Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďakujem.

Na vystúpenie pána poslanca sa s faktickými poznámkami prihlásili páni poslanci uvedení na svetelnej tabuli. Posledný pán poslanec Kotian. Končím možnosť prihlásenia sa s ďalšími faktickými poznámkami.

Pán poslanec Hofbauer.

Poslanec R. Hofbauer:

Páni poslanci vládnej koalície,

dúfam, že ste počúvali dostatočne pozorne vášho koaličného kolegu, pretože predniesol tie návrhy, ktoré Strana maďarskej koalície bude uplatňovať ako novelizácie k tomu zákonu, ktorý vy dnes budete schvaľovať. Takže boli to korektne vyložené karty, máte ich na stole, takže si to dobre preštudujte a dobrú chuť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Cuper.

Poslanec J. Cuper:

Vážený pán poslanec Mészáros,

aj cez pokus o úvodné vtipné antrée celkom plynule ste sa potom preorientovali na celkom schopného politického vydierača svojich politických súpútnikov, pretože ste im nadiktovali sumár kapitulácií, za ktoré by sa nemusel hanbiť ani väčší vyjednávač po napoleonských vojnách, ako bol knieža Taillerand. Takže nič iné mi nezostáva, iba konštatovať - zhodne s pánom Hofbauerom -, že je potrebné, aby ste si tento naservírovaný balíček najprv ovoňali, vážení poslanci vládnej koalície, a potom ho aj zhltli, pretože vami predkladaná novela alebo, lepšie povedané, návrh zákona o používaní jazyka národnostných menšín nikdy vašich vydieračov neuspokojí, lebo, ani keby ste prijali všetky tieto požiadavky, prídu ďalšie, lebo na rozdiel od vašich zmierlivých pováh oni sú, boli vždy a budú vydieračmi na tele slovenského národa. Tak to bolo tisíc rokov a, žiaľbohu, bude to aj naďalej, pokiaľ v tomto štáte bude žiť čo i jeden príslušník maďarskej národnosti.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Zlocha.

Poslanec J. Zlocha:

Vážený pán predsedajúci,

vážená Národná rada,

ja budem mať vlastne len otázku na predkladateľa týchto návrhov - na Stranu maďarskej koalície. Prečo nezakomponovala do niektorého paragrafu aj návrh o povinnom vyučovaní maďarčiny na celom území Slovenska? Veď koniec koncov v základných školách sa už dneska deti učia anglicky, nemecky, francúzsky, rusky, možnože by zvládli aj tú maďarčinu. Pokiaľ viem, autori zákonov v Uhorsku tvrdili, že žiaci v základných školách v prvom a štvrtom ročníku by sa mali dokonale naučiť maďarčinu, možnože dnešné deti v základných školách by to stihli za tých osem rokov.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Hudec.

Poslanec I. Hudec:

Ďakujem za slovo.

Ja si myslím, že takýto diskusný príspevok naozaj k ničomu nevedie. Jednoducho sa opakuje súhrn všetkých pôvodných požiadaviek, ktoré idú naozaj nad rámec zdravého rozumu. A ak budeme takto pokračovať, pán poslanec Mészáros, dovolím si tvrdiť, tak nikdy nepríde k nejakej dohode medzi tým, čo na Slovensku bude platiť. Už teraz ste si dovolili, už teraz ste si dovolili presadzovať veci, ktoré idú nad rámec každého iného zákonodarného systému v európskych štátoch. Teraz ste si dovolili urobiť čosi v rámci loby, zahraničnej loby, že si môžete dovoliť aj niečo úplne iné. Nech sa páči, všetci vám drukujú, ale bojím sa o jednu vec, páni, že ten, kto privolá dážď, môže aj zožať búrku.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Cabaj.

Poslanec T. Cabaj:

Vážený pán predsedajúci,

chcem reagovať na kolegu Mészárosa, ktorý predniesol pozmeňujúce návrhy a v podstate, ak sme si mali možnosť pozrieť tieto pozmeňujúce návrhy, tak ako ich máme na stole, v podstate sú to takmer zhodné tie, ktoré sa objavovali v dvoch verziách vo výboroch pri prerokúvaní tohto návrhu zákona pred druhým čítaním. Je už zaujímavá tá skutočnosť, že zrejme už tým, že poslanci maďarskej koalície pripravili dve rôzne verzie pozmeňujúcich návrhov, niečo signalizuje a navyše je tu aj dosť silná signalizácia, že jeden z partnerov vládnej koalície predkladaním návrhov zákonov ide tak ďaleko, že ak by súhlasila s nimi vládna koalícia, tak vlastne ani z toho vládneho návrhu neostane kameň na kameni. Takže dostáva sa to do takej zaujímavej pozície. A myslím, že najmä v kluboch vládnej koalície bude nad čím rozmýšľať, pretože niektoré tieto návrhy podstatným spôsobom zasahujú do už aj tak biedneho návrhu, ktorý nám predložila vláda Slovenskej republiky, a preto aj chcem takýmto spôsobom upozorniť.

Je pravda, že ministerstvo kultúry bolo to, ktoré pracovalo na vypracovaní, ale už do parlamentu nepredkladá návrh ministerstvo kultúry, ale je to vládny návrh. To znamená, na základe uznesenia vlády je tu vládny návrh a k nemu veľké množstvo pozmeňujúcich návrhov jednej skupiny vládnych poslancov v tomto parlamente.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Kotian.

Poslanec M. Kotian:

Ďakujem za slovo.

Vážený pán poslanec Mészáros,

myslím si, že ste zbytočne zabíjali čas na to, aby ste nás tu oboznámili s vašimi veľkými požiadavkami. Vám by stačilo vytiahnuť určitú mapku, ktorá tu koluje po Slovensku, ako mapu Veľkého Uhorska a mali ste k tomu dodať, že chcete autonómiu de facto a de iure. Ja si myslím, že to by bolo potvrdenie vašich argumentov, ktoré ste tu dnes predniesli. A viete, ja to vidím ozaj ako veľkú netaktnosť, neserióznosť a aroganciu vás, maďarských poslancov voči štátotvornému národu. Ja si myslím, že ste, pán poslanec Mészáros, stratili pojem aj o čase. Viete, teraz sa píše rok 1999. Nie sme pred rokom 1918 a nie sme v uhorskom parlamente. Vážení páni maďarskí poslanci, treba si to uvedomiť.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Za klub Hnutia za demokratické Slovensko vystúpi teraz pani poslankyňa Tóthová.

(Ruch v sále.)

Pokoj, panie poslankyne, páni poslanci. Už pani poslankyňa ide.

Nech sa páči, pani poslankyňa.

Poslankyňa K. Tóthová:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

vážení kolegovia,

skôr ako uvediem svoje vystúpenie, chcela by som vyjadriť svoj protest proti tomu, pán predsedajúci, že pri prerokúvaní návrhu týkajúceho sa pána Dr. Štefanka som sa zbytočne hlásila na procedurálny návrh, zbytočne som vás aj vizuálne zdvihnutou rukou akosi upútavala, čo sa mi nepodarilo, aby ste mi teda realizovali to právo, ktoré mi vyplýva z rokovacieho poriadku. Nestalo sa tak. Nie som s tým spokojná, protestujem a verím, že sa to v budúcnosti nestane. Aj keď sa to už v minulosti viackrát stalo, verím, že to bolo naposledy.

Ak dovolíte, svoje vystúpenie rozdelím na dve časti. Jednak niekoľko všeobecných poznámok k druhému čítaniu a potom konkrétne legislatívne návrhy.

Musím povedať, že nie som veľmi spokojná a šťastná, že sa tento legislatívny návrh po odsúhlasení skráteného legislatívneho konania dostal do druhého čítania. Nie je to azda len moja súkromná vec, viem, že je to aj určitým nešťastím pre náš národ. Ústretovosť, ktorá tu bola v prvom čítaní často vysvetľovaná ako pozitívum, by som chcela povedať, že je to ústretovosť zvaná hlúposťou, pretože sa vlastne presadzuje zákon, ktorý po prvé nie je úpravou používania jazykov národnostných menšín v úradnom styku. Je oveľa viac, a to hovorím už nie prvýkrát, je úpravou úradovania v menšinovom jazyku. Toto je nad rámec Ústavy Slovenskej republiky, lebo takáto úprava sa nevyžaduje. Ďalej je to nad rámec toho, čo vyžadovali v Európskej únii a v Rade Európy od nás.

Ja som s veľkým prekvapením počúvala zasvätené vystúpenia niektorých nových poslancov tohto parlamentu, ktorí uvádzali, že treba tento zákon prijať, treba samostatný zákon prijať a treba ho veľmi rýchlo prijať. Mala som viaceré rokovania v zahraničí od viacpočetného rokovania s Catherin Lalumiérovou cez rokovania s expertnou skupinou, ktorú viedol Hans Peter Furrer, riaditeľ politického direktoriátu Rady Európy, cez rokovania s riaditeľom pre ľudské práva Rady Európy pánom De Velom, cez rokovania s vysokým komisárom Van der Stoelom alebo Van den Broekom, cez rokovania s vysokou komisárkou pani Cressonovou a ani jeden z týchto partnerov, ďalších nebudem viacerých menovať, nepovedal, že treba prijať zákon, ktorý by upravoval niečo viac, ako vyplýva z ústavy.

Ďalej viackrát som zdôraznila, že nie je porušená ústava tým, že nemáme jeden samostatný zákon. K tomu sa vyjadril Ústavný súd. Ja som taktiež viackrát dokumentovala, že z ústavy vyplýva termín "upraví zákon", je nasmerovanie na právnu silu predpisu a vlastne tieto otázky môžu byť rozptýlené do viacerých zákonov. A argumenty, že nebudeme prijatí do Európskej únie, keď rýchlo neprijmeme tento zákon, vážení, všetky seriózne stanoviská o vstupe krajín východnej Európy do Európskej únie sú datované najoptimálnejším termínom roku 2005.

Tak prečo ten chvat? Prečo skrátené legislatívne konanie? Prečo v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku s § 89? Prečo prerokúvanie tohto zákona bez náležitej informovanosti našich občanov? Prečo urýchlenie pred skončením petície? Vyše 400 000 ľudí sa už podpísalo pod tú petíciu. Aká je predstava tohto parlamentu, resp. ústavnej väčšiny tohto parlamentu, keď je už dnes zrejmé, že referendum bude vypísané? To je už zrejmé, pretože vyše 400 000 podpisov je a 350 stačí. Prezident je povinný vypísať referendum, keď sa doručí toľko podpisov. Aká je vaša predstava, vážení páni poslanci vládnej koalície, ak v referende naši občania povedia, že sú za takú úpravu, ktorá bude odrážať právny stav do 1. 6. a nebude úpravou úradovania? Kde sú tie vaše silné reči o záväznosti referenda? Kde sú tie silné reči o tvorcovi moci, ktorým sú občania, ľud tohto štátu? Kde sú tie citáty, ktoré ste vybrali z nálezu Ústavného súdu a ktorými ste dokumentovali, že štvrtá otázka tam musela byť, aj keď bola protizákonná, ale vôľa ľudí a tak ďalej? Naraz pre vás vôľa ľudí je nezaujímavá? Absolútne?

No, vážení, ja to neviem inak nazvať ako aroganciou moci deväťdesiattrojky v parlamente, pretože dnes je jednoznačne jasné, že referendum o tejto otázke bude. A nemôžete vylúčiť, že dopadne tak, ako som uviedla. Urýchľovanie predovšetkým smerovalo zo strany SMK. Že to tak nie je? Ale áno. Ja to dokonca viem deklarovať na jednom vašom predstaviteľovi v jednom denníku. 6. marca tohto roku v denníku Práca podpredseda vlády Csáky hovorí k zákonu o používaní jazyka národnostných menšín: "Zákon bude prijatý asi na budúci rok. Skôr to nepôjde. Nepôjde to preto, lebo je to komplikovaná otázka. Je niekoľko tipov riešení a treba ich dobre preskúmať." Navyše pripustil aj riešenie otázky čiastkových zákonov. Za necelé dva mesiace 24. mája 1999 v tom istom denníku Práca už má úplne iné stanovisko. Uvádza, že zákon o používaní jazyka národnostných menšín sme schopní pripraviť za 4 hodiny. Ten rozdiel - prv budúci rok, lebo je to zložité, a naraz o dva mesiace za 4 hodiny. V marci názor, že môže byť čiastkové riešenie, áno, nemusí to byť jeden zákon. Ale v máji jednoznačne jeden zákon a povedané, ak nebude taký zákon prijatý, a teraz citujem, "bude zle". Veľmi veľký posun za dva mesiace. Čo asi môže byť príčinou? Veď pán podpredseda Fogaš jasne tu v tejto snemovni uviedol, že termín prijatia tohto zákona nám nikto nedal a nikto nediktuje. Prečo ten urýchľovací tlak zo strany maďarskej koalície?

No samozrejme, má to aj vnútropolitické príčiny, ktoré už viacerí poslanci v tejto snemovni nahlas vyslovili, že je tu obava z predčasných parlamentných volieb, a čo sa dá rýchlo vyriešiť, nech sa vyrieši. A takisto bolo povedané, že sú tu aj medzinárodné súvislosti, ktoré sa vyznačujú akosi aktivizáciou maďarskej loby v zahraničí. Medzi túto aktivizáciu patrí napríklad aj list švédskemu premiérovi, ktorým sa maďarská loby obrátila na neho so žiadosťou o podporu navrátenia Vojvodiny do Maďarska. Nemám žiadne správy "JPP", ale budem citovať úryvok presne tak, ako bol v tlači uvedený: "Apelujeme na Vás" - to je z toho listu švédskemu premiérovi - "Apelujeme na Vás, aby ste podporili znovu pripojenie severnej Vojvodiny k Maďarsku pokojnou cestou pod ochranou NATO a ako súčasť kosovského mierového plánu." Argument, že pred Trianonskou dohodou toto územie patrilo Maďarsku.

Ak dáme súvislosť vyjadrenia podpredsedu maďarskej vlády v roku 1997, že Maďarsko je tam, kde žijú Maďari, možno neďaleko je k zmene tohto vyhlásenia, že Maďarsko je tam, kde sa hovorí maďarsky.

Chcela by som obrátiť vašu pozornosť aj na jednu otázku, ktorá tu taktiež viackrát odznela, ale mám pocit, že unikla pozornosti tohto auditória, a to je vstup do zákona o štátnom jazyku. Je to § 8 legislatívneho návrhu, ktorým sa ruší § 10 zákona o štátnom jazyku. V § 10 sa hovorí o pokutách. Ja som vo výbore pre ľudské práva a národnosti položila otázku pánu podpredsedovi Fogašovi, prečo sa to tak deje aj vo vládnom návrhu. Že tento návrh bol v poslaneckom návrhu, teda poslancov Strany maďarskej koalície, to mi veľmi stručne vysvetlil pán poslanec Mészáros, ako aj celej našej republike, resp. jej občanom, ktorí sledovali Sito. Nuž, ide o eliminovanie niektorých ustanovení zákona o štátnom jazyku. Ale pán podpredseda Fogaš mi dal odpoveď, ktorá ma neuspokojila. Neuspokojila ma preto, že nebola adekvátna jeho vysokému intelektu a právnickému rozhľadu. Ako právnik totiž musí vedieť, že pokiaľ sa ruší sankcia v zákone, kde sú stanovené určité povinnosti, že plnenie týchto povinností sa stáva iluzórnym a zo zákona sa stáva zdrap papiera. Mne pán podpredseda vlády, ja veľmi ľutujem, že tu nie je prítomný, odpovedal, že to je v poriadku. Čo sa týka sankcionovania, prekladov, návodov na spotrebné tovary, ktorých sa to tiež týkalo, to bude v zákone o spotrebiteľoch. A pokiaľ by na moju otázku, ako sa bude sankcionovať, ak nebudú ustanovenia o zákone o štátnom jazyku dodržiavané v obciach, keď sa nebude v obciach postupovať alebo nebudú sa robiť niektoré úkony, listiny sa nevyhotovia v štátnom jazyku, len v jazyku menšiny - aká sankcia sa použije? Na to mi pán podpredseda vlády povedal, no personálna, odvoláme.

Vážení, v obci odvolať? Veď to nepríde do úvahy.

(Hlasy v sále.)

Keď to nemyslel na obec, tak týka sa to väčšinou obcí.

Pán poslanec Andrassy, ja som veľmi sledovala dnes vaše vystúpenie, ktoré ste mali v Slovenskom rozhlase a hovorili ste o troch pilieroch, na ktorých stojí vládny návrh. A jeden z pilierov bol, že tento návrh sa týka používania jazyka menšín v úradnom styku na úrovni obcí. Čiže aj pán podpredseda vlády jasne hovoril a musel odpovedať na sankcie v obciach. Inak kvitujem vašu solidárnosť, že ste sa pokúsili zastať sa ho, ale skutočne bolo to tak, že išlo o obce, pretože aj vy dnes ráno v rozhlase ste sám ako jeden z hlavných pilierov práve tie obce zdôraznili.

Chcem položiť otázku: Kto vyžaduje od nás, aby sme vstupovali aj do zákona o štátnom jazyku? Podľa mňa nikto. Kto toto presadzuje? A prečo? Kam táto aktivita smeruje, vážení? Je to hlúposť alebo veľmi dobre premyslený scenár? Je to náhoda, že zároveň zrušením tohto ustanovenia v zákone o štátnom jazyku Matici slovenskej sa nedajú finančné prostriedky? Matici slovenskej sa berú určité kompetencie. Slovenským výrobkom sa rušia značky Made in Slovakia. Ďalej v televízii sa ruší logo STV s trikolórou. Vážení, toto všetko sú náhody? Ďalej v ekonomickej oblasti sa nepodporujú slovenské služby. Aerolínie, slovenské lietadlá stoja. Nemám čas na výpočet, ale zastavuje sa výroba autobusov na Slovensku. Autobusy sa objednávajú zo zahraničia a podobne. Toto všetko sa deje a nedávame tieto veci do súvislosti. Ja ich dávam do súvislosti, a preto som veľmi nespokojná s tým, že vládny návrh vstupuje aj do zákona o štátnom jazyku.

Pokiaľ ide o legislatívne pripomienky, vážení kolegovia, ja by som chcela jednak niečo povedať ku koncepčným otázkam a niečo potom konkrétne k jednotlivým ustanoveniam. Otázka úpravy používania jazykov národnostných menšín v úradnom styku, ako aj úprava postavenia tých práv, ktoré sú v článku 34 ústavy vymedzené, nie je nóvum v našej legislatíve. Takisto aj v zahraničí tieto otázky v niektorých štátoch sú upravované. Tieto úpravy môžu ísť dvoma smermi. Dva smery sú jasné vykryštalizované v Európe. Jeden smer, že všetky tieto otázky sa komplexne upravia v jednom zákone, čiže používanie jazyka národnostných menšín v školstve, kultúre, divadelníctve, v úradnom styku v jednom zákone. To je jeden legislatívny smer, jedna koncepcia. Druhá koncepcia je taká, že sa neprijíma komplexný zákon, ale tieto otázky sa rozpracúvajú v jednotlivých zákonoch. Slovenská legislatíva ešte za čias federácie sa začala rozvíjať druhou spomínanou koncepciou. My v súčasnosti máme...

Som veľmi rada, že prišiel pán podpredseda vlády, lebo budem o chvíľu hovoriť o tých otázkach, ktoré sme diskutovali aj vo výbore.

Naša legislatíva sa uberá cestou koncepcie úpravy týchto otázok v jednotlivých špeciálnych zákonoch. Otázky používania jazyka národnostných menšín v školstve sú v školských zákonoch. Možnosť divadelných predstavení v jazyku menšín sú v divadelnom zákone. Otázky rozhlasového vysielania sú v príslušných predpisoch. Úradný styk, ak je na úrovni súdov, je v príslušných zákonoch, ak je na úrovni napríklad Ústavného súdu, je v tomto zákone a podobne. A teraz tu naraz je predložený jeden zákon, ktorý je koncepčne nezaraditeľný do terajšieho vývojového trendu. Je to zákon o jazyku národnostných menšín. Opakujem, nie v úradnom styku. My keby sme boli išli vývojovou koncepciou, tak úradný styk by sme boli mali upraviť podľa môjho názoru buď v zákone o obecnom zriadení, alebo poprípade niektoré otázky v zákone o správnom konaní.

Vládou predložený zákon je koncepčne nečistý. Mám na to jeden výraz, ale sľúbila som pánu podpredsedovi vlády, že ho nebudem uvádzať, tak ho neuvádzam, ale je to zákon, ktorý chce samostatne upraviť a neupravuje všetky otázky, ale len niektoré. V tomto smere pripomienka poslancov SMK je opodstatnená. Názov zákona sa nekryje s jeho obsahom. Neobsahuje všetky oblasti, kde sa používa jazyk menšín. A neobsahuje ich preto, že už máme tieto otázky upravené v jednotlivých špeciálnych zákonoch. Preto z koncepčného hľadiska takúto prípravu zákona považujem za nie dobrú.

Ďalej je otázka, prečo tento zákon chce ustanoviť subsidiárnu, to znamená podpornú silu zákona o štátnom jazyku. Veď je to absolútny nezmysel. Zákon o štátnom jazyku sa používa na celom území a má byť prioritný zákon o používaní jazyka národnostných menšín. Ďalej je nelogické mať v tomto zákone preambulu a ďalej chýba legislatívnemu návrhu finančné pokrytie, čo má mať každý legislatívny návrh.

A ďalej je v predloženom návrhu veľa nepresností, ku ktorým sa idem konkrétne zmieniť. V § 2 ods. 3 sa vymyká z troch pilierov, ktoré boli prezentované ako piliere výstavby tohto zákona. Hlavne myslím tým pilier, že sa bude uplatňovať na úrovni obcí, pretože § 2 ods. 3 hovorí, že občania patriaci k národnostným menšinám majú právo podávať písomné podania orgánom štátnej správy a orgánom územnej samosprávy. To znamená, že tu už nejde o úradný styk na úrovni obcí, ale orgány štátnej správy je vrátane okresných úradov, krajských úradov, všetkých ministerstiev, všetkých ústredných orgánov štátnej správy vrátane vlády. Taktiež majú podľa tohto § 2 ods. 3 právo dostať odpoveď okrem štátneho jazyka aj v jazyku menšiny.

Aká je predstava, pán podpredseda vlády, keď podľa tohto paragrafu ods. 3 si podá príslušník národnostnej menšiny, napríklad rómskej, na ministerstvo žiadosť? Dostane odpoveď v rómčine, keď si ju bude žiadať? V zmysle tohto ustanovenia ju musí dostať, pretože má právo. A orgán štátnej správy poskytuje odpoveď aj v jazyku menšiny. Čiže dostane odpoveď v slovenčine ako v štátnom jazyku a musí ju dostať, ak požiada, aj v rómčine. Ak ste povedali, že nebudú náklady, pri troške fantázie alebo kreativity príslušníkov národnostných menšín je treba, aby ministerstvá, všetky orgány štátnej správy odpovedali aj v jazyku menšiny.

Ďalej rozhodnutie orgánu verejnej správy, to je tiež § 2 ods. 4, ale v správnom konaní sa na požiadanie vydáva okrem štátneho jazyka v rovnopise v jazyku menšiny. To znamená, budete robiť preklady na všetkých štátnych orgánoch. Pretože správne konanie je konanie o individuálnych právach občanov a oprávnených záujmoch, o ktorých rozhodujú obce, okresné úrady, krajské úrady, ministerstvá, iné ústredné orgány štátnej správy. A pokiaľ si vyžiadajú tieto rozhodnutia, tak budú všetky tieto orgány v jazyku menšín dávať odpoveď.

Vážení, ak mi niekto chce povedať, že pilierom je, že sa to týka len obcí, tak podľa § 2 ods. 3, ods. 4 si dovolím uviesť, že to vonkoncom, ale vonkoncom nie je pravda. Kto je vnútorne o tom presvedčený, v blízkej budúcnosti sa sklame, pretože skutočne ja nechcem robiť z toho nejakú kritiku predkladateľov, ale skutočnosť je taká, to sa týka celej štátnej správy vrátane verejnej správy. Je to § 2 ods. 3, ods. 4.

Dovoľte mi, aby som sa vyjadrila aj k § 3 ods. 1. Rokovanie orgánu územnej samosprávy v obci sa môže uskutočniť aj v jazyku menšiny, ak s tým súhlasia všetci prítomní a členovia príslušného orgánu. Myslím, že bol už podaný pozmeňujúci návrh, ak nie, upozorňujem na to, že nemá to byť obmedzené len na členov príslušného orgánu, ale po časti "súhlasia všetci prítomní" by mala byť bodka. Tým by sa dalo zadosť článku 34 ods. 3, ktorý hovorí, že výhodami, ktoré majú menšiny, nemá byť diskriminovaná väčšina alebo príslušník väčšiny. To znamená, že pokiaľ by tam bol niekto, kto neovláda jazyk menšiny, nemá byť diskriminovaný.

Ďalej v § 3 ods. 3 si dovolím poukázať na to, že tento ods. 3 treba doplniť, aby nevznikli aplikačné nejasnosti. V tomto odseku 3 sa hovorí, kronika obce, samozrejme, v obciach, kde je klauzula 20 % podľa predloženého návrhu, sa môže viesť kronika aj v jazyku menšiny. Táto formulácia dáva možnosť výkladu alternatívy, že teda v slovenčine alebo môže sa viesť aj v maďarčine. Čiže presný výklad navrhujem doplniť: "okrem štátneho jazyka sa môže viesť aj v jazyku menšiny". Áno, aby bolo jasné. O tom, že 20 % by bolo treba alebo vhodné ešte zvýšiť, nebudem sa rozširovať, bolo to už uvedené, myslím, je to aj v pozmeňujúcich návrhoch.

Obdobne v § 4 ods. 3, kde sa orgánom verejnej správy, to znamená aj orgánom štátnej správy, okresnému úradu, krajskému úradu, ministerstvám, iným ústredným orgánom štátnej správy, dáva za povinnosť zabezpečiť informácie o všeobecne záväzných právnych predpisoch v jazyku národnostnej menšiny, taktiež doplniť okrem štátneho jazyka.

Inak mám pripomienku k tomuto § 4 ods. 3. Vážení, ak si niekto myslí, že informácia o právnom predpise sa dá robiť ako beletria, tak sa veľmi mýli, pretože v informácii musia byť presne stanovené pojmy, každé slovo má svoj význam. Ak vám niekto do menšinového jazyka zle preloží, budú veľké problémy v rámci verejnej správy. Čo to znamená? Že na preklad môžete použiť jedine kvalifikovaných právnikov. Gratulujem vám k finančným kvótam, ktoré budete musieť na to vyčleniť. (Hlas podpredsedu vlády zo sály.) Ako sami, pán podpredseda vlády? To je orgán verejnej správy, orgán verejnej správy je aj ministerstvo, áno, v rámci svojej pôsobnosti. (Reakcia podpredsedu vlády.) To neprekáža, to vonkoncom neprekáža, to vonkoncom neprekáža. Áno, budem tolerantná, veď ja to vydržím, horšie to bude potom s celým národom.

V § 6 sa uvádza: Pri uplatňovaní tohto zákona platí, že používanie českého jazyka v úradnom styku spĺňa požiadavku základnej zrozumiteľnosti a tak ďalej, a preto čeština, teda príslušníci českej menšiny nebudú podliehať tomuto zákonu. Ja mám otázku na predkladateľa: Čo je cieľom tohto zákona? Dať právo? Čo je zmyslom? Komunikovať menšine v jej materinskom jazyku, alebo zabezpečiť dorozumievanie? Ak vravíte, že komunikácia v materinskom jazyku, teda určité právo určitej menšiny, ja sa pýtam: Prečo to odopierate českej menšine, ak to má byť právo menšiny? Ak to má zabezpečiť zrozumiteľnosť, no tak potom ja si dovolím tvrdiť, že všetky menšiny na Slovensku prechádzajú povinnou školskou výchovou, v rámci ktorej by podľa predpisov mali dostať výučbu štátneho jazyka v rozsahu 600 - 2 000 hodín a mali by sa naučiť tak, aby tiež rozumeli. Tak ak je toto kritérium, potom nie je o čom. Ak je to kritérium, aby menšina mohla svoju materčinu uplatniť, ak toto je kritérium, tak potom to treba aplikovať aj na menšinu českú. Inak je to diskriminácia.

Ďalej mám veľmi vážnu pripomienku k § 8, ktorú som už naznačila, pretože sa vstupuje do zákona o štátnom jazyku. Je to nenáležité, nepotrebné, nikto to od nás nevyžadoval, ba práve naopak, je to hanebné a nectí to túto snemovňu, že takéto ustanovenie bude odsúhlasovať. Preto mám aj pozmeňujúci návrh, v ktorom žiadam, aby § 8 ods. 2 sa z tohto textu vypustil. A spoločnému spravodajcovi si dovolím aj písomne tento pozmeňujúci návrh predložiť.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, uviedla som viacero pripomienok, Hnutie za demokratické Slovensko, resp. jeho poslanci v tomto parlamente majú ten názor, že predložený návrh zákona, ako som uviedla, nie je tým, čo sa vyžaduje, ide nad rámec, je to nadpráca. Nie je kvalitne spracovaný. Už tých pár 8 paragrafov, pričom som takmer ku každému povedala pripomienky, ktoré osobne považujem za dôležité, naznačuje, že kvalita predloženého legislatívneho návrhu nie je na takej úrovni, aká by mala byť. Ďalej mám ten názor, že prebiehajúca petícia už jasne naznačila, že k tejto otázke bude vypísané referendum. Preto poslanci za Hnutie za demokratické Slovensko, ktorí si chcú ctiť názor všetkých tých, ktorí podpísali petíciu, ako aj sú za to, aby občania sa mohli oboznámiť a vyjadriť svoj názor k tejto otázke pre nich takej veľmi citlivej, majú ten názor, že tento legislatívny návrh by nemal byť postúpený do ďalšieho konania, malo by byť konanie prerušené. Osobne tento legislatívny návrh nemôžem podporiť z dôvodov, ktoré som tu uviedla.

Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Za poslanecký klub Slovenskej demokratickej koalície vystúpi pán poslanec Šimko. Ešte predtým s faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Tóthovej dvaja páni poslanci. Končím možnosť ďalšieho prihlásenia sa s faktickými poznámkami.

Prvý - pán poslanec Orosz.

Poslanec L. Orosz:

Ďakujem pekne za slovo.

Vážená pani poslankyňa,

ja som veľmi od vás očakával po konkrétnej kritike vládneho návrhu zákona v prvom čítaní, že využijete poslanecké práva jednak vo výbore, jednak v pléne a predložíte konkrétne pozmeňujúce návrhy. Predložili ste jeden, i keď ste mali celý rad týchto pozmeňujúcich návrhov. Ja s mnohými z nich súhlasím a chcem vás upozorniť na to, že vaši kolegovia z politického hnutia HZDS na rokovaní ústavnoprávneho výboru mnohé z tých návrhov, ktoré ste vy predložili, nepodporili, napríklad týkajúci sa názvu zákona. Ja osobne som zdieľal váš názor. Vy jednoducho nemáte asi ujasnené vo vašom hnutí tieto otázky. (Reakcia poslankyne Tóthovej z pléna.) Hovorili ste o názve aj v prvom čítaní, aj v druhom čítaní.

Chcel by som vysloviť presvedčenie, že využijete ešte čas, ktorý zostáva do konca tejto diskusie, je prihlásených 33 poslancov, takže je ešte priestor na to, aby ste formulovali konkrétne pozmeňujúce návrhy, o ktorých budeme hlasovať, a v prípade, že tak urobíte, budem veľmi rád, keď sa nám podarí spoločne zlepšiť tento vládny návrh zákona.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Andrassy.

Poslanec Ľ. Andrassy:

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.

Som rád, že pani poslankyňa Tóthová si váži a chce si uctiť názor občanov Slovenskej republiky, ktorí chcú požadovať referendum k tejto otázke. Tiež mala veľmi zaujímavé pozmeňujúce návrhy, ktoré odzneli a ktoré boli podané aj v gestorskom výbore Národnej rady - vo výbore pre ľudské práva a národnosti, a poslanci Hnutia za demokratické Slovensko odbojkotovali sedenie tohto výboru a tieto pozmeňujúce návrhy mohli byť predložené plénu už schválené aj gestorským výborom, ktorý má gesciu nad týmto zákonom.

Nebudem polemizovať, pani poslankyňa, s tými vašimi návrhmi, ktoré ste dali k jednotlivým bodom tohto zákona, ale chcem vám pripomenúť, že tak ako aj poslanci za HZDS, aj za Slovenskú národnú stranu sa v septembri 1996 vo Švajčiarsku podpísali pod spoločné vyhlásenie, v ktorom odporúčajú vláde Slovenskej republiky a parlamentu čo najskôr pripraviť návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín v úradnom styku. Pod takúto istú podmienku ste sa podpísali v roku 1992, keď sa prijímala Ústava Slovenskej republiky. A či v článku 6, kde sa hovorí o tom, že používanie iných jazykov než štátneho jazyka v úradnom styku ustanoví zákon, tak táto vec je zdupľovaná ešte potom v § 34 Ústavy Slovenskej republiky, za ktorú hlasovali práve aj poslanci HZDS, aj Slovenskej národnej strany, a dali ste tam ustanovenie, ktoré hovorí o tom, že občanom patriacim k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám sa za podmienok ustanovených zákonom zaručuje okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka aj právo na používanie ich jazyka v úradnom styku. A tento zákon nemá zatiaľ nič iné, len vyriešiť práve túto vec. Nejde proti zákonu o štátnom jazyku. Aj veci, ktoré ste povedali, čo sa týka § 2 ods. 3, 4, nie sú pravdivé, pretože tam je práve to, čo ste nepovedali, ako je vo vašom zvyku, že sa to týka práve obcí alebo miest, takže ten jeden pilier sa naďalej zachováva.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Šimko za poslanecký klub Slovenskej demokratickej koalície.

Poslanec I. Šimko:

Ďakujem, pán podpredseda.

Milé dámy,

ctení páni,

vážený pán podpredseda vlády,

moderná história nášho jazykového práva je plná vášnivých politických zápasov. Už prvý jazykový zákon, ktorý po rozpade rakúsko-uhorskej monarchie prijímal česko-slovenský parlament, sa stal predmetom ostrého politického boja práve v súvislosti s ustanoveniami o používaní jazykov národnostných menšín. Bol to prvý zákon mladého štátu, ktorý vtedy vyhnal ľudí do pražských ulíc. Písala sa jar 1920, hoci nebol ani rok po tom, čo parlament ratifikoval Saintgermainskú mierovú zmluvu obsahujúcu záväzok česko-slovenského štátu poskytnúť príslušníkom národnostných menšín primerané jazykové práva. Zmluva bola ratifikovaná bez problémov. Tie sa zjavili, až keď bolo treba záväzky plniť a premietnuť ich do vnútroštátneho práva.

Spomínam to preto, lebo táto história sa akoby v mnohom znova a znova opakuje. Pamätáme si na ťažké zápasy z jesene 1990 a argumenty sú v mnohom podobné. Samozrejme, strany či konkrétni politici sa často usilujú na populárnej agende zarobiť, ale ak aj dáme takéto pohnútky bokom, aj keď vo vedomí, že sa tým nestrácajú, bude dobre, ak sa na chvíľku pokúsime vzájomne si porozumieť a azda sa aj trochu zamyslieť.

Predovšetkým nemožno obísť temné dedičstvo národnej skúsenosti našich predkov v období monarchie. Nikto poctivý sa nemôže diviť, ak sme citliví na túto otázku. Právna reglementácia a predovšetkým politická prax v používaní štátneho jazyka v Uhorsku, ale aj v Rakúsku sa nedotýkala iba úradného styku, ale prakticky všetkých oblastí ľudského života, kam sa len dostala donucovacia moc štátu. Myslím si, že to bol predovšetkým tento ľudsky i politicky neúnosný postoj k materinským jazykom, pre ktorý táto centrálna veľmoc získala názov "Žalár národov". A azda práve preto je treba si veľmi jasne uvedomiť, kam to monarchiu zaviedlo. Možno dnes sa môže niekomu zdať historicky spravodlivým splácať krivdy z minulosti rovnako prísnou reglementáciou štátneho jazyka i dnes. Tu však je treba sa poučiť. Staré mocnárstvo sa nádejalo, že môže všetko, a stalo sa mu to osudným. My sme národom malým, a preto je v našom životnom záujme nerobiť osudové chyby. Ako píše jeden z našich najväčších súčasných básnikov o hodine rozhodnutia: "Už nemá na voľbu, už môže byť len múdry, alebo nebyť."

Preto mi, vážení priatelia z opozície, dovoľte najskôr konštatovať jedno. Usilujem sa rozumieť vašej argumentácii. Nechcem za ňou vidieť iba demagógiu straníckych záujmov, ale aj vitálne záujmy našej národnej pospolitosti. Práve preto však musím rozhodne odmietnuť tvrdé a nekompromisné odsudky voči nám, ako by sme sledovali niečo iné. Presne naopak. Chceme, aby Slovenská republika mala slovenského ducha a aby bola naším milovaným domovom. Aby bola domovom, ktorý neohrozí víchor zvonka a ani červotoč vnútorných rozporov. Práve preto, aby tento náš slovenský domov bol a zostal pevným, je treba, aby sa tu cítili ako plnohodnotní občania aj Maďari, Česi, Ukrajinci, Rusíni, Nemci, Židia, Rómovia či príslušníci ďalších národnostných menšín.

Ak tu niekto vykrikuje, že tým zrádzame záujmy slovenského národa, to môže hovoriť na predvolebných mítingoch, kde sa toho potára veľa a často veľmi nezodpovedne. Tu však v tejto miestnosti sa od nás žiada zodpovednosť, a nebolo by od veci nájsť aj trochu múdrosti. Len tak obstojíme. Sú tu záväzky voči ústave, voči zahraničným demokratickým partnerom, záväzky, ktoré sme, mimochodom, zdedili, ale tie vonkoncom nie sú najdôležitejšie. Ak by sme chceli staré uhorské jazykové spory - hoci aj v oveľa miernejšej forme - prenášať do našej republiky, len dnes s opačným znamienkom, bude to vyvolávať neustále napätia. Najdôležitejšie je, aby usporiadanie nášho štátu bolo také, aké ho bude upevňovať. A štát bude tým pevnejší, čím širšia bude základňa spokojnosti jeho obyvateľov.

Základným východiskom vládneho návrhu zákona je v čo najširšej miere umožniť príslušníkom národnostných menšín vo verejnom živote dorozumieť sa vo svojom materinskom jazyku. Nie je to zavedenie dvojjazyčnosti v úradnom styku. Štátny jazyk je a zostáva jeden a je ním slovenčina. Nie je znakom slabosti, ale, naopak, veľkorysosti, ak za podmienok ustanovených zákonom umožníme našim spoluobčanom, ktorých matky učili iný jazyk, dorozumieť sa. Nie je to napokon nič nové. Na súdoch takúto možnosť upravujú procesné predpisy už oddávna. 20-percentná klauzula pre obce, v ktorých žijú príslušníci národnostných menšín, sa týka predovšetkým miestnej verejnej správy. Do nášho právneho poriadku sa dostala práve v spomínanom zákone z roku 1920 na základe mierových zmlúv po 1. svetovej vojne. Zákon sa usiluje vyhýbať sa reglementácii v tých oblastiach, ktoré sú upravené inými zákonmi, alebo tam, kde právna regulácia v demokratickej spoločnosti vôbec byť nemá. Z tohto hľadiska budeme posudzovať aj pozmeňujúce návrhy, ktoré budú podané a ktoré sú podané.

Ide, samozrejme, predovšetkým o úpravu používania jazykov národnostných menšín v úradnom styku. Naši priatelia zo Strany maďarskej koalície išli vo svojom návrhu, aj vo svojich pozmeňujúcich návrhoch idú ďaleko za tento rámec. Už v prvom čítaní som našim kolegom z opozície pripomenul spoločné vyhlásenie z Montpellier, kde svojimi podpismi potvrdili 8. septembra 1996 v bode 2 odporúčanie vláde a parlamentu Slovenskej republiky, čo najskôr pripraviť návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín v úradnom styku. Zdôrazňujem, že je tam výslovne uvedené "v úradnom styku". Pred chvíľkou to spomínal aj pán poslanec Andrassy. Vtedy sa pod to podpísali aj traja najvýznamnejší poslanci maďarskej koalície. Pokúsme sa vzájomne si porozumieť.

Predovšetkým vám, vážené panie poslankyne a páni poslanci zo Strany maďarskej koalície, a hlavne našim spoluobčanom, príslušníkom národnostných menšín, by som v tejto súvislosti rád parafrázoval čosi z tej diskusie o zákone z roku 1920. Aj vtedy sa menšiny domáhali vlastnej jazykovej oblasti. Rečníci ich vtedy upozorňovali, že ich postavenie je predsa trochu odlišné. Títo občania sa môžu väčšinou pozerať cez hranice na svoje materské národy, ktoré slobodne a tvorivo žijú vo vlastných národných štátoch. Môžu sa slobodne zúčastňovať na ich duchovnom a kultúrnom živote, pretože ten nemá hranice. Ale slovenský národ sídli len na slovenskej pôde a sídli inak, nemá nikde nič iné, nemôže nikde inde vzhliadnuť ako k centru svojej národnej bytnosti. Všetko, čo má, leží v tejto krajine, nemôže hľadať svoje vlastné duchovné a kultúrne uspokojenie niekde inde. Má prirodzenú túžbu byť niekde národom základným a túto túžbu nemôže uskutočniť inde než na Slovensku. O tom je medzinárodnoprávna zásada o práve národov na samourčenie.

Zásadný konflikt pri prijímaní tohto zákona však nie je medzi menšinami a Slovákmi. Základný konflikt je medzi nami Slovákmi navzájom. Podozrievame sa, urážame sa, strany sa usilujú získavať krátkodobý politický kapitál. Mobilizujú sa Slováci proti Slovákom. Ak nás niečo oslabuje, tak je to toto, nie litera akéhokoľvek navrhovaného zákona. Veď si len uvedomme, kam až môže viesť nemúdra politika v tejto oblasti. Štyristo kilometrov juhovýchodne od nás spôsobila netolerantná politika z pozície sily voči menšinám hroznú búrku. Dejiny nás učia, že v živote národov nebýva iba slnečné počasie. Ani na sklonku 20. storočia sa búrkové mračná nadobro nestratili. Ak má naša malá, skoro rodinná národná pospolitosť obstáť vo víchroch, ktoré čas od času prichádzajú, nemôže byť trvale rozorvaná na život a na smrť. Musí si byť vedomá, že jestvujú vitálne záujmy, ktoré sú nám spoločné, a že tam musí ísť stranícky či osobný politický prospech bokom.

Kniha kníh - Biblia - má dve známe zmienky o rôznosti jazykov. Prvá je znakom zmätku ako dôsledku ľudskej pýchy. To bol Babylon. Často sa jej dovolávajú naši priatelia z druhej strany našej národnej barikády na svojich mítingoch, i keď sa priznávam, že mi logická súvislosť tejto analógie trochu uniká. Ale jestvuje aj druhá zmienka. Je to zmienka o tom, ako muži, ktorí sa stali prvými prostredníkmi veľkej a optimistickej kresťanskej správy, plní ducha, rečnili príslušníkom mnohých národov. A všetci im rozumeli. Usilujme sa o takéhoto ducha. Potom pre nás takýto zákon prestane byť problémom. Staneme sa silnejšími i pre prípad búrky či víchra.

Ďakujem za pozornosť.