Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami chcú zareagovať piati páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.
Pán poslanec Osuský, nech sa páči.
Poslanec P. Osuský:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Neberiem pani poslankyni Malíkovej pocit, že by bola pyšná, keby bol pán Harabin, akože vraj nie je, nominantom SNS a že by v budúcnosti rada Slovensko oblažila ďalšími podobnými reprezentantmi z rezervoáru SNS. Nakoniec možnosť posúdiť vec dostali nielen poslucháči Twistu, ale aj diváci v relácii Sito. Sú to jej pocity a pokiaľ ide o tieto túžby a pocity, má na ne právo. Ako objektívny fakt však uviedla to, že Demokratická strana si vraj neželá, aby doktor Ján Čarnogurský zastával tú funkciu, ktorú zastáva. A že je to vraj len akýsi obchod, ktorý by sa nemal konať. Musím povedať, že je to lož. (Ruch v rokovacej sále.) Že je to lož, ktorá nehovorí pravdu o Demokratickej strane, ktorá síce tu i tam nesúhlasí s názormi doktora Jána Čarnogurského a niekedy im oponuje. Táto lož nevypovedá nepochybne nič o vzťahu Demokratickej strany a doktora Jána Čarnogurského, ale vypovedá len o úrovni svojej autorky.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Oberhauser.
Poslanec V. Oberhauser:
Ďakujem, pán predsedajúci,
Ja by som chcel pani poslankyňu Malíkovú iba doplniť v jednom, a to je, že ona naznačila, že korupcia v tejto vládnej koalícii sa veľmi rozšírila, aj keď prijala program na boj proti korupcii. Ja by som povedal presnejšie, že táto vládna koalícia korupciu povýšila na vládnu politiku. To je reálna pravda o súčasnom spôsobe realizácie korupcie. Pán doktor Valko dostal 45 miliónov za prehratý spor s Union bankou o zmenku SPP verejne na základe zmluvy. Takisto Slávia Kapital 500-miliónové provízie za tzv. sprostredkovanie úplne triviálnych predajov, kde sa plno záujemcov hlási o Telekomunikácie, SPP, Východoslovenské železiarne a podobne. To je povýšenie korupcie na vládnu politiku. A to je smutná realita, lebo predstavte si, kto z vás zoberie 500 miliónov za to, že poradíte kupcovi, že si má kúpiť to, čo chce. Veď to je smiešne. A to je hanbou súčasného výkonu vlády.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Hudec.
Poslanec I. Hudec:
Ďakujem za slovo.
Už sa tu spomenulo veľa kríz, ktorými prechádza Slovenská republika. Ja sa bojím, že tá najhlbšia kríza, aby som doplnil pani poslankyňu Malíkovú, spočíva práve v politickej kríze, možno najmä v morálnej kríze. Veľmi tvrdým medzistupňom ďalšieho poklesu politickej kultúry na Slovensku bol onen pamätný deň, keď pán terajší minister Čarnogurský ako politik vyhlásil smutne známu a slávnu vetu, "my sa ho naučíme báť". Ja som si vtedy myslel, že myslí osobu. On nemyslel osobu, on myslel slovenský národ. Áno, pán minister, aj to, čo sa deje v rezorte spravodlivosti, čo sa deje v našich súdoch, je svedkom toho, že učíte sa slovenský národ báť sa. To je ovocie hnevu, ktoré tak veľmi radi pestujete.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Gajdoš.
Poslanec J. Gajdoš:
Ďakujem pekne.
Vážený pán podpredseda,
chcem odporučiť pani poslankyni Malíkovej, aby si prečítala samizdat od Miroslava Dolejšího Svatosti temnot a na základe prečítania tejto knihy, aby si poopravila názor o disidentoch. Potom by sa tak pochvalne nevyjadrovala na adresu činnosti pána Čarnogurského v období komunizmu. Nahlas uvažujem, čo je väčším nešťastím, či je väčším nešťastím pre Slovensko, že je Ján Čarnogurský ministrom spravodlivosti alebo či by bolo väčším nešťastím pre Slovensko, keby Ján Čarnogurský bol vytúženým ministrom obrany Slovenskej republiky. Zatiaľ sa mu podarilo len rozbiť sudcovský stav, zdemoralizovať ho, politicky zasahovať do súdnych procesov. Je to škoda, samozrejme, častokrát prevažne morálna, ale aj materiálna. Ale ak by bol ministrom obrany, mali by sme na Slovensku nové Slovenské národné povstanie. Ján Čarnogurský si prepodriadil Asociáciu slovenských vojakov, aj keď je ministrom spravodlivosti. To je tá tichá tajná dohoda medzi ním a istým politikom, o ktorej sa hovorilo. Všimnite si, že táto asociácia, ktorá v armáde presadzovala národniarske záujmy, je v súčasnom období úplne nefunkčná. Boh vie, na čo sa pripravuje. Ak to vie boh, tak to vie aj Ján Čarnogurský, ja to, bohužiaľ, neviem. Ak by vzniklo Slovenské národné povstanie, možnože by to nebolo na škodu veci a cez toto nové povstanie by sa aj Demokratická strana...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Galbavý.
Poslanec T. Galbavý:
Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
Dovoľte mi, už na úvod dnes nás vyzval pán poslanec Cuper na dialóg. Keďže ste nás vyzvali na dialóg koaličných poslancov, možno som prvý, ktorý som sa ozval. Neviem, či ostatní majú strach. Pardon, predsa pán poslanec Osuský. Pani poslankyňa alebo slečna poslankyňa Malíková tu uvádzala dnes argumenty a dôvody na odvolanie pána ministra Čarnogurského. Veľakrát nám koaličným poslancom vyčítate, že postupujeme alebo naše konanie vám pripomína päťdesiate roky. Ja pevne verím, že za tento spis, ktorý prečítala pani poslankyňa Malíková a ktorým obviňuje pána ministra spravodlivosti, by sa nemusel hanbiť ani prokurátor žalujúci pána Clementisa.
(Smiech z rokovacej sály.)
Chcem ešte hovoriť o niečom inom. Vy stále zabúdate na to, že pred pánom ministrom spravodlivosti tu sedel jeden minister spravodlivosti. Bol to pán exminister Liščák. Jeho známy výrok už nebudem spomínať, spomínal ho pán poslanec Brňák. Pán minister Liščák v roku 1989 veľmi odsudzoval revolúciu. Veľmi odsudzoval revolúciu. Práve, keď pán minister Liščák čakal, ako sa to ďalej vyvinie, práve pán doktor Čarnogurský zaniesol na hrob kvety. Dovolil si už ako disident pred rokom 1989 obhajovať spravodlivosť, demokraciu, aby občania tejto krajiny si v budúcnosti lepšie žili. Pani poslankyňa, kde ste vy boli pred rokom 1989, akú literatúru ste učili v školách, čo ste sa pokúšali? Obhajovať? Ja viem, je to do smiechu. Vy sa radi smejete, keď sa vám pripomenie minulosť. Morálne hodnoty pána doktora Čarnogurského vám prekážajú, ale práve tie mu nikto nemôže zobrať.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Malíková, chcete reagovať?
Nech sa páči, máte slovo.
Poslankyňa A. Malíková:
Ďakujem za slovo.
Ja najskôr, ak dovolíte na adresu pána poslanca Osuského. Neviem pán poslanec, vy ste teraz v DS, v SDK či už v SDKÚ, ja už to nesledujem, lebo je toho príliš veľa. A jednoducho, ak neviete, či to rozprávala, myslím o odvolaní pána Čarnogurského pri tom prvom raze Demokratická strana. Neviem, možno ste mladší ročník, nechcem vás uraziť, nie ste žena, takže sa nebudete hnevať, možno už máte právo aj na určitú opotrebovanosť mozgových buniek, takže nevyčítam vám sklerózu. Bolo to oficiálne vyjadrenie, prebehlo médiami, bolo to vyjadrenie predstaviteľov Demokratickej strany. Viete, je to ľudské, že niekto vekom zabúda. Ja vám odporúčam jednu veľmi dobrú službu. Existujú agentúry, ktoré robia doslovný monitoring všetkých prepisov. Stojí to veľmi málo. Myslím, že to krásne vyjadrenie maličkej strany vás bude stáť tak 100 korún, čo môžete investovať.
A čo sa týka vyjadrenia pána Galbavého, ja by som zasa chcela povedať. Pán Čarnogurský, už sa za nás neobetujte. My si to asi nezaslúžime. Berte to ironicky.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Bauer, pripraví sa pán poslanec Tuchyňa.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec R. Bauer:
Vážení opoziční poslanci a poslankyne,
dôvody, ktoré sú uvedené v odôvodnení na zvolanie dnešnej schôdze Národnej rady, sú politicky účelové, väčšinou vymyslené a vecne neopodstatnené. Dotknem sa len niektorých, lebo pán minister už na viaceré zodpovedal.
Vyčítate pánu ministrovi spravodlivosti po prvé, že plošné odvolávanie predsedov okresných a krajských súdov a následné vymenúvanie novozvolených sudcov nemá oporu v zákone číslo 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch. Pravda je taká, pravdepodobne ste si zle prečítali tento zákon, že jeho § 50 ods. 2 hovorí: Sudca môže byť uvoľnený z funkcie predsedu a podpredsedu súdu orgánom, ktorý ho do tejto funkcie vymenoval. A § 30 ods. 3 tohto zákona hovorí, že predsedov a podpredsedov krajských súdov, ako aj predsedov a podpredsedov okresných súdov vymenúva za sudcov minister spravodlivosti. Z týchto dvoch paragrafov jasne vyplýva, že minister spravodlivosti vymenúva aj odvoláva týchto funkionárov, a teda minister spravodlivosti Ján Čarnogurský mal plné právo predsedov a podpredsedov krajských a okresných súdov odvolať a po demokratickom zvolení orgánmi sudcovskej samosprávy ich opäť vymenovať.
Tak ako vo februári tohto roku, keď ste tiež podali návrh na jeho odvolanie, vám opäť musím pripomenúť, že vo viac ako 90 percent prípadov boli do týchto funkcií vymenovaní opäť tí istí sudcovia, ktorí aj pred odvolaním tieto funkcie zastávali.
Po druhé, že pán minister vyžiadal od všetkých sudcov Slovenskej republiky bez zákonnej opory majetkové priznanie. Pravda je taká, že áno, pán minister požiadal o majetkové priznanie, ale iba funkcionárov štátnej správy súdov, to je predsedov a podpredsedov okresných a krajských súdov, a všetci funkcionári majetkové priznanie vyplnili. Tento krok bol potrebný v záujme zvýšenia vierohodnosti justície pred obvineniami z korupcie. Čestný a poctivý človek nemá čo skrývať a pre všetkých verejných činiteľov by malo byť samozrejmé zverejniť svoje majetkové priznanie. Navyše po schválení zákona o sudcoch a prísediacich, ako to už bolo povedané dnes, ktorý je toho času v druhom čítaní, je obsiahnuté ustanovenie, ktoré zakladá povinnosť všetkých sudcov raz ročne podať majetkové priznanie.
Po tretie, že navrhol odvolať predsedu Najvyššieho súdu Štefana Harabina. Pravda je taká, že doposiaľ predseda Najvyššieho súdu nebol schopný vyvrátiť podozrenie z falšovania fotokópie kolaudačného rozhodnutia budovy na Župnom námestí 13 a skoro každý deň predkladá inú verziu tejto kauzy. Nie je prípustné, aby predseda Najvyššieho súdu bol akýmkoľvek spôsobom či už priamo alebo nepriamo spoluzodpovedný za falšovanie listín. Predseda Najvyššieho súdu bol nečinný v kauze bezplatného liečebného pobytu bývalého podpredsedu Najvyššieho súdu doktora Štefanka v Kúpeľoch Sliač a Kováčová, ktorý sa obohatil nezaplatením za trojtýždňové liečenie cca 40 tisíc korún. Naopak ho obhajoval. Takýto človek robí hanbu nielen sebe, ale aj ostatným sudcom a robí hanbu aj celej krajine. Funkciu predsedu Najvyššieho súdu by mala zastávať osoba, ktorá je odbornou a morálnou autoritou. Štefan Harabin svojou doterajšou činnosťou celkom zjavne preukázal, že uvedené kritériá nespĺňa. Pri výkone svojej funkcie nekladie dôraz na odborné a etické problémy justície, ale skôr na materiálne zabezpečenie svojej funkcie a posilnenie svojich právomocí. Minister spravodlivosti celkom správne navrhol vláde Slovenskej republiky iniciovanie jeho odvolania, čo nakoniec aj vláda svojím rozhodnutím schválila. Súhlas s návrhom na odvolanie Štefana Harabina vyjadrila aj najväčšia stavovská organizácia Združenie sudcov Slovenska.
Proti predsedovi Najvyššieho súdu, ako aj pán minister spomínal, sa nevedie žiadna diskreditačná kampaň. Všetky dôvody, ktoré viedli vládu k návrhu na jeho odvolanie pre Národnú radu, sú vecne podložené a kedykoľvek overiteľné. Dostaneme ich spolu s návrhom na odvolanie doktora Štefana Harabina. V súčasnosti vláda čaká na vyjadrenie Rady sudcov a Sudcovskej rady pri Najvyššom súde. Doktor Harabin ako predseda oboch týchto rád doteraz nezvolal ich zasadnutie, hoci návrh dostal hneď po rozhodnutí vlády.
Po štvrté, že nerobí nič na odstránenie súdnych prieťahov. Pravda je taká, ako povedal aj pán minister Čarnogurský, že na odstránenie súdnych prieťahov bola prijatá novela Trestného poriadku, ktorá nadobudla účinnosť 1. septembra tohto roka, ktorá urýchľuje trestné konanie.
Nebudem komentovať všetky vami uvedené dôvody na odvolanie, chcem len uviesť ešte niekoľko informácií o činnosti pána ministra Jána Čarnogurského, aby ste mali správny obraz o činnosti ministerstva, ktoré vedie. Ministerstvo spravodlivosti v tomto roku do legislatívneho procesu predložilo zásadnú normu, a to Sudcovský kódex, teda nový zákon o sudcoch. Ministerstvo spravodlivosti v tomto roku na rokovanie vlády predložilo materiál - analýza a stav súdnictva a perspektívy jeho ďalšieho vývoja. Ministerstvo spravodlivosti pripravilo novelu exekučného poriadku, ktorá vstúpila do účinnosti 9. novembra minulého roku. V rokoch 1999 až 2000 ministerstvo spravodlivosti na základe sťažnosti občanov a následných previerok exekučných spisov iniciovalo v 11 prípadoch disciplinárne konanie voči súdnym exekútorom pre porušenie zákona pri výkone exekučnej činnosti. V rámci programu PHARE bol spracovaný a vo vzťahu k Európskej komisii obhájený projekt na zakúpenie odbornej literatúry pre sudcov v hodnote cca 1 milión korún. Ministerstvo spravodlivosti predložilo novelu notárskeho poriadku, ktorou sa upravujú, respektíve vzhľadom na dôležitosť tohto inštitútu sprísňujú podmienky na vydanie notárskeho osvedčenia o nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním. V spolupráci s ministerstvom financií a zástupcami Svetovej banky ministerstvo spravodlivosti v tomto roku predložilo novelu zákona o konkurze a vyrovnaní, ktorá nadobudla účinnosť 1. augusta 2000. V spolupráci s ministerstvom Rakúskej republiky a v rámci programu PHARE ministerstvo pripravuje novelu Obchodného zákonníka. Ministerstvo pripravilo a v blízkej budúcnosti bude predložený do ďalšieho legislatívneho procesu návrh novely Občianskeho súdneho poriadku. S účinnosťou od októbra tohto roku začne ministerstvo spravodlivosti pilotný projekt poskytovania údajov z obchodných registrov na internete a mohol by som uvádzať ďalšie skutočnosti.
Vážení predkladatelia návrhu na odvolanie, rád by som veril, že po tomto objasnení a vysvetlení niektorých káuz a informovaní o činnosti pána ministra svoj návrh prehodnotíte a nebudete za neho hlasovať.
Na záver by som ešte chcel osloviť pána poslanca Fica, ktorý, aj keď tu nie je, verím, že ma počuje. Predpokladám, pán poslanec, že ste pred chvíľou hovorili pod vplyvom prehry v pondelňajšej relácii Sito s pánom ministrom Čarnogurským, ale musím povedať, že som rád, že máte v tejto rozprave len 4 minúty 50 sekúnd. Aj za takýto krátky čas ste vykydli na pána Čarnogurského toľko špiny, že by to stačilo aj na znečistenie všetkých vodných tokov a vodných nádrží na Slovensku.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami chcú reagovať šiesti poslanci. Končím možnosť prihlásenia sa do faktických poznámok. Zároveň vám chcem oznámiť, po faktických poznámkach vyhlásim 20-minútovú prestávku na večeru.
Pán poslanec Cuper, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predsedajúci,
využívam svoje právo ako predkladateľ, takže mi nepúšťajte čas.
Vážený pán poslanec Bauer, ja vám neberiem vaše právo na obhajobu. Je to v anglosaských krajinách a tie priniesli svetu civilizáciu v podobe základov práva po Rimanoch do Európy, je to základné právo, ktoré nikto nemôže nikomu upierať. A je pekné, že ste sa postavili ako jeden z mála poslancov vládnej koalície na obhajobu pána ministra. Je to vaša povinnosť dokonca, nielen vaše právo. Ale neklamte. Každý vieme čítať zákony a najmä tí, ktorí majú základné alebo elementárne právne vzdelanie. A ja som už v úvode svojho vystúpenia hovoril, že okrem ustanovení zákona platia aj nejaké právne princípy alebo skutočnosti, ktoré sa v práve berú ako dané, ako axiómy. A takou axiómou je aj druhý článok Ústavy Slovenskej republiky, kde je napísané v druhom odseku, že štátny orgán a jeho úradníci smú len to, čo im zákon alebo Ústava Slovenskej republiky umožňuje. Prečítajte mi, kde je tam napísané, že pán minister spravodlivosti môže nariadiť súdom, aby uskutočnili voľby kandidátov na predsedov a podpredsedov. Ja sa vás pýtam, pretože ste ma obviňovali aj mojich kolegov z klamstva. Ja vás obviňujem z klamstva, lebo ja v § 50 ani 39 zákona o súdoch a sudcoch nič také nenachádzam. Takže stojíme si za tým, že pán minister hrubo, nieže hrubo porušil zákon o sudcoch a súdoch. To, že vymenoval sudcov, to mu nikto neberie, to má právo. Pardon, predsedov a podpredsedov súdov. Ja som nehovoril, že na to právo nemá. Ale hovoril som aj o tom, že nemá právo nariadiť, aby sudcovia volili len preto, ako to pán minister s nonšalantnosťou jemu vlastnou sa oprel o vyjadrenie únie nezávislého súdnictva, že tá to požaduje. Áno, ona to požaduje, pán minister, ale vy ste ju predbehli o rok skôr a s tým, že ste si to nedali schváliť do zákona. Ona to iba požaduje, ale neuskutočňuje. Vy ste to uskutočňovali, i keď podľa Ústavy Slovenskej republiky také právo nemáte. Nemáte ani všeobecne nariaďovaciu právomoc, pretože prečítajte si príslušný ústavný článok, ten vám hovorí, že vaše pokyny musia byť len v medziach zákona. Ale nie pomimo zákona alebo rozširovať zákon. To všeobecnú nariaďovaciu právomoc má iba vláda Slovenskej republiky, ktorá môže konať v zmysle zákonov a Ústavy Slovenskej republiky alebo vydávať všeobecné nariadenia podľa svojej úvahy. Nemusí na to mať zmocnenie v zákone. Ja nikde nenachádzam zmocnenie v zákone o súdoch a sudcoch, aby vás zmocňoval zákon na uskutočňovanie volieb súdnych funkcionárov. Preto, pán Bauer, s vami nesúhlasím. A obávam sa, že s vami nebude súhlasiť ani jeden sudca v Slovenskej republike, ktorý si zákon preštudoval.
Pokiaľ by išlo o tú problematiku, ktorú sme vyčítali pánu ministrovi, to znamená súdne prieťahy. Ale veď ich sám pán minister tým, že svojich verných ablatusov zo sudcovského stavu raz poveroval vykonávaním nejakých povinností, teda sudcov, pána Šándora napríklad poveroval úlohami na ministerstve a nemohol konať v kauze Matula. Veď preto boli vrahovia prepustení. A nakoniec sa to zviedlo na vyšetrovateľov a políciu Slovenskej republiky. Nie tí boli na vine ani pán minister vnútra. V tomto prípade bol vinný pán minister spravodlivosti, pretože sudca Šándor nemá čas rozhodovať. Zaoberal sa úlohami, ktoré mu kládol pán minister na ministerstve.
Pokiaľ ide o ďalšiu kauzu, ktorú znova tak nonšalantne náš Miki vyhlásil, že on sa postará o to, aby sa Černákovci z basy nedostali. Veď je to ostudné, aby jeden ministerský predseda také niečo povedal. Ak raz zákon hovorí niečo, tak platí to aj na toho najposlednejšieho mafiána v tomto štáte, že musí na neho platiť takisto zákon ako na každého z nás. A to nemôže povedať ministerský predseda. Áno, bol som pred dvoma či tromi dňami na túto tému diskutovať s pánom Palkom. Ale našiel som si vo vašom vládnom vyhlásení riešenie. To je to, to, čo som hovoril aj vtedy v televízii, že ide o to, že si aj vy tu dávate, že budú novelizované príslušné právne predpisy, že budú zriadené osobitné ochranné súdne orgány, ale aj vyšetrovacie, aj zo súdnych znalcov, ktorí budú požívať osobitnú ochranu, budú mať osobitné predpisy, osobitné lehoty na vykonanie. Takže, samozrejme, pán Čarnogurský, problém je v tom, že vy ste toto nesplnili. Vy ste nedali ten osobitný zákon. My sme predsa boli v Španielsku, tam také súdnictvo je. Taká prokuratúra je, ktoré sú osobitne chránené. Toto, pán Bauer, neobhájite v nijakom prípade. Za to môže pán minister spravodlivosti.
A pokiaľ ide o to posledné, čím sa tu oháňal aj pán minister, ja som to chcel čítať až na záver. Je to vyjadrenie a zápisnica zo zasadnutia sekcie, krajskej sekcie Združenia sudcov Slovenskej republiky zo 6. 9. 2000, teda dva dni stará. Pardon, ani jeden necelý, teda necelé dva. Vy ako politik z Košíc by ste mali poznať názory sudcovského stavu. Všetci sa tvrdo vyjadrujú proti tomu, aby pán Majchrák, jednak aby sa zlučovala funkcia v súdnej správe, to znamená pán Majchrák je podpredsedom Najvyššieho súdu, aby s prepáčením za výraz, lebo to už tu dnes odznelo, okydával svojho predsedu, keď je na dovolenke, je to nemorálne. Nepáči sa to ani vašim košickým sudcom. A všetci sa vyjadrujú zásadne za to, aby pán Jaček, pán Rohárik a pán Majchrák už v ich mene, bez ich súhlasu nič také nehovorili. Takže nijaká väčšina. Lebo ja poznám názor aj iných okresných a krajských súdov a tí tiež možno sú menej odvážni, možno menej alebo nezasadli a práve preto nemohli protestovať proti takej nehoráznosti, ako si dovolil pán Majchrák, pán Jaček a ďalší, ktorí sa musia odvďačovať pánu ministrovi na rozdiel od vás, vy to môžete robiť ako obhajobu svojho straníckeho kolegu. Ale u nich je to hlboko neetické. Je to jednoducho korupcia sudcov zo strany pána ministra a súdnej správy. To sa inak v nijakom inom štáte nedá vyjadriť cez záujmové stavovské združenia. Jednoducho pán minister toto združenie zneužíval predtým, chodilo nás tu otravovať do ústavnoprávneho výboru, neustále malo nejaké nezmyselné požiadavky a dnes znova ho pán minister zneužíva na to, aby presadzoval svoje politické záujmy úzko špeciálne reprivatizačné v slovenskej justícii. Ale proti tomu sa musia, pán Bauer, sudcovia búriť. Veď predsa ide o niečo absolútne neetické, nemravné a protizákonné.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Pán poslanec Bauer, mňa úplne zamrazilo, keď ste uviedli, že predsedu Harabina treba odvolať, lebo nebol schopný vyvrátiť, že nefalšoval listinu. Pán poslanec, veď to sú názory päťdesiatych rokov. To je princíp prezumpcie viny, ktorý v demokratickom štáte nemá čo robiť. Je to katastrofa, že ešte dnes parlament má poslancov, ktorí rozmýšľajú v systéme prezumpcie viny. Ja sa za to hanbím.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Gašparovič.
Poslanec I. Gašparovič:
Ďakujem, pán podpredseda.
Pán poslanec Bauer, je skutočne veľmi pekné od vás, že sa zastávate vášho straníckeho kolegu - ministra koalície. To treba kvitovať, a musí to vždy kvitovať aj ten, koho sa to týka. No neviem, či po tomto vašom vystúpení minister spravodlivosti to bude takto hodnotiť.
Vaše vystúpenie považujem za veľmi nešťastné, ale zase na druhej strane ho hodnotím v možnostiach, ktoré ste mali. Pretože tie argumenty, ktoré ste použili, inak ste použiť ani nemohli. Ale musím nadviazať na to, čo povedala pani poslankyňa Tóthová o prezumpcii viny. Tu totiž je zásada, že nie ja musím dokazovať svoju nevinu, ale vy mne musíte dokázať moju vinu. A keď ste povedali, že Harabin doteraz nedokázal vyvrátiť, že nič nefalšoval, chcem vám povedať, pán minister doteraz nedokázal, kto, kedy a ako falšoval. Čiže v tomto sú tie pojmy rozličné. Vy musíte dokázať niekomu vinu, a nie on musí pred vami dokázať svoju nevinu.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Oberhauser.
Poslanec V. Oberhauser:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Ja som si vážil pána poslanca Bauera. Považoval som ho ako človeka, ktorý bol istý čas aj primátorom mesta Košice, že má určité právne vedomie a očakával som aj nejaký kus logiky. Ale to, čo tu povedal, je hrôza, priatelia. Jedno bolo povedané už o tom falšovaní listiny, čo je nonsens, plus to ešte treba povedať k tomu, že pán minister Čarnogurský a jeho exekutíva práve minule, keď nám predstavovali tu akýsi výpis z pozemkového úradu, respektíve katastra o tom, že údajne budova ministerstva, respektíve Najvyššieho súdu je na liste vlastníctva na ich mene, nám predstavil nejaký úplne iný list a vzápätí na to oni žiadali kataster, aby tam zaviedol registráciu budovy do katastra. Čiže vtedy ministerstvo falšovalo údaje okolo vlastníctva alebo správcovania budovy Najvyššieho súdu, a nie teraz pán predseda Najvyššieho súdu Harabin. Absolútna nehoráznosť.
Ale takisto aj v tých súdnych prieťahoch. Veď predsa, pán poslanec, nie pán predseda Najvyššieho súdu je zodpovedný za všetky súdy na Slovensku, či sú tam súdne prieťahy alebo nie, ale práve minister spravodlivosti. Veď vy nepoznáte základné pravidlá, ktoré sú v súdnictve, veď predseda Najvyššieho súdu zodpovedá len za Najvyšší súd, a nie za iné súdy v Slovenskej republike.
A tretia vec s tými Kúpeľmi Sliač, prosím vás, to je hyenizmus to, čo ste tu predviedli. Doktor Štefanko dostal pred ukončením liečenia infarkt. Odišiel, z kúpeľov ho odviezli smrteľne chorého do Nových Zámkov do nemocnice a vy ho chcete posudzovať, že nezaplatil nejaký kúpeľný poplatok. Preboha, už prestaňte s týmto hyenizmom.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Ja by som vnímal vystúpenie pána poslanca Bauera ako skutočne myslené veľmi ironicky. Pán poslanec práve tu presne zhrnul zvrhlosť myslenia ministra spravodlivosti a zvrhlosť jeho konania. Stačí, keď si na začiatok a na koniec jeho vystúpenia primyslíte úvodzovky. A aj s tým, čo povedal, že sa obracia na opozíciu, aby nehlasovala za odvolanie. Naopak, on jasne ukázal, a ja verím, že bude tak hlasovať, že pána ministra treba odvolať.
A ešte by nemal zabudnúť, pokiaľ tam tie úvodzovky zabudne dopísať, keď bude robiť korektúru svojho vystúpenia pre stenografiu, že tento záznam bude aj pre históriu. Aby si uvedomil, čo tu odprezentoval svojím vystúpením.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Podhradská.
Poslankyňa M. Podhradská:
Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Pán poslanec Bauer, už tu pán poslanec Gašparovič ocenil, že je chvályhodné, že vystupujete na obranu ministra, ktorý je vlastne z vašej politickej stajne, ale myslím si, že tak ako ste tu dnes vystúpili, tak vás niet za čo pochváliť.
Nehnevajte sa, naozaj je absurdné, ak argumentujete v prípade, keď si minister protizákonne vyžiadal od predsedov súdov majetkové priznanie a keď ho jeden zo sudcov nepredložil, tak bol odvolaný z funkcie, keď ho obhajujete tým, že veď sa nič nedeje, zákon to síce nepripúšťa, ale veď je tu v parlamente novela zákona, ktorá možno o niekoľko týždňov vstúpi do platnosti a potom to bude v súlade so zákonom.
Ja by som bola zvedavá, čo by ste povedali na to, keby vás ako možno dôvodne podozrivého z trestného činu zadržali v cele predbežného zadržania a sedeli by ste 24 hodín, tak ako predpisuje zákon, a po 24 hodinách by vás tam držali ďalšie tri dni, teda 72 hodín, a potom by argumentovali tým, veď sa nič nedeje, veď je v parlamente o chvíľu návrh novely ústavy, kde je navrhnutých tých 72 hodín, tak možno to raz bude aj v súlade so zákonom. Je to naozaj obludná argumentácia.
Ešte sa vrátim ku Kúpeľom Sliač. Už to tu spomínal pán poslanec Oberhauser. Keby ste nevedeli, ako to bolo v prípade pobytu pána Štefanka v kúpeľoch, tak by som vás mohla ospravedlniť, pán poslanec. Ale vy viete veľmi dobre, že pán podpredseda Najvyššieho súdu bol vlastne ten čas, ktorý mal tráviť v kúpeľoch, hospitalizovaný so srdcovou príhodou, takže nemal za čo zaplatiť. Vy to viete, tak sa hanbite za to, že špiníte meno tohto človeka.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Bauer, chcete reagovať?
Nech sa páči.
Poslanec R. Bauer:
Ďakujem za všetky pochvaly, ktoré tu zazneli na moju adresu. Ďakujem aj všetkým tým, ktorí si ma do dnešného dňa vážili a už si ma viac vážiť nebudú, ale chcem sa aj v budúcnosti usilovať o to a presvedčiť vás, že si ma môžete vážiť ďalej.
Chcem povedať len ešte dve poznámky k pánu Harabinovi. Ja som nepovedal, že pán Harabin je vinný. Ja som povedal, keď ste pozorne počúvali, že doposiaľ predseda Najvyššieho súdu nebol schopný vyvrátiť podozrenie z falšovania fotokópie kolaudačného rozhodnutia a na takejto funkcii by proste mal mať na obhajobu také argumenty, žeby proste nepredkladal každý deň inú alternatívu.
A po druhé, k tým Kúpeľom Sliač. Ja som informovaný tak, že poukaz na túto liečbu pán Štefanko dostal až po ukončení svojho liečebného pobytu, čo si myslím, že nie je v poriadku.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, do 19.30 hodiny vyhlasujem prestávku a prajem vám dobrú chuť. Budeme pokračovať o 19.30 hodine.
Ako prvý vystúpi pán poslanec Tuchyňa. Pripraví sa potom pani poslankyňa Tóthová.
Dobrú chuť.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, mohli by sme pokračovať, keby tu bol pán spoločný spravodajca, navrhovateľ, a dokonca aj pán minister. Takže vyzývam obidvoch pánov aj pána ministra, aby sa vrátili do rokovacej miestnosti.
Vyzývam pána poslanca Cupera za skupinu navrhovateľov, pána poslanca Brňáka ako spravodajcu a pána ministra Čarnogurského, aby sa vrátili do rokovacej miestnosti. Ináč nemôžeme začať rokovanie alebo pokračovať.
Znovu vyzývam za navrhovateľov pána poslanca Cupera, aby sa vrátil do rokovacej miestnosti, bez neho nemôžeme začať rokovanie. Nech sa páči, pán poslanec, na vás sme čakali.
Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Tuchyňa za klub SDĽ a pripraví sa pani poslankyňa Tóthová.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec J. Tuchyňa:
Vážený pán predsedajúci
a zvyšok asi desať percent prítomných poslancov,
dovoľte mi, aby som vo svojom krátkom vystúpení, lebo inak nemá cenu tu čosi hovoriť, vyjadril stanovisko nášho klubu.
My sme svoje stanovisko k práci ministra a ministerstva detailne tlmočili pri ostatnom jeho odvolávaní. Môžeme konštatovať, že dnes alebo tak sme dnes konštatovali, že predsa len došlo k určitému zlepšeniu a síce predovšetkým v oblasti predkladania návrhov zákonov do vlády a parlamentu. Poslanci Strany demokratickej ľavice sú toho názoru, že koalícia zhodnotí plnenie úloh jednotlivých rezortov pri odpočte vlády k dvom rokom vládnutia a vtedy teda vyjadríme i patričné návrhy a urobíme patričné závery. Preto dnešné odvolávanie nepodporíme a oznamujem vám, že sa zdržíme hlasovania.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďalšia v rozprave vystúpi pani poslankyňa Tóthová.
Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová, máte slovo.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
skôr ako uvediem vystúpenie za klub poslancov HZDS, chcem v mene poslancov tohto klubu tlmočiť dôrazný protest voči vášmu vystúpeniu, pán minister, v Rádiožurnále dnes na poludnie. Obvinili ste poslancov nášho klubu, že obhajujú sudcov, ktorí nemajú miesta v súdnictve, z čoho ste vyvodili, že poslanci Hnutia za demokratické Slovensko sa snažia týmto zastaviť boj proti korupcii v justícii, ktorý ste vy začali. Pán minister, toto je špinavé politické manipulovanie majúce charakter ohovárania. Skresľujte podstatu. Vy ste ako minister konali bez zákonného oprávnenia, dokonca bez zákonného oprávnenia ste vyvodili zodpovednosť. Sám ste dnes povedali, Polka odmietol vyplniť, preto som ho odvolal. A vy si dovolíte v rozhlase takto zavádzať a osočovať. Zodpovedne vyhlasujem, ak po tomto proteste poslancov klubu za HZDS budete v ohováraní pokračovať, poslanci HZDS nebudú váhať postupovať spôsobom, ktorý umožňuje náš právny poriadok. Verím a chcem veriť, pán minister, že tieto vaše myšlienky už nezopakujete. Sú nepravdivé a my voči nim dôrazne protestujeme.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som návrh na odvolanie pána ministra Jána Čarnogurského, ktorý je už vlastne druhým pokusom opozície odhaliť a zamedziť jeho neúnosné pôsobenie na poste ministra, mimo reči chcem povedať, ktorého vlastne občania nevolili, a je na tak citlivom poste pre právny štát, ako je ministerstvo spravodlivosti. Chcem ako ministerka, respektíve bývalá ministerka tohto rezortu zodpovedne konštatovať, že aktivity pána ministra sa diametrálne líšia od modelu ministra spravodlivosti v modernej demokratickej spoločnosti. Model ministra v demokratickej spoločnosti bol nám viackrát, respektívne jeho kontúry tlmočené a naznačené nielen zástupcami Rady Európy a Európskej únie, ale aj inými orgánmi. Že tomuto modelu akosi nesúladíte už vy, naposledy vyjadrila Európska komisia, keď úplne nezaobalene vyslovila vážne obavy nad nezávislosťou slovenského súdnictva a konštatovala nadmerný výkon právomoci ministra spravodlivosti pri vymenúvaní a odvolávaní sudcov. Z tohto aspektu aj Rada Európy, ktorá stavia súdnu moc na piedestál absolútne nezávislej moci, vyslovila vážne pochybnosti nad tým, či to Slovenská republika myslí s budovaním parlamentnej demokracie vážne.
Tieto výčitky, pán minister, však akoby sa vás vonkoncom netýkali. Akoby sa netýkali vášho rezortu, vašej aktivity. Vo februári, keď vás poslanci vládnej koalície slepo podržali, s úsmevom ste sa vyjadrili v tom zmysle, že opozícia pri vašom odvolávaní neuviedla žiadne konkrétne dôvody, že to ide len o politiku.
Pán minister, dovoľte mi, aby som potom ja tak ako moji kolegovia už predo mnou uviedla nasledujúce fakty, ktoré preukazujú, že ste sa na svojom poste dopustili viacerých prešľapov.
Po prvé. Ani po dvoch rokoch ministrovania ste nezistili, že rezort spravodlivosti je špecifický. Zatiaľ čo iní ministri riadia svoje rezorty a subjekty v rezorte, minister spravodlivosti takéto oprávnenie vo vzťahu k súdom nemá. Povinnosťou ministra spravodlivosti je vytvárať jedine materiálne, legislatívne a technické podmienky na bezporuchový chod justície. Vy však hneď po nástupe prostredníctvom totálneho potrasenia stoličkami všetkých predsedov a podpredsedov okresných a krajských súdov ste uskutočnili frontálny atak na získanie vplyvu v súdnictve. Vaše honosné vyhlásenie o vašom úmysle zvýšiť disciplínu v justícii, tieto vyhlásenia zostali len akýmsi mancovaním ministra, ktorý za dva roky nepredložil potrebnú novelizáciu disciplinárneho konania v súdnictve. Viete, vy ste pri svojom nástupe uvádzali, ako to všetko upravíte, ale zostalo len pri slovách. Veľké reči o korupcii v súdnictve, ktorá, samozrejme, neodškriepiteľne je v tom súdnictve v určitej miere tak ako v iných oblastiach života, ste akosi nezvládli, nedokázali ste s ňou bojovať, nedokázali ste dokumentovať ako aspoň niekoľkými príkladmi, z ktorých by bola vyvodená pred súdom zodpovednosť. Viac ste hovorili, ako ste konali. Preto chápem, že veľká časť sudcov je takýmto vaším postupom dotknutá.
Nebudem sa zmieňovať o prípade v Žiline, ktorý ste tak vehementne prezentovali ako svoj úspech v masmédiách. Chcem vám len tak ako moji kolegovia zopakovať, že nie sme proti tomu, aby sa vyvodzovala zodpovednosť, nie sme proti tomu, aby ste postupovali i odvolaním u tých sudcov, ktorí nemajú byť na takýchto postoch, ale sme proti tomu, aby ste to robili spôsobom a metódami, na ktoré nemáte právny podklad v platnom práve. Počas vášho pôsobenia, pán minister, nezlepšili sa ani prieťahy v konaní. Musím povedať, že ba ešte navyše, že sa táto situácia zhoršila. Ale, samozrejme, vy si nájdete dôvod, sú na vine členovia predchádzajúcej politiky, predchádzajúca politická garnitúra, ako ste to tu prezentovali, keďže po zrušení kupónovej privatizácie toľko a toľko nápadov bolo na súde. Pán poslanec Brňák vám tu už veľmi jasne a správne uviedol, že nie Mečiarova vláda a Hnutie za demokratické Slovensko vytvorilo projekt kupónovej privatizácie, ktorú renomovaní ekonómovia západných krajín označili za lúpež storočia, nie naším projektom boli rôzne fondy, dnes tieto počas minulého obdobia treba tieto nesprávnosti naprávať.
Keď som hovorila o prieťahoch v konaní, ešte počas vlády Vladimíra Mečiara opozícia kritizovala znenie ústavy, že je postavené tak, že neumožňuje vytvoriť inštitút vyšších súdnych úradníkov, ktorí by pomohli zrýchliť súdne konanie. Pán minister, boli ste pri tvorbe ústavy, mali ste možnosť navrhovať. Ja sa pýtam, prečo sa nevytvorili podmienky na vytvorenie vyšších súdnych úradníkov? Prečo sudcovia nemajú potrebné technické podmienky na rýchle konanie? Prečo nemožno zaviesť automatizovaný systém právnych informácií na súdoch tak, aby sudcovia mali toto k dispozícii? Poviete, financie. Určite, ale s financiami treba hospodáriť tak, aby priorita bola v tejto oblasti.
Vy ste za prioritu považovali po svojom nástupe modernizáciu a zlepšenie priestorov slúžiacich na výkon funkcie ministra, viac miliónov ste investovali do modernizácie svojich kancelárií. Pán minister, poznám tie priestory, poznala som a bola som tam, keď bol vo funkcii pán minister Liščák, a môžem zodpovedne povedať, že tieto priestory plne vyhovovali funkcii a boli to vyhodené peniaze, ktoré bolo možné investovať do techniky pre sudcov.
Ak dovolíte, v záujme časovej ekonomiky pripomeniem len niekoľko myšlienok k otázke vašej aktivity bez právneho podkladu. Spomeniem vaše aktivity v súvislosti s vyplatením financií pánu Gauliederovi, teraz aktivity vyplatenia bývalému poslancovi Spišákovi. Vo výbore pre ľudské práva a národnosti som vás včera upozornila na túto skutočnosť, veľmi ste negatívne na to reagovali a vaša reakcia zaznievala do smeru, že nemám dostatočné vedomosti. Pán minister, myslím si, že toto nebola náležitá reakcia, nebola náležitá vzhľadom na to, že aj pán poslanec Fico vám túto skutočnosť pripomenul a ako právnik potvrdil to, čo som vám včera uviedla.
Pán minister, vrátim sa ešte k myšlienke prieťahov konania. Pokiaľ vieme, Slovensko je jedna krajina, ktorá vlastne má najviac sťažností na Európskom súde kvôli prieťahom konania. Je ich tam 250. Pán minister, financie, ktoré by ste vložili do vytvorenia technických, materiálnych, personálnych podmienok, do justície, by boli oveľa menšie, ako Slovenská republika bude platiť za tieto prehraté spory. Pretože z tých prehratých 250 sporov určite značná časť bude prehratá. To budú výdavky podľa môjho názoru značné. A tu by som chcela povedať jednu myšlienku. Viackrát ste sa vyjadrili, že referendum, ktoré vyhlásil pán prezident, že sú to vyhodené peniaze. Pán minister, dovolím si povedať, že pôsobenie tejto vlády vyjde túto spoločnosť draho. Len vo vašom prípade prieťahy vo vašom rezorte budú stáť viac ako 150 miliónov. Ďalej rôzne výdavky, ktoré táto vláda robí neúčelne, dnes tu bolo uvedené, Slávia Kapitál 500 miliónov za sprostredkovanie, 90 miliónov za presťahovanie Generálneho štábu z Trnavy do Bratislavy a ďalšie, to sú, pardon, z Trenčína do Bratislavy, to sú vyhodené peniaze. Preto 200 miliónov s poznámkou, že Ľuptákovo referendum stálo 96 miliónov, teda dá sa to spraviť za takmer polovičnú cenu, sú peniaze tejto spoločnosti najrentabilnejšie vynaložené.
Pán minister, chcela by som vám pripomenúť, že popri tých aktivitách, na ktoré nemáte právny podklad, robíte aj aktivity, ktoré nie sú v prospech rozvoja súdnictva. Vy ste nedávno navrhli redukciu okresných súdov. Pán minister, táto redukcia je v rozpore s koncepciou rozvoja súdnictva Slovenskej republiky, ktorá bola schválená v roku 1993 a ktorú doposiaľ žiadna vláda nezmenila. V tejto koncepcii sa deklaruje princíp priblíženia výkonu súdnictva k občanom. Nik tento princíp nezmenil, teda tieto vaše návrhy sú v rozpore s platnou koncepciou rozvoja súdnictva. Ako už odznelo v masovokomunikačných prostriedkoch, poslanci Hnutia za demokratické Slovensko proti tejto vašej aktivite protestovali.
Po ďalšie. Ani vaše legislatívne aktivity, pán minister, nie sú uspokojivé. Samotná vládna koalícia ich hodnotí negatívne. Vo svojom vystúpení po predložení nášho návrhu ste tu uvádzali niektoré vaše aktivity. Dovolím si vám pripomenúť, že mešká Trestný zákon v komplexe predložený, Trestný poriadok a Občiansky zákon. V júni 1999 vláda Vladimíra Mečiara do parlamentu postúpila rekodifikovaný Trestný zákon, rekodifikovaný Trestný poriadok a mala v poslednom štádiu rozpracovania Občiansky zákonník. Všetci vieme, že tieto rekodifikácie smerovali k zrýchleniu a spružneniu súdnych konaní. Dodnes vy pán minister dávate len útržkové návrhy vrátane poslancov, čím vlastne neefektívne upravujete tieto právne predpisy, ktoré sú podkladom pre činnosť justície.
A čo je moja najpodstatnejšia pripomienka, teraz sa k nej dostávam. Pán minister, vy ste úplne nezvládli plnenie najsvätejšej povinnosti každého ministra spravodlivosti, a to povinnosti strážiť nezasahovanie do sudcovskej nezávislosti, a to kýmkoľvek. Že vám opozícia nechce nasadiť čertove rožky, budem vám dokumentovať z reakcií samotného sudcovského stavu, ako hodnotí situáciu v tomto smere.
Dovoľte mi, aby som uviedla s termínmi publikovania jednotlivé reakcie sudcovského stavu. 10. februára 1999 sudcovská rada pri Krajskom súde v Bratislave protestovala proti nátlaku na súdnu moc, nezávislosť súdov a zastrašovanie sudcov. Čo ste urobili vy pán minister? Nič. 16. februára 1999 Rada sudcov Slovenskej republiky sa ohradila voči akýmkoľvek zásahom do rozhodovacej činnosti súdov a konštatovala, že s takýmto konaním sa zasiahlo do základného pilieru štátu. Minister spravodlivosti mlčí. 15. januára 2000 Združenie sudcov Slovenska vyjadrilo nespokojnosť s tým, že Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky pred vymenovaním predsedov Okresného a Krajského súdu v Žiline nepožiadalo Združenie sudcov Slovenska o zaujatie stanoviska, čo malo byť v rozpore s dohodou medzi Združením sudcov Slovenska a ministerstvom spravodlivosti. Teda nielen opozícia, ale samotné stavovské združenie, ktoré ste tu vy prezentovali ako najväčšie, vyjadrilo nesúhlas s vaším postupom v prípade Žiliny.
Dovoľte mi, aby som ďalej uviedla, že 17. januára 2000 Združenie sudcov Slovenska vyzvalo vládu Slovenskej republiky, aby urýchlene predložila do Národnej rady Slovenskej republiky návrh legislatívnej úpravy, ktorá by zabránila možnosť priamych zásahov výkonnej moci do súdnej moci a ktorá by vylúčila možnosť subjektívneho rozhodovania o personálnych otázkach sudcov. Pán minister, chcete povedať, že obvinenie, respektíve poukazovanie opozície na to, že zasahujete do personálnych otázok je výmyslom opozície? Veď toto žiadny minister nemôže robiť. A samotné Združenie sudcov Slovenska vyzvalo vládu, aby sa v tom niečo urobilo, a pán minister mlčí. Ďalej samotné Združenie sudcov poukázalo na to, že sú priame zásahy výkonnej moci do súdnej moci. Pán minister, toto je hanba právneho štátu a, samozrejme, aj vaša hanba.
Ďalej mi dovoľte, aby som citovala: 20. januára tohto roku sa oznamuje vznik Slovenskej únie nezávislého súdnictva s cieľom presadzovať a obhajovať princípy právneho štátu, najmä oddelenie súdnej moci od výkonnej moci. Pán minister, pokiaľ ste sa zmieňovali, že vznik Slovenskej únie nezávislého súdnictva je akýmsi politickým činom, tak ja vás chcem ubezpečiť, že je to prirodzená reakcia sudcov potom, čo Združenie sudcov už vyzvalo vládu, aby sa niečo robilo, čo Združenie sudcov poukázalo na to, že skutočne v Slovenskej republike sa zasahuje do nezávislosti súdov, že výkonná moc do nej zasahuje. Dovoľte mi, aby som citovala ďalej: 2. júna 2000 Združenie sudcov Slovenska sa ohradilo proti útokom Slovenskej televízie smerujúcej na sudcovskú nezávislosť. Pán minister spravodlivosti mlčí ďalej.
Ďalej uvádzam: 20. júla 2000 Sudcovská rada Najvyššieho súdu sa ohradila proti pokusom o zastrašovanie sudcov a vyjadrila znepokojenie nad opakovanými vyjadreniami politikov, ktorí znevažujú rozhodovaciu činnosť súdov. Pán minister spravodlivosti mlčí ďalej.
Pán minister, vy nevidíte, čo sa deje vo vašom rezorte. Vy neviete o tom, že vaša je zodpovednosť. To nie sú výmysly opozície, to sú reakcie sudcovského stavu. Pán minister, v zabehanej demokratickej spoločnosti uvedené reakcie zo strany sudcov by úplne postačovali na to, aby minister spravodlivosti v tichosti a sám sa vzdal kresla, keďže svoju funkciu nezvládol. V Slovenskej republike týchto protestov bolo i viac. Ja som mohla citovať len tie, ktoré boli publikované a boli zverejnené.
Samozrejme tieto zverejnené reakcie súdnictva mohli vnímať aj členovia slovenskej vlády. Členov slovenskej vlády tieto reakcie vonkoncom nedenervovali, vôbec im to neprekážalo, aby jednomyseľne neodsúhlasili podporu svojmu vládnemu kolegovi na zotrvanie v kresle ministra spravodlivosti. Veľmi pravdepodobne sa dá predpokladať, že i parlament vysloví podporu ministrovi spravodlivosti v nasledujúcom hlasovaní. V radoch poslancov vládnej koalície nie je totiž už dávno realizovaný hlasovací systém, ktorý by bol v súlade s článkom 73 ods. 2 ústavy, v ktorom sa hovorí, že mandát vykonávajú poslanci osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi. Že toto uvádzam odôvodnene, že to nie sú nepodložené konštatovania, chcem podporiť tým, že už v januári 1999 pán poslanec Weiss v relácii Sito povedal: Keď chce poslanec hlasovať proti, musí informovať koaličného partnera, upozorňujem, musí informovať koaličného partnera. Tak potom, kde je možnosť hlasovať podľa svojho svedomia?
Ďalej by som chcela upozorniť na vystúpenie pána poslanca Zajaca, ktorý v parlamente, a všetci sme to vnímali, vytkol poslancovi Ficovi, keď, a to verejne v pléne, tu v tejto miestnosti, vytkol, keď hlasoval s opozíciou a vyzval ho, aby si uvedomil, kam patrí. Je tu možnosť hlasovať podľa svojho presvedčenia? Asi nie. A dovoľte mi, aby som naposledy citovala najmladšieho pre mňa sympatického poslanca pána Muránskeho, ktorý 2. septembra - druhý najmladší, prepáčte -, ktorý 2. septembra tohto roku pre Národnú obrodu vyriekol a uviedol to k hlasovaniu o odvolaní pána ministra spravodlivosti, keď sa ho pýtali, či sa bude hlasovať na jeho podporu, uviedol, že teda áno a že poslancom by neradil hlasovať inak, lebo podľa rozloženia síl post šéfa rezortu spravodlivosti patrí KDH. Tak to je veľmi zaujímavý prístup, že neradím vám hlasovať proti.
Vzhľadom na tieto skutočnosti, vážené pani poslankyne a poslanci, že už máme skúsenosti, že poslanci vládnej koalície vonkoncom nemajú možnosť hlasovať podľa svojho svedomia a presvedčenia, tak ako to vyplýva z ústavy, navrhujem, aby bola daná možnosť poslancom hlasovať podľa svojho svedomia a vedomia, a preto navrhujem tajné hlasovanie o dôvere pána ministra spravodlivosti Jána Čarnogurského, o čom prosím potom aj hlasovať ako o procedurálnom návrhu.
Pán minister spravodlivosti, ja si tiež trošku v tomto vystúpení pochutím na tej téme, ktorá tu už bola spomenutá, že veľmi rád sa venujete aktivitám, ktoré vonkoncom pánu ministrovi spravodlivosti neprislúchajú, že sa venujete čisteniu odpadkov na Luníku II v Košiciach, že sa venujete predajným dámam na Krížnej v Bratislave a v poslednom čase aj intímnym vzťahom ľudí toho istého pohlavia. Ale útoky proti nezávislosti súdnictva, na ktoré musí každý minister spravodlivosti reagovať, tomu sa vonkoncom nevenujete a nechávate ich úplne bez akejkoľvek odozvy.
Z viacerých útokov proti nezávislosti súdnictva, voči ktorej už protestovali aj vlastní sudcovia, čo som vám pred chvíľou uviedla, by som chcela uviesť jediný jeden príklad tu prítomného pána poslanca, a to lídra Demokratickej strany, ktorý v súvislosti s konkrétnym súdnym sporom vyhlásil, a teraz ho budem citovať: "Štátne orgány sú povinné razantne zasiahnuť do konkrétneho sporu a chrániť ekonomické záujmy štátu." Pán minister spravodlivosti, vám vôbec neprekáža, že líder parlamentnej strany vyzýva a nabáda, aby štátne orgány zasiahli do súdneho sporu? Veď pokiaľ by sa to stalo v západnej demokracii, bol by to politický škandál, to predsa nie je možné, aby štátne orgány zasiahli do súdneho konania, to nie je možné v právnom štáte, v právnom štáte platí princíp nezávislosti súdu a nemožno zasahovať.
Čiže absolútne ste nereagovali na svojho straníckeho kolegu, pána poslanca Palka, keď mal obdobné vyjadrenia, pretože to nie sú dnes ojedinelé, preto považujem vašu existenciu vo funkcii ministra spravodlivosti ako nezvládnutú a aj myslím si neželateľnú.
Ďalej, pán minister, ponechávate bez povšimnutia právne hodnotenia vášho vedúceho úradu k niektorým súdnym konaniam, nedokončeným, pred ich výrokom a v masovokomunikačných prostriedkoch, čo bezosporu možno chápať ako ovplyvňovanie súdu. Pán minister, ja som tiež bola ministerkou spravodlivosti, ale pokiaľ by môj vedúci úradu čo i raz sa takto zachoval, tak tým končí vo svojej funkcii. Mlčky schvaľujete i nenáležité útočné komentovanie súdnych rozhodnutí pána vedúceho úradu ministerstva spravodlivosti, obzvlášť však znepokojujú vaše výroky, ktorými sa pripájate k porušovaniu prezumpcie neviny. Prezumpcia neviny je základný princíp právneho štátu, ja som vás už v minulosti interpelovala, prečo ako minister spravodlivosti zachovávate pozíciu mŕtveho chrobáka, keď vidíte, ako sa na Slovensku porušuje princíp prezumpcie neviny, a vy ste mi úplne od veci odpovedali niečo o poslancoch, niečo, že vy nemáte kompetenciu na poslancov a podobne.
To, čo sa deje totiž na Slovensku s uplatňovaním princípu prezumpcie neviny, je katastrofa. Je to katastrofa preto, že vysoký štátny úradník si napríklad dovolí niekoho označiť za gangstra, hoci po viacročnom vyšetrovaní nebol podaný ani len návrh na súdne konanie, totiž na začatie súdneho konania a podľa práva každý, odpovedám každý a ešte raz zopakujem, každý do vynesenia právoplatného rozhodnutia súdu musí byť považovaný za nevinného. A vy takéto tvrdé obvinenia opätovne tolerujete z pozície mŕtveho chrobáka.
Vážený pán minister, neprítomný, dúfam, že som ho úplne nezničila, vážený pán minister, ďalšie by som vám chcela pripomenúť, že bez akéhokoľvek právneho podkladu ste nariadili, opakujem a zdôrazňujem, nariadili zníženie pracovného zaťaženia tých sudcov, ktorí sú funkcionári Združenia sudcov Slovenska. Na základe čoho, pán minister? Neuvedomujete si, že ste sa aj tu dostali do rozporu s druhým článkom ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorej, ako to už tu viackrát bolo povedané, štátny orgán môže len to, čo mu zákon uvedomuje. Ale odhliadnuc od tejto skutočnosti si neuvedomujete, že toto je vlastne už personálne korumpovanie? Veď tým, že im vy dávate výhody, ktoré nedávate iným, vlastne robíte krok tomu, aby ste si ich naklonili a navyše chcem vám pán minister pripomenúť, že na Slovensku sú tri stavovské organizácie, združenie, únia a asociácia sudkýň a vy ste tieto výhody dali len funkcionárom jednej organizácie, čiže ste vlastne spravili pozitívnu diskrimináciu. A ako vieme podľa platného práva, je vlastne diskriminácia v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky nehovoriac, že je aj v rozpore s etikou ministra spravodlivosti.
Dostala som už pripomienku, že hovorím 35 minút, ale ešte stručne niekoľko poznámok.
Viackrát tu bolo povedané o prípade Štefanko. Vážený pán minister, nie je problémom osoba Štefanko, nie je problémom, či má byť podpredsedom, či je jeho etika taká alebo iná. Viete, čo je problémom a, pán minister, vaším problémom? Že ste bez súdneho rozhodnutia pristúpili k jeho deložovaniu. Ja som bola ministerkou spravodlivosti, tiež som nebola spokojná s tým, že tam býval, ale som si toto nedovolila. Dala som návrh na súd a žiadala som o rozhodnutie, na základe ktorého by som sudcu Štefanka z príslušných priestorov vysťahovala.
Vážený pán minister, nejde o razanciu, ale ste postupovali v rozpore s platným právom, čo si minister spravodlivosti nemôže dovoliť. Na svete totiž neexistuje právny poriadok, v ktorom by bola dovolená aktívna, t. j. útočná svojpomoc. Myslím si, že ako právnikovi by vám to malo niečo hovoriť. Pre ostatných to znamená, že nemožno uplatniť právo bez rozhodnutia súdu. A keď takto koná minister spravodlivosti, nečudujme sa potom, že sa takto koná v Sliači, nečudujme sa, že sa aj prípad Istrozimmer takto rieši, že potom postupujú bez súdnych rozhodnutí aj v praxi združenia a rôzne iné subjekty.
Ďalej by som chcela veľmi krátko poznamenať, pán minister, že zatiaľ čo sa všetkému inému venujete, vôbec ste si nevšimli, aká je situácia v oblasti advokácie, že aj tu prichádza na útoky, to ešte dnes nebolo spomenuté, preto to hovorím, že aj v oblasti advokácie, čo je vo vašom rezorte, dochádza k útokom na nezávislosť advokátov, že sa stotožňuje postavenie advokátov s ich klientom, že sa zastrašujú advokáti.
Na ilustráciu, že tu nehovorím veci, ktoré nie sú pravdivé, chcem uviesť, že advokátska komora 4. februára 1999 písomne protestovala proti tomuto stavu, čo dala aj do slovenskej tlačovej agentúry a poskytla všetkým denníkom na Slovensku. Ak neveríte, mám kópiu, môžem vám ju dať aj na nahliadnutie. Ani oblasť väzenstva nie je vašou srdcovou záležitosťou, ktorej by ste sa mali venovať.
Minister spravodlivosti by sa rozhodne rozhýbal, keby došlo k takým prípadom ako na Slovensku, že vo väzbe pánovi Svěchotovi v knižke bola poslaná žiletka, že Ivan Lexa bol daný v nemocnici do izby spolu s trojnásobným vrahom odsúdeným na 15 rokov, ktorý zabil vlastnú ženu a 3- a 5-ročné dieťa sekerou. Toto sú veci, ktoré pripomínajú gangsterské metódy a postupy.
Vážený pán minister, dovoľte, aby som na záver uviedla, že sa pripájam k všetkému tomu, čo tu bolo povedané na odvolanie podpredsedu a predsedu Najvyššieho súdu. Pokiaľ bude táto problematika, myslím odvolanie predsedu Najvyššieho súdu, v parlamente, veľmi podrobne sa k nej vyjadrím.
Na záver chcem povedať len jedno. Je hanbou, pán minister, že ste rezort spravodlivosti dohnali do situácie, že novinári dávajú vyhlásenia a memorandum, ktoré zasielajú do Európskej únie, do Rady Európy, a už vyše 450 sudcov podpísalo toto memorandum. Je to vážny signál pre zahraničie, že v kresle ministra spravodlivosti nesedí muž, ktorý tam patrí, je to vážny signál o tom, že o čom vlastne demokracia na Slovensku je.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)