Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa Aibeková, po nej pán poslanec Gajdoš.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem za slovo.
Niekoľko krátkych pripomienok. Je veľmi smutné, pán minister, keď ani nepoznáte nový rokovací poriadok parlamentu a obviňujete opozíciu, že preto stiahla svoje vystúpenia, že neboli kvalitné. Prepáčte, pán minister, ale podľa nového rokovacieho poriadku nemôžeme vystupovať toľko, koľko by sme chceli. Máme presne určený čas, takže museli sme tie príspevky stiahnuť z tohto dôvodu. Takže láskavo si najskôr prečítajte rokovací poriadok a potom urážajte opozíciu.
Druhá pripomienka. Odvolávali ste sa na materiál, ktorý predkladá vláda na obhajobu svojho predsedu a podpísal ho pán podpredseda Mikloš. Je hanba, keď vláda odovzdá materiál, ktorý je založený na lži. Na strane dva tvrdí pán podpredseda, že sa v roku 1999 oproti predchádzajúcemu roku zvýšili dôchodky o 10 %. Veď my parlament, sme schvaľovali zákon o zvýšení dôchodkov. Bolo to o 4 % plus fixná suma, bolo to dohromady v priemere o 8 %, ale reálna hodnota dôchodkov klesla o 6,6 % a životné náklady vzrástli za ten rok o 19,6 %. Jedinej pravdy sa dopustil pán podpredseda vlády, neovládajúc túto problematiku, keď na strane 2 píše, že výdavky na služby a dávky sociálnej pomoci vzrástli o 39,1 %.
Napriek reštriktívnemu zákonu o sociálnej pomoci to svedčí o tom, že sa zvýšila kategória občanov, ktorí sú odkázaní na sociálnu pomoc, práve o týchto 39 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Takže toto je jediná pravdivá informácia, ktorú dal pán podpredseda vlády, že tým, že vzrastá počet výdavkov na sociálnu pomoc, rastie aj počet občanov, ktorí ju potrebujú. Láskavo si prečítajte zákon o sociálnej pomoci, o čom hovorí. O občanoch, ktorí sú...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Gajdoš, po ňom pán poslanec Maxon.
Poslanec J. Gajdoš:
Pán minister Kukan, súhlasím s vami a nemám obavy, že by táto vláda pod vedením Mikuláša Dzurindu mohla dosiahnuť úspechy. Mám však strach z dosahov neschopnosti toho človeka na obyčajných občanov Slovenskej republiky. Je smola ba možno aj šťastie, že neexistuje priamy prenos z tohto zasadnutia parlamentu, pretože mnohým občanom by sa otvorili už i tak dosť naširoko otvorené oči z toho, čo sa na nich valí. Mnohí by asi ani prenos z tohto parlamentu neprežili, pretože v štáte prevládajú emócie nad triezvym uvažovaním. Emocionálne ladenie pomerov v štáte servíruje pravidelne každý deň cez servilné médiá tento pán, o ktorom v súčasnosti rokujeme. Svoju neschopnosť riadiť tento štát zakrýva neustálym volaním po spravodlivosti, neustálym vyzývaním predsedu strany Hnutia za demokratické Slovensko, aby učinil zadosť spravodlivosti. Pritom ho sám vohnal do dobrovoľného žalára, pretože na Slovensku doslova uzákonil také pomery, že Slovensko sa stáva policajným štátom.
Dovoľte, aby som odcitoval z prejavu amerického prezidenta Johna Fitzgeralda Kennedyho, ktorý predniesol pri príležitosti výstavby berlínskeho múra. Ten doslova povedal...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Maxon, po ňom pán poslanec Gašparovič.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán minister Kukan, ste kariérny diplomat a treba povedať, že počas svojej profesionálnej kariéry ste sa v rozhodujúcich okamihoch aj tak správali. O to viac ma teda prekvapuje vaše vystúpenie dnes.
Vážený pán minister, ste na pôde Národnej rady Slovenskej republiky, nie na ustanovujúcom sneme SDKÚ. Máte obhajovať predsedu vlády, a nie bojovať o post možno podpredsedu SDKÚ. Ste nositeľom myšlienky SDKÚ, ste jeden z tých, ktorý ste povili túto stranu v paláci Úradu vlády. Ste jeden z tých, ktorý ste odviezli registračné listiny na bavorákoch na ministerstvo vnútra, ste jeden z tých, ktorý ste organizovali tlačovku nie v skromných priestoroch, ale v priestoroch vládneho hotela Forum, ste jeden z tých, ktorý ste založili ministerskú stranu, ste jeden z tých, ktorý ste založili stranu štátnych tajomníkov, ste jeden z tých, ktorý ste založili stranu mocenského prospechárstva. Takže teraz už ma možno vaše vystúpenie ani neprekvapuje.
A na dôvažok, pán minister, ste ešte jeden z tých, ktorý ste liberálnu stranu Demokratickú úniu, ktorú ste považovali za Titanic liberalizmu na Slovensku, sami pustili, pustili ku dnu. Takže ak máte a chcete obhajovať predsedu vlády, tak sa vyjadrujte k meritu činnosti vlády, a nie o tých skutočnostiach, ktoré by mali byť predmetom možno ustanovujúceho kongresu SDKÚ, ak vôbec takýto ustanovujúci kongres ešte bude.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Gašparovič, po ňom pani poslankyňa Belohorská.
Poslanec I. Gašparovič:
Pán minister, aj vaše vystúpenie som počúval a boli zaujímavé aj tie slová, ktoré ste povedali na začiatku, že opozícia chce vládu predstaviť ako nekompetentnú a neschopnú. V roku 1999 v marci, keď sa dodatočne prijímal rozpočet pre Slovenskú republiku, sa k tomuto vyjadrila aj zástupkyňa Európskej banky a povedala: "Slovensko potrebuje silnú vládu, ale táto to nie je." Čiže to už vtedy vedeli vaši priatelia zo západnej Európskej únie a z týchto inštitúcií, že tie schopnosti zrejme nemáte.
Ďalej ste povedali, že chceme upozorniť na seba, že vyvolávame referendá a pod. Nie. My chceme upozorniť vás, aby ste si konečne všimli, že niečo tu nie je dobré, že je zlé, že to musíte robiť inak. Alebo ste povedali, že sa bojíme toho, že hrozí, že vaša vláda preukáže schopnosti. No nežartujte, veď to ste určite tak nemysleli.
A pokiaľ ide o tú chválu zahraničnej politiky. Pán minister, "najväčší priateľ" nášho pána premiéra pán Clinton z Bieleho domu mu píše aj listy a dodnes vám sem neposlal jeho zástupcu. Dodnes nemá Slovensko ambasádora. Vy si myslíte, že je to ozaj len kapric jedného senátora? Tak keby som bol taký priateľ, tak navrhnem iného. Tam sú za tým iné veci, ktoré vy nie ste schopný ani pochopiť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa Belohorská a po nej ako posledný s faktickou poznámkou pán poslanec Húska.
Nech sa páči.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Pán minister, keď som vás videla ísť k pultu rečniť, tak som myslela, že teraz prišla tá chvíľa, keď ste nabrali vy toľko odvahy ako Hrabko a ste sa dohrabkali k demisii, k demisii za vedenie svojho rezortu, pretože teraz za vášho ministrovania Slovensko získalo šesť vízových povinností, siedmu a ôsmu máme na spadnutie. Možno ste mali na to reagovať a presvedčiť ma, že ich je len päť. Mohli ste odôvodniť aj to Fínsko, mohli ste odôvodniť aj toho veľvyslanca, ktorého teraz spomínal pán Gašparovič. Vy viete veľmi dobre, že práve poslaním, alebo neposlaním veľvyslanca do krajiny dávame najavo danej krajine vzťah k nej. Všetky tie výhovorky, ktoré sú okolo nejakej inej blokády, sú tzv. diplomatickými výhovorkami. To vy poznáte predsa veľmi dobre. Takže ja som si myslela, že jeden kariérny diplomat bude vedieť zobrať diel svojej povinnosti za to, že za vašu politiku a politiku vlády premiéra Dzurindu tu máme toľko vízových povinností, že naberiete toľko odvahy, koľko jej nabral aspoň ten malý úradníček.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Húska.
Poslanec A. M. Húska:
Ďakujem.
Vážený pán minister,
nezávidím vám vašu murínsku úlohu, v ktorej ste vlastne mali pomáhať obrazne rečeno nahému v tŕní, a teda vystupovali ste aj v akomsi vysvetľovaní zahraničných úspechov. Chcem upozorniť, že samotný pán premiér povedal, že zdedil nielen zlú zahraničnú situáciu, ale aj balvan - cez 77 miliárd dlhov. Ale aké to boli balvany? Bol to balvan rýchleho budovania diaľnic, balvan Mochoviec, balvan žilinskej priehrady, balvan kompletizácie Gabčíkova. To sú všetko hodnototvorné balvany, za ktoré je možné byť iba vďačný. Pán minister Kňažko až teraz objavom chápal, čo som ja rozumel obrazne pod "balvanom". Totiž vytváranie hodnôt nie je nikdy dubióznym dlhom. Chcem však povedať aj čosi inšie.
Treba, aby vláda výraznejšie vystupovala voči zahraničiu, ktoré lieči svoje naoko propagandistické liberálne imigračné zákony tak, že zastavuje vízovými povinnosťami možnosti imigrácie. Podstata je totiž taká, že tieto štáty majú už dávno opustiť zákony, ktoré mienia plniť.
(Zaznel zvuk časomiery.)
Predseda NR SR J. Migaš:
V rozprave vystúpi pán poslanec Kozlík ako navrhovateľ.
Poslanec S. Kozlík:
Ďakujem pekne.
Vážená snemovňa, ale najmä vážená novinárska obec, ktorá je buď na balkónoch, alebo v priestoroch tejto Národnej rady, pretože práve novinárska obec, pokiaľ boli občanom zalepené oči a uši tým, že verejnoprávna, tzv. verejnoprávna Slovenská televízia nevysiela ani priamo ani zo záznamu tento prenos, tak sa stávate svedomím aj tohto parlamentu, aj tohto národa.
Kratučko len k vystúpeniu predsedu vlády, pretože myslím, že sa zmienim k jeho jednotlivým bodom v rámci svojho vystúpenia. Myslím, že jednoznačne zaznelo to staré známe, ktorým sú jeho vystúpenia príznačné - demagógia, neinformovanosť, neznalosť. Takže dovoľte, aby som prešiel k faktom.
Po takmer roku a pol existencie súčasnej vládnej moci vedenej vami, pán predseda vlády Mikuláš Dzurinda, sme svedkami hlbokej ekonomickej, sociálnej a vnútropolitickej i mravnej krízy a úpadku slovenskej spoločnosti. Spomínal som už v úvodnom vystúpení, že práve nekompetentnosť, neschopnosť dohody vlády o zásadných ekonomických a sociálnych opatreniach ešte bezprostredne po nástupe vlády k moci sa podpísali pod rozochvenie kurzu slovenskej koruny a po polročnom účinkovaní tejto vlády sa zlomil tento kurz v máji v roku 1999 pri vyše 20-percentnom prepade slovenskej koruny. Tento prepad násobený chaotickým a drastickým zvyšovaním cien, dovoznou prirážkou, nárastom všeobecného daňového zaťaženia zasiahol podnikateľskú sféru aj obyvateľstvo a podpísal sa pod prudký pád slovenskej ekonomiky. Tento pád bol ďalej násobený vynútenou a spolitizovanou reprivatizáciou so spochybnením výstavby infraštruktúry a jej faktickým zastavením, so znížením dostupnosti úverov a krátkozrakou reštriktívnou politikou.
To všetko vyústilo do výrazného recesného prepadu slovenskej ekonomiky, do reálneho rozpadu produkčných štruktúr štátu, rovnako v privátnej, verejnej, ako aj štátnej sfére. Je možné dokumentovať na konkrétnych výsledkoch napríklad takého podniku, ako sú Slovenské elektrárne, ako pôsobili jednotlivé výkyvy v slovenskom hospodárstve. Po zaradení 1. bloku jadrovej elektrárne Mochovce do odpisovania a po ukončení niektorých rozostavaných investícií narástli náklady na odpisy Slovenských elektrární z úrovne 1,7 mld. Sk z roku 1998 na 3,4 mld. Sk v roku 1999. Následne však ešte stále Slovenské elektrárne vykázali k 30. 6. 1999 prevádzkový hospodársky zisk vo výške 3,3 mld. Sk, čo bol dokonca medziročný nárast o 9,5 %. Vzhľadom na mimoriadne nepriaznivý vývoj kurzu slovenskej koruny museli Slovenské elektrárne vytvoriť rezervu na kurzové straty vo výške 7,9 mld. Sk, čo vlastne úplne znehodnotilo dosiahnuté prevádzkové výsledky. Strata z finančných operácií po premietnutí kurzových strát a finančných nákladov predstavovala 5,4 mld. Sk, následkom čoho Slovenské elektrárne vykázali k 30. 6. 1999 stratu vo výške 3,3 mld. Sk.
Takže to je pravda o vývoji Slovenských elektrární, ale aj mnohých ďalších podnikov, aj súkromných podnikov typu Slovnaftu, typu Chemosvitu, typu mnohých ďalších podnikov privatizovaných či za vlády Vladimíra Mečiara, či pána Čarnogurského a ďalších, ktorí sa, samozrejme, potom borili s neprekonateľnými ťažkosťami, a Slovensko je dnes plné cintorínov podnikateľskej oblasti. Nakoniec potom bol odvolaný manažment Slovenských elektrární, ale chybu je potrebné hľadať niekde inde, a to je nekompetentná hospodárska, nekompetentná hodnotová politika súčasnej vlády vedenej Mikulášom Dzurindom, ale, samozrejme, zodpovednosť padá predovšetkým na predsedu tejto vlády. Ale neriešilo sa to, samozrejme, na úrovni vlády, riešilo sa to odvolaním manažmentu slovenskej energetiky.
Napriek použitiu 40 mld. Sk opravných položiek komerčných bánk vytvorených ešte za vlády Vladimíra Mečiara, získaniu 17 mld. Sk z predaja podielu Československej obchodnej banke, prevodu desiatok mld. Sk, ktoré Národná banka získala pri faktickej devalvácii v roku 1999 na chrbtoch podnikateľskej sféry, a úspor, devízových úspor občanov nedokázala vláda ani v minulom roku, ani v tomto roku navodiť a definovať dostatočné prorastové opatrenia. Zahraničná zadlženosť, pán predseda vlády, pritom prudko rastie - samozrejme, keď abstrahujeme od prechodného vplyvu opatrenia Národnej banky Slovenska v oblasti devízovej pozície bánk - a stúpla takmer o 2 mld. Sk za vášho takmer 1,5-ročného vládnutia, pričom však žiadny pozitívny obrat alebo posun v oblasti infraštruktúry na Slovensku nebol zaznamenaný. To znamená, že sme svedkami prejedania budúcnosti, namiesto financovania ekonomického rastu sme svedkami financovania ekonomického poklesu, ekonomického prepadu.
Konkrétnymi prejavmi zlej a nezvládnutej hospodárskej politiky vlády Mikuláša Dzurindu sú medziročný pokles indexu priemyselnej produkcie v roku 1999 o takmer 4 %, rozpad stavebnej výroby, postupujúci rozpad poľnohospodárskej prvovýroby, pokračujúci pokles objemu dopravy, ak hovoríme o preprave v tonách, to znamená o fyzických objemoch. O vyše štvrtinu poklesol rozsah investícií, pričom vstup rozvojového, rozvojového, pán predseda vlády, kapitálu na Slovensku v porovnaní s rokom 1998 klesol o polovicu. Sú zavádzaním údaje o raste zahraničného kapitálu, v ktorom sú zahrnuté aj výnosy za predaj z Československej obchodnej banky. To je znižovanie sa zo strany vlády k demagógii a ku klamaniu občanov. V priebehu 2. polroka 1999 došlo k reálnemu poklesu v spotrebe obyvateľstva a tento vývoj ďalej pokračuje, pričom sa zužuje odbytový priestor pre domácich podnikateľov.
Pokiaľ ide o zlepšenie v oblasti zahraničného obchodu a dynamiky exportu, tak tieto sa vykazujú v korunovom vyjadrení, to znamená, to zohľadňuje ten prudký prepad slovenskej koruny a podieľa sa aj na strane dovozu zníženie objemu investícií, to znamená, prestávame investovať do budúcnosti, a pokles verejnej spotreby aj spotreby obyvateľstva. V devízovom vyjadrení však exportná výkonnosť v dolároch klesla, v eurách stagnuje, a predsa export má zabezpečovať pre štát prírastky devíz. Je potrebné povedať, že v časoch pred rokom 1999, to znamená v roku 1998, keď bol fixný kurz slovenskej koruny, zahraničný export rástol v stálych cenách o 10 %, dnes po prudkom prepade slovenskej koruny export v stálych cenách narástol len o 7 %. Tak aká stabilita makroekonomických ukazovateľov? Ani v tomto smere nie je tento údaj celkom pravdivý, celkom čistý. Akceptujem pokles zahraničnoobchodnej bilancie, ale opakujem, samozrejme, že klesol, keď sa neinvestuje, keď fabriky, infraštruktúra v podstate zastavila dovozy technológií, dovozy zamerané na budúcnosť.
Drastické obmedzenie podnikateľského priestoru a nepriateľská politika vlády vedenej Mikulášom Dzurindom voči podnikateľskej sfére sa premietli v značnom náraste problémových podnikov, vo výraznom náraste medzipodnikovej zadlženosti, keď sú známe údaje rastu o 20 % a rastu objemu zlých úverov v bankách o 20 mld. Sk len za 1. polrok 1999. Ale pritom bez hanby sa rozpráva o tom, že to všetko je dedičstvo vlády Vladimíra Mečiara. To je, vážený pán Mikuláš Dzurinda, vec, ktorú ste si nadrobili sami nekompetentnou, nekonzistentnou hospodárskou a sociálnou politikou.
Pokiaľ sa týka miery nezamestnanosti, bolo tu spomínaných 20 % rastu nezamestnanosti alebo úrovne nezamestnanosti, ktorá je pomaly európskym rekordom. Ale ja by som povedal ďalšiu vec, že stav nahlásených voľných pracovných miest sa za február zvýšil o celých 162, o celých 162 na 6 282. To je dynamika riešenia problémov predsedom vlády Mikulášom Dzurindom. Ak evidujeme vo februári 552 925 nezamestnaných, tak máme k dispozícii 6 282 pracovných miest. Pán predseda vlády tu pred chvíľou hovoril o 800 nových pracovných miestach z titulu vstupu zahraničného investora. Tak ja by som vám rád, pán predseda vlády, uviedol to číslo, že celkove je tu 6 200 voľných pracovných miest na 550 000 nezamestnaných. Takže o čom sú takéto reči? Je to číra demagógia.
Pokiaľ hovoríme o vývoji životnej úrovne, tak vysoký rast cien a vývoj reálnych miezd občanov znamenal, že reálna úroveň miezd občanov poklesla takmer o 4 %, reálna výška starobných dôchodkov sa znížila o 8 %. V roku 2000 tá prognóza je ešte horšia, pretože nadväzne na parametre schváleného štátneho rozpočtu, ktorý nepočíta s valorizáciou platov a dôchodkov, treba pri miere inflácie 14 až 16 % očakávať 8 až 10-percentný pokles reálnej úrovne príjmov veľkých skupín obyvateľstva. Čo to bude znamenať v sociálnej situácii občanov, čo to bude znamenať z hľadiska priestoru na domácom odbytovom trhu, netreba asi nikomu, kto vie uvažovať, vysvetľovať.
Mimoriadne zložitý sa ukazuje stav v oblasti verejnoprávnych fondov. Ukazuje sa, že aj napriek viacerým balíčkom opatrení vláda nedokázala v roku 1999 splniť cieľ - znížiť deficit verejných financií pod úroveň 3 % hrubého domáceho produktu. V roku 1999 sa dosiahol deficit verejných financií vo výške 3,6 % hrubého domáceho produktu. Pritom ani jeden z verejných fondov nezaznamenal plusové hospodárenie a v podstate všetky verejné fondy hospodárili v mínuse. Je možné pripomenúť, že súčet verejných deficitov alebo deficitov verejných inštitúcií v roku 1999 dosiahol 30,5 mld. Sk, pričom deficity vykazujú centrálny rozpočet štátu, deficit 14,7 mld. Sk, pričom však v metodike Medzinárodného menového fondu by to bolo o 2,2 mld. Sk viac, 2,2 mld. Sk predstavuje súhrn deficitov štátnych fondov. Sociálna poisťovňa napriek užitiu 5 mld. Sk z rezervy vytvorenej v období Mečiarovej vlády zaznamenala deficit 5,7 mld. Sk, Národný úrad práce deficit 0,3 mld. Sk, zdravotné poisťovne deficit 2,4 mld. Sk. Po dlhom čase deficit hospodárenia vykázali obce vo výške 2,6 mld. Sk a, samozrejme, v deficitoch sú Fond národného majetku aj Slovenský pozemkový fond.
Na rastúcich daňových nedoplatkoch v negatívnom vývoji platieb do verejnoprávnych fondov, poklese investícií, zamestnanosti, aktivít podnikateľskej sféry je evidentné, že vláda vedená pánom Dzurindom prehnala mieru reštrikcie. Pri zjavnej neschopnosti vlády zadefinovať a reálne podnietiť naštartovanie strednodobého rastu snaha vydolovať z padajúcej ekonomiky väčší objem zdrojov je scestná a prehlbuje ekonomicko-sociálnu nerovnováhu.
Žiaľbohu, rozpočtové hospodárenie ani v roku 2000 sa nevyvíja priaznivo. Deficit štátneho rozpočtu za 1. kvartál napriek realizovaným ekonomickým balíčkom dosiahol takmer 1 mld. Sk. V roku 1999 za rovnaké obdobie bol v štátnom rozpočte vykazovaný prebytok takmer 1 mld. Sk. Pritom príjmy štátneho rozpočtu v nasledujúcom období budú vykazovať klesajúcu tendenciu v dôsledku postupného znižovania dovoznej prirážky.
Rok 2001 považuje z hľadiska rozpočtového hospodárenia za kritický aj ministerstvo financií. Dôvodom budú očakávané výpadky príjmov v oblasti dane z príjmov právnických osôb v dôsledku zníženia sadzieb o 13 mld. Sk, z dôvodu zrušenia dovoznej prirážky pokles o 7,4 mld. Sk a o ďalších 1,5 mld. Sk bude znížený výber dane z pridanej hodnoty ako následok zrušenia dovoznej prirážky. Podľa predbežných prepočtov hrozí len v štátnom rozpočte deficit na úrovni 7 % hrubého domáceho produktu. Avšak pán Dzurinda masíruje verejnú mienku tvrdeniami o svetlých zajtrajškoch.
V parlamentných voľbách strany vládnej koalície sľubovali, že budú garantmi neprivatizácie strategických podnikov Slovenskej republiky. Opak je však pravdou, čo je ďalší z volebných podvodov Mikuláša Dzurindu. Predmetom privatizácie sa majú stať prakticky všetky strategické podniky. Mikuláš Dzurinda ako predseda vlády nedokáže zastaviť privatizačnú ruvačku medzi jednotlivými lobistickými skupinami, čo ďalej prehlbuje už aj tak nízku funkčnosť vlády. Nedostatočná rozhodnosť v tomto prípade vyvoláva oprávnené podozrenie aj z prepojenia jeho osoby na niektoré záujmové zoskupenia. Pre podozrenie z korupcie a klientelizmu dvaja z najbližších spolupracovníkov Mikuláša Dzurindu abdikovali zo svojich ministerských postov. Zákonnosť konania jeho ďalšieho blízkeho spolupracovníka ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií toho času dôvodne preveruje Najvyšší kontrolný úrad.
Za týchto okolností paradoxne a nedôveryhodne vyznievajú aj individuálne aktivity Mikuláša Dzurindu v rámci prezentácie programu Boja proti korupcii a klientelizmu. Pokiaľ sa týka klientelizmu, je tu nie chvalne známa M.E.S.A. 10, ktorej pán predseda vlády Dzurinda, ale aj ďalší, pán Mikloš, Palacka, pán Kinčeš sú členmi. A opäť to jasne dokumentuje, aká je falošná karta, pokiaľ sa hovorí o krokoch alebo opatreniach proti klientelizmu organizovaných z úrovne súčasného predsedu vlády.
Bolo tu spomínané pánom predsedom vlády v jeho vystúpení, ako sa úžasne zlepšila situácia v bankovej sfére alebo v oblasti úrokových sadzieb. Ja by som ho rád upozornil, že tá situácia je úplne iná, že v podstate podľa údajov Národnej banky Slovenska objem úverov slovenských bánk smerujúcich do podnikovej sféry po očistení o kurzové posuny sa zvýšil za prvé dva mesiace roka 2000, vážení poslanci, poslankyne, o celých 0,2 mld. Sk. To podnikatelia skutočne "skáču od radosti" pri celkovom objeme korunových, devízových prostriedkov v sume 374 mld. korún o 0,2 mld. Sk rastu úverových zdrojov. Pritom objem termínovaných vkladov vzrástol za prvé dva mesiace roka 2000 o vyše 20 mld. Sk. To znamená, že objem vkladov, najmä termínovaných, rastie, banky majú, samozrejme, zvýšené náklady spojené s úrokmi pre klientov. Na druhej strane klesajú výnosy z bezpečných investícií do štátnych dlhopisov a banky majú problém si peniaze zarobiť.
Takže tu je zásadný problém, pán predseda vlády. Síce štát získava v rámci výnosov alebo emisií a dlhopisov úrokové výnosy alebo za výnosové úroky 8 %, ale to vytláča úrokové sadzby podnikateľskej sféry na minimálne 18 %. Ale je mnoho podnikov a mohli ste ich na východe navštíviť, ktoré sú odbytovo zabezpečené a nevedia zabezpečiť úver za lacnejšie ako 25 až 27 %. A takí poslanci, pán predseda vlády, tu sedia aj v tomto parlamente za vládnu koalíciu, ktorí majú blízko k podnikateľským aktivitám. A bol by som rád, keby ste im išli vykladať o nízkych úrokových sadzbách. Podotýkam, že úrokové sadzby za február narástli o 2 %. Mali by ste si túto situáciu skutočne dať zanalyzovať.
Pokiaľ sa týka zahraničnopolitickej oblasti, ja musím zopakovať, že tá úspešnosť vlády Mikuláša Dzurindu opierajúca sa o začatie prístupových rokovaní Európskej únie a Slovenskej republiky ako vizitka, vitrína úspešnosti je predovšetkým výsledkom odstránenia nesprávneho delenia pristupujúcich krajín na dve skupiny, ktoré presadzovala bývalá reprezentácia Európskej únie. Dôkazom toho je aj pričlenenie Rumunska, Bulharska a mnohých krajín, ktoré sú ďaleko, ďaleko za ktoroukoľvek zo súčasných pristupujúcich krajín, Slovensko, samozrejme, nevynímajúc. Takže v tomto zmysle však neúspešná hospodárska a sociálna politika vlády vedenej Mikulášom Dzurindom môže tieto prístupové procesy zásadným spôsobom ohroziť.
Počas vlády Mikuláša Dzurindu došlo k plošnému zrušeniu koncepčných zmien smerujúcich k zefektívneniu využívania finančných prostriedkov určených pre tzv. štátnu kultúru, stabilizáciu štruktúr regionálnej kultúry a k plošným politickým čistkám odborníkov v rezorte. Vláda nielen neponúkla žiadnu alternatívu k predchádzajúcim koncepciám, ale bezhlavým návratom k chaotickému stavu pred rokom 1994 paralyzovala väčšiu časť kultúrnych inštitučných aktivít. Kroky súčasnej vlády vedúcej k faktickej likvidácii Matice slovenskej pripomínajú časy maďarizácie z minulého storočia. Aj mnohí takzvaní bývalí prívrženci záchrancov kultúry dnes vyjadrujú nesúhlas a kritizujú neodbornosť a neschopnosť súčasného riadenia a smerovania v oblasti kultúry.
Podobne vláda Mikuláša Dzurindu nezvláda situáciu v oblasti školstva. Prísľuby zvýšenia platov pedagógov, zlepšenie materiálnej, finančnej základne školstva, viaczdrojové financovanie školstva zostali na papieri. Rezort upadá. Množstvo škôl avizuje vyčerpanie finančných prostriedkov potrebných na svoje fungovanie už v októbri tohto roka.
Podobne sa stupňuje deštrukcia v oblasti mediálneho systému. Výsledkom je problematické a problematizované postavenie verejnoprávnych médií. Vláda nie je v stave poskytnúť adekvátne dotácie a spolieha sa na plné finančné zabezpečenie zo strany koncesionárov. Úplne absentuje vládne úsilie nájsť správne legislatívne nástroje na riešenie systému financovania verejnoprávnych médií.
Počas vlády Mikuláša Dzurindu kvalita legislatívnych návrhov, dodržiavanie legislatívneho plánu vlády, ako aj zachovanie systémovej nadväznosti návrhov na platné právo sa dostali na najnižší stupeň kvality od vzniku našej štátnosti. V súčasnosti legislatívne aktivity takmer ustrnuli. Miesto toho, aby legislatíva vlády prinášala predpisy motivujúce oživenie ekonomiky a pokles nezamestnanosti, vláda predkladá prevažne reštrikčné predpisy, a to veľmi často v skrátenom legislatívnom konaní. Treba zdôrazniť, že väčšinou pre takéto konanie nie sú splnené zákonné podmienky. Sme svedkami noviel noviel predkladaných noviel zákonov, to znamená reťazenia opráv nekvalitných predlôh, ktoré táto Národná rada schvaľuje v skrátenom legislatívnom konaní. Zatiaľ čo v prvých rokoch svojej existencie na Slovensku bola naštartovaná akcelerácia aproximácie práva, čo bolo pozitívne hodnotené zo strany Európskej únie, dnes sa naplno objavujú signály o meškaní aproximácie práva.
Počas vlády vedenej Mikulášom Dzurindom sa zreteľne zhoršila situácia vo sfére bezpečnosti občanov i štátu. Armáda Slovenskej republiky z dôvodu zlého riadenia a nedostatku financií je v rozklade, rozpredáva sa vojenská technika, tisíce mladých ľudí beznádejne čakajú na výkon základnej vojenskej služby. Stúpol počet násilných trestných činov a v porovnaní s predchádzajúcim obdobím sa znížila ich objasnenosť. Dochádza k zneužívaniu orgánov Policajného zboru, keď vyšetrovatelia musia pod nátlakom zo strany vedenia ministerstva vnútra riešiť vybrané kauzy na politickú objednávku. Bezprecedentným krokom Mikuláša Dzurindu bolo zrušenie udelenej amnestie, čo samo osebe po príslušnom rozhodnutí Ústavného súdu by malo byť dôvodom na odstúpenie z funkcie predsedu vlády.
Vláda Mikuláša Dzurindu hneď od svojho nástupu uplatnila politiku nevídanej konfrontácie. Vyše 4 000 pracovníkov štátnej a verejnej správy prišlo o zamestnanie na základe politickej perzekúcie. Mnoho nezmyselnej energie bolo premrhanej pri tvorbe "čiernych kníh". Široko medializovaná, avšak nepreukázaná kriminalizácia politických oponentov je na bežnom poriadku. Lídrom nenávistných kampaní je práve osoba Mikuláša Dzurindu, ktorý miesto koncentrácie na zabezpečenie aspoň priemerného výkonu svojej vlády spoluorganizuje hľadanie nepriateľov v radoch opozície.
Pokiaľ sa tu zo strany Mikuláša Dzurindu deklaruje určitá ústretovosť zo strany priateľov v zahraničí, rád by som priblížil aj túto otázku. Ide v podstate o kupovanie si zahraničnopolitickej podpory. Stačí pripomenúť otázku VSŽ a U. S. Steel Group. Ja by som rád, pán predseda vlády, pripomenul jednu vec, tú kamufláž okolo 11 mil. Sk straty, ktorú ste spomenuli vo svojom vystúpení za rok 1998. Nešlo o nič iné ako o účtovné vytvorenie straty tvorbou rezervných a opravných položiek. Ale čo je zaujímavé, to nebolo len vo VSŽ, ale bolo to v ďalších podnikoch kontrolovaných súčasnou vládou, v Slovenských elektrárňach, v plynárenskom priemysle, Slovenskej poisťovni, slovenských bankách, kde jednorazovo sa vytvoril nebývalý objem opravných položiek a rezerv, čo znamenalo, že v štvrtom kvartáli 1998 Slovenská republika miesto obvyklého zisku na úrovni štátu, ktorý sa vykazoval okolo 25 mld. Sk, vykázala stratu 30 mld. Sk. Vyslali ste negatívny signál do sveta a čudujete sa potom, že bola Slovenská republika, dodnes je, označovaná, že je to štát pred ekonomickým krachom. A v súčasnom období, samozrejme, tieto rezervy sa rozpúšťajú, alebo netvoria sa v takých objemoch, a nadúvate sa a čechráte si perie, ako dobre riadite ekonomicky tento štát alebo podniky, v ktorých ste v podstate sfalšovali ekonomické výsledky.
Tak je potrebné pripomenúť, že otázka Východoslovenských železiarní je jedna ohromná kamufláž, ktorá, samozrejme, ešte vypláva na svetlo božie. Ale je tu ďalšia vec, že rokovania okolo VSŽ vytvárajú rad otázok, či vláda neporušila, alebo pán Dzurinda neporušil aj niektoré ústavné princípy, kde je otázka, či mal kompetenciu Mikuláš Dzurinda spolu s niektorými vysokými úradníkmi uzatvárať dohodu s prezidentom Východoslovenských železiarní a zástupcami U. S. Steel Group, dohodu o porozumení ako definitívny variant riešenia tejto spoločnosti. V zmysle tejto dohody U. S. Steel nevstúpi do VSŽ ako celku, ale skúpi novú spoločnosť, do ktorej sa predtým prevedie oceliarska výroba, ktorá je pre VSŽ nosná z ekonomickej, výrobnej, obchodnej aj sociálnej stránky.
Uvedená transakcia teda nepomôže riešiť problémy celej VSŽ, čiže dlhy, zamestnanosť, výrobu a odbyt v zostávajúcej časti budú musieť riešiť doterajší akcionári, avšak už bez potenciálu oceliarskej výroby. Za slovenskú stranu rozhodol a dohodu uzatvoril malý okruh štátnych úradníkov na čele s Mikulášom Dzurindom bez toho, aby ich konaniu predchádzalo riadne rokovanie vlády o tejto otázke, bez toho, aby vláda svojím uznesením rozhodla o náležitostiach dohody a poverila určených členov vedením takýchto rokovaní a uzatvorením dohody. Predseda vlády a príslušní štátni úradníci týmto podľa všetkého mohli porušiť článok 119 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky, že o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky rozhoduje vláda v zbore.
Ale treba pripomenúť aj ďalšie tzv. pozitívne prístupy súčasnej vlády, či už zo strany pána prezidenta Clintona, ktorý, samozrejme, sa poponáhľal s pozdravným listom pri takejto dohode medzi VSŽ a U. S. Steel Group a slovenskou vládou, ale, samozrejme, aj pokiaľ sa týka španielskeho predsedu vlády Aznara - z každého oka mu pozerala privatizácia slovenskej energetiky. Takže ja sa desím toho, aký ďalší predseda vlády z Európskej únie príde a čo tento štát tá návšteva bude stáť. Takže tiež o tomto si povedzme pravdu, ak hovoríme o svetlých signáloch z hľadiska medzinárodného priateľstva vo vzťahu k osobnosti Mikuláša Dzurindu.
Vážená Národná rada, ja by som sa však vrátil alebo obrátil pozornosť k politickému rozmeru dnešného rokovania. V prvom rade nezvládanie riadenia štátu, hospodársky a sociálny prepad, rozklad spoločenských štruktúr, ktoré sú faktom, nezvratným faktom, majú hlboký morálny a politický dosah. Miesto stabilnej vládnej koalície schopnej zvládať elementárne problémy života spoločnosti sme svedkami úporného vnútrokoaličného politického zápasu sprevádzajúceho presadzovanie skupinových aj individuálnych lobistických záujmov a klientelizmu. Stále zreteľnejšie sa ukazuje, že Mikuláš Dzurinda ako líder vládnej koalície nepredstavuje ani jednotiaci prvok, ani osobnosť, ktorá by svojou programovou víziou, individuálnymi parametrami dokázala pre ďalšie obdobie zabezpečiť slovenskú pozíciu politickej, hospodárskej a sociálnej stability. Vo vláde určite nepracujú len samí hlupáci. Aj tím, v ktorom môže byť zopár dobrých hráčov, podá podpriemerný výkon, ak chýba schopný organizátor hry. Platí to aj o vládach a platí to aj o riadení štátu.
Napriek tomu, že Mikuláš Dzurinda do parlamentu a do vlády vstúpil ako predseda najsilnejšieho koaličného zoskupenia, nedokázal ho stmeliť a v súčasnosti pred zrakmi bývalých politických súpútnikov zliepa novú stranu politických legionárov, s ktorou plánuje vstúpiť do najbližších parlamentných volieb. Tento postup je možné pokladať za výsmech toľko proklamovanej jednoty Slovenskej demokratickej koalície ako hlavnej politickej vládnej sily a je i znakom pohŕdania a prehliadania občanov voličov.
Za výsmech koaličných partnerov možno pokladať i osobné angažovanie sa Mikuláša Dzurindu v kauze odvolávania vedúcich predstaviteľov Fondu národného majetku i evidentné prikývnutie pri výmene manažmentu Slovenských elektrární, napriek tomu, že išlo o špičkových odborníkov dôsledne obhajujúcich národnoštátne záujmy v oblasti energetiky, alebo možno práve preto, nech si nato každý zodpovie sám.
V čase, keď Slovensko čelí dlhodobej vyše 20-percentnej nezamestnanosti, keď klesá produkčná schopnosť slovenskej ekonomiky a rozpadá sa podniková sféra, v čase, keď hrozí pokles reálnych miezd o takmer 10 % a rast nákladov na bývanie predstavuje skoro 50 %, v takomto hektickom čase sa vláda Mikuláša Dzurindu s veľkým humbugom zaoberá vlastníctvom časti morského dna a konkréciami na ňom ležiacimi. Dôležité sú nesporne i programy čistých rúk alebo reorganizácie štátnej správy a jej decentralizácie. Je však otázka, kedy sa Mikuláš Dzurinda a jeho vláda seriózne a s konkrétnymi východiskami začne zapodievať aj s takými konkréciami, ako je zníženie nezamestnanosti, podpora tvorby nových pracovných miest, rast životnej úrovne, a ďalšími, ktoré sú pre Mikuláša Dzurindu asi podružnými záležitosťami. Pán Mikuláš Dzurinda v rámci sebaobhajoby spomenul demarše zasielané zo zahraničia bývalej vláde. Ale demarše nezamestnaných a upadajúcich regiónov neberie na vedomie.
Opozícia v parlamente určite nemá dosť hlasov na presadenie návrhu na vyslovenie nedôvery Mikulášovi Dzurindovi. Predmetným návrhom však dáva impulz pre zásadnejšie prehodnotenie a riešenie funkčnosti dnešnej vládnej koalície zo strany práve vládnych politických strán. Je načase, aby sa skončilo obdobie, keď výkon predsedu vlády sa zamieňa za výkon politického propagandistu a agitátora, je načase, aby vedenie vlády prevzal niekto schopnejší, niekto, kto to jednoducho vie.
Opakujem však znova, kľúč v rukách má vládna koalícia. Je na vládnej koalícii, či osvedčí záujem o posunutie vecí vpred v záujme výkonnejšieho riadenia štátu, v záujme jeho občanov. Vzhľadom na katastrofálne hospodárske a sociálne výsledky by to mohla byť pre vládnu koalíciu príležitosť na politický reparát. V opačnom prípade takýmto reparátom budú musieť byť predčasné parlamentné voľby.
Dovoľte mi preto, vážená Národná rada, aby som na záver opäť uviedol to, čo som predložil ako navrhovateľ, aby som v mene poslancov Národnej rady za Hnutie za demokratické Slovensko a za Slovenskú národnú stranu navrhol a podporil vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky Mikulášovi Dzurindovi.
Na záver predkladám návrh na tajné hlasovanie k predmetnej veci.
Vážená Národná rada, ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, teraz pristúpime k umožneniu vystúpiť poslancom. Pán poslanec Kozlík informuje, že vystúpil už aj za klub za Hnutie za demokratické Slovensko, takže ďalšou v poradí vyžrebovanou za kluby je pani poslankyňa Malíková.
Poslankyňa A. Malíková:
Vážený pán predsedajúci,
vážení páni poslanci,
vážené panie poslankyne,
členovia vlády,
budem sa snažiť, aby môj príspevok bol stručný, pretože si myslím, že nemá význam hovoriť to, čo je súčasne skoro každému na Slovensku jasné, čo je realita a čo hovoria fakty. Začnem tým, že sa zaoberáme dnes vyslovením nedôvery pánu Dzurindovi, ktorý sa uchádzal vo voľbách - teda, keď sa vrátime trošku do minulosti - o dôveru občanov ako predseda alebo hovorca SDK. Vzišiel teda z tohto politického subjektu. Dostal sa mi do ruky materiál, predvolebný materiál, ktorý by si určite pripomenuli mnohí voliči, ktorí SDK aj prostredníctvom takejto propagácie naleteli. Vidíte, ako pekne sa usmieva a láka voličov pre SDK pán Šťastný. Myslím si, že dnes je na Slovensku taká situácia po viac ako roku vládnutia pod vedením pána Dzurindu, že šťastný je už len pán Šťastný, a hádam preto a len preto, že on na Slovensku nežije, pretože väčšina obyvateľov na Slovensku už šťastná nie je. Je škoda, že svojou osobnou angažovanosťou pomáhal pripraviť tento nešťastný stav Slovenskej republiky.
Pán Dzurinda, tak ako to dokázal aj vo svojom vystúpení, žije v nereálnom svete. Jednoducho pán Dzurinda ignorujete skutočnosť a realitu. Vašou pracovnou metódou sú lži a sľuby. Takto začínate vo volebnej kampani a takto aj skončíte. Reálne výsledky sa za vami neobjavia. V tomto z pohľadu dneška paškvile, v tom materiáli, ktorý som vám ukázala, bola publikovaná, ako aj na stránkach vraj nezávislých novín, zmluva s občanmi. Z právneho hľadiska zmluvu s občanmi treba chápať ako nejaký verejne deklarovaný prísľub. Ak niekto poruší verejný prísľub, alebo nenaplní zmluvný záväzok nielen na Slovensku, ale aj všade vo svete, takýto človek sa nazýva klamár alebo, ak chcete, podvodník. Preto, pán Dzurinda, vám hovorím otvorene, vedomá si obsahu svojich slov, ste podvodník a klamár a navyše taký, ktorý žije v nereálnom svete ilúzií. To jednoznačne vyplynulo z toho, čo ste tu hovorili, pretože občania žijú v inom svete, bohužiaľ, horšom, ktorý ste im vy vytvorili.
Hovorilo sa tu o tom, na akej ceste je Slovenská republika. Predstavitelia vlády a vládnej koalície hovorili, že Slovensko je na dobrej ceste. Ja poviem ináč. Slovensko je na najlepšej ceste, ale na ceste do pekla. Ak si, vážení páni kolegovia z vládnej koalície, neuvedomíte pri dnešnom hlasovaní svoj podiel na ďalšom smerovaní našej republiky, po neúspešnom skončení tejto schôdze sa môžeme rozlúčiť s pozdravom: "Dovidenia v pekle priatelia."
Chcela by som sa vrátiť k sľubom, ktoré boli v predvolebnej kampani a ktoré boli podvodné. Spomeniem len niektoré. Nebudem citovať tie, ktoré ste uviedli v podvodnej zmluve s občanmi Slovenska, pretože znovu by ste mi argumentovali tradične: "Máme ešte čas približne 2,5 roka, veď my sme tu sľubovali na 4 roky." Vy ste však sľúbili, zaviazali ste sa občanom aj presne, čo urobíte za prvých 100 dní vlády. A tie už dávno, dávno ubehli. Takže ja sa vám budem snažiť oživiť pamäť a ukázať občanom Slovenska, kto je pán Dzurinda, a teda, bohužiaľ, kým sa dali oklamať.
Sľúbili ste napríklad prvých sto dní vlády, čo urobí pre naplnenie zmluvy s občanom: "Zabezpečíte mladým ľuďom samostatné bývanie tým, že sa postaví ročne 14 tisíc bytov." Hoci ste mali prvý rok náskok vo svojom vládnutí, pretože ste zdedili približne 11 tisíc rozostavaných bytov za bývalej vlády, ani ten sľub ste nesplnili. V ďalších rokoch nepostavíte nič, absolútne, pretože ste dali prednosť včleneniu do NATO a na to ste vyčlenili, myslím, 1,2 mld. Sk na úkor kvality života slovenských občanov a 30 mil. Sk na špinavú propagandu, ktorú robíte jednostranne, bez demokratickej možnosti prezentovať aj iný opačný názor a argumenty.
Ďalej ste tvrdili, že v štátnom rozpočte na rok 1999, a to si občania môžu skontrolovať, vyčleníte najmenej 10 mld. Sk na podporu bytovej výstavby formou prémií stavebného sporenia, príspevku do štátneho fondu bytovej výstavby, nenávratných príspevkov občanom a obciam a dotáciami k úrokom hypoték, čo umožní zníženie úrokov hypoték na 6 %. Toto je ďalšie do neba volajúce klamstvo.
Vážený pán Dzurinda, aj ako primátorka, aj ako poslankyňa som sa snažila, myslím, rok a pol a o niečo viac s vami tak ako ostatní kolegovia z opozície dostať sa aspoň do diskusie. Okrem toho, že ste podvodník a klamár, prejavili ste sa aj ako zbabelec, pretože ste viac ako rok nemali odvahu sa postaviť pred poslancov opozície a diskutovať priamo.
Sľúbili ste upevniť postavenie rodiny tým, že predĺžite lehotu poskytovania rodičovského prídavku do piateho roku dieťaťa. Ďalšie klamstvo.
(Hlasy z pléna.)
Pretože to bolo do sto dní, pán Kováč, a vy ste to neurobili, jednoducho ten zákon ste ani nepripravili. Pripravovali ste iné zákony.
Sľúbili ste, že zastavíte ohrozovanie života a zdravia občanov tým, že zvýšite finančné prostriedky pre zdravotníctvo. Nie je tu pán minister Šagát, zrejme zasa pripravuje nejaký geniálny ťah v zdravotníctve. Takisto ste sľúbili, že štátny rozpočet za rok 1999 upravíte tak, aby výdavky na zdravotníctvo predstavovali 7 % z hrubého domáceho produktu. Predstavovali 5,9 mld. Sk a na základe teraz neprítomného pána ministra Šagáta, teda jeho návrhu vláda prijala opatrenia, aby boli prijímaní pacienti len v akútnom stave, čím vlastne vnútili zdravotníkom porušovať lekársku etiku a zákon o Liečebnom poriadku. A priamo ste ohrozili zdravie a životy občanov.
Slovenská národná strana opakovane podala trestné oznámenie na ministra Šagáta, bohužiaľ, zrejme sú súdy zavalené riešením procesov v rámci politických revanšov. Sľúbili ste - ja viem, že sa nepríjemne počúva, čo ste sľúbili, keď nie ste schopní to splniť - znížiť kriminalitu a korupciu atď. Opak je pravda. Vy ste sa sústredili na politické procesy a politické revanše. Výsledkom je nárast kriminality, nárast brutality trestných činov a stúpa neobjasnenosť trestných činov.
Takisto ste hovorili, že jeden z predpokladov vstupu Slovenska do medzinárodných zoskupení je odstránenie výhrad Európskej únie voči Slovensku, napríklad tých, ktoré sa týkajú zastúpenia opozície v niektorých významných orgánoch. Chceli ste však len mať opozíciu ako pláštik demokracie, ako bábkovú opozíciu. A vy ste sa tvárili pred zahraničím, že ste demokrati. Slovenská národná strana na túto hru nepristúpila.
Nereagovali ste na ponuky opozície, konkrétne SNS rokovať - vo svojej arogancii ste zašli až tak ďaleko - o závažných celospoločenských problémoch, akými sú novela ústavy, transformácia verejnej správy, rozpočet na rok 2000. Takisto ste sľúbili, že urobíte novelu zákona a výsledkom bude zabezpečenie zastúpenia opozície v orgánoch Fondu národného majetku. Bačujete si sami. K tomu sa ešte dostanem.
A teraz niečo zo skvelých myšlienok pána Dzurindu. Ja vám hneď poviem, aká je realita konkrétne v našom okrese. V rozhovore, myslím, že tá karikatúra je teraz veľmi výstižná, ste hovorili: "Môžem veľmi zodpovedne povedať, že žiaden človek, ktorý je odborníkom na svojom mieste a má príslušný mravný a morálny kredit, sa nemusí obávať," akože o svoje miesto v štátnej správe. "Ako nie je možné tolerovať, keď za veľvyslanca ide človek, ktorý nevie cudzí jazyk," čo bola kritika smerom na vtedajšiu vládu. "Ak nám dajú ľudia dôveru, budeme presadzovať len a len princíp odbornosti, kvalifikovanosti, serióznosti a morálnosti."
Zopakujem príklad, ktorý tu uviedla pani poslankyňa Mušková. Vysvetlite mi, pán Dzurinda, konkrétne, ako je možné, že riaditeľkou polikliniky v Turzovke sa stane žena so stredoškolským vzdelaním a jej jediný kvalifikačný predpoklad je taký, že jej manžel je prednosta Okresného úradu v Čadci. A možno to dostal ako odmenu za sľub vernosti, pretože po zosúladení svojej zbierky straníckych preukazov došiel k tomu poslednému, ktorý je z SDKÚ. Aká je to odbornosť? Viete, toto sa ma dotklo veľmi, pretože ak sa bašuje v majetku, ktorý je hmotný, materiálny, môžeme nejako ešte oddialiť riešenie, ale keď riadenie zdravotníctva zverujete do rúk stredoškolákom, neodborníkom, ktorých kvalifikáciou je príbuzenský vzťah, tak myslím si, že to už nie sú žarty. Tu ide o životy ľudí. A to je neodpustiteľné.
Hovorili ste, že najlepšie by bolo, aby sa odpolitizovala štátna správa, a najlepšie by bolo, keby ľudia v štátnej správe neboli členmi politických strán. Teraz sa všetci hrnú do SDKÚ a vy tvrdíte, že je to dobre, lebo že sú odborníci, ktorí nábor do SDKÚ vykonávajú v čase pracovného voľna. Keby to nebolo také smutné, tak by som sa asi zasmiala.
Hovorili ste o morálnych odborníkoch. Povedzte mi, čo robí pán Palacka v parlamente, keď sa verejne priznal k tomu, že na poste ministra porušil zákon, a vy ste boli taký morálny ako celá vládna koalícia, že ste z porušiteľa zákona urobili zákonodarcu. Veď to je výsmech demokracie.
(Hlasy z pléna.)
Ono je to, vážení kolegovia, tak, že pravda sa nedobre počúva a možno niekto si svoju vnútornú neistotu kompenzuje tým, že robí ramená. Takže pokojne, ja si svoje poviem.
Hovorili ste, že budete dávať, pán Dzurinda, odborníkov. Neviem, či je tu pán minister hospodárstva Harach, ale ja ho tu mám vo vašich predvolebných plátkoch ako odborníka, v rámci vašich vysmiatych tvárí, na školstvo. Pokiaľ viem, pán Harach je učiteľ. Toto je vaša odbornosť? Takže chcem povedať, suma sumárum, tu sa nájdete všetci z SDK, ale teraz ste v republike vysmiaty už len vy. Ostatným do smiechu nie je.
Ale poďme sa preniesť z minulosti do čerstvej súčasnosti. Ja poviem len tie najčerstvejšie príklady vašej neschopnosti, pán Dzurinda, nekompetentnosti. Hovoríte o tom, aký ste obľúbený vonku. Ja si však myslím, že sa nám zatvárajú dvere do sveta a hlavne do Európy.
Vystúpil tu aj pán minister Kukan. K nemu sa ešte dostanem. Myslím si, že ťažko niekoho presvedčí pán Kukan o myšlienkach, ktoré hlása, lebo o jeho hodnovernosti svedčí len taká maličkosť a o morálnych hodnotách takisto. Pán minister Kukan sa stal ako ďalší členovia kabinetu zakladateľom SDKÚ. Pre tých, ktorí nevedia, v preklade to znamená - opravte ma, pretože už to meníte tak rýchlo, že to človek neregistruje - Slovenská demokratická kresťanská únia. Podčiarkujem slovo kresťanská. Pritom počas vianočných sviatkov sa pán Kukan verejne v Slovenskom rozhlase prihlásil k tomu, že je ateista. To si chcete už robiť dobrý deň zo Slovenska kompletne alebo už kam zachádzate vo svojej arogancii?
Presne v deň, keď boli ministri Kukan a Kanis v Bruseli a prezentovali v našich médiách optimistické informácie z prostredia NATO o najlepších predpokladoch Slovenska na vstup doň, dozvedeli sme sa ďalšiu optimistickú správu, a to bola správa o zavedení vízovej povinnosti voči Slovensku zo strany Belgicka. Pripadá mi to, že prinajmenej divne funguje protokol. Ide v poradí už o šiestu krajinu po Veľkej Británii, Írsku, Fínsku, Nórsku a Dánsku, ktorá zaviedla tento "ústretový krok" kandidátskej krajine na vstup do Európskej únie. Vzhľadom na Schengenskú dohodu sú podľa mňa na spadnutie obdobné kroky zo strany Holandska a Luxemburska. Takže, ak to nezaregistrovali pán minister a pán premiér, by som ich chcela upozorniť, že treba niečo také očakávať. Pán minister Kukan sa pritom tvári, akoby to bol nejaký diplomatický úspech, a jeho úradníci vinu usilovne zvaľujú na iné rezorty, akoby to neboli rezorty tej istej vlády, ktorá pripustila celoplošné diskriminačné opatrenia voči všetkým občanom zapríčinené konaním menšiny. Pán Csáky sa takisto tváril, že je pomaly neviditeľný v tomto čase.
Ako bolo výstižne uvedené v niektorých médiách, odstúpenie pána Hrabka - a ja sa s tým stotožňujem - bolo pekným gestom, ale myslím si, že nie tej správnej osoby. Za takýto výrazný "úspech diplomacie" v štandardných západných demokraciách, ktoré napodobňujete a ktoré sú vám vzorom - kam sa usilovne tlačíte -, odstupujú prinajmenej ministri zahraničných vecí. Takže nechápem ešte tú bohorovnosť pána Kukana, s ktorou tu dnes vystúpil.
Takisto ma prekvapilo, že v týchto dňoch akoby náhodou prišiel na návštevu španielsky premiér. A pán Dzurinda tu prezentoval, že má podporu z tej strany, teda podporu španielskeho premiéra. No to máte asi preto, že je Španiel, a nie Slovák a nežije na Slovensku. Podľa zvyklostí sa španielsky premiér po nástupe k moci vydáva na prvú zahraničnú cestu už tradične do Maroka. Tentoraz malo vraj tú česť práve Slovensko. Pán Dzurinda to pripisuje nadštandardným osobným vzťahom, pán premiér Španielska zase v snahe o vyjadrenie bezvýhradnej podpory integračným snahám našej domoviny. Pekné, sladké reči, ale čo je za tým? Stačí si letmo pozrieť zoznam členov jeho sprievodu, hlavne ten zoznam, ktorý sa týka podnikateľskej časti a jej agendy, ktorú zastupujú, a hneď nám svitne. Po vstupe U. S. Steel do VSŽ a maďarského MOL-u do Slovnaftu zostáva ešte plynárenský a energetický priemysel, ktorý ste nepredali, alebo nesľúbili, a o jeho privatizáciu už prejavila záujem určitá španielska spoločnosť. Pre istotu plánuje ešte finančné investície do zatiaľ nešpecifikovaných slovenských podnikov a tiež má záujem o privatizáciu telekomunikácií.
To je informácia, ktorá prebehla médiami. Samotný premiér však zdôraznil záujem o ekonomickú spoluprácu, najmä v zapojení španielskych bánk do privatizácie slovenských finančných inštitúcií. Tieto údaje vrhajú trochu iné svetlo na vraj nezištnú priateľskú návštevu malého španielskeho premiéra, ktorý v záujme podpory slovenských integračných snáh neváhal v tom čase ohroziť aj vlastné zdravie.
Ja by som sa chcela teraz opýtať, pán Dzurinda, ale úplne vážne, vy ste premiérom krajiny, ktorá sa nazýva Slovenská republika, alebo ste emisárom zahraničného kapitálu a kto vás potom platí? Za čo ste vlastne, pán Dzurinda, platený z peňazí daňových poplatníkov, za to, že robíte sprostredkovateľa, dohadzovača zahraničným firmám, ktoré vyhrýzajú hrozienka z koláča, alebo za to, aby ste nasmerovali ekonomiku Slovenskej republiky k prosperite? Myslím, že ste bábkový premiér vlády, ktorá prostredníctvom vás nevládne.
(Neustály ruch v sále.)
Ešte by som sa chcela vyjadriť aj k ďalšiemu neprofesionálnemu rozhodnutiu, pre ktoré boli vynaložené peniaze nás daňových poplatníkov, ktoré by boli potrebnejšie úplne niekde inde. A to je NATO a vyčlenenie 1,2 mld. Sk v rozpočte plus 30 mil. Sk na vymývanie mozgov. Považujem to za jednoducho neprofesionálne rozhodnutie. A vysvetlím z akých dôvodov. Ak by sme mali fungujúceho premiéra a fungujúce, teda normálne vzťahy vo vláde, jednoducho by ste museli analyzovať, čo sa deje vo svete okolo. V Rusku sa vymenila hlava štátu. Zatiaľ ruský prezident Jeľcin sa neprejavil jednoznačne. Takisto USA na jeseň čakajú voľby. Čiže dôjde k výmene hláv štátov - alebo sa ukončí na jeseň - najväčších svetových mocností. Z toho sa ľahko dá usúdiť, že ohľadom integračných procesov a hlavne čo sa týka vstupu do NATO, tento rok nepadne žiadne zásadné rozhodnutie ani len rozhodnutie o nejakom časovom harmonograme. Pokojne 1,2 mld. Sk mohlo byť presunutých do samospráv.
Ja som bola ako primátorka včera a vydržala som na ZMOS akurát tú úvodnú časť. A môžem zhrnúť vaše vystúpenia asi tak, že všetci ste nám primátorom a starostom povedali - poviem to trošku zjednodušene, možno pre niekoho hrubo, ale o to pochopiteľnejšie: "Máme vás radi, majte nás radi a korunu nečakajte." To bol váš výsledok, tých vašich sladkých rečí.
Takisto sa tu už veľa pohovorilo o vašej nejakej dopisovateľskej činnosti s prezidentom Spojených štátov, s pánom Clintonom. Mňa zaujala a, myslím si, aj občanov jedna závažná skutočnosť. 4. 4. tohto roku prezident USA považoval za svoju protokolárnu povinnosť osobne poďakovať vám za vaše pôsobenie v úlohe agenta sprostredkovateľa v obchode storočia, v predaji VSŽ americkej spoločnosti. Osobitne vyzdvihol vaše aktivity v prospech zlepšenia slovensko-amerických vzťahov, ktoré podľa Clintona nikdy neboli také dobré ako v súčasnosti. Akosi však uniklo pozornosti, že sa odkúpila len lukratívna oceliareň. Výrobné a ostatné časti a dlhy VSŽ ostali pôvodným majiteľom. Clinton takisto vyzdvihol úlohu Dzurindovej administratívy pri realizácii zločineckej a podľa nich humanitárnej agresie NATO voči zvrchovanej republike Juhoslávii, čo de facto umožnilo leteckým silám aliancie v požadovanom rozsahu bombardovať juhoslovanské územie, na ktorom, pán Dzurinda, mimochodom, žijú aj slovenskí krajania.
V tejto súvislosti, teda v súvislosti s ďakovným listom ma zaujalo, že vzhľadom na rozsah privatizačnej akcie s VSŽ a jej predpokladané dosahy na slovenskú ekonomiku sa nemožno čudovať, že americký prezident označil rokovania a hlavne osobný podiel premiéra Dzurindu na ich úspechu za prelomové. Tento nevšedný záujem samotného prezidenta, pričom o obsahu jeho listu možno len špekulovať, vyvoláva v nás zmiešané pocity. Ak takáto obchodná operácia stojí za pozornosť prezidentovi svetovej superveľmoci číslo jeden, máme sa právom na čo tešiť, hlavne východoslovenskí pracujúci, pretože zobrať hrozienka, na to nemusí prísť nikto dobrý alebo múdry z Ameriky, to sa dá zrealizovať aj tu, to nám nemusí nikto radiť.
Pritom ma zaujala jedna vec. Pán Clinton vám poďakoval. Zrejme bol dostatočne oboznámený s tým, čo je obsahom tej dohody. Ja ako občan, ako väčšina občanov, okrem tých troch či štyroch, ktorí ste boli pri rokovaní, neviem čo je obsahom dohody. Pritom 28 % je majetok slovenského štátu. Čiže vlastne nakladáte s majetkom občanov tohto štátu, utajujete pred ním informácie. To by ste si mohli dovoliť vtedy, keby ste predávali svoj súkromný majetok. Tiež vás to demaskuje ako "demokrata".
(Ruch v sále.)
Teraz pán Langoš sa snaží zakryť oči verejnosti nejakým zákonom o informovanosti. Kde ste boli, pán Langoš, vtedy, keď sa utajovali skutočnosti okolo predaja VSŽ? (Hlasy z pléna.)
Možno tiež. Ja by som to povedala pravdivo, ale možno zasa tvrdšie, ale prečo si nenaliať čistého vína?
Pán Dzurinda, vytunelovali ste politicky SDK a chystáte sa vytunelovať VSŽ. Mňa to zaujíma preto, lebo vznikne armáda možno 4,5, možno 5 tisíc nezamestnaných. Na nich bude doplácať zasa tento štát z peňazí daňových poplatníkov a už teraz je miera nezamestnanosti na hranici únosnosti.
Ešte by som sa pozastavila pri postupe vlády pod vaším vedením v čase kosovskej krízy. Tu ste skutočne ukázali svoju pravú tvár. Ja si doteraz pamätám ten váš úškrnok, keď ste tu vykrikovali niečo o pomoci, humanitárnej pomoci, pritom prvé nálety bombardovali Nový Sad. Treba oceniť v tejto súvislosti prístup, hoci malého počtu členov vlády, ktorí nehlasovali za prelety. Títo členovia si aj dnes však musia uvedomiť, že zotrvávaním vo vláde nesú plnú zodpovednosť za všetky rozhodnutia vlády. Nielen v čase kosovskej krízy, ale za rozhodnutia, ktoré táto vláda robí proti občanovi.
Spomeniem len teda, že odsúhlasením preletov ste ako "demokrat" a vyznávač právneho štátu porušili zákon. Nielen že ste zatajovali informácie pred vlastným občanom. Spôsobili ste ekonomickú ujmu Slovenskej republike v dôsledku krachu firiem, ktorý je, myslím si, na ministerstve hospodárstva vyčíslený a vyčísliteľný. Poškodili ste vzťahy a postavenie slovenskej menšiny v Juhoslávii. Poškodili ste svojvoľne dobré meno Slovenskej republiky a slovenského národa. Vláda na čele s vami rozhodovala v rozpore so zákonmi. Bez mandátu, ktorý vám nikto na takéto rozhodnutie nedal. Rozhodovali ste svojvoľne a protiústavne. Ale vám sa hodí, keď porušujete ústavu.
Ste dokonca podozrivý zo spáchania trestného činu, pretože bývalý minister USA podal alebo urobil podanie na Medzinárodný súdny dvor v Haagu voči všetkým, ktorí zavliekli alebo zúčastnili sa vo vojne v Juhoslávii. A vy ste zavliekli do vojnového konfliktu Slovenskú republiku a hanbu, ktorú za to budeme pociťovať, a vaša vina je o to väčšia, že to bola vojna proti blízkemu slovenskému národu.
V čase, keď ste boli v opozícii, ste tvrdili, že vo vyspelých demokratických krajinách stačí obvinenie alebo podozrenie z toho, že politik spáchal trestný čin, a on odstúpi. Vaša vina v tejto kauze je jednoznačná. Preto keby ste mali morálku a česť, nemuseli by sme tu sedieť, zaoberať sa týmito odvolaniami, ale jednoducho by ste nám ušetrili čas, keby ste sám odstúpili.
Keď sme sa už obrátili k tej súčasnosti, ešte veľmi stručne. Ja keď vás pozorujem, pán Dzurinda, ako rozprávate na televíznej obrazovke, tak by som vám rada rozbila tu sklenú guľu, v ktorej žijete, pretože jednoducho nepoznáte reálny život. Neviete, o čom je. Sľubujete, že znížite percento nezamestnanosti o 3 %. Na to by sa malo vytvoriť 120 tisíc pracovných miest. Približne v prepočte na jeden okres je to 1 500 pracovných miest. Vždy poviete čo, ale nepoviete, ako sa to urobí, ako to chcete dosiahnuť. Jednoducho musíte si uvedomiť, že ste premiér a že nie ste hovorca opozičnej strany. Len vy sa s tým neviete stále nejako stotožniť. Vy ste stále v polohe hovorcu, ktorý rozpráva, sľubuje a nič reálne neurobí.
Vláda sa ani v Generálnej dohode nezaviazala, že sa nejako aktívne pričiní o zníženie nezamestnanosti. Proste stále sa hovorí, sa to urobí, sa to vykoná. Takisto neexistuje asi iná politika smerom k úradom práce, pretože jednoducho na ňu nie sú financie.
Toto, vážení kolegovia, nie je ľavicová politika. Toto nie je pravicová politika. Toto je politika likvidačná, ktorá sa tu deje. Usporiadali ste hon na čarodejnice. Doslova. A pohon na niektorých podnikateľov. Boli vyberaní podľa politickej príslušnosti alebo podľa toho, že niekto na okresných úrovniach z predstaviteľov súčasnej vládnej koalície, nenazývate to už akčné päťky, ale je jedno, ako to nazvete, sa chce dostať k ich majetku. Ale vy si neuvedomujete, že likvidujete nielen podnikateľov a ich podniky, likvidujte pracovné miesta.
Chcela by som sa pána Dzurindu opýtať, ktorá menovite je tá banka, ktorá požičiava na ten 8,5-percentný úrok. Určite bude zajtra okupovaná hordou podnikateľov a primátormi a starostami tiež.
Na budúci rok sa plánuje výber daní o 40 mld. nižší. Z toho je logické, že bude dosah na verejné financovanie a ďalšie negatívne dosahy na občana.
Pri vašom rétorickom cvičení, ktoré ste predviedli vo svojom úvodnom vystúpení, ma zaujali také tie vaše všeobecné "kudrlinkové" vyjadrenia. Napríklad by som sa vás chcela opýtať, čo sú tie znaky zlepšenia? Hádam len nie informácie, ktoré prebehli v tlači, že 10 % obyvateľov sa už vlani na Slovensku dostalo do stavu hmotnej núdze? Jedna tretina poberateľov dostáva dávky v hodnote polovice životného minima, to je zaokrúhlené hore 1 300 korún na dospelú osobu, z ktorej nie je možné zabezpečiť základné životné potreby, ani rodiny so zaopatrenými deťmi. A aj medzinárodné inštitúcie bijú na poplach, že je ohrozená zdravá výživa detí a obyvateľstva vôbec. Hádam toto nepovažujete za znaky zlepšenia?
Dalo by sa ešte rozprávať veľmi dlho. Niekedy je to ako hádzanie hrachu na stenu. Ja by som len to, čo som povedala, stručne podčiarkla a zhrnula.
Vážený pán Dzurinda, obviňujem vás z toho s plnou zodpovednosťou, že ste bábkový premiér bábkovej vlády, kde ovládacie motúziky od konania tzv. slovenskej vlády nedržíte vy, ale cudzie zahraničné záujmy. Príklady som uviedla. Mimochodom, usporadúvate v týchto dňoch najlacnejší jarný výpredaj snov - pozri napríklad privatizácia strategických podnikov - v strednej Európe, aký tu ešte nebol, a robíte to možno zadarmo, alebo ste na niečej výplatnej listine. Dôkazom k môjmu tvrdeniu môže byť aj ďakovný list Billa Clintona, prezidenta najmocnejšej veľmoci, jednému z najmenších premiérov jednej z najmenších krajín len preto, že viedol tajné rokovania zatajené pred vlastnými občanmi o výkupe VSŽ americkou firmou a spolupodieľal sa na zvýšení už aj tak katastrofickej miery nezamestnanosti o ďalších štyri až päťtisíc miest.
Dávam vám za vinu, že ste vedome poškodili vzťahy a ohrozili ste životy slovenskej menšiny v Juhoslávii. Vaším protizákonným a protiústavným činom, opäť tajným, bez mandátu zapojenia Slovenskej republiky do agresie NATO voči suverénnej európskej krajine. Okrem iného ste porušili aj platný zákon o mieri.
Obviňujem vás, že robíte nesystematicky ekonomický proces, dôsledkom čoho ožobračujete obyvateľov vlastnej krajiny. Vaším výsledkom vášho vládnutia je drastický pokles životnej úrovne, neplníte predvolebné sľuby, otvorene zavádzate a klamete.
Obviňujem vás aj z toho, že nezvládate riešenie rómskej alebo cigánskej problematiky a v dôsledku toho ste spôsobili faktickú izoláciu Slovenska a jeho občanov zavádzaním víz zo strany krajín Európskej únie. Takisto máte na svedomí to, že Slovenská republika, je to dokázateľné, klesla v rebríčku indexu ľudského rozvoja na 42. miesto aj zato, že z okolitých krajín len na Ukrajine musia viac pracovať obyvatelia na spotrebný kôš ako v Slovenskej republike, až 186 hodín. Takisto z toho, že počas vašej vlády narástla miera inflácie už na 16,4 %. Takisto z toho, že sa zhoršila zdravotná starostlivosť o občanov, dôsledkom čoho je nárast ochorení z toho vyplývajúcich.
Viním vás, vážený pán Dzurinda, za to, že zneužívate štátnu správu na stranícke účely a zakladanie vlastnej strany. Za to, že celá desatina obyvateľov žije na Slovensku v chudobe, za to, že takmer 590 tisíc občanov nemá žiadny alebo len minimálny príjem, a za to, že ostatní musia, tí, ktorí sú zamestnaní, na toto zabezpečenie doplácať 9,5 mld. korún ročne. Za neúmerné vynakladanie finančných prostriedkov daňových poplatníkov na vašu integračnú parádu, hoci si Slovák môže zo svojho platu kúpiť len tretinu nákupu občana Európskej únie. Za to, že ozdoba slovenskej ekonomiky Slovnaft poputuje do maďarských a bohvie ešte do čích rúk.
Takisto za to, že za vášho premiérovania na Slovensku nevládnu možno tí, ktorých si občania zvolili, možno nevládnete ani vy sám sebou, ale vládne možno nejaká M.E.S.A. 10, rozrastá sa kriminalita, narastá brutalita, závažnosť trestných činov. Za to, že sa vybíjate v smiešnych kauzičkách obliehania vily Elektra a podobne namiesto toho, aby policajti boli tam, kde majú chrániť bezpečnosť a životy občanov, a aby potierali organizovaný zločin.
Viníme vás za to, že ste zhoršili prístup k vzdelaniu vysokoškolákov, ktorým cestovné na železnici vzrástlo o 30 percent, ubytovanie o 150 korún mesačne a mestská doprava v hlavnom meste na 200 korún mesačne. Nesiete zodpovednosť za všetky aféry, kauzy, klientelizmus a korupciu pod vaším vedením štátu, keďže 68 % občanov si myslí, že skorumpovaná je najmä vláda. A toto by ste mali brať vážne, pretože to nie sú prieskumy Slovenskej národnej strany, ale vyplýva to z výskumu Európskeho úradu pre výskum z Ministerstva zahraničných vecí USA.
Na záver chcem povedať. Slovenskej národnej strane nejde o lacné populistické reči, ani mítingy na pôde Národnej rady, Slovenskej národnej strane ide o riešenie problémov. Celé Slovensko vie, v čom žijeme a o čo tu teraz ide. Poslanci Slovenskej národnej strany nebudú vystupovať v ďalších príspevkoch, aby sme nestrácali čas a pristúpili k hlasovaniu, ktoré občania Slovenska čakajú.
Vyzývam poslancov vládnej koalície, aby si uvedomili svoj diel zodpovednosti za stav štátu a hlasovali za, za zlepšenie.
Slovenská národná strana nechce deštruovať, naopak, chceme napomôcť k zlepšeniu. Predseda vlády preukázal neschopnosť spravovať štát. Všetky problémy hádže na plecia občanov. Občania už jednoducho ďalej nevládzu, náklady sú také, sociálna situácia na Slovensku tiež, že keby dnes išiel pán Dzurinda na bicykli po Slovensku, obávam sa, že by sa nedostal ani za hranice Bratislavy.
Na záver sa chcem opýtať: Čoho sa bojíte, vládni poslanci? Máte ústavnú väčšinu, viac ako 90 hlasov v parlamente. Postavte nových, schopnejších. Teraz máte šancu.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)