Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Tkáč.

Poslanec V. Tkáč:

Chcel by som na margo vystúpenia pani poslankyne Tóthovej uviesť niektoré fakty. Pred rokom a niekoľkými dňami východné Slovensko, obce Jarovnice, Uzovské Pekľany, Renčišov, Dubovica a ďalšie boli predmetom úžasnej prírodnej katastrofy. V čase dovolenky pred niekoľkými dňami som opäť navštívil tieto obce, a tak ako sa v októbri 1998 skončili práce, tak tam všetko stojí a padá. V Jarovniciach, vážený pán podpredseda vlády, som zaviedol ako minister práce, sociálnych vecí a rodiny lístkový systém, na základe ktorého sa konečne deti najedli, a spolu s ministrom vnútra pánom Krajčim sme prijali tvrdé opatrenia proti úžerníctvu, ktoré tam prekvitalo. Vyhrážali sa mi stratou života, vyhrážali sa mi napadnutím rodiny, ale spolu s obetavými pracovníkmi štátnej správy sa cez kontrolný systém tento systém zaviedol. Rómske deti a matky boli spokojné, pretože sa konečne najedli. Päť miliónov korún, ktoré do tejto obce plynú každý mesiac, sú dnes opäť v rukách úžerníkov vďaka vašej vláde. Dvaja ľudia dnes robia kontrolu týchto lístkov, lístkový systém sa skončil, choďte sa tam pozrieť, Rómky chodia modré, na tvári zbité, skopané, pretože úžerníctvo znovu prekvitá, znovu ste stratili 5 mil. korún spod kontroly, vážený pán podpredseda vlády, za vašej vlády. Prijali ste vládneho splnomocnenca, ktorý nevie povedať dve holé vety. Prijali ste opatrenia, ktorými ste zrušili našu koncepciu, rozpadá sa vám celý systém, v obciach, ktoré boli napadnuté povodňou, sú dnes dve verejnoprospešné práce, dve miesta na verejnoprospešné práce. Za našej vlády do konca roku 1998 bola stopercentná zamestnanosť Rómov, ktorí boli nezamestnaní a vyradení z evidencie. Nie je pravda, že Rómovia nechcú pracovať. Nasľubovali ste im pred voľbami všetko, čo ste nič nesplnili.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Slobodník. Pán poslanec Zlocha, prihlásili ste sa s faktickou poznámkou už po termíne, keď som uzatvoril možnosť prihlásiť sa. Ste prvý prihlásený do rozpravy ústne, takže budete môcť potom vyjadriť svoj postoj k vystúpeniu pánov poslancov.

Nech sa páči, pán poslanec Slobodník.

Poslanec D. Slobodník:

Ďakujem pekne.

Vážený pán podpredseda,

dámy a páni,

nebude to príjemné rozprávanie, ale bude. Zaručujem vám, že sa opiera len a len o fakty. A tie fakty sa budú opierať o dve knihy pána Pála Csákyho, podpredsedu vlády, z ktorých jednej by sa chcel vyzuť. Včera totiž na zasadnutí výboru pre ľudské práva a menšiny vyhlásil, že kto spomenie, že je autorom knihy The Hungarians in Slovakia, to bude mať ťažké. Pán Csáky zabudol, že už reagoval na tieto moje interpelácie a že sa vtedy ani slovom od knihy neodtiahol. To po prvé. A po druhé zabudol alebo chce zabudnúť na dokument, ktorý mám k dispozícii, je ním list pána Duraya pánu štátnemu tajomníkovi Csabovi Tabajdymu, bývalému predstaviteľovi maďarskej vlády, v ktorom pán Duray, a to už je čo povedať, pán Duray sa rozhorčuje nad tým, že pán Csáky vydal takúto knihu The Hugarians in Slovakia, pretože táto kniha, ako povedal, je škodlivá pre záujmy maďarstva.

Vážené dámy a páni, ja to nerád hovorím a nikdy som nestotožňoval pána Csákyho s celým Maďarskom alebo maďarským národom, ale práve pán Csáky je jeden z tých, ktorí na Slovensko nazerajú globálne. Ja vám budem citovať z jeho kníh, a to sú strašné citácie. Keby som mal začať historicky, tak vám začnem z toho, čo tu píše vo svojej knihe, ktorá sa volá Két világ között, Medzi dvoma svetmi, a ktorá bola vydaná v roku 1998, takže je veľmi blízka tomu, čo myslí aj teraz pán podpredseda vlády. Je ťažko si predstaviť zázračný prelom od roku 1998 od napísania, vydania tejto knihy a od vydania tej predchádzajúcej v roku 1997 - The Hungarians in Slovakia a medzi dneškom.

Tak začínam z toho historicky, čo napísal v tej knihe Medzi dvoma svetmi. Dúfam, že som dobre preložil, moja maďarčina nie je dobrá, ale predsa len. Rozdeľuje nás alebo spája, je taký titul, a píše: Hovoriť o starých Slovákoch v 9., 10. storočí, je len jednoduché vytváranie mýtov, nehovoriac o tom, že sa vedú vážne odborné debaty ešte aj o tom, kde presne bola situovaná Veľká Morava. Nijaké vážne debaty. Jeden maďarský historik, ktorý už nežije, v Amerike vydal publikáciu, ktorou chcel to, čo sa nazýva Veľká Morava, teda starú pravlasť Slovákov, presunúť do Juhoslávie na základe toho, že tam je rieka Morava, na území teda bývalej Juhoslávie. Je to, samozrejme, hlúposť, pretože aj tento autor, ja som jeho knihu čítal, bola v angličtine, nie v maďarčine, hovorí o Nitre a o všetkých možných veciach, tak už tú pravlasť Slovákov nevedel tam presunúť.

A môžeme to skončiť, môžeme preniesť tento historický exkurz vlastne až do súčasnosti, kde si dovolí o nás tento pán tvrdiť, aby ste teda vedeli, že to sú urážky národa, národa, urážky až trestné, urážky, ktoré skutočne budú aj potrestané súdom, ja som presvedčený, pretože narušujú elementárne ľudské práva, práva tohto národa. Píše: Značne oneskorené anachronické obdobie svojej premeny na národ, to je o nás, zapríčinilo, že tento národ v mnohých ohľadoch je nevypočítateľný a nespoľahlivý.

Vážení páni, tu sa tvrdí o Slovákoch, že sme získali svoju národnú uvedomelosť, ja neviem, či nám už aspoň dožičí ten rok 1918 alebo 1939, alebo či si myslí, že sme sa stali národom až 1. januára 1993. Urážať národ je to najpodlejšie. Ale on to má v krvi. A toto je predstaviteľ slovenskej vlády. Včera mi v diskusii vo výbore popieral tieto slová, ktoré napísal v roku 1991 spolu s pánom neprítomným Duka-Zólyomim a spolu s takisto neprítomným pánom Durayom. Adresovali ich Európskemu spoločenstvu. Nadávali na Gabčíkovo, písali tam hrôzostrašné veci o Gabčíkove. Ale čo tam bolo najpodstatnejšie, je to, že tam vyhlásil: Slovenský národ, národ, nie Mečiar, ale slovenský národ, vtedy Mečiar ani navyše nebol v tej funkcii, v ktorej by ho mohol napádať, ale slovenský národ je národom kolonizátorov a nám Maďarom tu žijúcim na Slovensku dávajú omrvinky z toho kolonizátorského stola. To sú slová terajšieho podpredsedu vlády. To sú názory podpredsedu vlády, ktorý rozhoduje o regionálnom rozvoji Slovenska. Slovenska! On však rozhoduje, ako som to v tej svojej faktickej poznámke pripomenul, len o tom, aby zo všetkých zodpovedných miest boli odstránení Slováci. A budeme žiadať skutočne poslanecký prieskum a zoznámime s tým aj parlament, i keď, samozrejme, tu neočakávame zázraky od ľudí, ktorí nechcú a nechceli tento štát a, samozrejme, že im všetko, čo nahráva do tejto koncepcie, sedí.

Ale je tu tá druhá kniha, ktorej autorstvo sa nedá poprieť, lebo sa k nemu priznal nepriamo, priznal mu ho pán Duray. A včera bolo smiešne, keď sa tomu bránil, ale ja ho chápem, že sa bránil. Táto kniha je totiž dokumentom proti nemu osobne ako podpredsedovi vlády a dokumentom, bohužiaľ, aj proti tým, ktorí stoja za ním, nehovorím o jednoduchých občanoch maďarskej národnosti. Ja sa neznižujem k tomu, že budem tu globálne odsudzovať Maďarov, odsudzujem politikov maďarskej menšiny na Slovensku, ktorí vedú iredentistickú politiku, ktorí znevažujú slovenský národ.

Neskončil som ešte s citátmi, takže, ak dovolíte, tu je niekoľko citátov. Tu sa hovorí otvorene na strane 12, ja vám to musím preložiť, lebo je to v angličtine, že nasledujúci uzáver sa dá vyvodiť z údajov, ktoré som uviedol. "Veľká seriózna pozornosť sa musí venovať rozvoju foriem samosprávy Maďarov na Slovensku a pozornosť musí byť venovaná takým formám, pozornosť sa musí sústrediť na také formy samosprávy, ktoré sa zakladajú na princípe teritoriálnej autonómie." To je tá modlitba, ku ktorej sa často vracia. A ako príloha k tejto knihe je priložený dokument, ktorý vypracovalo celé vedenie terajšej maďarskej koalície, takže neviním z neho len samotného pána podpredsedu vlády. Je tu, aj vo svojej knihe Medzi dvoma svetmi to spomína, že na južnom Slovensku by mali vzniknúť tri, štyri župy, v ktorých by žila značná časť maďarstva a v ktorých by si akosi riešili svoje problémy sami. Predstavujú si to tak, že Komárňanská alebo Novozámocká župa by mala siahať až poza Nitru hore k obci Žirany, tam ešte je Jelenec a tak ďalej, niekoľko obcí, ktoré pretínajú dokonca autotrať a železničnú trať, ktorú mohlo používať oklieštené Slovensko po roku 1938, po arbitráži vo Viedni, ktorú rozhodli Ribbentrop a Ciano a ktorú, mimochodom, nazval - to takisto hovorí, kde tento človek stojí, na akých pozíciách je a či sú to pozície, ktoré mu môžu zaručovať miesto v akejkoľvek slovenskej vláde. O arbitráži 2. novembra 1938 povedal: Južné Slovensko sa vrátilo do Maďarska. Zamyslite sa nad tými slovami, veď v nich je všetko. Nie, že bolo odovzdané Maďarsku alebo bolo pridelené Maďarsku na základe arbitráže, ale vrátilo sa do Maďarska. Takýchto výrokov, ktoré ukazujú na jeho absolútnu nenávisť k všetkému slovenskému, slovanskému a slovenskému, teda najmä slovenskému, nájdete v tejto knihe a v obidvoch týchto knihách, koľko len chcete. To sú strašné veci a dostane sa vlastne, ako vám budem citovať, dostane sa aj tým, ktorí akosi sú teraz v jeho tábore, lebo on uznáva, a to píše v tejto knihe, odcitujem to, iba istú skupinu svojich akosi prívržencov tu.

Naša vina je v tom, že my Slováci cítime - ja neviem či áno, kto z vás cíti, možno cítia niektorí "zgleichschaltovaní" Slováci, používam jeho výraz - ale jednak my Slováci vraj cítime, že spôsob - citujem z jeho knihy - ako získali územia obývané Maďarmi, nebol celkom čistý. Jednak nás vraj tlačí nevyriešený stav maďarskej otázky, preto sme akosi ustráchaní, lebo si uvedomujeme, že sme nezákonne získali územie obývané Maďarmi.

Na druhom mieste v obidvoch knihách, to je paradoxné, že v obidvoch knihách vyjadruje túto myšlienku, že maďarská menšina na Slovensku má mať celkom iné pomery, ako ich má slovenská menšina v Maďarsku, pretože tvrdí v knihe Maďari na Slovensku rozdanej diplomatom, ktorá mala za úlohu diskreditovať Slovensko, ublížiť vlasti, v ktorej aj on, ku ktorej sa on formálne hlási, prisahal tu pred týmto stolom na vernosť Slovenskej republike, keď proste a takéto veci o nej hovorí.

My Maďari sa snažíme zapojiť na vyriešenie našej otázky aj medzinárodné organizácie, napísal. Mohol by o tom veľa hovoriť aj pán poslanec Gašparovič. Boli sme raz spolu v Štrasburgu, kde práve prijímali Slovensko do Rady Európy, to bolo 30. júna 1993, a jediný človek, ktorý sa postavil proti tomu, bol jedine pán Jeszensky, veľvyslanec Maďarska, ale to sa stalo hneď tam, aby nám otrávil tú radosť, ktorú sme mali z toho, že Slovensko sa dostalo do Rady Európy spolu s inými štátmi. Hneď nato pán Csáky vystúpil s úžasnou kritikou celého slovenského postoja k Maďarsku.

To sú veci, ktoré sa nedajú vygumovať. Naozajstným riešením, citujem z knihy Medzi dvoma svetmi, bude vznik prirodzene vytvorených slovenských regiónov a potom, samozrejme, aj vznik maďarského územia, to už pridávam, to nie je v knihe, tu je doslovne napísané toto: a tak aj na južnom Slovensku si ľudia budú môcť lepšie usmerňovať svoj osud, keď si ho vezmú do vlastných rúk. Čo na tom, že tam žije milión Slovákov alebo najmenej 900 tis. Slovákov a len 600 tis. alebo 570 tis. podľa oficiálnych štatistických údajov, Maďarov, ja teraz nebudem vnikať do toho, koľko je z toho občanov maďarskej národnosti a koľko je občanov rómskej národnosti, ale jednoducho 570 tis. ľudí sa prihlásilo k maďarskej národnosti. Ale budú si môcť zobrať osud do vlastných rúk.

Všetky doterajšie vlády sa desili toho, aby nám Maďarom dali regionálne práva, povedal. Nuž teraz sme im tieto regionálne práva dali, teraz o regionálnych právach rozhoduje pán Csáky a ako som už tu spomenul, rozhoduje tak, že sa odstraňujú zo všetkých miest Slováci.

Dostaneme sa ešte aj k iným veciam, ktoré sú strašné. V roku 1920 vznikol v tejto oblasti, myslí sa oblasť medzi Slovenskom a Maďarskom, to je zase citát, trianonský komplex. "O nás Maďaroch sa často vraví, že máme trianonský komplex. To je pravda a podľa môjho názoru, hoci má veľmi skutočnú príčinu, mali by sme tento komplex v sebe spracovať a uvoľniť. No o tom už neveľa hovoríme, že v Rumunoch a Slovákoch žije podobný od nášho azda ešte silnejší komplex, zrkadlový obraz maďarského." To je citát. Ja sa vraciam k tej myšlienke. Má veľmi skutočnú príčinu. Čiže pán predseda vlády neuznáva terajšie hranice Slovenska, pretože podľa jeho názoru jednak sa tam občania žijúci na juhu Slovenska nemali možnosť vyjadriť, to opakuje v jednej i druhej knihe, že sa nemali možnosť vyjadriť, ku ktorému štátu chcú patriť, ale navyše už doslovne píše, že v roku 1920 tu vznikli v tejto oblasti veľmi diskutabilné hranice.

Prosím vás pekne, čo je toto, od občana Slovenskej republiky, od poslanca bývalého Slovenskej republiky, a dokonca od podpredsedu vlády Slovenskej republiky? Je to povolené, je to normálne? Je to štát, ktorý má byť vydaný na pospas ľuďom, ktorí ho neuznávajú, ani jeho dejiny, ktorí sa o povstaní vyjadria, ako vám prečítam, a to vám akosi tiež veľa povie. Ďalší citát, teraz ešte nie z povstania. Maďarské menšiny sú v Európe nielen najväčšie, ale aj najkultúrnejšie, najmierumilovnejšie spoločenstvá. O tej kultúrnosti nehovorím, isteže, maďarská menšina má svoju kultúru a ja som ju nikdy nepopieral a nikdy nepopieram. Ale hovoriť o sebe, že toto je najmierumilovnejšie spoločenstvo, ktoré rozširovalo po svete strašné veci o Slovensku, to je prinajmenej nefér.

Na druhej strane terajší podpredseda vlády sa kasal hlavne tým, že prečo chce 10-percentnú hranicu, že mu ide vraj údajne o tie iné menšiny. No tak prečítajte si, čo v roku 1998 napísal o tých iných menšinách. Citát: "V minulých rokoch sa totiž našli takí, čo sa problémy maďarstva na Slovensku pokúšali poprepletať s problémami iných, takmer neviditeľných menšín. Myslím si, že do istej miery sa to dá, ale že najpálčivejšie problémy maďarstva sú také, ktoré sú typické iba preň."

Ďalší citát, ktorý už hovorí jasne, že Felvidék nie je náhodou obsiahnutý v tomto dokumente, ktorý sa tu citoval a ktorý sa ešte bude citovať o pozvánke pre podpredsedu vlády na zasadnutie organizované Maďarským kresťanským hnutím, stretnutie na počesť Svätého Štefana. Počúvajte dobre. "Nemali by práve slovenskí Maďari prinavrátiť kult Svätého Štefana sem, kde má prirodzene korene?" To je na jednej strane síce pekné, že uznáva tie korene na Slovensku, ale na druhej strane, samozrejme, že to chápe tak, že vlastne tu sa zrodilo maďarstvo, že tu je maďarstvo a toto je tá pravá pravlasť Maďarov, je ňou vraj vlastne územie dnešného Slovenska. "Tisícsté výročie ponúka vynikajúcu príležitosť, aby sa budúcoročné oslavy Svätého Štefana," to písal vlani, "stali polooficiálnym sviatkom maďarstva na Slovensku." Tak to už je len krok k tomu vyhlásiť Slovensko za Maďarskú republiku.

Teraz trošku o opozícii, teda o terajšej koalícii, aby ste si nemysleli, že pán podpredseda vlády Csáky je až taký veľký priateľ tejto koalície. Uznáva len jediných, uznáva, samozrejme, pán Kužma, jediný predstaviteľ, ktorého vidím z celej tejto skupiny, uznáva len Demokratickú stranu a Stálu konferenciu inteligencie Slovenska. Ostatní sú veľmi pochybní a môže sa do toho druhého tábora, píše, prešmyknúť aj časť ľavičiarov. Takže neviem, čo sa stane.

Obviňuje nás ďalej, to je, samozrejme, v obidvoch knihách, to je určené pre svet, pre diplomatov tu v Bratislave, ktorí nie všetci, samozrejme, podliehajú jeho tlaku. Ale píše tu: Je to zbytočné úsilie, čo robia Slováci. Sotva čosi nad 4 mil. Slovákov, už nás je len čosi nad 4 mil. z tých 5 300 tis. už je nás len 4 mil. Tak už neviem, ako povýšil tieto menšiny alebo on to ráta tak, že Rómovia sú zvlášť a maďarská menšina zvlášť. Sotva čosi nad 4 mil. Slovákov vraj nemôže len tak ľahko asimilovať 600 tis. Maďarov.

Páni, toto je moja téma, dámy, dámy tu ani nie sú, ba je tu niekoľko dám v našom krídle, ale je tu aj jedna dáma z koalície.

Prosím vás pekne, ja som desaťkrát, stokrát povedal všetkým trom predstaviteľom, vedúcim strán, ešte keď boli spolu. Prosím vás, priveďte mi jedného, jediného občana z južného Slovenska, ktorý bol maďarskej národnosti a za posledných desať alebo dvadsať rokov sa prihlásil k slovenskej národnosti. Na južnom území, isteže, keď sa tam presťahoval do Žiliny, tak ho možno žena donútila, aby bol Slovákom, ak bola Slovenka. Ale ani jedného sme neasimilovali. Keby som ja, už sa opakujem, ale prosím vás, je to dôležité, aby to svet vedel, keby som ja bol občanom maďarskej národnosti a žil na južnom Slovensku a robil niekde slušnú prácu, neviem už akú, ale slušnú, tak musel by som byť na hlavu padnutý, aby som sa prihlásil k slovenskej národnosti, lebo by som vedel, že budem ostrakizovaný zo spoločnosti, ktorá v podstate riadi tú spoločnosť, čo vidieť najmä teraz, a v podstate by som naozaj spáchal najmenej profesionálnu samovraždu, lebo by som vedel, že ma na druhý deň vyhodia, nájdu si nejakú zámienku a nepovedia, že za to, že som sa prihlásil k Slovákom. A toto sa tvrdí do sveta, že my chceme asimilovať 600 tis. občanov maďarskej národnosti. Prosím vás pekne, toto tvrdí podpredseda slovenskej vlády. Tak hovorím, že medzi svojich priateľov zaraďuje iba členov Demokratickej strany a Stálej konferencie občianskej inteligencie, čo je veľmi málo.

Do druhej skupiny patria netrpezliví národovci, zástancovia okamžitých tvrdých krokov proti nám. Aké tvrdé kroky proti občanom maďarskej národnosti urobila vláda Vladimíra Mečiara? Nuž nijaké. Dostávali peniaze na kultúru, žili si, nikto ich nespochybňoval. To sami o sebe začali tvrdiť, že sú ľudia druhej kategórie, aby vzbudili ľútosť, ale to predsa nie je pravda. Práva nejakého Pála Istvána z Levíc, to náhodou hovorím, lebo je aj pán Csáky z Levíc, sú také isté ako Jozefa Nohavicu z Oravy. To je predsa nezmysel. Nerobme si ilúzie, aj strany súčasnej opozície, to znamená teda súčasnej koalície sú ešte veľmi vzdialené od európanstva. Len Demokratická strana tam už priplávala.

Ale teraz počúvajte vetu, ktorá má pre mňa ominózny odtieň, ktorá znie strašne. "Podľa súčasného stavu veci by sa však v priebehu dvoch rokov malo rozhodnúť o osude Slovenska." Bude to mať veľký vplyv i na našu budúcnosť. Doslovný citát. Doslovný citát. Tak sa nad tým zamyslite, ktorí si ešte stále myslíte, že to nie je pravda, ktorí, samozrejme, tu nepočúvate, nemyslím na tých, čo sú tu, ale na tých, čo tu nie sú. Pretože sú to ostré podlé slová voči Matici slovenskej.

Dobrodruhovia roznecujú napätie aj na občianskom princípe. Jednoznačne ich musíme pomenovať, píše pán Csáky. Sú to vraj viacerí vedúci predstavitelia súčasnej vládnej koalície, viacerí vedúci Matice slovenskej. Ešte raz opakujem tu pre tých, ktorí chcú počuť. Táto bývalá koalícia, teraz opozícia, my sme nikdy, ale nikdy nestotožňovali predstaviteľov vedenia Maďarskej koalície alebo Maďarskú koalíciu, poslancov Maďarskej koalície s maďarskými občanmi na Slovensku. My sme nikdy nevyhlasovali nič kruté proti nim. Nikdy sme ich neznevažovali, ako to robia, bohužiaľ, ľudia, ktorí sa hlásia, ktorí prisahajú na Slovenskú republiku a označujú nás za takmer zločincov. "Medzi Maďarmi je vraj protislovenský postoj," dobre počúvajte, to je taká kuriozita, "je protislovenský postoj mizivý." Podľa štatistík sme tolerantnejší. A teraz ide veta, ktorá, keby som si mohol sadnúť, ale to by ste ma nevideli, keby som si sadol. "Do istej miery je to azda aj vplyv maďarskej politiky na Slovensku." Takže vďaka maďarskej politike, zrejme sa myslí aj maďarská politika Budapešti, aj maďarská politika na Slovensku, sa myslí, že oni sú tolerantnejší. Preboha, už aká tolerancia?

Ide nám o kultúrnu autonómiu, píšu. Pre také významné spoločenstvo, akým je na Slovensku maďarstvo, by to predovšetkým znamenalo zapojenie do jednotného systému maďarských kultúrnych a spoločenských inštitúcií, samosprávne riadenie a autonómne financie. Maďari na Slovensku, neviem pochopiť, píše autor, aby naše školstvo na večné časy spravovali úradníci slavkovského kalibru, ospravedlňujem sa pani poslankyni, ale je to tu napísané, aby dohľad nad našou kultúrou bol "zglajšaltovaný" pod Maticou. Toto sa hovorí z úst podpredsedu vlády. Čudnej vlády, ale predsa len vlády Slovenskej republiky. A veru buď sa to tak stane, teda že budú "zglajšaltovaní", alebo musíme mať autonómiu. Tu máte. Zatiaľ je to téma vracajúca sa znovu a znovu.

Citát: "Záležitosti maďarstva na Slovensku dodnes nemajú zákonného správcu. Táto situácia je ďalej neudržateľná. Niekto musí prevziať v dobrom zmysle slova úlohu vlády v maďarskej mikrospoločnosti na Slovensku. Bez vnútorného usmerňovania ste však ohrození," obracia sa k svojim. Aj to treba vidieť. Vlani ste dospeli k názoru, že kým sa nemôžu ustanoviť vaše "legitímne autonómne orgány", zase je to tu, autonómia, "môžu najúčinnejšie túto úlohu vykonávať maďarskí parlamentní poslanci". No vykonávajú ju, ako ju vykonávajú. Ja nehovorím, že sú všetci rovnakí, ale, bohužiaľ, pán Csáky, ktorý tiež bol poslancom, patrí k tým, ktorí najväčšmi ubližovali na Slovensku od prvej chvíle svojho pôsobenia v politike. Nechceli tento štát a robili všetko možné.

Ďalej ďalší citát. Veľmi zaujímavý. "Hranica medzi Maďarskom a Slovenskom nie je hranica etnická, ale strategická." Tu musím pripomenúť, že pán podpredseda vlády asi pred dvoma rokmi v decembri vyhlásil v rozhlase. "Však čo sa máme rozčuľovať, my sme predsa Európania. Čo na tom, keď sa trošku zmenia hranice, keď sa posunú?" To bolo v čase, keď Balladur, vtedajší francúzsky premiér Balladur neobozretne raz vyhlásil, že nevylučuje zmeny hraníc. Potom si to uvedomil, čo povedal, asi o dva mesiace začal hovoriť niečo celkom iné, ale v tej medzichvíli, v tom medziobdobí odzneli takéto slová. Csáky: "Nie je to hranica etnická, ale strategická, určená mocenskými záujmami." Zasa narážka na to, že vlastne Trianon rozhodol o tom, že Slovensko, vôbec Československo, vtedajšie, samozrejme, mohlo vzniknúť.

Tu sa hovorí ďalej o Slovákoch. Prečo je postavenie maďarskej menšiny na Slovensku iné ako slovenskej v Maďarsku? Píše: "Slovenská menšina pred stáročiami dobrovoľne opustila pôvodnú rodnú zem." Bolo to zasa celkom ináč. Zavolali ju tam vladári po tureckých vyhladzovacích atakoch na toto južné územie, nešla tam dobrovoľne. Ale tu sa skryto naráža to, čo sa hovorí otvorene v knihe The Hungarians in Slovakia. Hovorí sa otvorene to, že maďarská menšina, Maďari na Slovensku sú autochtónni obyvatelia, že oni tu boli prví, ktorí bývali na tomto území medzi Dunajom a nehovorím Tatrami, ale medzi Dunajom a povedzme inými tokmi, medzi cestou, medzi hradskou z Bratislavy do Zvolena cez Nitru, že to všetko na juh, čo je od tej cesty, že oni tu boli prví. Ako by tu vôbec nebolo, ako keby neexistovali jazykové dôkazy, ktoré vyvracajú ich primitívne lži. Veď nechcem to tu opakovať, ale všetky slová domáceho pôvodu sú slovenské: dvor - udvar, veď oni nevedeli, čo je udvar, to nie je urážka. Žili ako kočovníci, bol to vtedy normálny spôsob. Prišli na Slovensko, vymysleli si udvar - dvor. Vymysleli si vacsoru - večeru, ebéd - obed, szalma - slama, széna - seno. Keby neboli ostatné slovanské jazyky, ja vás ubezpečujem, že dodnes by platila vo svete teória, že toto sú slová maďarského pôvodu. Takto našťastie máme tu Čechov, máme Ukrajincov, máme Poliakov, Rusov a tak ďalej. Takže nikto nás nemôže presvedčiť, že všetky tieto národy prevzali tieto slová: szomszéd veď oni nemali szomszéda. Viete čo je szomszéd? Sused, samozrejme. Mimochodom, je to jazykový dôkaz pre nás. Keď boli nosovky, voľakedy bolo sonsed, nie sused, ale sonsed. Voľakedy bolo golemb, nie holub, a preto majú Maďari slovo galamb vo význame holuba.

Tak teda základná situácia je daná. Je tu národnosť, ktorá sa vysťahovala do Maďarska a ktorej národné sebavedomie je vraj oveľa slabšie, to sa o Slovákoch hovorí, ako maďarstva na Slovensku, lebo ho veľmi tvrdo zdecimovali po vojne vlastní (slovenskí) nacionalisti, keď olúpili menšinu o najuvedomelejšiu vrstvu. Toto sa hovorí o Slovákoch. Ani slovo o tom, o čom písal aj promaďarský historik MacCartny, že už v dvadsiatych rokoch, v druhej polovici vznikali spoločenstvá, ktorých úlohou bolo pomaďarčovať mená, a to znamená aj pomaďarčovať celý život. My sme sa sami vlastnou vinou vlastne zdecimovali. Nie oni nás zdecimovali, ale keby si prečítali knihu svojho "pusipajtáša" Rudolfa Chmela Moja maďarská otázka, vyznamenanou mimochodom v Maďarsku, tam by sa dočítali, že národnostný útlak v Maďarsku týkajúci sa menšín trval až do konca Kádárovej éry, a nie, že sami Slováci sa zdecimovali. To je strašné.

Jednoducho nemôžem všetko citovať, ale musím odcitovať niečo ešte o tom územnom členení, ktoré sa vyskytuje v obidvoch knihách. Páni, tu sa hovorí: Štvrtý bod návrhu sa spája s už spomínanou územnou reorganizáciou a cieľom je vytvoriť tri, štyri župy, kde by Maďari žijúci na Slovensku predstavovali významný podiel. Celé južné Slovensko od Šamorína s malou prestávkou pri Košiciach až po najvýchodnejší cíp a najjužnejší cíp Slovenska je v týchto troch župách. To je predvarenie, ja som to tak nazval, to je administratívne predvarenie, ktoré už potom dovaria pri prvej príležitosti. Nájdu si zámienku, napríklad takú zámienku, ako teraz je odchod Rómov. Veď aj pán Pittner, tu sa to už spomínalo, nebudem to opakovať, vyhlásil, že stopy tohto odchodu vedú do Maďarska. Nájde sa taká zámienka, nájde sa možno kosovská zámienka. Všetko sa nájde, aby bolo južné Slovensko, tak ako je vyčlenené, pridelené k Maďarsku. Tam je napríklad, nemám tu možnosť, keby tu bola nejaká mapa, nie mapa, ale možnosť projekcie niekde urobiť. Tu je napríklad Rimavskosobotská župa, ktorá hraničí, samozrejme, s tou Komárňanskou či Novozámockou a všetko celé južné Slovensko, hovorím, okrem malého úseku pod Košicami, tam vlastne je. Ale keďže povedal tri, štyri župy, tak je pravdepodobné, že si ešte vymyslia tú štvrtú župu, ktorá by bola maďarská.

A teraz na záver, aby som predsa len vás celkom neunavil, ale to si musíte prečítať. To je niečo, čo musí v každom Slovákovi, teraz sa blížia oslavy tejto udalosti, roztvoriť nožík. Slovenské národné povstanie? Jeho protifašistické zameranie je nepochybné. Takisto ako jeho lokálny význam. To je prvá taká vetička. Je známe, že Slovenské národné povstanie bolo druhou najväčšou udalosťou, najväčším odporom domáceho obyvateľstva voči fašizmu po juhoslovanskom povstaní, samozrejme. To sa nedá porovnať s juhoslovanským bojom, ale bolo to druhé. Tu sa hovorí o lokálnom význame. To je, samozrejme, nie nejaký hriech z úst pána Csákyho. Citujem: "Zďaleka však nie je pravdivé stanovisko, ktoré sa pokúša presadiť niekoľko príliš národne horlivých historikov a publicistov, že druhá svetová vojna bola iba taká malá kuca-paca okolo SNP." Tak chcel by som vedieť, ktorý zo slovenských historikov by takúto hlúposť povedal, že by chcel povýšiť Slovenské národné povstanie za rozhodujúcu udalosť druhej svetovej vojny. Ale, bohužiaľ, takto je to napísané, zasa to má kohosi ovplyvniť.

"Veľké stredoslovenské úsilie trvalo iba zopár týždňov a bez zahraničnej podpory bolo vopred odsúdené na fiasko." Toto je citát. Tak to vraj bolo fiasko. Slovenské národné povstanie bolo fiasko. Citát: "Nepochybne malo aj isté znaky občianskej vojny, veď povstalci aspoň tak usilovne vraždili svojich rodákov ako cudzí okupanti." Páni, toto sú trestné veci. Toto sú trestné veci. Za toto treba dať trestné oznámenie. Normálne požiadať netreba, on nie je poslancom, nemusí ho náš imunitný výbor, ktorý aj tak pracuje len jedným smerom, zbavovať imunity. Na toto treba dať trestné oznámenie. Takto písať o Slovenskom národnom povstaní a toto tvrdiť dnes ako člen slovenskej vlády, keď sa celá slovenská garnitúra na čele s predstaviteľmi SDĽ chystá oslavovať SNP, keď ich podpredseda vlády niečo také vyhlási?

A to ešte nie je koniec. Citát: "A to už musíme s veľkým zármutkom konštatovať, že SNP v protimaďarskom postoji súperilo s fašizoidnými režimami." Prosím vás pekne, ja si myslím, že jediné čestné, čo by mohol urobiť a rozumne, ak sa chce vyhnúť veľkým škandálom, lebo budeme o tom písať doma, budeme o tom písať do sveta. On sa baví, on to nepočúva. Pravdaže, on prišiel tu zabávať, pán Gyurovszky. Je to absolútne urážlivé.

Mohol by som vám z tejto knihy The Hungarians in Slovakia, mohol by som vám citovať ešte veľa vecí. Sú tu strašné veci, ktoré sa týkajú jednak toho rozmiestnenia maďarskej menšiny na Slovensku, jednak všetkého, jednak proste tie požiadavky, ktoré sú tu na autonómiu a tak ďalej. Tvrdenie, že 94 percent občanov maďarskej národnosti hovorí dobre po slovensky, to povedal pán Csáky takisto, aby vytvoril dojem, že na Slovensku vlastne sú Maďari spokojní a šťastní. Toto je taktika, toto je politika, ktorá má za cieľ skutočne dehonestovať Slovensko. A už sa naozaj nečudujem tomu, že pán Csáky sa chce zriecť autorstva tejto knihy, ale to sa mu jednoducho nepodarí, lebo sám seba usvedčil, keď odpovedal na moje interpelácie, ktoré prijal za svoje, nepovedal ja o tom nebudem hovoriť, lebo sa ma to netýka, takisto hovorím, existuje tento dokument.

A ešte posledná poznámka o demokracii. Vy vážená opozícia, vážená koalícia - ale aj to príde, to iné, vy vážená koalícia, sa tvárite, že ste demokratická, bohvie aká demokratická. Ja vám poskytnem len jeden príklad. Keď bol pán Kalman podpredsedom vlády Vladimíra Mečiara, v tejto jeho rade pre národnosti bolo koľko predstaviteľov maďarskej národnosti? Dvaja. Zabudol som sa spýtať, skrátka boli tam prinajmenej dvaja predstavitelia opozície, lebo maďarská opozícia bola vtedy súčasťou opozície, nie? Teraz v rade pre menšiny niet ani jedného predstaviteľa opozície, ani jedného, sú tam vraj odborníci. To je taká otázka, ako keby chcel niekto povedať, že medzi opozíciou sa nenájdu odborníci na národnostné otázky alebo na ľudské práva, alebo na niečo iné. To je trápna výhovorka, to len ukazuje smerovanie tohto človeka, to len ukazuje politiku tohto človeka.

Ja viem, vy ho neodvoláte. Neodvoláte ho ani napriek tomu, ale slovenský národ ho odvolá. Za tieto slová o Slovenskom národnom povstaní budeme požadovať normálne trestné stíhanie pána Pála Csákyho za urážky tohto štátu. Máte možnosť ho buď odvolať, máte možnosť ho buď presvedčiť, aby sa sám vzdal, neurobíte ani jedno, ani druhé, ale pamätajte si, že z tohto uzla, ktorý si sám na seba uplietol, z tejto slučky, a nemyslím to doslovne, žiadne šibenice, obrazne, z tejto slučky, do ktorej sa sám zamotal, výrokmi o Slovákoch, o ich minulosti, o tom, že vlastne tu boli oni prví, nepriamo povedané, akí Slováci v 9. storočí, sa nevymoce. My netvrdíme Slováci, ale predkovia Slovákov, samozrejme, my netvrdíme, že už bol akosi vytvorený slovenský národ. A jeho slová o Slovenskom národnom povstaní sú vlastizradné slová a na tom končím.

Ďakujem. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Slobodníka sa hlási šesť pánov poslancov, posledný pán poslanec Benčat. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami.

Ako prvá - pani poslankyňa Tóthová.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem za slovo.

Chcem nadviazať na vystúpenie pána poslanca Slobodníka zopakovať jeho slová, ktoré citoval z kníh podpredsedu Csákyho: Južné Slovensko sa vrátilo do Maďarska. Tento citát lepšie ozrejmuje, prečo som vo svojom vystúpení tlmočila rozhorčenie poslancov za Hnutie za demokratické Slovensko nad používaním pojmu Felvidék. Felvidék znamená Horná zem. Felvidékom tí, ktorí tento pojem používajú, vyjadrujú stanovisko, že toto územie bolo, je a bude maďarské. Je to podľa mňa absolútny nezmysel a všade v rozvinutých štátoch, ako je Nemecko, dajme tomu Francúzsko, Spojené štáty, v ktorých dokonca evidujú tých občanov, ktorí pracujú v mimovládnych organizáciách, ktoré sú financované zo zahraničia, vo všetkých týchto štátoch takéto stanoviská smerujúce k územnej celistvosti štátu sa považujú za vlastizradu. A ten, kto takéto výroky propaguje, je aj trestne stíhaný za vlastizradu. Preto dávam veľký otáznik pre poslancov vládnej koalície, asi jej hlasy nebudú veľmi naklonené odvolaniu pána poslanca Csákyho, budú preferovať zrejme nejaké koaličné dohovory, ktoré boli včera večer do nočných hodín, ale dávam otázku, aké majú svedomie, aký majú postoj k tomuto štátu a či si vôbec uvedomujú, čo budú robiť.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Hudec.

Poslanec I. Hudec:

Ďakujem za slovo.

Pán poslanec Slobodník oprávnene kritizoval tú pasáž publikovaných informácií, ktorá, bohužiaľ, nie je ojedinelá a ktorá je veľkou lžou a veľkou falšou. Už nemožno hovoriť o mýte, začali ho pestovať "pavedecké" autority Maďarskej republiky o stredoveku na našom území a na území, ktoré vtedy v okolí, najmä v okolí Balatonu obsadili a ktoré obývali naši predkovia. Chcem povedať, že jestvujú priame dôkazy. Prvý dôkaz poskytla pani doktorka Čemická, Csemicsay po maďarsky, ktorú odmietla podporovať Maďarská akadémia vied, a preto ju podporila Bavorská akadémia vied a vykopala kamenné základy chrámu a celého komplexu, ktorý jednoznačne potvrdil prítomnosť Pribinu a potom neskôr Koceľa pri Balatone - Blatnohrade. Druhý listinný dôkaz sa podarilo získať Národnému literárnemu centru, najmä jeho sekcii, ktorá toto mala na starosti a ktoré, bohužiaľ, súčasný minister Kňažko zrušil, pretože práve on nepotrebuje zhromažďovať listinné dôkazy o našej minulosti, keďže tých typov na získanie ďalších dokumentov bolo vyše 12, a je to ďakovný list franského kráľa z druhej polovice 8. storočia po roku 760, ktorý jasne dokazuje (sú to faksimile, ktoré vlastní Slovenská republika vďaka bavorskej štátnej knižnici po mojej návšteve tam), že to sú lži a výmysly, a keď má niekto hovoriť o autochtónnosti na tomto území, tak sú to jednoznačne starí Slováci.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Mušková.

Poslankyňa Ľ. Mušková:

Pán podpredseda, to, čo tu prečítal pán poslanec Slobodník z vašej knihy, sú tvrdé a usvedčujúce dôkazy. Namiesto toho, aby ste vysvetlili a obhájili svoje postoje, ktoré ste vyjadrovali v knihe, sa veselo po celý čas bavíte a nepočúvate. Zrejme ste si istý, že nebudete odvolaný, lebo väčšina v parlamente vás podrží. Myslím si však, že by bolo slušné vypočuť si, čo sa tu hovorí, a vyvrátiť veci, ktoré skutočne svedčia o tom, že nereprezentujete Slovensko, ale skôr istú južnú krajinu.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Podhradská.

Poslankyňa M. Podhradská:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Najprv zrejme k záľube pána podpredsedu vlády, ktorý sa snaží byť historikom, ale zdá sa, že je skôr historikom fantastom. Chcela by som ho upozorniť vzhľadom na citát, ktorý nám tu prečítal pán poslanec Slobodník z jeho knihy, že Slovensko nikdy s výnimkou horthyovskej okupácie nebolo súčasťou Maďarska. Slovensko bolo kedysi súčasťou Uhorska a Uhorsko, prosím, nie je ani nebolo Maďarsko. To pánu podpredsedovi zrejme stále uniká a dúfam, že si svoje vedomosti doplní, aby sa po druhýkrát takýchto omylov nedopúšťal.

A teraz mi dovoľte dve poznámky o číslach. Svojho času na jednej z návštev pána Stoela, európskeho komisára sme hovorili o tom, aká je, samozrejme, menšinová politika Mečiarovej vlády a on sa veľmi rozhorčoval, ako málo sa slovenská vláda stará o maďarskú menšinu, ktorá je taká početná, že je ich tu 560 tis., on tvrdil okolo 600 tis. a hral sa s percentami takým spôsobom, že stále nám nešlo do hlavy, o akých číslach hovorí. Nakoniec sme si uvedomili, že on zvlášť ráta Rómov, hovoril, že Rómov je okolo 350 tis. a Maďarov na Slovensku je okolo 600 tis. Keď sme ho upozornili, že keby boli pravdivé tieto jeho čísla, tak Slovensko by malo okolo 6 mil. obyvateľov, lebo Rómov vlastne rátal dvakrát, aj tých, ktorí sa rátali za Maďarov a ktorých on pokladá za Rómov. To sú také zaujímavé hry s číslami, ktoré sa stále zneužívajú, a robí to aj pán podpredseda vlády.

A ešte jedna poznámka o číslach. Pán poslanec Slobodník tu hovoril o tom, ako ignoruje pán podpredseda vlády ten fakt, že na južnom území Slovenska žije milión Slovákov. Myslím si, že keby sa...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Paška.

Poslanec J. Paška:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Pán poslanec Slobodník uviedol viacero výrokov podpredsedu vlády pána Csákyho, ktoré uverejnil vo svojich knihách a ja, samozrejme, očakávam, že pán Csáky sa k týmto svojim citátom vyjadrí a vysvetlí nám tieto postoje.

Napriek tomu som presvedčený, že zo Strany maďarskej koalície bolo hazardom nominovať do funkcie najvyššej exekutívy Slovenskej republiky osobu s takýmito politickými názormi, a myslím si, že je to isté riziko aj pre ostatné strany koalície, ktoré ak budú podporovať pána Csákyho vo funkcii, potvrdia, že sa stotožňujú s názormi pána Csákyho, a myslím si, že to bude pre ich členov a ich voličov neprijateľné. Nazdávam sa, že Strana maďarskej koalície mala zvážiť, či je pán Csáky vhodný typ na funkciu podpredsedu vlády Slovenskej republiky a či nemohol reprezentovať túto stranu v inej funkcii, možno nie v exekutíve.

Ďakujem.