Prvý deň rokovania
27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
2. februára 2000
Po prerušení rokovania 26. schôdze NR SR sa začalo rokovanie 27. schôdze NR SR.
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram rokovanie 27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Skôr ako pristúpime k rokovaniu, zistím prítomnosť poslancov na schôdzi. Panie poslankyne a páni poslanci, prosím, aby sme sa prezentovali stlačením hlasovacieho tlačidla.
Prítomných je 109 poslancov, teda Národná rada je schopná sa uznášať.
O ospravedlnenie neúčasti na 27. schôdzi písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Benkovský, pán poslanec Cagala, pán poslanec Drobný, pán poslanec Hofbauer, pán poslanec Kandráč, pán poslanec Lexa, podpredseda Národnej rady Presperín, pán poslanec Sitek, pán poslanec Topoli, pán poslanec Volf a pán poslanec Vrždák. Na zahraničnej služobnej ceste nie je žiaden poslanec Národnej rady.
Na 27. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky overovateľmi budú poslanci Marian Mesiarik a Pavol Kačic. Náhradníkmi budú poslanci Marián Antecký a Ján Danko.
Schôdzu Národnej rady som zvolal podľa článku 83 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 17 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku na požiadanie skupiny 35 poslancov Národnej rady. Žiadosť poslancov o zvolanie schôdze ste dostali spolu s pozvánkou.
Poslanci žiadajú na tejto schôdzi prerokovať
návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Jánovi Čarnogurskému, poverenému riadením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.
Podľa článku 88 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky návrh na vyslovenie nedôvery vláde Slovenskej republiky alebo jej členovi prerokuje Národná rada vtedy, keď o to požiada najmenej pätina jej poslancov.
Program schôdze sa neschvaľuje, je určený požiadavkou poslancov a rozhodnutím predsedu Národnej rady. Chcem pripomenúť, že podľa § 24 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku nemožno program schôdze doplniť alebo meniť, ak bola zvolaná podľa § 17 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku na požiadanie aspoň pätiny poslancov.
Návrh ste dostali ako tlač 505.
Predseda Národnej rady uvedený návrh podľa § 109 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku zaslal vláde Slovenskej republiky na zaujatie stanoviska a pridelil ho na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady s tým, že ako gestorský výbor bol určený Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky.
Prosím povereného člena skupiny poslancov poslanca Jána Cupera, aby uviedol návrh a súčasne oboznámil Národnú radu s dôvodmi, ktoré viedli skupinu poslancov k podaniu návrhu na vyslovenie nedôvery členovi vlády Jánovi Čarnogurskému, poverenému riadením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.
Pán poslanec, máte slovo.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predseda,
vážený pán ministerský predseda,
vážený pán odvolávaný minister spravodlivosti a
vážený pán minister vnútra,
chcem zároveň privítať a, pardon,
vážený pán prítomný neodvolávaný minister Harna.
Dovoľte mi privítať aj poslancov vládnej koalície, ktorí sa na 16. hodinu konečne dostavili do práce, pretože odvolávanie alebo, lepšie povedané, prerokovanie žiadosti vyšetrovateľa na vydanie poslanca Ivana Lexu nepokladali za taký dôležitý dokument, ktorý by si vyžiadal ich účasť v tejto snemovni, a pritom majú rozhodovať o nevine alebo vine nevinného človeka.
(Hlasy z pléna.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Páni poslanci, panie poslankyne, prosím o pokoj v rokovacej miestnosti.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predseda,
toto ctené plénum ma presviedča o tom, že treba zacitovať Anatola Franca, ktorého sme tu už dnes odcitovali, že "všetky zbrane jedného štátu je nutné obrátiť rovnakým smerom. Ak ich postavíme proti sebe, podvraciame republiku". Tak to sa nestane. Všetky zbrane, teda ministerstvo spravodlivosti aj ministerstvo vnútra, aj šéf vlády sú tu v jednej línii, aby obhajovali pána ministra spravodlivosti. A preto bude zrejme potrebné odsúdiť tých, ktorí by túto jednotu narúšali.
Takže zdanie, hranie komédie pre občanov tohto štátu, že by boli nejaké rozpory medzi predsedom vlády Mikulášom Dzurindom a, nebodaj, ministrom spravodlivosti pánom Čarnogurským, sú zrejme obyčajnou tieňohrou, ktorá má zastierať reálny fakt.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prečo skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podáva návrh na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Jánovi Čarnogurskému, poverenému riadením ministerstva spravodlivosti, ktorý ste dostali ako tlač 505.
Povedal som, že jednota v tomto prípade, možno jednota hraná do budúcnosti, nás privádza k tomu, že je potrebné sa poohliadnuť po tom, ako pán minister spravodlivosti nastupoval na post ministerstva spravodlivosti, ako sa pán minister spravodlivosti Čarnogurský dostal do vlády Slovenskej republiky. Iste nebudem ďaleko od pravdy, keď poviem, že je to záhada pre väčšinu občanov tohto štátu, ale aj možno pre niektorých hĺbavejších poslancov tohto parlamentu. KDH totiž...
(Reakcia z pléna.)
Pán Mikloško, ja neplávam v oblakoch, ja som pri zemi, na rozdiel od teba...
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Cuper, nediskutujte s plénom Národnej rady a prednášajte zdôvodnenie navrhovateľov.
Poslanec J. Cuper:
... už dlhší čas, takže láskavo sa venuj svojim hĺbavým filozofickým úvahám a nechaj ma rozprávať.
Pán predsedajúci, nech ma nevyrušuje, alebo ho vykážte zo snemovne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Buďte svetlým príkladom. Ani vy nevyrušujte, keď je rokovanie o inom bode. Prosím, venujte sa podaniu návrhu.
Poslanec J. Cuper:
Ďakujem pekne, ale nech nevyrušuje.
Treba sa teda poohliadnuť po tom, prečo pán Čarnogurský, ktorého politická strana nikdy nekandidovala v predchádzajúcich parlamentných voľbách, zaujal taký dôležitý post, akým je post ministra spravodlivosti Slovenskej republiky. Je pravda, že je ešte jeden člen vlády, ktorý nemal politický subjekt v parlamente, je to podpredseda vlády pán Mikloš. Ostatní členovia vlády aspoň zdanlivo, najmä za SDK, mali politický subjekt, ktorý Najvyšší súd vyhlásil, že je politickým subjektom. Takže chcem vám odkázať, pán Čarnogurský, že je potrebné, aby ste dodržiavali aj v tomto prípade zákon a nehovorili o tom, že SDK nie je politickou stranou, lebo rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky hovoril, pán Dzurinda, vo váš prospech, že SDK je politickou stranou.
Takže vy ste v parlamente boli aspoň zdanlivo legitímne, čo sa nedá povedať o pánovi ministrovi spravodlivosti Čarnogurskom. Ten legitímne vo vláde Slovenskej republiky nesedí, pokiaľ by sme vychádzali zo základných princípov parlamentnej demokracie, že ministri sú spravidla členmi politických strán alebo sú zásadne členmi politických strán, ktoré vzišli z parlamentných volieb.
KDH nekandidovalo do parlamentu svojich poslancov. Možnože dnes už sú tu metamorfózami, ktoré sú vlastné iba SDK, stali sa z nich poslanci KDH. Teda ja si odpovedám aspoň na túto otázku, pán Mikloško, na rozdiel od vás, možnože som menej hĺbavý ako vy a nesedím na oblakoch a sledujem reálne dianie v Slovenskej republike. Aspoň pre mňa je tá otázka zodpovedateľná len tak, že pán Čarnogurský chcel mať pod kontrolou procesy, ktoré viedli k diskreditácii predchádzajúcej vlády, ktoré viedli k vyrábaniu káuz na diskreditáciu predchádzajúcej vlády a ktoré dnes pokračujú a pokračovali aj pred týmto odvolávacím procesom voči poslancom z Hnutia za demokratické Slovensko. Len tak sa dá vysvetliť jeho enormný záujem o funkciu ministra spravodlivosti, len tak sa dajú vysvetliť iné činy, ktoré ako minister spravodlivosti uskutočňoval od svojho nástupu. Možnože sa vám to všetkým celkom nezdá, ktorých zaujíma iba to, aby fungovala vládna koalícia, aby ste posedeli ešte nejakú chvíľu v tomto parlamente, vy si takéto otázky určite nekladiete. Ja ani od vás nežiadam, aby ste ich kládli.
Je zaujímavé, že aj ďalší post v tejto vláde, mocenský post a post, ktorý súvisí s vyšetrovaním týchto káuz, ktoré dnes otravujú život celej spoločnosti, obsadil bývalý člen KDH, tu prítomný pán minister vnútra a ktorého úradníci nás tu zásobujú nezmyselnými podaniami na vydávanie poslancov bývalej vlády alebo Hnutia za demokratické Slovensko na trestné stíhanie. Sú to všetko vyfabrikované kauzy.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec, predkladáte návrh skupiny poslancov na odvolanie pána Čarnogurského, nie pána Pittnera. Venujte sa téme, prosím vás. Nie je všeobecná rozprava.
Poslanec J. Cuper:
Hovorím k veci, pán predsedajúci. A vyprosím si od vás, aby ste sa správali takýmto spôsobom. Budem hovoriť k veci a hovorím k veci.
Pán minister spravodlivosti hneď po svojom nástupe, aby realizoval túto tézu, že za každú cenu chce ovládnuť ministerstvo spravodlivosti a vnucovať občanom tohto štátu svoju predstavu o spravodlivosti, zatiaľ realizoval to, čo aj vyčítame v návrhu, politické kádrové zmeny, ktoré nijaký zákonný podklad nemajú. Pán minister spravodlivosti na úvod odvolal všetkých, podotýkam, všetkých funkcionárov súdov Slovenskej republiky, vyjmúc Najvyšší súd Slovenskej republiky a Ústavný súd, ktorý mu, chvalabohu, zatiaľ nepatrí. Z týchto funkcionárov, alebo protizákonne (praeter legem) ako minister spravodlivosti, podotýkam, a to má byť zástanca právneho štátu, vypísal nezákonné konkurzy, v ktorých, samozrejme, nominovali predovšetkým tí ľudia, alebo išlo o to, aby v nich prešli tí ľudia, ktorí by boli oddaní pánovi ministrovi spravodlivosti. Nestalo sa tak. Vyše 95 % funkcionárov súdov bolo ustanovených naspäť alebo, lepšie povedané, konkurzné komisie zložené zo sudcov okresných a krajských súdov si želali, aby boli naspäť vo funkciách tí ľudia, ktorí boli vymenovaní aj predchádzajúcim ministrom spravodlivosti. To len potvrdzuje tézu, že justícia v predchádzajúcom funkčnom období nepolitizovala, ani nikto nemal záujem vyrábať z justície politickú inštitúciu, ktorá by slúžila úzkym politickým záujmom jedného politického subjektu, v danom prípade subjektu, ktorý sa nazýva KDH.
Samozrejme, že po tomto neľahkom ťažení proti funkcionárom súdov pán minister spravodlivosti väčšinu funkcionárov musel akceptovať. Až, samozrejme, na nejaké výnimky, kde sa presadili zástupcovia Združenia sudcov Slovenskej republiky, v ktorom je asi 6-percentná účasť sudcov Slovenskej republiky. Ale to nebolo všetko. Pán minister sa neuspokojil s týmto neúspešným ťažením proti nezávislosti funkcionárov justičnej moci. Pán minister naďalej odvolával a dosadzoval za funkcionárov krajských a okresných súdov ľudí, ktorí by mu boli oddaní. Tak sa stalo, že vymenoval alebo odvolal predsedu Krajského súdu v Bratislave, Okresného súdu v Bratislave, ktorý dozoruje väčšinu káuz, aj tých, ktorými sa tu zaoberáme. Ide o to, aby títo ľudia dostali strach, aby nepriamo vykonávali to, čo sa od nich žiada, teda aby boli povoľní v týchto politických kauzách. Pripomínam vám to len preto, že vy hlasujete za vydávanie svojich kolegov a politických súpútnikov na takéto trestné stíhanie takto manipulovaným súdom. Všetka česť, že sudcovia sa v drvivej väčšine nesprávajú týmto kategorickým imperatívom, ktorý im vnucuje pán minister spravodlivosti, o čom by svedčilo aj rozhodnutie súdu v kauze Polka, kde pán minister spravodlivosti aj s ministrom vnútra asi by sa mali ospravedlniť tomuto človeku, ktorého bezdôvodne ťahali po súdoch, že zneužíval funkciu, v ktorej bol, teda štátneho tajomníka. A som presvedčený, že tak to bude vo väčšine týchto káuz, ktorými vy tu otravujete život občanov Slovenskej republiky namiesto toho, aby ste sa starali o to, aby fungovala ekonomika, aby ste zvyšovali platy, ktoré ste sľubovali ústami pána premiéra.
Takisto by sa dalo povedať, Krajský súd v Banskej Bystrici. Pán minister, ja viem, že vás nezaujíma názor týchto sudcov. Vy ste presadili svojho človeka, aby ste vnútili svoju vôľu týmto sudcom, aby ste ich zastrašovali. Našťastie títo ľudia sú statoční a ja som hrdý na to, že súdna moc aj cez vaše nie príliš kvalifikované zásahy funguje a je nezávislá. Samozrejme, tie škandalizácie, ktorých ste sa pritom dopustili, či už ide o škandalizáciu predsedu Okresného súdu v Žiline, či už ide o škandalizáciu podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, boli flagrantným porušením toho, ako sa v právnom štáte minister spravodlivosti správať nemá.
Pán minister spravodlivosti, vy požadujete od sudcov, aby podávali majetkové priznania. Proti tomu nie som. Ale zmeňte najprv zákon. Vy obviňujete sudcov z nejakých nezákonností, škandalizujete ich, že si postavili domy za toľko a toľko miliónov. Ja sa vás pýtam, skade beriete tie podklady? Donášajú vám ich pracovníci ministerstva vnútra alebo, nedajbože, Slovenskej informačnej služby? Je to veľmi vážna vec. V právnom štáte takéto spôsoby sú nezákonné. Zámerne ste bojkotovali vymenovanie sudcov na Krajský a Okresný súd v Žiline. Boli pod stavmi. Jediné, o čo sa staráte, aby fungovali súdy v Komárne a Dunajskej Strede. Áno, tam sú materiálne i personálne vybavené. Najväčšia starostlivosť vôbec vládnej koalície smeruje na maďarskú národnostnú menšinu. Áno, ona je, pán Dzurinda, pilierom a stabilným pilierom vládnej koalície.
Škandalózny prípad sa tu odohral pred vami, vážení páni poslanci, z úst pána ministra spravodlivosti, keď sa chcel zbaviť nepohodlného podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Štefanka. Tento aj ústami hovorcu pána ministra spravodlivosti obyčajného úradníka, alebo vedúceho úradu, ktorý sa má starať, s prepáčením, o toaletný papier a ktorý si mimochodom vinkuloval od pána ministra spravodlivosti dôveru, že komentuje všetky súdne spory a súdne kauzy v Slovenskej republike, pritom je to človek, ktorý nemá ani právne, ani politické skúsenosti, tento človek pomáhal v diskreditácii jedného, myslím si, odborne fundovaného a ľudsky veľmi morálne čistého človeka, ktorý bol podpredsedom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorému dala dôveru snemovňa. Tento človek bol diskreditovaný nehanebným spôsobom. Bolo rozšírené z tejto tribúny, že sa dobýjal do služobného bytu pomocou sekery, čo nie je vôbec pravda. Tento človek sa nikdy nedotkol nijakých dverí. Dvere boli otvorené, keď bol zavolaný človek, ktorý je na to kvalifikovaný z firmy, ktorá je na to kvalifikovaná, tak ako vy si voláte každý jeden. Bol to zámočník, nie pán Štefanko. Ja čakám, kedy sa pán minister spravodlivosti tomuto človeku verejne ospravedlní.
Nechcem tu uvádzať dva dôvody, pretože by som bol obvinený z nejakých vecí. Ale pánovi Čarnogurskému ich môžem osobne povedať, prečo jeho zaujatosť voči pánovi Štefankovi. Tretí poviem, áno, bol členom KDH a zistil, že nie všetko fungovalo v tomto politickom subjekte tak, ako by malo fungovať. Preto z neho vystúpil. Preto aj táto zaujatosť, preto pán Štefanko musel odísť z funkcie. Vy ste ho odvolali protiústavne. Nikdy nebol zbavený sudcu. A ústava hovorí jednoznačne, najprv musí byť niekto zbavený sudcu, potom môže byť zbavený aj funkcie, ktorá z tejto sudcovskej funkcie vyplýva, teda funkcie podpredsedu súdu. Ja som presvedčený, že pán Čarnogurský nájde v sebe toľko morálnej sily, aby sa tomuto človeku ospravedlnil, ktorý bol dehonestovaný nielen doma, ale aj v zahraničí.
Vy ste volili a pomáhali páchať neústavnosť a nezákonnosť pánovi ministrovi spravodlivosti, keď ste volili sudkyňu Sobolovskú, ktorá vôbec sudkyňou nebola dva roky, na čas neurčitý, teda na doživotie. I keď právny poriadok jednoznačne hovorí, že je potrebné, aby niekto bol sudcom na čas určitý, teda na 4 roky, a až tak môže byť prevolený na sudcu na čas neurčitý. Ale to pánovi ministrovi spravodlivosti neprekážalo. Táto dáma, ale ešte aj ďalší pán, ktorý nie je a nebol sudcom, a bol zvolený na čas neurčitý, sú vo veľmi vysokých funkciách na ministerstve spravodlivosti a majú riadiť súdnictvo v Slovenskej republike pod patronátom pána ministra spravodlivosti.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, toto, čo som uviedol a mohol by som pokračovať v politických kauzách, ktoré pán minister spravodlivosti od svojho nástupu najmä v personálnej oblasti robil a robí, hovoria o tom, že takýto človek nemôže byť garantom alebo nemôže byť ministrom na ministerstve, ktoré má garantovať nezávislosť a spravodlivosť v Slovenskej republike. Nie je mysliteľné, aby minister spravodlivosti škandalizoval sudcov Slovenskej republiky tým spôsobom, že prepúšťajú z väzenia mafiánov alebo iných zločincov. Nie je na sudcoch Slovenskej republiky, pán minister spravodlivosti, aby porušovali Trestný poriadok. Ak ľudia, ktorí sú podriadení vášmu kolegovi ministrovi vnútra, nie sú schopní za 3 roky dokázať ľuďom, ktorí vylúpili v Nitre banku, a zhromaždiť dostatok dôkazov, aby prokurátor podal obžalobu, nemôže to nahradiť sudca, ktorý ich bude držať 4 alebo 10 rokov vo väzení.
Pán minister spravodlivosti, to bolo za socializmu, keď mohol niekto sedieť aj 10, aj viacej rokov vo vyšetrovacej väzbe. Ak sa chcete tam vrátiť, môžeme. Ale za súčasného stavu sudca po troch rokoch je povinný prepustiť obvineného, pokiaľ k nemu nebola vznesená obžaloba. Tak konajú sudcovia Slovenskej republiky. Ja si myslím, že súdnictvo, nezávislá súdna moc v Slovenskej republike fungovala, pokiaľ vy ste sa neujali dirigovania ministerstva spravodlivosti, naozaj k spokojnosti.
Netvrdím už to, že ste neprejavili dostatočnú ochotu v tom, aby súdna moc v Slovenskej republike bola materiálne lepšie vybavená. Nebudem vám vyčítať to, že ste v minulom funkčnom období bojkotovali zákon o súdoch a sudcoch, vaši poslanci ho bojkotovali, že sme sa seriózne chceli dohodnúť na poradách ústavnoprávneho výboru aj s vašimi poslancami, že je potrebné súdnu moc v každom prípade urobiť nezávislou aj zo strany zákona, že vám to vyčítala Európska únia ako jeden z vážnych nedostatkov pri rokovaniach o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Nebudem hovoriť ani o tom, že ste tu bojkotovali a postavili ste sa zásadne proti tomu, aby Najvyšší súd ako inštancia, ktorú si má každý v tomto štáte vážiť, ktorá má mať tie najlepšie materiálne podmienky, dostala samostatnú kapitolu, tak ako to požadujú všetky medzinárodné normy, aby bola nezávislá od vás, pán minister, aby ste jej nemohli diktovať svoju vôľu, že potrebovala zákon, ktorým by sa osamostatnila a dostala vlastnú kapitolu v štátnom rozpočte. Nie, vy ste neprejavili dostatok porozumenia pre tieto demokratizačné tendencie v súdnej moci. Ale jediné, čo vás zaujíma, to sú personálne a kádrové otázky.
Prepáčte mi, pán minister, v tomto prípade ste sa priblížili k mnohým svojim predchodcom z čias komunistických režimov ešte z totality z päťdesiatych rokov. To nie sú spôsoby, ktoré by ctili ministra spravodlivosti, ktorý má riadiť nezávislú justíciu v demokratickom a právnom štáte. To nie sú spôsoby ministra spravodlivosti, ktorý príde pred parlament, pred zákonodarný orgán a vedome dehonestuje ľudí - funkcionárov justičnej moci. A, samozrejme, poslanci tohto parlamentu mlčia. Je teda, žiaľbohu, na opozícii, aby na tieto nešváry poukazovala, aj keď sú vám nepríjemné, aby ste si ich vypočuli, pretože pravda je taká, že nie vy budete sedieť večne v týchto laviciach, ani vaše politické subjekty nebudú večne pri moci...
(Hlas z pléna.)
Ani ja. Ja som to už povedal niekoľkokrát, súdruh zo SDĽ.
... a že celý tento problém nezávislej justície, nezávislých vyšetrovateľov, nemanipulovanej štátnej moci, represie, represívnych zložiek má slúžiť nie na potieranie politickej opozície, nie na potieranie odlišných názorov, nie na zatváranie svojich politických protivníkov, ako to robíte sústavne vy, ale na to, aby ochraňovala nezávislosť a suverenitu tohto štátu. Obráťte, pán Čarnogurský, aj pán Pittner, ostrie svojej represívnej moci proti tým, ktorí skutočne tento štát rozvracajú, ktorí ho dehonestujú na medzinárodnej úrovni uzatváraním nekvalifikovaných medzinárodných zmlúv, len aby si nejakú chvíľu povládli, a potom bude všetko v poriadku. Nevybavujte si účty so svojimi politickými protivníkmi, nie je to v súlade s princípmi demokracie a právneho štátu.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem pánovi poslancovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.
Prosím povereného člena Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky poslanca Petra Brňáka, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania návrhov vo výboroch Národnej rady.
Poslanec P. Brňák:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda,
vážený pán predseda vlády,
vážení páni ministri,
vážená Národná rada,
dovoľte mi, aby som vás oboznámil so správou o prerokovaní predmetného návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil uvedený návrh do všetkých výborov, vyjmúc päť výborov, s termínom ihneď. Zároveň určil, aby gesčným výborom v tomto prípade bol Ústavnoprávny výbor Národnej rady. Z hľadiska výsledkov prerokovania uvedeného návrhu v jednotlivých výboroch, ktoré sú takéto:
Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Jánovi Čarnogurskému neodporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť tieto výbory Národnej rady Slovenskej republiky: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a mediá.
K návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Jánovi Čarnogurskému neprijali platné uznesenia tieto výbory Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, a to z dôvodu, že za predložený návrh uznesenia na vyslovenie nedôvery nehlasovala nadpolovičná väčšina všetkých poslancov týchto výborov.
Do rokovania Ústavnoprávneho výboru Národnej rady ako gesčného výboru neprerokovali tento návrh: Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gesčný výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Jánovi Čarnogurskému, poverenému riadením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (tlač 505), na 27. schôdzi Národnej rady. Po druhé upozorňuje, že na prijatie platného uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky je potrebný podľa článku 88 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých jej poslancov. Zároveň Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gesčný výbor schválil správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Skončil som, pán predseda.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Pán poslanec, prosím, zaujmite miesto pre spoločných spravodajcov.
Procedurálny návrh - pán poslanec Roman Kováč.
Nech sa páči.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predseda,
aby sme mali čas rokovať o zákonoch, o nezamestnanosti a dôležitých veciach, ktoré zaujímajú občanov tejto krajiny, navrhujem, aby sme na tejto nezmyselnej schôdzi určili čas na vystúpenie za poslanecké kluby na 20 minút, u ostatných poslancov na 10 minút. A ďalej navrhujem v mene štyroch poslaneckých klubov, aby sme rokovali aj po 19.00 hodine až do skončenia schôdze.
Prosím, aby sme o tomto návrhu hlasovali ihneď.
(Hlasy z pléna.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Zaregistroval som procedurálny návrh pána poslanca Kováča.
Pán poslanec Cabaj - procedurálny návrh.
Potom dám hlasovať.
Nech sa páči.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predseda,
chcem vás upozorniť na to, že porušujete rokovací poriadok, pretože ak by ste postupovali analogicky, ako ste to niekoľkokrát už v tomto parlamente urobili, tak teraz ste mali dať priestor vystúpeniu pána ministra Čarnogurského, lebo požiadal o vystúpenie, až potom poslanci by mali dostať priestor na procedurálne návrhy. Takže nehrajme sa teraz iným spôsobom. Ja viem, že poslanci vládnej koalície sú už nervózni, pretože konečne sa tu nahľadali, aby mohli znova odhlasovať a odísť za svojimi záujmami.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Cabaj, v súlade s rokovacím poriadkom som si vypočul, aj plénum Národnej rady, vystúpenie pána spravodajcu, ktorý zdôvodnil návrh výboru. Potom som neotvoril rozpravu v pléne Národnej rady a dal som priestor na procedurálne návrhy. Čiže všetko v poriadku. Všetko je to v súlade s rokovacím poriadkom.
Pán poslanec Engliš, máte procedurálny návrh?
Nech sa páči.
Poslanec A. Engliš:
Ja mám ďalší procedurálny návrh. Navrhujem, aby sa skrátila rozprava na tri sekundy, nádych - výdych - odchod.
Ďakujem. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Cuper, ako navrhovateľ môžete vystúpiť, kedy chcete.
Nech sa páči.
Poslanec J. Cuper:
Ďakujem, pán predsedajúci a pán predseda.
Dúfam, že ma neprerušíte, ako ste ma prerušili pri vystúpení. Mám procedurálny návrh, aby ste dali hlasovať o tom, aby pán Roman Kováč prestal klamať občanov Slovenskej republiky v tom, že my nechceme rokovať o ekonomických zákonoch. Ak by chcel pán Kováč rokovať o ekonomických a sociálnych zákonoch, tak by nebol žiadal na poslaneckom grémiu predradiť tie návrhy, ktoré sa dotýkajú vydania Lexu, Krajčiho a ďalších, na trestné stíhanie. A ďalšie návrhy zákonov na prvé miesta. Ale takto pán Roman Kováč klame občanov Slovenskej republiky.
Predseda NR SR J. Migaš:
Prosím časomieru, pretože pán Cuper má jednu minútu na procedurálny návrh.
(Hlasy z pléna.)
Tak budeme hlasovať.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, boli prednesené procedurálne návrhy. Prvý predniesol pán poslanec Roman Kováč, aby sme skrátili vystúpenie poslancov za poslanecké kluby na 20 minút a vystúpenie písomne a ústne prihlásených na 10 minút okrem poslaneckých klubov.
Opakujem, dávam hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Romana Kováča, aby sme skrátili vystúpenie pánov poslancov za poslanecké kluby na 20 minút a potom ostatných písomne prihlásených a ústne prihlásených na 10 minút.
(Hlasy z pléna.)
Ja som povedal, to je po prvé.
Po druhé, aby sme rokovali po 19.00 hodine.
(Ruch v sále.)
Páni poslanci, upokojte sa!
Aby sme rokovali po 19.00 hodine až do skončenia 27. schôdze. Toto boli návrhy pána poslanca Kováča.
Dávam hlasovať o tomto procedurálnom návrhu.
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 80 poslancov.
Za návrh hlasovalo 80 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Konštatujem, že sme tento návrh schválili.
Pán poslanec Engliš dal návrh, aby sme skrátili vystúpenia na tri sekundy. Pretože v rokovacom poriadku nie je takáto klauzula, o tomto nemôžem dať hlasovať, pán poslanec.
Po druhé, pán poslanec Cuper dal návrh, aby pán poslanec nevystupoval s takýmito návrhmi. Nie je to procedurálne. Ale pán poslanec má právo predložiť, aký chce návrh do pléna Národnej rady. Čiže o tomto návrhu nedám hlasovať.
Toto boli všetko procedurálne návrhy, ktoré boli prednesené, a o nich som dal hlasovať.
Pán poslanec Cabaj, máte ešte procedurálny návrh?
Nech sa páči.
Dajte slovo pánovi poslancovi Cabajovi.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predseda,
chcem vás požiadať, vzhľadom na to, že vládna väčšina odhlasovala, že sa bude pokračovať po 19.00 hodine, aby tento parlament odhlasoval, že predsedajúci tejto schôdze dá každú hodinu zisťovať prezentáciu poslancov, aby sme vedeli prezentovať, koľkí poslanci sa unúvali a sedeli v tejto rokovacej miestnosti, keď sa odhlasovalo po 19.00 hodine.
Predseda NR SR J. Migaš:
Panie poslankyne, páni poslanci, aj keď v rokovacom poriadku nie je takáto klauzula, aby bolo prítomných toľko a toľko poslancov počas rozpravy, napriek tomu dám hlasovať o tomto návrhu, aby sme sa potom nehádali po 19.00 hodine.
Takže prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o návrhu pána poslanca Cabaja.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 106 poslancov.
Za návrh hlasovalo 34 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 44 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.
Nehlasovalo 6 poslancov.
Konštatujem, že sme tento návrh neschválili.
Nech sa páči, pani poslankyňa Belohorská. Predneste procedurálny návrh.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne.
Odporúčala by som pánovi poslancovi Kováčovi, keď mu je ľúto za nočnými službami, aby sa vrátil do lekárskeho povolania a za žobrácky plat bol v robote.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa, to nie je procedurálny návrh. Nechajte si to potom či už na faktickú poznámku, alebo vystúpenie v rozprave.
Pán poslanec Cuper, nech sa páči, máte procedurálny návrh, čiže minútu na prednesenie procedurálneho návrhu.
Poslanec J. Cuper:
Pán predsedajúci,
mám ešte jeden procedurálny návrh, aby ste zariadili na vrátnici v ubytovni húkačku, aby budila poslancov vládnej koalície pravidelne každú hodinu, lebo som presvedčený, že si pôjdu pospať, a nie som presvedčený, že dostatočne budú strážiť bdelosť opozície tzv. parlamentní naháňači, ktorých som včera menoval, takže dnes už ich nechcem menovať. Ale, pán predseda, žiadal by som, aby ste dali o tomto návrhu hlasovať, lebo nezvyknete dávať hlasovať.
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážený pán poslanec, tento procedurálny návrh sa netýka vecnej stránky rokovania, spôsobu rokovania ani času rokovania. O tomto návrhu nedám hlasovať.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa do rozpravy prihlásili títo poslanci za poslanecké kluby: pán poslanec Brňák za HZDS, pán poslanec Vladimír Palko za SDK, pán poslanec Orosz za SDĽ. Tí budú mať dvadsať minút na vystúpenie, tak ako schválila Národná rada.
Potom sú ďalší písomne prihlásení: pán poslanec Oberhauser - poradie tak, ako čítam, pán poslanec Tkáč, pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Andrejčák, pán poslanec Bauer, pán poslanec Zlocha, pán poslanec Mikloško, pani poslankyňa Keltošová, pán poslanec Muránsky, pán poslanec Langoš a ako posledný písomne prihlásený pán poslanec Húska.
V súlade s § 28 rokovacieho poriadku sa do rozpravy prihlásil pán premiér Mikuláš Dzurinda...
(Šum a hlasy v rokovacej sále.)
... a po ňom pán minister Čarnogurský. Najprv pán premiér a po ňom sa prihlásil v súlade s § 28 rokovacieho poriadku pán minister Čarnogurský.
Nech sa páči, pán premiér, máte slovo.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
politika môže byť vierohodná alebo nevierohodná. Vierohodná je vtedy, keď medzi slovami a skutkami nie je rozpor. Naopak, nevierohodnou je vtedy, keď ten rozpor medzi slovom a skutkom je zrejmý a do očí bijúci. V takom prípade hovoríme, že ide o farizejskú politiku. Dnešný návrh poslancov Hnutia za demokratické Slovensko odvolať člena súčasnej vlády Slovenskej republiky je modelovým príkladom takejto nevierohodnej až farizejskej politiky. Dovoľte mi, aby som tento výrok podložil faktami.
1. Je to farizejské, ak po zdôvodnení návrhu na odvolanie člena vlády, ktorý argumentuje obavou z politického ovládnutia nezávislej súdnej moci, nasledujú podpisy tých istých poslancov, ktorí v období minulej vlády z pozície svojich vtedajších funkcií opakovane a hrubo porušovali elementárne princípy zákonnosti a právneho štátu. (Potlesk.)
Medzi uvedenými podpismi chýba azda už iba podpis vášho bývalého kolegu, exministra spravodlivosti pána Liščáka s jeho verejne známym definovaním rezortu spravodlivosti, keď viacerých sudcov označil slovami, ktoré ja si nedovolím ani citovať.
2. Pointou podania návrhu na odvolanie je tvrdenie, že pán minister spravodlivosti používa spôsoby hraničiace s protiústavnosťou. Hovorím, že je farizejské, ak nezákonnosťou, protiústavnosťou a narušovaním trojdelenia moci argumentujú tí, ktorí vytrvalo označovali Ústavný súd Slovenskej republiky za ďalší chorý prvok na slovenskej politickej scéne a ktorí sa vo viac ako tridsiatich, presne v tridsiatich štyroch, prípadoch dopustili vážneho porušenia Ústavy Slovenskej republiky.
Pripomeňme si len v krátkosti zriadenie nezákonných tzv. vyšetrovacích komisií na prešetrenie ústavnej krízy v marci 1994 a na prešetrenie petičných hárkov Demokratickej únie. Pripomeňme si, ako nečinnosťou Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky bolo porušené ústavou zaručené právo násilne zavlečeného občana na slobodný vstup na územie Slovenskej republiky. Pripomeňme si prijatie neústavného uznesenia Národnej rady.
(Ruch v sále.)
Ako sa im to ťažko počúva.
Pripomeňme si prijatie neústavného uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky v kauze poslanca Gauliedera.