Správa
o 29. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky
konanej 13. apríla 2000
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram rokovanie 29. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Skôr ako pristúpime k rokovaniu, zistím prítomnosť poslancov na schôdzi.
Panie poslankyne, páni poslanci, prosím vás, aby sme sa prezentovali stlačením hlasovacieho tlačidla. Prezentujeme sa.
Zisťujem, že je prítomných 112 poslancov, teda Národná rada je schopná sa uznášať.
O ospravedlnenie neúčasti na 29. schôdzi písomne požiadali títo poslanci: podpredseda Národnej rady Marián Andel, poslanec Ballek, poslankyňa Čižmáriková, poslanec Farkas, poslanec Kovačič, poslanec Švec. Na zahraničnej služobnej ceste je poslanec Národnej rady Peter Osuský.
Na 29. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky overovateľmi budú poslanci Ľudmila Mušková a Milan Ištván. Náhradníkmi budú poslanci Dušan Švantner a Jozef Kužma.
Schôdzu som zvolal podľa článku 63 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 17 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku na požiadanie skupiny 52 poslancov Národnej rady.
Skupina poslancov žiada na tejto schôdzi prerokovať
návrh na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky Mikulášovi Dzurindovi.
Podľa článku 88 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky návrh na vyslovenie nedôvery vláde Slovenskej republiky alebo jej členovi prerokuje Národná rada vtedy, ak o to požiada najmenej pätina jej poslancov.
Chcem pripomenúť, že podľa § 24 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku nemožno program schôdze doplniť alebo meniť, ak bola zvolaná podľa § 17 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku na požiadanie aspoň pätiny poslancov.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
poslanecké kluby SDĽ, SDK, SOP mi podali návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky podľa § 29a ods. 1 o rokovacom poriadku sa uzniesla na určení dĺžky rečníckeho času na rozpravu k návrhu na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky Mikulášovi Dzurindovi. Uvedené poslanecké kluby navrhujú, aby dĺžka času na rozpravu k tomuto bodu programu schôdze bola 12 hodín. Dávam o tomto návrhu poslaneckých klubov hlasovať.
Prezentujme sa a hlasujeme o návrhu troch poslaneckých klubov, aby podľa § 29 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku dĺžka rozpravy bola 12 hodín.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 121 poslancov.
Za návrh hlasovalo 116 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky určila k návrhu na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky Mikulášovi Dzurindovi dĺžku času na rozpravu maximum 12 hodín.
Keďže sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na určení dĺžky času na rozpravu k tomuto bodu programu schôdze, budeme pri jeho prerokúvaní po otvorení rozpravy postupovať podľa ustanovenia § 29a zákona o rokovacom poriadku.
Čas určený na rozpravu je medzi poslanecké kluby a poslancov, ktorí nie sú členmi poslaneckých klubov, t. j. nezávislých poslancov, rozdelený takto: HZDS 3 hodiny 26 minút 24 sekúnd. SDK 3 hodiny 21 minút 36 sekúnd. SDĽ 1 hodina 45 minút 36 sekúnd. SMK 1 hodina 12 minút 0 sekúnd. SNS 1 hodina 2 minúty 24 sekúnd. SOP 57 minút 36 sekúnd. Čas pre jedného nezávislého poslanca je 4 minúty 48 sekúnd.
Prosím predsedov poslaneckých klubov, aby mi najneskôr do otvorenia rozpravy o týchto bodoch programu písomne oznámili poradie rečníkov zastupujúcich poslanecký klub.
Tlačivá na určenie poradia rečníkov za poslanecké kluby a nezávislých poslancov sú na prezencii.
Skôr ako vyhlásim 20-minútovú prestávku na prihlásenie sa do rozpravy, pán poslanec Moric má procedurálny návrh.
Poslanec V. Moric:
Vážený pán predseda, chcel by som sa vás opýtať, prečo takéto vážne zasadnutie, ako je návrh na odvolanie premiéra, väčšie už môže byť iba návrh na odvolanie predsedu Národnej rady, prečo takýto dôležitý návrh nesníma Slovenská televízia. Ak mi poviete, že nie sú na to peniaze, dovoľte mi, aby som sa zasmial. Tiež by som chcel povedať, že je nekorektné od niektorých členov vlády, že premiéra tam nechajú samého, ako ten kôl v plote sedieť a nebránia ho zľava, sprava. To bol procedurálny návrh.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec.
Teraz vyhlasujem 20-minútovú technickú prestávku na prihlásenie sa do rozpravy za jednotlivé poslanecké kluby.
(Po prestávke.)
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v 29. schôdzi.
Pán poslanec Oberhauser, máte procedurálny návrh?
Nech sa páči.
Upokojte sa panie poslankyne, páni poslanci.
Poslanec V. Oberhauser:
Ďakujem, pán predseda.
Pán predseda, vzhľadom na to, že ste neodpovedali na požiadavku pána poslanca Morica, dávam procedurálny návrh, aby sme hlasovali o tom, aby na rokovaní v zmysle uznesenia Rady pre Slovenskú televíziu bola prítomná Slovenská televízia.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Oberhauser, dám hlasovať o vašom návrhu, len chcem vysvetliť, že je uznesenie Národnej rady, v ktorom sa odporúča Slovenskej televízii, aby bola na každej schôdzi prítomná a podľa jej zváženia vysielala či už priame prenosy alebo záznamy. Také je rozhodnutie pléna Národnej rady.
Ja nemôžem ovplyvniť, prikázať a nemám nijaké zákonné právo, aby som Slovenskú televíziu pod nejakým zákonom alebo na základe nejakej normy dostal do rokovacej miestnosti. Opakujem, je to rozhodnutie Národnej rady. Oni majú právo kedykoľvek prísť a vysielať či už záznam alebo priamy prenos. Preto o tomto návrhu, pán poslanec Oberhauser, nedám hlasovať, lebo to nie je procedurálny návrh, netýka sa priebehu schôdze, tak ako to určuje rokovací poriadok.
Pán poslanec Paška, máte procedurálny návrh?
Nech sa páči.
Poslanec J. Paška:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Chcel by som spresniť procedúru. Je potrebné, aby sa Národná rada obrátila na Slovenskú televíziu s požiadavkou o zabezpečenie priameho prenosu a Slovenská televízia je v zmysle rozhodnutia Rady Slovenskej televízie povinná zabezpečiť priamy prenos zo všetkých zásadných a významných rokovaní Národnej rady. Ak Národná rada považuje rokovanie o vláde a o odpočte vlády za dôležité aj pre občanov Slovenskej republiky, tak by odpočet vlády za dva roky činnosti mala odvysielať aj Slovenská televízia.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Paška,
skutočne môžem len zopakovať to uznesenie, ktoré schválila Národná rada, kde sa odporúča, lebo ona nemôže prikázať, aby Slovenská televízia vysielala priame prenosy, pretože tak sa rokovalo vtedy o tomto probléme a taký záver bol prijatý. Čiže odporúčací. To môže Národná rada. A už je vecou rozhodnutia vedenia Slovenskej televízie, ktoré body programu alebo ktoré schôdze zaradí do priameho vysielania, alebo urobí záznam z tohto vysielania, ako bolo predtým.
Čiže o tomto návrhu nedám hlasovať. Je rozhodnutie Národnej rady a je vecou televízie, či bude robiť priamy prenos alebo urobí záznam.
Budeme pokračovať v 29. schôdzi návrhom na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky Mikulášovi Dzurindovi. Návrh ste dostali ako tlač 589.
Uvedený návrh som podľa § 109 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku bezodkladne zaslal vláde Slovenskej republiky na zaujatie stanoviska a pridelil som ho na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady s tým, že ako gestorský bol určený ústavnoprávny výbor.
Prosím povereného člena skupiny poslancov Sergeja Kozlíka, aby uviedol návrh a súčasne oboznámil Národnú radu s dôvodmi, ktoré viedli skupinu poslancov k podaniu návrhu na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec S. Kozlík:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážené plénum Národnej rady,
predseda a členovia vlády Slovenskej republiky,
dovoľte mi, aby som uviedol rámcový návrh na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky Mikulášovi Dzurindovi.
Dovoľte mi, aby som začal informáciou o výsledku prieskumov verejnej mienky, ktoré k 20. februáru tohto roka ukázali, že dôvera vláde podľa údajov z prieskumov verejnej mienky vo februári 2000 ukazujú, že táto dôvera dosiahla historicky jednu z najnižších úrovní.
Vláde Mikuláša Dzurindu dôveruje alebo skôr dôveruje ledva štvrtina občanov - 25,4 percenta podľa zdroja Názory, akciová spoločnosť, ktorá sa týmto výskumom verejnej mienky zaoberala. Nedôveruje alebo skôr nedôveruje takmer dve tretiny občanov - 60,5 percenta. Táto nedôvera k vládnej moci sa premieta aj vo vzťahu k parlamentu kontrolovanému vládnou väčšinou, keď mu dôveruje alebo skôr nedôveruje len 18,1 percenta občanov a nedôveruje alebo skôr nedôveruje 63,7 percenta občanov. Je to, samozrejme, dôvod na zamyslenie predovšetkým pre vás vážení poslanci vládnej koalície.
Konkrétnymi prejavmi zlej a nezvládnutej hospodárskej politiky vlády vedenej Mikulášom Dzurindom sú medziročný pokles indexu priemyselnej produkcie v roku 1999 o takmer 4 percentá, prakticky rozpad stavebnej produkcie, ktorá klesla v minulom roku o 25 percent a v prvých dvoch mesiacoch roka 2000 o ďalších takmer 20 percent.
Objem dopravy oproti predošlému roku v roku 1999 klesol o 14 percent. Tento pád pokračuje aj v roku 2000. Zreteľný je postupujúci rozpad poľnohospodárskej prvovýroby. O vyše štvrtinu poklesol rozsah investícií, pričom vstup rozvojového zahraničného kapitálu v porovnaní s rokom 1998 klesol na polovicu, o 40 percent sa znížil počet novozačatých bytov. V priebehu druhého polroka 1999 došlo aj k reálnemu poklesu spotreby obyvateľstva, a to o 3 percentá v treťom, 0,4 percenta vo štvrtom kvartáli 1999 a tento pokles pokračuje aj v roku 2000.
Nekompetentnosť, nepripravenosť na zvládnutie hospodárskych procesov a neschopnosť dosiahnuť na úrovni vlády dohody potrebné na aplikáciu náležitých ekonomických krokov znamenali aj stratu dôvery v medzinárodných finančných kruhoch a podpísali sa pod hlboký vyše 20-percentný prepad slovenskej koruny voči menám vyspelých krajín v máji 1999 s dosahom zhruba 100 miliárd korún na finančné náklady štátu a podnikateľskej sféry. Tento dosah spolu s chaotickými cenovými zmenami, zvyšovaním všeobecného daňového zaťaženia sa podpísal a tvrdo zasiahol podnikateľskú sféru aj obyvateľstvo a podpísal sa prakticky pod nevypočítateľnosť a nepredvídateľnosť podnikateľského prostredia.
Tento vývoj rezultoval do výrazného recesného prepadu slovenského hospodárstva, do reálneho rozpadu produkčných štruktúr štátu. Podotýkam rovnako v privátnej, verejnej, ako aj v štátnej sfére.
Vyše 20-percentná miera nezamestnanosti na Slovensku láme európske rekordy. V ohrození je ďalších 40 až 50 tisíc pracovných miest.
Vláda pod vedením Mikuláša Dzurindu nie je v stave reagovať a prijať adekvátne mobilizačné opatrenia zamerané na tvorbu efektívnych pracovných miest, ale ani na zodpovedajúcu legislatívu. Výsledkom je narastajúca apatia občanov, obrovské mrhanie spoločenskými zdrojmi, ľudskými, materiálno-technickými i finančnými.
Vzhľadom na vysoký rast cien úroveň reálnych miezd občanov v roku 1999 poklesla o takmer 4 percentá. Reálna výška starobných dôchodkov sa znížila o takmer 8 percent, pričom výhľad do roku 2000 nie je lepší.
V zahraničnopolitickej oblasti prezentovaná úspešnosť vlády Mikuláša Dzurindu opierajúca sa o začatie prístupových rokovaní Európskej únie a Slovenskej republiky je predovšetkým výsledkom odstránenia nesprávneho delenia pristupujúcich krajín na dve skupiny, ktoré presadzovala bývalá reprezentácia Európskej únie, a nastúpenie filozofie rovnakej štartovacej čiary, ktorej nositeľom je nové vedenie Európskej únie na čele s Romanom Prodim. Neúspešná hospodárska a sociálna politika súčasnej vlády však prístupové procesy Slovenska do Európskej únie môže zásade ohroziť.
Podobne ako sledujeme rozpad hospodárskych a sociálnych štruktúr štátu, je evidentný zlý problémový vývoj v ďalších oblastiach života našej spoločnosti. Aj mnohí prívrženci takzvaných bývalých záchrancov kultúry dnes vyjadrujú nesúhlas a kritizujú neodbornosť a neschopnosť súčasného riadenia a smerovania v oblasti kultúry za vlády vedenej Mikulášom Dzurindom.
Podobne počas vlády Mikuláša Dzurindu kvalita legislatívnych návrhov, dodržiavanie legislatívneho plánu vlády, ako aj zachovanie systémovej nadväznosti návrhov na platné právo sa dostali na najnižší stupeň kvality po vzniku našej štátnosti.
Počas vlády Mikuláša Dzurindu sa zreteľne zhoršila situácia vo sfére bezpečnosti občanov i štátu. Stúpol počet násilných trestných činov a v porovnaní s predchádzajúcim obdobím sa znížila ich objasnenosť.
Vláda pod vedením Mikuláša Dzurindu hneď od svojho nástupu uplatnila politiku nevídanej konfrontácie. Vyše 4 tisíc pracovníkov štátnej a verejnej správy prišlo o zamestnanie na základe politickej perzekúcie. Mnoho nezmyselnej energie bolo premrhanej pri tvorbe čiernych kníh. Široko medializovaná, však nepreukázaná kriminalizácia politických oponentov je na bežnom poriadku.
Nezvládanie riadenia štátu, hospodársky a sociálny prepad, rozpad spoločenských štruktúr majú hlboký morálny i politický dosah. Namiesto stabilnej vládnej koalície schopnej zvládať elementárne problémy života spoločnosti sme svedkami úporného vnútrokoaličného politického zápasu sprevádzajúceho presadzovanie skupinových i individuálnych lobistických záujmov a klientelizmu. Stále zreteľnejšie sa ukazuje, že Mikuláš Dzurinda ako líder vládnej koalície nepredstavuje ani jednotiaci prvok, ani osobnosť, ktorá by svojou programovou víziou, individuálnymi parametrami dokázala pre ďalšie obdobie zabezpečiť Slovensku pozíciu politickej, hospodárskej a sociálnej stability.
Treba povedať, že aj tím, v ktorom môže byť zopár dobrých hráčov, podá podpriemerný výkon, ak chýba schopný organizátor hry. To isté platí aj o vládach a o riadení štátu.
Takže vážená Národná rada, nakoľko podpísaní poslanci Národnej rady za opozíciu pokladajú výkon Mikuláša Dzurindu na funkcii predsedu vlády ako funkciu, na ktorú evidentne nestačí, Mikuláš Dzurinda ako líder vládnej koalície dal občanom vo voľbách sľuby, ktoré neplní a nie je v stave splniť a Slovensko sa dostalo do hlbokej hospodárskej, sociálnej, vnútropolitickej aj mravnej krízy, to znamená, že Mikuláš Dzurinda vlastne oklamal a podviedol občanov tohto štátu.
Z toho dôvodu predkladám za skupinu poslancov Národnej rady návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila nedôveru predsedovi vlády Slovenskej republiky Mikulášovi Dzurindovi.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Teraz prosím povereného člena ústavnoprávneho výboru pána poslanca Šimka, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady.
Nech sa páči.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem, pán predseda.
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán predseda vlády,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
vážená vláda,
dámy a páni,
predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 616 z 10. apríla tohto roku pridelil návrh skupiny poslancov Národnej rady na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky Mikulášovi Dzurindovi (tlač číslo 589) na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, Výboru Národnej rady pre európsku integráciu, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a Osobitného kontrolného výboru Národnej rady na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva s termínom ihneď.
Zároveň určil Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky pripraviť na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Výsledky prerokovania návrhov skupiny poslancov v určených výboroch. Predložený návrh skupiny poslancov jednotlivé výbory prerokovali v termíne do 13. apríla tohto roku s týmito výsledkami.
Po prvé. Návrh skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Mikulášovi Dzurindovi neodporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť tieto výbory Národnej rady: výbor pre obranu a bezpečnosť, zahraničný výbor, výbor pre životné prostredie a ochranu prírody a výbor pre zdravotníctvo.
Po druhé. K návrhu skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Mikulášovi Dzurindovi neprijali platné uznesenie tieto výbory Národnej rady Slovenskej republiky: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre ľudské práva a národnosti, výbor pre pôdohospodárstvo, výbor pre verejnú správu, výbor pre sociálne veci a bývanie, výbor pre kultúru a médiá a výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, a to z dôvodu, že za predložený návrh uznesenia na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Mikulášovi Dzurindovi nehlasovala podľa § 52 ods. 3 a § 37 ods. 2 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky nadpolovičná väčšina všetkých poslancov týchto výborov. Do rokovania Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorského výboru nerokoval výbor pre vzdelanie, vedu, mládež a šport.
To je spoločná správa. Chcem len informovať alebo upozorniť, že hlasovanie sa bude, samozrejme, konať o návrhu, tak ako ho sformulovala skupina poslancov, to znamená, že sa bude rokovať o návrhu na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Mikulášovi Dzurindovi. Chcem tiež povedať, že v ústavnoprávnom výbore vznikla diskusia o tom, či hlasovanie o tejto otázke má byť verejné alebo tajné. Ústavnoprávny výbor neprijal rozhodnutie v tejto otázke, ale chcem len upozorniť, že vo všetkých hlasovaniach o návrhoch na vyslovenie nedôvery alebo naopak o dôvere vláde sa počas existencie súčasného rokovacieho poriadku hlasovalo verejne s tým, že tu platí režim ako všade inde, že keď poslanec navrhne, aby sa hlasovalo tajne, tak v takom prípade o tom rozhodne Národná rada Slovenskej republiky hlasovaním.
Ďakujem pekne, pán predseda, môžete otvoriť rozpravu.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem pánu poslancovi Šimkovi. Prosím ho, aby zaujal miesto pre spravodajcov.
Pán poslanec Paška a pán poslanec Oberhauser, vy ste dávali akože procedurálne návrhy. Spojili sme sa so Slovenskou televíziou. Len pre informáciu: v STV od 1. apríla došlo k redukcii rozpočtu, a teda aj programov o 100 miliónov korún. Jednou z položiek programu sú aj záznamy z rokovaní schôdzí Národnej rady Slovenskej republiky, to sú len záznamy, na ktoré sa nabaľujú vysielania. Ročne to stojí 4,5 až 5 miliónov korún. Také je vysvetlenie zo strany Slovenskej televízie, prečo nie sú tu kamery, prečo nie je priamy prenos, čo môžu, keď chcú, robiť, alebo prečo nerobia záznam a vo večerných hodinách sa to nevysiela. Toľko na vysvetlenie.
Skôr ako otvorím rozpravu, prosím predsedov poslaneckých klubov, aby mi písomne odovzdali poradie rečníkov v rozprave k tomuto bodu programu. Tiež prosím nezávislých poslancov, ktorí chcú vystúpiť v rozprave, aby sa prihlásili do rozpravy. Čiže mám prihlášky od poslaneckých klubov a písomne mi oznámili poradie rečníkov zastupujúcich klub takto: Hnutie za demokratické Slovensko - jeden prihlásený pán poslanec Sergej Kozlík, Slovenská demokratická koalícia - pri-hlásení páni poslanci Šimko, Mikloško, Zajac, Halmeš, Ambróš a Bajan. (Hlasy v sále.) Tak kto zostáva, prosím vás, z prihlásených? Len pán poslanec Šimko. Ostatných vyškrtnem. Za SDK pán poslanec Šimko. Za SDĽ Jozef Migaš, za Stranu maďarskej koalície dvaja poslanci - Gyula Bárdos a László Nagy, za Slovenskú národnú stranu Anna Malíková a za Stranu občianskeho porozumenia pán profesor poslanec Šlachta.
Z poslancov, ktorí nie sú členmi poslaneckých klubov, čiže nezávislí poslanci, sa do rozpravy neprihlásil nikto. To znamená ani pán poslanec Andel, ani pán poslanec Fico, ani pán poslanec Sládeček. Pán poslanec, prihláste sa, lebo bude sa losovať z týchto papierov. O chvíľu budeme losovať poradie. Do začatia rozpravy. Nech sa páči, vyplňte tlačivo pri prezentácii, pán poslanec Fico. Chvíľku strpenia. To je nový rokovací poriadok. Za nezávislých poslancov sa prihlásil pán poslanec Fico.
Teraz prosím určených overovateľov schôdze poslancov Ľudmilu Muškovú a Milana Ištvána, aby prostredníctvom technického zariadenia u operátorov v rokovacej sále vyžrebovali poradie poslaneckých klubov, v akom budú kluby vystupovať v rozprave aj, samozrejme, nezávislý poslanec Fico. Ďalej ich prosím, aby súčasne vyžrebovali poradie poslancov, ktorí nie sú členmi poslaneckých klubov. Tam to nie je potrebné, pretože sa prihlásil len pán poslanec Fico. Čiže nech sa páči, páni overovatelia, pán poslanec Ištván a pani poslankyňa Mušková. Nie sú tu. Takže náhradníci. Nech sa páči. Losuje počítač.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
chcem vás informovať, že na základe žrebovania budú v rozprave vystupovať striedavo poslanci zastupujúci poslanecké kluby a poslanci, ktorí nie sú členmi poslaneckých klubov takto. Ako prvá pani poslankyňa Malíková, po nej zástupca SOP, potom SMK, potom HZDS, potom SDK, nezávislý poslanec a siedmy v poradí SDĽ. Pani poslankyňa Malíková, chcem vás poprosiť, pretože do rozpravy sa v súlade s § 28 rokovacieho poriadku prihlásil predseda vlády a po ňom minister Kukan, keby ste boli taká dobrá a počkali. Vrátite sa a potom budeme vystupovať v rozprave v súlade so schváleným alebo s vyžrebovaným poradím na základe výsledkov žrebovania počítača. Teraz má slovo predseda vlády.
Nech sa páči.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
Slovensko je na dobrej ceste.
(Ruch v rokovacej sále.)
Vykročili sme z hospodárskeho marazmu a ideme smerom k životaschopnej a modernej krajine. Toto nie je iba môj názor. Tvrdia to experti Európskej únie, myslia si to nezávislé ratingové agentúry a takto sa na nás pozerajú aj zahraniční investori. Podľa všetkých, a vlani som naozaj veľa cestoval a môžem povedať, že podľa veľkej časti sveta je Slovensko príkladom krajiny, ktorá sa rozhodla urobiť nevyhnutné ekonomické kroky vedúce nakoniec k nášmu začleneniu sa do tohto vyspelého sveta.
Existujú desiatky expertíz, existujú aj oficiálne dokumenty, ktoré toto všetko potvrdzujú. Poviem to ešte jasnejšie. Naša ekonomická politika je plne v súlade s odporúčaniami Európskej únie. Názor vlády, ktorej predsedám, a názor predstaviteľov Európskej únie na dianie na Slovensku sa absolútne zhoduje. Určite ste s týmto faktom oboznámení, rovnako ako aj viete, kde všade a v ktorých oficiálnych dokumentoch vyjadrila Európska únia svoj názor na Slovensko. Takisto dobre viete, že tieto odporúčania sú dobré a prospešné predovšetkým pre Slovensko.
Niektorí poslanci sa však zjavne domnievajú, že to nestačí. Nestačí, že domáci aj zahraniční experti a podnikatelia zlepšujú svoju mienku o Slovensku. To je pre nich menej ako málo. Nevšímajú si ani hĺbkové analýzy, ignorujú oficiálne názory medzinárodných inštitúcií. Plne tak pokračujú vo svojej dlhoročnej tradícii urážlivého prehliadania a ignorácie všetkého okrem vlastných záujmov. Zažili sme už dobu, keď tí istí ľudia hodnotili varovné demarše ako priateľské povzbudenia. Pamätáme si tie pre nás všetkých ponižujúce momenty, keď sa na nás svet pozeral ako na čiernu dieru Európy. Predkladatelia návrhu teraz dokazujú, že sa nič nové nenaučili ani na nič staré nezabudli.
V návrhu na odvolanie je najcennejšie to, čo tam chýba. Som rád, že predkladatelia ustúpili aspoň od tvrdenia, že hospodársky rast 1,9 percenta je vlastne pokles. Napriek tomu stále vykresľujú hospodársku situáciu, akoby nastal nie pokles, ale dramatický prepad. Je to nedôveryhodné a nehodné ústavných činiteľov. Krajinu sme zdedili v zlom stave. Opakujem, tí, ktorí tomu neveria, nech si znova preštudujú správy Európskej komisie. Nebudem z nich citovať, považujem za nedôstojné pripomínať vám zásadné dokumenty, ktoré určite veľmi dobre poznáte.
Keď ste pred rokom, ctená opozícia, pred rokom a pol odovzdávali vládu, nechali ste nám prázdnu pokladnicu. Zanechali ste nám prázdnu pokladnicu a obrovské dlhy. Iba v štátnom rozpočte ste nám zanechali deficit v súhrnnej výške 113 miliárd Sk. Týmito peniazmi ste financovali to, čo ste nazývali hospodársky zázrak. Jednoduchá matematika hovorí, že na jeden jediný deň vašej vlády predstavuje tento dlh 77 miliónov Sk. Dohromady ste každému jednému človeku na Slovensku venovali dlh 21 tisíc Sk. Nám všetkým ste nechali balvan, ktorý nám teraz bráni ešte výraznejšie znížiť napríklad daňové zaťaženie. Odkázali ste nám mnohé podniky na kraji kolapsu. Len nedávno hrozil krach Východoslovenských železiarní. Vaši dobrí priatelia vo Východoslovenských železiarňach sa namiesto budovania konkurencieschopného podniku radšej venovali futbalovým obchodom a vyhľadávaniu rekreačných lokalít na španielskom pobreží. Výsledkom bol smutný fakt, že v roku 1998 mali Východoslovenské železiarne stratu neuveriteľných 11 miliárd Sk. Oveľa viac, než si môže podobný podnik vôbec dovoliť. Dnes sú Východoslovenské železiarne zarábajúcou firmou, dokázali sme pritiahnuť strategického investora, ktorého investície do tohto podniku sa môžu smelo rovnať objemu všetkých investícií, ktoré ste vy dokázali prilákať do celej krajiny za štyri roky.
Vážené dámy,
vážení páni,
predkladatelia návrhu na vyslovenie nedôvery uvádzajú viaceré dôvody. Nevedno odkiaľ napríklad zobrali fakt, že Slovensko stratilo dôveru v medzinárodných finančných kruhoch. Presný opak je pravdou. Môžem to jasne dokumentovať. Dôvera v krajinu sa dá presne zmerať úrokovou sadzbou, za ktorú nám ponúkajú úver. Za minulej vlády už nám v zahraničí nemal kto požičať a doma úrokové sadzby štátnych dlhopisov rástli do astronomických čísel. Fakty, iba fakty hovoria, že na sklonku obdobia predchádzajúcej vlády sa úroky štátnych obligácií vyšplhali na úrok neuveriteľných 30,8 percenta pri jednoročnej dobe splatnosti. Teraz si dokážeme požičať na 5 rokov za úrok 8,6 percenta. Existuje jasnejšie vyjadrenie ozdravovania hospodárstva a dôvery v našu ekonomickú politiku? Dnes sa už nemusíme opierať iba o analýzy a politickú podporu zo strany Európskej únie. Nemusíme rast dôvery dokumentovať zlepšením zahraničného ratingu. Obrovský nárast dôvery vieme takmer matematicky presne vyjadriť v úrokovej sadzbe a v záujme o nové emisie štátnych dlhopisov. Čísla sú v tomto nanajvýš zreteľné. Nie sú to ani tajné údaje. Naopak, každý sa s nimi môže oboznámiť a každý, kto má dobrú vôľu, im aj môže porozumieť.
Je smiešne, ak sa nám vyčíta neschopnosť prilákať zahraničné investície. Predkladatelia návrhu sa na mňa nemôžu hnevať, ale oni skutočne nie sú žiadnou autoritou v tejto oblasti. Za ich vlády na Slovensko prišlo najmenej investícií zo všetkých krajín Vyšehradskej štvorky. V Česku je dvaapolkrát viac investícií, v Maďarsku neuveriteľných sedemkrát viac priamych zahraničných investícií. Politika predchádzajúcej vlády bola v tomto absolútne jasným zlyhaním. Ilúzia vytvorenia domácej kapitálotvornej vrstvy sa zmenila na smutnú realitu vytunelovaného hospodárstva. Dnes sme na šťastie svedkami jasného zlomu. Na Slovensko prichádza toľko investícií ako nikdy predtým, vyvážame tak ako nikdy predtým. Ekonomika sa jednoznačne stabilizuje a postupne ozdravuje. (Potlesk.)
Budeme si časom, budeme si časom rozumieť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Panie poslankyne, ctení páni poslanci, upokojte sa, prosím vás.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Vyčítate nám, ctená opozícia, že neplníme sľuby. Ale vážené dámy, vážení páni, čas zloženia účtov bude pre nás až o dva a pol roka. Zatiaľ musíme stále plniť predovšetkým vaše sľuby, ctená opozícia. Je to táto vláda, ktorá vyplatí občanom dlhopisy, ale je to predchádzajúca vláda, ktorá tento sľub dala. A je to predchádzajúca vláda, ktorá neurobila vôbec nič pre to, aby sa tento sľub mohol realizovať. Zatiaľ prišiel čas na to, aby sme hodnotili vaše pôsobenie, vaše plnenie sľubov, vážená opozícia. Možno ste už na to zabudli, ale v programovom vyhlásení minulej vlády nájdeme také sľuby, ako napríklad postupne znižovať celkovú zadlženosť štátu či znižovať daňové zaťaženie. Škoda, že to musíme plniť až my. Dokonca vo vašom programovom vyhlásení ste počítali s dokončením kupónovej privatizácie, vo vašom programovom vyhlásení máte jasný záväzok dokončiť kupónovú privatizáciu. Keby ste boli tento sľub splnili, nemuseli sme dnes hľadať 30 miliárd Sk na vyplatenie dlhopisov.
Z dnešného pohľadu až čarovne znie váš záväzok, citujem z programového vyhlásenia predchádzajúcej vlády: "Cieľavedome sa približovať k Európskej únii so zámerom získať plné členstvo v horizonte roku 2000." Toľko citát. Realita je taká, že za vašej vlády sa s integráciou Slovenska ani len neuvažovalo. Slovensko neplnilo kritériá na aspoň začatie integračných rozhovorov. Vašou vinou, vážená opozícia. Dokazovať niečo iné je hrubým prekrúcaním pravdy a svedčí o neschopnosti prijať zodpovednosť za vlastné zlyhanie.
Vážené dámy,
vážení páni,
prakticky všetky makroekonomické ukazovatele sa na Slovensku za posledný rok zlepšili. Netvrdím, že všetko je na Slovensku dobré. Trápi ma vysoká nezamestnanosť. Chápem pocity ľudí bez práce, ale chápem aj to, že niektoré reformné kroky sa bez prechodného zvýšenia nezamestnanosti jednoducho nedajú urobiť. Najmä ak sa trestuhodne dlho odkladali. Poznám aj skúsenosti iných krajín. Len pred dvoma dňami som sa stretol v Bratislave so španielskym premiérom Chosé Maria Aznarom. Španielsko je dnes modernou a rýchlo sa rozvíjajúcou ekonomikou. Ale keď sa transformovali, tak sa na čas nevyhli najvyššej nezamestnanosti. Dnes sú Španieli v úžasnom rozbehu, ale museli prekonať veľké ťažkosti. Museli prekonať ešte vyššiu nezamestnanosť, ako máme v súčasnosti my. Aj oni museli robiť nepopulárne opatrenia. Nám poklesli preferencie naozaj tak, ako povedal pán poslanec Kozlík, lebo sme tieto nepopulárne opatrenia jednoducho robiť museli. A v každej krajine sa takéto opatrenia robia po nástupe novej vlády v prvej polovici mandátneho obdobia, aby práve v tej ďalšej mohla ekonomika vykázať pozitívne dôsledky týchto ozdravných opatrení. Tak tomu bolo v Španielsku a tak tomu bude, pevne verím, aj na Slovensku.
Pokrok, ktorý sme dosiahli, je zrejmý a týka sa všetkých oblastí. V rekordne krátkom čase sme opravili kontroverzný zákon o komunálnych voľbách a umožnili sme férový priebeh týchto volieb. Za našej vlády sme zvolili prezidenta Slovenskej republiky. Dnes sa nám už zdá zábavné, ako mohlo byť problémom pre niekoho prijať zákon o voľbe prezidenta v priamych voľbách, a predsa sa to za vašej vlády neudialo. Prijali sme zákon o používaní jazyka národnostných menšín. Tým zrazu zmizol problém, ktorý dlhé roky otravoval ovzdušie nielen u nás doma, ale aj v našich medzinárodných vzťahoch. Za niekoľko mesiacov sme korektne vyriešili delenie federálneho majetku, vám na to nestačili roky. O mesiac doveziem z Prahy slovenské zadržiavané zlato.
(Ruch v sále.)
Dámy a páni,
so Slovenskom...
Predseda NR SR J. Migaš:
Panie poslankyne a páni poslanci, prosím vás, upokojte sa.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
... sa začali vstupné rozhovory o integrácii do Európskej únie. Poznám vaše terajšie propagandistické vyhlásenia. Viem, že by ste si radi privlastnili tento historický úspech, ale viem aj to, že na summite v Luxembursku v roku 1997 sa vstupné rozhovory nielen nezačali, ale sa aj vážne uvažovalo o vyčlenení Slovenska z celého integračného procesu. To bol výsledok vašej integračnej politiky. Našťastie dnes sa s nami rokuje a Slovensko má dokonca reálnu šancu dobehnúť tú stratu, ktorú ste vy vyprodukovali. Dnes, bohužiaľ, nie sme ani v aliancii, ani v Organizácii pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj, v organizácii 29 najvyspelejších štátov sveta. Nie sme tam na rozdiel od našich susedov a nie sme tam kvôli politike vašej vlády.
Vláda, ktorej ja predsedám, aj v tejto oblasti uvedenú stratu jednoznačne dobieha. Stali sme sa očividne motorom ďalšieho rozširovania Severoatlantickej aliancie. Sme na najlepšej ceste dostať Slovensko do Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj. Začali sme rokovania v ôsmich kapitolách s Európskou komisiou o členstve Slovenska v Európskej únii. Máme jasný, ambiciózny, ale reálny plán vstúpiť do Európskej únie spolu s našimi susedmi.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
Slovensko až za pôsobenia vlády, ktorej predsedám, má strednodobú koncepciu hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Máme ucelenú a v zahraničí veľmi pozitívne oceňovanú hospodársku politiku.
(Ruch v sále.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Panie poslankyne, páni poslanci, prosím vás, upokojte sa, nech pán predseda vlády môže svoje vystúpenie normálne prednášať. Upokojte sa, prosím vás.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Spustili sme ambiciózny projekt ozdravenia podnikovej, ako aj bankovej sféry. Dosiahli sme makroekonomickú stabilitu a vytvorili sme dobré podmienky pre hospodársky rast. Stabilizovala sa naša mena. Pripomínam, že slovenská koruna sa začala oslabovať ešte pred nástupom súčasnej vlády. Dnes musíme intervenovať v jej neprospech, aby sa príliš rýchlo nezhodnocovala. Chceme udržať dosiahnutý trend rozvoja exportu. Deregulovali sme taktiež deformované ceny. Každý ekonóm vie, že to bol nevyhnutný krok. Napriek tomu ste sa k takémuto kroku neboli schopní odvážiť. Pripravili sme a schválili sme reformu verejnej správy, ktorou zreteľne približujeme politickú moc tam, kam patrí. Občanom. Podpísali sme Chartu miestnej samosprávy, obnovili sme sociálny dialóg, odbory sú pre nás partnerom, s ktorým sme dokázali podpísať generálnu dohodu garantujúcu sociálny zmier.
Priniesli sme novú kvalitu vzťahov do politického života, sme koaličnou vládou, všetci koaliční partneri vo vláde sú svojprávnymi a nezávislými subjektmi. Trpezlivým vyjednávaním hľadáme spoločný konsenzus. Len vyhľadávač senzácií alebo neprajník nevie rozlíšiť medzi postupujúcim vyjednávaním a nestabilitou. My však máme zreteľné výsledky. Táto vláda sa odhodlala k potrebným a zásadným reformám. Dokázali sme sa na nich dohodnúť a vždy sme dokázali zabezpečiť ich schválenie v patričných orgánoch. Dohodli sme sa vždy preto, lebo sa chceme a vieme dohodnúť. Všetky strany vo vláde majú záujem o rozvoj Slovenska. Som premiérom koaličnej vlády a dôverujem, plne dôverujem dobrej vôli zástupcov nielen Slovenskej demokratickej koalície, ale aj Strany demokratickej ľavice, Strany maďarskej koalície a Strany občianskeho porozumenia. Úprimne im ďakujem za ich doterajšie pôsobenie. Bez vzájomnej súčinnosti, bez schopnosti trpezlivo hľadať dohodu by sme naše doterajšie výsledky nemohli dosiahnuť.
Panie poslankyne, páni poslanci, nech mi je dovolené povedať, že viac práce, ako máme za sebou, máme nesporne pred sebou. Ale aj doterajšie úspechy sú nesporným faktom. Vieme ich doložiť na konkrétnych číslach, na konkrétnych akciách a aktivitách. Znaky zlepšenia sú tak zjavné, že hádam ani predkladatelia návrhu na odvolanie nemôžu myslieť úplne vážne svoje dôvody. Rád by som chcel veriť, že ich ženie snaha pomôcť krajine, ale v návrhu je toľko evidentných nepresností, prekrúcaní a vyslovených neprávd, že sa predkladateľom jednoducho dôverovať nedá.
Plne rešpektujem demokratické právo opozície na akt, aký sa deje dnes. Plne rešpektujem právo opozície vidieť politiku, vývoj hospodárstva vlastnými očami. Aj ja sa uchádzam o právo vidieť vývoj na Slovensku vlastnými očami. A ja to vidím tak, že za ich návrhom vidím snahu rozoštvávať vládnu koalíciu. Som však presvedčený, že to sa im nemôže podariť, lebo nechápu podstatu koaličnej formy vlády, ktorá je založená na vzájomnej dôvere. Vidím za ich snahou tiež snahu priživiť svoju popularitu na určitých nevyhnutných problémoch transformácie. Ani to sa im nemôže podariť. Keby chodievali tak ako ja každý týždeň medzi ľudí po Slovensku, tak by tomu rozumeli. Väčšina občanov nepotrebuje podobné nedôveryhodné elaboráty. Ľudia vyžadujú konkrétnu, jasnú víziu budúcnosti, víziu zlepšenia. Preto stále upozorňujeme všetkých, že minulý rok bol rokom stabilizácie. V tomto roku kladieme základy rastu, aby na ďalší rok sme mohli byť svedkami oživenia.
Za návrhom opozície je podľa môjho názoru tiež zreteľná snaha odvrátiť pozornosť od strachu pred zákonom. Je neakceptovateľné, podľa môjho názoru až škandálne a zbabelé, ak sa politik takého formátu, ako je líder opozície, vedome vyhýba zákonnej povinnosti. Návrh na vyslovenie nedôvery nemôže niečo také ani v najmenšom prekryť. Návrh na odvolanie predkladajú ľudia, ktorí v minulosti zreteľne zlyhali. Namiesto hľadania a vyrovnávania sa so svojimi chybami sa teraz v tejto politike a v tomto prístupe rozhodli pokračovať. Neverím, že niečo také môže podporiť väčšina poslancov. Takéto niečo určite nemôže podporiť ani väčšina občanov. Občania chcú, aby sme sa venovali ich problémom, najmä vytváraniu nových pracovných miest. Aj dnes dopoludnia som bol takúto novú veľkú investíciu, ktorá môže priniesť až 800 pracovných miest, podporiť. Ide o firmu Osram a o mesto Nové Zámky. Je to blízko Bratislavy, takže sa to ešte stihnúť dalo.
Ale vaše počínanie, vážená opozícia, vládu zbytočne zdržiava. Škodí to občanom. Vaše konanie zneisťuje zahraničných investorov. Vaše konanie vytláča rizikové prirážky úverov do vyšších polôh. Úvery sú tým drahšie. Aj to poškodzuje občanov Slovenskej republiky. Preto je čas prestať s deštrukciou. Kritike hovoríme áno, deštrukcii hovoríme nie.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
Slovensko je na dobrej ceste. Stretávame sa s problémami, riešime tieto problémy. Záleží nám na našej vlasti. Chceme, aby sa stala rovnoprávnou súčasťou vyspelej Európy. Robíme preto zásadné a úspešné kroky. Na konci volebného obdobia zložíme účty a budeme sa znovu uchádzať o dôveru ľudí. Dovolím si vás preto požiadať, aby ste návrh opozície na vyjadrenie nedôvery zamietli.
Ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.)