Predseda NR SR J. Migaš:
Druhú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Kalman pre ministra zdravotníctva Šagáta. Otázka znie: "V obci Selce Krajský úrad v Banskej Bystrici, odbor zdravotníctva, zrušil miesto výkonu neštátneho zdravotníckeho zariadenia. Pre Obvodné zdravotnícke stredisko Selce súčasne zrušil aj poskytovanie zdravotnej starostlivosti v odbore pediatria. Proti rozhodnutiu bolo podané odvolanie, ktoré bolo podané na vaše ministerstvo ešte 23. 7. 1999. Vaši pracovníci doteraz o tomto probléme neboli schopní rozhodnúť a ani neinformovali o dôvodoch rozhodnutia samotnú obec. Prečo tak zdĺhavo riešite problémy a čo chcete pre zlepšenie stavu podniknúť?"
Nech sa páči, pán minister.
Minister zdravotníctva SR T. Šagát:
Áno, ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážená snemovňa,
vážený pán poslanec,
musím sa úprimne priznať, že nevybavenie tohto spisu je neospravedlniteľné a je zapríčinené tým, že ministerstvo zdravotníctva, jeho pracovníci nekonali. Veľmi ma to mrzí, že je to tak. Nebudem sa vyhovárať. Samozrejme, že všeličo sa dá ospravedlňovať rôznym spôsobom. Chcem vám len povedať, že prijmem opatrenia na úseku, odbore organizácie a riadenia zdravotníctva, ktorý túto agendu rieši, a v čo najkratšom čase túto vec posúdime a dáme na vedomie krajskému úradu.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Kalman, chcete reagovať?
Poslanec J. Kalman:
Nebudem reagovať, pán predseda, pretože pán minister priznal, že ministerstvo robí chybu v tomto smere. Chcem ho len poprosiť, aby v tomto duchu informoval príslušné obce. Ide o tri obce.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán minister.
Minister zdravotníctva SR T. Šagát:
Beriem to. Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Tretiu z vyžrebovaných otázok opätovne položil pán poslanec Kalman pre podpredsedu vlády pána Hamžíka. Otázka znie: "Týždenník The Economist v čase helsinského samitu hodnotil slovenskú vládu ako labilnú. Aký názor k tomuto hodnoteniu máte vy? Prečo podľa vás tento renomovaný týždenník vašu vládu takto hodnotil?"
Nech sa páči.
Podpredseda vlády SR P. Hamžík:
Ďakujem.
Vážený pán predseda,
vážený pán poslanec,
vážená Národná rada,
pozorne som si prečítal článok o Slovenskej republike aj o jej vnútropolitických pomeroch v týždenníku The Economist v čase konania helsinského samitu, teda 11. decembra minulého roku. Jediná zmienka týkajúca sa stability slovenskej vlády bola publikovaná v odseku, ktorý teraz prečítam. Budem doslovne citovať: "Inými slovami, základný problém so Slovenskom bol Mečiar samotný. Problém bol vyriešený, hoci aj dočasne všeobecnými voľbami na Slovensku v septembri 1998. Boli to dostatočne korektné voľby, aby umožnili porážku Mečiara. Štyri rôzne stranícke bloky vrátane Dzurindovej Slovenskej demokratickej koalície, tá samotná je zoskupením 5 menších strán, sformovali novú vládnu koalíciu. Odvtedy sa vyskytli interné škriepky, ale žiadna nebola taká veľká, aby sa rozišla."
Z tohto textu nemožno vyvodzovať záver, že v tomto článku sa hovorilo o labilnosti slovenskej vlády. Napriek tomu chcem odpovedať na prvú otázku, ktorú kladiete. Aký názor k tomuto hodnoteniu má ja. Ja si myslím, že toto hodnotenie aj celý článok je objektívny, je blízko tomu, čo sa udialo za posledný rok v Slovenskej republike.
Pokiaľ ide o stabilitu tejto vlády, chcem len pripomenúť, že táto vláda bola dostatočne stabilná na to, aby prijala závažné politické a ekonomické opatrenia, aj keď boli ťažké, aj keď nie vždy boli stopercentne v súlade s našimi volebnými programami, aj keď sa podpísali na poklese preferencií, myslím, všetkých koaličných strán. Ja si myslím, že sme stabilitu dostatočne dokázali. V takejto zložitej koalícii problémy budú vznikať aj v budúcnosti, ale som presvedčený, že si všetci uvedomujeme zodpovednosť a zmenu, ku ktorej došlo v posledných parlamentných voľbách, a že ju budeme podporovať do konca tohto volebného obdobia.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku?
Poslanec J. Kalman:
Áno, pán predseda.
Ja sa, pán podpredseda vlády, musím priznať, že som tento článok nečítal. Vychádzam z materiálu, ktorý predložila Národná rada pre nás poslancov tento týždeň. Pravdepodobne ste nečítali ten článok ani vy, možno, že sa odvolávate na iný článok. V stati, ktorú sme dostali, je jednoznačne povedané, že sa hodnotí Slovenská republika v čase helsinského samitu a je tu doslova veta, na základe ktorej som sa chytil, a preto som vám položil otázku. "Ďalšie krajiny", predtým sa hodnotia iné asociované krajiny. Ďalej sa píše: "Ďalšie krajiny, ktoré chcú podstrčiť dopredu iného oneskorenca, Slovensko, pretože má mladú a labilnú, prozápadne orientovanú vládu, ktorá naliehavo potrebuje podporu." To znamená, že nemohla byť hodnotená Mečiarova vláda, ale vaša vláda. A ja som kládol otázku na vašu vládu a na hodnotenie tohto časopisu vašej vlády.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán podpredseda, nech sa páči.
Podpredseda vlády SR P. Hamžík:
Áno, jediný článok v čase helsinského samitu, ktorý bol publikovaný v The Economist, mám tu pred sebou, citoval som z neho a k prípadným názorom na labilitu alebo stabilitu slovenskej vlády som sa vyjadril. Myslím si, že aj keď bolo publikované - buď v tomto období, alebo v inom - v The Ecomist to, čo ste povedali, pán podpredseda vlády, nakoniec to tu bolo rozložené podľa vašich slov aj v parlamente, tak to neznamená, že článok v The Economist je dôkazom o labilite tejto vlády. A myslím si, že aj dnešné vystúpenie pána Prodiho a dnešné rozhovory s členmi vlády aj so zástupcami parlamentu dokázali, že súčasná vláda za labilnú určite považovaná nie je.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Štvrtú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Prokopovič pre pána ministra Haracha. Otázka znie: "Vaše ministerstvo je garantom energetickej koncepcie Slovenskej republiky. Čo z tejto koncepcie bude vyplývať pre malých a stredných podnikateľov?"
Pán minister, nech sa páči.
Minister hospodárstva SR Ľ. Harach:
Áno, vláda v tomto mesiaci hneď na svojom 1. zasadnutí v tomto roku prerokovala energetickú politiku Slovenskej republiky, zobrala tento materiál na vedomie s tým, že celý súbor uznesení schválila a uložila úlohy, ktoré súvisia s otázkami z oblasti jadrovej energetiky, úlohy, ktoré súvisia s otázkami vývozu vyhoretého paliva, ktoré boli aktuálne a podobne.
Energetická politika sa bude dotýkať malých a stredných podnikateľov ako východiskový dokument v časti legislatíva, v ktorej sa bude realizovať alebo predkladať niekoľko legislatívnych noriem, z nich najdôležitejší je regulačný zákon, resp. zákon o regulácii prirodzených monopolov, ktorý z pohľadu a vo vzťahu k malým a stredným podnikateľom po prvé ich bude definovať ako odberateľov energie v liberalizovanom prostredí, to znamená s možnosťou vybrať si dodávateľa elektrickej či inej energie po prvé, to je na vstupe. A v koncovke táto koncepcia dáva možnosť malým a stredným podnikateľom aj prostredníctvom tejto legislatívnej normy pristúpiť vlastne k budovaniu napríklad energetických zdrojov na báze spracovania alternatívnych zdrojov energie, malých vodných elektrární, čo očakávam, že bude svojím spôsobom jedna z parkiet, projekty, ktoré sa uplatnia u malých a stredných podnikateľov.
Energetická politika venuje veľkú pozornosť najmä alternatívnym zdrojom energie, to znamená spracovaniu biomasy, kde už dnes sa objavujú v rámci rôznych finančných sfér financujúcich a podporujúcich malé a stredné podnikanie, tak sa objavujú projekty, ktoré súvisia s otázkami spracovania biomasy a podobne, s alternatívnou výrobou nielen elektrickej, ale najmä tepelnej energie v tomto okamihu.
Časť Tepelné hospodárstvo sa bude vzťahovať k malým a stredným podnikateľom a príklady už máme dnes v tom, že tieto energetické tepelné zdroje budú prechádzať do vlastníctva miest a obcí aj istou formou privatizácie a už aj dnes ministerstvo hospodárstva vydáva licencie najmä pre malých a stredných podnikateľov, ktorí po dohode s orgánmi miestnej a mestskej samosprávy vybudovali z domácich, resp. v súčinnosti so zahraničnými investormi tepelné zdroje, ktoré sa používajú potom na vykurovanie v mestách.
Mohol by som rozprávať napríklad o zaujímavých projektoch, ktoré sa musia otvoriť v oblasti veľkých tepelných zdrojov aj toľko diskutovanej oblasti Mochoviec, pretože to teplo, ktoré tam momentálne je, je v takom rozsahu, že by dokázalo zabezpečiť vykurovanie niekoľkých miest. Jeho rozvod do tých väčších miest, ktoré sú v dosahu, by bol relatívne náročný.
Ale príklad si treba zobrať z krajín, povedzme vidieť to vo Veľkej Británii, keď idete vlakom z Londýna do Cantonu a pozeráte sa vpravo, tam majú jednu atómovú elektráreň, tak okolo tejto atómovej elektrárne vidíte sústavu skleníkov či iných zariadení, ktoré sú vlastne napojené na toto teplo a produkujú čistú, podčiarkujem, čistú zeleninu a proste čisté potraviny a tak ďalej.
Veľké možnosti budú mať malí a strední podnikatelia a to bude v podstate kontinuálne pokračovať aj to, čo je už teraz, že aj pri transformácii elektroenergetickej sústavy, ktorú táto energetická politika zakladá, vzniknú príležitosti na subdodávky malých a stredných podnikateľov pre jednotlivé rozvodné závody už aj z toho dôvodu, že časť rozvodných sietí zostane v majoritnom vlastníctve štátu a bude naším záujmom buď vytvárať nové takéto subdodávateľské vzťahy, alebo v každom prípade ich podporovať.
Na záver len jednu vetu. Spolu sa dohodneme a pripravíme pre Radu vlády pre malé a stredné podnikanie ako jeden z bodov prerokovanie energetickej politiky v Slovenskej republike a z tohto prerokovania by sme mohli odvodiť minimálne námety projektov, celkom konkrétnych, ako ponukový list pre malých a stredných podnikateľov s finančným zabezpečením prostredníctvom agentúry a zdrojov, ktoré sú k dispozícii.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Prokopovič, chcete položiť doplňujúcu otázku?
Poslanec P. Prokopovič:
Ďakujem pekne za odpoveď, pán minister.
Ja azda by som vás len chcel poprosiť, aby ste skutočne kládli dôraz aj na energetickej sekcii na vašom ministerstve práve na tú oblasť, čo ste spomínali, na vytváranie tých alternatívnych zdrojov, kde sa práve malí a strední podnikatelia podieľajú, či ide o tie vodné elektrárne alebo podobné alternatívne zdroje, aby aj formou určitého zvýhodnenia, nie nejakého mimoriadneho zvýhodnenia, ktoré by diskriminovalo ostatných, ale takého zvýhodnenia v dobrom zmysle slova ste podporili práve tieto skupiny. A to isté sa týka aj potom možnosti vstupu malých a stredných podnikateľov v rámci subdodávok do vlastnej výstavby týchto sietí.
Ďakujem pekne.
Minister hospodárstva SR Ľ. Harach:
Len jednu vetu by som k tomu povedal, že ďakujem za tento podnet, ale tu by som obrátil pozornosť aj našej Rady vlády najmä na už možno dnes dva bežiace programy znižovania energetickej náročnosti, ktoré práve toto majú v sebe zakomponované, a možno poskytnúť aj malým a stredným podnikateľom finančnú výpomoc napríklad na úroky alebo aj nenávratnú finančnú výpomoc na projekt, ktorý bude predložený.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalšiu z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Slobodník pre pána ministra Kňažka. Otázka znie: "Najväčšími bojovníkmi proti Matici slovenskej boli a sú iredentisti, ktorí vidia v nej reálnu silu brániacu záujmy Slovákov na juhu, čo vôbec nerobí štát a jeho orgány. Pál Csáky vyhlásil slovenskú kultúru za "zglajchšaltovanú" pod Maticu slovenskú, preto vaše kroky chtiac-nechtiac podporujú vôľu iredentistov."
Nech sa páči, pán minister, je to skôr konštatácia ako otázka.
Minister kultúry SR M. Kňažko:
Vážený pán predseda,
vážené dámy a páni,
ctená snemovňa,
vy ste síce povedali, pán predseda, že prečítate otázku, ale otázku ste neprečítali, pretože otázka neexistuje. Otázka jednoducho nebola položená napriek tomu, že tento bod programu sa volá hodina otázok, je to teda informácia, v ktorej ma pán poslanec Slobodník informuje, že podľa jeho názoru moje kroky chtiac-nechtiac podporujú vôľu iredentistov. Nebudem sa, samozrejme, zaoberať myšlienkovými postupmi pána poslanca, ale obmedzím sa na krátke vyhlásenie.
Chcel by som ubezpečiť ctenú snemovňu, že vo svojej činnosti ako minister kultúry Slovenskej republiky nepodporujem žiadnu, teda ani fiktívnu, ani skutočnú iredentu. V záujme občanov žijúcich na území Slovenskej republiky usilujem sa v praxi zabezpečiť rovnocenné podmienky na rozvoj kultúry všetkých obyvateľov bez ohľadu na ich etnickú, politickú či konfesionálnu príslušnosť. Aj preto napríklad navrhujem vedeniu Matice slovenskej, ktorá deklaruje všestrannú podporu slovenskej kultúry na jazykovo zmiešanom území južného Slovenska, aby činnosť domov Matice slovenskej na tomto území bola jednou z priorít v rámci čerpania prostriedkov vyčlenených pre Maticu slovenskú účelovým transferom zo štátneho rozpočtu na rok 2000.
Inými slovami, navrhujem, aby Matica slovenská ušetrila na svojom administratívnosprávnom aparáte sekretariátu predsedu Matice slovenskej v Bratislave a správcu v Martine a tieto náklady vykrývala hlavne z vlastných príjmov Matice, napríklad z výnosov získaných z hospodárskych výsledkov supermoderného polygrafického gigantu Neografia, a. s., ktorý Matica slovenská získala od štátu za jednu korunu, a aby teda prostriedky zo štátneho rozpočtu venovala rozvoju kultúrnych aktivít v domoch Matice slovenskej na južnom území.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Slobodník, chcete reagovať?
Nech sa páči.
Poslanec D. Slobodník:
Áno, samozrejme.
Pán minister, keď vznikala, ide tu o Slovenskú národnú knižnicu a o Pamätník národnej kultúry, keď vznikala Slovenská národná knižnica, aj keď sa vtedy nevolala tak, neexistoval štát, existoval tu slovenský národ, ktorého jediný človek, ktorého existenciu popiera, sedí za vami, pán Csáky, ktorý vyhlásil, že sme sa národom stali až teraz pred niekoľkými desaťročiami. Preto nie je správne, ak si štát vďaka niekoľkým knihovníkom v istej skupine nárokuje právo na knižnicu Matice slovenskej. To je absolútne neprípustné. To je rozdiel od iných štátov, ktoré uvádzate.
Vo výbore ste vyhlásili, že pre Slovenskú národnú knižnicu a Pamätník národnej kultúry dávate z 93 mil. schválených v rozpočte vyše 60 mil., to znamená, že pre Maticu slovenskú ste nechali necelých 30 mil. korún a ona sa naozaj stará o tých Slovákov na juhu, čo ministerstvo kultúry absolútne nerobí, a je to podstatne menej, a to by som rád povedal slovenskému národu, aby si to uvedomil, než ste dali príslušníkom maďarskej národnostnej menšiny, ktorí dostali 50 mil. len od vás z centra. Nehovoriac o krajských dotáciách, ktoré sú z jednotlivých krajov a okresov. Ako sa takto správate, ako sa môžete takto správať k štátotvornému národu, k jeho inštitúcii, ktorá je neporovnateľná so Slovenským národným múzeom, so Slovenskou národnou galériou? Ja nepodceňujem tieto inštitúcie, ale to je inštitúcia tohto národa, ktorá vznikala z krvi a potu, z grajciarov slovenských roľníkov v minulom storočí a takto sa k nej dovoľujete správať. Je to správne? Aby ste teda mali aj nejakú otázku.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán minister, chcete reagovať?
Minister kultúry SR M. Kňažko:
Som rád, že ste v tomto záverečnom príhovore predsa len dokázali vysloviť aj otázku, pán poslanec, vidím v tom istý pokrok. Dovoľte mi, aby som sa nevenoval krvi a potu a iným silným výrazom, ktoré, samozrejme, nič neriešia, ktoré vzbudzujú dojem, že sa snažíte argumentovať, ale vaše argumenty sa nezakladajú na racionálnej úvahe a nenarábate predovšetkým s faktmi, pán poslanec.
Vy nemôžete porovnávať 50 mil. na kultúru národnostných menšín a 60 mil. na Maticu slovenskú, teda pokiaľ ide o Pamätník národnej kultúry a Slovenskú národnú knižnicu, resp. celý ten balík 93 mil. na Maticu slovenskú. My na kultúru na Slovensku dávame 2 300 mil. korún, aby bolo jasné. Áno. A z toho ide 50 mil. na kultúru národnostným menšinám. Vy nemôžete porovnávať Maticu slovenskú so sumou, ktorá ide na podporu kultúry národnostných menšín, pretože peniaze, ktoré idú do Matice slovenskej, to nie je predsa jediná suma, ktorou sa podporuje slovenská kultúra. To je len malé zrnko. To je skrátka len tých 90 mil. z čosi viac ako 2 mld., to po prvé. Takže to porovnanie je absolútne nezmyselné.
Pokiaľ ide o Slovenskú národnú knižnicu, rád by som vás informoval, že viac ako 90 % zbierok sú štátne a zo štátneho rozpočtu už prvej Česko-slovenskej republiky, slovenského štátu, socialistického Česko-Slovenska a Slovenskej republiky od roku 1993. A tento majetok je v správe Matice slovenskej, aby sme veľmi zrozumiteľne hovorili.
Máte pravdu, že v čase, keď neexistoval štát, tak plnila Matica slovenská aj úlohu slovenskej štátnosti, lenže dnes slovenský štát existuje, situácia sa teda zásadným spôsobom zmenila. Dnes slovenský štát a, ak chcete, slovenský národ disponuje vyspelými národnými inštitúciami, akou je Národná galéria, Národné divadlo a tak ďalej a tak ďalej, skrátka, všetky naše národné inštitúcie. A sme jediným štátom, kde Národná knižnica je v správe niekoho iného ako štátu, ako národa. Národná knižnica patrí všetkým, nielen členom Matice slovenskej, patrí celému národu, dokonca všetkým obyvateľom Slovenska. Má nezastupiteľné miesto v knižničnom systéme tohto štátu, a preto je nevyhnutné, aby bola riadne financovaná zo štátneho rozpočtu a aby bola v priamom vzťahu so štátom, so slovenským štátom, nie s Rakúsko-Uhorskom ani s Česko-Slovenskom, ak chcete, so slovenským štátom. Čiže akékoľvek porovnania z minulosti skrátka sú úplne nenáležité.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalšiu z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Sopko pre pána ministra Harnu. Otázka znie: "V akom štádiu prípravy je zákon o regionálnom rozvoji?"
Minister výstavby a regionálneho rozvoja SR I. Harna:
Vážený pán predseda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi, aby som reagoval na položenú otázku. Regionálna politika predstavuje koncepčnú a výkonnú činnosť štátu a regionálnych orgánov, ktorá stanovuje hlavné smery a strategické ciele regionálneho rozvoja na celoštátnej a regionálnej úrovni a vytvára metódy a postupy na zaistenie realizácie týchto cieľov. Uskutočňuje sa predovšetkým prostredníctvom systémových opatrení a pravidiel na podporu regionálneho rozvoja. Podpora regionálneho rozvoja je v Európskej únii považovaná za kľúčový prvok politiky hospodárskej a sociálnej súdržnosti. Predstavuje významný príspevok k stabilite Európskej únie a je zameraná na znižovanie rozdielov medzi úrovňou rozvoja jednotlivých regiónov a na zmierňovanie zaostalosti regiónov, ktoré sú v najmenej výhodnej situácii vrátane vidieckych oblastí.
Oblasť hospodárskej a sociálnej súdržnosti je vo všetkých členských štátoch Európskej únie previazaná s ich národnými systémami podpory regionálneho rozvoja. Tu je slabé miesto Slovenskej republiky, pretože tento systém, ako uvádza posudok Európskej komisie, nie je dosiaľ v Slovenskej republike dobudovaný ani na štátnej, ani na regionálnej úrovni. Vytvorením uceleného systému podpory regionálneho rozvoja na národnej úrovni, na úrovni samosprávy vyšších územných celkov sa právna úprava celej tejto oblasti stane dôležitým momentom pri hodnotení pripravenosti Slovenskej republiky na vstup do Európskej únie a na využívanie pomoci zo štrukturálnych fondov.
Právny poriadok Slovenskej republiky výkon správy na úseku podpory regionálneho rozvoja systematicky dosiaľ neupravuje. Nová právna úprava tak bude v celej šírke definovať obsah podpory regionálneho rozvoja a vytvorí ucelený systém na jej výkon. Návrh legislatívneho zámeru o regionálnom rozvoji bude predkladaný v súlade s legislatívnym plánom práce vlády na rok 2000 v mesiaci február a návrh zákona o regionálnom rozvoji bude predložený do parlamentu v mesiaci jún 2000, čiže v tomto roku. Zákon o regionálnom rozvoji vytvorí legislatívne prostredie umožňujúce vykonávať koncepčnú a cieľavedomú národnú regionálnu politiku, splnenie podmienok vyplývajúcich pre túto oblasť zo stanoviska Európskej komisie, zjednotenie základných princípov fungovania tohto úseku štátnej správy s pravidlami platnými v rámci Európskej únie a ich prenesením do vnútroštátneho práva.
Z požiadavky Európskej komisie, ktorú vyslovila k prihláseniu Slovenskej republiky do Európskej únie v rámci acquis communautaire, taktiež z hľadiska vnútornej potreby konkretizovať obsah štátnej správy na úseku podpory regionálneho rozvoja vyplýva, že je potrebné, aby budúci zákon o regionálnom rozvoji definoval ciele, úlohy a spôsob vykonávania podpory regionálneho rozvoja, s tým súvisiace základné pojmy. Definoval, čo sú tu podporované regióny a spôsob ich podpory. Stanovil programové dokumenty k podpore regionálneho rozvoja, ich základný obsah. Vymedzil obsah regionálnej podpory podnikania. Stanovil pôsobnosť orgánov štátnej správy a samosprávy na úseku podpory regionálneho rozvoja.
Princípy politiky ekonomickej a sociálnej súdržnosti, čiže regionálnej politiky sú obsiahnuté v Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, časť III Politiky spoločenstiev, hlava 14, článok 130. Tento článok mimo iného definuje, že spoločenstvo usiluje najviac o znižovanie rozdielov medzi úrovňami rozvoja rôznych regiónov a o zmierňovanie zaostalosti regiónov, ktoré sú v najmenej výhodnej situácii vrátane vidieckych oblastí. Podľa bodu B tohto článku spoločenstvo podporuje dosiahnutie týchto cieľov prostredníctvom štrukturálnych fondov.
Nový zákon o regionálnom rozvoji umožní vytvorenie systému podpory regionálneho rozvoja v Slovenskej republike, ktorý bude zlučiteľný so systémom uplatňovaným v krajinách Európskej únie. Bude založený na sústredení prostriedkov na problémové regióny, tzv. princíp koncentrácie, zavedení viacročného programovania a posilnenia koncepčnosti, princíp programovania. Dôraz bude postupne kladený na decentralizáciu v rozhodovaní a prijímaní zodpovednosti vrátane spolufinancovania, princíp adicionality a na spoluprácu rôznych orgánov pri riešení problémov regionálneho rozvoja, tzv. princíp partnerstva.
Prevzatie základných princípov politiky hospodárskej a sociálnej súdržnosti Európskej únie do navrhovanej právnej úpravy podpory regionálneho rozvoja v Slovenskej republike však dáva predpoklad, že Slovenská republika bude pripravená na prijatie pomoci v oblasti regionálneho rozvoja. Stručný obsah navrhovaného zákona bude obsahovať základné pojmy, ďalej ciele, úlohy a spôsoby uskutočňovania podpory regionálneho rozvoja, regionálnu podporu podnikania, podporované regióny, programové dokumenty na podporu regionálneho rozvoja, finančné prostriedky a nástroje na podporu regionálneho rozvoja a orgány regionálneho rozvoja a ich pôsobnosť.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Sopko, chcete položiť doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.
Poslanec V. Sopko:
Vážený pán minister,
ja sledujem osud tohto zákona už niekoľko rokov hlavne preto, že je základom regionálnej politiky a nástrojom rozvoja regiónov. Tento zákon, ako ste sám naznačili, má prierezový charakter a budú sa na ňom podieľať aj iné rezorty. Ak ste nás ubezpečili, že termíny stanovené v legislatívnom pláne vlády Slovenskej republiky sú reálne, potom ma azda ešte zaujíma, to je tá doplňujúca otázka, ktoré ministerstvo bude gestorom prípravy a spracovania tohto zákona.
Ďakujem.
Minister výstavby a regionálneho rozvoja SR I. Harna:
Ako viete, bola prijatá novela kompetenčného zákona, ktorým kompetencie v oblasti regionálneho rozvoja prešli na novokonštituovaný rezort alebo teda rezort, ktorý zmenil sčasti svoje kompetencie, to znamená na rezort výstavby a regionálneho rozvoja, čiže na rezort, ktorý riadim.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán minister.
Ďalšiu z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Benkovský, ale nie je prítomný, čiže ju nepoložíme pánu Pittnerovi.
Ďalšia v poradí je otázka pána poslanca Kalmana. Nie je prítomný.
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Zlocha pre pána ministra Ftáčnika. Je prítomný. "Na protestnom zhromaždení pracovníkov školstva v Bratislave zaznel hlas, že v školstve pracujú prevažne ženy a ony si nemôžu uťahovať opasky. Poraďte im, čo si pri opatreniach vašej vlády majú uťahovať?"
Minister školstva SR M. Ftáčnik:
Vážený pán poslanec,
priznám sa, že nie som až takým znalcom dámskej garderóby, aby som mohol poradiť pracovníčkam školstva, čo si majú uťahovať, a myslím si, že to nepatrí ani do pôsobnosti, teda, myslím, dámska garderóba nepatrí ani do pôsobnosti ministerstva školstva. Napriek tomu si uvedomujem, že tento výrok jednej z účastníčok protestného zhromaždenia veľmi vtipne, napriek tomu, že sa to pani poslankyni nepáči, vyjadruje situáciu, ktorá v školstve vládne, a preto by som rád vecne odpovedal na tú otázku, ktorú mi kladiete už asi od septembra tohto roka a pokúšate sa dostať na ňu odpoveď.
Protestné zhromaždenia v júni, na ktoré zrejme reaguje vaša otázka, sa uskutočnili na podnet Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy a mali vtedy dva ciele, otázku zamestnanosti a mzdového ohodnotenia. To znamená, mali byť protestom proti pripravovanému prepúšťaniu, v tom čase pripravovanému prepúšťaniu pedagogických a nepedagogických pracovníkov a mali byť zhromaždením, ktoré žiadalo lepšie ohodnotenie práce pracovníkov školstva. V oboch týchto cieľoch už dnes vieme dať presnejšie odpovede, pretože medzičasom boli urobené rozhodnutia, ktoré ukazujú, aké perspektívy má školstvo v týchto dvoch oblastiach.
Po prvé, 11. augusta vláda Slovenskej republiky rozhodla o tom, že zníži počet nepedagogických pracovníkov o 10 %, čo prakticky vykonala tým spôsobom, že znížila mzdové prostriedky pre okresné a krajské úrady, v pôsobnosti ktorých sú školy a školské zariadenia, o 10 %. Toto zníženie sa týkalo aj vysokých škôl, ktoré takisto majú znížené mzdové prostriedky o 10 % prepočítané na nepedagogických pracovníkov.
Čo sa týka pedagogických pracovníkov, vláda 11. augusta rozhodla, že zníženie sa nebude týkať pedagogických pracovníkov v tom konkrétnom roku, to znamená od septembra minulého roku, ale že sa odsunie na 1. 7. 2000 a že sa toto zníženie nebude týkať pedagogických pracovníkov vysokých škôl. Uložila súčasne ministrovi školstva, aby pripravil návrh na zvýšenie miery vyučovacej povinnosti o dve hodiny, ktorý mal vykryť plánované prepúšťanie pedagogických pracovníkov o 10 %. Naše ministerstvo pripravilo návrh na zrušenie tejto úlohy alebo tohto rozhodnutia. Výsledkom bol kompromis, ktorý poznáte, že sa má miera vyučovacej povinnosti zvýšiť o jednu hodinu, čo by malo znamenať prepustenie okolo 5 tis. pedagogických zamestnancov. Tým chcem opraviť informácie, ktoré zazneli v rozprave, ale k tomu sa vyjadrím, samozrejme, ešte dnes podrobnejšie.
Toľko teda k otázke zamestnanosti. Takýmto spôsobom vláda reagovala na požiadavky odborového zväzu a jeho protestné zhromaždenie. Takýmto spôsobom sme postupovali.
Čo sa týka mzdového ohodnotenia, iste poznáte požiadavky odborového zväzu, ktorý požadoval zvýšenie tarifných platov od 1. októbra 1999 o 5 % v celej rozpočtovej a príspevkovej sfére a zvýšenie tarifných platov pre všetkých pracovníkov školstva alebo rozpočtovej a príspevkovej sféry od 1. januára 2000 o 10 %. Neboli sme schopní pristúpiť k takémuto zvýšeniu, to sme viackrát tlmočili sociálnym partnerom na rokovaniach až na úrovni predsedu vlády, podpredsedu vlády a jednotlivých ministrov zodpovedných za rozpočtovú a príspevkovú sféru a naplánovali sme to, čo bolo schválené v štátnom rozpočte, zvýšenie tarifných platov v rozpočtovej a príspevkovej sfére o 4 %. My sme ako riešenie situácie za rok 1999 považovali a ešte stále považujeme otázku 13. platu, ku ktorej, ak dovolíte, sa vyjadrím presnejšie v rozprave, ktorá prebieha k návrhu na moje odvolanie.
Čo sa týka ďalšieho zvyšovania platov pre pedagogických pracovníkov, schválila ho vláda, k 1. 7. 2000, som povedal, že bude zvýšené o 4 % a k ďalšiemu zvýšeniu tarifných platov pedagogických pracovníkov príde k 1. 9. 2000 o 450 Sk priemerne v súvislosti so zvýšením miery vyučovacej povinnosti o jednu hodinu. To sú reakcie vlády na požiadavky odborov, to je priestor, ktorý sa nám podarilo získať na zvýšenie mzdového ohodnotenia a zabránenie neodôvodneného prepúšťania pracovníkov školstva.
Toľko odpoveď na vašu otázku.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Zlocha, chcete položiť doplňujúcu otázku?
Poslanec J. Zlocha:
Vážený pán predseda,
vážená vláda,
išlo skutočne o výroky učiteľov, ktorí sa zúčastnili na tom protestnom zhromaždení v Bratislave. Skutočne ich vyjadrovanie bolo veľmi tvrdé a predpokladám, že by ste si ho nedali niekde za sklo, aby ste sa naň pozerali. Situácia v školstve skutočne nie je dobrá, vy ste už všeličo sľubovali, ale z vašich sľubov, z toho až tak veľa splnené nebolo. Určite viete o tom, že školy sú prefeminizované, učí tam veľmi veľa dôchodcov. A teraz, keď ste im ešte sťažili podmienky zvýšením počtu hodín, zvýšením počtu žiakov v triedach, tak potom sa naozaj nečudujme, že mladí ľudia do škôl nejdú, pretože je známe, že v školstve sú priemerné platy asi o 2 000 Sk nižšie ako v celom národnom hospodárstve. Neviem, či sa viete vžiť do situácie napríklad dvoch mladých učiteľov v Bratislave, ktorí by mali z týchto platov, ktoré v školstve sa dávajú, vyžiť. V Bratislave to je prakticky nemožné. A viem o tom, že veľmi veľa učiteľov má potom ešte ďalšie vedľajšie práce a nie je to vždy v súvise s ich pedagogickou činnosťou. Často sú to remeselnícke práce, ktoré musia vykonávať, aby ako-tak vyžili. Tu nejde len o ten 13. plat, nejde len o zmrazenie miezd, ale napríklad v Bratislave I učiteľom buď zobrali, alebo výrazne znížili osobné ohodnotenie. A to sú všetko fakty, ktoré jednoznačne preukazujú, že školská politika rezortu školstva, ale nakoniec aj tejto vlády, vašej vlády, nie je dobrá.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán minister.
Minister školstva SR M. Ftáčnik:
Vážený pán poslanec, už uplynul váš čas, ja som vás porozumel.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán minister, máte jednu minútu na odpoveď, potom skončím hodinu otázok.
Minister školstva SR M. Ftáčnik:
Pán poslanec,
budeme veľmi stručný, lebo z toho, čo ste povedali, je jasné, kam cieli vaša otázka alebo kam by cielila vaša otázka. Nepáči sa vám naša školská politika. Ja sa opäť k tomu vyjadrím širšie, pretože teraz mi zostáva 1 minúta.
Ak chcete presvedčiť verejnosť, že za jeden rok sa dá zvrátiť to, čo sa vyvíjalo 10 rokov, to znamená, že sa nám prehlbuje, 10 rokov sa prehlbuje feminizácia, ktorá bola silná aj pred rokom 1989 a je silná všade na svete, ale u nás sa za posledných 10 rokov výrazne zhoršila, že za 10 rokov nám nenastupujú mladí ľudia do školstva, že to sa dá zvrátiť za jeden rok, tak to si myslím, že vám nikto neuverí, pretože ani vám sa to nepodarilo, vašej vláde za 4 roky, a viem, že ste sa o to snažili.
Ja to priznávam, že je to tak, poznám materiály, ktoré pripravovalo ešte bývalé ministerstvo školstva, aby tento problém zvrátilo, ale nie je to také jednoduché. To, čo ste nám zanechali, jednoducho nie je možné takto ľahko riešiť. A k otázke toho, že odišli koncom roka osobné ohodnotenia, sa opäť vyjadrím v našej rozprave neskôr, pretože to súvisí so 4-percentným viazaním a dedičstvom, ktoré ste zanechali. Presne vám to vysvetlím.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem pekne.
Končím hodinu otázok.
Ďakujem predsedovi vlády, členom vlády.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
prerušujem 26. schôdzu a budeme pokračovať v rokovaní 24. schôdze rozpravou k otázke vyslovenia nedôvery členovi vlády ministrovi Ftáčnikovi.
(Po hodine otázok bolo prerušené rokovanie 26. schôdze NR SR a pokračovala 24. schôdza NR SR. Po jej skončení pokračovalo rokovanie 26. schôdze NR SR.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky hlasovaním o návrhu uznesenia, ktoré podala skupina poslancov - členov klubu Hnutia za demokratické Slovensko, týkajúceho sa nevydania súhlasu na trestné stíhanie poslanca Ivana Lexu a zrušenie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z 9. apríla 1999 číslo 253, tak ako ho máte uvedený v tlači 346.
Pristúpime k hlasovaniu o tomto návrhu uznesenia, tak ako som ho prečítal a ktoré je v tlači 346. Pýtam sa, kto je za návrh tohto uznesenia.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Tak ako bol predložený, návrh znel zrušiť.
(Reakcia z pléna.)
Nie, pán poslanec.
Pán poslanec Gašparovič, prosím, aby ste za skupinu navrhovateľov uviedli návrh na uznesenie. Ja som len chcel pripomenúť, že je v tlači 346 uvedené. Budeme hlasovať osobitne o každom návrhu.
Poslanec I. Gašparovič:
Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Páni kolegovia, panie kolegyne, budeme hlasovať za uznesenia, ktoré sú k tlači 346 a k tlači 388. Na začiatku musím povedať, že v priebehu rozpravy boli navrhnuté dve uznesenia, ktoré navrhli poslanci, ale nedostal som ich písomné znenie, takže o nich hlasovať nebudeme.
Z Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky je tu návrh na uznesenie číslo 144, o ktorom budeme hlasovať najskôr a potom budeme hlasovať o návrhu, ktorý predniesla skupina poslancov. Musíme hlasovať o tom, pretože to je návrh ústavnoprávneho výboru, to je kvázi spoločná správa.
(Hlasy v sále.)