Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Antecký.

Poslanec M. Antecký:

Vážený pán predsedajúci,

vážená pani ministerka,

vážené kolegyne, kolegovia,

pán poslanec Maxon, samozrejme, vystúpil dosť demagogicky. Je mu to vlastné a nakoniec je pred referendom. K tým diaľniciam, čo hovoril, že teda boli pozastavené. Ja neviem, ako minister financií predsa musíte vedieť, koľko bolo zobraných úverov a že ich bolo treba v roku 1999 splácať. A nielen to, ale preplácať aj faktúry dodávateľom. Ja som sa s rozhodujúcimi dodávateľmi stretával v priebehu minulého roku a veru im bolo všelijako, a museli aj prepúšťať aj preto, že od 1. 7. 1998 nemali popreplácané faktúry za práce, ktoré urobili na diaľniciach. Nakoniec položím vám otázku ako ekonómovi, a netreba na to extra vzdelanie, či je rozumné takúto rozostavanosť urobiť, ako bola urobená na diaľniciach, a tým vlastne umŕtviť prostriedky.

K tým zahraničným investíciám. Zas tu vidím podstatný rozdiel medzi tým, čo bolo a je. Kým do roku 1998 sa peniaze vyvážali do zahraničných bánk, tak v roku 1999 a v roku 2000 sa privážajú cez zahraničných investorov a už tu beží alebo teda je realizovaných 38 nových zahraničných investícií, ktoré slúžia Slovensku. 108 mld., keď ste porovnávali privatizáciu za roky 1994 až 1998, áno, v takej sume bolo privatizované. Ale pýtam sa: Aký osoh mal z tejto privatizácie štát? A z toho, čo sa privatizuje teraz, je to viditeľné a jasné výsledky sú, aj sa vie, kde financie idú.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pani poslankyňa Tóthová.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem.

Ja si myslím, že pán poslanec Maxon veľmi jasne uviedol, čo sa deje na scéne slovenskej ekonomiky. Aké sú vôbec výdavky a príjmy. Pani ministerka, z tohto pohľadu, keď sa pozrieme na výdavky na referendum, myslím, že to nie sú také výdavky, ktoré by vlastne zachránili zdravotníctvo a iné rezorty, ktoré vy ste prezentovali, že keby ostali tieto peniaze, tak mohli by sa použiť. Vy ste prezentovali 200 mil. Na hodine otázok včera pán podpredseda Mikloš povedal sumu 140 miliónov. Nechcete verejnosti opraviť tú svoju sumu? Alebo ktorý z vás má taký nesprávny odhad, že 60 miliónov hore a dole?

A keď mám už slovo, chcela by som opraviť svoju predchádzajúcu otázku, ktorá spomínala, kam sa podelo 900 mil. alebo na čo sa upotrebí 900 mil., ktoré išli do rozpočtu. Myslím, že som uviedla za predaj telekomunikácií, správne je to za predaj GSM 1800. Bol to asi prešľap, trošku inde som myslela, už rýchlejšie som myslela, ako som hovorila. Takže prosím, keby ste mi odpovedali v tejto rovine a aby odpoveď nebola len v tom zmysle, že to nie je predaj za prv spomínaný podnik.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Farkas.

Poslanec P. Farkas:

Vážené pani poslankyne,

vážení páni poslanci,

viem pozitívne ohodnotiť každú dobre mierenú kritiku, ktorá smeruje k niečomu. Kritika, ktorá má určitý pozitívny charakter a poukazuje na také stránky života hospodárstva, ktoré by bolo potrebné zlepšovať v tom smere, aby naša spoločnosť napredovala. Viem ohodnotiť kritiku, ktorá dobrým srdcom poukazuje na problémy, a vo vystúpení pánov kolegov akurát táto stránka mi chýbala. Nie je možné si nevšímať určité pozitíva, ktoré tu nastali v našom hospodárstve v oblasti makroekonomiky či v oblasti nášho zahraničného obchodu, alebo v oblasti bankovej sféry v rámci stabilizácie hospodárstva.

Ale konkrétne by som chcel reagovať na tú časť vystúpenia pána poslanca Maxona, keď hovoril o tom, že daňové zaťaženie podnikateľov sa zvyšuje. Veď to je omyl, páni poslanci. Práve snahou tejto vládnej koalície je znižovanie daňového zaťaženia, ktoré sa stáva realitou. A živo sa pamätáme na prerokovanie tých zákonov, ktoré smerovali k tomu, aby takéto daňové zaťaženie bolo menšie. Nie je možné v absolútnych číslach vyčísliť, že daňové príjmy rástli, a preto aj daňové zaťaženie je väčšie než v predchádzajúcom období, keď nedávame do súvisu čísla, ktoré hovoria o tom, aká je úspešnosť vyberateľnosti daní od daňových poplatníkov a vôbec aký je stav v mikrosfére, koľko je podnikateľov, ktorí vykázali bilančný zisk. Takže takéto tvrdenie teraz neobstojí.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

S reakciou na faktické poznámky sa hlási pán poslanec Maxon.

Poslanec M. Maxon:

Pán poslanec Maňka, buďte taký láskavý a pozrite si štruktúru exportu. Rast exportu bol spôsobený poklesom slovenskej koruny. V objemových jednotkách export zostal na pôvodnej úrovni, dokonca klesol. Takže o čom to rozprávate? Pán kolega poslanec, už sme niekoľkokrát o tom hovorili a pokiaľ vy považujete prílev finančných prostriedkov za privatizáciu strategických podnikov ako strategických investorov, tak je mi naozaj ľúto. Lebo to jednoducho za strategických investorov považovať nemožno.

Nuž a, pán predseda Farkas, treba si veľmi dôkladne rozobrať štruktúru daňových príjmov. Je nespochybniteľné, že sme jediná krajina v ostatnom období, že sme zníženú sadzbu DPH aj napríklad pri základných potravinách upravili na 10 %. Ak sa tieto dve sadzby majú zbližovať, tak by sa mali zbližovať, dámy a páni, iným trendom.

Vo vzťahu k exportu mi dovoľte ešte uviesť jednu skutočnosť. Od roku 1998, resp. od novembra 1998 do tohto obdobia Eximbanka nespravila jednu aktívnu operáciu v oblasti podpory zahraničného exportu. Takže, pani ministerka, ja sa pýtam, na čo túto inštitúciu máme. Na to, aby v nej bačoval cudzí štátny príslušník?

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Písomne prihlásení poslanci vystúpili všetci. Pýtam sa, kto chce vystúpiť ústne k tomuto bodu programu, kto sa hlási ústne. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem teda rozpravu k tomuto bodu programu za skončenú.

Pýtam sa pani ministerky, či sa chce vyjadriť k rozprave. Áno.

Nech sa páči.

Ministerka financií SR B. Schmögnerová:

Ďakujem pekne.

Vážená poslanecká snemovňa, dovoľte mi aspoň niekoľko poznámok. Určite dopredu hovorím, že nevyužijem ani tretinu toho času, ktorý využil pán poslanec Maxon.

Chcela by som však povedať, pán poslanec Maxon, že rečami nezakryjete to, čo ste tu spôsobili, ani keď budete prednášať desaťnásobne dlhú reč, ako ste ju predniesli. Takže budeme sa musieť obrniť trpezlivosťou. Škoda, že nič z toho, čo tu predkladáte ako dobré rady, dávate dobré rady, ste nerealizovali vy, keď ste boli ministrom financií a, bohužiaľ, že to nerealizoval ani váš predchodca terajší pán poslanec Kozlík.

Napríklad, prečo ste neznížili hornú sadzbu alebo, aby som bola presná, základnú sadzbu DPH? Prečo ste neurobili teda ten proces zbližovania hornej a dolnej sadzby vy, keď ste robili ministra financií? Prečo ste nevalorizovali odpočitateľné položky napríklad pri daniach z príjmov fyzických osôb? Prečo vy ste neznížili základnú sadzbu pri dani z príjmov právnických osôb? Prečo ste nevalorizovali, napríklad tá diskusia, ktorá sa tu otvorila, prečo ste vy každoročne nevalorizovali dotácie?

Ja neviem, mali ste 6, alebo dokonca 7 rokov možnosť toto všetko urobiť. Škoda, že ste to neurobili. Je pravda, že za pol druha roka sme neurobili toho toľko, čo by som bola rada, aby sme boli urobili. Ale mnohé z tohto, čo ste vy neurobili, sme my už urobili.

No ak dovolíte, je neuveriteľná snaha postaviť všetko naruby. Kladiem si otázku, či je to neinformovanosť, či je to nekvalifikovanosť. Ak takto vystupujú dvaja bývalí ministri financií, tak asi vieme si dať odpoveď na to, navyše ak sú to ešte dnes aktívni členovia výboru pre rozpočet, financie a menu. Ja sa nazdávam, že si to vedia dať na tieto otázky odpoveď všetci ostatní poslanci, ktorí tu sedia. Vedia si dať na tieto otázky odpoveď aj možno poslucháči, ktorí kde-tu niečo začuli, alebo možno diváci, ktorí niečo budú vidieť.

Pán poslanec Maxon má zaujímavý spôsob vystupovania a myslím, že aj my by sme sa možno ho mohli naučiť, pretože si dáva sám odpovede na otázky, ktoré si sám položil. A ja by som chcela povedať, že, pán poslanec, vaše otázky sú, mnohé z nich, absolútne irelevantné. Pretože hovorili ste napríklad o Slovenskej konsolidačnej, no musím vám povedať, že stopercentným vlastníkom Slovenskej konsolidačnej je ministerstvo financií. Čím vaša otázka a aj vaša sugestívna odpoveď na vami položenú otázku je absolútne irelevantná. Je úplne zbytočná. Zobrali ste nejaký čas tejto poslaneckej snemovni a možno dôverčivých, neinformovaných poslucháčov či svojich voličov ste jednoducho oklamali. Raz asi by si už aj títo ľudia mali uvedomiť, ako ich veľmi podvádzate.

Mohla by som pokračovať aj napríklad k znižovaniu devízových rezerv. Je tu pán guvernér, alebo za chvíľočku určite príde, upresní tieto čísla, ktoré ste vy uvádzali. Situácia v devízových rezervách Národnej banky Slovenska je taká "katastrofálna", že Národná banka Slovenska sa rozhodla predčasne zo svojich devízových rezerv splatiť záväzky, ktoré sme zdedili ešte po česko-slovenskej federácii voči Medzinárodného menovému fondu.

Takže, opakujem, až natoľko je "katastrofálna" situácia v devízových rezervách Národnej banky Slovenska. A dokonca bude o to "katastrofálnejšia", keď dostaneme príjmy z privatizácie ďalších inštitúcií, či už finančných inštitúcií, alebo budúcoročné. Pretože bude taká "katastrofálna", že budeme musieť hľadať veľmi efektívne nástroje, ako sterilizovať prebytok zahraničných prostriedkov, ktoré sa dostanú k nám. Takže asi takto vyzerá skutočnosť, ktorú vy sa tu snažíte vykresľovať v úplne iných farbách, ako je to naozaj.

Rada by som, samozrejme, zareagovala aj na iné, ale nechcem priveľa času zaberať tejto poslaneckej snemovni, ale s jednou myšlienkou naozaj veľmi súhlasím, že sociálne rozdiely má dobrá vláda zmierňovať, zmenšovať, a nie zväčšovať. Takže položte si, vážený pán poslanec, sám túto otázku. Rád to tak robíte. Aká bola vaša vláda, v ktorej ste vy spolu vládli? Bola to naozaj dobrá vláda? Kedy sme zdedili najväčšiu majetkovú nerovnosť a sociálnu nerovnosť? Azda to bolo za tento pol druha rok alebo v čase, keď ste rozdelili slovenskú spoločnosť na možno 10 000 zbohatlíkov, ktorí dnes disponujú stámiliónmi, možno aj miliardovými majetkami, a na všetkých ostatných nás, ktorí sme na tom nezískali ani jednu jedinú korunu.

(Reakcia z pléna.)

Keďže ste poslanci, môžete si moje majetkové priznanie kedykoľvek pozrieť. Odovzdala som ho včas do Národnej rady. A kedykoľvek ho môžem zverejniť na internete alebo kdekoľvek inde. Ja totiž naozaj nemám žiaden majetok, ktorý si mnohí z vás nadobudli za bývalého volebného obdobia.

No aby som sa teda dostala k veci. Myslím, že dôležitejšie je iné. Dôležitejšie je naozaj sa pozrieť objektívne očami na to, ako vyzerá dnes finančné hospodárenie štátu, a nepochybne aj na to, ako vyzerá slovenské hospodárstvo. Odporúčam, aby ste si pozorne prečítali, pokiaľ ste to ešte neurobili, ak ste náhodou nemali čas, štatistickú správu za I. polrok Štatistického úradu Slovenskej republiky, kde sa analyzuje vývoj slovenského hospodárstva za I. polrok. Sú tam, samozrejme, čísla pozitívne a sú tam aj čísla negatívne. Skúsme sa na to aj objektívne pozrieť.

Ja osobne priznám, že som predpokladala, že druhý štvrťrok bude štvrťrokom, keď rast HDP prekročí tú hranicu 2 %. Nestalo sa, je to 1,9 %, nie je to katastrofa. Je to horšie, ako napríklad čakalo ministerstvo financií. Ale naše odhady do konca roku 2000 sú trošku odlišné, ako sú odhady Štatistického úradu alebo Infostatu. Samozrejme, veľa bude závisieť od toho, ako dopadne poľnohospodárstvo, pretože dôsledky toho sucha sa mapujú len postupne.

Na druhej strane sú tam aj veľmi pozitívne niektoré tendencie. Je to vývoj, najmä pozitívny vývoj v priemysle a je to veľmi pozitívny vývoj vo finančnom hospodárení podnikov. Ak teda, ja by som len azda doplnila pána predsedu výboru, že skutočne to nechcem komentovať, ale ako bývalý minister financií zmiešavať dve také veci, ako je daňové zaťaženie a daňové sadzby, jednoducho to by ste asi nemuseli robiť. Pretože akoby ste jednoducho nevideli, že väčší výber daní sa dá dosiahnuť aj iným spôsobom, ako zvyšovaním daňového zaťaženia. A nám sa to podarilo. Ja som veľmi rada, tie faktory sú, zrejme iste veľakrát sa aj mnoho dezinformácií objaví, nespočíva to v tom. Prosím, aby sme to interpretovali takto, že zvýšenie výberu daní pre právnickú osobu je práve preto, že sa znížila sadzba dane právnických osôb. To sa ešte nemohlo prejaviť. A keď sa to prejaví, to sa, bohužiaľ, prejaví v krátkodobom horizonte poklesom výberu dane.

Ale aby sme boli informovaní. Možnosť znížiť preddavky dane bola daná až zákonom, ktorý ste tu schválili novelou 511, a reálne sa to môže uplatniť až od septembra tohto roku, keď daňové úrady dostali pokyny na základe novely tohto zákona individuálne dohodnúť s veľkými daňovníkmi stanovenie prídavkov aj inak, to znamená, že už budú môcť stanovovať aj nie 40-percentnú, ale 29-percentnú sadzbu. Samozrejme, že tým sa spomalí výber tohto druhu dane. Ale jeden z tých faktorov, ktorý nepochybne vysvetľuje, prečo sa nám lepšie darí vyberať dane, je ten, ktorý som naznačila, že je predsa len už tá podniková sféra finančne trošku silnejšia, to znamená, že ten faktor insolventnosti už tu nezohráva až takú významnú rolu. A potom som veľmi rada, že to môžem povedať, že sa nám darí vo väčšom rozsahu aj zamedzovať daňovým únikom a zvyšovať vymáhanie daňových nedoplatkov. Za I. polrok daňová správa vymohla na daňových nedoplatkoch 10 mld. Sk. colná správa, ktorú sa pán poslanec snažil zmiatnuť, ale ja sa k tomu možno ešte vrátim, dokonca v minulom roku vybrala colné nedoplatky v rozsahu 1,1 mld. Sk. Celkové colné nedoplatky colnej správy predstavujú k 30. 6. 2000 5 mld. Sk, takže ak sa im v priebehu jedného roka podarilo toľko vybrať na colných nedoplatkoch, tak je to, myslím, skutočne veľký úspech.

Takže my sme naozaj nezvyšovali daňové zaťaženie, rozhodne nie pri priamych daniach, naopak, aj keď účinnosť týchto opatrení je odlišná. Hovorím o daniach, o priamych daniach, o žiadnych iných daniach som sa zatiaľ nezmieňovala.

Vývoj príjmovej časti štátneho rozpočtu je teda pozitívny práve v dôsledku toho, že v rozpore s tým, ako sme predpokladali, veľmi otvorene hovorím, sme to neodhadli celkom dobre, lepšie sa darí vyberať daň z príjmov právnických osôb. Faktory, prečo je to tak, som sa snažila uviesť. Je to trošku, trošičku je to horšie, ako sme predpokladali pri dani z príjmov fyzických osôb. A pri ostatných druhoch daní môžem povedať, že zhruba ten skutočný výber zodpovedá asi našim odhadom, čiže do konca roka predpokladáme, že daňové príjmy do štátneho rozpočtu budú zhruba na tej úrovni, rozhodne nie horšie, ako sme predpokladali pri zostavovaní štátneho rozpočtu na rok 2000.

Rada by som sa však dotkla aj niektorých ďalších ukazovateľov. Pán poslanec Maňka už vysvetľoval aj vývoj inflácie, ja sa nazdávam, že k tomu asi netreba veľmi čo dodať. Je veľmi pozitívne, že za tie ostatné tri až štyri mesiace inflácia sa pohybuje niekde okolo 0,1, čo nasvedčuje tomu, že do konca roka za inak rovnakých podmienok by sa nám malo podariť dosiahnuť ten cieľ, ktorý sme si vytýčili, aby sme aj tú priemernú infláciu výrazne zredukovali. A ja sa nazdávam, že keď už porovnávame teraz august k augustu, čiže ôsmy mesiac roku 2000 k ôsmemu mesiacu roku 1999, fakt, že sme sa dostali pod hranicu 9 %, hovorí sám o sebe.

Čo je nepochybne mimoriadne negatívnym ukazovateľom, je vývoj nezamestnanosti, ale neviem, aké informácie pán poslanec Maxon má z mojej návštevy v Podbrezovských železiarňach, ale pretože som ho tam nevidela, takže zrejme len z druhej ruky. Ale musím povedať, že keby sme mali, tam som sa vyjadrila, keď nie sto, tak aspoň 99,5 takých podnikov, ako sú Podbrezovské železiarne, nemali by sme žiadne starosti s nezamestnanosťou. A tu si treba položiť otázku: Prečo ste, vážení kolegovia poslanci za bývalú vládnu koalíciu, nesprivatizovali 99 % podnikov, ktoré ste sprivatizovali, do takých zodpovedných manažerských rúk, ako je napríklad manažment a súčasní vlastníci Podbrezovských železiarní? Myslím si, že ak hľadáme príčiny dnešnej vysokej miery nezamestnanosti, treba ich hľadať tam, kde naozaj vznikli, v podnikovej sfére.

Prečo teda toľko podnikov, ktoré ste dali do súkromných rúk, zbankrotovalo? Prečo toľko podnikov vyrobilo toľko úverov, ktoré nie sú schopné splácať? Prečo toľko podnikov, je to predsa už niekoľko tisíc, je v konkurze a vyrovnaní? Určite tie podniky, na ktoré boli vyhlásené konkurzy pred rokom, poldruha rokom, resp. pred dvoma rokmi, sú podniky, ktoré sú dôsledkom vašej privatizácie, nie našej.

Vznikli tu už isté pochybnosti. Pravdupovediac, že som časť tej argumentácie nezapočula, ale pravdepodobne je tu zase určitá snaha predložiť nejaké veľmi skreslené fakty, pretože pokiaľ hovoríme o akýchsi štyroch miliardách korún, ktoré sme mali vykázať, pokiaľ ste mali na mysli 4 mld., ktoré sme dostali do rozpočtu v dôsledku osobitného odvodu z Národnej banky Slovenska, ktorý súvisel ešte s uzavretím našich vzťahov pri delení majetku česko-slovenskej federácie, tak tento osobitný odvod bol zúčtovaný až po uzavretí I. polroka, a je to odvod, ktorý sa používal na riešenie dôsledkov sucha.

Pán poslanec Maxon, môžem vás uistiť, že mi mimoriadne záleží na tom, aby všetko, čo robí ministerstvo financií, bolo očistené od tých, ktorí porušujú zákony. Ste povinný ako poslanec, ako občan Slovenskej republiky podať trestné oznámenia, ak ste presvedčený o tom, že ktokoľvek z ministerstva financií vrátane mňa robí nejaké nezákonné kroky. Tak ako som ja podala trestné oznámenia na niektorých bývalých ministrov financií a bývalých štátnych tajomníkov ministerstva financií. Iba škoda, je veľká škoda, že po viac ako roku zatiaľ tieto trestné oznámenia ešte nemajú svoje pokračovanie.

Pripomeniem vám jeden váš sľub, ktorý ste tu kedysi dali. Takže ešte raz vás dokonca žiadam, aby ste podali trestné oznámenia na kohokoľvek z ministerstva financií, kto porušuje zákony. Chcela by som dodať, že vaše sugestívne otázky, ktoré sa týkali údajnej netransparentnosti pri privatizácii Slovenskej sporiteľne, Všeobecnej úverovej banky, pri netransparentnosti výberu privatizačného poradcu, preto, aby som sa vás azda nedotkla, hodnotím iba tak, že ste jednoducho neinformovaný. Ale prosím vás, nedezinformujte verejnosť.

Ja budem veľmi rada, ak sa tento proces ukončí tak, ako sme ho starostlivo pripravovali, a naozaj nám to trvalo dlho, pretože ten proces beží už viac ako jeden rok, ako sme ho starostlivo pripravovali, snažiac sa, aby sme dosiahli čo najlepšie výsledky. Prostriedky, ktoré získame z privatizácie týchto finančných inštitúcií, som presvedčená, že presvedčím aj vládu, aj poslancov, aby ste súhlasili s tým, aby sa použili na to, aby sme znížili záväzky tohto štátu, všetkých nás, ktoré vyplývajú práve z nákladov na finančnú reštrukturalizáciu.

Škoda len a škoda, že v roku 1994, keď ste po vyhraných voľbách prevzali moc, ste nepokračovali v projekte, ktorý už bol pripravený. Bol položený na stole. Pán minister Kozlík, ktorý tu už nesedí, lebo sa ponáhľal dakde inde, tento projekt dostal dokonca osobne z mojich rúk, pretože som pokladala za dôležité, aby sa určitá kontinuita tu dodržala. Vy ste sa jednoducho týmto absolútne nezaoberali napriek tomu, že sa v roku 1996 novelizoval zákon číslo 21 o bankách, § 44a, kde zo zákona ste mali pripraviť reštrukturalizáciu a realizovať reštrukturalizáciu bánk. Nič ste neurobili. A v roku 1994 - pretože ešte dodnes si držím všetky analýzy, ktoré sa vtedy urobili, robila ich vtedy firma McKINSEY - by boli bývali náklady z reštrukturalizácie finančného sektora stáli jednu tretinu z toho, čo nás budú stáť dnes. Takže, vážení páni poslanci, postavte sa pred svojho voliča a vysvetlite mu, prečo bude musieť zaplatiť za reštrukturalizáciu finančného sektora dnes o dve tretiny viac, ako by bol musel zaplatiť v roku 1994.

Na záver by som chcela len povedať, pardon, chcela by som iba odpovedať na dve konkrétne otázky, ktoré tu vznikli. Pani poslankyňa Tóthová, upresnili ste vašu otázku. Musím povedať, že pán premiér, pokiaľ ste naozaj mali na mysli odpredaj GSM, odpovedal správne. Tie prostriedky sa stali príjmom štátneho rozpočtu. To znamená, že sa nerozdeľovali na nejaký konkrétny cieľ. Pokiaľ si budete chcieť získať informáciu o použití prostriedkov za privatizáciu slovenského Telecomu, chcela by som vás odkázať po prvé na publikáciu o štátnom rozpočte v roku 2000, kde je presne uvedené, na čo sa tie prostriedky majú použiť, a toto sa aj dodržuje. Pokiaľ budete chcieť vedieť oveľa podrobnejšie, možno rozmenené až na nejaké stámilióny korún alebo desiatky miliónov korún, tak, samozrejme, vždy treba potom osloviť aj príslušného ministra, ktorý príslušnou sumou disponuje. Ministerstvo financií sa vyjadruje ku každej zmluve, ktorú príslušný rezort uzatvára s Fondom národného majetku. Môžem povedať, že tak, ako to bolo dohodnuté v rozpočte, v návrhu rozpočtu, ako je uvedené v publikácii, presne to sa aj dodržiava. Napríklad môžem uviesť, že 1 mld. korún sa použije na oddlženie zdravotníckych zariadení, 3 mld. na oddlženie zdravotníckych zariadení voči Sociálnej poisťovni. V tejto chvíli sa použilo 800 mil. Sk na oddlženie Železníc Slovenskej republiky voči Sociálnej poisťovni a tak ďalej a tak ďalej.

Naozaj nie je možné, aby som reagovala na všetky polopravdy, výmysly, dezinformácie, ktoré tu zazneli. Myslím si, že toto nie je cieľom môjho vystúpenia.

Chcela by som požiadať poslancov, aby podporili túto správu. Myslím si, že je výsledkom veľmi dobrého hospodárenia vo verejných financiách. Ja som nijako nezakrývala ten fakt, že v II. polroku sa budú veľmi kumulovať mnohé efekty, ktoré budú mať negatívny dosah na vývoj verejných financií, a naznačila som, aký je aktuálny stav vývoja štátneho rozpočtu. Napriek tomu, že ten II. polrok bude zložitejší, ja si stále trúfam povedať, že zámery, ktoré sme si dali pri schvaľovaní štátneho rozpočtu, ktoré, samozrejme, zo zákona dodržať musíme, ale že dodržíme aj to, čo sme si povedali, ako by mali vyzerať schodky ostatných zložiek verejných financií.

Ja by som sa chcela vrátiť ešte jednou jedinou vetou k rozpočtu Národného úradu práce. Ak spoločne tu v Národnej rade schválite novelu zákona o rozpočtových pravidlách, bude pravidlom, že sa v Národnej rade bude schvaľovať schodok verejných financií. A bude to teda aj záväzok pre ostatné zložky verejných financií, aby oveľa zodpovednejšie pristupovali k príprave svojho rozpočtu, pretože budú musieť sa usilovať potom o zmenu zákona. Teraz to len predložia do Národnej rady, no a Národná rada to viac-menej zoberie na vedomie. A v priebehu roka, ak teda tento zákon schválime, nebudú môcť robiť opatrenia, ktorými by nabúrali alebo nedodržali schodok jednotlivých zložiek verejných financií a celých verejných financií. Myslím, že to bude veľmi významný krok dopredu, ktorým chceme konečne zaviesť dlhodobo, aj keď vieme, že ten budúci rok bude zložitý, opäť to nezakrývame, ale konečne chceme dlhodobo zaviesť poriadok do verejných financií. Ja som presvedčená, že sme jednoducho povinní, aby sme dodržiavali finančnú disciplinovanosť, aby sme urobili všetko pre to, aby sa zvyšovalo, sme povinní toto urobiť práve pre našich voličov.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem. Ďakujem pani ministerke.

Pán spravodajca, nechcete vystúpiť v rozprave? Takže budeme pristupovať k hlasovaniu.

Páni poslanci, žiadam vás, aby ste prišli do rokovacej sály na hlasovanie o návrhu uznesenia k tomuto bodu programu.

Prosím, keby ste počkali chvíľu, pán poslanec, kým prídu poslanci do sály.

Ešte raz žiadam všetkých poslancov, aby prišli na hlasovanie o návrhu uznesenia k predmetnému bodu. Páni poslanci, žiadam vás, aby ste prišli do rokovacej sály na hlasovanie.

Budeme sa prezentovať. Zistíme účasť, páni poslanci, v rokovacej sále. Prosím, aby ste sa pripravili na prezentáciu. Prezentujeme sa. Prezentujeme sa, nehlasujeme. Prezentujeme sa.

Prezentovalo sa 69 poslancov.

Páni poslanci, žiadam vás, aby ste prišli do rokovacej sály, aj tých, ktorí ste momentálne vedľa v poslaneckom salóne, a ďalších. Opticky sa mi zdá, poviem úprimne, že je tu viac poslancov ako 69. Ešte raz dám urobiť prezentáciu. Zrušte toto hlasovanie alebo túto prezentáciu. Prosím zrušiť a ešte raz sa budeme prezentovať, páni poslanci. Nech sa páči, prezentujte sa všetci, ktorí ste v sále. Prosím, aby ste sa prezentovali.

Prezentovalo sa 75 poslancov.

Prosím pánov skrutátorov, aby porátali poslancov v sále. Je tu viac poslancov ako 75.

V sále je 88 poslancov podľa skrutátorov, ktorí zrátali všetkých poslancov, ktorí sú v sále. To znamená, že časť poslancov sa odmieta prezentovať.

Pán spravodajca, prosím, aby ste predložili návrh na uznesenie.

Poslanec P. Farkas:

Áno, pán predsedajúci.

V rozprave vystúpili traja poslanci. Poslanec Sergej Kozlík podal jeden pozmeňujúci návrh k návrhu uznesenia, preto navrhujem teraz hlasovať o tomto pozmeňujúcom návrhu. A konkrétny návrh je doplniť text písmena b) bod 3 slovami "ale pri časovom nedočerpaní rozpočtových výdavkov vo výške 4,4 mld. Sk".

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Budeme hlasovať o tomto pozmeňujúcom alebo doplňujúcom návrhu k uzneseniu pána poslanca Kozlíka. Hlasujte.

(Hlasovanie.)

Prezentovalo sa 81 poslancov.

Za návrh hlasovalo 7 poslancov.

Proti návrhu hlasovalo 54 poslancov.

Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

Tento doplňujúci návrh nebol schválený.

Ďalej, pán spravodajca.

Poslanec P. Farkas:

Pán predsedajúci, teraz navrhujem hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady z dnešného dňa k správe o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. polrok 2000, v ktorom Národná rada Slovenskej republiky

A. berie na vedomie

1. správu o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. polrok 2000,

2. informáciu o súhrne miestnych rozpočtov na rok 2000 schválených obecnými zastupiteľstvami;

B. konštatuje celkové príjmy, celkové výdavky a konštatuje aj fakt, že rozpočtové hospodárenie Slovenskej republiky k uvedenému dátumu skončilo schodkom vo výške 753,9 mil. Sk.

Navrhujem hlasovať o tomto návrhu uznesenia.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Hlasujme o návrhu na uznesenie ako o celku, tak ako ho predniesol pán spravodajca. Hlasujte, páni poslanci. Hlasujeme.

(Hlasovanie.)

Prezentovalo sa 79 poslancov.

Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

Proti návrhu nehlasoval nikto.

Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

Konštatujem, že sme schválili uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k správe o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. polrok 2000.

Ďakujem vám, pani ministerka, ďakujem, pán spravodajca.

Pristúpime k nasledujúcemu bodu programu, ktorý je

správa Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku zistení výboru pri prerokovaní žiadosti vyšetrovateľa Okresného úradu vyšetrovania Policajného zboru v Bratislave I z 25. augusta 2000, evidovanej pod číslom ČVS: OÚV-992/2000 o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 740).

Skôr ako začneme rokovať o tomto bode programu, v mene poslaneckých klubov Slovenskej demokratickej koalície, Strany demokratickej ľavice, Strany maďarskej koalície a Strany občianskeho porozumenia podávam návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky podľa § 29a ods. 1 zákona o rokovacom poriadku sa uzniesla na určení dĺžky rečníckeho času na rozpravu k uvedenému bodu programu. Uvedené poslanecké kluby navrhujú, aby dĺžka času na rozpravu k tomuto bodu programu 36. schôdze bola 12 hodín. Dávam o tomto návrhu poslaneckých klubov hlasovať.

Žiadam vás, aby ste sa dostavili na hlasovanie, páni poslanci.

Budeme hlasovať o tomto návrhu. Hlasujeme, páni poslanci, o tomto návrhu štyroch poslaneckých klubov. Hlasujte, prosím. Hlasujte, páni poslanci.

(Hlasovanie.)

Prezentovalo sa 77 poslancov.

Za návrh hlasovalo 73 poslancov.

Proti návrhu nehlasoval nikto.

Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

Nehlasovali 2 poslanci.

Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky určila k uvedenému bodu programu 36. schôdze Národnej rady (tlač 740) dĺžku času na rozpravu 12 hodín.

Keďže Národná rada Slovenskej republiky sa takto uzniesla k dĺžke času na rozpravu k tomuto bodu programu 36. schôdze, budeme pri jeho prerokúvaní po otvorení rozpravy postupovať podľa ustanovení § 29a zákona o rokovacom poriadku.

Čas určený na rozpravu je medzi poslanecké kluby a poslancov, ktorí nie sú členmi poslaneckých klubov, čiže nezávislých poslancov, rozdelený takto: HZDS 3 hodiny 26 minút 24 sekúnd, SDK 3 hodiny 21 minút 36 sekúnd, SDĽ 1 hodina 45 minút 36 sekúnd, SMK 1 hodina 12 minút 0 sekúnd, SNS 1 hodina 2 minúty 24 sekúnd, SOP 57 minút 36 sekúnd. Čas pre jedného nezávislého poslanca je 4 minúty 48 sekúnd.

Prosím teraz predsedov poslaneckých klubov, aby mi najneskôr do otvorenia rozpravy písomne oznámili poradie rečníkov, ktorí budú zastupovať poslanecký klub. Tlačivá na určenie poradia rečníkov za poslanecké kluby a nezávislých poslancov sú pri prezentácii.

Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k rokovaniu o správe Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku zistení výboru pri prerokovaní žiadosti vyšetrovateľa Okresného úradu vyšetrovania Policajného zboru v Bratislave I z 25. augusta 2000, evidovanej pod číslom ČVS: OÚV-992/2000 o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

Správu výboru ste dostali ako tlač 740.

Prosím podpredsedu mandátového a imunitného výboru poslanca Jozefa Krumpolca, aby správu výboru spolu s návrhom uznesenia Národnej rady uviedol.

Zároveň prosím pána poslanca Morica, ktorý je podľa informácií v budove Národnej rady, aby prišiel na toto rokovanie. Samozrejme, pokiaľ sa ho chce zúčastniť.

Poslanec J. Krumpolec:

Vážený pán podpredseda,

vážení páni poslanci...

(Hlasy z pléna.)

Podpredseda NR SR I. Presperín:

S procedurálnym návrhom sa hlási pán poslanec Peter Baco. Má slovo.

Poslanec P. Baco:

Pán predsedajúci, obraciam sa na vás s prosbou, aby ste prerušili toto rokovanie a prizvali pána poslanca Morica. Ja si myslím, že je absolútne nedôstojné, aby sme začali rokovať o tejto problematike, o ňom bez neho. Myslím si, že sa to dá riešiť nejakým kompromisom, povedzme 15 minút na to dáme čas, ak je tu, tak ho treba osloviť, že sa táto vec ide prerokúvať, aby mohol prísť. Myslím si, že nikto z poslancov nepotrebuje to, aby sme rokovali o poslancovi bez toho, aby mal možnosť byť účastný.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Zastávam, pán poslanec, podobný názor. Len preto som oslovil pána poslanca Morica, ktorý je podľa informácií nášho organizačného odboru v budove Národnej rady, a bolo s ním hovorené pánom Knappom, aby prišiel do rokovacej sály. Samozrejme, že je úplne logické a normálne, aby pri takomto bode, ktorý sa ho týka, tu sedel aj pán poslanec Moric. Ale proti vôli, samozrejme, nemôžeme sem nikoho ťahať.

Prosím, chcel ešte niekto z poslancov vystúpiť s procedurálnym návrhom?

Pán poslanec Gašparovič.

Poslanec I. Gašparovič:

Pán podpredseda, ja sa chcem pripojiť k tomu, čo povedal môj kolega pán poslanec Baco, a to najmä z toho dôvodu, že pôvodný program bol inak postavený. Inak boli body programu rokovania a ten sa zmenil. Ja neviem, či pán poslanec Moric o tom vie. Ja nie som proti tomu, aby sme to prerokúvali, ale som proti tomu, aby sme prerokúvali bez neho. Lebo jeho vystúpenie je veľmi dôležité. A nejaký názor alebo hypotéza, či je tu, alebo nie je, to ja nemôžem zobrať. Viem aj to, že môžeme rokovať aj bez neho. Ja to pripúšťam. Ale jeho informácia pre nás, si myslím, je dôležitá.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Bárdos - procedurálny návrh.

Poslanec Gy. Bárdos:

Nie, nie je to procedurálny návrh. Tiež sa chcem pripojiť k tým poslancom, ktorí sa vyjadrili k tejto téme. Každý vie, aký je program rokovania Národnej rady. Pán poslanec Moric nie je ospravedlnený, nie je na zahraničnej služobnej ceste. To znamená, že mal by tu byť. Že tu nie je, to je jeho vec. Takže bez problémov môžeme, samozrejme, pristúpiť k rokovaniu tohto bodu.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Sitek, neotvárame rozpravu. Prosím vás, žiadam vás o procedurálne návrhy.

Nech sa páči.

Poslanec J. Sitek:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Ja mám procedurálny návrh, aby tento bod bol zaradený ráno na 9.00 hodinu, lebo podľa včerajšieho rokovania, keď tu poslanec Moric bol, tak bolo dohodnuté, že pani ministerka tu nebude a pôjde prvý bod rokovania na dnešnej schôdzi ráno. Pán poslanec Moric tu bol a nekorektnosť je to, že sa tu menia programy za pochodu. Čiže žiadam, aby bol tento návrh podporený, ráno na 9.00 hodinu. Každý má nejaký program, keď vie, že tu nemusí byť. Nehovorte, či je ospravedlnený, alebo neospravedlnený. Pozrite sa na vašu účasť...

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Nediskutujme o týchto veciach. Dal si procedurálny návrh.

Poslanec J. Sitek:

Každú chvíľu sú 15-minútové prestávky, pán predsedajúci, sú 15-minútové prestávky pre nedisciplinovanosť v sále, čo sa týka koaličných poslancov. Tak rešpektujte nejaké zásady.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Gašparovič.