Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Je tu málo ľudí, všetci odišli na obed. Tak, aby to počuli viacerí, možno by bolo lepšie odôvodniť to poobede.
Poslankyňa K. Tóthová:
Prosím, pán predsedajúci, plne rešpektujem váš názor. Mne nič nebráni v tomto momente ostať pri myšlienke odôvodnenia judikatúry zahraničnými, a potom po prestávke budem preukazovať, že skutočne v prípade Istrochemu došlo a dochádza v praxi k útočnej svojpomoci, ktorú považujem dať do priestupkového...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani profesorka, nechajme to všetko na odpoludňajšie rokovanie po prestávke.
Poslankyňa K. Tóthová:
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem vám za doterajšiu pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem prestávku na obed.
Prosím členov poslaneckého grémia, aby sa dostavili na rokovanie grémia.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, máte ho ako tlač 770, v prvom čítaní.
Prosím pani poslankyňu Katarínu Tóthovú, aby pokračovala v uvedení tohto návrhu.
Nech sa páči.
Poslankyňa K. Tóthová:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
dovoľte mi, aby som pokračovala v predložení návrhu novely priestupkového zákona.
V prvej časti svojho vystúpenia som uviedla, že vlastne celý zákon vznikol netradične na základe konkrétneho prípadu, ktorým sa zaoberal výbor pre ľudské práva a národnosti. V predchádzajúcej časti som si vám dovolila uviesť uznesenie výboru, ako aj skutočnosť, že výbor vychádzal z judikatúry Najvyššieho súdu. Uviedla som, že judikatúra Najvyššieho súdu vlastne bola reagenciou na viaceré medzinárodné akty vrátane ústavy, z ktorej vyplýva, že je neželateľná a zakázaná útočná svojpomoc.
Dovoľte mi ďalej, aby som z judikatúry uviedla, že naše právo nepripúšťa útočnú svojpomoc, t. j. zmocniť sa svojho práva od osoby, ktorej právo nepatrí, bez rozhodnutia príslušného štátneho orgánu. Ak môžem vysvetliť, že agresívnej, resp. nedovolenej, neprípustnej a útočnej svojpomoci sa dopúšťa aj ten, kto je v práve voči tomu, komu právo nepatrí, ale ak tak koná bez rozhodnutia príslušného štátneho orgánu.
Citujem z judikatúry Najvyššieho súdu: "Vyplýva všeobecný zákaz svojpomoci. Nikto nie je oprávnený svojpomocne si dopomáhať k svojmu právu, svojpomocne chrániť svoje právo, aj ak by to bolo porušené. Právo pripúšťa len svojpomoc vyjadrenú v Občianskom zákone, ktorá má svoje podmienky, a pokiaľ tieto podmienky nie sú splnené, ide o agresívnu svojpomoc."
Vážení, dovoľte mi, aby som zdôraznila, že v prípade Istrozimmer, aj keby príslušný zástupca tejto spoločnosti s ručením obmedzeným bol v práve, nemôže si podľa judikatúry Najvyššieho súdu vymáhať svoje právo bez rozhodnutia príslušného štátneho orgánu, v danom prípade bez rozhodnutia súdu, čo sa stalo, teda ich postup jednoznačne je možné charakterizovať ako útočnú svojpomoc.
Včera na rokovaní Legislatívnej rady, kde som bola pri prerokúvaní tohto legislatívneho návrhu, bolo uvedené, že vlastne vymedzenie, ktoré predkladáme, by mohlo byť aj inak formulované. Dovoľte mi, aby som vám povedala ako. Predložený návrh hovorí, že priestupkom je konanie, keď od iného násilím niekto sám alebo za pomoci ďalších osôb si vymáha majetkové práva alebo práva z nich vyplývajúce, o ktorých sa domnieva, že mu prislúchajú bez vykonateľného rozhodnutia príslušného orgánu. Návrh bol, aby špecifikácia bola v prípade, ak je rozpor s právom. Myslím si, že taká široká definícia tohto priestupku by spôsobovala v praxi ťažkosti.
Ďalej si dovolím uviesť, že za priestupok sa považuje aj konanie toho, kto vlastne napomáha osobnou účasťou tomu, kto takto násilne bez rozhodnutia príslušného štátneho orgánu si vymáha svoje právo. Že nejde o ojedinelé prípady, dovoľte mi, aby som citovala práve včera uvedený ďalší prípad v televízii Markíza, a to z Brezna, kde obdobne ako v Bratislave taktiež z ubytovne príslušný zástupca ubytovne pod názvom JADE hrozil deložáciou ubytovaným z toho dôvodu, že neboli ochotní podpísať ponúknutú novú zmluvu o užívaní ubytovacích buniek a táto nová zmluva doterajšie nájomné z 1 500 korún zvýšila na 3 000 korún. Nečudujem sa občanom, ktorí tam bývajú a ktorí dozaista sú občania slabšej sociálnej situácie, že sa zdráhali a myslím si, kto sledoval tento prenos a sledoval vyjadrenie ľudí, ktorých sa to týkalo, jedného občana, ktorý má asi 3 500 korún mesačný príjem, ako môže zaplatiť len za byt 3 000 korún a ďalšie výpovede osôb, ktoré budú deložované, tak dozaista pri troške sociálneho cítenia a aj právneho cítenia, musí vidieť, že tu dochádza k javom, ktoré sú viac-menej v reťazovej reakcii.
A že tieto prípady z ubytovní nie sú ojedinelé, dovoľte mi, aby som z tohto miesta pripomenula aj ďalší veľmi zaujímavý prípad, ktorý má dokonca politické pozadie. V tejto snemovni sme rokovali o podpredsedovi Najvyššieho súdu pánu JUDr. Štefankovi, ktorý taktiež z ubytovne ministerstva spravodlivosti bol bez akéhokoľvek rozhodnutia súdu, nepoviem slovo deložovaný, ale proste mu bolo zrušené užívanie daných priestorov. Pokiaľ som ja bola ministerkou spravodlivosti, ministerstvo potrebovalo tieto priestory pre kancelárske miestnosti, tak som jednak dala zmeniť charakter týchto miestností na kancelárske miestnosti a dala som návrh na súd, aby súd vyriekol povinnosť vysťahovať sa, a potom by som to bola realizovala.
V roku 1994 však vieme, aká bola situácia, došlo k zmene vlády a môj nástupca ponechal JUDr. Štefanka ďalším konkludentným spôsobom, konkludentnou zmluvou užívať tieto priestory. Uvedením tohto prípadu nechcem robiť politiku, ale chcem povedať len toľko, ak k takýmto prípadom dochádza na úrovni ústredných orgánov štátnej správy, ako je ministerstvo, nečudujme sa, že v praxi začínajú byť takéto prípady reťazovou reakciou.
Preto poslanci výboru pre ľudské práva a národnosti sa rozhodli pre také konanie, ktoré má prvok určitej dobromyseľnosti, to znamená, ak sa niekto ozaj domnieva, že takéto právo má alebo ho skutočne má, chýba mu však rozhodnutie príslušného súdu, kvalifikovať ako priestupok. Nepopieram to, čo bolo uvedené v Legislatívnej rade, že možno robiť kvalifikáciu aj vyššej trestnosti, ako lúpež navrhovala Legislatívna rada, a kvalifikáciu ako vydieranie. Podľa môjho názoru však naplnenie týchto skutkových podstát v praxi by spôsobovalo problémy. Zároveň navrhujeme aj sankciu. Za priestupok, ktorého sa takto dopustí osoba, ktorá sa bez rozhodnutia vlastne útočnou svojpomocou domáha svojho práva - pokuta do 10 000 korún a u osoby, ktorá napomáha inému bez toho, že by tento iný mal rozhodnutie súdu a neoverí si túto skutočnosť, napomáha pri útočnej svojpomoci - pokuta do 3 000 korún.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem povedať jedno. V Legislatívnej rade takmer všetci, ktorí vystúpili, lepšie povedané, všetci, ktorí vystúpili, lebo nevystúpili všetci členovia Legislatívnej rady, preto som použila slovo takmer, vyjadrili názor, že útočnú svojpomoc v právnom štáte nemožno pripustiť. Hovoria to aj medzinárodné dokumenty. Ak je to tak, potom je nevyhnutné, aby platný právny poriadok zakotvoval aj postih za také konanie osoby, ktorá sa dopúšťa útočnej svojpomoci. Preto vás prosím, aby ste tento legislatívny návrh odporučili a hlasovali za jeho postúpenie do druhého čítania.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pani poslankyni. Prosím, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľov zákona.
Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu poslankyni Melánii Kollárikovej.
Nech sa páči.
Poslankyňa M. Kolláriková:
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (tlač 770) ako spravodajkyňa určená Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu.
Na úvod si dovolím informovať o skutočnosti, že uvedený návrh zákona bol poslancom Národnej rady Slovenskej republiky doručený dňa 29. septembra 2000, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred začatím schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či návrh spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie tejto schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v rámci prvého čítania.
Ako spravodajkyňa Národnej rady Slovenskej republiky k prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Predpokladám, že prípadné zmeny a spresnenia návrhu budú predložené v rozprave, najmä v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a v rámci druhého a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave odporučí návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (tlač 770), prerokovať v druhom čítaní.
Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky číslo 666 z 29. mája 2000 návrh prideliť v druhom čítaní na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti.
Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Súčasne odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh pridelený, ho prerokovali do 22. novembra 2000 a gestorský výbor do 24. novembra 2000.
To je všetko. Pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pani poslankyňa. Prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov.
Vážení páni poslanci, panie poslankyne, otváram rozpravu o tomto poslaneckom návrhu. Písomne nebol nikto z poslancov prihlásený. Pýtam sa, kto sa hlási ústne. Nikto z poslancov sa nehlási ústne? Takže ako jediná sa hlási pani poslankyňa Kolláriková. Zároveň končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Poslankyňa M. Kolláriková:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
zákon o priestupkoch číslo 372/1990 Zb. upravuje zodpovednosť fyzických osôb za konanie, ktoré je neželateľné z hľadiska spoločenského nebezpečenstva. Tak ako sa neustále vyvíja naša spoločnosť, ako prebieha ekonomická transformácia a realizujú sa ďalšie zmeny v našej spoločnosti, i trestná činnosť sa vyvíja o nové spôsoby a nové formy páchania trestnej činnosti. Vyvodzovanie zodpovednosti prostredníctvom zákona o priestupkoch sa tak stáva aktuálnym i v tých prípadoch, ktoré sa doteraz nesankcionovali.
Ak chceme prehlbovať demokraciu v našom štáte, ak chceme dôslednejšie rešpektovať a ochraňovať ľudské práva, tak musíme dôslednejšie realizovať princípy právneho štátu formou dôslednejšieho vyvodzovania zodpovednosti prostredníctvom priestupkov. Preto je potrebné v zákone o priestupkoch číslo 372/1990 Zb. rozšíriť časť priestupky proti občianskemu spolunažívaniu z doterajších štyroch alternatív uvedených pod písmenami a) až d) o dve ďalšie alternatívy, a to e) a f). Tieto nové alternatívy majú v praxi zamedziť rozmáhajúci sa jav svojvoľného vymáhania si najmä majetkových práv alebo práv z nich vyplývajúcich, ak nie sú splnené zákonné podmienky na svojpomoc.
Svojpomoc bez plnenia zákonných podmienok je v rozpore s princípmi demokratického právneho štátu. A takéto konanie musí byť postihované i v rovine priestupku. Som presvedčená, vážené kolegyne, kolegovia, že tento návrh podporíte a svojím hlasovaním ho posuniete do druhého čítania.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Sú dve faktické poznámky - páni poslanci Hofbauer a Andrássy. Končím ďalšiu možnosť uplatnenia.
Pán poslanec Hofbauer, máte slovo.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážený pán predseda,
vážené dámy a páni,
uvedený návrh zákona vychádza z veľmi pragmatickej skutočnosti, ku ktorej dospeli poslanci výboru pre ľudské práva a národnosti, a to bez ohľadu na koaličnú alebo opozičnú príslušnosť, keď v kauze známej z tlače Istrozimmer prichádza k takémuto samovoľnému a svojpomocnému uplatňovaniu vlastného práva a presadzovaniu svojich vlastných záujmov a cieľov. Výsledky sú krajne varovné.
Pokiaľ by sme takýmto pravidlám dali priechod, tak naša spoločnosť by sa premenila na spoločnosť liberálneho vymáhania svojich záujmov asi podobným spôsobom, ako je to v mnohých štátoch v Spojených štátoch amerických, kde pri vstupe na cudzí majetok po takomto nežiaducom návštevníkovi je možné strieľať. Je možné, samozrejme, zaviesť aj takýto systém, ale toto nie je systém vyspelej spoločnosti, je to systém divokého Západu. Tento systém divokého Západu sme videli na vlastné oči v okolí chemických závodov Istrochem, kde sa toto uplatňovalo a uplatňuje na občanoch a tento odskúšaný model sa aplikuje aj v iných lokalitách Slovenska. Je varovaním, že takýto stav nastáva. Potvrdzuje to prítomnosť legislatívnej diery, ktorú je nevyhnutné zaplniť, pretože ak k jej zaplneniu nepríde, tak touto dierou sa budú uplatňovať osobné záujmy presadzované právom sily a právom silnejšieho.
Nedomnievam sa, že to je žiaduci stav našej spoločnosti, a preto tento návrh treba podporiť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Andrassy.
Poslanec Ľ. Andrassy:
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Chcel by som pozitívne hodnotiť skutočnosť, že skupina poslancov aj po skúsenostiach z poslaneckého prieskumu v spoločnosti Istrochem alebo lepšie povedané Istrozimmer prišli s takýmto návrhom novely zákona. Za pozitívne to považujem aj preto, lebo sa to nedotýka len obyvateľov, ktorí majú trpké skúsenosti s vysvetľovaním si práva podľa prenajímateľa, ale takéto trpké skúsenosti majú desiatky obyvateľov aj na Orave, Spiši, ktorí bývajú v podnájmoch a prenajímatelia si svojvoľne upravujú svoje práva, svoje nároky aj na finančné ohodnotenie. Preto vítam takúto aktivitu a verím, že po prijatí tejto novely v Národnej rade Slovenskej republiky vyriešime aspoň niektoré otázky, ktoré dnes strpčujú život mnohým obyvateľom nielen v Bratislave, ale mnohým tým, ku ktorým sa prenajímatelia správajú skôr ako ku zveri, ktorá žije v lese, ako k občanom, ktorí majú práva, a že žijeme v štáte, kde musí platiť vymožiteľnosť práva prostredníctvom súdov, nie podľa vlastných predsavzatí.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Vystúpili všetci poslanci, ktorí boli prihlásení v rozprave. Pani poslankyňa, nechcete už reagovať? Máte na to právo. Myslím na rozpravu. Nie.
Takže pani poslankyne Tóthovej sa najprv opýtam, ak nie, tak pani spravodajkyňa predloží návrhy na hlasovanie.
Prosím, páni poslanci, aby ste sa dostavili do rokovacej sály, budeme hlasovať o poslaneckom návrhu zákona.
Poslankyňa M. Kolláriková:
Keďže z rozpravy nevyplynul nijaký pozmeňujúci návrh, pán predseda, môžete dať hlasovať o uznesení, v ktorom odporúčam zaradiť tento poslanecký návrh do druhého čítania.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Páni poslanci, budeme hlasovať o predloženom návrhu pani poslankyne Kollárikovej o posunutí tohto poslaneckého návrhu zákona do druhého čítania. Prosím vás, aby ste sa zúčastnili na hlasovaní o tomto predloženom návrhu. Pokúsime sa hlasovať, páni poslanci. Prosím, prezentujte sa a hlasujte o návrhu, ktorý predložila pani poslankyňa Kolláriková ako spravodajkyňa k tomuto zákonu. Hlasujte. Hlasujeme.
Prezentovalo sa 73 poslancov.
Páni poslanci, budeme hlasovať znova. Medzitým prišli ďalší poslanci. Hlasujte. Páni poslanci, hlasujeme. Hlasujte.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 81 poslancov.
Za návrh hlasovalo 56 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Poslankyňa M. Kolláriková:
Pán predsedajúci, odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky číslo 666 z 29. mája 2000 návrh prideliť v druhom čítaní na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti.
Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Súčasne odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh pridelený, ho prerokovali do 22. novembra 2000 a gestorský výbor do 24. novembra 2000.
Môžete dať hlasovať, pán predsedajúci.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Budeme hlasovať, páni poslanci, panie poslankyne, o tomto návrhu pani spravodajkyne. Hlasujte. Hlasujte.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 85 poslancov.
Za návrh hlasovalo 76 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.
Ďakujem pekne, panie poslankyne.
Poslankyňa M. Kolláriková:
Ďakujem kolegom za to, že posunuli tento návrh do druhého čítania, teda aj kolegom z koalície.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pristúpime k prvému čítaniu o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 379/1997 Z. z. o prevádzkovaní súkromných bezpečnostných služieb a podobných činností v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 771. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 812.
Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie poslankyňa Katarína Tóthová.
Prosím vás, pani poslankyňa, aby ste sa ujali slova.
Poslankyňa K. Tóthová:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
dovoľte mi, aby som pri predložení tohto legislatívneho návrhu bola oveľa stručnejšia, pretože vychádza z toho istého konkrétneho prípadu a vlastne nadväzuje, lepšie povedané, na viacero konkrétnych prípadov, ktoré sa stali v praxi, kde pri útočnej sebaobrane, teda pri vymáhaní si práva bez rozhodnutia štátneho orgánu asistovali súkromné bezpečnostné služby.
Predložený legislatívny návrh vychádza z toho, že jednou z funkcií a kompetencií súkromnej bezpečnostnej služby, ktorú upravuje zákon číslo 379/1997 Z. z., je zabezpečenie ochrany osôb. Keď však bezpečnostná služba prevezme ochranu osoby pri útočnej sebaobrane, vlastne napomáha niečo alebo chráni niečo, čo je v rozpore s platným právom. Vychádzajúc z tejto logiky navrhujeme, aby prevádzkovateľ licencie, ktorý zabezpečí ochranu osoby, ktorá uskutočňuje výkon svojich majetkových práv alebo práv z toho vyplývajúcich, teda nie všetky práva, ale majetkové práva, o ktorých sa domnieva, že mu prislúchajú, ale bez vykonateľného rozhodnutia príslušného orgánu a proti vôli toho, voči komu takýto akt smeruje, aby to bol dôvod aj pre odobratie licencie príslušnej súkromnej bezpečnostnej službe.
Pokiaľ by boli pripomienky, že súkromná bezpečnostná služba týmto dostáva kompetenciu realizovať výkon vykonateľného rozhodnutia štátneho orgánu, chcem vás upozorniť, že včera v Legislatívnej rade táto skutočnosť bola rozdiskutovaná a dospelo sa k záveru, že to tak nie je, takúto kompetenciu súkromná bezpečnostná služba nemá. Ale celý problém je konštruovaný na skutočnosti, že prevezme ochranu osoby, ktorá vykonáva útočnú sebaobranu, t. j. bez podkladu, ktorým má byť vykonateľné rozhodnutie príslušného štátneho orgánu. Tak ako v predchádzajúcom prípade vás prosím o podporu tohto legislatívneho návrhu do druhého čítania.
Keďže sme sankcionovali v oblasti fyzických osôb, teda stotožnili sme sa pre druhé čítanie sankciou za priestupok pri fyzickej osobe, ktorá takto napomáha, je logické, aby bola postihnutá aj právnická osoba, ktorou je súkromná bezpečnostná služba.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pani poslankyni za uvedenie návrhu zákona. Prosím vás, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľov.
Zároveň dávam slovo pánu poslancovi Antonovi Hoffmannovi, ktorého určil gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako spravodajcu k tomuto poslaneckému návrhu zákona. Prosím.
Poslanec A. Hoffmann:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpil pri prvom čítaní k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 379/1997 Z. z. o prevádzkovaní súkromných bezpečnostných služieb a podobných činností v znení neskorších predpisov (tlač 771), ako spravodajca určený navrhnutým gestorským Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.
Na úvod vás chcem informovať o skutočnosti, že predmetný návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 29. septembra 2000.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, že návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie 41. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v rámci prvého čítania.
Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť na svojej 44. schôdzi prijal odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Ako dôvod uvádza, že § 22 hovorí o odňatí licencie na výkon súkromnej bezpečnostnej služby a navrhovatelia chcú doplniť tento § 22 o nové písm. e), kde sa hovorí o povinnosti ochrany osoby, ktorá uskutočňuje výkon majetkových práv. Ide o nesystémovú zmenu, ktorá už nepatrí do menovaného § 22 uvádzaného zákona.
Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu o tomto návrhu zákona.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto pre spravodajcov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásil nikto z poslancov. Pýtam sa, či chce niekto vystúpiť v rozprave a prihlásiť sa ústne. Pani poslankyňa Tóthová. Pýtam sa, či ešte niekto ďalší. Nie. Uzatváram možnosť ďalších prihlásení sa do rozpravy.
Prosím, pani poslankyňa Tóthová má slovo.
Poslankyňa K. Tóthová:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
bola vznesená námietka, že predložené ustanovenie nepatrí do § 22. Chcem vás oboznámiť, že príslušný zákon rozoznáva dva spôsoby odňatia licencie - spôsob obligatórny a spôsob fakultatívny. § 21 hovorí o fakultatívnom spôsobe, to znamená, kedy môže, a koncepčne je stavaný tak, že nie je povinnosť odňať licenciu, jedine vtedy, keď ide o porušenie, teda možno uvažovať takto o odňatí licencie alebo jej neodňatí jedine vtedy, keď ide o porušenie povinnosti danej v zákone číslo 379, to znamená v zákone o prevádzkovaní súkromných bezpečnostných služieb. Zatiaľ čo paragraf hovoriaci o obligatórnom, to znamená o povinnom odňatí licencie, hovorí o prípadoch, keď dochádza k porušeniu iných zákonov a takéto porušenie vlastne potom musí mať za následok odňatie licencie.
Keďže bola vznesená námietka, že to nepatrí do § 22, potom vyvstáva otázka: Aký je návrh spravodajcu alebo aká je predstava? Lebo spomínal, že výbor, tak neviem, že by už o tomto návrhu rokovali výbory, pretože nebol posunutý do druhého čítania, aká je predstava v rámci štruktúry zákona, kam túto sankciu posunúť alebo ako ju upraviť. To je prvá otázka.
A zároveň sa musím pýtať, či je spravodajca toho názoru, že nápomoc akejsi útočnej sebaobrane, čo som ešte v dopoludňajších hodinách uvádzala, nielen judikatúru Najvyššieho súdu, ale aj v judikatúre uvedené medzinárodné dokumenty vrátane odkazu na ústavu, z ktorej vyplýva, že útočná sebaobrana nie je prípustná, či teda, ak by došlo k sankcionovaniu napomáhania útočnej sebaobrany fyzickou osobou, bude to spoločensky nebezpečné, bude to sankcionované. Ale keď bezpečnostná súkromná služba takúto pomoc urobí niečomu, čo nie je v súlade so zákonom, tak to nebude podliehať žiadnej sankcii. Pýtam sa, to predsa nemá logiku, keď sa dohodneme, že vlastne niečo, čo je spoločensky nebezpečné a v praxi došlo alebo dochádza k takémuto konaniu, aby sme to nechali nepostihnuté. Veď predsa bezpečnostné služby často asistujú aj pri rôznych postupoch, ktoré nemajú základ v rozhodnutí, nemá základ takéto vymáhanie si práva v rozhodnutí, či je to už súd alebo orgán štátnej správy. A myslím si, že práve ochrana osôb pri takejto činnosti bezpečnostnou službou vyvoláva väčšie pnutie v spoločnosti, vyvoláva drastickejšie následky, ako keď napomáha fyzická osoba alebo niekoľko fyzických osôb náhodne pozbieraných.
Takže chcem uviesť, že jediná sankcia na bezpečnostnú službu uvedená v zákone je odňatie licencie. Je možné diskutovať, že by to mohlo byť fakultatívne, ale tam sa trošku konštrukcia zákona naruší. Prosím, je možné dať to aj do fakultatívnej podoby. V predloženom návrhu je to v obligatórnej, teda povinnej polohe, ale nemôžem súhlasiť s tým, aby nebol žiadny postih za prípady, keď bezpečnostné služby napomáhajú vymáhať si to, čo nie je potvrdené vykonateľným rozhodnutím, o čom sa len niekto domnieva, že to je jeho právo. Dochádza tu potom, ako sa hovorí, k divokým prípadom a v právnom štáte je to neželateľné.
V každom prípade ešte chcem dodať, že by som opätovne požiadala vážené panie poslankyne a poslancov, aby tento návrh posunuli do druhého čítania, v ktorom je možné prediskutovať obligatórnosť alebo fakultatívnosť uplatnenia tejto sankcie.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Jedna faktická poznámka - pán poslanec Krajči. Končím možnosť uplatnenia ďalších faktických poznámok.
Prosím, pán poslanec Krajči má slovo.
Poslanec G. Krajči:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Som rád, že diskusia sa uberá tým smerom, pretože pred niekoľkými rokmi vôbec neexistoval zákon o súkromných bezpečnostných službách a táto živnosť bola upravená v živnostenskom zákone a vieme, aké výsledky pre život priniesla prax, keď to nebolo ošetrené zákonom. Dnes sme už trošku ďalej a život nám priniesol skúsenosti, že je naozaj potrebné novelizovať zákon v určitých jeho zneniach, v určitom paragrafe preto, aby sme predišli zneužívaniu súkromných bezpečnostných služieb, aby nedochádzalo k tomu, čo sa napríklad udialo na Sliači alebo aj v iných prípadoch, keď súkromné bezpečnostné služby vymáhali v zištných záujmoch určitých osôb. Preto podporujem novelu, ktorú predkladá predkladateľka a súčasne chcem povedať, aby sme túto povinnosť zaradili medzi obligatórne podmienky, pretože čím viac vylúčime subjektívny faktor pri rozhodovaní, o to lepšie. Pretože zákonodarca má jednoznačne stanoviť, aké sú podmienky, tak aby ten, kto si robí výklad zákona, nemal s tým problémy. Čiže z tohto hľadiska je naozaj dobré, aby zákon postúpil do druhého čítania v takom znení, v akom je.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu poslancovi Krajčimu.
Vyhlasujem rozpravu za ukončenú.
Pýtam sa, pán spravodajca, chcete sa vyjadriť.
Nech sa páči.
Poslanec A. Hoffmann:
Vážené kolegyne, kolegovia, aj keď chápem humánne pohnútky predkladateľov tejto novely, výbor na svojom rokovaní považoval predložený návrh za nesystémový prvok, a preto vás vyzývam, aby ste podporili stanovisko výboru pre obranu a bezpečnosť.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Páni poslanci, panie poslankyne, prosím vás, aby ste prišli do rokovacej sály, aby sme mohli hlasovať o prerokúvanom návrhu poslancov Národnej rady. Páni poslanci, žiadam vás, aby ste sa dostavili do rokovacej sály na hlasovanie. Páni poslanci, prosím, aby ste prišli do rokovacej sály.
Prosím, pán spravodajca, predložte návrh výboru na hlasovanie.
Poslanec A. Hoffmann:
Odporúčam v súlade s § 73 ods. 3 písm. b) zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov prijať uznesenie, aby Národná rada prijala návrh, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Hlasujeme o tomto návrhu pána spravodajcu. Prosím, hlasujte o predloženom návrhu. Hlasujte, páni poslanci. Hlasujeme o návrhu pána spravodajcu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 83 poslancov.
Za návrh hlasovalo 56 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 18 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že návrh, ktorý predložil pán spravodajca, bol schválený, a teda nebudeme pokračovať v rokovaní druhým čítaním o návrhu zákona predloženom poslancami.
Ďakujem pekne, pán spravodajca, ďakujem pekne, pani poslankyňa.
Pokračujeme prvým čítaním o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 774. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 815.
Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie poslanec Jozef Tuchyňa.
(Ruch v sále.)
Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova.
Vážení páni poslanci, poprosím vás o pokoj v rokovacej sále.
Poslanec J. Tuchyňa:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
dovoľte mi, aby som v mene skupiny poslancov predniesol a odôvodnil v prvom čítaní návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 120/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Na úvod považujem za potrebné zdôrazniť, že hoci ide o návrh novely zákona, čo sa týka asistentov poslancov a kancelárií poslancov, nejde vôbec o novú vec ani nový problém. Funkciu asistentov poslancov a kancelárií poslancov zaviedol zákon číslo 177/1998 Z. z., ktorý bol schválený ešte v minulom volebnom období, konkrétne 25. 8. 1998.
Dôvodom pre tento krok poslancov predchádzajúceho parlamentu bola snaha riešiť doteraz nedôstojné postavenie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nemajú asi ako jediní v Európe vlastnú kanceláriu, nemajú ani nevyhnutný servis na svoju prácu. Vzhľadom na skutočnosť, že tento zákon prijímala Národná rada Slovenskej republiky ako jeden z posledných vo svojom minulom volebnom období, oddialila sa jeho účinnosť na 1. 1. 2001, a to z dôvodov ekonomických, ale i praktických. Uvedené ustanovenie § 4 a ods. 1 predpokladalo, že do uvedeného termínu sa dokončí nová budova Kancelárie Národnej rady na západnej terase, kde mali byť umiestnené kancelárie poslancov a ich asistentov, a tým vytvorené i podmienky na ich činnosť. Z nedostatku finančných prostriedkov táto budova bude dokončená najskôr v roku 2002, a preto je potrebné prijať adekvátne riešenie cestou novely tohto zákona.
V prvom rade je potrebné zmeniť konštrukciu vzťahu medzi asistentom poslanca a Kanceláriou Národnej rady z pracovnoprávneho na obchodnoprávny vzťah podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Dôvodom na túto zmenu, na základe ktorej sa uzavrie zmluvný vzťah medzi Kanceláriou Národnej rady a asistentom poslanca - živnostníka, je fakt, že s asistentmi nie je možné uzavrieť pracovný pomer, pretože nie je možné určiť miesto výkonu ich práce. Rovnako je potrebné pristúpiť i k možnosti zabezpečenia kancelárií poslancov cestou ich prenájmu.
V novonavrhnutej koncepcii dochádza k formálnej zmene výšky odmeny platu asistenta, keď sa táto mení zo 60 na 80 % platu poslanca, avšak vecne asistent poslanca bude dostávať len pôvodnú výšku odmeny a navrhnuté zvýšenie o 20 % pokrýva náklady na úhradu odvodov do poistného, ktoré si musí hradiť asistent - živnostník namiesto Kancelárie Národnej rady.
Z hľadiska nárokov na rozpočet nedochádza k zvýšeniu, pretože so sumou 47,99 mil. Sk sa za výkon funkcie asistenta vrátane odvodov hradených v prípade pracovného pomeru s kanceláriou počítalo i v pôvodnom návrhu zákona číslo 277/1998 Z. z. za predpokladu, že pôjde o pracovnoprávny vzťah. Pokiaľ by nedošlo k tejto úprave a asistenti poslancov by zostali v pracovnom pomere s miestom výkonu práce v mieste ich bydliska alebo bydliska poslanca, došlo by k ďalším nárokom na štátny rozpočet v oblasti nákladov na cestovné, nocľažné, stravné, odlučné a podobne vo výške, ktorú dnes ani nie je možné odhadnúť.
Navrhnuté riešenie v poslaneckom návrhu tieto náklady vylučuje, pričom podrobnosti a praktický postup pri realizácii tohto nového právneho vzťahu sa ponecháva na uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré upraví rovnako i postup kancelárie pri prenájme kancelárií poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Vzhľadom na skutočnosť, že predmetný návrh je návrhom predsedov všetkých poslaneckých klubov, verím, že môj návrh podporíte a uvedený zákon odporučíte do druhého čítania.
Ďakujem, pán predsedajúci.