Šiesty deň rokovania
17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
7. júla 1999
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram šiesty rokovací deň 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali páni poslanci: Peter Bohunický, Jozef Gajdoš, Pavol Kačic, Gustáv Krajči, Jirko Malchárek, Ľudmila Mušková, Ferdinand Petrák, Ján Slota, Štefan Šlachta, Jozef Tarčák a Jozef Klemens. Na zahraničnej služobnej ceste nie je žiaden poslanec Národnej rady Slovenskej republiky.
Žiadam vás, pani poslankyne a páni poslanci, aby ste účasť na schôdzi dokumentovali svojím podpisom a zároveň žiadam overovateľov, aby hodinu po začiatku rokovania uzavreli prezenčnú listinu.
Pani poslankyne, páni poslanci,
v rokovaní prerušenej 17. schôdze Národnej rady budeme pokračovať hlasovaním o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač číslo 281).
Skôr ako pristúpime k hlasovaniu, prosím pána ministra výstavby a verejných prác Istvána Harnu, aby zaujal svoje miesto pre navrhovateľov, a spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Lászlóa Hóku, aby zaujal miesto pre spravodajcov výborov.
Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia.
Nech sa páči, procedurálny návrh - pán poslanec Jarjabek.
Poslanec D. Jarjabek:
Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci,
dámy a páni,
dávam procedurálny návrh, aby parlament hlasoval o tom, že vedenie parlamentu bude rokovať s vedením Slovenskej televízie o tom, že zákon o používaní jazykov národnostných menšín v úradnom styku v druhom čítaní bude v priamom prenose Slovenskej televízie.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nech sa páči, pán poslanec Šebej.
Poslanec F. Šebej:
Ďakujem.
Môj návrh nie je procedurálny, ale je to oznam pre členov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu. Musíme nevyhnutne ešte prerokovať zákon o štátnej pomoci. Zvolávam schôdzu výboru pre európsku integráciu v čase prestávky, hneď ako bude vyhlásená o 17.30 hodine, do miestnosti zahraničného výboru.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Gašparovič, nech sa páči.
Poslanec I. Gašparovič:
Pán podpredseda, chcem vás upozorniť, že rokovací poriadok vám neumožňuje, aby ste po hodine zobrali prezenčné listiny. Robíte to sústavne, ale je to proti rokovaciemu poriadku.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Belohorská.
Poslankyňa I. Belohorská:
Pán predsedajúci, chcela by som sa opýtať, odkiaľ alebo aký plán nám tu predostierate, keď sa hovorí, že o 17.30 hodine bude prestávka. Zase budeme dnes rokovať do noci? Máme nočnú službu, alebo ako ste sa včera dohodli? Lebo tu už neplatia žiadne dohody. Včera sme sa dohodli, že dnes ráno bude zasadať zahraničný výbor. Po včerajšom škandalóznom hlasovaní o troch zákonoch som sa dnes ráno, keď som prišla na zasadnutie výboru, dozvedela, že výbor bol už včera večer.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa, beriem vašu pripomienku, ale to nebol procedurálny návrh. Zatiaľ sa Národná rada nerozhodla, že bude rokovať po 19.00 hodine. Predpokladá sa, že by sa malo rokovať, ale Národná rada najprv musí o tom hlasovať.
Bol tu procedurálny návrh pána poslanca Jarjabka, ktorý žiada, aby Národná rada odhlasovala odporúčanie - ak dobre chápem -, odporúčanie pre Slovenskú televíziu, aby Slovenská televízia...
Nech sa páči, upresnite ešte raz váš procedurálny návrh.
Poslanec D. Jarjabek:
Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Dal som návrh, aby sme hlasovali o tom, že vedenie parlamentu prejde do rokovania s vedením Slovenskej televízie o tom, aby zákon, ktorý budeme prerokúvať v druhom čítaní, to znamená zákon o používaní jazyka národnostných menšín v úradnom styku, bol v priamom prenose Slovenskej televízie. O tom musí rokovať vedenie parlamentu s vedením Slovenskej televízie. A aby malo na to mandát, musíme o tom hlasovať.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nech sa páči, počuli ste procedurálny návrh pána poslanca Jarjabka. Budeme o ňom hlasovať.
Prezentujme sa a hlasujme. Nech sa páči, hlasujeme o procedurálnom návrhu pána poslanca Jarjabka.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 103 poslancov.
Za návrh hlasovalo 36 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý.
Nech sa páči, pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada na návrh vlády vyslovuje súhlas so skráteným legislatívnym konaním o tomto vládnom návrhu zákona.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 92 poslancov.
Za návrh hlasovalo 70 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.
Budeme pokračovať v prvom čítaní o
vládnom návrhu zákona o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 282. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 288.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister výstavby a verejných prác Slovenskej republiky István Harna.
Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.
Minister výstavby a verejných prác SR I. Harna:
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým sa upravuje oblasť verejného obstarávania v súlade s pravidlami a predpismi Európskej únie.
Problematika verejného obstarávania je v súčasnosti v Slovenskej republike legislatívne upravená zákonom Národnej rady Slovenskej republiky číslo 263/1993 Z. z. o verejnom obstarávaní tovarov, služieb a verejných prác v znení neskorších predpisov, ktorý je v platnosti od 1. januára 1994. Zákon o verejnom obstarávaní svojimi ustanoveniami upravuje proces pri výbere zmluvného partnera ako predmet obstarávania. Tovary, služby alebo verejné práce sú uhrádzané čiastočne alebo úplne z verejných prostriedkov. Preto je jeho uplatňovanie v praxi verejnosťou ostro sledované.
Proces zadávania tzv. vládnych objednávok a pravidlá, ktoré tento proces upravujú, sú jednou z prioritných oblastí v rámci legislatívy vnútorného trhu i v krajinách Európskej únie. Význam, ktorý je tomuto procesu kladený v krajinách Európskej únie, je zrejmý aj z toho, že Európska komisia zaradila riešenie tejto oblasti ako jednu z krátkodobých priorít, ktorú Slovenská republika ako asociovaná krajina má splniť v Partnerstve pre vstup. Úprava dnes platnej legislatívy verejného obstarávania, ktorá je čiastočne aproximovaná s príslušnými smernicami Európskej únie, a zabezpečenie jej zosúladenia s pravidlami zadávania vládnych objednávok v krajinách Európskej únie vyplýva z článkov 68 a 69 Európskej dohody o pridružení, tzv. Asociačnej dohody, ktorou sa Slovenská republika zaviazala plniť záväzky súvisiace s prístupovým procesom počas prechodného obdobia. Záväzok prijať novú legislatívu upravujúcu proces verejného obstarávania vyplýva aj z Národného programu prispôsobovania legislatívy Slovenskej republiky s právom Európskej únie v oblasti vnútorného trhu i z Národného programu na prijatie acquis communautaire.
Prijatie nového zákona o verejnom obstarávaní, ktorý patrí do skupiny 6 prioritných zákonov, je zároveň jednou z podmienok na preradenie Slovenskej republiky do prvej skupiny asociovaných krajín usilujúcich sa o vstup do Európskej únie. Vyplýva to i zo záverov z rokovaní pracovnej skupiny na najvyššej úrovni medzi Slovenskou republikou a Európskou komisiou naposledy 1. júna 1999. Pokrok dosiahnutý v tejto oblasti by mal byť zohľadnený aj v pravidelnej hodnotiacej správe, ktorú bude aj tento rok predkladať Európska komisia na summite v Helsinkách.
Uplatnením ustanovení návrhu nového zákona o verejnom obstarávaní sa zvyšuje transparentnosť obstarávacieho procesu a stanovujú sa pravidlá pre rovnaké zaobchádzanie so všetkými účastníkmi v procese verejného obstarávania, nediskrimináciu uchádzačov a záujemcov na základe akéhokoľvek princípu, rozvoj konkurenčného prostredia a, samozrejme, vytvárajú sa predpoklady na hospodárne a efektívne vynakladanie verejných prostriedkov, čiže v chápaní Európskej únie získať predmet obstarávania za najlepšiu hodnotu peňazí.
Návrh nového zákona o verejnom obstarávaní povyšuje obsahovú stránku v procese verejného obstarávania nad jeho formálnu stránku, kvôli čomu v minulosti dochádzalo, i toho času dochádza k veľkému množstvu zmarených najmä verejných súťaží. V návrhu zákona sa tiež zvyšujú finančné limity na obstarávanie tovarov, služieb a prác. Na tieto limity je potrebné pri výbere zmluvného partnera postupovať v zmysle ustanovení predloženého návrhu zákona. Navrhovaným znením zákona sa tiež ukladá povinnosť obstarávať aj pre tzv. prirodzené monopoly, podniky odvetvia vodného hospodárstva, dopravy, energetiky a telekomunikácií, čo bola jedna z hlavných pripomienok a odporúčaní daných Európskou komisiou.
Návrh zákona rieši inštitucionálne dobudovanie oblasti verejného obstarávania, zriaďuje Úrad pre verejné obstarávanie, v kompetencii ktorého okrem metodiky a kontroly procesu verejného obstarávania je aj nezávislé riešenie sťažností a sporov. Potreba inštitucionálneho budovania vyplýva hlavne z pravidelnej hodnotiacej správy vypracovanej Európskou komisiou i zo záverov zasadnutí pracovnej skupiny na vysokej úrovni.
Prijatím navrhovaných ustanovení a ich následným uplatňovaním v praxi sa vytvára predpoklad minimalizovania uzatvárania zmlúv v rozpore so zákonom. Aby sa však zabezpečilo zvýšenie kvality v celom obstarávacom procese, nie je to len otázka prijatia nového zákona o verejnom obstarávaní a jeho uplatňovania v praxi. Je potrebné prijať a vykonať ďalšie systémové kroky, ktorých výsledkom by malo byť zosúladenie pravidiel a princípov verejného obstarávania v Slovenskej republike s ďalšími trhovými a ekonomickými záujmami Slovenskej republiky vyjadrenými v príslušných právnych predpisoch a inými opatreniami, o ktorých budem hovoriť neskôr.
Uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 900 zo dňa 9. decembra 1998 k správe z rokovaní štátneho tajomníka Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky pána Jána Figeľa s predstaviteľmi Ministerstva zahraničných vecí Belgicka, Ministerstva zahraničných vecí Luxemburska a zo stretnutia pracovnej skupiny na najvyššej úrovni medzi Slovenskou republikou a Európskou komisiou v Bruseli mi bola bodom B13 uložená úloha stanoviť harmonogram prijatia nového znenia zákona o verejnom obstarávaní. Uvedený termín bol zo strany Ministerstva výstavby a verejných prác Slovenskej republiky vo všetkých jeho etapách splnený.
Návrh zákona bol pred prerokovaním vo vláde Slovenskej republiky prerokovaný v Hospodárskej rade vlády Slovenskej republiky, v Rade hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky a, samozrejme, v Legislatívnej rade vlády Slovenskej republiky.
V rámci pracovnej skupiny číslo 1 voľný pohyb tovaru sa 26. marca 1999 uskutočnil v Bruseli za účasti zástupcov Európskej komisie DG 15, zástupcov Ministerstva výstavby a verejných prác Slovenskej republiky bilaterálny skríning k verejnému obstarávaniu. Na tomto rokovaní zástupcovia Ministerstva výstavby a verejných prác Slovenskej republiky poskytli podrobné informácie o zmenách, ktoré sa v návrhu zákona navrhujú. Zástupcovia Európskej komisie privítali vypracovanie nového návrhu zákona o verejnom obstarávaní, ktorý im bol daný na pripomienky, a vyslovili spokojnosť s tým, že sa účinnosť zákona navrhuje už od 1. januára 2000. Súčasne bolo z ich strany odporučené, aby Slovenská republika vyvinula maximálnu snahu o prijatie tohto zákona už v septembri, čím sa vytvorí predpoklad na uvedenie prijatia zákona v pravidelnej hodnotiacej správe Európskej komisie v súvislosti s dosiahnutými pokrokmi Slovenskej republiky voči Európskej únii. Tento názor bol prezentovaný aj na zasadnutí Asociačného výboru Slovenská republika - Európska únia, konanom v januári 1999 v Bruseli.
Skvalitnenie samotného procesu verejného obstarávania a uplatňovania pravidiel navrhnutých v predmetnom zákone si vyžiada vypracovať a pripraviť do jeho účinnosti komplex podporných a vzorových materiálov zabezpečujúcich striktné dodržiavanie jeho ustanovení, ale aj inštitucionálnych opatrení súvisiacich s výkonom obstarávateľských činností a kontrolného orgánu nad verejným obstarávaním a tiež úpravu súvisiacich právnych predpisov.
V programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky sa vláda zaviazala v súlade s požiadavkou Európskej únie stanoviť nový inštitucionálny rámec na riešenie sporov a kontrolu procesu verejného obstarávania. Prísľub Slovenskej republiky na zriadenie Osobitného úradu pre verejné obstarávanie bol daný okrem predchádzajúcich rokovaní aj na rokovaní v Bruseli za účasti zástupcov Európskej komisie a najvyšších predstaviteľov Slovenskej republiky. Tento prísľub bol premietnutý do uznesenia slovenskej vlády číslo 52 z 20. januára 1999, ktorým bol schválený harmonogram úloh vyplývajúcich z pravidelnej správy Európskej komisie o pripravenosti Slovenskej republiky na členstvo v Európskej únii.
Zriadenie Osobitného úradu pre verejné obstarávanie je na plnenie úloh zabezpečujúcich realizáciu požiadaviek na transparentnosť, nediskrimináciu a rovnaké zaobchádzanie s uchádzačmi osobitne prioritné, pardon, osobitne potrebné najmä z dôvodu, že problematika verejného obstarávania je veľmi rozsiahla a presahuje nielen rámec ustanovení uvedených v návrhu zákona, ale aj pôsobnosť kontrolných orgánov v súlade s platnou legislatívou.
Doterajšie skúsenosti z aplikácie zákona o verejnom obstarávaní poukazujú na to, že sa súvisiacim činnostiam nevenuje dostatočná pozornosť. Ide najmä o prípravnú fázu verejného obstarávania, v ktorej sa rozhoduje o výbere predmetu obstarávania, výbere metódy verejného obstarávania a po výbere zmluvného partnera postupom podľa zákona dôsledné sledovanie plnenia uzavretého zmluvného záväzku.
V oblasti kontroly je potrebné upozorniť na to, že Európska únia kladie dôraz najmä na záruky efektívnej a rýchlej nápravy porušení pravidiel nediskriminácie uchádzačov vo verejnom obstarávaní. To si vyžaduje zaviesť špecifický mechanizmus umožňujúci realizáciu týchto záruk. Neriešenie tohto problému odradzuje nielen domácich, ale aj zahraničných uchádzačov o vstup do procesu verejného obstarávania vykonávaného podľa súčasnej právnej úpravy. Smernice Európskej únie vo svojich ustanoveniach vyžadujú riešiť tento problém prostredníctvom nezávislej inštitúcie, ktorá nebude ovplyvňovaná záujmami obstarávateľskej alebo podnikateľskej sféry.
V súčasnom systéme štátnych orgánov plní úlohu v oblasti verejného obstarávania Ministerstvo výstavby a verejných prác Slovenskej republiky, čo však z hľadiska nastolených požiadaviek nie je vyhovujúce. Zároveň neexistuje ani iný orgán, ktorý by mohol zabezpečovať plnenie úloh v oblasti kontroly procesu verejného obstarávania v celom rozsahu. Žiadny zo súčasných orgánov kontroly nemá v pôsobnosti všetky subjekty, ktoré budú v postavení obstarávateľov - štátne orgány, organizácie, obce - prirodzené monopoly. Zriadením Osobitného úradu pre verejné obstarávanie sa teda nerieši iba požiadavka Európskej únie, ale aj problémy, ktoré sú v dnešnom právnom systéme Slovenskej republiky. Pritom je potrebné vziať do úvahy aj skutočnosť, že vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie sa v rámci cezhraničnej spolupráce otvorí trh pre zahraničných uchádzačov, ktorí môžu námietky voči nezákonnému postupu obstarávateľov riešiť medzinárodným súdnictvom.
V rámci systémových opatrení sa aj týmto krokom môže účinne ovplyvňovať neuspokojivý stav vo verejnom obstarávaní spôsobený uzatváraním zmlúv postupom, ktorý je v rozpore so zákonom. Skvalitnenie procesu verejného obstarávania si vyžiada inštitucionálne zmeny na úrovni obstarávateľských organizácií, ktoré musia na odbornej a profesionálnej úrovni zabezpečovať obstarávateľské činnosti. To si vyžiada určiť mieru centralizácie obstarávateľských činností na úrovni jednotlivých ústredných orgánov štátnej správy, ale aj obcí, a tým zníženie počtu odborných zamestnancov potrebných na ich vykonávanie.
Na záver by som chcel upriamiť pozornosť na skutočnosť, že prijatím Amsterdamskej zmluvy sa mení v doložke nezlučiteľnosti, ktorá je súčasťou tohto návrhu zákona, číslovanie uvedené v bode 5 v písmenách a) až f), ale ich obsah sa nemení.
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
verím, že prijatím tohto zákona vykoná Slovenská republika ďalší krok k splneniu podmienok na odporúčanie začatia rokovaní o vstupe do Európskej únie. Svojimi ustanoveniami rešpektuje aj problematiku vnútorného trhu a je v súlade s druhým stupňom aproximácie smernice Európskej únie. Očakávam, že po zapracovaní vašich pripomienok sa tento zákon stane právnou normou, aplikáciou ktorej sa zvýši transparentnosť obstarávania a vytvoria sa predpoklady na efektívne a hospodárne vynakladanie finančných prostriedkov pre všetky subjekty, ktoré ho budú uplatňovať.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie vládneho návrhu zákona. Prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.
Zároveň dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.
Nech sa páči, pán poslanec László Hóka, máte slovo.
Poslanec L. Hóka:
Ďakujem.
Vážený predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý ste dostali ako tlač číslo 282, ako spoločný spravodajca navrhnutý gestorským výborom Národnej rady Slovenskej republiky.
Predložený návrh (tlač číslo 282) bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 30. júna 1999 na skrátené legislatívne konanie, v ktorom sa obmedzenia podľa § 72 ods. 1, § 74 ods. 2, § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady nepoužijú.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením zaradila predložený návrh na rokovanie 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky na prvé čítanie. Návrh spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a náležitosti podľa legislatívnych pravidiel. Ako spravodajca navrhnutého gestorského výboru Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní predkladám stanovisko gestorského výboru, že návrh spĺňa všetky náležitosti návrhu zákona, ktoré sú uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona vychádza z obsahu Európskej dohody o pridružení, tzv. Asociačnej dohody medzi Slovenskou republikou a členskými krajinami Európskej únie v tom zmysle, že Slovenská republika bude podporovať voľný pohyb tovarov, služieb a kapitálu. Slovenská republika sa zaviazala otvoriť aj trh verejného obstarávania na základe nediskriminácie, reciprocity a rovnakého zaobchádzania. Predložený návrh zabezpečuje transparentnosť a kontrolu v procese verejného obstarávania aj prostredníctvom nezávislej inštitúcie Úradu pre verejné obstarávanie. Navrhnuté riešenie umožňuje vstup domácim a zahraničným uchádzačom do procesu verejného obstarávania za rovnakých a presne stanovených podmienok.
Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky budem odporúčať prijať uznesenie, aby Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave prerokovala návrh zákona v druhom čítaní.
Prosím, vážený predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu o návrhu zákona.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi a žiadam ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.
Zároveň otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa prihlásili dvaja poslanci: pán poslanec Brocka a pán predseda výboru Sopko.
Nech sa páči, pán poslanec Brocka, máte slovo.
Poslanec J. Brocka:
Vážený pán predsedajúci,
pán minister,
dámy a páni,
päť rokov existencie zákona o verejnom obstarávaní číslo 263/1993 Z. z. je dostatočne dlhým obdobím na jeho zhodnotenie, na to, aby sme posúdili, ako sa postupovalo pri vynakladaní verejných výdavkov, či tento proces bol transparentný, či nediskriminoval účastníkov, ktorí sa uchádzali o verejné zákazky. Jednoznačným prínosom dnes platného zákona bola úspora verejných výdavkov. Je to aj v dôvodovej správe. Podľa štatistických zistení sa odhaduje 3 až 10 % ušetrených verejných výdavkov, čo predstavuje miliardy korún. I napriek tomuto pozitívnemu prínosu tohto zákona má však aj mnohé nedostatky, ktoré viedli k dôkladnému prepracovaniu tohto návrhu zákona.
Jeden problém, ktorý treba spomenúť spomedzi ostatných, je to, že zákon nedokázal zabrániť tomu, aby pri verejnom obstarávaní nedochádzalo ku korupcii, aspoň tak môžeme usudzovať z každoročne predkladanej správy o kontrolných zisteniach Najvyššieho kontrolného úradu. Nebolo to len v minulom roku. V podstate sa to opakovalo každý rok. Takmer v každom kontrolnom šetrení Najvyššieho kontrolného úradu sa konštatovalo, že prišlo k porušovaniu zákona o verejnom obstarávaní. Išlo najmä o porušovanie tých ustanovení zákona, ktoré hovorili o cenových ponukách, o priamom zadaní, o transparentnosti procesu obstarávania. Zákon o verejnom obstarávaní bol jedným z najčastejšie porušovaných zákonov a jeho nedodržiavanie sa prejavovalo v nehospodárnom využívaní rozpočtových prostriedkov a nedodržiavaní rozpočtovej disciplíny.
Potreba novelizovať tento zákon však vyplýva aj z iných dôvodov, a je to najmä naša snaha o úsilie integrovať sa do Európskej únie a harmonizovať naše zákonodarstvo s legislatívou ekonomiky vyspelých krajín. Oblasť verejného obstarávania je možno jednou z najpozornejšie sledovaných legislatívnych úprav zo strany všetkých štátov, ktoré sa snažia o zavedenie podmienok pre voľný pohyb tovaru, služieb a pracovných síl. V krajinách Európskej únie je táto oblasť upravená množstvom smerníc, ktorých odporúčania, prevzatie odporúčaní sú podmienkou na vstup Slovenskej republiky do Európskej únie a súčasne sú aj podmienkou na začlenenie sa do európskych a svetových hospodárskych štruktúr.
Pravidlá v oblasti verejného obstarávania nesmú byť diskriminačné ani na národnom, ani na inom princípe a musia umožniť účasť v súťaži aj uchádzačovi, ktorý je mimo územia Slovenskej republiky. Nový návrh zákona má viacero zásadných zmien v porovnaní s dnes platným zákonom, čo treba vyzdvihnúť a oceniť. To, že sa budú zo zákona zverejňovať všetky súťaže, vrátane ich výsledkov, ďalej, že sa vypustia niektoré málo transparentné formy, doterajšie formy verejného obstarávania, napríklad cenová ponuka alebo priame zadania, ďalej platnosť súťaže už nebude podmienená minimálnym počtom uchádzačov. Ďalej je to zriadenie Úradu pre verejné obstarávanie a podobne.
Chcel by som poprosiť kolegov, aby podporili tento vládny návrh zákona, ale chcem povedať ešte jednu poznámku, a to je snaha predložiť istý pozmeňujúci návrh, aj keď viem, že v prvom čítaní to nie je možné. Mám pripravený pozmeňujúci návrh k teraz platnému zákonu o verejnom obstarávaní. Týka sa § 20, keď sa mohla použiť pri verejnom obstarávaní mimoriadna forma obstarávania, kde by som chcel drobným pozmeňujúcim návrhom umožniť toto výrobným družstvám invalidov. Poznáte tento problém na Slovensku. Sú to subjekty, ktoré zamestnávajú výrazný počet zdravotne postihnutých občanov, ktorí vlastne nemajú šancu na trhu konkurovať firmám, ktoré zamestnávajú len zdravých občanov, a preto v každej súťaži o verejné zákazky prehrávajú.
Čiže § 20 doplniť o jednu podmienku, ktorou by napríklad isté kvórum zamestnávania občanov zdravotne postihnutých vytváralo možnosť, že by sa takí uchádzači, záujemcovia, podnikatelia mohli uchádzať o verejné zákazky. Keďže v tejto chvíli je to iný paragraf, je to § 52, ktorý hovorí o rokovacom konaní bez zverejnenia, čo je najbližšia forma verejného obstarávania k priamemu zadaniu, tak by som chcel poprosiť predkladateľa, aby počas rokovania vo výboroch bol naklonený tejto drobnej úprave. Aj keď si možno niekto myslí, že je to v rozpore s filozofiou alebo účelom uvedeného zákona, to znamená efektívne využívať verejné prostriedky a zvýšiť konkurenčné prostredie, myslím si, že v prípade zdravotne postihnutých občanov je naším spoločným záujmom podporovať ich úsilie o integráciu do spoločnosti a uplatnenie sa na trhu práce, nakoniec tak sme to urobili aj v zákone o zamestnanosti.
Verím, že táto moja myšlienka nezapadne prachom a spolu s predkladateľmi počas druhého čítania to pretavíme do § 52.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu poslancovi.
Nech sa páči, predseda výboru pán poslanec Sopko, máte slovo.
Hlásite sa s faktickými poznámkami?
Nech sa páči, pani poslankyňa Keltošová.
Poslankyňa O. Keltošová:
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Dovoľte mi, aby som dnes výnimočne podporila myšlienku pána poslanca Brocku, pokiaľ ide o určité zvýhodnenie družstiev invalidov, ale zároveň nemôžem celkom súhlasiť s tým, čo povedal, pokiaľ ide o dôležitosť tohto zákona z pohľadu Európskej komisie a nášho začlenenia sa do Európskej únie.
Pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vláda sa zaviazala vo svojom legislatívnom pláne úloh pripraviť tento návrh pod bodom 20 v marci. A ako úlohu číslo 60 si ju dokonca dala do svojho harmonogramu úloh, ktoré vyplývali z pravidelnej správy Európskej komisie, prijať tento zákon do konca apríla. Pýtam sa, či naozaj vláda potom myslí vážne náš vstup do Európskej únie alebo sa iba hráme na určitý záujem. A ďalej, myslím si, že práve takýto zákon o verejnom obstarávaní, o transparentnosti by táto vláda potrebovala ako soľ.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem a zároveň končím možnosť podávať faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec V. Sopko:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážená Národná rada,
kolegyne, kolegovia poslanci,
úspešnosť ekonomickej reformy po novembri 1989 mal úspešne ovplyvniť systém verejnej súťaže, systém verejného obstarávania tovarov, služieb a verejných prác, upravujúci spôsob a formu výberu zmluvného partnera. 1. január 1994, keď Slovenská republika uplatnila hlavnú zásadu regulovanej funkcie trhu pri vynakladaní verejných prostriedkov, mal byť medzníkom zlomu stavu k lepšiemu. Týmto dňom, keď Slovenská republika prijala zákon o verejnom obstarávaní, robili sme si nádeje, že je koniec nekalej súťaže, ale aj zlým praktikám. Prax už v roku 1996 na základe dvojročných skúseností preukázala niečo iné. Preukázala, že treba upraviť zákon, že treba jednoznačnejšie definovať jeho ustanovenia, aby sa predišlo chybám pri vyhlasovaní verejných súťaží, aby sa predišlo chybám pri preverovaní spôsobilosti uchádzačov o verejnú objednávku, aby sa stanovil postih už obstarávateľa za porušenie zákona.
Podstatné bolo aj úsilie bývalej vlády Slovenskej republiky zladiť ustanovenia zákona so smernicami Európskej únie pre oblasť verejného obstarávania. Pri tejto prvej novele zákona v roku 1996 sa rozšíril pojem obstarávateľa napríklad o obce aj o verejnoprávne organizácie, aj o právnické osoby, ktorým bola poskytnutá štátna záruka. Jedným slovom bol to konkrétny krok k napĺňaniu Programu čistých rúk aj k napĺňaniu dobrého zámeru efektívne vynakladať verejné prostriedky. Ale život ukázal, že smernice Európskej únie je jedna vec, snaha štátu o zlepšenie stavu je druhá vec a zistenia Najvyššieho kontrolného úradu a kontrolného útvaru Úradu vlády Slovenskej republiky je tretia vec. Takže to všetko si vyžadovalo opätovne zhodnotiť doterajšie uplatňovanie zákona v praxi a zrejme aj to viedlo okrem iného k príprave druhej novely zákona, to znamená, vznikla tu potreba presnejšie definovať niektoré podmienky súťaže a zamedziť svojvoľnému postupu obstarávateľov.
Vážnym a najdôležitejším zásahom do pôvodnej koncepcie zákona v roku 1996 bolo stanovenie štátneho dohľadu, dohľadu nad verejným obstarávaním, ktoré malo vykonávať Ministerstvo výstavby a verejných prác Slovenskej republiky ako ústredný orgán štátnej správy. Táto kompetencia ministerstva mala byť posilnením jeho právomocí s možnosťou udeľovania pokút pri nedodržiavaní ustanovení zákona o verejnom obstarávaní. Tak som si to zapamätal z roku 1996, tak som si to zafixoval do svojej pamäti.
Bol by som rád, a preto prosím pána ministra doc. Ing. Istvána Harnu, aby s odstupom takmer troch rokov zhodnotil, ako bola využitá nová kompetencia ministerstva pri udeľovaní sankcií za neefektívne alebo nezákonné vynakladanie finančných prostriedkov prideľovaných zo štátneho rozpočtu. Rovnako by bolo dobré zhodnotiť účinnosť zákona v oblasti rozšírenia pôsobnosti zákona na neštátne subjekty, napríklad na obce a mestá. Myslím to, vážený pán minister, veľmi úprimne, aby sme vedeli, ako sa prvá novela zákona osvedčila v praxi, v čom bola dobrá a v čom nebola prínosom.
Druhá novela zákona, ktorú máme pred sebou, obsahuje, ako zvýraznil pán minister, zmenu ústredného orgánu, to znamená, že ústredným orgánom štátnej správy už nebude ministerstvo výstavby a verejných prác, ale podľa § 80 Úrad pre verejné obstarávanie. Jej funkcionárov bude vymenúvať vláda Slovenskej republiky. Úrad bude mať kompetencie prenesené z krajských úradov a z ministerstva výstavby a verejných prác. Takže k 1. januáru roku 2000 vznikne nový ústredný orgán štátnej správy, nový ústredný úrad štátnej správy na kontrolu procesu obstarávania. Ale vývoj zrejme bude smerovať k tomu, aby tento úrad v budúcnosti nebol závislý od vlády Slovenskej republiky. Tak o tom hovoria právne normy Európskej únie. Mal by to byť nezávislý úrad od vlády Slovenskej republiky.
Správa o činnosti Najvyššieho kontrolného úradu za roky 1997 - 1998 ukazuje, že spresnenie a upresnenie zákona o verejnom obstarávaní tovarov, služieb a verejných prác je opätovne veľmi aktuálna záležitosť. Je to najviac porušovaná zákonná norma a, žiaľ, nedostatky pretrvávajú viac ako 5 rokov po vertikálnej osi od Úradu vlády Slovenskej republiky cez ministerstvá a nimi riadené organizácie, cez krajské a okresné úrady a nimi riadené organizácie až po obce. V poradí druhá vládna novela zákona opätovne sleduje veľmi šľachetný cieľ, a to skvalitniť systém verejného obstarávania, čo je veľmi zložitá, ale aktuálna a potrebná úloha. Súčasný stav je neuspokojivý a ostáva nám len veriť, že novela bude dobrým právnym podkladom na zlepšenie efektívnosti a hospodárnosti pri vynakladaní verejných prostriedkov. Nepodceňujme tento zákon v reálnej praxi, je veľmi dôležitý a veľmi potrebný.
Na záver rovnako ako pán kolega poslanec Brocka chcel by som aj ja oceniť dobrú prácu spracovateľov návrhu novely. Je to dobrý návrh, rád ho podporím a dúfam, že nenarušíme dobrú konštrukciu tohto zákona v schvaľovacom procese.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pekne.
Faktická poznámka - pán poslanec Prokeš. Nikto iný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Rád by som len pánu poslancovi Sopkovi povedal, že argumentovať Európskou úniou práve vo vzťahu k otázke verejného obstarávania či korupcie nie je veľmi šťastné, lebo vieme, že nedávno musela celá Európska komisia odstúpiť práve pre škandály s korupciou. Takže si nemyslím, že je pre nás nejakým príkladom. A potom poprosím pánov poslancov, že keď bude zriadený Úrad pre verejné obstarávanie, nech zdvihnú v tejto sále ruky tí, čo by nechceli byť šéfmi takého úradu. Ďakujem, až jeden sa prihlásil.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Hofbauer. Ďakujem. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec R. Hofbauer:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené dámy,
vážení páni,
máme na prerokúvanie tlač číslo 282, je to vládny návrh zákona o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Mal som v takom žartovnom úmysle, ale som od toho upustil, vypísanie prémie fľaše rumu alebo šampanského, kto tento ctihodný materiál z prítomných poslancov celý preštudoval od začiatku až do konca. Prečo? Hrúbka 2 cm, rozsah asi 150 strán, "asi" preto, lebo materiál nie je ani očíslovaný.
Návrh zákona sa prerokúva v skrátenom legislatívnom konaní s argumentáciou, že Európska únia si to želá. Nuž tak, dámy a páni, nepochybujem o dôležitosti tohto materiálu, nechcem znevažovať ani v najmenšej miere prácu pána ministra Harnu a jeho rezortu, ale domnievam sa, že toto nie je dobrá forma prerokúvania takého zákona, o ktorom sa tu unisono všetci vyjadrujú, aký je naliehavý a potrebný. Domnievam sa, že budeme rokovať o materiáli, ktorý prevažná väčšina poslancov ani nečítala a keďže ho nečítala, tak vlastne nie sú ani záujemcovia o rozpravu a ani žiadne námietky, pripomienky, pozmeňujúce návrhy, pretože nikto nemal ani potuchy alebo prevažná väčšina z vás, čo tam treba navrhovať.
Moja pripomienka prvého druhu je takáto, že tento návrh zákona buď mal byť predložený podstatne skôr tak, aby bol dostatočný čas na jeho preštudovanie alebo jeho prerokúvanie malo byť v takom časovom odstupe, aby bolo možné skutočne kvalifikovane sa k nemu vyjadrovať. V opačnom prípade nevyhnutne súdny a kritický človek, hlavne pokiaľ mal niekedy v histórii čo do činenia s investičnou výstavbou, musí mať pochybnosti o tom, či ide o vecnú alebo o formálnu vec pri prerokúvaní tohto materiálu.
Argumentácia, dámy a páni, ktorá odznieva, že v prípade tohto zákona išlo o najviac porušovanú zákonnú normu a z toho dôvodu ju treba prepracúvať a meniť, a potom k porušovaniu nebude dochádzať, dovoľte mi, aby som vyjadril pochybnosti o takejto argumentácii. Pretože si myslím, že najviac porušovanou normou v tomto štáte sú dopravné predpisy. Každý z nás ich denne porušuje možno aj dvakrát. To znamená, že príslušné ministerstvo by asi malo meniť dopravné predpisy do dňa aj trikrát. Takže v tom to asi nespočíva. Hypotéza, že ak sú v nejakej oblasti, sfére problémy, že treba zmeniť zákon alebo sa má pripraviť nový zákon, tak takáto hypotéza sa nepotvrdila ako pravdivá, skôr naznačuje niečo iné, že v tejto sfére chýba kontrola plnenia zákona. To je asi meritum problému a to nevyrieši žiadny nový text zákona, aj keď priznávam, že počas päť rokov, čo bol text zákona v platnosti, sa mohli preukázať niektoré slabšie miesta a niektoré jeho silnejšie miesta, prípadne niektoré legislatívne nepokryté miesta. Ale uviesť ako hlavný argument predloženia nového textu zákona, že ide o najviac porušovanú normu, tak to je argument skutočne dosť hmlistý.
Novým návrhom zákona má vraj dôjsť k odstráneniu korupcie, ako som sa dopočul z rozpravy. No tak to je prekvapujúci objav, pretože ak by takéto čosi fungovalo, tak vlastne ktorákoľvek spoločnosť by sa najjednoduchším spôsobom zbavila čohokoľvek, ale novelou Trestného zákona, trestnej činnosti. Novelou zákona o obstarávaní určite sa nezbaví korupcie. Opäť platí, že zákon má zmysel vtedy, keď je kontrolovaný a keď jeho nerešpektovanie je sankcionované.
No a konečne ďalšia moja pripomienka vôbec k filozofii a koncepcii, že ak čosi funguje s problémami a má sa čosi novelizovať, tak najjednoduchšia forma je zriadiť na to úrad. Dámy a páni, to je, myslím si, tá najhoršia forma, aká existuje, pretože každý úrad má tendenciu svojej vlastnej byrokratizácie, svojej vlastnej pyramidálnej stavby a tam sa vlastne tá koncepcia a štruktúra viac-menej rozteká do šírky ako voda v delte rieky, a keď príde ku koncovke, tak vlastne zisťujeme, že sme vybudovali ďalší orgán štátnej správy, v ktorom sa prevažne úraduje, ale nie kontroluje. No a čo sa týka objektívnosti tohto orgánu, sú dve možné pochybnosti: prvá, že vláda bude ustanovovať tento orgán alebo druhá pochybnosť, že to bude vec Národnej rady Slovenskej republiky. V prípade, že to bude vec Národnej rady Slovenskej republiky, tak ustanovenie obsadenia takéhoto orgánu sa opäť stane vecou koaličnej dohody medzi koaličnými partnermi a v podstate sa v tejto sfére bude iba pokračovať v špirále, ktorej sme v súčasnosti svedkami.
V materiáli sa nenachádzajú niektoré ďalšie veci, o ktorých sa nechcem zmieňovať vzhľadom na to, že ide o prvé čítanie. Ale domnievam sa, že takisto hypotéza, ktorú vyslovil pán poslanec Brocka, že rešpektovaním zákona o verejnom obstarávaní vzniká úspora investičných nákladov, tak je to celkom mylné, pretože zákon o verejnom obstarávaní má celkom iný cieľ, úplne iný, nie iba minimalizáciu investičných nákladov, hoci aj tá môže byť. Nie vždy výsledkom verejného obstarávania sú minimálne náklady, ani zďaleka nie. To je iba jedno z kritérií. Na minimalizáciu investičných nákladov má aj minister Harna, aj vláda celkom iné mechanizmy, napríklad výkon štátnej expertízy.
Dámy a páni, domnievam sa, že napriek tomu, že Európska únia - a to som sa dopočul - dychtivo čaká na znenie tohto zákona, nedomnievam sa, že jeho urýchlené prijatie prispeje k zlepšeniu problematiky tejto sféry. Skôr vyslovujem obavu z možného rizika vnesenia ďalších nepresností do tejto citlivej oblasti, akou je nesporne investičná sféra.
Ďakujem za pozornosť.