Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pokračujte, pán poslanec Zelník. Nediskutujte s poslancami od rečníckeho pultu.

Poslanec Š. Zelník:

Pán minister takto to má bez rizika, veď keď to praskne, odvolá riaditeľa nemocnice alebo ho nebude vymenúvať a možno zoberie znova karimatku a pôjde pred Národnú banku.

Pán minister, vaše vyhlásenia o tom, ako sa robilo nehospodárne, ako sa porušoval zákon pri obstarávaní tovarov, koľko ste podali trestných oznámení, vyznieva úplne smiešne. Opäť sa potvrdzuje, že pod lampou je najväčšia tma. Pre médiá ste povedali, že ak sa bude posudzovať odborná stránka, nemáte strach o svoju stoličku. Ak by to tak naozaj bolo, podľa mňa by ste nemohli robiť ani referenta na ministerstve zdravotníctva.

Zároveň dávam návrh, aby Národná rada neprijala správu, aby bola vrátená predkladateľovi na prepracovanie a doplnenie najmä o konkrétne kroky, ktoré ministerstvo zdravotníctva chce urobiť do konca roku na zamedzenie kolapsu v zdravotníctve. Opäť apelujem na poslancov koalície, aby sa spamätali a uvedomili si, kto zastáva post ministra, čo vystrája, kam dotiahol rezort.

Vážené dámy, vážení páni, tu ide o životy možno i vašich blízkych a neviem, či sa chcete na to nečinne prizerať.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem za vystúpenie pánovi poslancovi Zelníkovi.

S faktickými poznámkami na jeho vystúpenie sa hlásia dvaja páni poslanci: pán poslanec Kováč, pán poslanec Húska. Končím možnosť uplatnenia faktických poznámok k jeho vystúpeniu.

Ako prvý - pán poslanec Kováč.

Poslanec R. Kováč:

Vážený pán poslanec Zelník,

ste neuveriteľný majster demagógie a toto, čo ste tu predviedli s celou plejádou lží a klamstiev, je nebezpečný prejav. (Ruch v sále.) Ja dokážem tie klamstvá, ja ich dokážem, vážení páni, takže sa nemusíte rozčuľovať. Je to nebezpečné, pretože to zasahuje do vedomia občanov a pacientov. A klamať v oblasti zdravotníctva nie je dobré.

Po prvé, chcem vám povedať, že nie je pravdou, ja sa dotknem len vecí, ktoré sa týkajú kardiocentra a kontrol. Pán poslanec, vy ste žiadali o prieskum jedného kardiocentra v Banskej Bystrici a žiadali ste o prieskum dvoch úmrtí. K týmto dvom úmrtiam sa vyjadrila odborná komisia a jasne vám povedala, kedy tie úmrtia nastali. A problém kardiocentier ako taký, ako celok, pretože - ako viete, alebo mali by ste vedieť - existujú tri kardiocentrá, bude výbor prerokúvať na osobitnom zasadaní a na to prijal uznesenie. Teda nie je pravdou, že sme sa nezaoberali problémom kardiocentier, ani ste nežiadali, aby sme tam išli robiť prieskum.

Po druhé, klamali ste, keď ste tvrdili, že ste boli obvinený z priamej zákazky. Nie, my sme len povedali, že 200 mil. na túto výstavbu ste zadali vy. Chcem potvrdiť, že to, čo ste tu hovorili o oddelení nukleárnej medicíny, svedčí o tom, o ich prístrojovej technike, že ste nikdy nevideli oddelenie nukleárnej medicíny, a odporúčam vám, aby ste sa tam šli pozrieť.

A nakoniec jednu poznámku, lebo čas mi viac nedovolí. Vážený pán bývalý štátny tajomník, mali by ste vedieť, že zastaviť kontrolu, ktorú vykonáva Najvyšší kontrolný úrad, môže len Najvyšší kontrolný úrad, a nie minister zdravotníctva. Takúto hlúposť...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďalej pán poslanec Húska.

Prosím vás, vypnite mobily v sále.

Poslanec A. M. Húska:

Chcel by som povedať, že všetky informácie, ktoré dostávame a ktoré sústavne aj v provládnych časopisoch sú uvádzané, ukazujú, že zdravotníctvo naozaj rapídne klesá ku dnu. Svojím spôsobom ste vyhlásili pre fascinujúci výrok o svojom vlastnom ministerskom kresle, keď ste povedali, že vaša ministerská funkcia je vlastne kríženec latríny a elektrického kresla. Keď sa dívam na vaše opatrenia, ktoré v zásadných otázkach úplne pominuli, skutočnosť, že pre krízu treba "krízis" manažment, tak musím uznať, že sa skutočne dívate z tohto pohľadu dvojkresla. Zrejme sa len nádejate, že prúd do toho elektrického ešte nevojde a že v kresle bude možné sústavne robiť malé a veľké potreby.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Aibeková za klub HZDS.

Nech sa páči.

Poslankyňa M. Aibeková:

Vážený pán predsedajúci,

vážení pán minister,

vážené dámy,

vážení páni,

materiál, ktorý prerokúvame, sa volá Správa o aktuálnej situácii v poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Ako spomenul aj v úvodnom slove pán minister, bohužiaľ, tento parlament nenašiel dostatok vôle a nepodporil v júni tohto roku môj návrh, aby sa táto správa prerokovala prednostne. Dnes je koniec augusta, čiže táto správa sa už nemôže volať "o aktuálnej situácii". Niektoré nové skutočnosti povedal pán minister, ale napriek tomu budem mať na neho niekoľko otázok, pretože naozaj aktuálna situácia je dnes už iná, ako bola pred dvomi mesiacmi.

Nepochybujem o tom, že každý z vás ako poslanec sleduje médiá, a aj keď sa nevenujete problematike zdravotníctva, nepracujete v oblasti zdravotníctva, dozvedáte sa aj z vám naklonených médií, ako sa zhoršuje jeho stav. Už v júli, 6. júla išli lekárnici do štrajku. Ja som nikdy nebola za štrajkové pohotovosti, aj v minulom volebnom období, keď som bola koaličná poslankyňa som hovorila, toto nie je cesta riešenia problémov v zdravotníctve. Ale vieme, aká je situácia, ak máte v rodine pacientov alebo sami ste si museli ísť vybrať nejaké lieky, že jednoducho musíte obchádzať často niekoľko lekární, dokonca cestovať z mesta do mesta, aby ste dostali nevyhnutné lieky, ktoré vám predpísal lekár. Veľmi ma preto prekvapilo, keďže minulý rok, keď bol tiež štrajk lekárnikov, tak pán minister ako opozičný poslanec vystúpil na ich podporu, a teraz s veľkým počudovaním počúvam STV, že sa vyjadril na adresu lekárnikov, že rýchlejšie hovoria, ako myslia. Myslím si, že nie je to seriózny prístup.

Ja vás neobviňujem, pán minister, že túto situáciu ste spôsobili vy, ja nie som taká neobjektívna, ako ste, bohužiaľ, niekedy boli v minulom období vy. Poviem to tak, ako to je, že problémy boli aj v minulom roku, ale prešlo 10 mesiacov a problém sa nevyriešil, ani sa nezačalo na ňom pracovať tak, aby sa tieto problémy neobjavovali naďalej. Takže to je jeden moment, ktorý mi v tejto správe chýba. Je to spôsobené aj tým časovým posunom, keďže vo vláde bola prijatá v júni, ale myslím si, že mal byť väčší priestor v správe venovaný práve tejto situácii v liekoch. Ono sa tam o nej hovorí, ale nedostatočne, a nie sú tam jasné východiská, ako túto situáciu riešiť, pretože krízová kategorizácia, tak ako to už spomenul pán poslanec Zelník, nebola riešením, situáciu ešte zhoršila.

Čo mi ďalej chýba v tomto materiáli a to je už spôsobené jeho oneskoreným prerokovaním, to je stanovisko ministerstva zdravotníctva na zvýšenie dovoznej prirážky, ktorá sa síce našťastie netýka dovozu liekov, to sa vám naozaj podarilo oddialiť, aby sa dovozná prirážka netýkala zahraničných liekov, ale, bohužiaľ, postihuje slovenských farmaceutických výrobcov, pretože väčšina prípravkov na výrobu liekov je dovážaná. Už aj taký základný liek, ako je acylpyrín, potrebuje veľa zložiek z dovozu. A tým, že sa nevyňali tieto z dovoznej prirážky, tak sa predražujú slovenské lieky. Firmy, ktoré mali veľmi dobré výsledky v ostatných 5 - 6 rokoch, dnes melú z posledných rezerv, ktoré majú, a môže dôjsť k tomu, že vlastne budú slovenské farmaceutické výrobky vytesnené z trhu preto, že nebudú môcť konkurovať.

Ja viem, že ste vy, pán minister, podnikli v tomto kroky, to by som bola nespravodlivá, ale, bohužiaľ, ministerstvo financií sa veľmi macošsky správa k tejto problematike. Od prvého júla sa nám zvýšilo DPH, takisto ste nemohli zaujať stanovisko, ale preto ho žiadam teraz, pretože po zvýšení DPH sa cena liekov v priemere zvýšila od 1. júla o 3,1 %. V dôsledku tohto kroku bolo preradených 819 prípravkov z kategórie plne hradených zdravotnými poisťovňami do kategórie čiastočne hradených. Ako sa to prejavilo? Zase budú musieť pacienti doplácať viac na lieky, počúvate to z médií, kto číta Zdravotnícke noviny alebo ďalšiu tlač, tak si tam prečíta názor nielen pacientov, ale aj odborníkov, ktorí v tejto oblasti pracujú. Bohužiaľ, čo ma najviac mrzí, že po tomto kroku doplácajú si na lieky aj onkologickí pacienti.

(Reakcia z pléna.)

Môžete zareagovať, ja to mám z tlače, môžete ma opraviť. Pokiaľ ja viem, doplácajú, doplácajú si pacienti s kardiovaskulárnym, neurologickým ochorením, rovnako ako dospelí diabetici. Ja viem, že detskí diabetici boli vyňatí, ale dospelí diabetici si doplácajú nie na lieky, ale na ďalšie pomôcky, ktoré potrebujú ku kontrole svojho stavu. Kým zdravotné poisťovne dávali mesačne na lieky okolo miliardy slovenských korún, po zvýšení DPH to bude o 31 miliónov korún mesačne viac. Samozrejme, že deficit na lieky sa takto naďalej prehĺbi. Túto situáciu nezlepší ani pôžička vlády vo výške 1,9 mld., o ktorej hovoril pán minister, odsúhlasenej na 47. schôdzi vlády.

Samozrejme, že som rada, že tieto peniaze vláda uvoľnila na riešenie finančných problémov v zdravotníctve. Možno pomohla aj vaša výzva na modlenie, pán minister, možnože iné kroky, to už viete vy a asi nás budete o nich informovať, reálne však ide iba o odsunutie finančného krachu zdravotníctva o niekoľko mesiacov. Ide totiž o pôžičku, ktorá sa bude musieť splácať, a ak sa nepodarí odpustiť splácanie tejto pôžičky, zdravotníctvu to pomôže iba načas.

Sám pán minister v rozhovore pre Pravdu, ktorý bol uverejnený včera, teda 25. augusta, priznal, že efekt pôžičky bude podľa všetkého oveľa nižší, ako sa očakávalo. Nakoniec ste to spomenuli aj vo vašom úvodnom slove. Priznáva, že značná časť pôžičky sa použije na vyrovnanie starých dlhov a na bežný nákup liekov ostane len málo. Citujem z vášho včerajšieho rozhovoru. V materiáli, ktorým sa zaoberáme, na strane 2 minister priznáva, že "slovenské zdravotníctvo prekonáva od novembra 1989 najväčšiu ekonomickú krízu, ktorá v niektorých prípadoch vedie k zhoršovaniu kvality a dostupnosti zdravotnej starostlivosti so sprievodnými negatívnymi javmi v etike a morálke". To je odcitované z materiálu. S týmto vyjadrením plne súhlasím a dodávam, že tieto negatívne javy nie sú len v etike a morálke, ale že sa prejavujú naozaj na zdraví obyvateľov. Mnohé prípady uvádzal už pán poslanec Zelník.

Vy nesiete, pán minister, zodpovednosť za tento rezort. A aj keď všetko v zdravotníctve nemôžete riešiť sám, správne ste v jednom rozhovore povedali, že rezort môže zodpovedať asi za 20 % zlepšenia alebo zhoršenia stavu v zdravotníctve, je to povinnosťou vlády, a vy ste jej členom, aby rýchlo a efektívne tento stav riešila. Realita je však taká, že v roku 1999 došlo k poklesu výdavkov na zdravotníctvo, z percenta HDP pod 6 %. Hovorí o tom graf 1. Takže pozrite si, ako postupne stúpalo, potom síce mierne klesalo percento, ale tento rok ide prvýkrát od roku 1993 pod 6 %, bude to iba necelých 5,6 % z HDP reálnych financií, ktoré pôjdu do zdravotníctva. Pôžička do toho, samozrejme, ešte nebola zahrnutá, ale hovorím, tá má dvojaký efekt. Teraz pomôže, ale vytvorí ďalšie bremeno pre zdravotníctvo. Takže naozaj si myslím, si, že všetci poslanci by vám mali v tomto pomôcť, aj koaliční, my sa pripojíme, aby sa táto pôžička nemusela vracať, alebo aby aspoň bola bezúročná, pretože inak to zdravotníctvo znovu zaťaží.

Finančné výdavky zo štátneho rozpočtu na zdravotníctvo sa v roku 1999 v porovnaní s rokom 1998 zvýšili iba o 500 mil. korún. Pamätáte si to, pri rozpočte sme na upozorňovali, že to nepokryje potrebu zdravotníctva. Navyše sa nám postupne objavili tie negatívne dosahy v podobe zvýšenia DPH, dovoznej prirážky, prejavilo sa v zdravotníctve zvýšenie cien energií a ďalšie negatívne dosahy balíčkov ekonomických opatrení. Nedostatok financií sa prejavuje okrem nedostatku liekov aj ďalšími až katastrofálnymi dosahmi, ako je napríklad odďaľovanie operácií, dnes už aj takých, ktoré nie sú natoľko finančne náročné, napríklad operácia očného zákalu, kde pacient musí čakať rok, dva. Za ten čas sa jeho zrak môže natoľko zhoršiť, že môže dôjsť k oslepnutiu.

Pri pomenúvaní problémov, ktoré sa podpísali na prehlbovaní nepriaznivého vývoja, uvádza ministerstvo aj rozširovanie siete poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, preto ma mrzí, pán minister, že po 10 mesiacoch vášho vedenia rezortu nebola vypracovaná nová sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Ja viem, že sa na nej pracuje, ale ešte stále nebola prerokovaná vo vláde, lebo ešte nenadobudla účinnosť. Tak vás aj k tomuto poprosím o odpoveď, kedy táto sieť bude mať definitívnu podobu, pretože súhlasím s vami, že ju treba zúžiť, že došlo k jej prílišnému rozšíreniu a na to peniaze nemáme.

Ak ste dokázali, pán minister, vymeniť od svojho nástupu do 15. júla, keď sme dostali vo výbore vyžiadaný materiál o personálnych zmenách, 89 riaditeľov zdravotníckych zariadení, teraz počujem, že ich je už viac. A pozor, boli tu aj takéto pozoruhodné rekordy, jeden riaditeľ bol vymenený do 5 dní. Pán minister, taká zložitá situácia v rezorte a vy ste prvý krok, aký ste urobili, začali ste vymieňať riaditeľa. Pozoruhodné je, že tento do 5 dní odvolaný riaditeľ bol riaditeľ nitrianskej nemocnice, vyhral potom konkurz do ďalšej nemocnice, takže si myslím, že nešlo o skorumpovaného, neschopného riaditeľa, ktorý tak zadlžil nemocnicu a tak zle pracoval, že do 5 dní od nástupu pána ministra musel byť vymenený. Ďalší boli vymenení do 8 dní, potom ďalší do 2 - 3 týždňov. Ja si myslím, že tento čas sa dal, pán minister, využiť na riešenie akútnych problémov, za čo však nepokladám vyhlásenie krízového stavu, ktorý problémy nevyriešil a v mnohých prípadoch, naopak, prehĺbil problémy.

Vy ste priznali, že sa podarilo znížiť dlhy a priznali ste čestne, že to bolo použitím reštriktívnych opatrení. To nie je dobré riešenie a návrhy, ktorú tu aj máte, ktorých sa dotknem, ktoré by sa mali dotknúť predovšetkým pacienta, nepovažujem za súčasnej ekonomickej situácie za dobré. Vlastne vytvoríme znovu stav, že aj na zdravie budú mať peniaze iba bohatí a chudobní budú musieť mrieť, pretože jednoducho si nebudú môcť doplatiť.

Pán minister, v materiáli kritizujete viaceré legislatívne normy prijaté v ostatných rokoch, ale sám ako minister postupujete v tomto smere nedostatočne rýchlo a viaceré kritizované legislatívne normy ste dodnes nenavrhli zmeniť. Napríklad dotknem sa zákona číslo 277/1994 Z. z , je to zákon o zdravotnej starostlivosti a jeho posledná novela bola prijatá v júni minulého roku. Vtedy ste aj s pánom poslancom Romanom Kováčom ako opoziční poslanci chceli dať tento návrh zákona na Ústavný súd, ste s ním nesúhlasili, podrobili ste ho tvrdej kritike a označovali ste ho ako protiústavnú normu. A, ajhľa, prešlo 10 mesiacov a nemáme tu ešte túto novelu. Čiže taká zlá novela, a za 10 mesiacov nebola predložená do parlamentu, nebola dodnes novelizovaná. Pokiaľ viem, ani septembrová schôdza sa touto právnou normou nebude zaoberať. Tak ako je to, pán minister, je tento zákon taký strašne zlý? Je protiústavný? Alebo to boli vtedy iba také predvolebné opozičné triky?

Ďalší kritizovaný zákon, a to je už spomínaná deväťdesiatosmička z roku 1999, to je zákon o Liečebnom poriadku, bola síce už novelizovaná, spracovaná ministerstvom, predložená v poslaneckom prevedení, ale ako viete, nie veľmi šťastne, na čo upozornil správne nielen pán poslanec Zelník, ale stačí si prečítať každé číslo Zdravotníckych novín a vieme, aká bola nespokojnosť aj lekárov, aj pacientov a dodnes je nespokojnosť s touto novelou. Vtedy ste tiež, pán minister, popri tých svojich známych nešťastných výrokoch nešťastne zareagovali na svojich kolegov lekárov, že chyba nie je v zákone, ale chyba je v lekároch, že ho zle používajú. Myslím si, že to nebolo seriózne vyjadrenie.

Mne ste vtedy sľúbili vo výbore, keď som kritizovala tento návrh, nakoniec bolo aj veľmi nevhodné, že tu v parlamente bolo pánom poslancom Mikolášikom prednesených dodatočne 20 návrhov, tu v pléne, takže aj to svedčalo o tom, že tá novela bola šitá horúcou ihlou. Nebolo to práve najlepšie riešenie. Vtedy ste mi sľúbili, že túto novelu predložíte už v apríli, že táto je naozaj iba krízová kategorizácia a že keď prejde rozpočtové provizórium, že potom bude nová novela. Tak som nakoniec uznala dôvody, že ak to bude v apríli, že na tie štyri-päť mesiacov dobre. No ale máme tu august, koniec augusta, a novela sa síce pripravuje, znovu sa veľa o nej hovorí na stránkach odbornej tlače, aj na stránkach dennej tlače, v médiách a počujeme už dnes veľkú kritiku na túto kategorizáciu.

Asociácia distribútorov liekov a farmaceutických výrobcov poukázala na to, že ak by bola tá novela prijatá v takom stave, ako je zatiaľ rozpracovaná - nehovorím a dúfam, že taká nebude, ale tak, ako je rozpracovaná -, tak sa natoľko zúži kategória plne hradených liekov, že skutočne dôjde k tej situácii, ako som spomenula, že chudobný pacient si nebude môcť kúpiť ani základný liek a zrejme potom nastúpi už aj tak sa rozmáhajúca vlna alternatívnych liečiteľov a rôznych neserióznych tzv. odborníkov, ktorých budú navštevovať, pretože možno to pre nich vyjde lacnejšie.

Zaujíma vás, pán minister, že ak by prešla taká navrhovaná novela deväťdesiatosmičky, o akej sa dnes rokuje, kde vezme pacient-občan postihnutý ekonomickým balíčkom peniaze na tieto vaše návrhy? Ale dúfam, že dôjde ešte k zmene a že sú to naozaj iba návrhy.

Prečo chorého, ktorý je traumatizovaný svojou chorobou, chcete stresovať ešte strachom o to, že si nebude môcť zohnať peniaze na operáciu a na lieky? Na strane 3 a 4 sú pomenované viaceré príčiny nepriaznivého stavu vo financovaní zdravotnej starostlivosti, žiaľ, ani na odstránení týchto príčin sa nezačalo pracovať s potrebnou razanciou. Ja nehovorím, že ste nezačali, ale v takejto situácii, o akej vy sám v materiáli hovoríte, tá razancia bola veľmi mierna a nezodpovedá tomu stavu.

Napríklad na zmenu nevhodného systému financovania a na dosiahnutie viaczdrojového financovania vláda nepredložila do dnešného dňa ani prvé návrhy. Na zmenu nedostatočnej liekovej politiky a zníženie nákladov na lieky, najmä v ambulantnej sfére, boli doterajšie kroky málo účinné. A ak si bude musieť pacient naďalej nosiť lieky do nemocnice, ani nie je šanca na naplnenie tohto kroku, pretože nemocnice síce dajú menej za lieky, ale bude im ho musieť predpísať ambulantný lekár a vlastne dôjde len k presunu z jednej oblasti do druhej. Nerieši sa, neriešil sa ani presun, o ktorom sa hovorí, o ktorom hovoríte správne, že sa musí riešiť presun zdravotnej starostlivosti z lôžkových zariadení do ambulantnej alebo domácej ošetrovateľskej starostlivosti. To je správny krok, ale dodnes neboli naň urobené dostatočne razantné kroky.

Ani systémové zmeny na stabilizovanie financovania zdravotnej starostlivosti, uvedené na strane 5, s ktorými sa dá s výhradou zúženia rozsahu plne hradenej základnej zdravotnej starostlivosti súhlasiť, ste, žiaľ, zatiaľ neurobili ani prvé kroky. Dodnes nie je zriadený ani centrálny register poistencov pri Ministerstve zdravotníctva Slovenskej republiky. A to je krok, ktorý naozaj je veľmi potrebný. Som veľmi zvedavá, či bude pri prerokúvaní štátneho rozpočtu na rok 2000 zrealizované vami navrhované zvýšenie odvodu za poistencov štátu a ako sa vám podarí zabezpečiť vzostup súkromných a verejných zdrojov, keďže výber poistného klesá. A povedzme si úprimne, že nemôže tento stav zlepšiť ani prijatie nových paragrafov v Trestnom zákone, ktoré kvalifikujú neplatenie poistného ako trestný čin. Sám ste uvádzali správne, že výpadok výberu na poistnom je viac ako miliarda korún. To je veľká suma a tento stav sa bude musieť zlepšiť. Ale ako sa zlepší, keď máme viac ako päťsto, takmer 511 tisíc nezamestnaných, keď je nezamestnanosť na úrovni 18,3 %? A včera priznal pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny, že sa očakáva vo februári budúceho roku na úrovni 21 %. Ako potom sa môže zvýšiť výber? To je nereálne!

Vy viete sám, že ja som tiež schvaľovala a schvaľujem ten krok, aby bol trestne stíhaný ten, kto neplatí zákonom stanovený odvod poistného. Ale vieme, že sa iba roztočí špirála súdnych sporov a konaní, ktoré môžu trvať mesiace a roky, ale zdravotníctvu to nepomôže.

Sám ste vo svojom vystúpení hovorili o trojitom systéme financovania jednotlivých zložiek zdravotnej starostlivosti, ktorý považujem za nejednotný a nespravodlivý. Kým primárna ambulantná zdravotná starostlivosť je financovaná od 1. 1. toho roku s úpravou od 1. 5. tzv. kapitáciou cenovým opatrením ministerstva financií a na túto oblasť je vymedzených 2,7 mld. korún, čo predstavuje 13,3 % z celkových výdavkov na zdravotníctvo, potrebných by bolo však 2,9 mld. korún. Na stomatologické ošetrenie sú disponibilné zdroje vo výške 1,9 mld. korún. Potreba je vo výške 2,9 mld. Ministerstvo zdravotníctva preto chce navrhnúť v novele Liečebného poriadku zapojenie väčšej spoluúčasti občanov. Nuž neviem, ako s týmto budú súhlasiť - dúfam, že nebudú - páni poslanci z SDĽ a zo SOP, ktorí mali veľké plagáty o tom, ako budú riešiť situáciu v zdravotníctve, keď chcete, aby si pacient doplácal na starostlivosť. To zase budeme národom bezzubých ľudí? Pretože pacient, keď bude potrebovať zaplatiť nájomné, zaplatiť stravu, poplatky a tak ďalej, tak si povie, že radšej nech je bez jedného alebo bez dvoch zubov, ale k zubárovi nepôjde.

Čiže dôjde k opačnému efektu, že zubné ambulancie sa budú musieť zatvárať, pretože bude tam nedostatok pacientov, jednoducho nebudú chodiť.

Ja som za spoluúčasť až vtedy, keď sa ekonomická situácia stabilizuje a keď sa zlepší. Prosím, vtedy budem súhlasiť s týmto krokom, aby sa postupne po verejnej diskusii tento krok naštartoval, ale nie v súčasnej situácii. To nie je riešenie. Nie je to riešenie pre tých spomínaných nezamestnaných, ale uvedomme si, že máme v tomto štáte okolo jedného milióna poberateľov rôznych sociálnych dávok a dôchodkov. To sú invalidi, siroty a tak ďalej. Keď si pozriete sumu priemerného invalidného dôchodku, nuž takýto pacient nebude mať ani na priplatenie, ani na doplatenie nejakej starostlivosti u stomatológa.

V materiáli na strane 7 uvádzate, že zabezpečenie LSPP nevykazuje závažnejšie problémy, ale v ďalšej vete píšete, že je diskutabilné organizačné zabezpečenie LSPP v niektorých regiónoch. Ja súhlasím s touto vašou druhou časťou, pokiaľ mám informácie, tak v mnohých regiónoch naozaj sú problémy so zabezpečením LSPP, pričom je potrebné v legislatíve vyriešiť aj problém so zneužívaním LSPP, o čo sme sa už niekoľkokrát pokúšali, a ja dúfam, že sa nám to spolu podarí.

Výkony špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti sú hodnotené bodmi, ale v limitovanom počte objednávaných výkonov, takže lekári za mnohé realizované výkony nedostanú zaplatené, hoci oni za energie, materiál, pôžičky a tak ďalej platiť musia. Na túto časť sa vynakladá v priemere 5 % celkových výdavkoch, na zdravotnú starostlivosť na rok 1999 by to malo byť 1,8 mld., pričom potrebných by bolo 2,3 mld. korún. Na ústavnú zdravotnú starostlivosť sa vynakladá v priemere 47,5 % z celkových výdavkov na zdravotnú starostlivosť, čo predstavuje sumu cca 19 mld. korún na rok 1999, potrebných by však bolo 25 mld. korún. Už ste v úvodnom slove hovorili, že sa táto suma zvýši časťou použitia pôžičky. Od 1. 5. 1999 sa úhrada za starostlivosť vykonáva prostredníctvom tzv. prospektívneho rozpočtu, a to na základe určenia cenovým opatrením ministerstva financií.

Z uvedených čísiel vyplýva, že kým relatívne spokojní sú so súčasným spôsobom financovania ambulantní lekári primárnej starostlivosti, tým sa naozaj finančná situácia týmto zlepšila, to musím priznať, veľké problémy majú manažmenty a zdravotnícki pracovníci pracujúci v ústavnej zdravotnej starostlivosti. No a tu na tento stav najviac doplácajú oni, ktorým boli krátené príplatky. V mnohých nemocniciach nedostávajú príplatky, ale čo je, myslím si, pre nás najzávažnejšie, doplácajú pacienti, ktorí si musia vynakladať čoraz viac finančných prostriedkov na lieky, na zdravotnícky materiál a pomôcky, ale - čo už som spomenula - musia čakať na operácie, a to som dúfala, že k tomuto stavu u nás nikdy nedôjde. Bohužiaľ, naozaj sa termíny operácií predlžujú.

Čo je s transplantačným programom, pán minister? Nikde sa o tomto programe nehovorí. Vy ste, bohužiaľ, neboli prítomný, keď sa prerokúvalo programové vyhlásenie vlády, keď som sa na túto otázku pýtala, takže veľmi rada by som vedela, či sa bude realizovať dobre začatý program transplantácie v niektorých oblastiach, alebo bude musieť byť úplne pozastavený alebo zúžený pre nedostatok finančných prostriedkov.

O liekoch som už hovorila, nakoniec tejto problematike sa venujete aj v materiáli. V závere na strane 15, s niektorými krokmi, ktoré sú navrhované na riešenie súčasnej nepriaznivej situácie vo financovaní zdravotnej starostlivosti, možno súhlasiť, nie však už so spomínaným znížením rozsahu zdravotnej starostlivosti hradenej zo základného zdravotného poistenia a s priplácaním občanov na zdravotnícke výkony súvisiace priamo s ochranou života a zdravia. Ono niektoré výkony, kto túto oblasť študuje, vie, že sa aj dnes hradia. To sú také, ktoré sú tzv. doplnkové alebo majú estetický charakter, ale nie tie, ktoré by mali slúžiť na zlepšenie zdravia, dokonca záchranu života.

Odcitujem váš záver, pán minister, z tej strany 15: "Aktuálna situácia v poskytovaní zdravotnej starostlivosti je poznačená predovšetkým chýbaním cca 20 % finančných zdrojov oproti reálnej potrebe." Možno súhlasiť. "Vychádzajúc z tejto mimoriadne ťaživej situácie pre rezort zdravotníctva ministerstvo zdravotníctva má pripravené konkrétne kroky, ktoré môžu stabilizovať situáciu." Nuž, zatiaľ sa neprejavili veľmi a tak razantne, ako by to bolo potrebné. Nehovorím, že ste neurobili nič, ale urobili ste menej, ako bolo možné za týchto 10 mesiacov realizovať. Mali ste sa viac venovať tejto problematike, a nie politickým revanšom voči bývalým riaditeľom nemocníc. "Realizácia týchto krokov sa však spája so zvyšovaním verejných zdrojov pri financovaní zdravotnej starostlivosti." S týmto absolútne súhlasím a vy sami ste priznali, že som sa o to snažila aj v predchádzajúcich štyroch rokoch.

S čím nemôžem súhlasiť - a o tom som už hovorila -, to je to nevyhnutné preplácanie občanom za niektoré zdravotnícke výkony. S redukciou a reštrukturalizáciou siete zdravotníckych zariadení s potrebou znižovať v odôvodnených prípadoch počet zdravotníckych pracovníkov. Nuž, ako to prijmú lekári, ktorí najskôr študujú štyri roky, potom ďalšie a ďalšie roky sa venujú atestáciám, pardon, šesť rokov, prerieknutie, prepáčte. Neviem teda, ako sa to bude riešiť, keď v mnohých prípadoch viete, že je napríklad nedostatok zdravotných sestier a lekárov, aj keď vylúčime tých, že naozaj niektorí nadsluhujú roky a roky, je to 10 - 20 rokov, tak toto sa bude veľmi ťažko riešiť. Vy síce navrhujete rekvalifikáciu pre potreby sociálnych zariadení na starostlivosť o dlhodobo chorých, zdravotno-sociálnych lôžok atď. S týmto možno súhlasiť, že v opodstatnených prípadoch sa to dá urobiť, ale treba to urobiť a informovať aj verejnosť, aj odbornú, aj pacientskú časť.

A teraz, prosím, v závere pán minister hovorí: "Na tieto zmeny potrebuje vedenie rezortu zdravotníctva politickú podporu vlády a parlamentu, rovnako ako profesijných a stavovských organizácií, zdravotníkov a občianskych združení." Aj s týmto súhlasím, pretože zdravotníctvo samo a sám rezort nemôže tieto problémy riešiť. Ale, vážení páni, vážené dámy, aká je realita? Nepodporili ste nikdy návrhy opozičných poslancov, aby sa tomuto materiálu venovala prednostne pozornosť. Česť výnimkám, boli aj takí. Nikdy ste ma nepodporili v tom, aby sa materiál prerokoval v parlamente už pred pár mesiacmi, ktorý sa týkal vyhodnotenia krízového režimu. Do dnešného dňa tento krízový režim nebol objektívne vyhodnotený. Ani v tomto materiáli sa o tomto nehovorí. Čo priniesol? Dobré alebo zlé? Nikdy ste nás nepodporili v našich návrhoch, ktorými sme vám chceli prispieť na riešenie problematiky.

Napríklad aj keď bol prerokúvaný zákon o sociálnej pomoci, keď som žiadala, aby pre tých zdravotne ťažko postihnutých občanov, ktorí si platia na diétu, na pomôcky a tak ďalej, česť výnimkám, ale zase väčšina koaličných poslancov nepodporila ani tieto návrhy, ktoré by si vyžadovali minimum finančných prostriedkov. A vy viete, pán minister, že tento krok by pomohol aj vám. Pretože ak sa pacient kvalitne stravuje, ak má primerané pomôcky, tak je väčšia nádej na zlepšenie jeho zdravotného stavu a o to menej by to stálo zdravotníctvo.

A aká je situácia v médiách? O naše názory nemá záujem ani verejnoprávny rozhlas, ani verejnoprávna televízia, takže asi ťažko potom bude môcť byť konsenz a nejaká pomoc, keď vám ju ponúkame a vy ju odmietate. A verejnoprávne médiá nás jednoducho ignorujú. Keď bolo minulé volebné obdobie, keď som bola spravodajkyňou týchto zákonov, vždy verejnoprávne inštitúcie oslovili aj pána poslanca Kováča alebo pána poslanca Šagáta. Dnes sa tvária, že neexistujeme. A keď aj nahrajú nejaký rozhovor, tak jednoducho cenzúra vedenia STV nepripustí, aby tieto názory odzneli. Som preto rada, že som mohla vystúpiť a že aspoň časť občanov si tieto názory vypočuje.

Ďakujem vám pekne. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR I. Presperín:

S faktickými poznámkami sa hlásia štyria páni poslanci. Ako posledná pani poslankyňa Belohorská. Končím možnosť uplatnenia faktických poznámok.

Ako prvý - pán poslanec Cuper.

Poslanec J. Cuper:

Vážený pán minister,

pani poslankyňa Aibeková hovorila o tom, že začiatok vašej vlády, ktorým ste začali v zdravotníctve svoje nie celkom šťastné vládnutie, pretože ste začali vládnuť "štatáriom". "Štatárium" je výnimočný prostriedok vládnutia, ktorý sa vyhlasuje v prípade ohrozenia alebo napadnutia štátu. Mňa by zaujímalo, kto najviac ohrozoval tú pozíciu v rezorte, lebo z vašej zdravotníckej politiky to po deviatich mesiacoch vyznieva tak, že tými, proti komu ste vlastne vyhlásili štatárium, sú vlastne občania Slovenskej republiky odkázaní na zdravotnú starostlivosť, pretože celé vaše transformačné úsilie smeruje k tomu, aby ste celú zodpovednosť, finančnú aj ekonomickú, za vaše vládne kroky preniesli na občanov. Tie systémové kroky, ktoré ste tu neustále sľubovali počas vlády Vladimíra Mečiara štyri roky v tomto parlamente, a nebolo ich málo, vaše vystúpenia boli dlhé a časté, teraz akosi sa nezhmotnili do nejakého konkrétneho transformačného programu v zdravotníctve. Pretože podporujete iba naďalej dovozcov liekov, podporujete prezamestnanosť v zdravotníctve, podporujete v zdravotníctve to, čo súvisí so samotnou lekárskou komorou a pracovníkmi zdravotníckych zariadení, pretože tých sa obávate, aby ste si ich neznepriatelili, pretože oni vylomili krk vašim predchodcom v rezorte. Vaše štatárium má vlastne udržať na uzde poslušnosti občanov, lebo štatáriálna vláda je vládou o poslušnosti občanov voči vládnej moci.

Takže sa vás pýtam, keďže ste štatárium vyhlásili bez súhlasu parlamentu, kedy ho mienite zrušiť alebo požiadať parlament, aby ho zrušil.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Zelník.

Poslanec Š. Zelník:

Ďakujem za slovo.

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

vážené kolegyne, kolegovia,

súhlasím s pani poslankyňou Aibekovou, keď hovorila o tom, že pôžička nič nevyrieši v systéme financovania zdravotníctva. Pred voľbami sa opakovane hovorilo, najmä terajší pán minister, že ako záchrannú vestu treba dať zdravotníctvu pôžičku. Treba si uvedomiť, a opakovane som to vysvetľoval, že zdravotníctvo alebo poisťovne nie sú výrobný podnik, ktoré by vedeli túto pôžičku zhodnotiť, tie len pôžičku zoberú, rozdajú príslušným zdravotníckym zariadeniam financie, ale potom ich budú musieť splácať. A o to menej peňazí bude v ďalších rokoch, o akú sumu sa táto pôžička dostane v tomto alebo v inom roku. Myslím si, že hovoriť o tom, že je to úspech, keď sme znížili náklady na zdravotnú starostlivosť za cenu neodoperovaných odložených pacientov, keby to povedal ekonóm len z ekonomického pohľadu, možno by som to aj chápal, ale keď to hovorí niekto so vzdelaním lekára, tak sa tomu veľmi čudujem. Je to nie úspech, pán minister, že ste dokázali ušetriť nejaké peniaze za cenu toho, že stovky pacientov nebudú môcť byť odoperované. A čo sa týka očných operácií, buď oslepnú, čo sa týka kardiochirurgických pacientov, jednoducho sú odsúdení na smrť.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pani poslankyňa Podhradská.

Poslankyňa M. Podhradská:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Pani poslankyňa Aibeková vo svojom vystúpení vyčítala pánovi ministrovi nedostatok razancie. Ja si myslím, že s o čo menšou razanciou pán minister riešil problémy v zdravotníctve, s o to väčšou razanciou sa pustil do personálnych čistiek. Napokon tieto personálne čistky sa nerobia len v jeho rezorte, ale aj v iných rezortoch, nevynímajúc kultúru, kde do funkcií nastupujú tzv. politickí priatelia. A terajší šéfovia rezortov sa pritom, keď odvolávajú z funkcií tých nepohodlných, ani netaja tým, že tí ich politickí priatelia majú väčší "nárok" na funkciu.

Ale vrátim sa k správe a pánovi ministrovi. Pán minister, pre vás je typické, že od nástupu do funkcie riešite situáciu asi tak, že najprv urobíte veľký krik a potom nastupujú ťahy a triky. Smutné je, že vás istým spôsobom v tomto vašom pôsobení podporujú aj poslanci lekári, teda lekári, ktorí sedia v poslaneckých kreslách. A nedá mi, aby som sa neobrátila na pána poslanca Kováča. Myslím si, že je naozaj neetické, keď poslanec lekár použije argument, o ktorom vie, že je zavádzajúci, keď osočil pána Zelníka, že sa nerozumie veci a že pán minister nemohol dať príkaz na skončenie kontroly Najvyššieho kontrolného úradu poisťovni. Pán Kováč vie veľmi dobre, že pán minister to urobil rafinovanejším spôsobom. Jednoducho zrušil štátny dozor, bez ktorého Najvyšší kontrolný úrad kontrolu vykonávať nemohol a Najvyšší kontrolný úrad teda musel z poisťovne jednoducho "vycválať". Takže urobil to inak, nie priamo, urobil to rafinovane a prefíkane, nie priamo. Pán poslanec Kováč o tom vie a osočuje...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pani poslankyňa Belohorská.

Poslankyňa I. Belohorská:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Nebudem sa vyjadrovať k mnohým veciam, ktoré uviedla pani poslankyňa Aibeková, lebo možno ich niektorými príkladmi alebo svojím vystúpením rozšírim alebo doplním. Chcela by som dať len jednu jedinú odpoveď na jej otázku, ktorú v závere uviedla ohľadom vyhodnotenia krízového stavu. Myslím si, že toto sa nebude dať nikdy urobiť. Ten krízový stav si totiž odniesli pacienti. To si neodniesol nikto iný, lebo mzdy a výplaty v rezorte boli vyplatené. Elektrina, telefóny, proste všetko fungovalo, vykurovanie fungovalo. Že sú niekde nezaplatené faktúry, to je druhá vec, to vôbec neovplyvnilo krízový stav, ktorý len zhoršil pozíciu pacientov. Krízový stav bol veľkou chybou a ja si myslím, že by bolo aspoň nanajvýš korektné voči tým chudákom pacientom, ktorí boli odmietaní na ambulanciách, preraďovaní v operáciách, keby sa im aspoň minister, ktorý tento chybný krok urobil, ospravedlnil.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Páni poslanci, pani poslankyne, vyhlasujem obedňajšiu prestávku. Budeme pokračovať o 14.00 hodinou otázok.

(Po prestávke.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Prosil by som panie poslankyne, pánov poslancov, aby zaujali miesta v rokovacej miestnosti, budeme pokračovať v 17. schôdzi Národnej rady.

Predtým ako začneme hodinu otázok, prosil by som pána podpredsedu vlády, aby sa ujal krátko slova, chce dať jednu informáciu. A potom začneme hodinu otázok.

Prepáč, pán premiér, podpredseda vlády má len krátku informáciu pre poslancov.

Nech sa páči, pán podpredseda vlády.