, nie o žiadne financie ani o žiadne hmotné dary.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Galbavý.
Poslanec T. Galbavý:
Ja budem reagovať taktiež na pána poslanca Brňáka. Mal by som len jednu otázku, či pán poslanec Brňák môže dokázať, že SDKÚ dostala províziu z privatizácie, v opačnom prípade si budem myslieť, že ide o žart, provokáciu alebo zneužívanie poslaneckej imunity. Tak prosím ťa pán kolega, predlož dôkazy a potom môžeš podať trestné oznámenie alebo urobiť ďalšie kroky, ktoré vyplývajú, a je to povinnosťou tvojej osoby ako poslanca.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Brňák, môžete reagovať.
Poslanec P. Brňák:
Ja by som chcel reagovať predovšetkým na to, čo povedal pán poslanec Kresák. Chcem povedať, že iba z dôvodu profesionálnej cti som pri svojom vystúpení nepoukázal aj na ďalšiu, by som povedal, neprávnickú špekulatívnu a neodbornú diskusiu, ktorá sa viedla na pôde ústavnoprávneho výboru, a musím teraz povedať, aj keď sa mi to ťažšie hovorí, že ktorej zdrojom a tvorcom bol práve pán poslanec Kresák, keď nás na pôde ústavnoprávneho výboru sa snažil presvedčiť, že pod darom je tak bezodplatné, ako aj odplatné plnenie.
Chcem povedať, pán docent, že jednoducho nemáte pravdu, že podľa teórie, teórie práva, podľa teórie občianskeho práva, ktorú som si dovolil aj naštudovať a potom reagovať, bezodplatné plnenie je jednou podstatnou zložkou práve daru. A tá bezodplatnosť plnenia znamená, že obdarovaný nemá právnu povinnosť poskytnúť protihodnotu. To je výraz, podľa ktorého by postupoval každý súd Slovenskej republiky a nie je možné jednoducho akceptovať vaše tvrdenie, že sa nenašla nejaká iná lepšia formulácia. Ak tam ponecháte formuláciu, že formou daru alebo formou bezodplatného plnenia, tak platí iba jedna univerzálna definícia celej tejto situácie, ktorou jednoducho je to, čo som povedal.
Právna teória v oblasti hmotného občianskeho práva hovorí, že bezodplatné plnenie je základnou a esenciálnou zložkou daru ako, ako len vyjadrenie prostriedku, že druhá strana nemá možnosť ani povinnosť poskytnúť nejakú protihodnotu. To je právny výraz a právny význam pojmu bezodplatné plnenie a nie to, čo my si budeme želať alebo čo sa budeme príkladným spôsobom snažiť dopĺňať. Takže skutočne si myslím, že v danom prípade snáď by nejaký arbiter mal rozhodnúť medzi nami. Ja sa veľmi rád podriadim odbornému audítorovi v tomto smere.