Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, s faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Gašparoviča sa hlásia dvaja páni poslanci. Končím možnosť ďalších prihlášok.
Pán poslanec Tkáč.
Poslanec V. Tkáč:
Ďakujem za slovo.
Keďže budem hovoriť až neskôr podľa poradia, mal by som pripomienky k tej časti vystúpenia pána poslanca Gašparoviča, kde hovoril o tom, že vyšetrovateľ by mal skúmať prejudiciálnu otázku, teda podľa akého právneho odvetvia došlo k porušeniu niektorých povinností už vôbec nie verejného činiteľa, to je absurdita, pretože je to právny úkon v zmysle pracovného práva. A moja otázka aj znie v tejto súvislosti s tým, čo pán poslanec Gašparovič žiada od generálneho prokurátora, aby nám predložil znalecký posudok, či by nám nemohol predložiť zároveň podľa strany 17 aj tzv. analýzu netrestného odboru Generálnej prokuratúry, pretože tu sa cituje presne, že pri ustanovení druhu právnej zodpovednosti sa orgány činné v trestnom konaní budú musieť vysporiadať aj s úpravami administratívnoprávnych predpisov, musím povedať, že SIC, ktoré boli predmetom analýzy netrestného odboru Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky.
Pán generálny prokurátor, v tejto súvislosti si dovolím povedať, že ja poznám delenie práva na verejné a súkromné, na administratívnoprávne alebo na správne právo, ale že v tejto republike platí aj pracovné právo a že, pokiaľ by bolo treba, Dom techniky robí také kurzy, kde sa hovorí aj o deľbe určitých právnych odvetví, a že či Generálna prokuratúra sa vôbec aspoň niekedy zaoberala aj analýzou pracovnoprávnych predpisov, pretože si neviem predstaviť, čo tam má robiť správne právo alebo administratívnoprávne predpisy. Teda či by bolo možné aj túto analýzu pracovnoprávnych predpisov doložiť k tejto správe. Alebo potom je to technická chyba, ktorá je v tejto správe, alebo je to nevedomosť. Ja to teda skutočne neviem bez irónie odlíšiť. A v tejto súvislosti teda to je otázka pracovného práva, o ktorej budem hovoriť potom podľa vyžrebovaného poradia.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Belohorská.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Myslím si, že aj pre pána generálneho prokurátora musela byť toto vyslovene prednáška. A možno sa na chvíľu zamyslí sám nad sebou, že uplatnenie práva v politike je pre niektorých ľudí veľmi bolestné. Keď hovoril pán poslanec Gašparovič o tom, že táto vláda sa snaží robiť vynútiteľnosť práva, tak treba povedať aj to, že tu ide jednoducho o politické procesy, že svoje vlastné poklesky alebo prehrešky voči právu si upracete pekne pod koberec, že príslušného ministra alebo iného štátneho úradníka upracete ani nie pod koberec, ale pekne do parlamentu. Išlo tu v tomto prípade len o zastrašovanie, išlo tu - doslova a do písmena - o terorizmus so semtexom v rukách. Takéto metódy táto vláda používa, a pritom sa nehanbí, že vláda sama ukradne majetok Matici, že vláda sama ukradne majetok Únii žien.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na to, že sme si odsúhlasili rokovanie aj po 19.00 hodine, odporúčam teraz prerušiť rokovanie schôdze do 20.00 hodiny, keď bude možnosť využiť naše stravovacie zariadenie, a budeme pokračovať o 20.00 hodine.
(Ruch v sále.)
Páni poslanci, panie poslankyne, ja vám chcem vyhovieť, aby ste vy mohli ísť. Prerušujem rokovanie schôdze do 20.00 hodiny...
Pán poslanec Cuper, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec J. Cuper:
Pán predsedajúci, mám procedurálny návrh, mimo nášho času, samozrejme, lebo ide o záležitosť SDĽ. Ich generálny prokurátor tu sedí, ich spravodajca je tu a ani jedného člena Strany demokratickej ľavice tu nevidím. Ako môžu byť spravodlivými sudcami, ako môžu posúdiť, či správa generálneho prokurátora zodpovedá kritériám, keď si nechcú vypočuť naše argumenty? Žiadam, aby ste zabezpečili účasť poslancov na rokovaní takej závažnej témy. Samozrejme, okrem nej by bolo potrebné sem priviesť aj príslušných zodpovedných ministrov, pána Pittnera, najmä pána Pittnera, ale aj pána ministra spravodlivosti.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Páni poslanci, vyhlasujem prestávku na večeru do 20.00 hodiny.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rozprave.
Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Tóthová. Pripraví sa pán poslanec Husár.
Pani poslankyňa, máte slovo.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán generálny prokurátor,
milé kolegyne, kolegovia,
dovoľte, aby som na úvod vyjadrila poľutovanie, že tu nesedia aspoň pán minister vnútra a pán minister spravodlivosti. Na to, že tu nesedia poslanci, ktorí potom budú hlasovať a nebudú vedieť, aké máme námietky, na to sme si my už v tomto demokratickom parlamente zvykli, že sa hlasuje bez vedomosti a zrejme na pokyn. Naši kolegovia vedia, o čo ide, a budú aj vystupovať, takže naše argumenty sme stvárňovali spoločne.
Dovoľte, vážené kolegyne, vážení kolegovia, aby som začala svoje vystúpenie citáciou článku 1 Ústavy Slovenskej republiky, a to, že "Slovensko je zvrchovaný demokratický a právny štát". Dovolím si zdôrazniť to, že právny štát. V právnom štáte štátne orgány môžu konať len to, čo im ustanoví zákon, na výkon, postup a realizáciu môžu použiť len zákonné prostriedky. A v právnom štáte si treba ctiť a zachovávať ľudské práva.
Dovoľte mi, aby som sa na rozdiel od môjho predrečníka pána doc. Gašparoviča, ktorý je odborníkom, ako všetci viete, na trestné právo, zamerala práve na aspekt dodržania ľudských práv v tejto kauze, ktorú dnes prerokúvame. S demokraciou na Slovensku a so zachovávaním ľudských práv je to poslabšie. Nie je to len naše konštatovanie, ale začínajú to vnímať aj v zahraničí. Dovoľte, aby som citovala pána Chada Naglea, ktorý na prestížnej americkej internetovej stránke antiwar.com uviedol tento citát: "Slovensko ani zďaleka nie je miestom, kde podľa slov Albrightovej demokracia funguje." Táto demokracia vonkoncom nefungovala v kauze Elektra, ktorá je exemplárnym príkladom porušovania ľudských práv.
Dovoľte mi, aby som začala ústavou. Článok 21 ústavy v ods. 1 hovorí o domovej slobode: "Obydlie je nedotknuteľné, nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva." Výnimky sú tu uvedené v ods. 2, kde podľa ods. 2 ústavy výnimkou je domová prehliadka, ktorá je prípustná len v súvislosti s trestným konaním, a to na písomný a odôvodnený príkaz sudcu.
Dovolím si opýtať sa aj vás, pán generálny prokurátor, či išlo o tento prípad. Myslím si, že sa úplne jednomyseľne zhodneme v tom, že nie je naplnená táto výnimka ústavy, keďže neexistoval príkaz sudcu a nešlo o domovú prehliadku. Ods. 3 ústavy tu pripúšťa iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia a dáva rámec na to, čo možno zákonmi ako výnimku nedotknuteľnosti obydlia uzákoniť. Prvá podmienka je, že možno obydlie nepovažovať za nedotknuteľné, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné. A teraz je presne taxatívne uvedené, s čím sa tá nevyhnutnosť musí spájať. Nevyhnutnosť sa musí spájať s ochranou života. Pýtam sa: V prípade Elektry išlo o prípad nevyhnutnosti na ochranu života? Nie. Išlo v prípade Elektry o ďalší prípad ustanovený ústavou? Nevyhnutný zásah môže byť na ochranu zdravia alebo majetku. Nie, tam sa neochraňovalo žiadne zdravie, ba práve naopak, tento zásah mal zdravotné dôsledky a ani sa neochraňoval majetok, ale ten majetok sa poškodzoval.
Ďalší prípad povolenia narušenia nedotknuteľnosti obydlia je ochrana práv a slobôd iných. V prípade Elektry nešlo o žiadnu ochranu práv a slobôd iných. Ďalší a posledný prípad je na odvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku. Žiadny verejný poriadok v prípade Elektry nebol ohrozený. Dovoľte, aby som z tohto miesta konštatovala, že nebol splnený ani jeden v ústave v článku 21 ods. 3 uvedený dôvod narušenia domovej slobody.
A pokiaľ ideme ďalej, poďme do trestného práva, ktoré pre potreby trestného konania bližšie v § 83 písm. c) umožňuje narušenie obydlia pod pojmom "vstup do obydlia". Pozrime sa v trestnom konaní, kedy je možné uskutočniť vstup do obydlia. Podmienkou vstupu do obydlia je odstránenie naliehavého nebezpečenstva, a preto vyšetrovateľ, vyhľadávací orgán a policajný orgán môže vstúpiť do obydlia iba vtedy, ak vec neznesie odklad a vstup do obydlia je nevyhnutný. Pán generálny prokurátor, dovoľte, aby som konštatovala aj s otázkou na vás, či tento úkon nezniesol odklad a zároveň či bola splnená podmienka nevyhnutnosti vstupu so spojením naliehavého nebezpečenstva. Splnenie podmienky naliehavého nebezpečenstva je veľmi dôležité. Totiž vstup do obydlia podľa tohto paragrafu nie je dovolený na realizáciu nedostavenia sa na výsluch ani na realizáciu výzvy na predvedenie alebo rozhodnutia na predvedenie. Tieto dôvody v § 83 písm. c) nie sú uvedené. A pokiaľ by sme mohli diskutovať o naliehavom nebezpečenstve, tak si dovolím uviesť, že od 20. apríla tohto roku sa v trestnom konaní proti Vladimírovi Mečiarovi nič neudialo, čo by aj dodatočne nasvedčovalo, že skutočne tu bolo naliehavé nebezpečenstvo.
Pokiaľ si pamätáme vystúpenie predsedu vlády Dzurindu v tomto parlamente, ten sa týmto § 83 písm. c) vôbec nezaoberal, ale viac sa sústredil na § 85a ods. 2, ktorým zásah vlastne zdôvodňoval. A zdôvodňoval oprávnenosť zásahu. Je veľmi zaujímavé, že predseda vlády išiel len do ods. 2 a nevšimol si ods. 1, v ktorom sa jasne uvádza, že § 85a ods. 2 možno použiť len za určitých podmienok, t. j. za podmienky, ak sú splnené zákonom vyžadované podmienky vstupu do obydlia. Tento § 85a ods. 2 viaže oprávnenosť prekonania odporu alebo prekážky, ku ktorej v Elektre došlo, na domovú prehliadku, príklad Elektra nebola domová prehliadka, prehliadku iných priestorov, žiadne iné priestory sa v Elektre neprehliadali, na osobnú prehliadku, žiadna osobná prehliadka sa neuskutočnila, a na vstup do obydlia, ktorého pojmové znaky som tu uviedla a neboli vôbec naplnené.
Z uvedeného aj právnik slabšej erudície môže jednoznačne dospieť k záveru, že neboli splnené podmienky trestného práva, a teda boli porušené ľudské práva v článku 21 druhého oddielu druhej hlavy ústavy, ktorá hovorí o základných právach a slobodách, do ktorých zahŕňa právo na nedotknuteľnosť obydlia. To je jedno ústavné právo, ktoré bolo v prípade Elektry porušené. A dovolím si zodpovedne uviesť, že v prípade obrátenia sa Vladimíra Mečiara na súdy vrátane štrasburského súdu jednoznačne dôjde ku konštatovaniu porušenia ľudských práv.
Ďalej by som chcela upozorniť v súlade s prípadom Elektry, že v právnom štáte platí zásada použitia primeraného donucovacieho prostriedku. Ja teda kladiem v tomto momente jednu otázku: Bol zásah v Elektre primeraný? No pokiaľ sme tu sedeli, tak pán predseda vlády jednoznačne konštatoval, že áno. Zo správy, ktorá nám bola predložená, vyplýva, že neprimeranosť nebola zistená. Už pán doc. Gašparovič poukázal na to, že expertné posudky jasne uvádzajú, že prekonanie zámky bolo možné uskutočniť rôznymi, oveľa menej drastickými postupmi. A použil sa ten najdrastickejší. Ja som v článku po tejto kauze nazvala svoje stanovisko názvom jedného českého filmu, a to: "Trhala fialky dynamitom." To je jednoznačné, krásne prirovnanie, ktoré vlastne tento zásah charakterizuje. Ešte v čase, keď som bola členkou vlády, pri jednom informovaní ministra vnútra bolo jasne konštatované, že toto ministerstvo disponuje odborníkmi, ktorí vedia otvoriť akúkoľvek zámku. Bolo konštatované, že neexistuje taká bezpečnostná zámka na Slovensku, ktorá by sa nedala otvoriť.
A čo je najhoršie, vážení, a na to sú nakrútené dôkazy a boli odvysielané aj v Slovenskej televízii a v zahraničných televíziách, najhoršie je, že sa nerobili pokusy dostať sa miernejšími postupmi do súkromného obydlia Vladimíra Mečiara. Na filmových záznamoch niet časti, ktorá by ukazovala, ako nastupujú zámočníci a neúspešne sa domáhajú otvorenia zámky. Na filmových záznamoch nie sú zábery, ako nastupuje čata, ktorá razidlom a rôznymi prostriedkami, ktoré sú uvedené v expertnom posudku, že sa to dá tak urobiť, by skúšala toto uskutočniť. Na filmovom zábere je jediné jedno: Prvý krok rovná sa dynamit.
O primeranosti tohto zásahu sa jasne vyslovili aj zahraničné ozveny. Dovoľte, aby som citovala. Naša tlač 22. apríla doniesla vyjadrenie predsedu ODS Václava Klausa, ktorý konštatoval: "Či sa dostavil alebo nedostavil," myslí tým Vladimíra Mečiara, "to je mimo môjho rozmýšľania, ale predvolať bývalého premiéra tým, že ho prepadne maskované komando a vyhodí do vzduchu dynamitom dvere, sa mi zdá ako zo sci-fi alebo z iného sveta, ako počúvame, z veľmi divokých častí sveta." Konštatoval, že podobné praktiky nepatria do strednej Európy a Slovensko sa týmto vydeľuje z rodiny civilizovaných krajín. Považuje to za veľmi zlý signál pre celý svet, že na Slovensku začína prevažovať politika revanšu namiesto toho, aby sa rešpektovalo, že v demokratickej spoločnosti sa striedajú vlády normálnym spôsobom.
Ďalší zahraničný citát - agentúra APA deň predtým, ešte 21. apríla konštatovala: "Zatknutie expremiéra Vladimíra Mečiara vyvolalo na Slovensku vážnu vnútropolitickú turbulenciu. Nebezpečne sa tým vyostruje vnútropolitický rozpor a na konci hrozí totálna balkanizácia Slovenska." A týmto sa vlastne končí analýza agentúry APA, ktorú uviedol aj pán poslanec Gašparovič.
Ďalej by som si dovolila citovať tu neprítomného pána poslanca Langoša, ktorý sa hneď deň po príslušnej akcii vyjadril takto, citujem z denníka Slovenská Republika: "Musím povedať, že nie som veľmi šťastný z toho, že policajti mali na hlavách kukly. To sa nikde na svete nerobí. Kukly sa používajú len v prípadoch zásahu proti organizovanému zločinu a teroristickému režimu." Dopĺňam, že je to názor exministra vnútra federálnej česko-slovenskej republiky.
Ďalej dovoľte, aby som konštatovala aj niečo spoza mora. Podľa BBC sa bývalý slovenský premiér stal obeťou nevysvetliteľného činu. Nedivím sa, pretože skutočne to bolo nehorázne. Ďalej, televízna stanica CNN sa vyjadrila, že tento zásah proti Mečiarovi v značnej miere ovplyvní situáciu Slovenska pri vstupe do Európskej únie. Spojené štáty americké, ktoré doteraz pomáhali Slovenskej republike, začínajú pochybovať, či Slovenská republika patrí medzi právne štáty. Vážení, určite nie preto bolo takéto konštatovanie, že by zásah bol primeraný.
Dovoľte, aby som citovala ďalej Ženevu. Tentoraz európska rada Svetového kongresu Slovákov, ktorá vlastne združuje 17 slovenských krajanských organizácií z 15 európskych štátov, s veľkým znepokojením prijala správu o zákroku polície proti predsedovi Hnutia za demokratické Slovensko Vladimírovi Mečiarovi. Podľa tejto rady celý prípad vzbudzuje dojem, že ide o politicky vykonštruovaný prípad. S plnou vážnosťou európska rada Svetového kongresu Slovákov protestuje proti takýmto postupom a vyjadruje "opodstatnené obavy o stav demokracie, dodržiavania základných ľudských práv a právnych noriem v súčasnosti na Slovensku", taktiež dozaista nie preto, že tento zásah bol primeraný.
Dovoľte, aby som pokračovala ďalej. Táto správa sa dostala aj do Izraela. Podľa denníka Nový Čas, v ktorom bol uverejnený článok 26. apríla, sa uvádza, že poldňovú story občana Mečiara si dokonca všimli v Izraeli. Televízna stanica Chanel 22 priniesla správu, že na Slovensku z domu uniesli bývalého premiéra teroristi a po dvoch hodinách ho vrátili naspäť. Vážení, nečudujem sa, že pokiaľ videli tieto záznamy, ktoré sa dostali aj do zahraničia, že nepochybovali o tom, že to urobili teroristi. A dozaista nepochybovali nie preto, že tento zásah bol primeraný.
Pokračujem ďalej. Hlava nášho štátu prezident Schuster jednoznačne dňa 22. 4. pre denník Slovenská Republika uviedol: "Zásah bol neadekvátny a tvrdý." A keď bol zásah takýto tvrdý, dozaista by sme očakávali, že to prinesie nejaký výsledok.
Preto sa takto tvrdo postupovalo, lebo ten výsledok musel byť. No budete sklamaní, 28. apríla sa pán minister Pittner jasne vyjadril: "Zatknutie Mečiara neprinieslo žiadny pokrok," ku ktorému pridám ešte korenie, ktoré pán minister sám dodal. Citujem jedno vyjadrenie, ktoré uviedol na tlačovke: "Páni," to zrejme pre prítomné publikum, "uvedomte si, že akýkoľvek prejav nespokojnosti tvrdo potlačíme."
Áno, pekne ste charakterizovali Slovenskú republiku, ktorá v zmysle prvého článku ústavy je právny a demokratický štát.
(Ruch v sále.)
Pán minister, neobťažujte, lebo ja nehovorím a potom musia zastaviť hodiny.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, nechajte hovoriť pani poslankyňu.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďalej dovoľte, aby som sa vrátila z kapitoly citácií, ako vnímali primeranosť tohto zásahu mnohé zahraničné agentúry, na právnu rovinu. Dovoľte, aby som povedala, že predvedenie je vlastne donucovacím prostriedkom realizácie rozhodnutia, ktorým sa predvoláva občan. Predvedenie je vlastne výkon rozhodnutia. Výkon rozhodnutia sa robí po nadobudnutí právoplatnosti a takýto výkon predpokladá, aby bolo uskutočnené doručovanie. Takéto doručovanie nebolo uskutočnené. Nebudem túto problematiku bližšie vysvetľovať, pretože pán poslanec Gašparovič sa už k tomu vyjadril a ja s jeho názorom v plnom rozsahu súhlasím.
Ďalšiu otázku, ktorú by som chcela položiť, je otázka: Bolo predvedenie s cieľom vypočutia Vladimíra Mečiara nutné? Bolo predvedenie s takou drastickou silou nutné? A tu by som odpovedala slovami samotného pána generálneho prokurátora sediaceho tu po mojej ľavici. Veľmi som kvitovala jeho stanovisko, keď v denníku Pravda 19. apríla uviedol: "Ide to i bez výsluchu Mečiara." V rozhlasovej relácii Žurnál Rádia Twist 30. marca o 18.00 hodine bolo uvedené: "Podľa generálneho prokurátora možno prípad ukončiť a podať obžalobu aj bez výpovede Vladimíra Mečiara. Ak dôkaz, to znamená výpoveď, nebude vykonaný, tak sa navrhne výkon tohto dôkazu na súde." Ja plne súhlasím s týmto výrokom, pretože je súladný s platným právom.
(Hlasy v sále.)
Ale nedá mi nepoložiť otázku, okrem toho, kedy prestane minister zdravotníctva rušiť moje vystúpenie. Pán minister, rušíte ma, prepáčte, ale ukončite to. Ďakujem vám za vypočutie.
(Ruch v sále.)
Tuto mi nedá nepoložiť otázku. Keď dal generálny prokurátor stanovisko súladné so zákonom, že pokračovať vo vyšetrovaní možno i bez výsluchu Vladimíra Mečiara, potom sa pýtam aj vás tu prítomných a pýtam sa celej policajnej mašinérie: Prečo bolo treba dynamitom otvárať dvere a násilne na výsluch predviesť Vladimíra Mečiara, keď potom minister vnútra i tak konštatoval, že to vec neposunulo dopredu? Neodpovedáte, ja vám odpoviem: Pretože ste nás potrebovali politicky škandalizovať, politickú škandalizáciu. Toto nutné nebolo. Bola to brutalita a bolo to porušenie ľudských práv. Teda nie je a ani nebolo všetko v poriadku. A čo je najsmutnejšie, že v konaní sa napriek týmto veciam pokračuje a pokračuje sa s vypočúvaním svedkov.
A pozrime sa bližšie na problém obvineného Vladimíra Mečiara z priznaní odmien členom vlády. Už pán poslanec Tkáč vo faktickej poznámke uviedol, že vlastne otázka zákonnosti priznania odmien je pracovnoprávny problém, jednoznačne. A teraz si prečítame, ak dovolíte, z § 158 Trestného zákona - zneužitie právomoci verejného činiteľa, z ktorého obvinili Vladimíra Mečiara: Ods. 1 - "Verejný činiteľ, ktorý v úmysle spôsobiť škodu inému alebo zadovážiť inému neoprávnený prospech, zdôrazňujem neoprávnený prospech, a) vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, prekročí svoju právomoc alebo nesplní povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci." Kto je oprávnený posúdiť, či ide o neoprávnený prospech? Neoprávnený prospech je oprávnený posúdiť jedine občianskoprávny senát.
Ja som nedávno bola na výsluchu a pani vyšetrovateľka Škarbová mi povedala: "Uveďte, na základe ktorých právnych predpisov ste v súlade so zákonom dostali odmenu." Na to som odpovedala: Vážená pani vyšetrovateľka, ja som svedok, som v trestnom konaní a nie ja budem dokazovať zákonnosť, ale vy musíte obvinenému dokázať nezákonnosť. To je po prvé.
Po ďalšie, z čoho vychádza nezákonnosť, ktorú tlmočia? Vlastne z posudku nejakej expertnej komisie, ktorý mi nedali napriek viacerým urgenciám k dispozícii. Teória práva a aj prax v právnom štáte hovorí jedno, že akty a rozhodnutia štátnych orgánov majú prezumpciu správnosti a nezákonnosti, a to dovtedy, pokiaľ príslušný orgán nepreukáže opak. Je to tak, pán generálny prokurátor? Je. Ďakujem, boli ste gavalier, že ste povedali to "áno, hneď". To znamená, že do vyrieknutia občianskeho súdu rozhodnutie Vladimíra Mečiara je zákonné a nikto ho nemôže spochybniť, spochybniť a vyvrátiť ho môže jedine súd. To znamená, že nikto nemôže povedať, že zadovážil inému neoprávnený prospech. Jednoznačne nie sú splnené ustanovenia § 158, prečo mu aj takým brutálnym spôsobom urobili škodu na majetku.
Pri výsluchu som ukončila výsluch a žiadala som pani vyšetrovateľku Škarbovú, aby zaprotokolovala nasledujúcu vetu: Celá kauza zneužitia právomoci verejného činiteľa je bič proti Mečiarovi, ale upletený z lajna.
Ďalej by som, vážení, na záver chcela sumarizovať.
V danom prípade bol zásah neadekvátny a politicky motivovaný. Po druhé, orgány polície porušili ústavu, konkrétne článok 21 ústavy o domovej slobode, článok 2 ods. 2, článok 50 ods. 2 ústavy o prezumpcii neviny. Po ďalšie, hrubou mierou neboli rešpektované ľudské práva Vladimíra Mečiara, ktoré mu vyplývajú z ústavy. Po štvrté, postup orgánov polície bol v rozpore s okrem uvedenými článkami a paragrafmi, ktoré uviedol predrečník, pán poslanec Gašparovič, s § 83c, s § 85a ods. 2, s § 63 Trestného poriadku.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pani poslankyne Tóthovej s faktickými poznámkami chcú reagovať dvaja poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.
Pán poslanec Andrejčák, máte slovo.
Poslanec I. Andrejčák:
Ďakujem za slovo.
Aj keď nie som právnik, chcem doplniť predrečníčku. Hodnotím, že generálny prokurátor sa nedištancoval a neodsúdil ako nezákonný spôsob doručenie a predvolanie na výsluch podozrivého, a preto zrejme súhlasí, aby to tak kukláči s použitím trhaviny robili. Takéto použitie trhavín proti podozrivému nebolo legálne a reálne nebolo použité ani za čias fašizmu, ani komunizmu. Žiaľ, napriek tomu niektorí poslanci nášho výboru pre obranu a bezpečnosť s takýmto krokom polície súhlasia, a preto aj schvaľovali uznesenie. Náš policajný štát však išiel ďalej ako režimy pred nami, tvrdím, že do teroru policajného štátu.
Pán generálny prokurátor iste teda súhlasí s tým, že predvedenie bolo v poriadku, a teda žiadam generálneho prokurátora, aby už dnes začal pripravovať rovnako súhlasnú správu do Národnej rady o legálnosti predvedenia obžalovaného alebo žalovaného na súdne pojednávanie, ktoré bude na Okresnom súde Bratislava III 8. novembra. Preto verejne žiadam aj ministra vnútra, aby bolo dňa 8. novembra tohto roku pomocou kukláčov ministerstva vnútra doručené predvolanie ďalšiemu občanovi Slovenska, a to pánovi poslancovi Langošovi, ktorého som žaloval za urážku na cti, a tento aby bol do 10. hodiny predvedený na súdne pojednávanie. Pán poslanec, ktorý má predstavovať vzor v plnení alebo rešpektovaní zákona, sa už trikrát odmietol zúčastniť pojednávania a už dvakrát mu doručovali predvolanie cez Národnú radu. Zrejme naša podateľňa sa podieľa na tom, že nebolo doručené a nemohol sa zúčastniť. Ako demokrat, aj keď pôvodom vojak, žiadam, aby kukláči nepoužívali trhaviny...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Mušková.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Chcela by som iba doplniť predrečníčku o neprávnický pohľad, kde by som chcela povedať, že právo v tomto štáte príchodom tejto vlády umieralo a v deň pred Veľkým piatkom, keď násilným spôsobom maskované komando vtrhlo do domu Vladimíra Mečiara, zomrelo úplne. V ten deň sa udial bezprecedentný akt násilia a hrubej sily, bezprávia a výsmechu celej vašej toľko omieľanej demokracie. Neštítili ste sa a neštítite sa robiť štvanice na predstaviteľov opozície, no na bývalého premiéra, ktorý sa zaslúžil o vytvorenie samostatného Slovenska, ste si vymysleli špeciálny spôsob trestu. Nielenže ho bolo treba predviesť na výsluch pod namierenými zbraňami, ale predtým mu bolo potrebné čo najviac poškodiť dom a podľa možnosti ohroziť zdravie tých, ktorí sa v dome nachádzali.
Pani poslankyňa povedala, že pred explóziou neboli žiadne iné pokusy o vniknutie do domu. Pred explóziou dokonca nebolo ani len varovanie pre ľudí, ktorí boli dnu. Bolo to úmyselné? Čo keby bol letiaci kus železa zasiahol niekoho v dome? A čo psychická ujma?
(Ruch v sále.)
Čo keby bola v čase prepadu prítomná vnučka bývalého pána predsedu vlády, ktorá sa bežne v dome zdržiavala?
Neviem si predstaviť, čo ste to za ľudia, keď sa po takom hrubom teroristickom útoku zo strany štátu rokuje až po pol roku o tomto prípade a dokonca za takýchto nehoráznych podmienok - zasa v noci. Možno ani neviete, že pán poslanec Husár - a možno vás to ani netrápi - od toho času musí nosiť strojček, pretože nepočuje. Mnohí z vás, myslím si, že to bol konkrétne pán Čarnogurský, povedali, že nás naučíte báť sa. Myslím si...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Husár. Pripraví sa pán poslanec Brňák.
Nech sa páči.
Poslanec S. Husár:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán generálny prokurátor,
vážené kolegyne, kolegovia,
je mi to trápne, že musím, už neviem ktoré nočné vystúpenie, začínať tým, že som unavený, spotený a mám teda aj primeranú zlosť, ale pravdepodobne si zvyknem a dúfam, že ma to prejde.
Chcem vo svojom vystúpení vzhľadom na to, že tu už bolo povedané mnohé a aj mojimi predrečníkmi položené niektoré otázky, odpovedať čiastočne aj na otázky, ktoré boli položené. A chcem hneď v úvode zdôrazniť, že i keď sa nie celkom stotožňujem alebo sa nestotožňujem so závermi v správe, i keď mám voči jej obsahu výhrady skoro rovnaké s pánom kolegom Gašparovičom, som pánu prokurátorovi za túto správu povďačný. Obsahuje mnohé neskreslené faktické údaje v chronológii, tak ako prebehli, a potvrdzuje mi a všetkým, ktorí ju pozorne prečítali, to, čo som si myslel dávno pred jej preštudovaním a čo mi táto správa vlastne len potvrdzuje.
Celá akcia Šaman, celá akcia Šaman a násilné vniknutie do obydlia Vladimíra Mečiara s cieľom jeho predvedenia skutočne nebolo ničím iným ako vopred pripravenou účelovou a politickou inscenáciou, v podstate záverečným dejstvom frašky rozohrávanej tri roky pod heslom "Naučíme Mečiara báť sa." Keď sa prvýkrát toto heslo objavilo na mítingu z úst pána Čarnogurského, stalo sa lajtmotívom všetkých stretnutí vtedajšej opozície. Avšak onedlho sa na Slovensku ozvalo aj druhé heslo: "Mečiara si nedáme." A toto sa ozývalo čoraz hlasnejšie, najmä po voľbách a politických perzekúciách, ktoré ste, vážené kolegyne a kolegovia z vládnej koalície, začali. Preto bolo potrebné naučiť sa báť nielen Mečiara, ale všetkých, ktorí otvárajú papuľu na jeho obhajobu. Preto bola podľa názoru koaličných stratégov akcia typu Šaman pre mečiarovské živly viac ako prepotrebná. Bolo potrebné ukázať silu, a to oficiálne prezentovali i predstavitelia vládnej moci pán predseda vlády, pán minister vnútra, ktorí hovorili jednoznačne: "Nesmieme ukázať, že sme slabí, nesmieme ukázať, že niekto nášmu zákonu nepodlieha." A, samozrejme, bolo treba ukázať i to, v čích rukách tá sila dnes je.
Ja tvrdím, že hlavným cieľom celej akcie bolo zastrašiť všetkých sympatizantov Mečiara a hnutia, utlmiť ich aktivity a vytlačiť HZDS z politického života na Slovensku. Tomuto cieľu boli prispôsobené a v súlade s tým aj volené všetky metódy a prostriedky na jeho dosiahnutie. Kritériá boli jasné a zrozumiteľné, čo najtvrdšie a najhlasnejšie, tak aby odstrašujúci príklad a varovanie dorazili v plnej sile až do Čadce a Čiernej nad Tisou.
Vážení priatelia, všetky tieto tvrdenia si dovolím podoprieť údajmi z tejto správy. Naplánovanie celej akcie je výsledkom dlhodobej, veľmi dlhodobej spolupráce, časti koaličného politického spektra s ministerstvom vnútra a Prezídiom Policajného zboru. Plán tejto akcie sa v hrubých obrysoch zrodil dávno pred 20. aprílom a konkrétne obrysy začal dostávať stupňujúcou sa medializáciou kauzy vyplatenia odmien členom vlády. Avšak vo vzťahu k osobe Vladimíra Mečiara bola táto kauza iba blinkérom, na ktorý sa mala chytiť veľká ryba v kauze únosu Michala Kováča ml. a sabotáže. Svedčí o tom napríklad i fakt, že po predvedení a výsluchu Vladimíra Mečiara v kauze odmien bola ihneď snaha vypočuť ho v ďalších závažných kauzách, hoci násilné vniknutie a predvedenie Vladimíra Mečiara bolo realizované výlučne na základe vzneseného obvinenia v kauze odmien.
Už som spomínal nástup cez mohutnú mediálnu kampaň, ktorá bola založená na skrytom či polootvorenom naznačovaní spoluúčasti Vladimíra Mečiara na únose Michala Kováča ml. a smrti Remiáša a súčasne na navršovaní ďalších káuz. Tak k nim pribudla kauza odmien. A čuduj sa, svete, po jeden a pol roku vládnutia v inventúrach, ktoré ste vykonali na ministerstvách, vo všetkých inštitúciách, sa odrazu v Slovenskej informačnej službe, v kuchárskej knihe, v ktorej pán Mitro listoval, náhodou našiel závažný dokument dokazujúci, že Ivan Lexa a spolu s ním Vladimír Mečiar sa mali dopustiť trestného činu sabotáže s cieľom demontáže ústavného systému, teda metóda úplne rovnaká ako v prípade Ivana Lexu, Gustáva Krajčiho či iného čelného predstaviteľa hnutia - najskôr vytvoriť obraz démona, muža zla, ktorý, kde šliapne, tam spácha trestný čin, a teda zaslúžene musí vzbudiť odpor každého slušného človeka, a potom sa pokúsiť mu niečo z toho prišiť. Veď aj statočný prokurátor či sudca je len človek, a nie vševidiaci a vševediaci a nemusí vždy dokázať rozlíšiť pravý dôkaz od nepravého, pravdivý od krivého.
Aby sa mohol naznačený scenár realizovať, boli potrební aj herci. A tu sa skutočne veľmi paradoxne ukazuje, že ďaleko dôležitejší ako producent a režisér boli herci hrajúci až epizódne úlohy. Z nich mnohí sa hereckého konkurzu nezúčastnili a celú akciu brali ako nepríjemnú pracovnú povinnosť, avšak mnohí išli v konkurze a následne aj na javisku vypľuť dušu od úsilia upriamiť pozornosť na svoju ochotu a talent. A v slepej snahe dopracovať sa k väčšej úlohe a hodnosti produkovali okrem chýb a hlúpostí aj nezákonnosti. Často nechápali zámer režiséra a mnohé kazili nadmernou usilovnosťou.
Veď dnes, priatelia, je už celému Slovensku jasné, že o doručenie predvolania Mečiarovi ako svedkovi nikdy v skutočnosti Policajnému zboru a vyšetrovateľovi nešlo. Jednoznačne to potvrdzuje aj epizóda s tzv. pokusom o doručenie v Slovenskej televízii. O tom, že Mečiar v televízii vystúpi, vedelo celé Slovensko najmenej týždeň pred jeho vystúpením, týždeň vedela o tom vyšetrovateľka, Policajný zbor, každý, kto potreboval. Za tejto situácie Mečiar prakticky, pokiaľ by bol vážny záujem mu v televízii predvolanie doručiť, nemal možnosti úniku. Následné rozprávky o tom, ako Mečiar zo štúdia rýchlo vybehol, ako slovenský Herkules vystupujúci pod krycím menom Kardoš vlastným telom zastavil policajtov a žurnalistov, a umožnil tak Mečiarovi uniknúť, vážení priatelia, sú pre mňa iba voľným pokračovaním večerníčkov pána ministra Pittnera, vysielaným pod názvami 10 hrobov a tak ďalej a tak ďalej.
Áno, bol to práve ten spomínaný pán minister Pittner, ktorý v príprave akcie Šaman spustil ďalšiu mediálnu kampaň a pustil do médií preukázateľnú a účelovú lož, lož o Mečiarovej mladej, neskúsenej a vyplašenej ochranke schopnej dopustiť sa, tak ako to opakovane zdôrazňoval, čohokoľvek i toho najnebezpečnejšieho, teda streľby. Niekoľko týždňov - mám z toho spracovaný presný monitoring, môžem ho poskytnúť -, niekoľko týždňov pri rôznych príležitostiach bola táto lož opakovaná. Prečo hovorím lož? Pretože pán minister vedel veľmi dobre, aká je pravda.
Ako sa uvádza v správe Generálnej prokuratúry na strane 9, nielen pozemok susediaci s Elektrou, ale aj budova stojaca na tomto pozemku patrí ministerstvu vnútra. Z tejto budovy je už 2 roky monitorovaná Elektra tak, že sú v nej spočítané ešte aj komáre nad bazénom, vážení priatelia. Pán minister teda vedel veľmi presne, čo a kto vnútri je. A v tejto oblasti, v oblasti ochranky Mečiara sa v Elektre nachádzalo to najkvalitnejšie a najlepšie, čo v tejto oblasti na Slovensku existuje, nie neskúsení a vyplašení bažanti, ale chlapi, ktorých tam pri zásahu i našli. Prečo teda pán minister vedome klamal? Pretože bolo potrebné včas pripraviť proti prítomným v Elektre atmosféru na vyprodukovanie hodnoverného ospravedlnenia v prípade použitia strelných zbraní proti prítomným v Elektre. To je môj jednoznačný a jediný záver.
Významná osobnosť slovenského verejného života, ktorú si mnohí z vás veľmi vážia, mi tesne po zásahu v Elektre okrem iného, pamätám si tieto slová doslovne, povedala: "Mečiar na rozdiel od Allendeho vedel, že pri troche šťastia a troche rozumu má reálnu šancu vyjsť z Elektry živý." Po triezvom zhodnotení všetkých za a proti so spomínaným pánom absolútne súhlasím. Mečiar mal dostatok rozumu a kúsok šťastia, a preto vyšiel z Elektry živý a živí sme z nej vyšli aj my ostatní.
Priznám sa, že aj keď mi to ide dosť ťažko cez hrdlo vďaka starým účtom, musím, ak chcem vyzerať aspoň trochu slušný človek, poďakovať. Hovorím možno za všetkých, ale prijmite to iba ako moje osobné poďakovanie, aby som si neosoboval právo, ktoré mi nebolo zverené, a preto hovorím za seba: Vďaka ti Markíza, vďaka pán redaktor i kameraman. Dnes viem, že ste boli našou životnou poistkou, svedkom a prekážkou a že i vašou zásluhou sa jeden z najtajnejších cieľov akcie Šaman nenaplnil.
Prečo takéto dramatické tvrdenia? Konečnú odpoveď musíte dať vy, pán generálny prokurátor, ale pred ňou by ste mali odpovedať sebe i nám na niekoľko predbežných otázok, teda ak dovolíte, na prvú otázku: Je zákonné, aby policajný orgán spracúval a pripravoval plán zabezpečenia osoby, proti ktorej nebolo vznesené obvinenie? Čítajte, vážení priatelia, spolu so mnou stranu 6 ods. 2: "Dňa 17. apríla 2000 pod spisovou značkou a tak ďalej bol spracovaný plán zabezpečenia a predvedenia Vladimíra Mečiara. Z neho vyplýva, že vyšetrovateľ proti nemu vzniesol obvinenie pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa" a tak ďalej a tak ďalej. Je tu opis priebehu zákroku: "Je potrebné vyčleniť 6 príslušníkov so služobnými zbraňami, motorové vozidlá, vrtuľník" a tak ďalej a tak ďalej. V ten istý deň 17. apríla riaditeľ OZÚ písomne požiadal prezidenta Policajného zboru o súhlas na použitie príslušníkov útvaru osobitného určenia.
Chcem, pán generálny prokurátor, poďakovať za to, že tieto chronologické informácie neboli zmanipulované, pretože ďalej sa píše: "18. apríla 2000 vyšetrovateľka vzniesla obvinenie proti Vladimírovi Mečiarovi za trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 a tak ďalej a požiadala OZÚ o predvedenie Mečiara podľa § 90 ods. 2 a 3 Trestného poriadku." Aj keď, samozrejme, očakávam vašu kvalifikovanú odpoveď, odpoviem si aj sám: Nebolo. Došlo k hrubému porušeniu zákonnosti. § 83 ods. 2 Trestného poriadku stanovuje, že vyšetrovateľ alebo policajný orgán môže vstúpiť do obydlia iných priestorov alebo na pozemok, iba ak bol vydaný príkaz na zatknutie alebo príkaz na dodanie do výkonu trestu odňatia slobody alebo ak treba predviesť tam sa zdržujúceho, podčiarkujem s výkričníkom, obvineného. V čase spracovania plánu zadržania Mečiar nebol obvinený. Zo strany policajných orgánov došlo k zneužitiu funkcie verejného činiteľa a k trestnému činu, ktorým sa pripravoval útok na osobnú slobodu a obydlie občana Slovenskej republiky.
Ak by sme uvažovali vo fikciách alebo chceli robiť z tohto šaškáreň, potom by sme mohli iba predpokladať, že riaditeľ odboru zvláštnych úloh a prezident Policajného zboru, ktorý sa aktívne do prípravy tohto plánu zapojili, boli jasnovidcami, ktorí cítili, vedeli a predpokladali, ako sa rozhodne a čo urobí nezávislý vyšetrovateľ, a preto mu iniciatívne chceli vyjsť v ústrety. Nevymyslel som si to ani neosočujem, čítajte správu.
Druhá otázka, pán generálny prokurátor: Bolo použitie špeciálnych donucovacích prostriedkov, teda výbušniny zákonné, ak jej použitie je zákonom viazané vždy na splnenie predpokladu, že ide o zaistenie bezpečnosti osôb a ochranu majetku? Už tu tá otázka odznela. O aké zaistenie bezpečnosti osôb alebo majetku išlo, koho? Ale ak dovolíte, odpoviem. Odpoviem opäť z tejto správy, ktorú sme dostali skutočne ako objektívnu správu. Na strane 8 v ods. 3 tejto správy sa píše: "Po príchode uvedenej jednotky bola takým istým spôsobom ako predchádzajúce výzvy použitá výzva s týmto obsahom," - prosím, sledujte ju - "Tu je polícia. Pán Vladimír Mečiar v zmysle zákona na základe žiadosti vyšetrovateľa som oprávnený vás ako obvineného predviesť pred vyšetrovateľa na vyšetrovací úkon. Z toho dôvodu vás vyzývam, aby ste sa okamžite tomuto úkonu podrobili, nekládli pasívny alebo aktívny odpor a vyšli z rodinného domu. Pokiaľ tak neurobíte do 5 minút, v súlade so zákonom budú použité všetky prostriedky na vniknutie do vášho domu vrátane zneškodnenia psov a použitia trhaviny na prekonanie vchodových dverí."
Vážení priatelia, policajný orgán bez obhliadky objektu, bez toho, aby zistil skutkový stav, vedel, že použije výbušninu, a použitím výbušniny sa Mečiarovi vyhrážal. To potvrdzuje okrem iného to, čo tvrdím od samého začiatku svojho vystúpenia: Scenár, scenár absolútny scenár.
A vyhlasujem zodpovedne pred pánom prokurátorom a vami všetkými, že informácia o zamknutých dverách na budove penziónu nie je pravdivá. Jedny dvere boli po celý čas otvorené a dokážem to svedeckými výpoveďami ďalších zúčastnených osôb v prípade potreby. Samozrejme, neboli to dvere pre hostí, ale dvere pre služobníctvo. Mečiar ani my sme nepovažovali tých ľudí, ktorí tam išli, za hostí. Tieto dvere, ktoré boli po celý čas otvorené, neboli preskúšané alebo boli preskúšané a to, že sú otvorené, bolo zatajené, aby výbušnina mohla byť použitá.
K primeranosti len toľko, vážené kolegyne, kolegovia, že ja presnou citáciou doplním pána kolegu Gašparoviča z posudku, ktorý bol v tejto veci vykonaný. Nebudem vás zdržiavať. Otázka číslo 4 je zaujať stanovisko, či mechanickými prostriedkami, ktoré mala zásahová jednotka k dispozícii, bolo možné prekonať prekážku brániacu vstupu do domu. Odpoveď je: Mechanickými prostriedkami, ktoré mala zásahová jednotka k dispozícii, bolo možné vyraziť vložku, resp. s použitím baranidla bolo možné rozbiť sklo. Áno, všetko to bolo možné, ale zároveň nemožné, pretože príkaz bol úplne iný. Strieľať sa muselo, pretože sa strieľať chcelo.
Prepáčte, pán prokurátor, ale musím vytknúť formálne nedostatky tejto správy, aspoň jednu zo strany 9. Postupne bolo policajtmi zistené, že všetky vchodové dvere sú zatvorené a zamknuté. Veliteľa zákroku mal informovať veliaci dôstojník jednotky o tom, že s prihliadnutím na existenciu plášťa a tak ďalej je do objektu možné vstúpiť len za použitia špeciálnych donucovacích prostriedkov. Informoval alebo mal informovať? Je to veľmi dôležité a veľmi podstatné nielen na posudzovanie zodpovednosti, ale aj postupu jednotlivých ľudí.
A za veľmi závažné považujem tvrdenie, ktoré sa nachádza v tejto časti správy, kde hovorí: "Ako aj vzhľadom na predchádzajúce poznatky bolo zistené, že do objektu možno vstúpiť len za použitia donucovacích prostriedkov." Kedy, preboha, polícia po vznesení obvinenia, po žiadosti z 18. o predvedení Mečiara mohla získať predchádzajúce poznatky o tom, aké je sklo na tejto vile a že sa cez toto sklo je nemožné do nej dostať, kedy?
Týmto sa chcem nakoniec dotknúť aj svojej vlastnej osoby. Bolo postupom voči poslancom Národnej rady, pán prokurátor, a postupom, ktorý bol voči nim zaujatý, dodržané ustanovenie § 8 ods. 1 zákona číslo 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore? Toto ustanovenie stanovuje, že pri vykonávaní služobnej činnosti je policajt povinný dbať na česť, vážnosť a dôstojnosť osoby i svoju vlastnú. Bolo dodržané, keď sme sa po identifikácii museli váľať v skle a v prachu, keď na požiadavku chorého kolegu Delingu, či si môže aspoň sadnúť, mu sopliak povedal, že mali ste sedieť doma za pecou, nemuseli ste sa tu teraz váľať? Ale my aj hlúpemu sopliakovi prepáčime.
Vážení kolegovia, už som to tu hovoril. Pri oveľa drobnejších a iných veciach ste sa domáhali svojej vážnosti a dôstojnosti ako poslanci Národnej rady, či to bolo na ministerstve kultúry alebo pri iných príležitostiach. Myslím si, že v tomto prípade, keď už voči ničomu inému, tak aspoň z kolegiality, z príslušnosti k tomuto stavu, v ktorom sa nachádzate, by ste v tomto prípade ústa mali otvoriť.
Vážený pán generálny prokurátor, prepáčte, že budem trochu osobný. Myslím si, že keď si odpoviete na tieto otázky, keď odpoviete na ďalšie otázky, ktoré veľmi dobre poznáte, ak ste čestný chlap, o čom nemám právo pochybovať, máte prevdepodobne len dve možnosti: alebo do toho praštiť, alebo praštiť s funkciou, ktorú vykonávate.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)