Štvrtý deň rokovania

20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

10. septembra 1999

 

 

Predseda NR SR J. Migaš:

Vážené pani poslankyne,

vážení páni poslanci,

otváram štvrtý rokovací deň 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: Andrassy, Balek, Benčat, Cagala, Engliš, Ištván, Jasovský, Lexa, pani poslankyňa Malíková, ďalej poslanci Prokeš, pani poslankyňa Rusková. Na zahraničnej služobnej ceste sú poslanci Národnej rady Oľga Keltošová a Vojtech Tkáč.

Žiadam pani poslankyne a pánov poslancov, aby svoju účasť na schôdzi dokumentovali svojím podpisom do prezenčnej listiny.

Ešte doplnenie. O ospravedlnenie požiadal taktiež pán poslanec Sopko.

Pani poslankyne, páni poslanci,

rozpravu o bode programu strednodobá koncepcia hospodárskeho a sociálneho rozvoja Slovenskej republiky, ktorú máte ako tlač 338, sme včera neskončili.

Do rozpravy o tomto bode programu sú ešte ústne prihlásení títo poslanci: Prokopovič, Slaný, Tatár, Brhel a Gyurovszky, ktorý stratil poradie.

Ako prvý dnes vystúpi v rozprave pán poslanec Prokopovič.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Poslanec P. Prokopovič:

Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda Národnej rady,

vážený podpredseda vlády,

vážené kolegyne poslankyne,

vážení kolegovia poslanci,

dovoľte mi, aby som ako poslanec, nie ako spravodajca vystúpil v rozprave k tomuto bodu. Nebudem sa vyjadrovať, aj keď sa mi to trošku žiadalo na margo rozpravy, ktorá tu dosiaľ bola, ale právo spravodajcu využijem potom na záver a dovoľte mi, aby som v rozprave vystúpil k určitým častiam strednodobej stratégie, ktorá sa týka malého a stredného podnikania, pretože na rozdiel od viacerých poslancov, ktorí hovorili, že stratégia je neúplná, nič sa z nej nedá vybrať, myslím si, že kto chce a hľadá, to svoje miesto si tam nájde, aj keď môže mať k tomu určité výhrady, doplnky. Myslím si, že každý si tam môže svoje nájsť.

Vo svojom vystúpení som sa zameral na dva okruhy problémov alebo dva body, ktoré rieši v časti aj táto stratégia, a to je oblasť daňová, ktorá sa dotýka malých a stredných podnikateľov, a potom v druhom bode politika zamestnanosti, trhu práce, úloh a možností malého a stredného podnikania pri efektívnom riešení vysokej nezamestnanosti.

Začnem zmenou daňového systému. Na úvod citujem niekoľko slov priamo zo strednodobej koncepcie. Citujem: "Príjmová stránka však signalizuje závažnejšie problémy vo výbere daní a poistného, ktoré nesúvisia iba s nízkou daňovou disciplínou a celkovými poruchami peňažného obehu v ekonomike, ale aj s nastavením parametrov daňového systému a jeho celkovou štruktúrou." Pochopil som to asi tak, že sa tým myslí zásadná prestavba celého daňového systému. Ale chcem zdôrazniť, že ak chceme robiť niečo podobné, musí to byť skutočne zásadná prestavba daňového systému a nie iba nejaká kozmetická úprava, ktorých svedkami sme boli viackrát v uplynulých rokoch. Myslím si, že táto daňová sústava je každému jasná, platí od 1. 1. 1993. Odvtedy bola párkrát novelizovaná, ale množstvo ustanovení v jednotlivých zákonoch, niektoré aj celé zákony už nevyhovujú súčasnej etape transformácie našej ekonomiky, či by sme začali rozoberať zákon o dani z príjmu, zákon o dani z pridanej hodnoty, zákon o dani z nehnuteľností, o spotrebných daniach, ktoré boli takisto mnohokrát novelizované. Je tu už absolútne potrebná rekonštrukcia, zásadnejšia prestavba.

Čo by malo byť cieľom tejto prestavby? Hovorím to v kontexte s časťou o malom a strednom podnikaní v strednodobej koncepcie.

1. Jej cieľom by malo byť zníženie daňového zaťaženia jednak obyvateľov Slovenskej republiky, ale aj podnikateľských subjektov na takú mieru, ktorá by ich demotivovala vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam. V praxi sme v mnohých prípadoch svedkami, keď vysoké daňové a odvodové zaťaženie demotivuje podnikateľov k riadnemu plateniu daní, k riadnemu vykazovaniu daňového základu, pretože ako poznám konkrétne podnikateľské subjekty, v prípade, že by skutočne poctivo a čestne vykazovali, dostali by sa veľmi skoro na okraj svojej existencie. Takže nechcem ich tým ospravedlňovať, samozrejme, ale momentálna legislatíva a zaťaženie, aké je, ich vedie k tomu, že sú nútení hľadať ohnutý paragraf a také chodníčky aj v daňových zákonoch, aby sa im jednoducho vyhli.

2. Jej cieľom by malo byť aj aktuálne alebo akútne zjednodušenie správy a výberu daní z obidvoch pohľadov, jednak zo strany výbercu daní, ale jednak aj toho daňového subjektu. Zo strany podnikateľských subjektov sa to dá riešiť aj jedným krokom, ktorý momentálne skupina poslancov pripravuje, a to je príprava zákona o tzv. daňových licenciách a paušálnej dani, ktorá bude riešiť aj otázku maximálne zjednodušeného účtovníctva pre malých a stredných podnikateľov, hlavne pre tých malých do určitého obratu. Naozaj by to malo napomôcť. Je to v štádiu prípravy už paragrafovaného znenia, takže som v tomto smere optimista a je možné, že na októbrovej schôdzi to už dostaneme do programu.

Z hľadiska správcu dane je potrebné urobiť aj trošku hlbšiu rekonštrukciu zákona číslo 511 o správe daní a poplatkov. Medzi drobnými podnikateľmi tomu hovoríme, že je to biblia daňového úradníka, pretože podľa tohto zákona číslo 511 sa prakticky vykonávajú všetky kontroly, celé daňové konanie vo vzťahu daňový subjekt - správca dane. A je tam ešte stále množstvo ustanovení a napriek viacerým našim atakom sme zatiaľ nenašli zhodnú cestu s príslušnými rezortmi. Konkrétne spomeniem napríklad ustanovenie § 2, ktoré v jednej svojej časti hovorí o tom, že správca dane hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy. Je to až taká liberalizácia z pohľadu daňových úradníkov, že mu umožňuje rozhodnúť sa akokoľvek a bez akéhokoľvek postihu. Myslím si, že v tomto smere bude potrebné zákon číslo 511 skutočne prepracovať ako celok, a to nielen nejakými kozmetickými úpravami, a za účasti tých subjektov, ktorých sa dotýka, teda zástupcov daňových subjektov.

3. Bude potrebné zabezpečiť v rámci zásadnej prestavby daňového systému zjednodušenie, spriehľadnenie a, podotýkam, hlavne zjednoznačnenie celej daňovej legislatívy. Nebudem hovoriť o všetkých zákonoch, azda spomeniem len dva najhlavnejšie, ktoré majú najširší záber v podnikateľskej sfére, a to je zákon o dani z príjmu a zákon o dani z pridanej hodnoty. Je veľmi veľa prípadov a osobne mám taktiež príklady z vlastnej doterajšej praxe ako drobný podnikateľ, že daňový zákon, ktorý schválime, sa dnes vysvetľuje, určité ustanovenia sa vysvetľujú jedným spôsobom ako v priebehu ďalších rokov. Pokiaľ sa pamätáte, pred niekoľkými mesiacmi sme schválili novelu príslušného zákona, ktorý umožňuje robiť daňové kontroly päť rokov dozadu a teda v priebehu piatich rokov prejde množstvo rôznych predpisov, vykonávacích vyhlášok, vykonávacích predpisov cez metodické usmernenia, ktoré potom tieto jednotlivé ustanovenia vysvetľujú trošku inak.

Spomínal som, že aj mne osobne sa stalo, že som robil daňové priznania a teda aj daňový základ som stanovoval podľa tohto zákona, ale v priebehu dvoch-troch rokov prišlo určité usmernenie a o tri roky pri kontrole mi niektoré veci z dane, teda z nákladov mi niektoré výdavky vybrali, pretože medzitým prišlo usmernenie, ktoré trošku inak vysvetľovalo príslušný paragraf. Takže v tomto smere bude úlohou v prestavbe daňového systému okrem zjednodušenia, sprehľadnenia hlavne zjednoznačniť, aby nebolo možné rôznym výkladom zjednoznačniť daňovú legislatívu.

Veľkou pomocou v tomto smere by mala byť aj podnikateľskou verejnosťou dlho očakávaná Rada vlády pre malé a stredné podnikanie, ktorá bola zriadená minulý mesiac. Už začína fungovať a sú v nej aj zástupcovia malej a strednej podnikateľskej sféry, takže je tu určitá záruka, že keď bude prechádzať legislatíva cez tento orgán, práve tieto veci vyčistí a podstatne prispeje k spomínanému výsledku.

4. A štvrtý cieľ, ktorý by mala daňová prestavba splniť - je to môj subjektívny názor, ale konzultoval som ho aj s viacerými odborníkmi malého a stredného podnikania -, je presun zdanenia od príjmov smerom k zdaneniu spotreby. Čo sa tým myslí? Keď sme diskutovali o problematike daňovej legislatívy s odborníkmi z Rakúska, z Nemecka a hlavne s odborníkmi z Rakúska sme sa zhodli v tom, že u nás sú daňové kontroly vykonávané neefektívne, pretože sa nekontroluje to, čo by sa malo, a nekontroluje sa to, čo je pre štát dôležitejšie, teda spotreba. V Rakúsku je napríklad absolútne bežné, že drobného podnikateľa, fyzickú osobu kontrolujú daňové úrady raz za osem rokov. Tiež je u nich limit, keďže môžu kontrolovať do troch rokov, ale oni ho jedno, dve obdobia nechajú, raz za osem rokov skontrolujú, ak nájdu niečo závažné, samozrejme, posvietia si naňho a kontrolujú ho častejšie. Ale ak nie, úplne im stačí skontrolovať ho raz za osem rokov, pretože, ako nám povedali, náklady, ktoré majú na kontrolu drobného subjektu, v prípade, že mu aj nájdu nejaké malé nedostatky niekoľko tisíc korún, je to omnoho nižšie ako náklady, ktoré na kontrolu skutočne majú.

V tomto smere je u nás trošku iná filozofia kontroly a mala by sa presunúť smerom k spotrebe. Malo by sa dôslednejšie kontrolovať majetkové priznanie. A v prípade, že je nárast majetku enormný, malo by to byť podložené daňovým priznaním príjmov, daňovým priznaním o príjme, legalizovanom príjme, o zaplatených daniach, aby sa dalo porovnať, či ten prírastok majetku je skutočne krytý zdaneným príjmom. Nie opačne, že sa len bazíruje a maximálny dôraz sa kladie, či je správne urobené daňové priznanie, či sú všetky bločky v poriadku, či majú príslušné pečiatky a podobne, čo je podľa mňa bezpredmetné alebo menej dôležité. Toľko k tej prvej oblasti.

Druhá oblasť, ktorá ma v strednodobej koncepcii zaujala, je pomerne obšírne rozpracovaná, ale vidím tam veľké nebezpečenstvo aj napriek tomu, že sú tam niektoré opatrenia a prijmú sa aj ďalšie opatrenia, ešte je tam veľké nebezpečenstvo, že táto sféra bude málo efektívna, tak ako málo efektívna je podľa môjho názoru aj doteraz. A je to politika zamestnanosti a podiel národných úradov práce na znižovaní nezamestnanosti, alebo zvyšovaní zamestnanosti na Slovensku.

Materiál konštatuje, že jedným z rozhodujúcich faktorov, ktorý bude mať rozhodujúci pozitívny vplyv na úroveň nezamestnanosti alebo zamestnanosti popri zvýšenom prílive zahraničných investícií, je hlavne rozvoj malých a stredných podnikov, čo podľa môjho názoru aj môže spolu úzko súvisieť. Materiál konštatuje, že, citujem: "Zároveň je potrebné prehodnotiť efektívnosť a činnosť národných úradov práce, jeho inštitucionálne usporiadanie." Aká je teda momentálne situácia v kontexte národných úradov práce a nezamestnanosti, je podiel úradov práce na znižovaní nezamestnanosti a aktivity národného úradu práce voči podnikateľom pri jej znižovaní? Myslím si, že nebude potrebné, aby som teraz robil školenie o aktívnej, pasívnej politike zamestnanosti, čo je aktívna, čo pasívna, ani pomer, aký vynakladáme momentálne na aktívnu a pasívnu formu podpory v zamestnanosti. Sústredím sa iba na dve časti foriem aktívnej zamestnanosti, a to sú dotácie na novovytvorené pracovné miesta a rekvalifikácie.

Akým systémom sa udeľujú alebo prideľujú dotácie na novovytvorené pracovné miesta? Pri každom národnom úrade práce je vytvorený tzv. správny fond, ktorý pozostáva z 9 osôb a spravidla ho vedie prednosta okresného úradu, kde sú zástupcovia zamestnancov, zamestnávateľov a štátnej správy. Myslím si - môj názor je po skúsenostiach, ktoré z fungovania týchto výborov mám, a teraz je to jedno, či hlavné slovo mala pri tom terajšia koalícia, či opozícia, či to bolo pred dvomi rokmi, či pred rokom -, že tieto výbory neplnia funkciu, ktorú by mali, pretože nikde nie je zabezpečená absolútna objektivita pri prideľovaní prostriedkov, zvlášť, keď je tých prostriedkov veľmi málo a je vybavená prakticky každá siedma-ôsma žiadosť. Je potrebné premyslieť iný systém poskytovania dotácií na novovytvorené pracovné miesta.

Z prostredia drobných podnikateľov sme už viackrát navrhovali, aby boli stanovené jednoznačné podmienky, aby bol nárokový systém. Nech budú podmienky stanovené akokoľvek tvrdo, nech budú akokoľvek tvrdé, keď ich príslušný podnikateľský subjekt splní, mal by mať nárok na pridelenie dotácie na skutočne novovytvorené pracovné miesta. Teda nie aby stále čakal, či komisia láskavo rozhodne, že mu to patrí, alebo nie, a nakoniec zistí, ako v mnohých prípadoch, že peniaze, ktoré sú určené na aktívnu politiku zamestnanosti, sa pridelili veľkým štátnym kolosom, lebo tie urobili bu, bu, bu, ak nám nedáte, prepustíme päťsto ľudí, tak okamžite všetky prostriedky, ktoré mali ísť na novovytvorené pracovné miesta, sa im pridelili. Nie je to žiadna chiméra, je to skutočne fakt, je to realita a môžeme to dokladovať z viacerých okresov.

Čo sa týka rekvalifikácie, taktiež podľa môjho názoru neplní účel a bude veľmi dôležité aj pri rozpracovaní strednodobej koncepcie v oblasti znižovania nezamestnanosti klásť na rekvalifikáciu trošku väčší dôraz, hlavne na formy, na efektívnosť foriem jej realizácie, ako to bolo doteraz. Ako drobnému podnikateľovi je mi trošku divné, že sa stanoví pre celé Slovensko na príslušný rok - pokiaľ som informovaný od riaditeľov národných úradov práce v regiónoch - určitý program a povie sa, budeme rekvalifikovať v tomto roku také a také profesie. Veď je to nezmysel. Veď v každom regióne je celkom iná špecifická situácia. V každom regióne sú potrebné iné profesie. Niekde sa môžu prekrývať, ale vo väčšine prípadov je situácia všade trošku iná. Teda rekvalifikácia sa nemôže robiť na základe vyhláseného programu. A každý riaditeľ, len aby splnil všetky podmienky, aby bol dobrý, urobí si čiarku a túto rekvalifikáciu urobí bez ohľadu na to, či je podnetná, alebo nie. Tu by mala byť omnoho väčšia spolupráca medzi národným úradom práce a podnikateľskými subjektmi. Rekvalifikácia by sa podľa nášho názoru mala robiť na základe požiadavky podnikateľských subjektov. Keď požiadam národný úrad práce o rekvalifikáciu, zaviažem sa na niekoľko rokov či zváračov, či nejaké iné profesie, napríklad železiarov, zamestnávať ich niekoľko rokov, a teda z úradu práce ich zoberiem. Vtedy rekvalifikácia splní svoje poslanie. Ale pokiaľ rekvalifikujeme na určitú profesiu a zistíme, že tí ľudia nám zostávajú na úrade práce, tak nehnevajte sa, je to absolútne neefektívne.

Poviem len jeden prípad. Pred koncom minulého roka som bol v jednom okrese a pýtal som sa, aká je najväčšia požiadavka na rekvalifikáciu. Samozrejme, aj som to očakával, bola to výpočtová technika a účtovníctvo. Povedali mi - a bol to malý okres, môžem povedať okolo 60 - 70 tisíc ľudí - a povedali mi, že rekvalifikovali v minulom roku 35 osôb. A keď som sa spýtal, koľko našlo uplatnenie, tak odpoveď znela 6. Dvadsaťdeväť zostalo na úrade práce. A keď som sa pýtal - to bola najväčšia bomba -, keď som sa pýtal na to, aký bude v tomto roku najrozšírenejší rekvalifikačný kurz, tak povedal, že na základe žiadosti práve výpočtová technika a účtovníctvo. Takže v tomto zmysle absolútne svoje poslanie neplní.

Tu si dovolím aj jednu kritickú poznámku na adresu súčasných vedení národného úradu práce. A skutočne teraz to neberte vôbec politicky, nemyslím tým príslušníka opozície, koalície, ale v mnohých prípadoch sú vo vedení národných úradov práce ľudia, ktorí sú tam 6, 7, 8 rokov. Prežili aj Moravčíkovu vládu, predchádzajúcu vládu, sú tam teraz. Nezamestnanosť im stále stúpa. Nemajú žiadne výsledky, ale sú naďalej vo funkciách. Pýtam sa, či nie je potrebné to prehodnotiť a dať tam šikovnejších ľudí, možno mladších, ktorí budú mať za sebou aj nejaké výsledky.

Ťažko môžeme ovplyvňovať odtiaľto aj personálnu politiku, keď osobne si myslím, že nenachádzame pochopenie ani v najvyšších úradoch Národného úradu práce. Konkrétne ja som sa dva mesiace snažil stretnúť s riaditeľom Národného úradu práce a riešiť niektoré otázky zamestnanosti na východe. Žiaľ, pán riaditeľ na mňa nemal čas. Ťažko potom žiadať, aby bol iný prístup na jednotlivých okresoch.

Som rád, že v predloženej koncepcii, ktorú sme dostali, je záväzok vlády Slovenskej republiky, pokiaľ som to pozorne čítal, schváliť ešte do konca roka národný plán zamestnanosti, ktorý má byť postavený na štyroch pilieroch. Jedným z nich je aj rozvoj podnikania. Ďalej sa tam konštatuje, že hospodárska politika a reformy zamerané na hospodársky rast budú doplnené opatreniami na podporu tvorby pracovných miest a podporu tohto segmentu ekonomiky, ktorý je hlavným zdrojom nových pracovných miest, a to je práve malé a stredné podnikanie. Je to pre mňa záväzok vlády voči malým a stredným podnikateľom a budem ho v nasledujúcom období aj verejne kontrolovať a hodnotiť.

Na záver mi dovoľte konštatovať, že predložený materiál chápem ako akýsi návod či postup, ktorý by mal viesť k stabilizácii slovenskej ekonomiky a následnému prechodu nášho hospodárstva na zdravý ekonomický vývoj. Z dôvodu, že ho beriem skutočne ako návod, ako koncepciu, ho hodnotím pozitívne a odporúčam kolegom, aby ho podporili.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Slaný, po ňom pán poslanec Tatár.

Poslanec J. Slaný:

Vážený pán predseda,

vážený pán podpredseda,

milé kolegyne, kolegovia,

prerokúvame strednodobú koncepciu hospodárskeho rozvoja Slovenskej republiky. Východiská tejto koncepcie sú jasné, keďže vieme, že platobná neschopnosť podnikov je v objeme 350 mld. korún. Nesplácané úvery, ktoré sú klasifikované, sú v objeme radovo 97 mld. korún, čo znamená, že Slovensko musí začať proces likvidácie týchto dlhov a pomer 50 - 60 % týchto dlhov k HDP by mal klesnúť na úroveň 5 %. To znamená, že bude prijatá séria zákonov, ktoré od 1. januára naštartujú proces, ktorý by mal v priebehu roka, dvoch tieto dlhy akože zlikvidovať a bude značný tlak na sociálnu sféru, pretože či chceme, alebo nie, značné bremeno reformy bude znášať i obyvateľstvo tohto štátu.

My ako poslanci Národnej rady si musíme povedať jasný cieľ, ako toto bremeno eliminovať a zvoliť takú stratégiu, aby reforma bola čo najrýchlejšia a s čo najmenšími stratami. Preto súhlasím s líniou na jednej strane, kde budú prijímané zákony, ako je zákon o konkurze, zmena Obchodného zákonníka, proste séria zákonov, ktoré budú tento proces riešiť. Ale na druhej strane si myslím, že je dôležité, aby bola zároveň uskutočnená priamo s tým súbežne reforma daňového systému, a to tým smerom, aby sme sa zamysleli nad systémom daní, ktorý je na Slovensku, pretože podnikateľská sféra má jasne dokázané, že daňové zaťaženie a úrokové miery sú demotivačné a pôsobia deprimujúco na slovenskú podnikateľskú sféru. Z toho hľadiska je veľmi dôležité, aby pokles daňového zaťaženia bol výraznejší, to znamená od 1. januára 2002. Priame dane by mohli byť znížené na úroveň 30 % a v roku 2001 by to mohlo byť nad úroveň 20 %.

Ale na druhej strane, ak to chceme uskutočniť, musíme znížiť i výdavky štátneho rozpočtu. Ide to ruka v ruke a tu je hlavný kameň úrazu, ktorý budeme musieť v spolupráci s vládou vyriešiť. Čiže je tu veľká úloha pre ministrov vlády, aby urobili reformu vo svojich rezortoch, aby si určili priority, ktoré je potrebné financovať zo štátneho rozpočtu, a tie oblasti v rezortoch, ktoré musia ísť čiste na trhový princíp, musia oddeliť, jednoducho musíme znížiť náklady na výdavky štátneho rozpočtu.

Ďalší prvok, ktorý vidím v daňovej sústave, je, že je demotivačný tým, pretože podnikatelia jasne hovoria, že sú pre nich prijateľné 20-percentné priame dane, a vyhýbajú sa týmto daniam, a to takým spôsobom, že buď robia obchody medzi jednotlivými firmami mimo úrovne Slovenskej republiky, alebo prostredníctvo daňových poradcov sa im to oplatí, lebo náklady, ktoré sú s tým spojené, sú nižšie ako priznanie skutočnej dane.

Preto keď chceme v prvej fáze znížiť dane a nemôže byť taký šokový nárast na štátny rozpočet a na obyvateľstvo, mali by sme sa zamyslieť nad tým, či by nebolo vhodné zaviesť kombinovaný systém daní. To znamená, zdaňovať majetok výraznejším spôsobom, teda nehnuteľnosti, výrobné jednotky, pri ktorých je veľmi jednoduchá kontrola, pretože na základe listov vlastníctva sa to dá skontrolovať veľmi jednoducho, a ďalšiu zložku priamych daní by sme mali ako v doterajšom systéme. Systém kombinovaných daní je zavedený v mnohých vyspelých trhových ekonomikách a má obrovskú výhodu, lebo je jednoduchý a ľahko kontrolovateľný i zo strany štátu a neumožňuje takú mieru daňových únikov, ako je to v terajšom období. To znamená, ak by sme prijali tento kombinovaný systém súbežne s tým, že by sme znižovali priame dane na úroveň účtovníctva ako zdaňovania príjmov, mohli by sme dospieť k tomu, že celkové percentuálne zaťaženie zisku by sa nám znižovalo, a pritom výnos dane by sa zvyšoval, keďže by bolo priznanie dane oveľa vyššie a náklady zo strany štátu na jej kontrolu by sa radikálne znížili.

Vo svojom diskusnom príspevku by som sa chcel zamerať i na druhú oblasť, a to je oblasť poľnohospodárstva. Oblasť poľnohospodárstva je jednou z najdôležitejších oblastí pri začleňovaní sa krajín do spoločenstva, do Európskej únie. Keďže poľnohospodárstvo je veľmi zložitý mechanizmus a Európska únia má zavedený systém zložitých agrárnych nástrojov, prostredníctvom ktorých organizuje svoj trh a podporuje domácich agrárnych výrobcov, to znamená, že slovenské poľnohospodárstvo musí prejsť rozsiahlymi zmenami. Od toho, ako rýchlo sa nám to podarí, závisí i naše začlenenie sa do Európskej únie.

Ďalší problém, ktorý vidím v poľnohospodárstve, je, že pri začleňovaní sa do Európskej únie je pre nás dôležité, aby objem vyrobených potravín na území Slovenskej republiky bol čo najvyšší, keďže po vstupe do Európskej únie sa bude percentuálne znižovať, lebo kvóty, ktoré nám pridelí Európska únia, budú potom radovo o 20 až 30 % nižšie, ako je skutočný stav tej-ktorej krajiny. Z tohto hľadiska je veľmi dôležité, aby slovenské poľnohospodárstvo používalo také nástroje podpory, aby bola iniciovaná čo najväčšia produkcia. Slovenské poľnohospodárstvo už nemá ten problém, ako malo v rokoch 1991 - 1992, keď malo veľkú nadprodukciu, ale slovenské poľnohospodárstvo je v opačnej situácii. Veľký objem potravín, ktoré sa uplatňujú na slovenskom trhu, sú z dovozu a tým nie je problém báť sa, že nadprodukcia, ktorá by bola iniciovaná, sa nebude môcť realizovať na domácom trhu. Len treba urobiť smeny v terajšej agrárnej politike, hlavne v dotačnej politike, a to, aby sme čím skôr naštartovali zdravý rast tohto rezortu, lebo je v dosť zlom stave.

Chcem povedať toto. Mnohí vedú spory o tom, aká má byť výška dotácií, alebo nemá byť, a mnohí kritizujú i predstaviteľov SDK, že nie sme za zvýšenie dotácií. Otvorene hovorím, že SDK je za zvýšenie dotácií do poľnohospodárstva, ale takých dotácií, ktoré budú priamo viazané na poľnohospodársku produkciu. To znamená, budú iniciovať zvyšovanie výroby, zvyšovanie zamestnanosti a zvyšovanie konkurencieschopnosti domácej slovenskej agrárnej produkcie proti európskej produkcii.

Ďakujem za pozornosť.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Tatár. Pardon, faktické poznámky - pani poslankyňa Podhradská a posledný pán poslanec Baco. Uzatváram možnosť podania prihlášok do faktických poznámok.

Nech sa páči, pani poslankyňa Podhradská.

Poslankyňa M. Podhradská:

Ďakujem pekne, pán predseda.

K vystúpeniu pána poslanca Slaného by som chcela povedať len dve kratučké poznámky. Naozaj ma šokuje, ak človek, ktorý si hovorí, že je expert v tejto oblasti - inak nevidím dôvod, prečo by sa k nej vyjadroval -, povie, že slovenskí pôdohospodári, poľnohospodári sa nemusia ničoho obávať, ich situácia nie je až taká dramatická, lebo na náš trh prichádza dostatočné množstvo potravín zo zahraničia, takže všetko je v pohode. Je šokujúce počuť to z úst poslanca Národnej rady. Myslím si, že po tomto jeho vyjadrení naši pôdohospodári budú naozaj pokojne spávať.

A ďalšia vec, ktorú naznačil, a v tom s ním súhlasím - vieme, že prax v niektorých štátoch, teda v členských štátoch Európskej únie, je taká, že pôdohospodári dostávajú peniaze aj za to, že nič nerobia, že nič nepestujú, nič nedochovajú na svojich farmách, na svojej pôde. Aj to je "pekná vízia" pre slovenského pôdohospodára, keď sa má dnes tešiť na to, že v budúcnosti, keď budeme členmi Európskej únie, bude dostávať "dotácie", resp. príspevky z Európskej únie za to, že na pôde nebude nič pestovať, aby náš trh mohli zaplavovať výrobky zo zahraničia. Máme sa na čo tešiť, skutočne, pán poslanec.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Zlocha.

Poslanec J. Zlocha:

Vážený pán podpredseda,

vážený pán minister,

mám taký dojem, že navrhované inštitucionálne a štrukturálne reformy, ktoré sa v tomto materiáli uvádzajú, v žiadnom prípade nie sú samospasiteľné a ani zďaleka nám nevyriešia problémy našej ekonomiky. V tomto materiáli mi chýba úvaha o zmenách štruktúry slovenského priemyslu a najmä vzťah priemyslu k tvorbe a ochrane životného prostredia. Skutočne, čo mi najviac chýba, to sú práve úvahy o životnom prostredí. Problematika životného prostredia je zakamuflovaná v podkapitole regionálna politika, a tá je uvedená na štyri a pol strany a životné prostredie sa tam skutočne spomína len v niektorých vetách. Pritom vieme, že náš priemysel je vysoko surovinovo náročný, závislý od dovozu zo zahraničia, produkuje obrovské množstvo odpadov - tuhých, tekutých, kvapalných, veľmi zaostávame v infraštruktúre a to sú všetko aj možnosti tvorby pracovných miest, ale sú to aj podmienky integrácie do Európskej únie. S našou súčasnou situáciou, či už zabezpečovania vody, alebo odkanalizovania, sa do Európskej únie asi ťažko dostaneme. Tieto skutočnosti, alebo to, čo hovorím, svedčí o tom, že vláda problematiku životného prostredia buď neovláda, alebo ju ignoruje. Pretože podľa prerokúvaného materiálu jednoznačne vidieť, že tejto problematike sa nevenovala pozornosť. Nie je predsa možné, že v čase, keď ochrane a tvorbe životného prostredia sa venuje veľká, veľmi veľká pozornosť v celom svete, dokonca aj v rozvojových krajinách, na Slovensku ju zanedbávame. Keď si uvedomím, že pri vláde pracuje komisia pre trvale udržateľný rozvoj, tak môžem povedať, že z tohto hľadiska, pohľadu na životné prostredie, je materiál chabý.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Baco je posledný s faktickou poznámkou.

Poslanec P. Baco:

Pán poslanec Slaný sa vyjadril vo svojom vystúpení k poľnohospodárstvu a povedal, že dotácie KDH alebo koho zastupuje v tomto parlamente, SDK, neviem, by sa mali hlavne orientovať na produkciu. Chcem poukázať práve na tomto príklade, ako to nemôže fungovať, keď takéto názory padajú zo strany predstaviteľa KDH.

Keď sme mali na začiatku transformácie dotácie viazané na produkciu, obhajovali sme tento systém a bolo to práve KDH, ktoré zrušilo, využilo všetok svoj vplyv na to, aby sa dotácie viazané na produkciu zrušili. Prosím vás, ako sa takéto salto mortale dá urobiť v priebehu jedného desaťročia dvakrát? Tomu nerozumiem. Potom, samozrejme, je výsledok taký, aký je, že poľnohospodárstvo je v nerevitalizovateľnej podobe a ide smerom, ktorý znamená definitívny koniec.

Čo sa týka ďalších vyhlásení, akože keď pôjdeme do Európskej únie, budeme mať o 20 - 30 % znížené limity. Chcem povedať, že máme už dohodnuté v predbežných negociáciách v Európskej únii, že napríklad výrobu mlieka, výrobu hovädzieho mäsa, stavy dobytka, stavy oviec budeme mať kvótované na vyššej úrovni, ako je doteraz. Chcem povedať len to, že sa doteraz nespalo a v Európskej únii sa rokovalo. Pán poslanec, je mi ľúto, trošku si to ešte celé preštudujte a možno zistíte, čo vlastne neviete o agrárnej politike.

Predseda NR SR J. Migaš:

V rozprave vystúpi pán poslanec Tatár, po ňom pán poslanec Brhel.

Poslanec P. Tatár:

Vážený pán predseda,

vážený pán podpredseda vlády,

vážený pán minister,

kolegyne a kolegovia,

budem sa snažiť urobiť len niekoľko poznámok k diskusii, ktorá prebieha tretí deň a, samozrejme, k strednodobej koncepcii hospodárskeho a sociálneho rozvoja.

Predovšetkým - a to je k diskusii - odporúčam každému a nielen poslancom, ale každému, kto má záujem, prečítať si naozaj ten text a som presvedčený, že potom by sme všetci hovorili k veci a diskusia by vyzerala inak. Viete o tom, že keď chcel vystúpiť podpredseda vlády, tak sa tu objavila z opozičných radov epidémia faktických poznámok, niečo ako epidémia v nejakej materskej škôlke. Samozrejme, ani jedna z nich nebola vecná a opoziční rečníci, keď hovorím, že nehovoria o podstate veci, tak napádajú osobu, predkladateľa, napádajú jeho doterajšiu prácu, napádajú jeho politickú príslušnosť. Musím povedať, že podpredseda vlády Ivan Mikloš je moderný ekonóm a počas posledných 10 rokov sme tu nemali dostatok koncepcie a dôrazu a, žiaľ, z miesta sme sa preto veľmi nepohli.

K politickej príslušnosti treba povedať, že Demokratická strana je za dôslednú zmenu aj v ekonomickej oblasti a naším prvoradým cieľom je dosiahnutie ekonomického rastu. To je jediný reálny nástroj na zvýšenie životnej úrovne a na to, že ako kľúčové je potrebné reštrukturalizovať ekonomiku, privatizovať strategické podniky, zásadne podporiť malé a stredné podnikanie, znížiť daňové zaťaženie a rozsiahlo reštrukturalizovať banky a podnikový sektor, podporiť a nastoliť skutočnú transparentnosť rozhodovania. Ale strednodobá koncepcia hospodárskeho a sociálneho rozvoja nie je nijakou straníckou politikou, je to politika zodpovednosti vlády za obrat v našej ekonomike.

Keď sa vrátim k samotnej stratégii, k samotnej strednodobej koncepcii, treba veľmi jasne povedať, že text je jasný, zrozumiteľný a nie je v ňom nič nesplniteľné. Na druhej strane celkom jasne ukazuje, že, samozrejme, nemožno očakávať žiadne pečené holuby. Je to scenár návratu Slovenskej republiky medzi úspešné krajiny. Stratégia naznačuje zreteľný obraz východísk a krokov do budúcnosti. V strednodobej koncepcii sa naznačujú nevyhnutné zmeny a popisujú sa zásadné systémové zmeny, ktoré sú rozvojovými krokmi. Chcel by som zdôrazniť, že podstatné je aj dodržať nejaký rozpis, nejaký harmonogram, časový plán, a to tak, že isté základné zmeny je nutné dokončiť už v tomto roku, v roku 1999, a tie ostatné najneskôr do konca budúceho roka. No a tieto rozvojové zámery v diskusii ani nikto nespochybnil. K rozvojovým nástrojom a impulzom sú pripravené materiály, ako je priemyselná politika, strednodobá finančná politika, reštrukturalizácia bánk, finančného sektora, podnikovej sféry, politika zamestnanosti a budú pripravené ďalšie materiály. Spolu s reformou verejných financií verejného sektora, s rozpočtovou reformou a s transparentnosťou procesov rozhodovania sú to zásadné nástroje rozvoja.

Strednodobá koncepcia hospodárskeho a sociálneho rozvoja vytvára dobrý predpoklad na úspech vlády, ale predovšetkým na úspech Slovenskej republiky. Jej realizácia skutočne môže priniesť trvale udržateľný rast. Je to záväzok zodpovednej vlády, a preto nielen ju treba podporiť v parlamente, ale ju treba aj bez otáľania realizovať.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktické poznámky k vystúpeniu pána poslanca Tatára - - posledný pán poslanec Zlocha. Uzatváram možnosť podania prihlášok do faktických poznámok.

Prvá vystúpi pani poslankyňa Podhradská.

Nech sa páči.

Poslankyňa M. Podhradská:

Ďakujem, pán predseda.

Nedá mi, aby som predsa len nezareagovala na vystúpenie pána poslanca Tatára. Kritizoval spôsob, ktorým sa diskutovalo v minulých dňoch a hodinách o tomto materiáli a povedal, že diskusii chýbala vecnosť. Na rozdiel od neho si myslím, že diskusia bola vecnejšia a konštruktívnejšia ako celý predložený materiál dohromady, o ktorom diskutujeme.

Pán poslanec Tatár, tvrdíte, že v koncepcii sú načrtnuté jasné ciele ekonomickej politiky tejto vlády. Keby to tak bolo, boli by sme spokojnejší. Myslím si, že táto koncepcia je práve preto taká, aká je, taká nekoncepčná, aby zahmlila ciele. Inak si myslím, ak sa povie, že sa budú privatizovať strategické podniky a keby sme chceli naozaj, aby naše ciele boli transparentné, tak by nám pán podpredseda vlády Mikloš povedal a vysvetlil, prečo potrebujeme privatizovať strategické podniky, tak ako to urobil v súvislosti s aktivitami pána Mojžiša z Bystrice, ktorý rozbehol Vašu vlnu privatizácie. Pán Mikloš sa ohradil proti tomuto projektu vyjadrením v tom zmysle, že by sme nemali zabúdať, aké máme záväzky voči americkej strane a musíme na ne prihliadať. Jemu sa to dnes nepáči, že ho citujeme v tomto duchu, ale, žiaľ, povedal to. Nedal si pozor. Bol vtedy úprimnejší ako za celé hodiny, čo tu sedí a usmieva sa na nás svojím oslnivým úsmevom.

A ešte jednu vec. Viete, koncepcia by mala vlastne hovoriť, ako chce vláda riadiť túto krajinu. Myslím si, že táto koncepcia skôr svedčí o tom, ako vláda Slovenskej republiky túto krajinu "doriadi" k nepoznaniu.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Cuper - faktická poznámka.

Poslanec J. Cuper:

Pán Tatár,

tvrdíte, že napádame osoby a nie samotnú koncepciu, za ktorou stojí podpredseda vlády pán Mikloš. Pán podpredseda vlády Mikloš je veľmi tvrdý, arogantný pravicový ekonóm, ktorý v živote nemôže predložiť jasnú trasparentnú koncepciu ekonomického rozvoja tohto štátu, pretože jeho jedinou úlohou, s ktorou išiel do vlády, je pretransformovať to, čo ostalo a čo má nejakú významnú hodnotu, do rúk zahraničných monopolov alebo zahraničných záujemcov, ktorí vás podporovali vo voľbách za peniaze, a ktorí ste klamali tento národ, aby ste sa dostali a zmocnili sa rozhodujúceho majetku z hľadiska existencie celého slovenského národa. Vašou úlohou je rozdať - ako bolo povedané pani Podhradskou - Američanom to, čo ešte ostalo, alebo iným západným záujemcom. A to, o akú transparentnú privatizáciu ide, nám pán Kaník predviedol na Nafte Gbely. Nie je náhoda, že je to človek z vašej ministrany, ktorého teraz silou-mocou obhajujete, aby zostal aj naďalej, pretože vy s 1,6 % spoločenskej alebo voličskej podpory ste ovládli takmer všetok strategický majetok na Slovensku. Divím sa aj ostatným stranám vládnej koalície, že vás do toho pustili, lebo teraz rozhodujete o tom, kde a čo sa rozdá do zahraničia. Je to veľmi vážny problém, ktorým sa treba zaoberať a je potrebné ho stransparentniť občanom Slovenska.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Jarjabek - faktická poznámka.

Poslanec D. Jarjabek:

Ďakujem pekne, pán predseda.

Chcel by som zareagovať na vystúpenie pána poslanca Tatára v tom zmysle, že ma zaujala stať alebo statička, kde si pán poslanec Tatár dovolil objektívne hodnotiť vecnosť alebo nevecnosť faktických poznámok. Pán poslanec Tatár, verejne som vás usvedčil v tomto parlamente z toho, že ste klamali. Vy ste mi absolútne nevyvrátili moje ani nie podozrenie, to nie je podozrenie, to je jeden obyčajný holý fakt. Vy ste v tomto parlamente klamali a dodnes ste sa tomuto parlamentu za to neospravedlnili, hoci od toho času ubehlo už niekoľko mesiacov. Pýtam sa, ako vám ja, ktorý viem o tom, že ste klamali a vedia to aj moji kolegovia, ako vám môžeme napríklad v tejto chvíli veriť.

Ďakujem pekne.