Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Kozlíka sa hlásia dvaja páni poslanci: Husár a Benkovský.
Pán poslanec Husár.
Poslanec S. Husár:
Myslím si, že každému, kto tu sedí, je veľmi zrozumiteľné, čo povedal pán poslanec Kozlík, a myslím si, že aj to, že tieto výčitky nesmerujú k pani ministerke privatizácie. Je úplne zrejmé, že iniciatíva na takúto úpravu smeruje z ministerstva financií. Pani ministerka financií sa, bohužiaľ, zo štátničky ministerky zmenila na účtovníčku spoločnosti s ručením veľmi obmedzeným, ktorú zaujímajú iba položky má dať, dal. A je výsostne spokojná, keď má tieto dve strany vyrovnané. Nedokáže myslieť, bohužiaľ, ako štátnička a politička aj o budúcnosti a o tom, čo takýto postup, tak ako uviedol pán poslanec Kozlík, vyvolá.
Aký je, prosím vás pekne, v tejto situácii reštriktívny rozpočet? Jeho naplnenie je poobedňajšia nedeľná prechádzka počas slnečných dní pod slnečníkom, týmto spôsobom, ktorý je taký nebezpečný, že naň upozorňuje veľmi serióznym, ale dôrazným spôsobom aj zahraničie a upozorňovalo aj na začiatku pri samotnej stavbe rozpočtu. Napriek všetkým týmto varovaniam sa chceme pustiť a zrejme pustíme podľa výsledkov predpokladaného hlasovania do takých vecí, ktoré môžu ešte aj posledné zvyšky nádeje na to, aby sa táto ekonomika a štát pozviechal, celkom vygumovať.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Benkovský.
Poslanec M. Benkovský:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Dovoľte mi reagovať na vystúpenie pána poslanca Sergeja Kozlíka, ktorý sa polemicky vyjadril k použitiu výnosov z privatizácie. V návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, sú viaceré nevyjasnené otázky. Tieto, samozrejme, súvisia jednak s viacerými rezortmi, ale predovšetkým s § 28, t. j. s použitím výnosov z privatizácie.
Avšak vzhľadom na tempo rokovania 28. schôdze Národnej rady nebolo možné vyjasniť si všetky okolnosti, ktoré s realizáciou výnosov súvisia, a takisto pripraviť aj ďalšie prípadné pozmeňujúce návrhy. Preto dávam na zváženie a odporúčam vám, pán predsedajúci, či by nebolo možné prerušiť rozpravu o tomto bode programu a pokračovať v nej utorok o 14.00 hodine.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani ministerka, žiadate si vyjadriť sa k vystúpeniu pána poslanca Kozlíka? Áno.
Ministerka pre správu a privatizáciu národného majetku SR M. Machová:
Ďakujem veľmi pekne.
Naozaj, obsah takejto debaty bol predmetom rokovania Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Skutočne, prebehla aj takáto diskusia pri schvaľovaní návrhu štátneho rozpočtu. Z pohľadu predkladateľa znovu môžem zopakovať len to, čo som povedala.
Dikcia zákona, teda to, čo prináša tento vládny návrh zákona, nemení filozofiu ani štátneho rozpočtu, ani použitia príjmov z privatizácie, pretože tie sa nestávajú súčasťou štátneho rozpočtu, ale sú adresne určené na určité konkrétne účely. Vláda prijala uznesenie, ktorým ukladá ministerke financií a ďalším rezortom v spolupráci s naším ministerstvom vypracovať metodiku použitia príjmov z privatizácie. Skutočne, o čom nepochybujem, by bolo veľmi škodlivé pre túto krajinu, aby neopakovateľné jednorazové príjmy boli použité spôsobom, ktorý sa často nazýva ako prejedenie, a nie ako rozvoj.
Chcem upozorniť na to aj v zmysle pripomienky, ktorá odznela od pána poslanca Benkovského. Viem, že zrejme pôjde predovšetkým o problém ďalšieho možného rozšírenia použitia príjmov z privatizácie predovšetkým na rozpočet obcí a miest. A chcem zdôrazniť, že takéto rozšírenie jednoducho naozaj nie je možné, pretože ak chceme dodržať filozofiu jedného zákona, zákona o štátnom rozpočte, nemôžeme príjmy z privatizácie používať na potreby jednotlivých kapitol, nech by tá potreba bola akokoľvek zdôvodniteľná a potrebná. Príjmy z privatizácie môžu ísť na konkrétne účely, rozvojové programy a ak obce takéto majú a budú prostriedky z privatizácie, veľmi radi ich na tieto účely ako vláda predložíme a schválime.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pani ministerke.
Žiada si záverečné slovo pán spoločný spravodajca? Nie.
Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú, keďže nikto z poslancov sa už do rozpravy nehlási.
Pán spoločný spravodajca, chcete sa ešte vyjadriť?
Poslanec J. Šimko:
Dovolil by som si len, vážená snemovňa, zaujať stanovisko k vystúpeniu pána poslanca Benkovského vo faktickej poznámke na vystúpenie pána poslanca Kozlíka, že nie som o tom presvedčený, že nebol vytvorený dostatočný priestor na to, aby prípadné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré by mohli zaznamenať zmenu v navrhovanom vládnom návrhu zákona, pretože som uviedol v spoločnej správe, že Národná rada vlastne rokovala v prvej dekáde februára a do výborov bolo možné si uplatniť tieto pozmeňujúce návrhy jeden celý mesiac, pretože výbory rokovali zase v prvej dekáde marca. Rovnako aj schôdza je od pondelka. Takže to je len na margo toho vystúpenia.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Tak ako sme sa dohodli, o návrhoch, ktoré prednáša pani ministerka, budeme hlasovať v jednom bloku.
Ďakujem spravodajcovi pánu poslancovi Jánovi Šimkovi.
Pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorý predkladá pani ministerka a ktorým je
správa o spôsobe a časovom postupe vyplácania dlhopisov občanom Slovenskej republiky v zmysle platného zákona.
Správa o spôsobe a časovom postupe vyplácania dlhopisov bola prerokovaná vo vláde.
Teraz prosím pani ministerku, aby z poverenia vlády správu predniesla poslancom Národnej rady.
Pani ministerka, máte slovo.
Ministerka pre správu a privatizáciu národného majetku SR M. Machová:
Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy poslankyne, páni poslanci,
predkladaná správa o spôsobe a časovom postupe vyplácania dlhopisov občanom Slovenskej republiky v zmysle platného zákona sa predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky na základe uznesenia vlády číslo 75 z 2. februára 2000, ktorým bol predseda vlády poverený predložiť správu na rokovanie Národnej rady, tak ako to vyplynulo z uznesenia tohto orgánu. Materiál bol vypracovaný medzirezortnou komisiou, ktorá sa problematikou dlhopisov a riešenia nakladania s týmito dlhopismi až po záverečné vyplatenie či iným spôsobom umorenia dlhopisov zaoberala.
Materiál vo svojej podobe, tak ako je predložený do Národnej rady Slovenskej republiky, okrem stručnej histórie náčrtu problému vzniku dlhopisov Fondu národného majetku ako náhrady za druhú vlnu kupónovej privatizácie hovorí o možných alternatívach, ako by bolo možné vysporiadať sa s týmto záväzkom vlády Slovenskej republiky voči občanom, ktorý má svoj reálny časový rozmer, a to je 31. december tohto roku.
Preto sú v záverečnej časti materiálu uvedené spôsoby a postupy, ako nakladať s dlhopismi tak, aby tento záväzok bol realizovaný. Vláda po zvážení všetkých za a proti rozhodla, že základný spôsob nakladania s dlhopismi bude možnosť občana vlastne získať hodnotu tohto dlhopisu po termíne splatnosti, teda po 31. 12. tohto roku v hodnote istiny, plus príslušné zhodnotenie, mínus 15-percentná daň, ktorá podľa zákona vyplýva ako povinnosť zaplatiť do štátneho rozpočtu.
Vzhľadom na to, že rozmer tejto operácie z pohľadu makroekonomického má významné riziká, pretože predstavuje hodnotu presahujúcu 30 mld. korún, čo určite aj v tých dimenziách pomerov rozpočtu, príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu určite nie je zanedbateľná suma, vláda rozhodla o tom, aby sa dali aj iné možnosti, doplnkové možnosti nakladania s dlhopismi, predovšetkým v podobe, ktorú naznačuje aj práve dodiskutovaná novela zákona číslo 92, ktorou sa umožňuje liberalizácia obchodovania s dlhopismi Fondu národného majetku. A o tejto možnosti a príležitosti vláda podala signál smerom k občanom. Vidieť, že trh zareagoval a hodnota dlhopisu podstatným spôsobom vzrástla.
Samozrejme, predkladaný materiál a rokovanie vlády o možnosti umorenia dlhopisov sa nezastavili iba pri týchto dvoch možnostiach, ale boli prediskutované aj ďalšie možnosti predovšetkým použitia dlhopisov na také typy poistení, ktoré predstavujú premenu dlhopisu na dlhodobejšiu investíciu, t. j. predovšetkým použitie dlhopisov na životné či dôchodkové pripoistenie. V prípade dôchodkového pripoistenia je v legislatívnom procese novela zákona, ktorá takýto krok aj reálne umožní. Okrem toho bolo uložené ministerke financií pripraviť materiál, ktorý oboznámi o možnom postupe nakladania s dlhopismi a ich použitia na zaplatenie daňových nedoplatkov vzniknutých pred rokom 1999, resp. colných nedoplatkov.
Všetky načrtnuté možnosti umorenia dlhopisov našli svoj odraz v uzneseniach vlády Slovenskej republiky, ktorými sa jednotlivým zodpovedným ministrom ukladá v určitých termínoch pripraviť a predstaviť materiály, resp. pripraviť požadované úpravy v zákone tak, aby záväzok, opakujem, vo výške cca 33 mld. Sk bolo možné rozložiť do viacerých spôsobov nakladania, teda okrem hotovosti predovšetkým použiť tieto dlhopisy aj na ďalšie možnosti. Keďže Národná rada si vlastne vyžiadala správu o tomto postupe a o tejto problematike, tak ako ju navrhla riešiť vláda, dovolila som si ju takto v stručnosti ctenej Národnej rade predstaviť.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pani ministerka, za uvedenie bodu programu.
Dávam teraz slovo spoločnému spravodajcovi predsedovi výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pánu poslancovi Volfovi.
Prosím, pán predseda, aby ste uviedli stanovisko gestorského výboru.
Poslanec J. Volf:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
kolegyne, kolegovia,
predkladám správu výborov o výsledku prerokovania správy o spôsobe a časovom postupe vyplácania dlhopisov občanom Slovenskej republiky v zmysle platného zákona ako predseda gestorského výboru. K tejto správe zaujali svoje stanovisko dva výbory: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Obidva tieto výbory svojím uznesením odporúčali Národnej rade správu zobrať na vedomie. Na základe toho a v súlade s § 79 ods. 4 písm. e) rokovacieho poriadku navrhuje aj náš gestorský výbor Národnej rade schváliť uznesenie, aby správu o spôsobe a časovom postupe vyplácania dlhopisov občanom Slovenskej republiky zobrala na vedomie.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu poslancovi Volfovi.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa hlási ako jediný pán poslanec Maxon ústne. Keďže písomne som nedostal žiadne prihlášky, uzatváram možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy a ako jediný v rozprave vystúpi pán poslanec Maxon.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážená pani ministerka,
vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
musím úprimne povedať, že pokiaľ by nešlo o taký mimoriadne závažný dokument, tak by bolo možno náležité, aby sme sa nad týmto materiálom naozaj pousmiali.
Dámy a páni, ak si uvedomíme, že je to správa o spôsobe a časovom postupe vyplácania dlhopisov občanom Slovenskej republiky v zmysle platného zákona, ktorú predkladá vláda Slovenskej republiky, tak v tom prípade má táto správa dva základné principiálne nedostatky.
Prvý, že táto správa rieši tento problém mimoriadne vágne predovšetkým z hľadiska časového postupu a z tejto správy akosi vyplýva, že dlhopisy Fondu národného majetku sú splatné niekedy v roku 2004 alebo 2005. Predpokladám, že splatnosť dlhopisov je ešte stále k 31. 12. tohto roku. Je to asi tak. No samotná správa navrhla 3 alternatívne riešenia, z ktorých potom postupne niektoré úplne vylúčila. Tá prvá alternatíva bola zrušiť tzv. dlhopisovú privatizáciu zákonom bez náhrady, prípadne predĺžiť lehotu splatnosti. Predpokladám, že to teda bola len úvaha autorov, pretože takýto postup by bol absolútne v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Prípadné predĺženie lehoty splatnosti dlhopisov na druhej strane zase samotný problém nerieši, len sa tento problém odkladá.
Druhá alternatíva alebo druhá možnosť, ktorá je uvedená v správe, je preplatiť všetkým majiteľom dlhopisov nominálnu hodnotu dlhopisu, plus úrok k lehote splatnosti, teda k 31. 12. 2000. Vzhľadom na to, že k 20. januáru zostáva umoriť priližne ešte 2 230 tisíc kusov dlhopisov, je potrebná na to suma 33 mld. Sk.
A tretia alternatíva je umoriť čo najväčšie množstvo dlhopisov po lehote splatnosti, najmä výmenou dlhopisov za akcie, prípadne inými formami umorovania.
Dovoľte mi teda pohovoriť niekoľkými vetami o tých alternatívach, ktoré jediné pripadajú do úvahy. Predovšetkým v samotnej správe sa uvádza, že je nevyhnutné okamžite začať práce na všetkých možných privatizačných projektoch vrátane podnikov s charakterom monopolu.
Druhým ešte závažnejším problémom, ktorý z toho vyplýva, je novela zákona číslo 92, práve tá, ktorú sme prerokovali, a táto novela zákona otvára vejár na riešenie problémov predovšetkým vo vzťahu k zadlženosti štátu, predovšetkým k proklamovaným riešeniam z hľadiska financovania zdravotníctva, školstva a sčasti i na dofinancovanie niektorých začatých projektov. Z toho vyplýva, že pokiaľ by sme čiastočne každú z týchto alternatív riešili z výnosu privatizácie aj podnikov s charakterom monopolu, tak je jasné, že tá 33-miliardová suma nie je aktuálna, predovšetkým teda vo vzťahu -, a to je ten veľký otáznik, aké objemy budú použité -, vo vzťahu k tzv. memorandovej položke. To je tá oblasť financovania zdravotníctva, školstva, prípadne dofinancovanie niektorých infraštrukturálnych projektov.
Veľmi zaujímavé je konštatovanie v tomto samotnom dokumente a to istým spôsobom nadväzuje na to, že je konštatované, že okamžite treba začať práce na všetkých možných privatizačných projektoch. Súčasne sa uvádza, že väčšina privatizovaných podnikov bude sama potrebovať finančnú injekciu, lebo tieto podniky sú finančne podkapitalizované. To znamená, že v jednotlivých podnikoch bude musieť byť zohľadnená kúpna sila v záväzku kupujúceho investovať do tohto podniku.
Dámy a páni, s týmto postupom, prirodzene, jednotlivo podľa jednotlivých podnikov je potrebné súhlasiť. Chcel by som vás poprosiť, aby to predchádzajúce riešenie, ktoré bolo v minulých obdobiach, bolo rovnako posudzované ako nevyhnutnosť dať možnosť privatizovaným subjektom časť kúpnej ceny investovať. Ale, dámy a páni, čo je mimoriadne zaujímavé z hľadiska tejto správy, neviem, či ste si to všimli, pôvodné predstavy, nakoniec tieto predstavy boli nosnými v projekte makroekonomickej stabilizácie v tzv. balíčku ekonomických opatrení, ktoré nakoniec vláda schválila. A podľa mojich informácií nič na tom nemenila a v týchto pôvodných predstavách bolo uvažované s výmenou značnej časti dlhopisov za akcie strategických podnikov a akcie portfólia Fondu národného majetku Slovenskej republiky.
Dámy a páni, takáto alternatíva na základe rozhodnutia poradných orgánov vlády Slovenskej republiky bola z hľadiska ďalšej stratégie možného umorovania dlhopisov vylúčená, čo považujeme za mimoriadne nebezpečné a nesprávne. Spochybnenie a odmietnutie možnosti výmeny dlhopisov za akcie podnikov aj s charakterom prirodzeného monopolu totiž významným spôsobom zužuje možnosť umorenia dlhopisu. Predovšetkým, samozrejme, pokiaľ hovoríme o umorení dlhopisov prostredníctvom majetkového portfólia Fondu národného majetku. A myslím si, že nakoniec tento postup, toto rozhodnutie bolo v odbornej verejnosti veľmi kritizované.
Dámy a páni, ak máme zobrať na vedomie správu o postupe z hľadiska umorenia dlhopisov k 31. 12. tohto roku, podľa môjho názoru súčasťou tejto správy v každom prípade malo byť stanovisko Národnej banky Slovenska. Prirodzene, že vy, ktorí trošku sledujete ekonomické vplyvy a ekonomickú situáciu a potrebu umoriť 33 mld. Sk do 31. 12., určite by ste očakávali stanovisko Národnej banky Slovenska predovšetkým vo vzťahu k možným rizikám na dosah v oblasti devalvácie. Je to, dámy a páni, podľa môjho názoru veľmi vážny problém a ak celý tento postup nebude koordinovaný s Národnou bankou Slovenska, tak z hľadiska ďalšieho vývoja ekonomiky na Slovensku a predovšetkým v oblasti budúceho vývoja, menového vývoja Slovenskej republiky bude veľmi komplikovaný a podľa môjho názoru až kritický.
Ale pokiaľ som hovoril, že istým spôsobom tento dokument vyvoláva na tvári úsmev, tak teraz vám poviem prečo. A to je zásadný formálny nedostatok tohto materiálu. Je to materiál, ktorý predkladá vláda Slovenskej republiky, a v závere tohto materiálu máme prílohu číslo 1, ktorú spracovala daňová a colná sekcia ministerstva financií. A táto daňová a colná sekcia, to vám ešte pripomeniem, čo všetko tam píše, sa odvoláva na ďalšiu potrebu realizácie aj legislatívnych opatrení. Ale čo je absolútne nekompatibilné, my sme mali dostať správu, ktorá by komplexne riešila tento problém aj s definitívnym stanoviskom ministerstva financií. Predsa nepotrebujeme správu daňovej a colnej sekcie, ktorá by sa odvolávala na to, že ešte ďalšie sekcie, napríklad finančná a ďalšie sekcie z ministerstva financií sa musia k tomu vyjadriť. A z tohto pohľadu som sa pýtal pani ministerky, či sa naozaj nič nedeje s termínom splatnosti dlhopisov, lebo to, akú má predstavu ministerstvo financií a špeciálne daňová a colná sekcia, je naozaj len v polohe úvah a absolútne nie sú definované konkrétne riešenia.
Dámy a páni, okrem štandardného umorovania dlhopisov, čo prostredníctvom akcií portfólia Fondu národného majetku expertná skupina zamietla alebo rozhodujúcou mierou zamietla, tak sa navrhujú ďalšie alternatívy využitia dlhopisov. A medzi tieto alternatívy patria napríklad platby poisťovniam, dôchodkové poistenie, zdravotné poistenie. Dámy a páni, ak by sme akceptovali toto riešenie, dúfam, že so mnou súhlasíte, že si to vyžaduje príslušné novely zákonov. Opäť pripomínam, dlhopisy sú splatné 31. 12. 2000.
Dámy a páni, ďalšia alternatíva využitia dlhopisov je uvažovaná úhrada daňových nedoplatkov a tá tretia úhrada pohľadávok Fondu národného majetku. Dovoľte mi povedať niekoľko slov o úhrade daňových nedoplatkov.
Dámy a páni, pokiaľ by pripadala do úvahy táto alternatíva, tak v každom prípade je potrebné novelizovať zákon číslo 511 o správe daní. Podľa mojich informácií táto novela nielenže nebola prerokovaná v Legislatívnej rade vlády, ale nejakým intenzívnym spôsobom sa na ministerstve financií ani nepripravuje. Okrem toho pokiaľ by sme volili alternatívu využitia dlhopisov na uhradenie daňových nedoplatkov, tak je nepochybne potrebná i novela zákona číslo 366/1999 Z. z., zákona o daniach z príjmov. Podľa mojich informácií ani na tejto novele sa intenzívne nepracuje. Opäť moja otázka znie: Sú dlhopisy Fondu národného majetku splatné k 31. 12. 2000?
No a poďme teda konkrétne k prílohe číslo 1. Dámy a páni, namiesto toho, aby sme dostali ucelenú predstavu v tejto správe, ako sa bude postupovať, tak ministerstvo financií nám v správe, v prílohe číslo 1 píše: Pri prevode dlhopisov na správu daní môžu nastať dve alternatívy, ktoré bude potrebné doriešiť:
1. Prijímateľom dlhopisov bude daňový úrad, ktorý koná v mene štátu. V takomto prípade je opäť potrebné doriešiť hodnotu dlhopisu a techniku, ako sa odpíše daňový nedoplatok a v ktorom momente. Ako sa naloží s dlhopisom po použití na platenie daňových nedoplatkov, keď na dlhopisy Fondu národného majetku sa nevzťahuje zákon číslo 530/1990 Zb. o dlhopisoch. Čo sa stane s dlhopisom po jeho použití na platenie daňových nedoplatkov. Vzťah medzi daňovým úradom a osobou, ktorá vlastní dlhopis, a formu tohto vzťahu. Vzťah, akou formou sa pripíše na účet štátneho rozpočtu platenie daňového nedoplatku prostredníctvom dlhopisov.
Dámy a páni, teraz si sám kladiem otázku, či je táto správa akousi anketou otázok a odpovedí a ministerstvo financií malo zámer nám položiť niekoľko závažných otázok, aby sme v pléne Národnej rady Slovenskej republiky diskutovali o možných riešeniach. Ak to má byť správa o riešení tohto problému, tak predovšetkým ministerstvo financií, ktoré je mimoriadne vecne v tomto zainteresované, malo predložiť kompletný materiál už s konkrétnymi návrhmi na riešenie, a nie položiť niekoľko otázok. A potom naozaj úsmevne znejú také vety, ako prijímateľom dlhopisu bude ministerstvo financií. Doriešenie tejto problematiky nepatrí do kompetencie daňovej a colnej sekcie. Takže to už naozaj nechápem, ako mohol takto koncipovaný materiál prejsť rokovaním vlády a ako sa mohlo stať, že namiesto toho, aby sme mali jasnú predstavu, ako sa bude postupovať v tej jednej z alternatív, že dlhopis bude možné použiť aj na splátku daňových nedoplatkov, ako sa mohlo stať, že namiesto definitívneho riešenia máme množstvo predstáv a niekoľko x nezodpovedaných otázok.
Z toho pohľadu, dámy a páni, je zrejmé, že ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku malo ambíciu predložiť správu, požadovanú správu plénu Národnej rady Slovenskej republiky, aké sú predstavy. Na druhej strane však treba veľmi jednoznačne, zrozumiteľne skonštatovať, že ministerstvo financií pôsobilo absolútne neaktívne v tomto smere. A nakoniec, dámy a páni, pred štrnástimi dňami Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu vykonal poslanecký prieskum na ministerstve financií a osobne ja som sa pýtal na predstavy riešiť tieto problémy. Musím vám zodpovedne povedať, že tie predstavy na ministerstve financií definitívne jasné nie sú. Zhodli sa len na tom, čo nakoniec som už konštatoval aj ja v mojom vystúpení, že áno, bude potrebné novelizovať zákon číslo 511 o správe daní a poplatkov a že bude potrebné novelizovať aj zákon číslo 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov. Takže v tomto jedinom sme dospeli k zhode.
Dámy a páni, na základe toho, že táto správa naozaj obsahuje len predstavy, a nie je pokrytá jasne definovaným a zrozumiteľným postupom, môj návrh na uznesenie znie: Vrátiť predloženú správu o spôsobe aj časovom postupe vyplácania dlhopisov občanom Slovenskej republiky vláde Slovenskej republiky na prepracovanie. Ako zdôvodnenie môjho návrhu je skutočnosť, že správa hovorí len A. To, čo má hovoriť v správe B ministerstvo financií, je absolútne nedoriešené a považujem to za nedostatočné na to, aby sme túto správu mohli vziať na vedomie.
Dámy a páni, ďakujem pekne za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa pani ministerky, či sa chce vyjadriť. Nie. Pán spoločný spravodajca? Nie.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je
doplnenie a zmena zoznamu podnikov navrhnutých a nenavrhnutých na transformáciu a privatizáciu majetku štátu.
Návrh ste dostali ako tlač 508.
Prosím teraz, aby z poverenia vlády predmetný návrh uviedla pani ministerka Machová.
Pani ministerka, máte slovo.
Ministerka pre správu a privatizáciu národného majetku SR M. Machová:
Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážená snemovňa Národnej rady,
dovoľte mi, aby som predložila tento materiál vlastne v súvislosti a v súlade s ustanoveniami zákona 92/1991 Zb., ktorý v § 41 tohto zákona ods. 1 ukladá vláde Slovenskej republiky predložiť zoznam štátnych podnikov a majetkových účastí vlády zaradených a nezaradených do privatizácie na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vrátane ich zmien. Pretože v predchádzajúcich mesiacoch jednotlivé rezorty prehodnocovali portfólio majetku, ktoré spravujú, a navrhli určité zmeny, ktoré sa dotýkajú tohto zoznamu, dovoľte mi, aby som požiadala o schválenie týchto zmien. Konkrétne ide o požiadavku zaradiť do zoznamu podnikov a do zoznamu majetku určených na privatizáciu Vojenské stavby, š. p., Bratislava na návrh Ministerstva obrany Slovenskej republiky, v zmysle ktorého je uchovanie kapacít tohto štátneho podniku na účely obrany štátu nepotrebné.
Ďalej bol zoznam podnikov navrhnutých do privatizácie upravený v zmysle požiadavky Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, ktoré požiadalo o jeho zmenu za svoj rezort z dôvodu zlúčenia pôvodných 53 štátnych podnikov Slovenskej autobusovej dopravy na 17 subjektov a Opravárenského podniku, š. p., Levoča, ako aj zaradenie podniku Nákladnej automobilovej dopravy Považská Bystrica do likvidácie.
Zo zoznamu boli na žiadosť ministerstva ďalej vyradené 2 výskumné ústavy, a to Výskumný ústav dopravy v Žiline z dôvodu prevodu jeho zriaďovateľskej funkcie na ministerstvo školstva, ktoré hodlá túto kapacitu a toto zariadenie využiť iným spôsobom, ktorý v tejto etape nie je vhodné riešiť prostredníctvom privatizácie, a Výskumný ústav spojov v Banskej Bystrici v súvislosti s prípravou zriadenia nezávislého poštového regulačného orgánu práve v priestoroch tohto ústavu.
Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, z dôvodov, ktoré som uviedla, vás prosím o podporu tohto návrhu tak, aby zoznam v zmysle § 41 ods. 1 zákona mohol byť zmenený.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pani ministerke.
Teraz prosím pána poslanca Bartoša, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania o tomto návrhu v gestorskom výbore.
Poslanec S. Bartoš:
Ďakujem pekne.
Pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 78 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predkladá Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor správu výborov Národnej rady k doplneniu a k zmene zoznamov podnikov navrhnutých a nenavrhnutých na transformáciu a privatizáciu majetku štátu (tlač 508).
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 8. februára pridelil zoznamy na prerokovanie vo výboroch s termínom do 10. marca, a to Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Oba výbory predložené materiály prerokovali. Zaujali k nim tieto stanoviská: Aj Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, aj Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokovali zoznamy a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky zoznamy zobrať na vedomie.
Na základe toho gestorský výbor v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky doplnenie a zmenu zoznamov podnikov navrhnutých a nenavrhnutých na transformáciu a privatizáciu majetku štátu (tlač 508) zobrať na vedomie.
Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Pýtam sa, či sa do rozpravy k tomuto bodu hlási niekto ústne. Konštatujem, že nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďakujem pani ministerke aj pánu spravodajcovi.
Panie poslankyne, páni poslanci,
pristúpime v poradí k ďalšiemu prerokúvanému bodu programu. O bode 42, ktorým je návrh zákona o civilnej službe, sme hlasovaním rozhodli, že ho budeme prerokúvať ako prvý bod na pokračujúcej 28. schôdzi v utorok na budúci týždeň. Bod 43 - návrh rozpočtu Fondu detí a mládeže na rok 2000 - sme na návrh štyroch poslaneckých klubov hlasovaním vypustili z programu 28. schôdze. A ďalším bodom programu je vládny návrh zákona o knižniciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Prosím, aby poslanci, ktorí telefonujú v rokovacej sále, prestali telefonovať.
Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime teda k prerokúvaniu 44. bodu programu, ktorým je vládny návrh zákona o knižniciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona predkladá vláda Slovenskej republiky. Z poverenia vlády Slovenskej republiky prednesie návrh vlády pán minister kultúry Milan Kňažko.
Prosím pána ministra, ktorý je v budove Národnej rady a iba na chvíľu opustil rokovaciu miestnosť, aby sa dostavil a uviedol predmetný návrh zákona.
Prosím pána JUDr. Knappa, aby pána ministra pozval do rokovacej sály.
Páni poslanci, vyhlasujem 5-minútovú prestávku.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
budeme pokračovať prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona o knižniciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh ste dostali ako tlač 517, návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 544.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister kultúry Slovenskej republiky Milan Kňažko.
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
Minister kultúry SR M. Kňažko:
Vážený pán predseda,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
v období posledných troch rokov slovenský parlament schválil niekoľko vládnych návrhov zákonov, ktoré upravujú postavenie a činnosť tradičných kultúrnych inštitúcií. V roku 1997 to bol zákon o divadelnej činnosti a Slovenskom národnom divadle, v roku 1998 zákon o múzeách a galériách, ktorý zdôraznil postavenie Slovenského národného múzea a Slovenskej národnej galérie. Nedávno bol predmetom rokovania Národnej rady zákon o osvetovej činnosti, ktorý definuje zriaďovanie Národného osvetového centra a Slovenskej ústrednej hvezdárne. Potreba prijatia týchto zákonov vyplynula zo zmenených spoločensko-ekonomických pomerov za posledných desať rokov. Hlavným dôvodom predloženia a schválenia týchto zákonov však bola snaha vytvoriť pre kultúrne ustanovizne taký právny rámec, ktorý by vyhovoval potrebám demokraticky orientovanej samostatnej Slovenskej republiky.
Z tohto systému nie je možné vylúčiť ani oblasť knižníc, obzvlášť teraz, keď informácie nadobúdajú rozhodujúci význam a keď čoraz viac hovoríme o budovaní informačnej spoločnosti. Bolo by chybou spájať ústavou zaručené právo občanov na informácie len s činnosťou médií alebo s prípravou zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Aj v zmysle naplnenia tohto ústavného práva sa vláda Slovenskej republiky vo svojom programovom vyhlásení zaviazala zabezpečiť podmienky na fungovanie knižničného systému.
Základným predpokladom toho, aby sa knižnično-informačné služby v našej krajine mohli rozvíjať súbežne s celosvetovými trendmi, je príprava vhodného legislatívneho prostredia na činnosť knižníc. Takýto zákon o knižniciach vo forme vládneho návrhu máte, vážení páni poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, práve pred sebou.
Vybudovanie moderného knižničného systému podľa tohto zákona je postavené na princípoch definovania jednotlivých typov knižníc a výhodnej spolupráce medzi nimi, a to bez ohľadu na to, aký rezort knižnicu zriaďuje. Pretože knižnice existujú v pôsobnosti všetkých rezortov, v pôsobnosti samosprávy, ako aj iných právnických a fyzických osôb, ich počet sa podľa štatistických zisťovaní na Slovensku blíži k číslu 9 tisíc.
Nový knižničný zákon rieši aj adekvátne postavenie Slovenskej národnej knižnice v Martine s úplnou právnou subjektivitou a s priamym napojením na štátny rozpočet prostredníctvom ministerstva kultúry ako ústredného orgánu štátnej správy pre oblasť knižníc. Súvisí to s inou tézou z programového vyhlásenia, kde sme sa zaviazali vytvoriť prirodzené prostredie na dôstojné postavenie národných kultúrnych inštitúcií. Štát tým preberá plnú zodpovednosť za rozvoj Národnej knižnice, bez ktorej sa systém knižníc nezaobíde, a to vrátane starostlivosti o slovacikálne fondy. Je to štandardné riešenie, pretože národné knižnice sú všade v civilizovanom svete zriaďované štátom na plnenie štátnych úloh.
Narhovanú úpravu plne podporuje aj odborná verejnosť a profesijné združenia, ktoré na príprave zákona veľmi výrazne participovali a ktoré sa o jeho prijatie usilujú už takmer 10 rokov. Potreba nového zákona je nespochybniteľná aj z hľadiska zabezpečenia ochrany historických knižničných dokumentov a fondov. Kultúrna krajina si nemôže dovoliť zanedbať starostlivosť o rukopisy, prvotlače, staré a vzácne tlače a iné historické dokumenty. Z hľadiska platného práva nebola táto oblasť u nás riešená dostatočne. Za kultúrne pamiatky je totiž vyhlásených len okolo 650 prvotlačí a iných zväčša liturgických kníh a fond Diecéznej knižnice v Nitre, pričom počet takýchto dokumentov sa na území Slovenska odhaduje približne na 3,9 mil. zväzkov.
Akékoľvek ďalšie straty sú z hľadiska kultúrneho a historického nenahraditeľné. Z tohto dôvodu sa pôsobnosť knižničného zákona rozširuje nad rámec knižníc. Vo verejnom záujme, v záujme štátu sa zákon bude vzťahovať na všetkých vlastníkov a správcov historických knižničných dokumentov a historických knižničných fondov. Úlohu odborného garanta pre oblasť ochrany a správy takýchto dokumentov a fondov má plniť práve Slovenská národná knižnica, ktorá má na to vzhľadom na doterajšiu prax najlepšie predpoklady. Štát nemôže poveriť plnením takejto závažnej štátnej úlohy neštátny subjekt, čo len umocňuje potrebu predloženého riešenia statusu Národnej knižnice.
V doložke zlučiteľnosti sa možno dočítať, že oblasť knižníc z hľadiska aproximácie práva nepatrí medzi prioritné oblasti v právnom systéme Európskej únie. Rada Európy však nedávno schválila odporúčania pre knižničnú legislatívu v Európe, ktoré predkladaný návrh do značnej miery akceptuje. Myslím si, že i to treba považovať za prejav naozaj úprimných integračných snažení Slovenskej republiky.
Dovolím si na záver vyjadriť presvedčenie, že nikto z vás, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, nespochybňuje poslanie knižníc a ich opodstatnenosť v celom systéme kultúry a vzdelávania. Dostatočným dôkazom o tom je skutočnosť, že knižnice existovali už pred naším letopočtom, a verím, že i schválením predloženého zákona o knižniciach sa spoločne zaslúžime o to, aby ich pôsobenie v Slovenskej republike nebolo ohrozené.
Ďakujem za pozornosť.