Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pani poslankyňa. Prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov.
Otváram všeobecnú rozpravu o tomto návrhu zákona. Písomne je za klub poslancov HZDS prihlásený pán poslanec Kalman, písomne je prihlásený aj pán poslanec Engliš.
Ako prvému dávam slovo pánu poslancovi Kalmanovi.
Potom, keď skončia obidvaja poslanci prihlásení písomne, dám možnosť prihlásiť sa ústne.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec J. Kalman:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážená Národná rada,
pred nami je úloha prerokovať sériu sociálnych zákonov, ktorých charakter je veľmi jasný. Keďže býva veľmi často, že niektorí ministri predkladajú viaceré zákony, ktoré sú podobného charakteru, odrazu, dovolím si aj ja v mene klubu poslancov HZDS vystúpiť v širších súvislostiach ku všetkým navrhovaným zákonom, ktoré by sme mali dnes prerokovať.
Dámy a páni, charakter navrhovaných zákonov je jednoznačný. Opäť sprísňuje kritériá, na základe ktorých štát poskytuje rôznu pomoc našim občanom, ktorí túto pomoc potrebujú. Ďalším charakteristickým znakom navrhovaného zákona je znižovanie poskytovaných financií, príspevkov, dávok a ďalších finančných zdrojov, ktoré z doterajších právnych noriem pre našich občanov vyplývajú. Je to odbúravanie kvality, ktorá sa dosiahla v doterajšom procese tvorby legislatívy s vývojom na sociálno-ekonomickú situáciu nášho štátu a potrieb našich občanov.
Opäť sa tu, dámy a páni, zavádzajú nezmyselné odvody, berú sa vymoženosti najmä tým najchudobnejším, ľuďom, ktorí sú chorí, zdravotne a telesne postihnutí, a ľuďom, ktorí žijú na úrovni biedy, teda všetko to, čo charakterizovalo súčasnú vládu v sociálnej oblasti. Ide o pokračujúci proces, tak ako sme ho za posledné dva roky poznali, keď sa len uberalo, znižovalo, odbúravalo a zavádzalo to, čo je v neprospech občanov, to všetko v záujme hesla postupného zbedačovania občanov nášho štátu. To preto, lebo ekonomika nevie vytvoriť a zarobiť na sociálny rozvoj, to preto, lebo chceme za každú cenu znížiť výdavky štátu, to všetko preto, žiaľ, aj na úkor tých, čo pomoc štátu najviac potrebujú a ktorí si od štátu najviac sľubujú. Možno aj preto vláda dostáva pomenovanie pomýleného Janošíka. Ten totiž bohatým bral a chudobným dával. Naša vláda postupuje práve opačne. Chudobným berie a bohatým dáva. Chorým, telesne postihnutým, zdravotne postihnutým uberáme a bohatým firmám v zahraničí predávame naše výkonné podniky, na ktorých by sme mohli, dajme tomu, podstatne viac zarobiť, trebárs, na kompenzáciu tých strát, ktorými chceme nahradiť to, čo v súčasnom období je predložené. Áno, Jánošíkovia.
A preto ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny sa prispôsobuje tomuto bašovaniu a pripravuje zákony proti našim ľuďom, našim občanom. Opak by mal byť pravdou, ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny by malo konať opačne. Veď, dámy a páni, v programovom vyhlásení vlády sa uvádza: "Sociálna politika musí motivovať k práci a solidarite a zabrániť sociálnemu vylúčeniu a chudobe."
Možno preto koalícia v Národnej rade Slovenskej republiky nechcela v súčasnom období rokovať na mimoriadnej schôdzi o súčasnej sociálno-ekonomickej situácii našich občanov, tak ako to požadovala opozícia, tak ako to opozícia požadovala na základe požiadaviek občanov Slovenskej republiky. Asi prečo? Ľudia by totiž museli jednoznačne pochopiť a vidieť, čo mnohí už pochopili a vidia, že sľuby a programové vyhlásenie vlády sa v podstate neplnia. Ľudia by ešte viac pochopili, že táto vládna koalícia vedie vlastne drvivú väčšinu našich občanov do biedy. A keďže sa blíži referendum, jednoznačne sa v tejto súvislosti nechcú prezentovať a vyvolávať ďalšiu vlnu podpory referenda.
Dámy a páni, uvediem len pár príkladov výsledkov doterajšieho vládnutia, aby sme viac zvažovali, viac sa rozhodovali alebo dôslednejšie sa rozhodovali pri schvaľovaní alebo neschvaľovaní navrhovaných právnych noriem, ktoré sú v súčasnom období pred nami. O raketovej nezamestnanosti na Slovensku sa už píšu legendy a Európa nás vníma ako čelného predstaviteľa v rámci tohto priestoru. Dámy a páni, čistý reálny príjem na jedného obyvateľa poklesol od roku 1998 o viac ako 12,5 %. Reálny starobný dôchodok klesol o 12 %. Kúpyschopnosť 4-člennej rodiny počas Dzurindovej vlády oproti Mečiarovej vláde klesla mesačne o 2 652 Sk. Odrazom sociálnej politiky súčasnej vlády môže byť sociálna situácia obyvateľstva, konkrétne rozsah hmotnej núdze, t. j. počet obyvateľov s nárokom na dávku sociálnej pomoci, ktorá sa poskytuje občanovi v hmotnej núdzi na zabezpečenie základných životných potrieb a podmienok. Počet poberovateľov uvedenej dávky v decembri 1999 dosiahol 296 600 osôb, čo v porovnaní s rovnakým obdobím roku 1998 predstavuje nárast o 33,2 %. V súčasnosti sa odhaduje počet sociálne odkázaného obyvateľstva na 320 000 osôb.
Zatiaľ čo v roku 1998 sa vynaložilo na dávky sociálnej pomoci 4,6 mld., koncom roka 1999 to už bolo 9,5 mld. Sk a v máji roku 2000 už 12 mld. i napriek okliešteniu poskytovania podpôr pre občanov nachádzajúcich sa zo subjektívnych dôvodov v stave hmotnej núdze. Pri zohľadnení celkového počtu vyživovaných osôb poberateľmi dávok sociálnej pomoci bolo v decembri 1999 v hmotnej núdzi takmer 600 000 obyvateľov Slovenskej republiky, presne 584 941 obyvateľov a ich podiel na celkovom počte obyvateľov dosiahol 10,8 %, čo predstavuje najvyšší podiel od roku 1993.
Kritické rozmery nadobúda hmotná núdza z regionálneho aspektu, kde rozpätie podielu obyvateľov hmotnej núdze dosahuje 15,5 bodu. Najhoršia situácia je v Košickom, Prešovskom, Banskobystrickom kraji. Z okresného hľadiska sú už okresy, kde je cca štvrtina okresu v hmotnej núdzi, vážené dámy a páni. Takéto okresy sú Rimavská Sobota, Revúca, Trebišov, Kežmarok, Rožňava. Citujem z oficiálnych dokumentov súčasného ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Z celkového počtu rodín s nezaopatrenými deťmi sa 16,7 %, t. j. cca 94 000 nachádza v stave hmotnej núdze. Ďalšou veľkou skupinou sú dôchodcovia, ktorí vlastne žijú len tesne nad hranicou životného minima. Je ich takmer 1 200 tisíc. Tesne nad hranicou životného minima sa nachádzajú početné domácnosti, ktorých ekonomicky aktívni členovia pracujú v odvetviach, ako sú sociálne služby, školstvo, zdravotníctvo a mnohé ďalšie.
Podľa mnohých prepočtov 70 % občanov má rôzne problémy s prežitím. Je to, dámy a páni, chudoba. To, čo predpovedali niektoré renomované firmy alebo spoločnosti začiatkom roka, sa, žiaľ, naplnilo. Po Slovensku sa fenomén chudoby rozširuje. A my pripravujeme ďalšie zákony, aby sa šíril ešte účinnejšie, tvrdšie a nespravodlivejšie. Ďakujem, pán bývalý minister, že si ma upozornil. Máš pravdu, nie my.
Vážení, uvediem len pár príkladov. U tých občanov, ktorí sú na hranici životného minima, vychádza po odpočítaní nákladov na bývanie a poplatkov s ním spojených približne 70 až 90 korún na osobu a deň. Dámy a páni, 70 až 90 korún stojí v poslaneckej jedálni jeden obed jedného poslanca. Z tohto musia mnohí naši občania vyžiť celý deň, a pritom tam nie sú započítané náklady na školstvo, zdravotníctvo, dopravu, kultúru a mnohé ďalšie nevyhnutné činnosti, ktoré vlastne hovoria o kvalite života.
Ak si toto uvedomíme, musíme prísť k záveru, že značná časť našej populácie je doslova kúzelníkom, keď dokáže v tejto situácii prežiť. Možno aj preto sme svedkami, že čoraz viac ľudí sa doslova stravuje v kontajneroch a ďalšie počty prespávajú po kanáloch. Toto pokladám za nastavenie zrkadla tejto vláde, ktorá svojou ekonomickou a hospodárskou politikou priniesla Slovensko medzi najbiednejšie štáty Európy a ktorá stále tlačí insolventnosť na plecia našich občanov. Platí to aj v prípade týchto navrhovaných zákonov, vrátane ďalšieho znižovania životného minima. Prečo?
Dámy a páni, nemôžeme sa vyhovárať ani na to, že nás do toho tlačí Európska únia alebo iné inštitúcie, tak ako to býva niekedy zvykom. Dovoľte mi, aby som pripomenul, že táto oblasť nepatrí medzi priority uvedené v článku 70 Európskej dohody o pridružení a nie je ani predmetom odporúčania v príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu Európskej únie v Bielej knihe. V širšom kontexte však spadá do rámca sociálnej politiky, ktorá sa týka štvrtej oblasti Bielej knihy - Sociálne záležitosti. V práve Európskeho spoločenstva a Európskej únie sociálna problematika je uvedená viacerými normami, napríklad odporúčaniami Rady z 19. 6. tohto roku o širšej orientácii pre ekonomické politiky a názorom hospodárskeho a sociálneho výboru ako poradného orgánu Rady a komisie.
Mohol by som menovať ďalšie dokumenty, v ktorých sa poukazuje na hrozbu prehlbujúcej sa chudoby a na potrebu riešenia existenčného minima vo väzbe na posilňovanie základných ľudských práv. Bieda totiž znižuje kvalitu života, hovorí sa v týchto dokumentoch, kvalitu života ľudí, ale zároveň dopadá aj na celú ekonomiku z dôvodu znižovania spotreby. To by ale mala mať vláda na tieto otázky jasnú sociálnu doktrínu. A nemá. Nemáme sociálnu doktrínu, dámy a páni, a preto tieto návrhy zákonov, tak ako to vyhovuje súčasným podmienkam ekonomiky. Aj preto je sociálna politika tejto vlády ako loď na rozbúrenom mori, je to hra na náhodu bez akejkoľvek vízie. Žiaľ, dokazuje to aj naša pozícia pri vyjednávaní v rámci Európskej únie.
Existuje tu nesúlad, lebo naša negociačná pozícia je jednoznačne orientovaná na oblasť aproximácie práva, vyznačuje sa hlavne komparáciou existujúcich právnych noriem. Avšak existuje nesúlad medzi krátkodobými a strednodobými prioritami v Národnom programe acquis communautaire. Nereálnosť ich plnenia sa ukázala aj v tomto období.
Dámy a páni, v negociačnej pozícii v sociálnej oblasti Slovenská republika nepožaduje výnimky na prechodné obdobia, čo v oblasti sociálnej politiky nie je dobré. Platy zamestnancov predsa nebudú pri vstupe do Európskej únie na úrovni jej priemeru. Preto odvody, štátna pomoc a sociálne zabezpečenie budú istý čas inak odvádzané. Napriek tejto skutočnosti s týmto nepočítame, ale hráme sa na tipujúcich a hádžeme čísla, kedy nás do Európskej únie prijmú. Priali by sme si to určite všetci. Ale ak by mala byť reálna tendencia v roku 2005 alebo 2007, pýtam sa, kedy naplníme výšku našich príjmov, našich dôchodkov, našich platov tak, aby sme boli približne vyrovnaní súčasnej realite v rámci európskych štruktúr. Takto chceme ísť do Európskej únie, dámy a páni? Asi nie. Dovoľte mi, ukázať jeden plagát. Do Európskej únie ideme takto. Toto je naša súčasná pozícia. Tvrdíte, že sme nechceli ísť. Kedy sme chceli ísť do Európskej únie, v súčasnom období alebo predtým? Ak chcete, takýchto plagátov, ktoré dokazujú pravý opak, vám môžem dať niekoľko.
Jednoznačne, vážené dámy a páni, naša sociálna politika je v tejto situácii veľmi nevýhodná aj pre samotnú Európsku úniu.
(Krátka prestávka.)
Áno, pán kolega, hneď to bude.
K životnému minimu. To, že vláda je v takýchto pozíciách vo vzťahu k sociálnej politike, dokazuje napríklad aj predkladacia správa k materiálu, ktorý prerokúvame, kde samotná predkladacia správa hovorí, že v priebehu dvojročnej účinnosti zákona sa ukazuje, že vzhľadom na prudký rast životných nákladov všetkých domácností Slovenska, aj nízkopríjmových, a pomalý rast čistých peňažných príjmov, jednoznačne vidíme, že v tomto smere je situácia veľmi nevýhodná.
Dámy a páni, ak hovoríme o tom, že nechceme alebo sme dnes proti tejto novele, dokumentujeme to aj ďalšími štatistikami alebo ďalšími tvrdeniami. Určite ste sa stretli s listami alebo požiadavkami mnohých organizácií telesne a zdravotne postihnutých. Prečo ich nechceme akceptovať a prečo ich neberieme do úvahy? Prečo chceme brať v súčasnom období týmto ľuďom to, čo ich drží ešte nad vodou? Prečo chceme brať v tomto období ľuďom záležitosti, na ktoré sa spoliehajú? Prečo chceme budúcim obdobím tlačiť životné minimum a ďalšie činnosti do nižších a slabších pozícií?
Vážené dámy a páni, ak by sme sa chceli s tým vysporiadať, mali by sme sledovať aj to, čo hovoria sociálni partneri. Pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny povedal, že materiál, ako aj ďalšie boli prerokované v Rade hospodárskej a sociálnej dohody, ale, žiaľ, nekomentoval, aké stanoviská v tomto smere boli prijaté. Preto mi dovoľte povedať, nielenže porušujeme zákon o tripartite a nepredkladáme stanoviská sociálnych partnerov v týchto materiáloch, bolo povedané, že s tým nesúhlasili, ale súčasťou materiálu nie sú stanoviská sociálnych partnerov, pán poslanec, tak ako je to uvedené v zákone. Pozrite si zákon, podľa ktorého by mali byť stanoviská jedného, druhého, v každom prípade toho sociálneho partnera, ktorý má iný názor, ako je predložený materiál, alebo kde sú iné požiadavky na akékoľvek zmeny či úpravy.
Chcem vytiahnuť len jednu vetu. Návrh zákona, ktorý túto hranicu odstraňuje, je pre odbory neprijateľný, lebo priamo v zákone by bol zakotvený valorizačný mechanizmus, ktorý by viedol k znižovaniu životnej úrovne našich občanov. To znamená, že Rada hospodárskej a sociálnej dohody sa nedohodla tak, ako bolo povedané, to znamená, že sa opäť neakceptuje požiadavka sociálnych partnerov.
Na základe týchto skutočností, ale predovšetkým zámerov, ktoré sa pripravujú v oblasti trebárs takých dôležitých materiálov, ako je pripravovaný návrh štátneho rozpočtu, ako sú pripravované niektoré ďalšie zákony, ktoré nedávajú predpoklad na dôraznejší alebo účinnejší rast a skvalitňovanie životnej úrovne, nemôžeme v rámci Hnutia za demokratické Slovensko súhlasiť s týmto návrhom a žiadame, aby bol návrh stiahnutý z dnešného rokovania.
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán poslanec.
Pýtam sa, kto chce vystúpiť s faktickými poznámkami. Je sedem faktických poznámok na vystúpenie pána poslanca Kalmana. Posledný je pán poslanec Cuper. Končím možnosť podania ďalších faktických poznámok.
Ako prvému dávam slovo pánu poslancovi Brockovi.
Poslanec J. Brocka:
Chcel by som pripomenúť pánu poslancovi Kalmanovi, ktorý bol ministrom, členom vlády do roku 1998, dokonca podpredsedom vlády, že ak hovorí o chudobe, tak zárodky chudoby založila práve jeho vláda. (Výkriky z pléna.) Napríklad tým, že ste zadlžovali krajinu nad možnosti slovenskej ekonomiky. Ďalej napríklad aj tým, že ste umožnili privatizovať ľuďom, ktorí s touto krajinou absolútne necítili, vyvážali kapitál tejto krajiny a v zahraničí kupovali hlúposti.
Pán poslanec Kalman, mohol by som hovoriť ešte aj o tom, ako ste prispeli k tomu, že na Slovensku v tom čase veľmi zdivočeli mravy, ale myslím si, že by som hovoril skôr veľmi všeobecne a nehovoril by som o zákone, ktorý teraz prerokúvame, a preto by som chcel povedať niečo i o tom.
Budem hlasovať za to, aby sme odsúhlasili návrh do druhého čítania, ale chcem upozorniť kolegov poslancov, ale aj pána ministra, prípadne vládu na jednu vec, aby používali pri posudzovaní legislatívnych návrhov rovnaký meter, či ten zákon predkladá ministerstvo alebo vláda, alebo poslanci, a to preto, lebo v dôvodovej správe k tomuto návrhu zákona sa jasne hovorí, že ministerstvo financií nesúhlasí s touto formou alebo spôsobom valorizovania životného minima. A preto by som bol rád, keďže sa chystám podať viacero pozmeňujúcich návrhov aj v ďalších zákonoch o sociálnom zabezpečení, o Sociálnej poisťovni, o doplnkovom dôchodkovom poistení, aby ste, páni kolegovia, pristupovali rovnako zhovievavo k mojim návrhom ako k zákonu o životnom minime. Myslím si, že rodiny s deťmi vám to nezabudnú.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Predložený návrh je vlastne súčasťou celého balíka návrhov súvisiacich s rozpočtom. Treba povedať, že rozpočet na rok 2001 je najreštriktívnejší od existencie Slovenskej republiky. Tento návrh zrejme tiež súvisí s ďalšími priškrcovacími záujmami a máme skúsenosť aj s tzv. balíčkom ekonomickým, ozdravovacím balíčkom ekonomickým, ktorý sme v minulosti prijali a ktorý pani ministerka Schmögnerová kládla na bedrá občanov s tým, že zdedili ste veľký dlh.
Pretože sa tu hovorí o dlhu, tak sa pozrime, ako je to s tým dlhom. Táto vláda od marca 1999 do marca 2000 dlh, ktorý mala Slovenská republika, zvýšila o 900 miliónov korún. Dobre počujete. Pardon, 900 mil. USD. Dobre počujete. Prepočítajte si, koľko je to korún podľa dnešného kurzu. Ďalej by som chcela povedať, áno, Slovenská republika mala určitý dlh, ale my sme sami dokončili Gabčíkovo, vystavali sme Mochovce, ťažké miliardy sme investovali do zvýšenia bezpečnosti bohunických elektrární, stavali sme diaľnice, rozhýbali bytovú výstavbu, začali s výstavbou Vodného diela Žilina. A vy ste za zvýšenie dlhu čo investovali? Nič ste neinvestovali.
Ďalej. V rámci celého balíčka, ktorý bude pán minister predkladať, je niečo, s čím nemôžem vonkoncom súhlasiť, zníženie príspevkov pre telesne postihnutých. To je hyenizmus.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Prosím, páni, aby ste po dvoch minútach vypínali mikrofóny.
(Hlas z pléna: Prečo?)
Pretože uplynul čas, pán poslanec.
Pán poslanec Šepták.
Poslanec R. Šepták:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Dovoľte mi, dámy a páni, reagovať na pána poslanca Kalmana a jeho príspevok. Človek sa skutočne nestačí čudovať nad múdrosťou našej vlády. Neustále v parlamente aj v médiách z úst predstaviteľov vládnej koalície počuť, že toto všetko spôsobila predchádzajúca vláda. Z praxe alebo z firemnej praxe dávno vieme, že sme ochotní tolerovať určité veci jeden mesiac. Pokiaľ sa niekto vyhovára na predchádzajúceho manažéra aj v druhom mesiaci, človek sa mu už pohrozí prstom, a pokiaľ sa neustále vyhovára aj v treťom mesiaci, treba ho odvolať. A toto isté platí aj v tomto prípade.
Dámy a páni, po dvoch rokoch vášho vládnutia neustále hovoriť, ako to tu opäť pred chvíľou zaznelo, že to všetko spôsobila predchádzajúca vláda, je skutočne veľmi smiešne. Táto vláda nemá žiadne rozvojové programy, nedodržuje vlastné programové vyhlásenie, ale miesto toho sa medzi sebou hašterí, to skutočne dokáže veľmi dobre, a jej neschopnosťou Slovensko klesá prudko na dno. Dnes, dámy a páni, je 60 % rodín pod hranicou biedy. A to je aj vaša vizitka. Takže aj o tomto sú tie zákony.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Hofbauer má slovo.
Poslanec R. Hofbauer:
Nijako ma neprekvapuje, že táto vláda siaha na životné minimum občanov, a to práve na sociálne najodkázanejšie vrstvy, ktoré sa nemôžu brániť a nemajú na výber. Vyhováranie sa na Mečiarovu vládu je rovnako smiešne, ako keď sa 50-ročný chlap vyhovára na to, že je sirota. To je trápne a dokumentuje to len vládnokoaličnú impotenciu v tomto smere.
Dámy a páni, nie je čudo, že štátna kasa sa nevie naplniť, keď počas tejto éry sa dostali do úpadku vyslovene prosperujúce podniky, ktoré boli v rukách vašich partnerov a vašich privatizérov. Zmienim sa len o Trnavských automobilových závodoch, o závodoch Tatra Auto Bánovce nad Bebravou, Mier Topoľčany, to sú neuveriteľné veci, alebo Tatra nábytok Pravenec. Toto sú podniky, ktoré boli zbankrotované za súčasnej koalície. A za akých podmienok sa sem hrnie zahraničný kapitál? No za trápnych. Dostávajú zdarma pozemky, dostávajú daňové úľavy a 5- až 10-ročné daňové prázdniny, takže vlastne do štátnej pokladne neprinesú ani korunu a za minimálne mzdy budú zamestnávať našich občanov. Akým spôsobom boli predané Východoslovenské železiarne, ich najlukratívnejšia časť, výroba ocele? Za cenu jedného futbalistu, tak ako kúpil od FC Barcelona Real Madrid futbalistu Figa. A aké výhody z toho má kupujúci? Päť rokov neplatí žiadne dane a ďalších 5 rokov 50-percentné dane. Takže čo a kto tu získa, s výnimkou tých, ktorí ošklbú Slovensko? Dámy a páni, zastavili ste veľké infraštruktúrne stavby, a tým ste vyhodili na dlažbu 50 tisíc kvalifikovaných stavbárov. Teraz hrabete peniaze tam, kde sa dá, od invalidov, od sociálne odkázaných, od dôchodcov, od osamelo žijúcich ľudí. To je hanba.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Slaný.
Poslanec J. Slaný:
Ďakujem za slovo.
Chcel by som reagovať na môjho predrečníka pána Kalmana, ktorý kritizuje znižovanie minima a určitú reštrikciu v sociálnych dávkach. Problém vidím v tom, že musíme filozoficky zmeniť prístup a musíme predovšetkým riešiť príčiny chudoby, a nie dôsledky chudoby. Dôsledky chudoby sa dajú krátkodobo riešiť prostredníctvom sociálnej siete, ale v tomto smere je slovenská ekonomika aj Slovenká republika už vyčerpaná. Čiže podľa mňa prístup k riešeniu chudoby na Slovensku prostredníctvom sociálnych dávok nevedie nikam a Slovenskú republiku by to uvrhlo ešte do väčšej ekonomickej krízy.
Podľa mňa musíme zmeniť prístup a musíme predovšetkým riešiť problémy ekonomiky, ktorá musí kumulovať nové pracovné miesta. Nie je iná cesta, ako vytvoriť kvalitné investičné prostredie na území Slovenskej republiky, to znamená, že musíme riešiť príčiny chudoby. A ja vidím tieto. Vláda už prijíma určité opatrenia, ktoré v tomto smere stabilizujú slovenskú ekonomiku. Sú už prvé náznaky oživenia, ale nemôžeme prejsť od prepadu k rastu bez toho, aby sme za to zaplatili. Čiže myslím si, že vláda robí správnu politiku, len je potrebné, aby sme tempo oživenia ekonomiky zvýšili. A chudobu na Slovensku potom odstránime bez problémov.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Štefan Rusnák.
Poslanec Š. Rusnák:
Ďakujem pekne.
Pozorne som si vypočul vystúpenie pána poslanca Kalmana. Ani ja osobne nesúhlasím so všetkými navrhovanými riešeniami, ktoré majú dosah práve na najslabšie vrstvy občanov. Osobne som očakával od neho vecné argumenty ku konkrétnemu zákonu, k zákonu, ktorý je teraz na prerokúvaní. Žiaľ, zdalo sa mi, že to bolo skôr také predreferendové vystúpenie prakticky ku všetkému. Osobne verím, že ďalšia diskusia k sociálnym zákonom, ktoré sú pred nami, bude bez politizovania.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Cuper má slovo.
Poslanec J. Cuper:
Pán minister Magvaši,
naozaj chcem nadviazať na vystúpenie pána Kalmana, kde hovorí o tom, že Slovensko sa približuje ku krajinám, ktoré majú štandard banánových republík. Vy ste spoluzodpovedný, i keď menej ako vaša kolegyňa pani Schmögnerová, za to, že vaša vláda, aj vaša, pán poslanec Rusnák, a teraz hovorím v mene najchudobnejších vrstiev v tomto štáte, lebo na východe - prešiel som ho pred dvoma týždňami - vám odkazujú všetci východniari, ktorí žijú naozaj pod hranicou minima, existenčného minima, bez autobuspovej dopravy, lebo aj tú ste im zobrali, majú len dopravu autobusovú dvakrát denne, s tým som sa nestretol ani v Indonézii, ktorá patrí k banánovým republikám, vy za to môžete všetko, pretože pani Schmögnerová - ale vy jej to schvaľujete, pán Rusnák, aj vy zbytočne mudrujete -, pani Schmögnerová rozdáva bohatým Američanom, motýlikovým Američanom, ktorí mávajú platy 180 miliónov korún ročne ako pán Eichler. Predáva im za smiešnu sumu podniky, predáva štátne strategické podniky, tak sa nedivte, že musí siahať na tých najchudobnejších, na tých bezbranných, ktorí sa naozaj nemôžu sami brániť. Jednoducho ani nemôžu pricestovať niekde, aby sa mohli brániť. Nemajú možnosť pricestovať z tých najchudobnejších dedín, najmä na východnom Slovensku. Takže zdivočené mravy ste zaviedli vy v tomto štáte. Dehonestujete ho na úroveň najchudobnejších ázijských a afrických krajín v mene toho, aby ste vliezli do zadku najbohatším v Amerike a Nemecku.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Kalman má možnosť reagovať na tieto vystúpenia.
Poslanec J. Kalman:
Ďakujem, pán podpredseda.
Kolegyne, kolegovia,
Hnutie za demokratické Slovensko nestavia životnú úroveň na dávkach, na príspevkoch v nezamestnanosti a podobne, pán Slaný. My sme stavali svoju koncepciu na oživovaní odvetvia, na postupnom zvyšovaní ceny práce a na tom, aby ľudia si na seba zarobili v práci. Žiaľ, vy ste prišli a vy ste spravili tú raketovú nezamestnanosť. Nedokážete riešiť ekonomiku a na základe tejto skutočnosti potom siahate aj na prídavky, na dávky, ktoré si v doterajšom vývoji, či už cez tripartitu alebo cez iné okolnosti, táto spoločnosť vydobyla.
Takže naša pozícia nie je pre sociálne dávky. Ale ak už sú sociálne dávky, ak máme pomáhať ľuďom, a štát je na to, aby ľuďom pomáhal, tým, ktorí si nemôžu zarobiť z rôznych príčin, tým, ktorí nie sú zdraví, tým, ktorí sú chorí, ktorí sú ináč postihnutí, o tých sa musí štát postarať tak, aby boli na dôstojnej životnej úrovni. To je zakotvené v našej ústave, to je zakotvené v sociálnej charte, ktorú sme ratifikovali a ktorá je pre nás záväzná. Ale vy sa od tejto záväznosti vzďaľujete a vzďaľuje sa tým celá Slovenská republika. Skutočne vediete Slovensko do chudoby. Čísla, ktoré sme prezentovali, jednoznačne dokazujú, že dnes 70 % občanov Slovenska žije na pokraji chudoby. Taká je skutočnosť. Toto Hnutie za demokratické Slovensko neurobilo. Pozrite si výsledky, ktoré sme mali počas našej vlády, a pozrite si dvojročné výsledky, ktoré ste mali vy.
A opäť zdôrazňujem a zdôrazňujem aj pre poslancov, pre mojich kolegov. Prečo ste potom nechceli, ak je vaša politika ekonomická a sociálna taká vynikajúca, prezentovať jej výsledky v súčasnom období, ale bojíte sa týchto skutočností? Pán Brocka, asi vieme, o čom hovoríme. Asi vieme, o čom hovoríme, žiaľ, situácia je taká, aká je. Ani mňa ako opozičného politika táto situácia neteší, preto poukazujeme, preto kritizujem, lebo chcem, aby bolo na Slovensku podstatne lepšie.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
V rozprave vystúpi pán poslanec Engliš.
Poslanec A. Engliš:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
panie poslankyne, páni poslanci,
je tu ďalšia séria zákonov, ktoré upevňujú chudobu v Slovenskej republike. A ak pán Brocka hovoril, že zárodky chudoby boli dané počas vlády Vladimíra Mečiara, považujem toto tvrdenie, pán poslanec Brocka, nielen za smiešne, ale za hrubú aroganciu občanov Slovenskej republiky, pretože oni vedia čítať a hlavne počítať vo vlastných vreckách.
A ak hovoríte, že sa zle privatizovalo, čo ste urobili s telekomunikáciami, s VSŽ? Prečo tu sedia pán Palacka a pán Šagát a nie sú vo vláde? Prečo tu nesedí napríklad aj pán Černák alebo prečo nesedí vo vláde? Mohol by som hovoriť o ďalších a ďalších veciach, pán Brocka. Hrubé chyby v sociálnej oblasti sa udiali počas vášho pôsobenia vo funkcii ministra, keď ste nepoznali ani len základné pojmy zo sociálnej oblasti a rozhodovali ste o osudoch ľudí, ktorí to potrebovali.
A ak tu pán Kalman hovoril o niektorých údajoch a nechcel ich ukázať, tak ja to teda poviem. Ak ideme do Európskej únie, inflácia v roku 1993 bola 23,2, v 1998 bola 6,1, v roku 2000 je 14,7 %. Ak ideme do Európskej únie, mesačný plat v roku 1993 bol 175 dolárov, v roku 1998 bol 284, v roku 2000 je 273. Takže ideme do Európskej únie, páni a dámy? V roku 1993 - dolár 30 korún, v roku 1998 - 35,2, v roku 2000 je 51,6. Ideme do Európskej únie? HDP je 4,9, 1998 - 5,8, 1999 a 2000 - 1,8 %. Ideme do Európskej únie? Nezamestnanosť december 1994 - 14,8, september 1998 - 13,8, júl 2000 bolo 19,4 %, priemyselná výroba 1993 - mínus 3,8, 1998 - 5, 1999 - mínus 3,4 %. Myslím si, že to je jasný dôkaz, že chudobu prehlbujete hlavne vy a ste príčinou tejto chudoby, a myslím si, že navrhovanou právnou úpravou o životnom minime sa v podstate dostávame do ďalšieho, povedal by som, upevňovania chudoby.
V podstate sa tu upravuje spôsob valorizácie životného minima veľmi neetickým spôsobom, a to zdôrazňujem, neetickým spôsobom. Dnes je to totiž pri určitom raste peňažných príjmov alebo životných nákladov. Áno, samozrejme, porovnávam index rastu, ako pán minister zdôvodňoval, ak sa totiž zvýšia životné náklady, musí sa životné minimum valorizovať, alebo teda ak sa zvýšia peňažné príjmy, je tam 10 %, ak v priebehu roka dvakrát, tak sa musí valorizovať dvakrát, a, samozrejme, v materiáli sa hovorí, že ide o zjednodušenie. Samozrejme, ide o zjednodušenie. Ak sa totiž v priebehu roka zdvihne o 30 %, tak sa bude len raz do roka valorizovať, hoci podľa tohto existujúceho stavu by sa muselo trikrát do roka valorizovať životné minimum.
Čiže, samozrejme, ide o zníženie, resp. ide o zjednodušenie, áno, ale hlavne je to lacnejšie pre rozpočet. Životné minimum je vlastne spoločensky uznaná minimálna hranica príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze. Zákon číslo 125/1998 Z. z. o životnom minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok, to je hlavný problém, ustanovuje aj spôsob valorizácie, ako som hovoril vo vzťahu k rastu peňažných príjmov a rastu životných nákladov. Základným životným minimom fyzickej osoby alebo fyzických osôb je suma na zabezpečenie statkov a služieb, ktorú potrebuje spoločne hospodáriaca domácnosť na uspokojovanie svojich základných životných podmienok, považovaných v danom období na nevyhnutné zaradenie sa do bežného života, aj keď na skromnej úrovni, a to zdôrazňujem na skromnej úrovni, pretože máte možnosť vidieť v materiáloch, aké sú tie cifry.
Návrhom novely zákona sa vraj zjednodušuje valorizačný mechanizmus, odstraňuje sa 10-percentná hranica, pri ktorej sa porovnával rast životných nákladov nízkopríjmových domácností a čistých peňažných príjmov na osobu. Navrhuje sa, aby vždy k 1. júlu boli tieto sumy upravené, boli upravené sumy životného minima koeficientom rastu ukazovateľa, ktorý dosiahne v rozhodujúcom období nižšiu hodnotu, opäť to zdôrazňujem, nižšiu hodnotu, pretože, a ešte k tomu tvrdíme, že ekonomický dosah úpravy valorizačného mechanizmu vraj nie je možné taxatívne vymedziť. Áno, keď k 1. júlu, čo bolo spomínané v roku 2000 v súvislosti s úpravou súm životného minima, indexom rastu čistých peňažných príjmov na osobu o 7,8 %, a nie indexom rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností, ktorých je 17,7 %, myslím si, jednoznačne došlo k nižšiemu nároku na finančné prostriedky k štátnemu rozpočtu. A toto je, opäť hovorím, hlavný dôvod tohto podľa mňa "zjednodušujúceho prvku" v tejto novele zákona.
Rast čistých peňažných príjmov v období 1. štvrťrok 2000 k 1. štvrťroku 1999 dosiahol výšku 7,8, to som už spomínal, to znamená, že sumy životného minima sa k 1. júlu upravili koeficientom rastu čistých peňažných príjmov na osobu, a nie koeficientom rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností, opäť zdôrazňujem, ktorý bol 17,7 %. Čiže čo je hlavným dôvodom novely zákona o životnom minime.
Citujem zo správy: "V súvislosti s valorizáciou súm životného minima dochádza k zvýšenému nároku na finančné prostriedky štátneho rozpočtu potrebné na zabezpečenie vyplácania dávok sociálnej pomoci a príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia." Čiže celá táto novela, dámy a páni, je jednoznačne zameraná voči občanom Slovenskej republiky, voči občanom tohto štátu, hlavne voči tým, čo potrebujú pomoc, teda napríklad zdravotne postihnutí, a to sa nesie vo všetkých zákonoch, ktoré budeme prerokúvať. Vláda nevie zabezpečiť príjmové zdroje do rozpočtu, tak postihuje tých, čo sa nevedia alebo nemajú možnosť brániť, a preto nemôžem podporiť takýto zákon, aby bol vôbec prerokúvaný v druhom čítaní.
Ďakujem za pozornosť a dúfam, že sa budete takisto zamýšľať nad tým, čo som povedal, kto je na príčine chudoby v tomto štáte.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Sú tri faktické poznámky, posledná je pani poslankyňa Podhradská. Končím možnosť podania ďalších faktických poznámok.
Prvý je pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Niekoľkokrát odznelo, že rozprava a pripomienky k návrhu zákona majú spolitizovaný charakter vzhľadom na blížiace sa referendum. Dámy a páni, ale vzhľadom na blížiace sa referendum kto oddialil ďalšie zdraženie elektrickej energie na termín po referende? Kto oddialil zdraženie plynu, po referende pre domácnosti o 25 % zdraženie plynu, priemyselné podniky o 40 % zvýšenie ceny plynu? O čom sa tu bavíme?
Ak toto zdraženie prebehne, opäť dopadne na všetkých obyvateľov, na sociálne najslabších, na strednom Slovensku to zlikviduje celý keramický priemysel, sklársky priemysel, pretože je jasné, že sa to premietne do výrobných nákladov všetkých tehelní, všetkých keramických výrobní a všetkých sklární.
Dámy a páni, mňa veľmi mrzí, že toto rokovanie sa neurobilo ako výjazdové rokovanie parlamentu. Rokovacích sál je dostatok na strednom Slovensku a odporúčal by som, aby to bolo v okresoch Detva alebo Revúca, alebo Brezno, alebo Rožňava, alebo Rimavská Sobota, alebo Lučenec, aby tam občania mohli sedieť a počúvať a vy aby ste si mohli pozrieť, ako si tam ľudia žijú, pretože Bratislava je napuchnutý vred na tele Slovenska, kde ľudia žijú nadštandardným spôsobom oproti Slovensku. Na Slovensku sa žije chudobne a skromne, zbytočne sa škeríte, pani poslankyňa, je to tak. Tu je minimálna nezamestnanosť a platové príjmy sú z celého Slovenska najvyššie, čiže Bratislava je nadštandardné územie s nadštandardným obyvateľstvom. Vám sa tu ľahko sedí a rokuje o veciach, o ktorých nemáte ani tušenie. Choďte sa pozrieť na stredné Slovensko, navštívte Kokavu nad Rimavicou, Lučenec alebo Rimavskú Sobotu. A tam sa bavte o znižovaní sociálneho minima pre občanov, keď v okruhu 10 až 20 kilometrov niet ani jedinej pracovnej príležitosti.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pani poslankyňa Podhradská.
Pardon, pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Chcem nadviazať na vystúpenie pána Engliša, keď hovoril o tom, kto môže za súčasnú mizériu, čo sa týka životnej úrovne na Slovensku.
Vážení páni poslanci vládnej koalície, chcem vám odovzdať odkaz od pána starostu Uliča, Stakčína a ďalších obcí východného Slovenska. Pán Palacka, platí to pre vás, lebo vy ste predali mobilný operátor zahraničným tútorom, aby sa postarali, aby aj z východného Slovenska sa dovolali ľudia cez mobilné telefóny na konci 20. storočia, lebo váš pán predseda Béla Bugár aj 200 km od Djakarty v pralese sa dovolal až na Slovensko.
Tak nehovorte o tom, že Slovensko je civilizovanou krajinou v tomto zmysle. Vy ste sa jednoducho nezaujímali, ani sa nezaujímate o to, či Slovensko bude prosperovať, alebo nie. Vy namiesto toho, aby ste rozbehli výrobu autobusov na Slovensku, nakúpili ste ich pre istotu za drahé úplatky z Maďarska a Nemecka. Samozrejme, tým ste zobrali prácu domácim výrobcom, ale aj možnosť, aby Slovenská autobusová doprava mala autobusy, ktorými by zabezpečovala lepšiu prepravu ráno i večer aj do obcí okresu Snina, Humenné, Bardejov, Svidník a ďalších, pretože sme to videli aj v rozvojových krajinách, že sa to deje pravidelne možno každú hodinu alebo každé tri hodiny.
Slovensko sa v tomto smere dostáva naozaj na úroveň jednoducho ani nie tých priemerne chudobných krajín, ale podpriemerne chudobných krajín vašou zásluhou, pretože vy sa nestaráte o to, či budú fungovať slovenské podniky, ale iba o to, ako ich vypredať zahraničiu.