Poslanec P. Zajac:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
myslím si, že ako prvú otázku si treba položiť tú najjednoduchšiu, pre koho je vlastne tento zákon. Treba na ňu odpovedať veľmi jednoducho. Je to zákon, ktorý je pre občanov, je to zákon, ktorý je pre verejnosť, pre verejné médiá, a je to zákon, ktorý v politickej oblasti predovšetkým umožňuje omnoho lepší prístup k informáciám, a je to dôležité najmä pre opozíciu, aby mala lepší prístup k informáciám, ako má dodnes. To znamená, že pri politickej diskusii by to mala byť práve opozícia, ktorá by sa mala veľmi výrazne zasadzovať za prijatie takéhoto zákona. Ja by som teda aj očakával, že opozícia, keď sa bude vyjadrovať k tomuto zákonu, bude hovoriť o tom, že ho prípadne možno zlepšiť, ale neviem si predstaviť, že by mohla mať akákoľvek politická opozícia záujem takýto zákon odmietnuť. To po prvé.
Po druhé. Argumentovať tým, že existuje v tomto parlamente nejaká zlá atmosféra alebo zlé vzťahy, ktoré by znemožnili prijať takýto zákon, myslím si, že by bolo veľmi čudné jednoducho preto, že ide o zákon, a nie o vzťahy v parlamente, a je to možno aj prijatie takéhoto zákona, ktoré by vzťahy v parlamente pomohlo vecne, nie v nejakej emocionálnej rovine, v rovine nejakého osobného napádania, ktorého sme tu dosť často svedkami, ale vo vecnej rovine by pomohlo zlepšiť vzťahy aj v parlamente, aj na verejnosti, aj v médiách a aj medzi obcami.
Po tretie. Už som o tom hovoril, pre koho je tento zákon. On je predovšetkým pre občanov, pretože robí jeden základný krok a jednu základnú zmenu, ktorá spočíva v tom, že nie je to úrad, ktorý si sám svojvoľne stanovuje, ktorú informáciu môže občanovi podať, ale je to občan, ktorý má právo túto informáciu vyžadovať, a je to úrad, verejná inštitúcia, ktorá mu musí vyjsť v ústrety. Je to základný zmysel tohto zákona a tento základný zmysel zákona treba v každom prípade aj uchovať. A práve náš návrh zákona ide v tomto základnom zmysle. V tomto zmysle je tento zákon moderný, v tomto zmysle je aj nevyhnutý a v tomto zmysle je veľmi dobre, že Slovenská republika sa ním dostala na špičku, na európsku špičku, že nekráča niekde vzadu. Je to ale dané aj tou reálnou situáciou, ktorá na Slovensku existuje. Miera korupcie, miera klientelizmu je taká vysoká, že aj ten nástroj, ktorý ju má umožniť nejakým spôsobom obmedziť, musí byť oveľa silnejší, keď to mám tak povedať, ako v štandardných európskych krajinách, kde možnože neexistuje taká potreba prijatia takéhoto zákona v takejto forme. Teda na Slovensku je to potrebné, to si vynucuje súčasná aktuálna situácia, je potrebné prijať taký zákon, ktorý bude v tejto veci veľmi dôsledný.
Niekedy treba odpovedať aj na tvrdenie, že tento zákon nepatrí k prioritám, nepatrí k prioritám povedzme Európskej únie. To je možno pravda, ale tento zákon s celou sadou iných zákonov, ktoré zabraňujú klientelizmu a korupcii, by mal byť celkom iste prioritou v Slovenskej republike. Mal by byť prioritný pre každého v Slovenskej republike, kto to myslí s tým slovíčkom, s tým čarovným slovíčkom transparentnosť naozaj dobre. To slovo transparentnosť totiž neznamená nič iné iba to, že občan, verejné médiá, politické strany majú možnosť vidieť verejným inštitúciám na prsty, keď to mám povedať veľmi jednoducho.
O tom tento zákon je a bolo by veľmi nedobre, keby argumentácia proti tomuto zákonu vychádzala z nejakých osobných animozít alebo z podozrievavosti, že niekto si pripravuje tento zákon pre seba. Určite toto nie je zákon, ktorý je pre jednotlivých poslancov, ktorí ho navrhujú, nie je to zákon len pre vládnu koalíciu, nie je to zákon len pre tento parlament, je to zákon pre všetkých občanov a takto treba k nemu aj pristupovať.
V tejto súvislosti oceňujem to, čo povedal pán predseda ústavnoprávneho výboru, a najmä stanovisko, ktoré hovorí celkom jasne a jednoducho o tom, že napriek tomu, že tento zákon nie je dokonalý a navrhovatelia nikdy ani netvrdili, že je dokonalý. Treba ho dať na diskusiu v parlamente, treba ho dať do druhého čítania, pretože v procese medzi prvým a druhým čítaním bude dosť času na verejnú diskusiu v parlamente, ale aj verejnú diskusiu mimo parlamentu tak, aby sa tento zákon zlepšil tam, kde ho zlepšiť možno. Myslím si, že je možné prijať aj zmenu termínu do druhého čítania na dlhšie obdobie na to, aby tá diskusia mohla byť úplnejšia a kompletnejšia, nemyslím si však, že je možné odkladať tento zákon. Pokiaľ som pozeral legislatívny plán vlády, hovorí sa, že by mal prísť vládny návrh do parlamentu niekedy v decembri roku 2000, fakticky to môže znamenať v decembri roku 2000 alebo aj neskôr. Ja som presvedčený o tom, že pokiaľ to bude možné a dúfam, že to bude možné, budeme môcť prijať tento návrh zákona v máji, jednoducho čas hrá kľúčovú rolu. Nepokladám teda odkladanie prijatia tohto zákona za dobré práve pre všetky tie problémy, o ktorých som tu hovoril.
Teda sám za seba, ako poznám tento návrh zákona, ale aj ako poznám už isté legendy a mýty o tomto zákone, som presvedčený o tom, že bude dobré a pozitívne, ak sa dostane do druhého čítania a že aj v tom procese medzi prvým a druhým čítaním bude možné tento zákon nielen zlepšiť, ale bude možno aj vyvrátiť to množstvo mýtov a legiend, ktoré sa okolo tohto zákona už teraz vo verejnej diskusii navrstvili.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sú štyria páni poslanci, posledný pán poslanec Bárdos. Uzatváram možnosť ďalších prihlášok.
Pán poslanec Jarjabek.
Poslanec D. Jarjabek:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja skutočne vo všeobecnej rovine súhlasím s tým, čo povedal pán poslanec Zajac o potrebnosti prijatia takéhoto zákona o informáciách, o potrebnosti tohto zákona pre verejnosť, aby verejnosť bola informovaná, aby verejnosť skutočne mala čo najrýchlejšie všetky informácie. Len viete, v tej praktickej rovine všetko, čo povedal, napríklad popiera jeho hlasovanie o politických účelových novelách o Rade Slovenskej televízie a Rade Slovenského rozhlasu. Proste tu aj pán poslanec Zajac hlasoval za politické novely, ktoré jednoducho bránia v tom praktickom prevedení v konečnom dôsledku občanovi Slovenskej republiky, aby bol informovaný aj z tej druhej strany. Veľmi hovoril, že tento zákon je vlastne pre opozíciu. Preto o tom hovorím, lebo tie jeho praktické kroky naozaj vyvracajú to, čo v tejto chvíli povedal. No a okrem toho ešte jedna nedôvera je tu z mojej strany. Jeden z predkladateľov tohto zákona v parlamente verejne klamal, bol prichytený pri lži a do dnešného dňa sa neospravedlnil.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Keltošová.
Poslankyňa O. Keltošová:
Ďakujem za slovo.
Myslím si, že pán poslanec Zajac nemusí spochybňovať záujem opozície na prijatí tohto zákona. Ja som jasne povedala aj v mene klubu HZDS, že budeme podporovať prijatie tohto zákona. Takisto si myslím, že netreba spochybňovať dôležitosť vecnej diskusie o problémoch. Veľmi pochybujem ale v tejto súvislosti, či tak úprimne hlasoval aj pri nedostatku argumentov a informácií, keď sme hlasovali o zbavení imunity Ivana Lexu a Gustáva Krajčiho, pretože my sme nemali žiadne informácie a vtedy nedostatok informácií nikomu neprekážal. Takže tu je ďalšie protirečenie.
A na záver by som chcela povedať, áno, pán poslanec, tento návrh zákona naozaj nie je prioritou acquis communautaire, a nie je prioritou ani v členských štátoch Európskej únie. Ako som povedala, majú ho len tri členské štáty Európskej únie - Francúzsko, Holandsko a Švédsko, ale ani to by mi neprekážalo. Mne skôr prekáža názor právnikov, konkrétne z ministerstva vnútra, ktorí hovoria, že váš návrh v takej šírke a v takej liberálnej rovine nemá obdobu ani v štátoch Európskej únie. Čiže ja mám obavy z toho, aby sme neboli zase pápežskejší ako pápež, ale držme sa osvedčených modelov, ktoré v Európskej únii fungujú.
Opozícia, znovu opakujem, pokiaľ tento návrh bude mať aj podporu ústavnoprávneho výboru a ďalších právnikov z koalície, aj z opozície, tento návrh podporí.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Podhradská.
Poslankyňa M. Podhradská:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Chcem zdôrazniť, že mi neprekáža, že sa uvažuje o prijatí zákona, ktorý by riešil práve takúto oblasť. A myslím si, že naozaj by bol takýto zákon, keby bol kvalitný, prospešný pre všetkých občanov Slovenskej republiky. Čo mi však prekáža, je to, na čo už upozornil aj pán poslanec Jarjabek.
Pán poslanec Zajac, úprimnosť vášho záujmu o prijatie takéhoto zákona, respektíve o vytvorenie takého prostredia v Slovenskej republike, ktoré by umožňovalo dobré uplatňovanie takéhoto zákona, by ste mohli potvrdiť tým, ako sa správate v tomto parlamente ako poslanec. Mohli ste to dokázať pri jednotlivých hlasovaniach aj v uplynulých dňoch, napríklad v prípadoch, na ktoré upozorňovala pani poslankyňa Keltošová, keď vám vôbec neprekážalo, že mandátový a imunitný výbor nebol oboznámený so žiadnymi dôkazmi o vine pána poslanca Lexu a jednoducho ste hlasovali tak, ako ste hlasovali, keď vám vôbec neprekážalo, že sa vyšetrovatelia odvolávali na to, že neboli zbavení mlčanlivosti, preto nemôžu predložiť dôkazy a tu zrazu sa idete biť do pŕs a idete tvrdiť, že ako by o tento zákon mala bojovať najmä opozícia, lebo aj pre ňu by bolo dobré, keby takýto zákon bol prijatý.
Vážený pán poslanec, chcem dúfať, že keď už nie v minulých hlasovaniach, ktoré už v tomto parlamente boli, tak v tých budúcich dokážete, že váš záujem je naozaj úprimný, ako som to už spomínala predtým. Budete mať príležitosť, keď sa napríklad bude prijímať nový rokovací poriadok v tomto parlamente, ktorý, zdá sa, by bolo najlepšie, keby bol vydaný na leukoplaste. Lebo presne "leukoplastový priestor" poskytuje nový rokovací poriadok pre opozíciu...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Bárdos.
Poslanec Gy. Bárdos:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Súhlasím s argumentmi, o ktorých veľmi kvalifikovane hovoril pán Peter Zajac. Miera klientelizmu a korupcie na Slovensku je, žiaľ, taká vysoká, že iba transparentnosť a prístup k informáciám pre všetkých občanov by mohli pomôcť očistiť spoločnosť od spomínaných negatívnych javov.
Dovoľte mi, aby som ešte veľmi krátko doplnil pána poslanca kolegu Zajaca. Hovoril, že v prvom rade by opozícia mala hlasovať za takýto návrh zákona, lebo to umožní opozícii prístup k informáciám. Doplnil by som to, že vlastne je to pre všetkých občanov bez rozdielu politickej príslušnosti a, samozrejme, keď hovoríme o politike, tak je to úplne jedno, či je to koalícia alebo opozícia. Podľa môjho názoru takáto právna úprava nám veľmi chýba a dosť neskoro prijímame alebo chceme prijať takúto právnu úpravu. Keby sme mali takúto právnu úpravu, tak by sme mali oveľa menej takých káuz, o ktorých, žiaľ, dennodenne čítame v médiách. A čo hovorili aj ostatní k tomu, čo povedal pán kolega Zajac. Nemiešajme tu také veci ako imunita poslancov. Prosím vás, to je iná záležitosť. Sme proti tomu, aby bola taká široká imunita, ako je teraz. Hovoríme o tom, aby každý občan Slovenskej republiky by mohol mať prístup k informáciám. Je tu vytvorený priestor, keď podporíme tento návrh vlády, tento návrh zákona skupiny poslancov a v druhom čítaní bude vytvorený priestor na to, aby sme prijali taký zákon, ktorý bude pre všetkých občanov Slovenskej republiky veľmi dobrý.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Šimko je posledný prihlásený do rozpravy.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
dámy a páni,
dovoľte mi, aby som stručne podporil návrh zákona, aby som podporil to, aby Národná rada rozhodla o posunutí zákona do druhého čítania. Chcem povedať, že tento zákon nepatrí ani tak do kategórie, či je v prospech opozície alebo koalície, on je predovšetkým v prospech občanov Slovenskej republiky, je naplnením článku 26 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá hovorí o práve občanov na informácie a stanovuje komplementárnu povinnosť štátnych orgánov a orgánov územnej samosprávy primerane informovať o svojej činnosti s tým, že túto povinnosť, rozsah tejto povinnosti a spôsob jej napĺňania má stanoviť zákon, ktorý tu doteraz nemáme s výnimkou oblasti životného prostredia, kde existuje zákon na základe aj iného článku ústavy. Je potrebné, aby sme tento zákon mali, lebo inak vlastne toto právo občana zostáva vo vzduchu.
V podstate ide o to, že súčasný stav a stav, ktorý tu máme mnoho, mnoho desaťročí a ktorý má obrovskú zotrvačnosť z minulosti, podľa ktorého vlastne orgány verejnej moci informujú občanov o svojej činnosti, takpovediac akoby konali akúsi láskavosť, to znamená na základe svojej vôle rozhodujú o rozsahu a spôsobe informovanosti, zmeníme tento režim týmto zákonom tak, že budú informovať na základe zákona. Zákon bude stanovovať podmienky, spôsob informovania, sankcie za porušovanie tejto povinnosti a predovšetkým zákon bude ten, ktorý bude hovoriť o tom, o čom sa verejnosť informovať nebude, pretože to bude mať význam, napríklad ochrana štátneho a služobného tajomstva alebo aj ochrana osobných údajov, na ktorú majú, samozrejme, občania tiež ústavné právo. V tomto zmysle považujem tento zákon za dotvorenie ústavného stavu a za veľmi základnú, za základnú zmenu v postoji medzi občianskou spoločnosťou, občanmi na jednej strane a štátom na strane druhej. Samozrejme, keď hovorím štát, tak tým myslím vôbec orgány verejnej moci vrátane orgánov územnej samosprávy a iných a ďalších orgánov a organizácií, ktoré vykonávajú štátnomocenské oprávnenia. V tomto zmysle si myslím, že filozofia návrhu je veľmi správna a podporujem ju.
Pokiaľ ide o konkrétne ustanovenia, budeme o tom diskutovať v druhom čítaní. Tu by som chcel povedať, že áno, je pravda, že ministerstvo vnútra sa tiež zaoberalo týmto problémom. Chcem upozorniť, že ministerstvo vnútra nevypracovalo návrh zákona, ale len legislatívne zásady zákona, čo je štádium, ktoré nie je vlastne ani upravené v rokovacom poriadku, je to interný spôsob, ako si vláda upravuje svoju legislatívnu činnosť. Vidím v druhom čítaní dostatočný priestor na to, ak existujú nejaké pochybnosti o niektorých článkoch a ustanoveniach tohto návrhu, aby sme o tom diskutovali, aby sme prijali naozaj dobrý zákon, myslím si, že je to v záujme nás všetkých.
Na záver chcem povedať, že budem podporovať tento návrh.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu poslancovi Šimkovi. Bol posledný prihlásený do rozpravy.
Pán navrhovateľ si žiada vyjadriť sa k rozprave.
Nech sa páči, máte slovo.
Prepáčte, ešte sú faktické poznámky. Chcete faktickou poznámkou reagovať na vystúpenie pána poslanca?
Pán poslanec Jarjabek.
Poslanec D. Jarjabek:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Len veľmi krátko. Aby sme si rozumeli, hovoríme o dvoch veciach. Hovoríme o práve občana na informácie a toto nikto nespochybňuje. Skutočne nikto nespochybňuje, každý si uvedomuje, že takýto zákon je v tejto spoločnosti a v tomto štáte potrebný, ak nie prepotrebný. Aj súhlasím s pánom Bárdosom, keď hovoril o korupcii. Práve skutočne to sú tie veci, pre ktoré tento zákon treba prijať. Ale hovoríme o obsahu tohto zákona a nie vo všetkom z obsahovej stránky môžeme v rámci tohto zákona súhlasiť. To sú dve veci, čiže nepleťme si to.
A potom ešte jednu malú poznámočku k pánu doktorovi Šimkovi. Pán doktor, vy ako právnik súhlasíte s tým, aby jeden zákon novelizoval päť ďalších?
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Hudec.
Poslanec I. Hudec:
Ďakujem za slovo.
Dovoľte mi, aby som najprv uviedol jeden prímer. Agresívna chemikália môže byť liekom, ale môže byť aj jedom. Súčasný stav informačného priestoru na Slovensku je taký, že prevažné vlastníctvo informačných prostriedkov na jednej strane politického spektra absolútne znemožňuje pluralitu názorov a právo na informácie zaručené ústavou sa vlastne stáva veľmi spochybniteľné. Pretože zväčša sa šíria v tomto štáte dezinformácie. Sú to polovičné, účelovo spracované informácie a podobne.
Ja vôbec nie som prekvapený, že táto skupina poslancov predkladá takýto návrh, pretože pre nich je výhodný. Výhodný dovtedy, kým nebude zákon o masmédiách, kým nebude zákon o prostriedkoch verejnej informácie, aby vyvážil nielen právo na slobodu v poskytovaní informácií, ale aj zodpovednosť za pravdivú informáciu. Pretože v tomto je bieda našej demokracie. Musím povedať, že podčiarkujem ten názor, ktorý sa vyslovil o sankciách tohto zákona, pretože sankcie musí mať každý zákon, ale, bohužiaľ, niekde, kde sa to hodí, sa to uplatňuje, a niekde, kde sa to nehodí, sa to dokonca zo zákona vyčiarkuje. Keď bude platiť tento zákon, ktorý nie náhodou nie je prijatý vo väčšine štátov Európskej únie, pretože spôsobuje veľké problémy - škoda, že predkladatelia nešli po skúsenosti do Čiech, tam by im povedali, v čom je ten problém, dočkáme sa veľmi veľa zaujímavých paradoxov. A určite prijatie takéhoto sólo zákona pomôže iba podpore žltej informácie, bulvárnej informácie, teda polopravde, nepravde, lži a informácie, ktorú nijako inak nemožno nazvať len prostituovanou informáciou.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán poslanec Langoš, máte slovo.
Poslanec J. Langoš:
Ďakujem pekne za slovo.
Chcel som byť po vystúpení pána predsedu ústavnoprávneho výboru len stručný. Vo svojom záverečnom slove som sa mu chcel poďakovať za podporu zaradenia tohto zákona do druhého čítania, ale keďže pani tmavovlasá poslankyňa z klubu HZDS - prepáčte, nespomínam si na vaše meno - označila náš zámer za farizejstvo, dovolím si pre milovníkov starých poriadkov a starého režimu, pre ľudí, ktorí osem rokov tu žili vo viere, že štát sú oni a že ľud musí strpieť ich múdre rozhodnutia, prečítať úryvok z nálezu českého Ústavného súdu, ktorý v roku 1993 vydal nález k otázke legality a legitimity v situácii, keď Česká republika i Slovenská republika si ustanovili nový demokratický ústavný režim a súčasne prevzali rovnaký starý právny poriadok po bývalom Česko-Slovensku.
Ústava nie je založená na hodnotovej neutralite. Nie je len vymedzením inštitúcií a procesov, ale včleňuje do svojho textu i určité regulatívne idey, ktoré vyjadrujú základné nedotknuteľné hodnoty demokratickej spoločnosti. Ústava akceptuje a rešpektuje princíp legality ako súčasť celkovej koncepcie právneho štátu, neviaže však pozitívne právo len na formálnu legalitu, ale výklad a použitie právnych noriem podriaďuje ich obsahovo materiálnemu zmyslu, podmieňuje právo rešpektovaniu základných konštitutívnych hodnôt demokratickej spoločnosti a týmito hodnotami tiež užitie právnych noriem pomeriava. To znamená i pri kontinuite so starým právom hodnotovú diskontinuitu so starým režimom.
Toto chápanie ústavného štátu odmieta formálnoracionálnu legitimitu režimu a formálny právny štát. Nech už sú zákony štátu akékoľvek, v štáte, ktorý sa označuje za demokratický a proklamuje princíp zvrchovanosti ľudu, nemôže byť žiadny iný režim legitímny ako režim demokratický. To znamená, občania sú suverénni a štát má povinnosti a štát chráni ich práva. To ale znamená prijatie takejto normy. Prijatie takejto normy otvorí, a to je dnes veľmi aktuálne, i kancelárie úradníkov, do ktorých chodia ľudia s kufríkmi peňazí, aby si vynútili zvláštne práva a aby získali čo najviac z verejných finančných prostriedkov.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán spoločný spravodajca, nech sa páči.
Poslanec L. Orosz:
Ďakujem pekne.
Ja budem veľmi stručný. Chcem oceniť, že rozprava k tomuto návrhu zákona prebiehala presne v intenciách litery zákona. Bola to všeobecná politická rozprava o podstate zákona. Ak by to tak bolo aj v iných prípadoch, tak zrejme by Národná rada Slovenskej republiky mala oveľa vyššiu dôveru našej spoločnosti.
V rozprave nezaznel žiaden návrh, ktorý by pozmeňoval môj návrh, ktorý som predložil v rámci spravodajského vystúpenia, teda potom, ako bude Národná rada uznášaniaschopná, dám hlasovať o tom, aby sa návrh presunul do druhého čítania.
Na margo faktickej poznámky pána poslanca Hudeca chcem zareagovať. Hovoril o tom, že by bolo potrebné hľadať skúsenosti z aplikácie takéhoto zákona v Českej republike. Áno, iste, bolo by to potrebné, ale v Českej republike je účinný tento zákon ešte len 34 dní. Asi tie skúsenosti ešte nie je možné zovšeobecniť.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďakujem pánu poslancovi Langošovi, pánu spoločnému spravodajcovi za spoluprácu pri prerokúvaní tohto návrhu zákona, ktorý predkladá skupina poslancov.
Odovzdávam slovo pánu podpredsedovi Andelovi.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďalším bodom nášho rokovania bude prvé čítanie o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 490. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 502.
Za skupinu poslancov návrh zákona uvedenie podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky pán Hrušovský.
Pán podpredseda, máte slovo.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pekne.
Vážený pán podpredseda,
kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som za skupinu navrhovateľov odôvodnil predložený návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov.
Predložený návrh zákona rieši tri základné okruhy problémov. Po prvé odstránenie prieťahov v trestnom konaní, jeho zrýchlenie a zefektívnenie. Po druhé je to umožnenie prokurátorovi v prípravnom konaní podať opravný prostriedok v prípadoch, keď sudca rozhodne o nevzatí obvineného do väzby. A po tretie návrh sleduje uskutočniť podrobnejšiu a presnejšiu úpravu výsluchu svedka, ktorého totožnosť má byť utajená.
Dovoľte mi, aby som sa stručne zmienil o jednotlivých dôvodoch tohto návrhu. Účelom je skrátiť samotné trestné konanie, keďže podľa platného právneho stavu o akýchkoľvek námietkach voči nezaujatosti orgánov činných v trestnom konaní rozhoduje nadriadený orgán, čo má za následok neúmerné predlžovanie trestného konania.
Prax ukazuje, že absolútna väčšina námietok voči nezaujatosti orgánov činných v trestnom konaní, osobitne sudcov, je vznášaná účelovo s cieľom dosiahnuť zmarenie alebo aspoň predĺženie trestného stíhania a tiež vo väzobných veciach dosiahnuť uplynutie väzobnej doby, a tým prepustenie na slobodu.
Navrhovaná zmena je prevzatá z českého Trestného poriadku. Jej podstatou je, že o námietke voči nezaujatosti rozhoduje dotknutý orgán. Ten však musí zodpovedne zvážiť, či je námietka zaujatosti opodstatnená alebo pokiaľ by na základe sťažnosti nadriadený orgán zaujal opačné stanovisko, malo by to za následok absolútnu neúčinnosť úkonov, ktoré by vylúčená osoba uskutočnila. Keďže sťažnosť proti rozhodnutiu o vylúčení nemá odkladný účinok, jej podanie nemá vplyv na dokončenie prebiehajúceho úkonu trestného konania, a to, samozrejme, pod podmienkou, že orgány, ktorého sa námietka zaujatosti týka, ju bude považovať za neopodstatnenú.
Druhý okruh problémov, ktoré si kladie skupina navrhovateľov riešiť, je umožnenie prokurátorovi v prípravnom konaní podať opravný prostriedok v prípadoch, keď sudca rozhodne o nevzatí obvineného do väzby. Navrhovaná zmena má za cieľ umožniť v prípravnom konaní prokurátorovi podať opravný prostriedok v prípadoch, keď sudca rozhodne o nevzatí obvineného do väzby. V tomto prípade sa umožní prokurátorovi podať sťažnosť, ale len ihneď po vyhlásení rozhodnutia. Pritom sťažnosť nebude mať odkladný účinok, t. j. obvinený sa bude musieť prepustiť na slobodu.
Ak prokurátor podá sťažnosť proti rozhodnutiu o nevzatí obvineného do väzby, sudca má povinnosť predložiť vec na rozhodnutie krajskému súdu ihneď. Krajský súd má povinnosť rozhodnúť o sťažnosti do piatich pracovných dní na verejnom zasadnutí, čím sa umožní obvinenému vyjadriť sa k veci. Termín verejného zasadnutia oznámi prokurátorovi obvinenému a jeho obhajcovi sudca, ktorý rozhodol o nevzatí obvineného do väzby z dní vopred určených v rozvrhu práce súdom príslušným na rozhodnutie o sťažnosti.
A nakoniec si novela za cieľ kladie potrebu podrobnejšie a presnejšie upraviť výsluch svedka, ktorého totožnosť má byť utajená. V tomto prípade je potrebné vylúčiť možnosť uskutočniť konfrontáciu, tak ako je to v prípade agenta ohrozeného a chráneného svedka. Tiež sa ustanoví, že na výsluchu takéhoto svedka alebo agenta, ktorý sa uskutoční mimo pojednávacej miestnosti v záujme ochrany týchto osôb, sa zúčastní náhradný sudca, čím sa zabezpečí legálnosť úkonu.
Ďalej sa návrhom zákona riešia niektoré ďalšie problémy súvisiace najmä s aplikačnou praxou.
Chcem na záver povedať, že navrhovaná úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a zákonmi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený návrh zákona neprinesie žiadne zvýšené nároky na štátny rozpočet.
Predložený návrh zákona prerokovala Legislatívna rada vlády, ako aj vláda Slovenskej republiky, ktorá odporúča po zapracovaní pripomienok z legislatívnej rady vlády a rokovania vlády Slovenskej republiky predmetnú novelu Trestného poriadku schváliť.
Chcem vás, vážené panie poslankyne, páni poslanci požiadať o vyjadrenie vášho kladného stanoviska k tomuto predloženému návrhu zákona a žiadam vás, aby ste odporučili tento návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Ďakujem, pán podpredseda.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem pánu podpredsedovi Národnej rady za uvedenie návrhu zákona. Prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.
Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, pánu poslancovi Gašparovičovi.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec I. Gašparovič:
Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Pani kolegyne, páni kolegovia,
počuli ste slová predkladateľa k tlači 490, k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom. Teda ide o Trestný poriadok. Tak ako povedal predkladateľ, ide tu o niektoré skutočnosti, ktoré, dá sa povedať, že ozaj smerujú k zrýchleniu trestného procesu, najmä prípravného konania, teda konania pred rozhodovaním na hlavnom pojednávaní na súde.
Konštatujem, že z formálnoprávnej stránky sú náležitosti podľa § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku splnené. Zákon má aj stanovisko z ministerstva financií a doložku zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie. Nedá sa povedať, že ide o zákon, ktorý by bol nejako prioritný z tohto pohľadu. Na druhej strane sa zaoberá niektorými skutočnosťami, ktoré v trestnom konaní dnes môžu byť najmä po novelách, ktoré Trestný poriadok zaznamenal v poslednom období, aj prijateľné. Napriek tomu si myslím, že ide do dosť tvrdého zásahu v zmysle vzťahu občan - vyšetrovateľ - občan - prokurátor a obmedzenie osobnej slobody.
Keďže ide len o prvé čítanie, nebudem rozoberať konkrétnosti. Zostanem pri takom zhodnotení, respektíve informovaní, ako to predo mnou urobil pán predkladateľ, kde vám chcel len povedať, že ide v niektorých prípadoch o návrh na odstránenie prieťahov v trestnom konaní, malo by sa zrýchliť a zefektívniť, kde sa umožňuje prokurátorovi v prípravnom konaní podať opravný prostriedok tam, kde sa rozhoduje o vzatí do väzby a úpravu výsluchu svedka, ktorého totožnosť má byť utajená. Najmä pokiaľ ide o rozhodovanie prokurátora a možnosti podať opravný prostriedok proti výroku sudcu o tom, že nie je podozrivý, respektíve obvinený, v tomto prípade vzatý do väzby, je niekedy diskutabilná.
Treba sa zamyslieť aj nad tým, či sa neprelomí ústavná zásada, pokiaľ ide o 24 hodín, či to nie je potrebné riešiť inou formou. Napriek tomu, keďže ide o prvé čítanie, z rozhodnutia ústavnoprávneho výboru odporúčam, aby tento návrh zákona bol prijatý do prvého čítania s tým, aby ústavnoprávny výbor bol zaviazaný, keďže ide o novelu, ktorá sa týka najmä orgánov spravodlivosti, prokuratúry, advokácie, aby tieto orgány boli vyzvané k vyjadreniu sa k obsahu tohto zákona a takisto aby bola požiadaná právnická fakulta, respektíve právnické fakulty o vyjadrenie k tejto novele.
Z tohto titulu navrhujem, aby ste pani kolegyne, kolegovia odsúhlasili zákon do druhého čítania s lehotami, a to, aby ho ústavnoprávny výbor prerokoval v lehote do 10. apríla a jednotlivé výbory do 9. apríla. Ide o Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a výbor pre ľudské práva s tým, že gestorským výborom by bol ústavnoprávny výbor.
Ďakujem, pán podpredseda, skončil som.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem pánu poslancovi Gašparovičovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.
Dámy a páni, teraz otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Keďže som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, pýtam sa vás, či sa niekto hlási ústnou formou. Ak to tak nie je, uzatváram možnosť podania prihlášok do rozpravy k tomuto bodu.
Vyhlasujem zároveň rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa pána podpredsedu Hrušovského, či sa chce vyjadriť k vystúpeniu spravodajcu. Nie.
Pán navrhovateľ, pán spravodajca, ďakujem vám.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, boli sme dohodnutí, že budeme hlasovať o jednotlivých prerokovaných bodoch o pol dvanástej. Ešte máme jeden návrh skupiny poslancov, ktorý predkladá pán poslanec Fico, ktorý je pomerne jednoduchý čo do obsahu aj rozsahu. Tak odporúčam, aby ešte pán poslanec Fico uviedol svoj návrh a po tomto návrhu by sme pristúpili k hlasovaniu.
Prerokujeme teda v prvom čítaní
návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a zákon číslo 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.
Pán poslanec Fico, prosím vás, aby ste uviedli návrh, ktorý predkladáte.
Poslanec R. Fico:
Vážený pán predsedajúci,
predkladám návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a zákon číslo 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.
Aby som bol naozaj stručný, uvediem, že táto novelizácia, ktorá je dnes predkladaná, smeruje len k tomu, aby sme znížili náklady, ktoré má Slovenská republika pri výkone trestu odňatia slobody a pri výkone väzby. Tieto náklady nám neustále prudko narastajú a už dnes môžeme hovoriť, že v priemere nás jeden odsúdený stojí 300 tisíc korún ročne. Ide naozaj o sumu, ktorá je mimoriadne vysoká a malo by nám veľmi záležať na tom, aby sme postupne znižovali tieto náklady, a to aj tým, že budeme prenášať časť zodpovednosti za tieto trovy výkonu väzby a trovy výkonu trestu odňatia slobody na osoby, ktoré sa nachádzajú vo väzbe alebo vo výkone trestu.
Dňa 1. júla 1999 sme prijali právnu úpravu, na základe ktorej aj osoby, ktoré sú vo výkone väzby a trestu odňatia slobody, môžu poberať dávky dôchodkového zabezpečenia. Toto dovtedy nebolo možné. Keďže sme prijali takúto dôležitú právnu úpravu, treba zabezpečiť aj spôsob realizácie výplaty dávok a zrážok z týchto dávok dôchodkového zabezpečenia. Dnes, keďže táto právna úprava pôsobí už viac ako pol roka, máme prvé praktické skúsenosti. A celá táto iniciatíva, ktorá je dnes predkladaná, je výsledkom práce väzenskej komisie, ktorá sa pravidelne stretáva s riaditeľmi jednotlivých ústavov, ktorí upozornili na to, že odsúdení nachádzajúci sa vo výkone trestu odňatia slobody alebo obvinení vo výkone väzby, ktorí majú nárok na dávky dôchodkového zabezpečenia, sa pokúšajú, aby tieto dávky boli prenášané buď na iné osoby, alebo sú vyplácané na účet v peňažných ústavoch, takže štát nemá priamy vplyv na tieto finančné prostriedky.
Ak dnes mnohé osoby, ktoré dodržujú zákony, musia napríklad pri pobyte v ústavoch sociálnej starostlivosti znášať zo svojich dôchodkov náklady takého pobytu, je nemysliteľné, aby osoby, ktoré sú vo výkone väzby, výkone trestu odňatia slobody, kde štát v podstate hradí všetky náklady, neprispievali na tieto trovy. Preto sa navrhuje taká právna úprava, ktorá zabezpečí ústavom na výkon väzby a ústavom na výkon trestu odňatia slobody, aby mohli primerane s týmito dávkami dôchodkového zabezpečenia obvinených a odsúdených nakladať tak, aby sme postupne znižovali náklady štátu na túto oblasť. Len pre zaujímavosť uvediem, že ročne by táto suma mohla predstavovať viac ako 2,5 milióna korún úspor na štátnom rozpočte, čo je určite zaujímavý podiel.
Preto vás prosím, vážené dámy a páni, aby ste túto jednoduchú novelizáciu, ktorá sa opiera o poznatky väzenskej komisie, je to v podstate aj žiadosť našich riaditeľov pracujúcich vo väzniciach, podporili hlasovaním a zaradili ju do druhého čítania.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu poslancovi Ficovi.
Teraz poprosím pána poslanca Halmeša, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie, aby informoval Národnú radu o stanovisku výboru k tomuto predloženému návrhu zákona.
Pán poslanec, nech sa páči.