Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ako ďalší prihlásený do rozpravy je pán poslanec Danko.
Ešte predtým na vystúpenie pána poslanca Hudeca sú dvaja páni poslanci s faktickými poznámkami. Končím možnosť prihlášok.
Pani poslankyňa Slavkovská.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem pekne.
Súhlasím s pánom poslancom Hudecom v tom, že ak Maďar ide do Anglicka, tak skutočne urobí všetko pre to, aby sa naučil angličtinu. Ale nesúhlasím s ním v tom, že slovenčinu sa nenaučí zrejme preto, že slovenčina je ťažký jazyk. Ja si to vôbec nemyslím. Domnievam sa, že maďarská menšina robí všetko pre to, aby sa nemusela naučiť štátny jazyk a aby ho nemusela používať. O tom svedčí aj predkladaný návrh zákona. Podľa mňa je to absolútne nepochopiteľný odpor voči jednému z dôležitých atribútov štátu, ktorý je aj ich vlasťou. Je to odpor voči štátnemu jazyku, ktorý živí aj tu prítomných pánov poslancov, pretože aj v parlamente musia rozprávať po slovensky. Takže je tu zrejme namieste otázka, že z čoho ten odpor voči štátnemu jazyku pramení. Môj názor je, že z toho, že nepokladajú Slovensko za svoju skutočnú vlasť, ale cítia sa viacej príslušníkmi maďarského národa a maďarského štátu. A z toho pramenia aj ich ustavičné požiadavky a tento zákon je tou požiadavkou poslednou.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Jarjabek.
Poslanec D. Jarjabek:
Ďakujem pekne.
Vážený pán podpredseda, v nadväznosti na slová pána poslanca Hudeca by som sa chcel spýtať jednu vec. Naposledy som tu takto sedel v noci, keď táto ctená snemovňa hodnotila činnosť pána Krajčiho. A vieme veľmi dobre, aký výnos dnes Ústavný súd Slovenskej republiky vyriekol. Nemáte pocit, že tento zákon a táto noc, ktorú tu trávime, podľa môjho názoru zbytočne skončí podobne vyrieknutím výnosu Ústavného súdu Slovenskej republiky?
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Paška, máte procedurálny návrh?
Nech sa páči.
Poslanec J. Paška:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Navrhujem, aby sme schôdzu skončili o 23.30 hodine, pretože už sme dosť unavení, a aby sme pokračovali zajtra o 9.00 hodine. Prosil by som o návrhu hlasovať.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pred 23.30 hodinou dám o tom hlasovať. Predtým ako budeme hlasovať, vystúpi pán poslanec Danko.
Poslanec J. Danko:
Vážený pán predseda,
vážené dámy,
vážení páni,
veľmi som uvažoval, či mám vystúpiť v tejto rozprave, pretože tu bolo povedané skoro všetko v prvom čítaní. Ale mám pocit, že mám povinnosť vystúpiť, pretože žijem 50 rokov v okrese, ktorý je národnostne zmiešaný. Bol som prednostom Okresného úradu v Trebišove, kde 40 % obyvateľstva je maďarskej národnosti. A mám viac, a to verejne chcem deklarovať, osobných priateľov maďarskej národnosti ako poslanci maďarskej koalície, ktorí tu sedia, možno majú priateľov slovenskej národnosti. Samozrejme, to je teoretické.
Čo je pointa tohto zákona? Bolo to už povedané, právnici naši to rozobrali. Ja sa nebudem právnym otázkam venovať. Ja vám poviem svoju skúsenosť. Bol som psychológ v tomto okrese pred 10 rokmi, a keď som chcel vyšetriť žiakov zo škôl s vyučovacím jazykom maďarským z okresu Trebišov, bez tlmočníka sa to nedalo. Nedalo. Dal som si tú námahu teraz, keď som chcel vystúpiť v parlamente, urobil som si poslanecký prieskum, taká istá situácia je teraz. Žiaci s vyučovacím jazykom maďarským z okresu Trebišov, lebo viac som si neurobil prieskum, a zrejme je to na celom juhu Slovenska, nevedia slovensky, nie v ročníkoch 1 - 4, čo je pochopiteľné, lebo predsa to nie je taký jednoduchý proces, ale v ročníkoch, keď končia základnú školskú dochádzku. V tom je problém.
Prečo maďarskí poslanci, teda poslanci maďarskej koalície, takto vystupujú a dávajú to, lebo povedzme si rovno, rokujeme v podstate o návrhu poslancov maďarskej koalície, lebo oni teraz dajú pozmeňujúce návrhy atď. Ja to nazývam, že to nie je legislatívny návrh. To je symptóm politickej nezrelosti a politickej nezodpovednosti, páni. Poviem vám prečo.
O čo vám vlastne ide? Títo moji maďarskí priatelia mi povedali: Jano, preboha, zastav ich v parlamente! Zastav ich v parlamente! Áno. Prečo, sa pýtam? Prečo? (Hlasy v sále.) Neoberajte ma o čas. O čo im vlastne ide? Im ide o to, že potrebujú urobiť to, tvrdia, že musia tento zákon dať preto, lebo nie sú naplnené ústavné práva, článok 34, že občania maďarskej národnosti majú právo vzdelávať sa vo svojom jazyku a majú právo v úradnom styku používať maďarský jazyk? Ale vôbec im neprekáža, že nie je naplnené iné ústavné právo maďarskej národnosti, a to osvojiť si štátny jazyk. Toto im vôbec neprekáža. To sa musia občania maďarskej národnosti obrátiť na mňa Nemaďara, aby som hájil v slovenskom parlamente ich záujmy? O čo im vlastne ide? Ide im o to: Zákon hovorí, zákon je právo, ale nie povinnosť. To znamená, oni majú právo sa naučiť štátny jazyk, ale nie povinnosť. Tu je pointa. Túto pointu chcem povedať. Táto pointa je v tom, ako sa naplní toto právo. Nie je to povinnosť. A ak sa nevytvoria podmienky v spoločnosti, aby motivovali občanov maďarskej národnosti učiť sa slovenský jazyk, tak sa ho nikdy nenaučia. To je to, čo oni robia teraz, že hovoria: Nie, nie Maďari sa musia naučiť slovensky, ale Slováci sa naučia maďarsky, ak chcú byť v štátnych úradoch, ak chcú byť na univerzitách, lebo my máme právo robiť prijímacie skúšky v svojom materinskom jazyku. Prosím vás pekne, vy ste jediná národnostná menšina v Európe, ktorá keď skončí základnú školu, neovláda štátny jazyk. A vy to chcete zabetónovať.
Dámy a páni, pred polstoročím v Európe sa spustila železná opona, Winston Churchill ju nazval v svojom slávnom prejave, keď socialistické štáty sa chceli brániť proti prenikaniu informácií, proti prenikaniu kultúry a tak ďalej.
Teraz toto, čo oni chcú urobiť v tomto návrhu zákona o používaní jazyka národnostných menšín, je spustenie železnej opony, ktorá nepôjde od Baltu po Jadran, ale od Komárna po Čiernu nad Tisou. A nepôjde po zemi, ale pôjde v duši každého občana Slovenskej republiky. Áno a nebudú to ostnaté drôty, ale budú to bariéry, rečové, kultúrne, ekonomické, politické. Vy ste už dávno urobili politickú bariéru, lebo ste vytvorili na politickom princípe svoju stranu. A nebudú to míny, ktoré budú vybuchovať ako pri železnej opone v socialistickom tábore, ale budú to míny, budú to míny, počúvajte ma dobre, národnostného napätia, od ktorého je len krôčik k národnostnému konfliktu. A keď náhodou neviete, aké míny vybuchujú v Kosove, tak sa tam láskavo pozrite. A nebudú to pohraničníci, ktorí zastrelia bez mihnutia oka toho, kto sa pohne zo socialistického tábora na západ, ale budú to poslanci Strany maďarskej koalície, členovia Spolku starých Maďarov, členovia Rákociho spolku atď. Vy dobre viete, o čom rozprávam. Tí budú navracať Maďarov do toho košiara. Béla, sadni si a počúvaj a v tomto parlamente budeš počúvať. A budú to tí, ktorí v Trebišovskom okrese, ak náhodou občan maďarskej národnosti chce dať svoje dieťa do slovenskej školy, prídu, títo chlapci tam prídu a povedia mu, ty si aký Maďar, stovky učiteľov o tom môže svedčiť, ty musíš chodiť nie do slovenskej školy, do maďarskej, to je tvoja povinnosť. A tak ho dlho presvedčujú, až to urobí.
A keby náhodou niekto nevedel, v akých farbách má byť, aká závora je na týchto duševných hraniciach Bélovej železnej opory, opony, ktorú spustí na južnom Slovensku, tak to je napríklad slávnosť v Kráľovskom Chlmci, kde poslanci slovenského parlamentu, dobre ma počúvajte, poslanci slovenského parlamentu za Stranu maďarskej koalície boli v maďarských trikolórach, áno, v maďarských trikolórach. To je dôkaz lojality, aby každý vedel, kde je závora v tejto železnej opone.
Ale mám málo času, musím predniesť svoj názor. Teda ja vidím proti týmto opatreniam, ktoré tu robí Strana maďarskej koalície na separáciu maďarského obyvateľstva, na izoláciu oproti slovenskému obyvateľstvu treba postaviť iné integračné opatrenie Národnej rady, a to znie takto, prednášam návrh na uznesenie:
"Národná rada konštatuje, že súčasný systém výučby slovenského jazyka v základných školách s vyučovacím jazykom maďarským neumožňuje občanom Slovenskej republiky maďarskej národnosti osvojiť si štátny jazyk, čo je v rozpore s článkom 34 Ústavy Slovenskej republiky. V záujme uskutočnenia ústavných práv občanov Slovenskej republiky maďarskej národnosti Národná rada odporúča vláde Slovenskej republiky pripraviť novú koncepciu výučby slovenského jazyka v základných školách s vyučovacím jazykom maďarským, ktorá by umožňovala po absolvovaní základnej školy zvládnutie štátneho jazyka. Koncepciu odporúča pripraviť a predložiť do Národnej rady Slovenskej republiky do 31. decembra 1999 s tým, aby mohla byť do 1. septembra 2000 realizovaná v školskej praxi."
Dámy a páni, toto je cesta do Európy, vytvoriť priestor na to, aby sa občania maďarskej národnosti integrovali do slovenskej spoločnosti, a nie to, čo vy chcete, železná opona, ktorá by oddelila občanov maďarskej národnosti od Slovákov. Toto je cesta do pekla, keď tomu nerozumiete.
Ďakujem vám, páni. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca je sedem faktických poznámok, posledný pán poslanec Ferkó. Končím možnosť podania ďalších prihlášok.
Pán poslanec Weiss.
Poslanec P. Weiss:
So záujmom som si vypočul živé vystúpenie pána poslanca Danka. Chcel by som sa ho opýtať, keďže má skúsenosť z národnostne zmiešaných území v Trebišovskom okrese, kde je aj veľa zmiešaných manželstiev, či si myslí, že schválenie toho vládneho návrhu zákona spustí železnú oponu v manželských posteliach, a či si, naopak, myslí, že keď sa neschváli tento zákon, tak to povedie k integrácii týchto zmiešaných manželstiev.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Paška dal procedurálny návrh, aby sme dnešné rokovanie prerušili o 23.30 hodine.
Prosím, budeme sa prezentovať a hlasovať o návrhu, ktorý podal pán poslanec Paška, ktorý žiada prerušiť rokovanie tejto schôdze.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Paška.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 107 poslancov.
Za návrh hlasovalo 31 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.
Pokračujeme faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca.
Pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Danko síce s určitou dávkou ľahkosti a humoru hovoril o veľmi vážnych veciach. Ja si myslím, že to, čo povedal o študentoch, ktorí prichádzajú na vysokú školu zo škôl s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny, je pravda. Ja dlhé roky som na právnickej fakulte vnímala, že prišli zo škol s maďarským jazykom uchádzači, ktorí sa nevedeli vyjadriť v slovenskom jazyku, celé štúdium mali problémy. Skutočne tá bariéra tam existovala a je pravdou, že týmito návrhmi chceme zabetónovať tieto bariéry. Je jednoznačné, že každý občan Slovenskej republiky by mal ovládať štátny jazyk, to by mala byť povinnosť každého občana. A my sa tu staviame, akoby títo občania chudáci nevedeli sa dorozumieť. Akí chudáci, keď celé roky povinnej školskej dochádzky majú výučbu štátneho jazyka. Mala by byť povinnosť každého občana štátny jazyk ovládať, tak ako je to všade v Európe. Vo Francúzsku odmietli Chartu regionálnych a menšinových jazykov. Francúzsky prezident to považoval za protiústavné, lebo mala vetu, že francúzština je štátnym jazykom v ústave, obdobne máme aj my. Preto opätovne vás upozorňujem, návrh, ktorý...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Köteles.
Poslanec L. Köteles:
Ďakujem pekne.
Vážený pán poslanec Danko,
minulý týždeň, keď sme spolu cestovali domov, ste tvrdili, že vypijete niečo a veľmi tvrdo vystúpite v tejto rozprave. Musím to uznať, svoj sľub ste dodržali, aj ste vypili, aj ste vystúpili.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Sabolová.
Poslankyňa M. Sabolová:
Myslím, že pár myšlienok mi zobral môj predrečník, kde by som povedala, že by bolo potrebné dať skôr procedurálnu otázku, či by nebolo vhodné alebo potrebné dať poslancom pred vystúpením v rozprave fúkať. A myslím, že pani Tóthová tu trochu naznačila, že je to s istou dávkou ľahkosti, ale ja si myslím, že s istou dávkou alkoholu v krvi. A takto potom možno brať vážne aj to vystúpenie, ktoré tu odznelo, a návrh, ktorý pán poslanec predniesol vo svojom vystúpení v rozprave.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Ten rehot, ktorí tu produkovali poslanci maďarskej národnosti z klubu Strany maďarskej koalície, to bol nie rehot, ale kŕč. Pani poslanci, vy dobre viete, čomu ste sa rehotali, pretože pán Danko hovoril presne to, čo je podstatou a meritom veci, a to, že tento zákon nie je ničím iným ako zákonom o nepovinnosti ovládania slovenčiny na území Slovenskej republiky a o povinnosti ovládania maďarčiny na území Slovenskej republiky. Takže toto si vyjasníme. To, že ste sa rehúňali vy, poslanci Strany maďarskej koalície, to sa dá vcelku pochopiť, pretože pre vás slovenčina vždy bola málo pánskym jazykom, to bol jazyk bírešov. Vy ste si mohli dovoliť sa rehotať, ale to, že sa tu uškŕňali a poškľabovali poslanci, ktorí majú písané, že sú údajne občanmi slovenskej národnosti, to je už málo pochopiteľné.
Ja odporúčam len to, aby televízni diváci si dobre všimli tých svojich poslancov, takzvaných Slovákov, ako sa správali pri tomto vystúpení, pretože zbytočne pani Sabolová tu brýzga, uráža, ak chcete upratovať alkohol, tak upratujte si vo svojich koaličných radoch, nie je potrebné vám chodiť nikde inde, vrátane predkladateľa ministra Kňažka.
Takže ešte raz, pán Danko tu vyjadril hlbokú pravdu, že ide o maďarizačný zákon, aby Maďari na území Slovenska nemuseli ovládať slovenský jazyk ako štátny jazyk.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Ferkó.
Poslanec B. Ferkó:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Musím zablahoželať pánovi poslancovi Dankovi k vystúpeniu. Bolo to 10-minútové vystúpenie a odznela jedna pravda, a to, že žije 50 rokov v okrese, kde je zmiešané obyvateľstvo. Všetko ostatné bolo klamstvo. A vedome si klamal, pán poslanec. Už raz si chcel vraziť klin medzi obyvateľov Trebišovského okresu cez pána Gyímesiho, to sa ti nepodarilo. A terajšie, dnešné vystúpenie tiež sa ti nepodarilo. Neviem, kde si robil cez víkend poslanecký prieskum, v ktorých základných školách. Určite to nebolo ani v Trebišovskom okrese, ani v Michalovskom okrese. No a čo sa týka tvojho vystúpenia, neviem, či to bolo pod vplyvom maďarskej barackovice alebo gazdinskej slivovice.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Slavkovská, máte procedurálny návrh?
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ja som sa vypla, veď vy ste ma čítali...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa, neboli ste zapnutá, posledný bol prihlásený pán poslanec Ferkó. Panie poslankyne, páni poslanci, neskúšajte ma. Pani poslankyňa Aibeková je ako ďalšia prihlásená do rozpravy.
Prosil by som pána podpredsedu vlády Fogaša, aby prišiel do rokovacej miestnosti, bude vystupovať ďalšia v rozprave, pani poslankyňa Aibeková.
Pani poslankyňa, ja som zopakoval menovite, že posledný do rozpravy je s faktickou poznámkou prihlásený pán poslanec Ferkó.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
Poslankyňa M. Aibeková:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán podpredseda vlády,
vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte mi, aby som využila možnosť položiť pánovi podpredsedovi vlády niekoľko otázok v súvislosti s predložením tohto návrhu zákona. Som rada, že sa zúčastňujete toho rokovania práve vy, pán podpredseda, aj keď na druhej strane je mi ľúto, že práve vy ako predseda Legislatívnej rady vlády musíte predkladať návrh zákona, ktorý je kontroverzný. Sami ste to nakoniec potvrdili. Potvrdili to vo svojich vystúpeniach, áno, prevažne opoziční poslanci, pretože úlohou opozície je poukázať na problémy a na veci, s ktorými nesúhlasia, pretože zastupujú občanov, ktorí majú vážne výhrady voči tejto predloženej vládnej novele.
Keďže nie je tu pán minister, tak musím tieto otázky položiť vám. Takže táto kontroverznosť je aj v tom, že boli do parlamentu predložené dva návrhy zákona, ktorý sa mal v podstate týkať toho istého. Jeden bol vládny návrh zákona a súčasťou vládnej koalície sú aj poslanci Strany maďarskej koalície. Druhý návrh zákona predložili iní poslanci maďarskej koalície. Takže to je prvá kontroverznosť.
Ďalšia kontroverznosť je, ako sa vláda zaoberala týmto návrhom zákona. Veľa sa o ňom hovorilo, nakoniec bol daný do parlamentu v poslednej chvíli na skrátené konanie, pričom viete, pán podpredseda, že nespĺňa kritériá, ktoré stanovuje rokovací poriadok.
Ďalšia kontroverznosť bola pri prerokúvaní vo výboroch. Myslím si, že nie je dobrou vizitkou...
(Ruch v sále.)
Páni, mohli by ste prestať?
Myslím si, že nie je dobrou vizitkou vládnej koalície, keď návrh zákona bol určený v druhom čítaní siedmim výborom. Najskôr sme nedostali spoločnú správu, pretože jednoducho gestorský výbor sa nebol schopný zísť, včera sme dostali iba informáciu. Dnes nám bola daná spoločná správa, z ktorej vyplýva, že z týchto 7 výborov iba 3 výbory prijali platné uznesenie, 4 výbory neprijali platné uznesenie. Chcem pripomenúť aj hosťom, že ani v jednom výbore nemá opozícia väčšinové zastúpenie.
Čiže, pán poslanec Andrassy, vy ste tu zavádzali, keď ste hovorili, že naši poslanci nevyužili možnosť dávať pozmeňujúce návrhy. Dávali by ich zbytočne, pretože vládna koalícia by ich tak či tak nebola schválila. Bez vás, bez vašich poslancov by tieto návrhy neprešli, akože aj mnohé neprešli.
Ďalšia kontroverznosť spočíva v tom, že právnu úpravu jazykov národnostných menšín nemá žiadna z krajín Európskej únie, ani z krajín asociovaných, ktoré sa uchádzajú o plnoprávne členstvo v Európskej únii. Poukazovali na to mnohí moji kolegovia pri svojich vystúpeniach v prvom čítaní, potvrdzuje to aj informačný materiál číslo 18/1999 spracovaný parlamentným inštitútom Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán podpredseda vlády, nakoniec aj vy ste včera vo svojom vystúpení potvrdili a znovu vám to už pripomenuli mnohí moji kolegovia, že tento zákon má byť akýmsi pilotným programom. Preto sa vás pýtam, a to je moja prvá otázka, či máte informácie o tom, že Európska komisia a Európsky parlament budú požadovať aj od ostatných asociovaných krajín, na území ktorých žijú národnostné menšiny, prijatie podobného typu zákona. Alebo je to iba ďalší z individuálnych prístupov k Slovenskej republike, ako sme ich pozorovali v ostatných rokoch a, bohužiaľ, pozorujeme ich aj v súčasnosti pri prístupe k rómskym vysťahovalcom. Svedčí o tom skutočnosť, že keď v roku 1997 emigrovali Rómovia z Českej republiky do Kanady a Veľkej Británie, nezaviedli tieto krajiny voči občanom Českej republiky vízovú povinnosť. Keď sa situácia opakovala v roku 1998, bola voči Slovenskej republike zo strany Veľkej Británie a Írska zavedená vízová povinnosť, ktorá trvá doteraz, ale voči Českej republike nie. Situácia sa opakuje aj tento rok. Tentoraz zo strany Fínska. Čiže moja otázka znie, či potvrdzujete tento individuálny prístup voči Slovenskej republike a či sa bude v ňom naďalej pokračovať.
Moja druhá otázka sa týka preambuly návrhu zákona. Za 7 rokov pôsobenia v Národnej rade Slovenskej republiky sa po prvýkrát stretávam s tým, že súčasťou bežného návrhu zákona je preambula. Nevidím dôvod, aby bola súčasťou tohto návrhu zákona. Preto sa vás pýtam, čo vás viedlo k tomu, že je súčasťou tohto návrhu zákona. Nepredkladám pozmeňujúci návrh, aby nebola súčasťou, pretože je tu už v písomnej podobe odovzdaný.
Tretia otázka sa týka hospodárskeho a finančného dosahu po prijatí tohto návrhu zákona. Prekvapuje ma, že dôvodová správa návrhu zákona neobsahuje vyjadrenie o ekonomických dosahoch návrhu zákona, a to napriek tomu, že si to vyžaduje § 68 odsek 3 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Vám ho nemusím odcitovať, vy ste boli dlhoročným poslancom, takže ho ovládate. Pritom je zjavné, že prijatie zákona bude mať ekonomický dosah na štátny rozpočet, ale aj na rozpočty obcí, ako na to upozornila vo svojom vystúpení pani poslankyňa Slavkovská. Ak by aj nebol dosah na štátny rozpočet, aj tak by to malo byť súčasťou dôvodovej správy. Ale pochybujem, že to nebude mať dosah na štátny rozpočet.
Chýba mi tiež stanovisko Združenia miest a obcí Slovenska alebo Únie miest a obcí Slovenska, ktorých zástupcovia často upozorňujú na napäté obecné rozpočty. Ich stanovisko by sa žiadalo v súvislosti s § 3 ods. 3, kde je určené, že poslanec obecného zastupiteľstva v obci podľa § 2 ods. 1 má právo používať na rokovaní tohto orgánu jazyk menšiny, pričom tlmočenie zabezpečí obec. Zoznam obcí, ktorých by sa mohol týkať tento zákon, je okolo 500. To znamená, že požiadavka na tlmočníkov by mohla byť tiež vysoká, pričom honoráre na ich služby nie sú nízke. Ak si to vynásobíme počtom rokovaní obecného zastupiteľstva, nebude to lacná záležitosť pre obce. Mnohé paragrafy sa však týkajú aj dosahu na štátny rozpočet, ak by sa uplatnili ďalšie práva príslušníkov národnostných menšín v úradnom styku. Nedali by sa, pán podpredseda vlády, tieto finančné prostriedky využiť účelnejšie? Vieme, aká je situácia v zdravotníctve, školstve, sociálnej oblasti atď. Myslím si, že by sa skutočne tieto finančné prostriedky mohli použiť na tieto pre všetkých občanov Slovenskej republiky, čiže aj na príslušníkov národnostných menšín oveľa účelnejšie.
Moja posledná otázka sa týka spomenutého zoznamu obcí. Z neho vyplýva, že iba v dvoch obciach by sa používal v úradnom styku nemecký jazyk, v ostatných iba maďarský jazyk. Neexistuje na území Slovenskej republiky obec s 20-percentným zastúpením národnostných menšín inej národnostnej menšiny? Napríklad rusínskej, ukrajinskej, o Rómoch nehovorím ako o menšine, ale ako o etniku, myslím si, že by sa mohol týkať, ak by vaše údaje boli správne a tento zoznam obcí bol aktualizovaný, že by sa mohol týkať aj týchto národnostných menšín. Neexistuje v Slovenskej republike obec, kde by žila kombinovaná menšina, to znamená 20 % jednej menšiny, 20 % druhej? Pravdepodobne nie, ale tento zoznam je podľa údajov z roku 1991, preto si vám dovolím položiť túto otázku.
Pán poslanec Orosz navrhoval zmenu názvu zákona. Ak by sa naozaj netýkal tento zákon iných menšín, iba maďarskej, tak potom by v názve zákona malo byť nie používanie jazykov národnostných menšín, ale skutočne iba maďarskej menšiny, tak by naozaj odzrkadľoval to, o čo vám ide, a v tom prípade kde ste museli ustúpiť.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Na vystúpenie pani poslankyne Aibekovej je 7 prihlášok s faktickými poznámkami, posledný je pán poslanec Zlocha. Pán poslanec Zlocha bol posledný prihlásený s faktickou poznámkou.
Pán poslanec Andrassy.
Poslanec Ľ. Andrassy:
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Pani poslankyni Aibekovej chcem povedať, že v ich vystúpeniach veľmi často odznievajú, že je to rovnosť, je tu sloboda a máme dodržiavať ústavu. Tak by som vás chcel poprosiť, aby sme Rómov neoznačovali za etnikum, pretože Rómovia sú národnosť a automaticky majú presne také isté práva ako ďalších viac ako 10 národností, ktoré žijú dnes na Slovensku. Takže budú mať tie isté práva ako všetci ostatní, ak prijmeme tento zákon, tak ako sme ho používali.
Druhá vec, ktorá je, som sklamaný z toho, že diskusiu vždy zvrtnete iba do jednej témy, a to je diskusia o tom, či okrem štátneho jazyka sa ešte bude na území Slovenska používať aj maďarčina. Tento zákon hovorí o menšinových jazykoch, teda nehovorí o maďarčine. A to, či som ja klamal, alebo nie, ja sa nebudem obhajovať, či áno, alebo nie, ale môžem vám povedať čísla. V našom výbore - výbore pre ľudské práva a národnosti, v ktorom sedí i pani poslankyňa Tóthová a reagoval som na jej vystúpenie, majú byť 11 poslanci Národnej rady. Z týchto 11 poslancov 1 mandát nie je uplatnený, lebo odišiel poslanec Rudolf Schuster, teda sú tam 10 poslanci. 4 poslanci sú za Hnutie za demokratické Slovensko, 2 za Stranu demokratickej ľavice, 2 sa SDK a 2 za Stranu maďarskej koalície. Presne tie isté návrhy, ktoré predniesla pani poslankyňa Tóthová, som prednášal ja v našom výbore, aby boli schválené. Neprešli z toho dôvodu, lebo vaši poslanci povedali, že sa nebudú zúčastňovať rokovania výboru pri prerokúvaní tohto zákona. Preto sme aj zobrali a iniciovali poslanecký návrh a dali sme ho tu do parlamentu a požiadali sme, aby išiel ako pozmeňujúci návrh.
A pánu Cuperovi - súdruhovi Cuperovi chcem povedať, aby sa správal slušne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Pani poslankyňa Aibeková položila niekoľko otázok, na ktoré počas rokovania tejto Národnej rady nedostala ešte odpoveď. K týmto otázkam by som chcela ja priložiť svoju otázku, ktorú už tu kladiem asi tretí deň a nesúhlasím s pánom poslancom Oroszom, ktorý povedal, že sa tu rokuje o ničom. Už viackrát sa pýtam: Kto od nás žiada zákon, ktorým upravíme úradovanie v jazyku menším, keď ani z ústavy, ani nikto z Európskej únie toto nepožadoval, keď ústava hovorí o zákone o používaní jazyka národnostnej menšiny v úradnom styku? Prečo táto nadpráca tejto kolenačkovej vlády? Prečo? Aký je dôvod na predloženie takéhoto návrhu? Nedostávam odpoveď. Samozrejme, že opakujeme veci, veď to je jedna z podstatných otázok. A prečo predkladateľ neodpovie? Prečo? Ja sa tiež pýtam, obdobne ako poslankyňa Aibeková. A čo sa týka výboru pre ľudské práva, ktorého som členka, tam som tiež kládla túto otázku. A keď je to hrach na stenu, nehnevajte sa, aby som tam sedela, stále opakovala to isté. Tak sme sa dnes nezúčastnili.
To je všetko.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán podpredseda vlády chce odpovedať.
Podpredseda vlády SR Ľ. Fogaš:
Pani poslankyňa Tóthová, aby ste neboli taká netrpezlivá, chcem vás ubezpečiť, že na položené otázky pani Aibekovej korektne odpoviem v záverečnom slove.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Gašparovič.
Poslanec I. Gašparovič:
Pán podpredseda, ja chcem požiadať pána predsedu Národnej rady, aby zo svojej funkcie a postavenia skončil, resp. prerušil dnešné rokovanie. Myslím si, že toto rokovanie v týchto pozdných večerných hodinách stráca už na účelnosti. Stávame sa fyziologicky a psychicky unavenými a robíte, páni poslanci koalície, z tohto parlamentu nepríčetných poslancov. To nie je dobre. Skončite tieto komédie, ktoré sa tu odohrávajú. Neviem, či existuje v Európe takýto parlament.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Gašparovič, tlmočím vám stanovisko pána predsedu, ktorý rozhodol, že po faktických poznámkach prerušíme rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady. (Potlesk.)
Pán poslanec Oberhauser.
Poslanec V. Oberhauser:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Ja by som chcel nadviazať na slová pani poslankyne Aibekovej v tom, že ona zvýraznila, že v návrhu predloženého zákona nie je vyčíslená ekonomická náročnosť jednotlivých paragrafov. Je to naozaj tak. (Ruch v sále.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím o pokoj v rokovacej sále.
Poslanec V. Oberhauser:
Keď si všimnete napríklad § 2 ods. 3, v ktorom sa hovorí, že orgán verejnej správy, to znamená štátny orgán, ale aj orgán územnej samosprávy má všetky odpovede povedať aj proste vyjadriť, napísať v jazyku menšiny, to je obrovský nárast agendy, to je obrovský nárast nákladov na prekladateľskú činnosť, na tlmočnícku činnosť a v neposlednej miere je to aj obrovský nárast ekonómie času.
Vážené dámy a páni, uvedomte si, že tým sa podstatne zvýši pracovná náročnosť všetkých úradných úkonov. To bude stáť ďalšie peniaze. Tu ide doslova o miliardy korún, ktoré bude stáť tento návrh, ktorý naozaj nie je domyslený a prinesie obrovskú náročnosť administratívy pre všetky zúčastnené stránky. A preto by bolo treba vážne každý jeden bod navrhovaného zákona ekonomicky vyjadriť tak, aby bolo jasné občanom, čo ich bude stáť tento špás.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Predtým ešte ako dám slovo pani poslankyni Muškovej, chcem oznámiť pánom poslancom, lebo mnohí odchádzajú, že zajtra budeme pokračovať v rokovaní o 9.00 hodine.
Pani poslankyňa Mušková.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Pani poslankyňa Aibeková hovorila o tom, že verejnosť je zavádzaná v informáciách o priebehu rokovania vo výboroch. Ja tvrdím, že je verejnosť zavádzaná aj o priebehu rokovania na plénach. Veď koľko občanov má možnosť sledovať tieto rokovania v nočných záznamoch? Aj keď sledujú večerné spravodajstvo televízie, dostávajú iba jednostranné informácie od poslancov vládnej koalície. O absolútnej ignorácii opozície svedčia aj tieto nočné rokovania. Už ani neviem, koľké je toto rokovanie, a som veľmi rada, že pán podpredseda povedal, že sa toto nočné rokovanie dnes už končí. Na jednej strane dokážete hazardovať s časom, keď celý poldeň sa nerokuje, pretože neprišiel člen vlády, a na druhej strane rokovanie naťahujete až tak, že si škodíme sami na zdraví. Teda tí, ktorí tu sedia.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Paška, prosím.
(Ruch v sále.)
Nekonzultujte medzi sebou teraz, páni poslanci.
Poslanec J. Paška:
Ďakujem za slovo.
Pani poslankyňa Aibeková otvorila jeden závažný problém tohto zákona, je to problém tlmočníkov a prekladateľov. Treba si uvedomiť, že pri počte tých obcí, kde je potrebné zabezpečiť dvojjazyčné úradovanie, treba mať veľa kvalifikovaných tlmočníkov a prekladateľov so štátnymi skúškami, ktorých, samozrejme, v súčasnosti nemáme. Neviem, kedy ich chcete vyškoliť, ale keby ste ich aj vyškolili, tak to potrvá zopár rokov a počas tohto obdobia tento je zákon prakticky nepoužiteľný, lebo pri úradných rozhodnutia treba mať kvalifikovaný preklad a nemôže to byť kuchynská maďarčina, pretože sa rozhoduje o vážnych hospodárskych záležitostiach.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Weiss.
Poslanec P. Weiss:
Pani poslankyňa Aibeková, budem sa opakovať, ale znovu vám poviem, že ten zákon je potrebné prijať preto, že sme schválili Ústavu Slovenskej republiky, za ktorú som aj ja hlasoval, z ktorej vyplýva, že občania majú právo používať v úradnom styku aj jazyk národnostných menšín.
Po druhé, pani poslankyňa Aibeková, 19. marca 1995 premiér Vladimír Mečiar podpísal v Paríži základnú zmluvu s Maďarskou republikou. V článku tejto zmluvy sa stanovuje právo menšín používať svoj materinský jazyk v úradnom styku s úradmi vrátane verejnej správy a v konaní pred súdmi uvádzať názvy obcí, v ktorých žijú, názvy ulíc a iných verejných priestranstiev, miestopisné údaje, nápisy a informácie na verejných priestranstvách vo svojom materinskom jazyku.
A napokon, pani poslankyňa, keďže rešpektujeme, aspoň poniektorí, Ústavný súd, tak v roku 1996 konštatoval, že neexistencia zákona o používaní jazyka národnostných menšín alebo etnických skupín v úradnom styku znamená nemožnosť praktického uplatňovania základného práva ústavou určeným spôsobom oprávnenými osobami. To je ten dôvod, prečo predkladáme zákon, pani poslankyňa.
(Ruch v sále.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím o pokoj v rokovacej sále.
Poslanec P. Weiss:
Aj bez Európskej komisie, bez Európskej únie máme dosť vnútorných dôvodov, aby sme...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Páni poslanci, panie poslankyne, prosím, upokojte sa.
Pán poslanec Zlocha.
Zapnite pána poslanca Zlochu.
Poslanec J. Zlocha:
Vážený pán podpredseda,
vážená Národná rada,
to, čo skutočne v tomto návrhu zákona chýba, to je aspoň kvalifikovaný odhad, čo to bude stáť, aké budú náklady. Mnohí si skutočne neuvedomujú, že sa u nás na Slovensku bude úradovať vo viacerých jazykoch. Okrem slovenčiny je to maďarčina, je to jazyk rusínsky, je to jazyk ukrajinský...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec, vypli ste sa.