Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Köteles. Ako posledný sa pripraví pán poslanec Hudec.
Nech sa páči.
Poslanec L. Köteles:
Vážená Národná rada Slovenskej republiky,
pán minister,
pán predseda,
chcel by som sa vyjadriť k predkladanému návrhu, a nie kritizovať televíziu alebo ju chváliť. Takže dovoľte mi, aby som sa v mene poslaneckého klubu Strany maďarskej koalície vyjadril k predkladanému návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch a zákon číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania.
Predložený poslanecký návrh na novelizáciu zákona o koncesionárskych poplatkoch by mal podľa predkladateľov odstrániť doterajšiu nedostatočnosť a nekoncepčnosť, riešiť právne vzťahy vznikajúce pri vyberaní koncesionárskych poplatkov a zároveň zvýšiť finančné zdroje pre verejnoprávnu televíziu a rozhlas. Z tohto hľadiska je návrh logický a ja by som ho podporoval a budem podporovať, ale na druhej strane podľa môjho názoru celá doterajšia prax a s tým súvisiaca filozofia doterajšieho a takisto aj navrhovaného zákona je z hľadiska platiteľov koncesionárskych poplatkov spochybniteľná a kontroverzná. Veď verejnoprávne vysielanie aj podľa predkladateľov je určené pre verejnosť, financované verejnosťou a kontrolované verejnosťou, pričom pod pojmom verejnosť je chápaná celá populácia krajiny alebo teritória, pre ktoré má verejnoprávna televízia poskytovať svoje zákonom stanovené služby. Verejnoprávne vysielanie v tomto zákone je chápané ako služba verejnosti.
Vážená Národná rada, s ľútosťou som nútený konštatovať, že doterajšia prax, ale ani návrh zákona nepotvrdzuje tieto zásady, ale vychádza zo skutočnosti, že financovanie verejnoprávneho vysielania je a bude riešené prostredníctvom takzvaných koncesionárskych poplatkov. Pritom jediné kritérium na platenie takzvaného koncesionárskeho poplatku je vlastnenie rozhlasového alebo televízneho prijímača. Z tohto hľadiska by som považoval za výstižnejší názov zákona napríklad "dodatočné dane za vlastnenie televízneho alebo rozhlasového prijímača".
Platiteľ koncesionárskeho poplatku, podľa môjho názoru viacnásobný daňovník dosiaľ a podľa návrhu aj v budúcnosti by mal platiť ten istý poplatok na celom území Slovenskej republiky napriek tomu, že vo všetkých veľkomestách Slovenska je veľmi kvalitný príjem signálov a program verejnoprávnej televízie sa dá sledovať napríklad pomocou šnúry manželkinej žehličky, kým vo viacerých regiónoch Slovenska, a nielen v hornatých, sa druhý program STV nedá vôbec sledovať, dodal by som, že v niektorých oblastiach občas aj prvý program STV alebo rozhlas na ultrakrátkych vlnách je vo veľmi zlej alebo nedostatočnej kvalite. Takže občanom Slovenskej republiky nie je umožnené, aby sa v plnom rozsahu venovali programom verejnoprávnej televízie alebo rozhlasu napriek tomu, že na základe zákona sú nútení platiť poplatky v plnej a tej istej výške. Teda platia za služby, ktoré im Slovenská televízia alebo Slovenský rozhlas neposkytuje.
Ako vidíme, súčasný stav v poskytovaní služieb verejnoprávnych médií je v ostrom rozpore s logikou zákona aj s dôvodovou správou. Keby to bolo takto, tak za tie isté poplatky by mali mať občania zabezpečené rovnaké služby na rovnakej úrovni na celom území Slovenskej republiky. Úroveň služby, za ktorú sme nútení platiť, nemôže závisieť od faktu, či dotyčný platiteľ koncesionárskeho poplatku žije v Bratislave alebo na konci Slovenska, napríklad v Lietavskej Lúčke. Úlohou verejnoprávnych médií vyplývajúc z Ústavy Slovenskej republiky je zabezpečiť práva občanov na objektívne vyvážené a neskreslené informácie.
Chcel by som zároveň upozorniť navrhovateľov, že tú istú mienku majú aj dotknutí občania, teda platitelia koncesionárskeho poplatku. Mám napríklad v ruke petíciu občanov z obce Háj: "Na Obecnom zastupiteľstve v Háji dňa 30. 3. 1999 bola prerokovaná otázka televíznych programov STV 2 a Markízy." Dodal by som, že o Markíze teraz nerokujeme. "Samospráva konštatuje, že ani jeden z uvedených programov sa nedá chytiť v našej obci už od samého začiatku vysielania. Naša obec leží v údolí, tým pádom sa signály stratia. Bolo by potrebné namontovať vykrývač pre našu obec. Zasielame vám menný zoznam obyvateľov obce, ktorí požadujú, aby bol zabezpečený do našej obce príjem televízneho programu STV. V prípade, že našej žiadosti nebude vyhovené, obyvatelia našej obce prestanú platiť koncesionárske poplatky."
Nesúhlasil som s nimi, presvedčoval som ich, aby toto uznesenie neprijali. Napriek tomu môžem potvrdiť, že všetci občania to podpísali.
Ďalším vážnym morálnym aj politickým aspektom takzvaných koncesionárskych poplatkov je jasné existujúce protirečenie v štruktúre programov Slovenskej televízie. Slovenská televízia zo zákona ako štátna verejnoprávna inštitúcia funguje tak, že z logického hľadiska by mala vysielať pre každú skupinu občanov Slovenskej republiky, spresňujem pre platiteľov koncesionárskych poplatkov. S ľútosťou som však nútený konštatovať, že dosiaľ si túto neľahkú úlohu táto verejnoprávna inštitúcia nesplnila. Slovenská televízia v súčasnosti vysiela na dvoch kanáloch týždenne približne 195 hodín, keď odpočítame z toho parlamentné vysielanie, 107 hodín na STV 1 a na STV 2 približne 83 hodín. Aj zo zákona vyplýva, že pre Slovenskú televíziu existuje povinnosť: "Vyrábať významný podiel vysielaných relácií tak, aby sa zachovala a rozvíjala kultúrna identita národa, národností a etnických skupín Slovenskej republiky."
Vážená snemovňa, na STV 2, teda na vysielacích frekvenciách, ktoré nemožno na vyhovujúcej úrovni sledovať na značnej časti územia Slovenska, sú vysielané takzvané národnostné programy. Vysielanie pre národnostné menšiny v roku 1998 malo v štruktúre vysielania STV menej ako jednopercentné zastúpenie. Vzhľadom na približne 15-percentné zastúpenie národností v štruktúre obyvateľstva ich zastúpenie v programovej skladbe je nepomerne nízke. Ešte väčší nepomer sa objavil vo vysielacej štruktúre Slovenskej televízie, čo predstavuje v prvom štvrťroku vo vysielaní len 30 minút pre maďarskú národnosť, teda namiesto približne 10 % vysielacieho času 0,02 %. V súčasnosti STV vysiela približne 60 minút v maďarčine. Tento týždenný 60-minútový vysielací čas z hľadiska tu žijúcich Maďarov, teda platiteľov poplatkov, ako to konštatovala inak aj správa Rady Slovenskej republiky pre televízne a rozhlasové vysielanie, je málo. Veď obyvateľstvo Slovenskej republiky podľa sčítania ľudu z roku 1991 približne na 12 % tvoria občania s maďarským materinským jazykom. Ako každý človek aj oni vo svojom materinskom jazyku najlepšie pochopia správy, prijímajú poznatky alebo sa jednoducho bavia. Pričom naša jediná celoštátna verejnoprávna televízia z celej skladby programov vysiela len 0,4 % v tomto jazyku, teda pre 11 % platiteľov koncesionárskych poplatkov 0,4 % vysielacieho času a programov. Aj v tomto prípade sa vynára otázka platiteľov koncesionárskych poplatkov, prečo majú platiť poplatky za televíziu, veď pre nich nevysiela alebo vysiela málo.
Vážená Národná rada, odporúčal by som, aby v budúcom návrhu zákona o takzvanom koncesionárskom poplatku boli zohľadnené nasledujúce stanoviská: aby sa vo výške koncesionárskych poplatkov zohľadnila regionálna kvalita prijímaných signálov STV a Slovenského rozhlasu a takisto, aby Rada Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie zohľadnila vo svojej práci, aby verejnoprávny televízny a rozhlasový vysielací čas v jazykoch tu žijúcich národnostných menšín bol v pomere k ich počtom, presnejšie k výške nimi hradených koncesionárskych poplatkov. Napriek týmto nedostatkom, ktoré dúfam aj podľa predkladateľa budú riešené v budúcom vládnom návrhu, Strana maďarskej koalície podporuje tento návrh.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Kötelesa - pán poslanec Budaj, pán poslanec Kužma a pán poslanec Paška ako posledný. Uzatváram možnosť podania faktických poznámok.
Nech sa páči, pán poslanec Budaj.
Poslanec J. Budaj:
Pán kolega Köteles, som za to, aby sa na Slovensku platilo za služby verejnoprávnej televízie. V súčasnosti je tam ale viacero "ale". Verejnoprávna televízia sa u nás udrží iba v prípade, že sa bude platiť za používanie televíznych prijímačov, tak ako je to aj v návrhu zákona. Vy ste si zrejme nepovšimli presne to znenie "v mesačnej výške poplatkov za používanie rozhlasových prijímačov". V tomto poplatku sa odráža celý súbor "investícií" štátu, či je to poskytnutie frekvencie, či je to založenie telekomunikačných systémov, čiže telekomunikácií, financovanie, doplácanie na ich straty a momentálne aj doplácanie na straty Slovenskej televízie.
To znamená, že, žiaľ, neexistuje technologické vybavenie na meranie príjmu a ťažko by sme našli aj dohodu s užívateľmi televíznych prijímačov, keď svoj signál budú považovať za stopercentný, čiže takpovediac 75-korunový. Rovnako nevieme, ako by sme odlíšili, kedy je to nedostatok kvôli ich prijímaču alebo kvôli subjektívnemu hodnoteniu. V tomto zákone sa týmto smerom nemožno uberať.
Pokiaľ ide o vašu nespokojnosť s pomerom národnostného vysielania, je to, a to iste uznáte, iná otázka, ktorá nemá priamy súvis s prerokovaním zákona. Podporujem spravodlivý pomer pre menšinové kultúry a verím, že ako poslanec sa takisto zasadíte za to, aby bola spokojnosť aj v tomto ohľade.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej vystúpi pán poslanec Kužma.
Poslanec J. Kužma:
Chcel by som povedať, že vo vystúpení pána kolegu poslanca je v mnohých veciach veľa pravdy. Sami sme sa zaoberali tým, či má platiť občan, ktorý signál na území nemá, a myslím si, že aj vo výbore sme hovorili, že kto nebude mať pokrytie televízneho signálu - jednotka, dvojka -, samozrejme, nemal by platiť. Ale pokrytie územia môžeme brať len podľa mapy, ktorú vlastne budú spracúvať šíritelia signálu, a bude to stále premena podľa toho, ako sieť bude narastať.
Druhá vec je - a stretávame sa v meste s takým problémom, hovoril už o ňom aj kolega Budaj -, že nevieme technicky zadefinovať kvalitu signálu. Nerobí nám to problém pri káblovom rozvode alebo pri spoločnej anténe, ale hlavne v rodinných domoch, kde dochádza k tieneniu sústavy a dochádzalo by veľmi často k súdnym sporom, keď sa platí, keď sa neplatí.
A takisto keď hovoríme o sledovanosti a o programovej tvorbe, či platiť za programy, ktoré sú regionálneho alebo národnostného významu, je tiež problém zadefinovania kvantity a kvality, takže nemohli sme ísť na počet obyvateľov alebo na nejakú percentuálnu zastúpenosť, ale išlo sa na dopredu dohodnuté vysielacie časy pre národnosti.
Ešte chcem povedať, že, žiaľbohu, stretávame sa pri verejnoprávnej televízii, nielen slovenskej, s tým problémom, že sledovanosť verejnoprávnej televízie sa neberie tak dôležito ako pri komerčnej televízii.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Paška.
Poslanec J. Paška:
Ďakujem za slovo.
Objektívne treba povedať, že súčasný stav pri výbere koncesionárskych poplatkov oprávnene vyvoláva vrásky na tvárach manažmentu v našich verejnoprávnych mediálnych inštitúciách. Preto by sa zdalo, že iniciatíva skupiny poslancov, ktorá sa pokúša zlepšiť výber koncesionárskych poplatkov, by mala v Národnej rade získať všeobecnú podporu. O kvalite predloženého návrhu však svedčí spoločná správa výborov Národnej rady, ktorá k tejto krátkej predlohe odporúča Národnej rade prijať niekoľko desiatok pozmeňujúcich návrhov. Ani po akceptovaní všetkých pozmeňujúcich návrhov však zo zákona neodstránime jeho základný nedostatok, a to je skutočnosť, že zákon ukladá občanovi platiť notársky poplatok za to, že je chudobný a nemá peniaze na televízor alebo rozhlas. Je absurdné, aby naši občania boli nútení platiť za to, že na niečo nemajú peniaze. Zastávam názor, že takýto nezmysel by sme nemali podporiť.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Hudec je posledný prihlásený do rozpravy.
Poslanec I. Hudec:
Vážený pán predseda,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
hostia,
takáto predloha novely zákona je priam ideálna na to, aby vznikla veľmi vecná diskusia, ktorá by možno s minimom politických podfarbení hľadala riešenie, ktoré skutočne treba hľadať. Možno súhlasiť, absolútne súhlasiť s tým, že relatívna sloboda média musí závisieť aj od toho, že nie je závislá od finančných prostriedkov jednej zo zainteresovaných strán, a to napríklad vlády. Je možné súhlasiť s tým, že ak máme interes o to, aby vznikla a fungovala verejnoprávna inštitúcia takéhoto typu, treba ju zabezpečiť spôsobom, ktorý nebude závisieť od vôle ani politických strán, ani momentálnej politickej moci alebo tej, ktorá sa o politickú moc usiluje. Treba však povedať, že tu jestvuje jeden veľmi vážny vecný problém, ktorý možno nedostatočne domysleli tí, ktorí túto právnu normu pripravovali. Isté je, že s koncesionárskymi poplatkami, resp. nesolventnosťou Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu bolo potrebné niečo robiť. To je fakt, ktorý nemožno uprieť, ktorý nemá politické podfarbenie. Je pravdou aj to, že takýto spôsob riešenia je pomerne rýchly, avšak opäť skrýva v sebe veľké množstvo, povedal by som, rizík, ktoré môžu dobrý úmysel aj dosť znehodnotiť. V prvom rade mi dovoľte, aby som sa venoval týmto rizikám, lebo naozaj s nimi treba počítať.
Pravdou je, že mnohí budú musieť zaplatiť 50-korunový kolok za to, aby dali čestné vyhlásenie, že nemajú nijakú povinnosť voči tomuto zákonu. To nie je celkom spravodlivé a možno bolo potrebné zvážiť, či neoslobodiť ľudí od tejto povinnosti správneho poplatku.
Po druhé, ak bude mať Slovenská televízia alebo Slovenský rozhlas pochybnosti alebo vedomosti o tom, že niekto má rozhlasový alebo televízny prijímač a povedzme zadovážil si 50-korunový kolok a dal vyhlásenie alebo naopak, nezaplatil, je jasné, že bude tiež musieť zaplatiť istý poplatok za to, aby súdne vymáhala svoje zákonné právo. Treba sa spýtať, čo urobí Slovenská televízia, Slovenský rozhlas napríklad v prípade zisťovania pirátov - nazvime ich tak pracovne -, ktorí budú mať rozhlasový alebo televízny prijímač a budú sa chcieť tejto svojej povinnosti vyhnúť. No tak iste bude musieť použiť nejaké technické zariadenia a podľa mojich vedomostí máme jediné vozidlo, aj to nie celkom funkčné, ktorým môže túto službu vykonať. Vôbec si to však neviem predstaviť v našich sídliskách, kde sčasti tvoria mnohé byty priestor, ktorý má charakter Faradayovej klietky, a kde túto skutočnosť zistiť nemožno.
Toto sú všetky technické problémy, s ktorými treba počítať a ak sa aj zvýši výber koncesionárskych poplatkov povedzme o 100 tis., ešte stále nedosiahneme spravodlivosť a ešte stále nám bude chýbať výber od troch štvrtín tých neplatičov, ktorí sa možno aj dosť nezodpovednými vyhláseniami politikov cítili uspokojení, že postupujú proti zákonu.
Dovoľte mi však inú základnú myšlienku. Zrejme táto právna norma prejde možno s niektorými pozmeňujúcimi návrhmi a myslím si, že naozaj bude potrebné počítať v krátkom čase so zásadnou zmenou, ktorá napraví všetky chyby terajšej legislatívnej úpravy a možno aj touto novelou upravenej legislatívy. V prvom rade bude treba dať do súladu to, čomu právne hovoríme povinnosť všetkých občanov s ohľadom na predmet, voči ktorému povinnosť majú. Povedzme, že na Slovensku bude jestvovať verejnoprávna televízia, verejnoprávny rozhlas najmä v zmysle politických vyjadrení. To už je jedno, aké kritériá sa prijmú. Tie však budú musieť platiť aj v tomto roku, aj o päť rokov, aj o desať rokov. Povedzme, že sa nájdu nejaké kritériá a použije sa nejaký model. Vtedy je možné pýtať od každého občana tento povinný poplatok. Ale je to aj podmienka, aby sa to mohlo pýtať.
Po druhé, aké má právo ten, kto sa cíti byť poškodený v tom zmysle, že nemôže pokladať inštitúciu, ktorá by mala byť trebárs verejnoprávnou, za verejnoprávnu? Kde a akým spôsobom sa môže domáhať toho, aby sa tak stalo? Čiže opäť chýba mechanizmus - a musí byť nejako právne riešený -, ktorým sa bude môcť domáhať - dúfam, že v rámci rýchlejších súdnych konaní, a nie takých pomalých, slimačích, ako máme dnes u nás - toho, aby sa dosiahla náprava. Toto sú dve základné podmienky, keď bude možné súhlasiť s tým, aby sa našiel model povinného poplatku alebo aby bol spravodlivý.
Dovoľte mi, aby som sa zmienil ešte o jednej skutočnosti a z nej bude vyplývať aj môj návrh na uznesenie Národnej rady. Budem veľmi stručný. Každý právny predpis celkom prirodzene treba vyskúšať v praxi. Až po tomto overení je možné povedať, že relatívne vyhovuje alebo naopak bude potrebné hľadať iné riešenie. Preto si myslím, že po trojmesačnom odskúšaní tohto právneho predpisu v praxi by bolo vhodné, aby sa vykonala presná analýza, aby ju trebárs rada pre televízne vysielanie predložila ako veľmi stručnú správu do parlamentu s tým, že by sme posúdili prípadnú urgentnosť prijatia komplexnej právnej úpravy v tejto záležitosti.
Môj návrh na uznesenie Národnej rady je ten, aby Národná rada zaviazala svoj orgán, Radu pre Slovenskú televíziu, aby po troch mesiacoch platnosti tohto právneho predpisu predložila do mesiaca návrh analýzy účinnosti tohto zákona s návrhom na opatrenia.
Ďakujem, to je všetko.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Hudeca - pán poslanec Budaj, pani poslankyňa Malíková, pán poslanec Jarjabek, pán poslanec Andel a pán poslanec Paška ako posledný. Uzatváram možnosť podania faktických poznámok.
Prvý je pán poslanec Budaj, nech sa páči.
Poslanec J. Budaj:
Ďakujem pekne.
Otázka poplatku za notárske overenie čestného vyhlásenia sa zjavila nielen v prejave pána poslanca Hudeca, ale aj predtým vo faktickej poznámke pána poslanca Pašku. Áno, 20 Sk na notárske overenie čestného vyhlásenia je poplatok, ktorý je potrebný na to, aby sa občan zbavil povinnosti platiť koncesionárske poplatky, ak neužíva televízny, resp. rozhlasový prijímač. Domnievam sa, že je to regulárna vec. Uvedomme si, že do roka občan na koncesionárskych poplatkoch zaplatí viac ako 1 000 Sk. Jednorazovým poplatkom za kolok, ak je jeho čestné vyhlásenie založené na pravdivom stave veci, môže sa tejto povinnosti zbaviť. Myslím si, že každý občan takýto postup pochopí.
Dôvod je aj v tom, že ak by vyhlásenie nebolo overené notárom, mohlo by sa stávať, že niektorí občania by dali vyhlásenie, ktoré by nebolo podpísané autentickou osobou, a rátali by s tým, že ak by sa aj v budúcnosti na ich drobný podvod prišlo, tvrdili by, že oni vyhlásenie nepodpísali. Chceme sa tomu vyhnúť.
Osobne si myslíme, že v budúcnosti bude viacero dôvodov, pre ktoré budú občania touto formou vyjadrovať reálny stav vecí či už pri daniach alebo v iných veciach.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa Malíková, nech sa páči.
Poslankyňa A. Malíková:
Chcem pripomenúť, že Slovenská národná strana na minulej schôdzi požadovala zaradiť do programu rokovania správu o hospodárskej situácii vo verejnoprávnej STV. Teraz sa narýchlo prijíma nejaký zákon, ktorý vypracovali zrejme v dobrej viere poslanci vládnej koalície, ale sami nie sú už pri predkladaní stopercentne presvedčení o jeho správnosti. Znovu sa prejavuje nekoncepčnosť vládnej koalície v každej oblasti i v oblasti financovania verejnoprávnej STV. Budujeme trhovú ekonomiku, to znamená, že ak si niečo kupujem a platím za to v plnej výške, mám právo na kvalitu tovaru ako občan. Tu je tovarom televízny signál. Aká je však jeho kvalita v oblastiach stredného, severozápadného a severovýchodného Slovenska?
Podľa mňa ide o porušenie ľudských práv a z tohto hľadiska sa dá spochybniť aj ústavnosť predkladanej novely alebo predkladaného zákona, pretože niektorí občania platia a sú nútení po prijatí tohto zákona platiť za nekvalitný televízny signál, to znamená za niečo, čo dostávajú nekvalitné. Myslím si, že keby ste prišli do obchodu a niekto by vás nútil kúpiť si čo ja viem desaťdňový chlieb za cenu čerstvého, tak určite by sa to nikomu z vás nepáčilo. Skutočne, najskôr treba zaručiť, aby bola kvalita televízneho signálu na celom území Slovenska a jeho pokrytie, až potom žiadať niečo od občana. Najprv si musí svoju úlohu splniť štát.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Jarjabek.
Poslanec D. Jarjabek:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Len na doplnenie informácie pána poslanca Hudeca uvediem jedno číslo. V súčasnosti má Slovenská televízia, je to viac-menej známe, rozpočet 1,4 mld. Sk. Keby okamžite začali platiť všetci koncesionári koncesionárske poplatky, rozpočet Slovenskej televízie by sa zvýšil na 2 miliardy. Je to pokrytie približne 10 tis. vysielacích hodín Slovenskej televízie. O niečo viac vysielacích hodín má Česká televízia. Porovnávanie robím z toho dôvodu, že tá štartovacia pozícia bola približne rovnaká. Česká televízia má rozpočet 4,3, nanajvýš 4,4 mld. českých korún a počet vysielacích hodín je len o málo väčší, ako má Slovenská televízia. Preto aj z tohto miesta apelujem na celkom nový zákon o Slovenskej televízii, ktorý by úplne nanovo a v rámci inej filozofie riešil financovanie verejnoprávnej Slovenskej televízie a verejnoprávneho Slovenského rozhlasu.
Preto aj prísľub predkladateľov vo výbore pre médiá a pre kultúru bol taký, že toto je prechodná novela a do konca roku predkladatelia sľúbili predložiť celkom nový zákon, ktorý má riešiť finančné problémy verejnoprávnej Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi podpredseda Národnej rady Marián Andel.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Chcel by som sa spýtať, za čo by vlastne občania Slovenskej republiky mali platiť koncesionárske poplatky. Prečo? Nejde tu totiž iba o vykrytie signálu STV 1 a STV 2 v Slovenskej republike, ale ide i kvalitu a obsah vysielania. Viacerí z vás spomínali vysielanie verejnoprávnej Českej televízie, či už je to ČT 1, resp. ČT 2. Ale jednoducho, toto sa nedá porovnať. Prečo? Pretože ČT 1 a ČT 2 vysiela 24 hodín denne. Z mojich prepočtov vychádza, že STV 1 vysiela asi 16 hodín denne. Pán Köteles spomínal, že ak sa odpočíta vysielanie z parlamentu, tak STV 2 vysiela cca 12 hodín denne. Ak urobíme serióznu analýzu, tak je to cca 9 hodín denne, pretože zvyknú vysielať o 15.00 hodine živou panorámou a končia o 23.00 hodine a potom to šumí.
Ďalej ak si zoberieme obsah spravodajstva trebárs tú typickú a známu na ČT 2 "21", skutočne sa spravodajcovia Českej televízie snažia byť čo možno maximálne objektívni. Tak ako to vyznelo z niektorých vystúpení mojich kolegov poslancov z opozície, skutočne o tomto nemôžeme rozprávať. Tak, prosím, zamyslime sa, za čo má koncesionár platiť. Za tých 9 až 16 hodín? Však na Slovensku máme aj komerčnú televíziu, nebudem ju spomínať, ktorá vysiela priemerne 20 hodín denne a jej poplatky nepôjdu. Takže zamyslime sa aj nad obsahom, aj nad formou.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Posledný s faktickou poznámkou je pán poslanec Paška.
Poslanec J. Paška:
Ďakujem za slovo.
Pri všetkej úcte k úsiliu predkladateľov riešiť aktuálny problém nemôžem sa zbaviť pocitu, že požiadavka platiť za niečo, čo nevlastním, je vo všeobecnosti v právnom systéme na svete a nielen u nás, ale aj na svete ojedinelá a je nelegitímnym zásahom do ľudských práv našich občanov. Preto to ešte raz opakujem, aby si to uvedomili predkladatelia. Priznám sa, že som očakával, že do rokovania na pléne bude tento problém vyriešený. Ak sa dosiaľ tento problém nevyriešil, tak sa nazdávam, že nie je možné predloženú novelu prijať.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, uzatváram rozpravu k tomuto bodu programu.
Chce vystúpiť navrhovateľ na záver diskusie?
Nech sa páči.
Poslanec Ľ. Andrassy:
Vážený pán predseda,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
chcem ubezpečiť najmä poslancov Slovenskej národnej strany, ktorí tvrdia, že táto novela je novelou, ktorá by išla proti základným ľudským právam. Táto novela zlepšuje súčasný platný zákon, a teda nemôže ísť proti ľudským právam, pretože za tento zákon ste hlasovali aj vy.
Chcem povedať, že novela zákona hovorí o platení koncesionárskych poplatkov, avšak väčšina diskusie, ktorá zaznela v rozprave, bola venovaná iným otázkam. Bola venovaná programovej štruktúre, problematike fungovania Slovenskej televízie či Slovenského rozhlasu, vysielaciemu modelu, cenzúre či zmene loga Slovenskej televízie. Tieto veci však vôbec nepatria do tejto novely a pripomienky, ktoré vzišli, musia riešiť iné zákony, či už zákon o Slovenskej televízii alebo Slovenskom rozhlase. A tak ako je to v legislatívnom pláne vláde, tieto zákony by mali byť predložené do parlamentu v priebehu tohto roka. Na tieto zákony by mal potom nadväzovať, tak ako sme sa aj rozprávali s pánom poslancom Jarjabkom, celkom nový zákon, ktorý by určil platenie poplatkov za služby, ktoré poskytujú verejnoprávne inštitúcie. Koncesionárske poplatky, ktoré sa dnes platia za Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas, predstavujú napríklad pri Slovenskom rozhlase na deň 1 Sk a pri Slovenskej televízii je to 2,50 Sk.
Predložená novela zákona vychytáva chyby, ktoré ukázal praktický život v Slovenskej televízii a v Slovenskom rozhlase, a má zabezpečiť práve to, po čom volajú koaliční, ale aj opoziční poslanci, aby v Slovenskej televízii a v Slovenskom rozhlase naozaj prevládla verejnoprávnosť, aby tam neboli zásahy či jednotlivých politických strán alebo iných záujmových skupín. Ale to sa dá urobiť len a len vtedy, ak Slovenská televízia bude mať naozaj príjmy z poplatkov a od tých, ktorí využívajú tieto služby, a to od občanov prostredníctvom platenia koncesionárskych poplatkov. Preto vás, pani poslankyne a páni poslanci, žiadam, aby ste podporili túto novelu zákona a verím, že pomôže k zvýrazneniu verejno- právnosti Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu.
Ale k tomu, čo tu ešte bolo povedané a mnohokrát sa skloňovalo meno ministerky financií Brigity Schmögnerovej, chcem povedať aj divákom Slovenskej televízie, aj tým, ktorí majú platiť koncesionárske poplatky, že vyjadrenie ministerky financií Brigity Schmögnerovej bolo povedané v apríli minulého roka a bolo to v diskusnej relácii Slovenskej televízie a bola to jej reakcia práve na deň predtým prebiehajúce živé vstupy Slovenskej televízie zo snemu Hnutia za demokratické Slovensko z Košíc. A na tieto živé vstupy ministerka reagovala tak, ako reagovala. Viackrát som už zdôraznil aj v televízii, aj v rozhlase, že ministerka financií sa verejne ospravedlnila občanom Slovenskej republiky za to, že ich vyzvala, aby neplatili koncesionárske poplatky, a požiadala ich, aby si naozaj splnili to, čo im vyplýva zo zákona a tieto koncesionárske poplatky platili.
Predseda NR SR J. Migaš:
Žiada si záverečné slovo v rozprave spravodajca?
Nech sa páči.
Poslanec F. Mikloško:
Skôr ako pristúpime k hlasovaniu a skôr ako poviem a navrhnem spôsob, akým by sme mali hlasovať, chcel by som povedať dve veci.
Po prvé, viacerí rečníci povedali a mali poznámky k tomu, akým spôsobom došlo k výmene spravodajcu. Podľa rokovacieho poriadku je možné, aby Národná rada Slovenskej republiky kedykoľvek zmenila uznesením spravodajcu, a to sa stalo. To je prvá vec.
Druhá vec. Môj výber nebol náhodný, lebo som v tom istom výbore ako pán Budaj, to znamená v gestorskom výbore pre kultúru a médiá. To je všetko, čo by som k tomu mal povedať.
Podstatnejšie je, aby som predložil snemovni alternatívu, ktorú navrhol pán poslanec Benkovský. Neviem, či si dobre uvedomujeme, o čo ide. V pôvodnom návrhu zákona, ktorý predložili navrhovatelia, poslanci, je povedané o platení poplatkov toto: "Mesačná výška poplatku za používanie rozhlasových prijímačov pre fyzickú osobu je 30 Sk a televíznych prijímačov 75 Sk. Výška poplatku pre právnickú osobu a samostatne zárobkovo činnú fyzickú osobu je päťnásobok poplatku pre fyzickú osobu." Výbor pre kultúru a médiá navrhol zmenu, ktorá je v spoločnej správe, kde sa v druhej vete "výška poplatku pre právnickú osobu a samostatne zárobkovo činnú fyzickú osobu", päťnásobok nahradil slovami "za každý televízor". To znamená, keď v niektorom hoteli je 100 televízorov, neplatí sa iba päťnásobok jedného televízora, ale stonásobok televízora.
Ale pán poslanec Benkovský do toho vstúpil svojím návrhom tak, že navrhuje takýto text: "Mesačná výška poplatku pre fyzickú osobu a samostatne zárobkovo činnú osobu za používanie rozhlasových prijímačov je 30 Sk a televíznych prijímačov je 75 Sk. Výška poplatku pre právnickú osobu je päťnásobok poplatku pre fyzickú osobu." Čiže poslanec Benkovský navrhuje, aby samostatne zárobkovo činné osoby, to znamená živnostníci bez ohľadu na to, či majú 5, 10 alebo 100 televízorov, platili len poplatok za jeden televízor, a právnické osoby, to znamená napríklad hotely a podobne bez ohľadu na to, koľko televízorov majú, platili päťnásobok, a nie za každý televízor. V tomto zmysle sa mi zdá byť jeho návrh problematický a mám pocit, že návrh, na ktorom sa uzniesol výbor pre kultúru, je lepší, ale budeme o ňom hlasovať v alternatíve.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán spravodajca.
Čiže môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pristúpime najprv k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy výborov a potom k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rozprave. Prosím spoločného spravodajcu, aby uvádzal hlasovanie.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec F. Mikloško:
Tým, že bod 11 sme zo spoločnej správy vyňali na samostatné hlasovanie, návrh na spoločné hlasovanie je potom takýto: navrhujem, aby sme hlasovali o bodoch 1 až 7, ďalej 9 až 10, 12 až 13 a 15 až 24 spoločne a navrhujem ich schváliť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Budeme hlasovať o uvedenom návrhu, tak ako boli uvedené spravodajcom, čiže schváliť body 1 až 7, 9, 10, 12, 13, 15 až 24.
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 111 poslancov.
Za návrh hlasovalo 93 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme tento návrh schválili.
Nech sa páči, pán spravodajca.
Poslanec F. Mikloško:
Ďalej navrhujem, aby sme hlasovali o bodoch 8, 14 a 25 spoločne a tieto spoločná správa navrhuje neschváliť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Takže budeme hlasovať o ďalšom návrhu, aby sme body 8, 14 a 25 neschválili. Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 115 poslancov.
Za návrh hlasoval 1 poslanec.
Proti návrhu hlasovalo 89 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme tento návrh neschválili.
Poslanec F. Mikloško:
Teraz musíme hlasovať o bode 11 zo spoločnej správy, ale najskôr o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Benkovského.
Predseda NR SR J. Migaš:
Najskôr zo spoločnej správy a potom doplňujúce a pozmeňujúce návrhy z rozpravy.
Poslanec F. Mikloško:
To znamená, že hlasujeme o znení, ktoré je v spoločnej správe pod bodom 11. V spoločnej správe je odporúčanie tento bod schváliť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Hlasujeme o bode 11 s odporúčaním schváliť ho. Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 115 poslancov.
Za návrh hlasovalo 72 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že tento návrh bol schválený.
Poslanec F. Mikloško:
To znamená, že prešli všetky hlasovania. Je tu ešte návrh pána poslanca na uznesenie, ale o tom budeme zrejme hlasovať až po prijatí zákona.
To je zatiaľ všetko, pán predseda.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Benkovský, nech sa páči.
Poslanec M. Benkovský:
Vážená snemovňa, chcel by som upozorniť, že pôvodný návrh je diametrálne odlišný. Návrh predložili tí istí poslanci, ale nie o to tu ide. Keďže prešiel bod číslo 11, sťahujem svoj pozmeňujúci návrh.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Je bezpredmetný, pretože bol schválený návrh zo spoločnej správy.
Nech sa páči, uvádzajte ďalej hlasovanie, pán poslanec.
Poslanec F. Mikloško:
To je všetko.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Pýtam sa spoločného spravodajcu, aké má návrhy na pokračovanie prerokovania zákona v treťom čítaní, či ho podľa § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku gestorský výbor splnomocnil na podanie návrhu výboru, aby sa teraz hneď konalo tretie čítanie o tomto zákone.
Poslanec F. Mikloško:
Nedostal som žiadny pozmeňujúci návrh, takže môžeme prejsť k tretiemu čítaniu.
Predseda NR SR J. Migaš:
Dávam o tomto návrhu spoločného spravodajcu hlasovať. Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 114 poslancov.
Za návrh hlasovalo 90 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.