Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Tuchyňa.
Poslanec J. Tuchyňa:
Vážené kolegyne, kolegovia,
budem veľmi stručný. Chcem na úvod povedať, že predkladaný vládny návrh zákona obsahoval množstvo nedorobkov, ktoré nemohli vytvoriť právne podmienky na začatie reformy rezortu obrany. Spoločným úsilím poslancov výboru pre obranu a bezpečnosť a ministerstva sa väčšinu sporných problémov podarilo dopracovať, takže novela zákona vytvára podmienky na realizáciu programového vyhlásenia vlády v oblasti obrany. Chcem poukázať na to, že zákon je skutočne potrebné po schválení Národnou radou využiť na krátke obdobie rozbehu reformy a odložiť ho ako historický, ktorý splnil svoju úlohu. Je potrebné veľmi intenzívne pracovať na potrebných legislatívnych normách, ako je zákon o obrane alebo o armáde, alebo ozbrojených silách, zákon o obrane, veď doteraz platí zákon číslo 40/1961 Zb. Treba zmeniť celkový systém riadenia obrany štátu. Veď i platný zákon o Rade obrany štátu je starý 30 rokov a nezodpovedá potrebám a požiadavkám obrany Slovenskej republiky. Novelu zákona podporím a som presvedčený, že i vy so mnou, i keď som si vedomý tenkých miest tejto novely zákona.
No a hádam niekoľko poznámok k veciam, ktoré tu zazneli. Hovorí sa, že ministrovi dávame kompetencie mimo vlády, návrh na vymenovanie, že nikto také kompetencie nemá. Chcem poukázať na to, že rektorov navrhuje minister školstva, rektorov vysokých škôl, profesorov navrhuje minister školstva, dokonca bez vlády nemá takúto povinnosť. Vláda vymenúva policajného prezidenta na návrh ministra vnútra, takže sú aj iní ministri, ktorí jednoducho takéto kompetencie majú. A koniec koncov môj predrečník hovoril o tom, že sa dáva do súladu nález Ústavného súdu s vymenovaním náčelníka Generálneho štábu. Chcem poukázať na to, že tam, kde sa hovorí o tom, že minister riadi armádu a výstavbu zabezpečuje ministerstvo obrany, toto je len prevzaté z kompetenčného zákona, kde presne táto dikcia je stanovená v kompetenčnom zákone. Veď organizačné členenie Vojenského spravodajstva a Vojenské spravodajstvo je schválené iným zákonom, ktorý tu bol schválený pred štyrmi alebo tak nejakými rokmi.
Jednotný Generálny štáb a ministerstva obrany i jeho sťahovanie z Trenčína predsa prvý navrhoval poslanec Gajdoš. Po ňom si ho osvojil terajší minister spravodlivosti Čarnogurský, ktorý ho dal dokonca do volebného programu, takže to nie je nové ani nevystupuje s tým minister obrany, ani Strana demokratickej ľavice ako prvá s takouto alternatívou. I keď ja otvorene hovorím, že som za jednotný Generálny štáb a ministerstvo, a otvorene hovorím, že som proti odsťahovaniu do Bratislavy. I tak je to možné, aby to fungovalo.
Postup, ktorý tu pán poslanec Andrejčák vysvetľoval pri spracovaní akejsi strategickej smernice, smernice prezidenta, vážení, je riešený v oveľa inej situácii, v iných podmienkach, ako je tomu dnes. Dnes je oveľa dlhšie obdobie prípravy štátu na jeho obranu, prípadne vojnu. Je to rad diplomatických opatrení, opatrení štátu, až potom vojenských opatrení v inej časovej postupnosti.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Tuchyňa bol posledný prihlásený do rozpravy.
Panie poslankyne, páni poslanci, odporúčam, aby sme rozpravu o tomto bode programu skončili po vystúpení pána ministra, ktorý tu čaká už druhý deň na prerokovanie jeho dvoch bodov programu, aj napriek tomu, že je po 16.00 hodine. Je všeobecný súhlas? Áno.
Pán minister, nech sa páči, máte slovo.
Minister obrany SR P. Kanis:
Vážený pán podpredseda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
začnem úsmevne po tom, čo pani poslankyňa Tóthová sa opýtala, čo má znamenať mimika. No tak, mimika znamená zrejme čisté vyjadrenie, keď je niekto nahnevaný alebo keď prosto má dobrú náladu, neberiem to, že to niekoho urazilo. Ale skutočnosť je taká, že pán poslanec Andrejčák tu rozprával 95 percent o inom. V tomto návrhu novely nenájdete jednu vetu o sťahovaní Generálneho štábu z Trenčína. To je vec iných dokumentov. Napokon do výboru pre obranu a bezpečnosť bola predložená koncepcia reformy, čiže tam sa tieto veci otvárajú a, samozrejme, to sú veci, o ktorých sa bude aj na pôde výboru pre obranu a bezpečnosť debatovať a bude sa o tom rokovať. Ale toto je návrh novely zákona číslo 3/1993 Z. z., a preto musím povedať, že niektoré názory, ktoré tu pán poslanec Andrejčák povedal, nie sú pravdivé. Nie je pravdivé to, keď hovorí o tom, že táto novela nie je vynútená dákymi vnútornými pomermi alebo potrebami, ak som to dobre počul a rozumel.
Už pán poslanec Sitek tu hovoril o tom, že napokon to bolo aj v jeho návrhu, ktorý podal s poslancom Moricom, že Národná rada nerealizovala nález Ústavného súdu, ktorý jej ukladal, aby kreovanie náčelníka Generálneho štábu spočívalo práve v tej formulácii, ktorá je tu v obsahu. Chcem vás upozorniť na to, že tá formulácia je presne tá istá formulácia, ktorá bola predtým v zákone číslo 3/1993 Z. z., a je to presne tá istá formulácia, ktorá bola obsiahnutá aj v návrhu novely poslancov Siteka a Morica.
Pán poslanec Andrejčák tu zohral troška divadielko s tým, že ako minister čo chce navyše a podobne. Myslím si, že viacerí poslanci, ktorí sa zaoberali týmito otázkami, dobre vedia, že ten spor vyplýval z toho, že HZDS svojho času iniciovalo novelu, ktorá obsahovala, že náčelníka Generálneho štábu vymenúva a odvoláva vláda, a napokon keď nebol prezident, potom prišlo s inou konštrukciou, ktorá sa stala a ktorá nebola čistá a je len vecou veľkorysosti ostatných, že neviedli tento spor a riešenie ďalej. Čiže vôbec tu nejde o nejaké také by som povedal subjektívne maniere alebo závery, ale jednoducho tu ide o to, vrátiť to do podoby, v akej to bolo predtým, ako sa to dostalo do podoby, ktoré riešenie odmietol Ústavný súd.
Zákon číslo 3/1993 Z. z. v súčasnom znení trpí viacerými chybami, ktoré boli zapríčinené tým, že z pôvodného zákona o zriadení armády išlo vtedy o jeden základný paragraf, pričom ostatné boli len prechodné ustanovenia, sa ďalšími nesystémovými novelami dostal do takého legislatívneho stavu, ktorý v podmienkach právneho štátu nie je prijateľný a musí byť preto urýchlene novelizovaný. Tá urýchlenosť mala nejaký dlhší čas, podľa môjho názoru malo to byť skôr, malo to byť už za minulej vlády, ale jednoducho sa nekonalo v tomto zmysle. Naša možnosť v náprave týchto vecí spočíva jednak v tom, čo treba, a v tom, čo je koncepčné riešenie. V tom, čo treba, je návrh tejto novely. V tom, čo je koncepčné riešenie, koncepčné riešenie bude vtedy, keď bude vypracovaný nový zákon o armáde a tento zákon číslo 3/1993 Z. z. ostane ako zákon, ktorým sa zriaďovala Armáda Slovenskej republiky. Dostane takú historickú patinu by som povedal. Ale celý systém vzťahov bude riešiť nový, pripravovaný zákon o armáde. To hovorím aj na margo toho, že pán poslanec Sitek tu hovoril o tom, že teda sme hovorili o rozsiahlej reforme. Mali sme záujem, ale nakoniec sme sa vrátili k tomu, že bude lepšie, lepšie, a to nie sú názory len naše, to boli názory aj za minulého volebného obdobia niektorých ľudí, že by bolo dobré nechať z trojky len ozaj taký by som povedal historický zákon a vytvoriť nový zákon. Čiže to je ten dôvod, prečo takto pokračujeme.
Chcel by som, pani poslankyne, páni poslanci, upozorniť ešte na jednu vec. Ak chceme robiť reformu, ak chceme spraviť nejaké kroky, tak jednoducho nemôže to byť tak, že spravíme nejaký nový stav a potom ho posvätíme zákonom a nemôžeme ani prijať nejaký zákon a potom začať robiť akoby len zmeny stavu. Jednoducho aj to poznanie k tomuto sa vyvíja, to je veľmi zložitý proces, v ktorom treba robiť postupné kroky, nie je to nejaké jednorazové rozhodnutie, je to celý proces, ktorý je vlastne, predpokladá sa na desať rokov, od roku 2000 do roku 2010, a predpokladá sa v ňom istá etapovitosť, podľa ktorej sa to, samozrejme, bude robiť. Čiže považujem za celkom normálne, že vznikajú pri istých formuláciách by som povedal také napätia, pretože je to v pohybe.
Veci, ktoré sú tu obsiahnuté, sú nevyhnutné, a ak sa aj hovorí, že je tu problém Generálneho štábu, tak v celej novele nenájdete jednu vetu, ktorá by hovorila o nejakom sťahovaní Generálneho štábu. Jednoducho sú to formulácie, ktoré postihujú už súčasný stav, a to, čo sa týka 1. 1. 2000, je vlastne to, že sa vytvoria veliteľstvá, že sa zriaďujú veliteľstvá, že tie druhy vojska sú pozemné vojsko a vzdušné sily. No a k tomu zas môžeme povedať toľko, že už v predchádzajúcom znení tam bolo hovorené o druhoch vojska, bolo teda pozemné, bolo tam letectvo a bola tam protivzdušná obrana. Je to vlastne len isté spresnenie toho, čo má byť, a práve preto je tam aj v tej koncovke napísané, že práve tento paragraf, práve táto časť má účinnosť až od 1. 1. 2000. To je jediné, čo sa týka 1. 1. 2000. A preto teda tá veľká diskusia ku Generálnemu štábu by bola adekvátna pri koncepcii reformy, samozrejme, ktorá, ako som povedal, je už odovzdaná do výboru, pôjde do Rady obrany štátu a pôjde aj do vlády Slovenskej republiky. Je to problém, ktorý nie je podstatou tejto novely zákona.
K tomu samotnému problému, že Generálny štáb bude súčasťou ministerstva obrany, ja som to už pri prvom čítaní povedal, že Slovenská republika je vlastne poslednou krajinou v tomto priestore, ktorá to nemá tak usporiadané. Ten proces bol komplikovaný aj v Maďarsku, ale v Maďarsku to viedlo dokonca k tomu, že odstúpil náčelník Generálneho štábu, ale jednoducho sa to realizovalo, tá integrácia tam prešla. Sú aj isté napätia, dajme tomu v Poľsku ohľadne toho, aké kompetencie má mať prezident ako hlavný veliteľ poľskej armády, ale takisto nejakým spôsobom sa to rozrieši podľa toho mocenského politického pomeru, ktorý tam je.
Chcel by som však zdôrazniť, že podľa ustanovenia § 19 zákona Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, teda takzvaný kompetenčný zákon, je Ministerstvo obrany Slovenskej republiky ústredným orgánom štátnej správy aj na výstavbu a riadenie Armády Slovenskej republiky. To teda neznamená, že by ministerstvo bralo niečo na seba navyše. Napokon aj to, že bude integrované ministerstvo, znamená toľko, že Generálny štáb sa stane vnútornou súčasťou, ale zároveň získa isté kompetencie, ktoré predtým nemal, pretože bol mimo ministerstva obrany.
K reforme bolo množstvo diskusií, na ktorých sa zúčastnilo množstvo ľudí, ja si myslím, že to bola reprezentácia armády, reprezentácia Generálneho štábu aj ministerstva obrany. Možno sa opýtať účastníkov na to, v podstate koľko tam bolo všelijakých sporov a aký čas trvalo, aby sa dospelo ku konsenzu. My aj ku koncepcii predložíme vlastne všetky kroky, ktoré boli robené, kedy sa čo konalo, kto sa tam zúčastnil a aké tam boli prijaté závery. Myslím si, že nie je možno znehodnocovať veľkú robotu, ktorá sa urobila, a aj keď tam boli spory a iné názory, myslím si, že sme dospeli, čo sa týka koncepcie, do podoby, ktorá je prijateľná.
Prirodzene, ďalšie veci, ktoré tu pán poslanec Andrejčák požadoval, rozkazy a smernice, niektoré už sú spracované ako návrhy, musia sa vyriešiť. Aj otázka deľby kompetencií potom v rámci ministerstva, takisto sú tam dva varianty na to, ako by to malo byť, zároveň sa vyjasnia aj kompetencie medzi Generálnym štábom a veliteľstvami, to je takisto pripravené, chýba tomu iba posledná diskusia na to, aby sa rozhodli veci definitívne, ako to bude. A pokiaľ nie je rozhodnuté definitívne, tak ja s takými vecami ani nevystupujem, lebo ponechávam stále možnosť toho, že sa tam môžu niektoré zmeny uskutočniť a urobiť.
Čo sa týka jednotlivých bodov, ktoré sa navrhovali. Chcel by som povedať, že treba vidieť aj to, kedy tento vládny návrh zákona vzišiel a ako sa dostali ďalej niektoré veci aj s reformou, ako sa dostali niektoré veci aj v ponímaní procesov, ktoré sa majú uskutočniť. To sa prirodzene odrazilo potom aj do formulácií, kde nie preto, že došlo k úpravám vo výbore, ale preto, že my sme koncepčne počítali s tým, že práve ten problém času, teda odkedy bola vypracovaná novela a v inom stave, teda keď bude ona v Národnej rade, že predpokladáme aktívnu súčinnosť poslancov, ktorí to môžu zlepšiť. Tak napríklad v čase, keď sa to robilo, nebola vyjasnená otázka vojenských zväzov. Napokon jedna veľká diskusia, ktorá bola k týmto veciam, sa skončila asi tak, že by sa to dalo ponímať vlastne teda aj do tejto novej podoby vrátane aj tých veliteľstiev. Potom sa to ujasnilo a práve táto formulácia teda vypadla z toho, čo je v týchto bodoch.
Chcel by som zdôrazniť, že to, čo bolo vo výbore pre obranu a bezpečnosť, boli návrhy, ktoré zlepšili túto novelu, a boli napokon spravené aj vlastne v spolupráci s príslušnými štruktúrami ministerstva obrany. Prečo tam nebolo, teda v armáde to, ako sa člení Vojenská polícia, Vojenské spravodajstvo, vychádzali sme z toho, keďže tieto štruktúry majú svoje vlastné zákony, kde sú presnejšie precizované vlastne ich vzťahy a ich postavenie, nepovažovali sme to práve za vhodné nejakým spôsobom ďalej rozpracúvať. Návrh, ktorý pôvodne vznikol v legislatívnom odbore Národnej rady a zlučoval tam práve v § 2 ods. 3 a 5, sme považovali za zlepšenie, hoci aj naše odseky 3 a 5 vlastne obsahujú to, čo je už v paragrafe, ktorý si osvojil potom aj výbor pre obranu a bezpečnosť, čiže to nebola nejaká podstatná zmena. Ten odsek 7, o ktorom tu pán poslanec Andrejčák hovoril, že to je akoby nejaký produkt ministra obrany, ako sa ukázalo, ako to potvrdil napríklad aj pán poslanec Sitek, aj pán poslanec Tuchyňa, je to formulácia, ktorá má svoju históriu. Bola to prvá formulácia, ktorá bola formulovaná dávno predo mnou, potom sa stala formulácia predmetom sporu medzi prezidentom a vládou, bolo rozhodnutie v podobe novely, ktorá bola presadená a nálezom Ústavného súdu bola posúdená ako protiústavná, čiže bolo treba spraviť nápravu a tá náprava sa deje teraz. To nie je vec mňa osobne a vonkoncom už nie dákeho môjho zámeru, to je jednoducho úprava, ktorá má svoju oporu v náleze Ústavného súdu, a má svoju oporu aj v tradícii, ako bol tento spôsob kreovania náčelníka Generálneho štábu formulovaný v predchádzajúcom znení zákona.
No a napokon ešte, keď tu bolo hovorené, že ako minister má mať teda takú kompetenciu, chcem povedať, že aj tak ten návrh sa prirodzene prerokúva vo vláde, to znamená, že je tu dikcia toho postupu, ale napokon takisto vláda sa k tomuto vyjadruje. Čiže vláda jednoducho nemôže byť ani v tomto prípade nejakým spôsobom obídená. Aspoň naša tradícia, ako sa to robí a pripravuje vo vláde, je takáto.
Toľko k tým pripomienkam, ktoré tu boli. A ešte k tomu, čo pán poslanec Sitek tu hovoril k § 1 ods. 5, myslím si, že dosiaľ v tom znení zákona nebola formulovaná tak obsažne, teda čo tvorí armádu, ako to je v tomto. Nebola ešte tak obsažne formulovaná, lebo napríklad i vyčlenení profesionálni vojaci a ďalšie, vlastne sa počítalo aj s takýmito prípadmi, čiže myslím si, že tá formulácia je dobrá a obstojí. No a návrh, ktorý tu dal pán poslanec Sitek o tom, aby sa zmenil v bode 3 § 2 ods. 4 - to konanie za armádu, po prvé, váš návrh nie je s 15 podpismi, takže asi je... Je predložený?
No chcel by som povedať, že tá veta "v konaní pred súdmi armádu zastupuje ministerstvo obrany", znamená, keby sme to dešifrovali, čo to znamená ministerstvo obrany, tak by tam bola, samozrejme, príslušná právna štruktúra, ktorá má toto v rukách. Či už to je predovšetkým úrad pre právne zastupovanie. Čiže tá vaša veta, ktorú tu dávate, zastupuje minister alebo ním poverená osoba, myslím si, že obsahovo je to v tej vete, o ktorej som povedal, hoci máme na to štruktúry, ktoré na to majú svoju kompetenciu. Čiže váš návrh považujem ako dobré úsilie istým spôsobom niečo spresniť, ale z hľadiska formulácie ona toto obsahuje. Lebo napokon ministerstvo vystupuje takisto v podobe, samozrejme, kompetentnej osoby.
No a napokon je tu ešte jeden návrh 15 poslancov, ktorý prináša názor, že by azda bolo vhodné zmeniť poradie odsekov. To poradie odsekov, ako je teraz, má svoju logiku v tom, že sme vychádzali teda od armády a smerovalo to ku Generálnemu štábu. Tak ako to vy navrhujete, je to troška iný prístup a ja nechávam na poslancov, ako rozhodnú, pretože jedno má svoju logiku, aj druhé má svoju logiku a nepovažujem to za nejaký závažný problém.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pýta si záverečné slovo pán spoločný spravodajca? Nie.
Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa vás, ale len za predpokladu, že bude všeobecný súhlas, pán minister Kanis má ešte jeden bod programu, ktorý by mohol uviesť, to je návrh na uzatvorenie memoranda o porozumení medzi vládou Slovenskej republiky a Veľkej Británie, či súhlasíte s tým, aby sme si vypočuli. Je všeobecný súhlas, páni poslanci? Nie.
Prerušujem rokovanie 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky do 28. septembra 1999.
Budeme pokračovať v utorok 28. septembra o 13.00 hodine.