Poslanec L. Orosz:
Ďalej by sme mali hlasovať spoločne o bodoch 9, 22, 26, 32, 33, 34 a 53. A ešte, ak dovolíte, pozriem sa na bod 59, či sa o ňom dá hlasovať. Už sme o ňom hlasovali, takže s výnimkou bodu 59 o tých, ktoré som uviedol. Gestorský výbor odporúča tieto body neschváliť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, páni poslanci, počuli ste návrh, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 89 poslancov.
Za návrh hlasoval 1 poslanec.
Proti návrhu hlasovalo 83 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Konštatujem, že návrh sme neschválili.
Poslanec L. Orosz:
Teraz by sme mali hlasovať samostatne o bode 13. Gestorský výbor ho odporúča neschváliť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prezentujme sa a hlasujme o bode 13 zo spoločnej správy.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 90 poslancov.
Za návrh nehlasoval nikto.
Proti návrhu hlasovalo 85 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Návrh sme neschválili.
Poslanec L. Orosz:
Ďalej by sme mali hlasovať o bode 40. Gestorský výbor ho odporúča neschváliť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prezentujme sa a hlasujme.
Páni poslanci, hlasujeme o bode 40 zo spoločnej správy.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 88 poslancov.
Za návrh hlasoval 1 poslanec.
Proti návrhu hlasovalo 79 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Bod 40 zo spoločnej správy sme neschválili.
Poslanec L. Orosz:
Vrátime sa ešte k bodu 30. Gestorský výbor ho odporúča neschváliť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prezentujme sa a hlasujme o bode 30.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 90 poslancov.
Za návrh hlasoval 1 poslanec.
Proti návrhu hlasovalo 80 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.
Konštatujem, že bod 30 zo spoločnej správy sme neschválili.
Poslanec L. Orosz:
Ďalej budeme hlasovať o bode 41. Gestorský výbor ho odporúča neschváliť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 90 poslancov.
Za návrh nehlasoval nikto.
Proti návrhu hlasovalo 83 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Návrh sme neschválili.
Poslanec L. Orosz:
Ďalej by sme mali hlasovať o bode 43. Gestorský výbor ho odporúča neschváliť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Hlasujeme o bode 43 zo spoločnej správy.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 90 poslancov.
Za návrh hlasoval 1 poslanec.
Proti návrhu hlasovalo 82 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Bod 45 zo spoločnej správy sme neschválili.
Poslanec L. Orosz:
Ďalej by sme mali hlasovať o bode 48. Gestorský výbor ho odporúča neschváliť, i keď chcem upozorniť na to, že neprešiel bod 47.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Hlasujeme o bode zo spoločnej správy.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 77 poslancov.
Za návrh hlasovalo 5 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Nehlasovalo 8 poslancov.
Bod 48 zo spoločnej správy sme neschválili.
Poslanec L. Orosz:
Ďalej by sme mali hlasovať o bode 49. Odporúčanie gestorského výboru bolo neschváliť ho, prirodzene, s vedomím, že bod 47 prejde.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán spoločný spravodajca, ešte raz.
Poslanec L. Orosz:
Odporúčanie gestorského výboru k tomuto bodu bolo neschváliť ho, prirodzene, za predpokladu, že prejde bod 47, a ten neprešiel.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 85 poslancov.
Za návrh hlasovalo 12 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.
Nehlasovalo 8 poslancov.
Konštatujem, že uvedený bod zo spoločnej správy sme neschválili.
Poslanec L. Orosz:
Ešte nám zostáva hlasovať o bode 10. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prezentujme sa a hlasujme o bode 10 zo spoločnej správy.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 90 poslancov.
Za návrh hlasovalo 42 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 37 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Bod 10 zo spoločnej správy sme neschválili.
Pán spoločný spravodajca, uveďte ďalší návrh.
Poslanec L. Orosz:
To sú všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré vzišli zo spoločnej správy a v rozprave.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Brocka dal ešte návrhy.
Poslanec L. Orosz:
Tie boli zahrnuté do samostatných hlasovaní.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pekne.
Pani poslankyne, páni poslanci, tým sme všetky hlasovania o jednotlivých bodoch zo spoločnej správy, ako aj o návrhoch, ktoré vzišli z rozpravy, odhlasovali.
Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, aký má ďalší návrh na postup pri prerokúvaní tohto návrhu zákona.
Poslanec L. Orosz:
Pán podpredseda, mám splnomocnenie na to, aby sme mohli prikročiť k tretiemu čítaniu. Vzhľadom na hlasovanie by som považoval za vhodné minimálne na hodinu prerušiť, teda nepristúpiť k tretiemu čítaniu, až o hodinu, kým si prejdeme pozmeňujúce návrhy, aby nevyšiel zmätok z tretieho čítania.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Páni poslanci, treba rešpektovať stanovisko pána spoločného spravodajcu aj vzhľadom na množstvo schválených, resp. neschválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k tomuto návrhu zákona.
Odporúčam preto, aby sme teraz prerokovali správu o bezpečnostnej situácii, správu poslanca Národnej rady Roberta Fica o postavení obetí trestných činov a správu o činnosti súkromných bezpečnostných služieb za rok 1999, a po sérii týchto troch bodov programu, ktoré súvisia s bezpečnosťou štátu, by sme pristúpili k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Predpokladám, že tieto body budeme prerokúvať hodinu, teda prosil by som všetkých poslancov, aby o 17.00 hodine boli prítomní v rokovacej sále. Budeme hlasovať o návrhu zákona o slobodnom prístupe k informáciám ako o celku.
Teraz pán minister spravodlivosti uvedie
správu o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike za rok 1999,
ktorú ste dostali ako tlač 550.
Prosím pána ministra, aby z poverenia vlády uvedenú správu uviedol.
Pán minister, máte slovo.
Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
správa o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike za minulý rok sa predkladá na dnešné rokovanie na základe schváleného programu rokovania schôdze Národnej rady. Materiál hodnotí stav a vývoj bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike v uplynulom roku, pričom dôraz kladie na hodnotenie postupu v riešení ekonomickej a finančnej kriminality organizovaného zločinu a problematiky vyšetrovania trestnej činnosti.
Tu by som chcel podotknúť, že rok 1999 sa niesol v znamení vytýčenia nových koncepčných smerov a v ich postupnej realizácii v činnosti rezortu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Po roku môžeme konštatovať, že sa podarilo naštartovať pozitívne trendy v riešení kriminality. Svedčí o tom aj postupné prelomenie bariéry nedôvery občanov v schopnosť Policajného zboru riešiť kriminalitu. V priebehu hodnoteného obdobia bolo Policajným zborom rozložených 13 organizovaných skupín a ďalších 26 skupín organizovaného zločinu je pod kontrolou Policajného zboru.
Úspechy boli zaznamenané v odhaľovaní a dokumentovaní organizovaných foriem majetkovej kriminality a mravnostnej kriminality. Bol dosiahnutý celý rad úspechov v odhaľovaní organizovaných foriem latentnej ekonomickej kriminality a násilnej kriminality. Na základe poznania, že organizovaný zločin si musí nejakým spôsobom legalizovať získané finančné prostriedky, ktoré potom reinvestuje jednak do spáchania trestnej činnosti, ale aj do legálnych podnikateľských aktivít, pristúpili sme k opatreniam, ktoré eliminujú a zamedzujú prístup takto nadobudnutých finančných prostriedkov do legálnych foriem podnikania.
Základným nástrojom pôsobenia Policajného zboru v tejto oblasti je komplexný program boja proti zločinnosti, ktorý bol v hodnotenom období prerokovaný v Národnej rade. O nutnosti komplexného a koordinovaného postupu všetkých rezortov v boji proti zločinnosti svedčí vývoj kriminality v spoločnosti, ale aj skúsenosti a postoje zahraničia. Tento koncepčný zámer potvrdzuje aj prijatie Národného programu boja proti drogám tu v Národnej rade. Policajný zbor a jeho Národná protidrogová jednotka pod koordináciou Výboru ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog vykonáva aktivity nielen na vnútroštátnej, ale aj na medzinárodnej drogovej scéne, čo je vysoko pozitívne hodnotené zástupcami Európskej únie.
V hodnotenom období bol položený dôraz na aktívne využívanie prostriedkov kriminálneho spravodajstva v záujmovom prostredí, predovšetkým inštitútu agent, na aplikáciu inštitútov ohrozeného svedka a chráneného svedka. Po nadobudnutí účinnosti novely Trestného zákona v septembri minulého roku boli nielen dokumentované, ale aj objasnené prípady novej skutkovej podstaty trestného činu hrubého nátlaku a nových podvodných konaní. Prijatými koordinovanými opatreniami na medzinárodnej úrovni, ale aj v samotnej činnosti Policajného zboru sa podarilo zvýšiť účinnosť ochrany štátnej hranice a vytvoriť podmienky na realizáciu koncepcie služby hraničnej a cudzineckej polície v perspektíve zapojenia Slovenskej republiky medzi štáty Shengenskej dohody, tzv. Ochrany vonkajšej hranice Európskej únie.
Policajný zbor napriek pretrvávajúcemu nárastu násilia, latentných foriem kriminality a nízkeho právneho vedomia spoločnosti eliminuje tento vývoj, čo sa po prvýkrát od roku 1990 prejavilo v prekročení 50-percentnej hranice objasnenosti celkovej kriminality.
Z obsahu správy je zrejmé, že naďalej pretrvávajúcim problémom spoločnosti je kriminalita mládeže. Ako nový fenomén, ktorý rezonuje v spoločnosti, sa v priebehu roka kryštalizoval spôsob riešenia všetkých foriem rasizmu, rasovej neznášanlivosti a prejavov extrémizmu. Na tieto problémy rezort Ministerstva vnútra Slovenskej republiky upozorňuje už viac rokov. Aj keď realizujeme niektoré vlastné preventívne aktivity všeobecného aj špeciálneho charakteru, nevyhýbame sa spolupráci s príslušnými orgánmi štátnej správy, samosprávy, ale aj s organizáciami a fondmi tretieho sektora. Ako príklad je možné uviesť spoluprácu s Ministerstvom školstva Slovenskej republiky, splnomocnencom vlády Slovenskej republiky na riešenie problémov rómskej národnostnej menšiny, ale aj záujmové združenia občanov afroslovenských manželstiev Zebra.
V priebehu prerokúvania správy o bezpečnostnej situácii za rok 1999 sa rozprúdila živá diskusia vo výboroch Národnej rady práve o týchto problémoch. Preto mi dovoľte, aby som prostredníctvom niekoľkých faktov poukázal na zložitosť a obtiažnosť riešenia týchto problémov, za ktoré Policajný zbor ako represívna zložka správy štátu nemôže niesť zodpovednosť. Tieto problémy nie sú problémami Policajného zboru, ale celej spoločnosti. Prekvapili ma výhrady zástupcov záujmového združenia afroslovenských rodín Zebra a predstaviteľov jednej z rómskych politických strán, ktorí sa snažili všetku ťarchu zodpovednosti za prejavy rasovej neznášanlivosti a intolerancie v spoločnosti preniesť na Policajný zbor.
Tu je nutné dodať, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a Policajný zbor dlhodobo spolupracuje nielen na regionálnej, ale aj centrálnej úrovni štátnej správy s rozdrobenými a nejednotnými záujmovými skupinami rómskej národnostnej menšiny so snahou prispieť k riešeniu tohto celospoločenského problému. Obdobná spolupráca a dôvera bola budovaná Prezídiom Policajného zboru aj s uvedeným združením Zebra. Preto považujeme uvedené výhrady za neadekvátne budovanému ovzdušiu dôvery a spolupráce s Policajným zborom.
Na druhej strane však nutné je dodať, že v našej spoločnosti sa začínajú udomácňovať aj rasovo motivované trestné činy. Na základe doterajšieho poznania možno konštatovať, že prejavy rasovo motivovaných trestných činov sú dôsledkom diferencovania spoločnosti a jej sociálno-ekonomického vrstvenia nielen podľa ekonomických, sociálnych, ale aj etnických aspektov. V súvislosti s procesom transformácie našej spoločnosti sa vytvoril priestor aj na takýto druh trestnej činnosti. Najvyšší počet spáchaných trestných činov s rasovým motívom bol zaevidovaný v roku 1996, keď ich bolo zistených 31, z nich bolo 18 objasnených, to je 58 %.
V posledných rokoch je vývoj trestných činov s rasovým motívom stabilizovaný. Ich rozsah a spoločenská nebezpečnosť nedosahuje takú úroveň ako v niektorých okolitých štátoch. Pri rasovo motivovaných trestných činoch s použitím fyzického násilia sú zväčša poškodenými osobami občania rómskeho pôvodu. Prípady xenofóbie, rasovej neznášanlivosti sú však zamerané aj na antropologicky odlišné rasy, pričom výraznejšie sú útoky na africké a ázijské typy osôb. Napriek nevýraznému objemu rasovo motivovaných trestných činov je zo strany Policajného zboru tomuto problému venovaná zvýšená pozornosť už viac rokov. Policajný zbor hľadá cesty a postupy, ako efektívne riešiť tento problém, ktorý sa perspektívne otvára rastúcou migračnou vlnou a pretváraním spoločnosti na multietnickú.
Viac ako polovica týchto trestných činov nemá charakter fyzického násilia, ale ide hlavne o hanobenie národa, rasy a presvedčenia (§ 198 Trestného zákona), podnecovanie k národnostnej a rasovej neznášanlivosti (§ 198a Trestného zákona) a podporu a propagáciu hnutí smerujúcich k potlačeniu práv a slobôd občanov (§ 260 a § 261 Trestného zákona. Tu ide aj o poškodzovanie majetku Židovskej náboženskej obce, znehodnocovanie budov, náhrobných kameňov, pomníkov a podobne hanobiacimi nápismi.
Priebežným analyzovaním stavu je preukázané, že najkritickejšími miestami rasovo motivovaných útokov sú mestá Prievidza a Bratislava. V minulosti do popredia vystupovalo aj mesto Žarnovica. V Prievidzi dochádzalo k fyzickým stretom medzi príslušníkmi hnutia Skinheads a občanmi rómskej národnosti alebo členmi hnutia Antifa. V Bratislave sa tento problém prejavil hlavne v tomto roku útokmi na zahraničných študentov a, čo je závažnejšie, v jednom prípade aj na pracovníka zahraničnej diplomatickej misie. Na ostatnom území Slovenskej republiky neboli zaznamenané stabilne sa opakujúce rasovo motivované útoky.
Podľa poznatkov Policajného zboru je možné rozdeliť ich páchateľov do viacerých skupín. Najnebezpečnejšou skupinou sú osoby dospelé, prívrženci hnutia Skinheads, organizátori a jeho ideoví predstavitelia, ktorí stoja v pozadí páchania tejto trestnej činnosti. Práve títo organizujú stretnutia a vydávajú časopisy s ideovým zameraním na etnickú a rasovú neznášanlivosť.
V priebehu posledných dvoch rokov boli Policajným zborom vykonané opatrenia na zmapovanie jednotlivcov a skupín na celom území štátu. Analýzou operatívnej situácie bolo zistené, že ťažiskovým problémom v oblasti rasovo motivovaných činov a šírenia xenofóbie je etablovanie a pôsobenie zoskupenia ľudí Laytpower na území štátu. Prívrženci hnutia Skinheads sú iba jednou zo súčastí tohto nelegálneho zoskupenia. Jeho činnosť je zatiaľ roztrieštená a nekoordinovaná. Jednotlivé skupiny sa síce ku zoskupeniu hlásia, ale konajú rozdielne. Vyprofilované sú tri názorové vetvy. Nacionalisticky orientovaná vetva je najvýznamnejšia a inklinuje k myšlienkam vojnového slovenského štátu. Rasistická vetva je najpočetnejšia s prevažne mladistvými sympatizantmi vyznávajúcimi klasický rasizmus. Radikálna vetva vyznáva fašizmus a neonacizmus. Spoločným znakom všetkých je nenávisť voči Rómom.
V súčasnosti v 8 zmapovaných skupinách je Policajným zborom registrovaných asi 600 prívržencov. Odhady o počte sympatizantov a osôb inklinujúcich k týmto hnutiam sa značne líšia. Predpokladá sa, že na území štátu ide približne o 5 tisíc takýchto osôb. Policajným zborom sú zmapované miesta ich pravidelných stretnutí. V rámci operatívnopátracej činnosti príslušníci Policajného zboru pravidelne monitorujú tieto skupiny a jednotlivcov. Získané poznatky sú vyhodnocované a sú prijímané konkrétne opatrenia preventívneho, prípadne represívneho charakteru, rozkladné opatrenia, zvýšený výkon uniformovaných zložiek polície, podnet na administratívny zákaz zhromaždenia a podobne.
Ako príklad možno uviesť spomienkové stretnutie približne 200 prívržencov hnutia Skinheads na mestskom cintoríne v Prievidzi 21. augusta 1999 pri príležitosti výročia smrti Jaroslava Bahnu. Prijatými opatreniami zo strany Policajného zboru bol eliminovaný akýkoľvek rasovo motivovaný konflikt. Tu sa však ponúka otázka, prečo Policajný zbor nedokáže eliminovať tieto útoky v bežnom živote.
Policajný zbor môže ovplyvniť hlavne organizované a pripravované akcie záujmových skupín, ktoré môžu vyústiť do rasových konfliktov. Zo strany Policajného zboru je však veľmi obtiažne eliminovanie individuálnych rasových útokov, resp. útokov malých skupín páchateľov z radov hnutia Skinheads. Tieto sa zväčša udejú na verejnosti i v prostriedkoch mestskej hromadnej dopravy, náhle a s krátkym časom útoku voči poškodenému. Tieto útoky je obtiažne ovplyvniť aj občanmi alebo im úplne zabrániť.
Práve obava z prenesenia útoku páchateľov na vlastnú osobu, zložitosť právnej ochrany občana pri vstupe do riešenia konfliktu, ale aj obava z možnej odvety bráni občanom svedčiť pri takýchto útokoch, je využívaná prívržencami tohto hnutia. V takomto prostredí sa cítia bezpeční, istí svojou nepostihnuteľnosťou a anonymitou.
Na území hlavného mesta Slovenska Bratislavy však bolo zaznamenaných viac prípadov ublíženia na zdraví cudzincom a občanom rómskej národnosti, u ktorých nebol preukázaný rasový motív alebo útok skupiny Skinheads. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Policajný zbor pri takýchto skutkoch s podozrením na rasovú motiváciu dôkladne skúma a preveruje všetky súvislosti. Pri preukázaní rasového motívu je kvalite policajného preverovania a vyšetrovania venovaná zvýšená pozornosť, čo je v konečnom dôsledku s preventívnym cieľom prezentované verejnosti v hromadných oznamovacích prostriedkoch.
Vzhľadom na to, že rasovo motivované útoky začali byť citlivým problémom našej spoločnosti, boli a priebežne sú prijímané opatrenia na ich obmedzenie. Podľa potreby a vývoja bezpečnostnej situácie sa orientuje výkon hliadkovej a obchôdzkovej služby do najkritickejších obvodov miest a obcí. V prípade zistenia konkrétnych poznatkov k zmene bezpečnostnej situácie v miestach koncentrácie väčšieho počtu Rómov je tomuto miestu zo strany Policajného zboru venovaná zvýšená pozornosť. Príkladom je obdobie vyplácania sociálnych dávok, keď je vyššie riziko vzniku konfliktov medzi Rómami pod vplyvom alkoholu a ostatnými občanmi, prijímanie opatrení na hraničných prechodoch na zabránenie vstupu cudzincov, prívržencov hnutia Skinheads na územie republiky, resp. monitoring ich pohybu vo vnútrozemí.
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky už v minulosti reagovalo na zhoršenú situáciu v spolunažívaní Rómov a majoritnej spoločnosti v okrese Prievidza, kde vo zvýšenej miere dochádzalo k takýmto konfliktom, a posilnilo uvedené okresné riaditeľstvo Policajného zboru o 20 policajtov. Okrem neho boli tiež posilnené okresy v južnej časti Slovenska. Pri príprave novej organizačnej štruktúry územných útvarov Policajného zboru k 1. septembru 1999 boli zohľadňované základné kritériá cez stav bezpečnostnej situácie v regióne, stav verejného poriadku a bezpečnosti cestnej premávky. To znamená, že do úvahy boli brané aj možné riziká vzniku výraznejších rasových konfliktov.
Ďalšie opatrenia sú súčasťou interného nariadenia prezidenta Policajného zboru, ktorým sa upravuje systém práce Policajného zboru na úseku trestnej činnosti mládeže a trestnej činnosti páchanej na mládeži. Tým sa vyčlenili na všetkých organizačných stupňoch útvarov Policajného zboru, na pracoviskách kriminálnej polície, miesta pracovníkov pre prácu s mládežou. Ich činnosť je zameraná na odhaľovanie trestnej činnosti páchanej mládežou vrátane extrémizmu. Toto nariadenie komplexne rieši problematiku mládeže, ako i súčinnostné väzby na ďalšie mimorezortné subjekty podieľajúce sa na práci s mládežou. Ak mládež nebude spoločnosťou správne podchytená v pripravovanom zákone o mládeži, nebude dostatočný priestor na jej pozitívne orientovanú činnosť, je možné v najbližších rokoch očakávať jej masovú radikalizáciu, či už pravicovej alebo ľavicovej orientácie.
Veľa zla v orientácii mládeže v predchádzajúcich rokoch spôsobili médiá. Preto považujeme za nutné upozorniť predovšetkým na narastajúci počet prívržencov hnutia Skinheads a ich radikalizáciu voči spoločnosti. Touto otázkou sa zaoberala aj vláda Slovenskej republiky, ktorá prijala stratégiu vlády na riešenie problémov rómskej národnostnej menšiny a súbor opatrení na jej realizáciu - prvá etapa.
V poslednom období sa zintenzívnila aj medzinárodná spolupráca s policajnými orgánmi susedných štátov v boji s extrémizmom. Táto sa úspešne rozvíja najmä s Českou republikou v rámci prihraničných stretnutí konaných jedenkrát štvrťročne. Na týchto stretnutiach dochádza k výmene informácií o pohybe členov hnutia Skinheads a nimi pripravovaných zrazoch s cieľom predchádzať a zabraňovať situáciám, ktoré by mohli viesť k porušovaniu verejného poriadku, škodám na majetku a podobne. Príkladom tejto medzinárodnej spolupráce je spoločné rozpracovanie rozsiahlej trestnej činnosti s rasovým motívom v Českej republike - České Budějovice, kde páchatelia mali kontakty aj na Slovensku.
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
ako ďalší z problémov, ktorý rezonoval na prerokúvaní jednotlivých výborov Národnej rady Slovenskej republiky, je sociálne postavenie Rómov a ich následná protispoločenská činnosť. Táto je determinovaná nedostatkom pracovných príležitostí nielen majoritnej spoločnosti. S poklesom pracovných príležitostí narastá aj sociálne napätie. Absencia možnosti získania zamestnania najmä v okresoch so zvýšeným počtom Rómov a zníženými možnosťami pracovných príležitostí spôsobila i zvýšenie protispoločenskej aktivity Rómov, ktorá vyúsťuje aj do trestnej činnosti. Rómovia figurovali ako poškodení v 646 trestných činoch, z ktorých však takmer v troch štvrtinách prípadov boli páchateľmi útokov Rómovia.
Ďalším problémom, ktorý charakterizuje rok 1999, je problém nelegálnej migrácie. Je možné konštatovať, že nastal výrazný presun migračných prúdov z ostatných úsekov štátnej hranice na štátnu hranicu s Ukrajinou. Za hodnotené obdobie na tzv. zelenej hranici bolo riešených celkom 7 801 nelegálnych migrantov. V porovnaní s rovnakým obdobím roku 1998 bol síce zaznamenaný mierny pokles, o 435 osôb, ale výrazne vzrástol počet riešených migrantov na ukrajinskej štátnej hranici - nárast do 1 276 osôb -, čo sa následne prejavilo na štátnej hranici s Rakúskom - nárast o 861 osôb. Ostatné úseky štátnej hranice zaznamenali výrazný pokles, s Českou republikou o 1 821 osôb, s Maďarskom o 684 osôb.
V nadväznosti na bezpečnostnú situáciu na štátnej hranici sa objavujú otázky, či v súčasných ekonomických podmienkach štátu by nebolo vhodné riešiť tento problém presunom časti nevyužitých vojenských kapacít. Je faktom, že ochranu 1 km štátnej hranice Slovenskej republiky v súčasnosti vykonáva prepočítane 0,54 policajta a ak započítame do síl hraničnej a cudzineckej polície počty vojakov základnej služby, útvaru vojsk hraničnej polície, tento údaj sa zvyšuje na 0,7 policajta. Je to však neporovnateľne menej ako v susedných štátoch. V Českej republike pripadá na 1 km štátnej hranice 1,82 policajta. V Maďarsku je v rámci asociovaných krajín najlepšia, keďže na jeden km štátnej hranice pripadá 2,8 policajta. V štátoch Európskej únie na jeden km štátnej hranice pripadajú v priemere 3 policajti.
Národný program pre prijatie acquis communautaire zaviazal Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky vypracovať koncepciu služby hraničnej a cudzineckej polície v perspektíve zapojenia Slovenskej republiky medzi štáty Schengenskej dohody. Z prijatej koncepcie vyplýva, že posilňovanie štátnej hranice vojakmi Armády Slovenskej republiky je nezlučiteľné so Schengenským dohovorom a Národným programom pre prijatie acquis communautaire, nie je nezlučiteľné, ba práve naopak, vojaci základnej služby vykonávajúci službu na štátnej hranici budú postupne presunutí do pôsobnosti Armády Slovenskej republiky.
Ďalším problémom, ktorý bol zvýraznený aj na rokovaniach výborov Národnej rady Slovenskej republiky, je riešenie otázok celoživotného vzdelávania príslušníkov Policajného zboru. Tento problém sa snaží riešiť aj na tejto schôdzi, už riešil vlastne návrh novely zákona číslo 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru predložený skupinou poslancov.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
chcem vysloviť presvedčenie, že aj tento rok bude pre nás nemenej úspešný. Za vašej podpory, ale aj podpory ostatných štátnych orgánov budeme môcť o rok konštatovať, že bezpečnostná situácia v Slovenskej republike je stabilizovaná a naši občania majú vyšší počet bezpečia ako v súčasnosti.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu ministrovi.
Teraz prosím povereného člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť pána predsedu výboru Vladimíra Palka, aby podal správu o výsledku prerokovania tohto materiálu vo výboroch.
Pán predseda, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec V. Palko:
Vážený pán podpredseda,
vážený pán minister,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi oboznámiť vás so správou o výsledku prerokovania správy o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike za rok 1999 vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 576 pridelil správu o bezpečnostnej situácii na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti.
Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť pripraviť na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky uvedenú správu prerokovali v stanovenom termíne. Zobrali ju na vedomie a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vziať uvedenú správu na vedomie.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zobrať správu na vedomie s týmito pripomienkami:
1. Venovať zvýšenú pozornosť odbornej príprave zložiek Policajného zboru zaoberajúcich sa vyšetrovaním zložitých prípadov ekonomickej kriminality.
2. Medzi hlavné priority zaradiť i boj proti drogovej a mravnostnej kriminalite.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky prijať návrh uznesenia, ktoré je prílohou tejto správy.
Pán predsedajúci, prosím vás, aby ste otvorili rozpravu.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi a žiadam ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.
Vzhľadom na to, že podľa odporúčania Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky by sme mali zlúčiť rozpravu s ďalším bodom, ktorý predkladá pán poslanec Fico a ktorým je
správa poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica o postavení obetí trestných činov na Slovensku,
odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky, aby sme to urobili. Pýtam sa, či je súhlas s takýmto postupom. Je. Ďakujem pekne.
Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec R. Fico:
Vážené dámy a páni,
dovoľte mi, aby som vám v krátkosti predložil správu o postavení obetí trestných činov na Slovensku. Tento materiál sa dostáva na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky po tom, čo bol prerokovaný v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky a vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti.
Dôvodom, prečo sa má Národná rada Slovenskej republiky zaoberať touto špecifickou skupinou ľudí, je to, že od roku 1989, keď sa do Národnej rady Slovenskej republiky predkladajú správy o bezpečnostnej situácii alebo správy o dodržiavaní zákonnosti zo strany Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, sa ani raz tieto správy nevenovali do nejakých väčších detailov postaveniu obetí trestnej činnosti.
Ak sa aj v správe o bezpečnostnej situácii za rok 1999 konštatuje, že bolo evidovaných takmer 100 tisíc trestných činov, správa už nejde ďalej a nehovorí o tom, čo sú obete, akým spôsobom boli poškodené ich práva a čo môžeme urobiť, aby sa viacej obeťami trestnej činnosti nestali.
Správa o postavení obetí trestných činov na Slovensku nie je napísaná na zelenom stole. Je výsledkom určitého prieskumu, ktorý bol urobený v teréne medzi orgánmi činnými v trestnom konaní, ako aj osobných poznatkov autorov tejto správy, či už priamo zo zastupovania obetí v súdnom konaní alebo skúsenosti z poskytovania inej pomoci technického, finančného charakteru.
Základný záver, ktorý správa prináša, je, že obetiam trestnej činnosti ani zďaleka nie je venovaná taká pozornosť, akú by si zaslúžili. Práve naopak, obeť trestného činu je dnes úplne na okraji záujmu a jej práva sa zväčša iba deklarujú. Podstatne viac pozornosti sa venuje právam a postaveniu páchateľov trestnej činnosti. Ak si zoberieme existujúcu právnu úpravu, či už ide o Trestný poriadok alebo zákon o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi, môžeme zistiť, že táto právna úprava je v celku vyhovujúca. Otázne je, do akej miery orgány činné v trestnom konaní priamo v praxi aplikujú príslušné ustanovenia, z ktorých niektoré naozaj sú veľmi moderné a majú európsku úroveň.
Ja by som spomenul napríklad právo na podanie návrhu na zaistenie nároku poškodeného na majetku obvineného alebo ďalšie práva, ktoré z hľadiska Európy sú naozaj nadštandardné, ale zatiaľ všetky výskumy ukazujú, že tieto práva sa v praxi vôbec neaplikujú a že poškodení veľakrát ani nevedia, že takýmito právami disponujú.
Správa v krátkosti reaguje aj na prvý rok aplikácie zákona o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi. Všetci si pamätáme diskusiu v parlamente, keď som tento návrh zákona predkladal, keď bolo niekoľko pochybností o tom, aký dosah bude mať tento zákon na štátny rozpočet. Môžem povedať, že za jeden rok boli v podstate odškodnené iba tri obete trestnej činnosti a celková výška odškodnenia nepresiahla dohromady 26 tisíc korún. Ide naozaj o zanedbateľnú sumu, ak si zoberieme, že napríklad vo Veľkej Británii v roku 1997 vyplatili len na štátnom odškodnení viac ako 700 miliónov anglických libier, čo je 49 mld. Sk.
Z prieskumu, ktorý sme urobili medzi orgánmi činnými v trestnom konaní, vyplývajú veľmi závažné skutočnosti. Vyplýva najmä to, že obete na Slovensku sú aj naďalej konfrontované s negatívnym javom, ktorý nazývame sekundárna viktimizácia, to znamená, že sa opätovne stretávajú s páchateľom trestnej činnosti či už v priestoroch orgánov činných v trestnom konaní alebo pri iných príležitostiach. Závažná je skutočnosť, že v žiadnej z budov orgánov činných v trestnom konaní, či ide o budovy vyšetrovateľov, policajných orgánov, prokuratúry alebo súdov, neexistujú osobitné priestory, čakacie priestory pre obete trestnej činnosti, kde by mohli v pokoji vyčkať na úkon, ktorý musia urobiť. Zväčša dochádza k situácii, keď páchateľ a obeť opätovne sa stretávajú a orgány činné v trestnom konaní potvrdili niekoľko prípadov, či už verbálnych konfliktov, dokonca bol aj prípad, keď došlo priamo k napadnutiu obete trestného činu za to, že sa odvážila poskytnúť informácie.
Správa venuje v krátkosti pozornosť aj tretiemu sektoru. Zdá sa, že tretí sektor prevzal bez zvyšku úlohu štátu v oblasti pomoci obetiam trestnej činnosti. Prax vo vyspelých krajinách Európy je taká, že štát podporuje tretí sektor, aby tieto úlohy pri pomoci obetiam trestnej činnosti preberal, a vytvára všetky ekonomické podmienky na tieto záujmy, ktoré sú naozaj veľmi dôležité.
Pokiaľ ide o Slovenskú republiku, pôsobia tu iba dve mimovládne inštitúcie, a to je Stredisko pre obete trestných činov a Občianske združenie a poradňa Pomoc obetiam, ktoré však nie sú ani len podporované zo štátneho rozpočtu a finančné prostriedky si museli získať rôznymi spôsobmi, v jednom prípade dokonca grantom zo zahraničia.
Správa obsahuje krátku komparatívnu štúdiu, pokiaľ ide o postavenie obetí trestnej činnosti v krajinách, ako je Anglicko, Holandsko, Fínsko, Česká republika a ďalšie a ďalšie, z ktorých jasne vyplýva, že Slovenská republika je veľmi ďaleko, pokiaľ ide o štandard poskytovaných práv, za týmito krajinami. Je pozoruhodné a ťažko pochopiteľné, prečo napríklad Slovenská republika doteraz nepristúpila k Európskemu dohovoru o kompenzácii obetí násilných trestných činov. Aby sme to vyvážili, je návrh, aby sme do novelizácie Ústavy Slovenskej republiky zakotvili osobitné ústavné právo obetí na štátne odškodnenie tam, kde zlyhá páchateľ alebo iný zdroj. Toto by predsa len viac priblížilo Slovensko k medzinárodným záväzkom, ktoré by na seba mohlo prevziať pri podpísaní a ratifikácii tohto európskeho dohovoru z roku 1983.
Na záver správa prináša celý rad odporúčaní legislatívneho charakteru a inštitucionálneho alebo iného ako legislatívneho charakteru. Tieto odporúčania sa týkajú napríklad zlepšenia postavenia poškodeného v rámci Trestného poriadku, reagujú na niektoré praktické nedostatky, s ktorými sa stretávame pri zastupovaní obetí priamo v súdnom konaní, rovnako odporúčania iného ako legislatívneho charakteru, najmä nabádajú na to, aby hlavne v slovenskom súdnictve, v budovách slovenských súdov sa vytvárali postupne pri uvedomení si všetkých ekonomických problémov aspoň čakacie priestory, kde budú oddelení a znemožní sa priamy kontakt poškodený - páchateľ.
Pokiaľ ide o ďalšie návrhy, tak sa navrhuje napríklad aj to, aby sme zdokonalili štatistické sledovanie obetí trestnej činnosti. Ak si dnes zoberieme štatistické listy tzv. "téčka", teda trestné listy v trestnom konaní, tak okrem pohlavia obete a trestného činu, ktorým bola obeti spôsobená škoda, vlastne nič viac o obetiach nevieme. Nevieme, do akej miery si uplatňujú nárok na náhradu škody, do akej miery si uplatňujú ďalšie významné práva, ktoré sú zakotvené v Trestnom poriadku. Domnievam sa, že situácia je dnes taká zlá v oblasti poskytovania pomoci obetiam trestnej činnosti, že by stálo za to, aby sa tieto odporúčania vzali do úvahy, aby si ich niekto v budúcnosti aj všimol.
Vážené dámy a páni, správa o postavení obetí trestných činov na Slovensku bola prerokovaná, ako som povedal, v ústavnoprávnom výbore s tým, že ústavnoprávny výbor ju schválil. Súčasne, ak mám dobrú informáciu, rovnako prerokoval túto správu aj výbor pre ľudské práva a národnosti, nepoznám už presný záver, nechcem zavádzať, ale keďže k tomuto bodu nie je osobitný spravodajca, navrhujem, aby sme použili ako návrh na hlasovanie návrh, ktorý je na prvej stránke tejto správy, kde je návrh uznesenia, že Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje správu o postavení obetí trestných činov na Slovensku.
Z mojej strany je to všetko, ďakujem pekne.