Podpredseda NR SR I. Presperín:
Faktické poznámky sú podľa poradia, posledný je pán poslanec Cuper. Uzatváram možnosť uplatnenia faktických poznámok. Pán poslanec Paška, je už neskoro.
Pán poslanec Švantner vystúpi ako prvý.
Poslanec D. Švantner:
Ďakujem, pán predsedajúci.
V nadväznosti na pána Cabaja budem pokračovať v proteste, ktorý bol daný občanmi Slovenskej republiky.
"S pocitom hanby konštatujeme, že zapredanectvo cudzím záujmom ako spôsob vyrovnávania dlhov za pomoc pri získaní moci, ktoré sa deje na úkor všetkých nás, dosahuje v súčasnosti také rozmery, aké vo vyše tisícročných dejinách nášho národa nemajú obdobu najmä preto, lebo je vykonávané dobrovoľne a vysoko nad rámec civilizovaných zvyklostí a ľudskej dôstojnosti. Múdry si váži hodnoty, najmä ak ide o suverenitu, integritu, dôstojnosť a nikdy nezapredá slobodu za prázdne sľuby. Navyše, nevykonáva nadprácu, zvlášť keď samotní predstavitelia medzinárodných inštitúcií dali opakovane a jasne najavo, že servilnosť súčasnej slovenskej vlády nie je a nebude vstupenkou do ich štruktúr."
Ako príslušníci slobodného národa odmietame byť pasívnymi svedkami kupčenia so suverenitou nášho štátu, ako aj so suverenitou vlastného materinského jazyka na území našej Slovenskej republiky ako nedeliteľného štátotvorného celku. Pre takéto konanie poznáme iba jediný výraz - vlastizrada.
Aj z týchto dôvodov nebudú poslanci Slovenskej národnej strany hlasovať za tieto zákony.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Sitek.
Poslanec J. Sitek:
Budem pokračovať v tomto proteste.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Prosím vás, páni poslanci, ale hovorte k poslednému rečníkovi.
Poslanec J. Sitek:
Áno, budem hovoriť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
To nie je faktická poznámka k poslednému rečníkovi.
Poslanec J. Sitek:
Presne to nadväzuje na zákon, ktorý teraz prerokúvame.
"Konanie proti záujmom vlastného národa a jeho ponižovanie považujeme za odsúdeniahodnú zvrhlosť, ktorej sa dosiaľ nedopustila politická garnitúra žiadneho národa v našom geopolitickom priestore. Takej sú schopní iba zapredanci najhrubšieho zrna, ktorým nie je okrem vlastných zištných cieľov a osobných karieristických záujmov už posvätné nič, ani jazyk vlastných matiek. Pokiaľ ponižovali, ožobračovali a biedou či perzekúciami vyháňali Slovákov do sveta cudzí, dalo sa to vysvetliť ľahostajnosťou či nenávisťou. No ako možno vysvetliť a čím ospravedlniť skutočnosť, že sa rovnako správajú k vlastnému národu jeho vlastní predstavitelia? Navyše tí, ktorí dostali dôveru vlastného národa v dobrej viere, aby chránili a presadzovali jeho životné záujmy?"
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Dúfam, že ste dočítali všetky rezolúcie.
Nech sa páči, pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Zaujal ma pozmeňujúci návrh pána poslanca Cabaja, ale predsa len ideálnym riešením vzhľadom na to, čo tu odznelo aj predtým, by bolo, keby poslanci maďarskej národnostnej menšiny v tomto parlamente požiadali svojich súputníkov v terajšej vláde, ktorú tak vzájomne vydierajú, aby stiahla tento zákon o používaní jazyka národnostných menšín a oni podajú zákon, ktorý bude hovoriť o tom, že príslušníci maďarskej národnostnej menšiny budú používať v úradnom styku s orgánmi slovenského štátu angličtinu, aby sa tým vyjadril moderný charakter maďarského kresťanskodemokratického hnutia alebo maďarskej koalície, pretože to je moderná strana, nie nacionálna, a preto ju volia všetci Maďari na Slovensku ako keltský klan svojho náčelníka. Slováci nie sú modernou politickou stranou, lebo majú založené politické strany na občianskom princípe, a preto nevolia nacionálne strany, ale predovšetkým moji rodáci sú zvyknutí znášať cudziu nadvládu, a to bola predovšetkým vždy maďarská nadvláda, a nemajú v sebe toľko hrdosti, ako majú naši maďarskí súkmeňovci, aby sa vzbúrili proti vydieračským tendenciám maďarských politikov v tomto parlamente. Je tragédiou, keď na konci 20. storočia musia Slováci obhajovať práva vo svojom vlastnom parlamente, tak ako to robil kedysi politik slovenskej národnosti v maďarskom parlamente Ferdiš Juriga. Žiaľbohu, je to tragédia tohto národa.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Paška, máte procedurálny návrh?
Poslanec J. Paška:
Nie.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Slavkovská. Konštatujem, že nie je prítomná v sále.
Ďalej vystúpi pani poslankyňa Malíková.
Nech sa páči.
Poslankyňa A. Malíková:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
hneď na úvod by som chcela povedať, či sa už nahneváte, či nie, nebudem ani tak rozprávať k vám poslancom, pretože je problematické rozprávať skoro prázdnym laviciam, ale chcela by som, aby si moje slová dobre vypočuli tí, ktorí si nájdu čas a budú sledovať prostredníctvom televíznej obrazovky dianie v Národnej rade.
Uvediem ešte niektoré ďalšie argumenty Slovenskej národnej strany proti návrhu zákona o používaní jazyka menšín, pretože ak boli skrátené vstupy na 10 minút, ako rozhodla súčasná vládna väčšina v Národnej rade vychádzajúc zo svojho vlastného chápania demokracie pri tomto významnom zákone, zobrala nám vlastne možnosť skutočnej diskusie, a ako vidno na prázdnych laviciach, ani diskutovať nechce, lebo to nevie, myslím nielen teraz, ale dokázala tým, aký má záujem o riešenie skutočných problémov obyvateľov Slovenskej republiky.
Argumenty Slovenskej národnej strany proti prijatiu takéhoto zákona vychádzajú z historických súvislostí právneho, ale aj súčasného faktického stavu. V našej histórii, ba doteraz ani nikde vo svete od roku 1918 nebol národnostný jazyk uznaný fakticky ako druhý úradný jazyk. Bola iba možnosť používať jazyk na základe niektorých vykonávacích predpisov. Preto Slovenská národná strana nemôže súhlasiť, aby sa právo národnostných menšín, t. j. kolektívne právo nadradilo nad práva individuálne, ktoré garantuje každý právny a demokratický štát a ktoré ste aj vy vládna koalícia posvätili v programovom vyhlásení vlády.
To je skutočný dôvod aj neochoty krajín Európskej únie uzákoniť takú právnu normu, ktorá by jednoducho zaviedla ako úradný jazyk jazyk u nich žijúcich národností, pretože by to znamenalo porušenie zásad právneho štátu a devalváciu individuálnych práv občana, na ktorých je vlastne postavená západná demokracia.
Myslím si, že v tomto mi nemôžete odporovať, pretože občianska spoločnosť je nielen pre väčšinu národa, tak ako si to vykladáte vy, a pre menšinu už neplatí. Myslím si, že sme raritou. Ale takou raritou je v Európe len Slovensko. Podľa Slovenskej národnej strany aj v zmysle ústavy našej republiky menšinové práva nie sú súčasťou všeobecných ľudských a zdôrazňujem individuálnych práv občana, pretože ľudské práva sa chápu ako individuálne práva občana. Takzvaným demokratom, ak ešte ich pozostatky sú v koaličných laviciach, odkazujem, že takzvané občianske práva sú zásadne individuálne. To znamená, že občan ich prijíma od spoločnosti ako jedinec a ako jedinec si ich aj uplatňuje. O kolektívnych právach hovorí jeden medzinárodný dokument, ktorý sa nazýva Charta OSN ako o kolektívnom a neodňateľnom práve národa na sebaurčenie. Iba v tomto prípade sa spomínajú v medzinárodných dokumentoch, teda v Charte OSN, kolektívne práva. V tomto prípade sa toto právo vzťahuje v súčasnosti napríklad na Kurdov, Lužických Srbov, Baskov, Walesanov, Škótov, ale nie na Maďarov, ktorí majú svoj národný štát, a tým je Maďarská republika. Myslím si, že ak chce naplniť princípy demokracie a občianskej spoločnosti aj Európska únia, mala by sa venovať tomu, že ešte právo na sebaurčenie na konci druhého tisícročia nemajú naplnené tie národy, o ktorých som hovorila.
Veľmi často sa vyskytujú aj námietky proti referendu. Dnes som mala stretnutie s mladými chlapcami, ktorí boli iniciátormi tohto referenda, a oznámili mi, že bolo doteraz za veľmi krátky čas zozbieraných 360 tis. podpisov. Ak hovoríte, že referendum je protiústavné, myslím si teda, pretože menšinové práva ošetruje samostatne štvrtý oddiel ústavy v článkoch 33 a 34 a treba povedať, že ten, kto tvrdí, že toto referendum je protiústavné, nemá pravdu, lebo, znovu opakujem, menšinové práva nie sú zahrnuté do základných ľudských práv, ktoré sú v slovenskej ústave v druhom oddiele v článku 1 až po článok 25.
Predstava takého zákona, aký nám ponúka vláda, ale aj SMK, je v rozpore napríklad s článkom 30 ods. 3: "Občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám." Neprítomný podpredseda vlády Pál Csáky v jednom z vystúpení v televízii Markíza, kde mimochodom podľa mňa argumentačne, ako je už jeho zvykom, prepadol, odvolával sa len na akúsi zhovievavosť väčšinového slovenského národa. Tým potvrdil, že fakticky ide o diskrimináciu napríklad pri prijímaní do zamestnania. My máme byť zhovievaví. Ale kto bude zhovievavý k nám? Po ďalšie, tento zákon je v rozpore s článkom 34 ods. 3 ústavy, ktorý jasne hovorí, že výkon práv občanov patriacich k národnostným menšinám nesmie viesť k ohrozeniu zvrchovanosti, územnej celistvosti, a to podčiarkujem, k diskriminácii ostatného obyvateľstva.
Prečo sa bojíte referenda? Prečo sa bojíte hlasu ľudu, keď si vás pamätám, že v časoch minulej vlády ste tu vláčili do Národnej rady kilá a kilá papierov s petičnými hárkami o priamej voľbe prezidenta. Veď napríklad Švajčiari využívajú inštitút referenda všade tam, kde by v podobných prípadoch išiel zákon na úkor občianskych, individuálnych a všeobecných práv. To je štandard demokratickej vlády Európy. Prečo sa ho bojíte naplniť? Vo väčšine štátov sa takéto prípady taktiež riešia referendom, v ktorom väčšinový národ odsúhlasuje pozbavenie svojej časti zvrchovanosti alebo odkrojenia časti svojich výlučných práv, v našom prípade by išlo o súhlas, či občania schvaľujú obmedzenie práv Slovákov na jazykovo zmiešanom území Slovenskej republiky. Ale myslím si, že sa nedočkáme toho, aby ste boli zvedaví už teraz, keď vládnete, na názor ľudu. Dokazuje to nakoniec aj rozhodnutie pri vojne v Juhoslávii, keď napriek verejnej mienke hŕstka ľudí rozhodla proti želaniu ľudu tejto krajiny.
Veľmi často sa argumentuje zo strany vládnej koalície Kosovom. Ale neviem, uvedomili ste si, že Kosovo so všetkou neznášanlivosťou, nenávisťou, ktoré vyvrcholila až vraždením na obidvoch stranách, teda na albánskej a srbskej, začalo rozdeľovaním týchto dvoch národností hlavne priznaním nadpráva pre kosovských Albáncov, ktorých doviedla izolácia až k separatizmu a v separatizme bol začiatok krviprelievania?
Toto by malo byť pre Slovensko mementom. Nie rozdeľovanie, nie izolácia, ale súžitie a porozumenie, i porozumenie prostredníctvom štátneho, t. j. slovenského jazyka. Netvorme to, čo nás bude na malom Slovensku deliť, vytvárajme to, čo nás bude spájať a posilňujme to. To je i postavenie štátneho jazyka, slovenčiny. Veď sami hovoríte, že naším cieľom je zjednotená Európa. Prečo sa nedokážeme zjednotiť aj na Slovensku? Myslím si, že je zaujímavá aj otázka lojality maďarskej menšiny v Slovenskej republike. Ale o tom sa už dá rozprávať aj na iných miestach.
Chcela by som vám ešte dať na zváženie jeden zaujímavý paradox alebo, myslím si, nespravodlivosť tohto zákona. Skutočne všetko, čo sa bude platiť, a určite to bude stáť neja-
ké peniaze, pôjde z vreciek obyvateľov toho-ktorého mesta. Ak je napríklad 80 % slovenskej národnosti, prečo by jednoducho za ich peniaze mali byť financované nadpráva niekoho, kto sa prispôsobovať nieže nevie - pretože si myslím, že občania maďarskej národnosti sú natoľko inteligentní, že vedia pekne rozprávať po slovensky -, ale kto sa jednoducho nechce prispôsobiť. Ako k tomu príde ten občan alebo tí občania, ktorých je 80 % v tom-ktorom meste, pretože ako viete, príjmy sa tvoria do obecnej pokladne z daní príjmov všetkých žijúcich osôb. Nad týmto sa treba tiež zamyslieť zvlášť v dnešnej situácii.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pani poslankyňa, skončil sa váš limit. Ďakujem za vaše vystúpenie v rozprave.
Faktické poznámky - posledný pán poslanec Mészáros. Končím možnosť uplatnenia faktických poznámok.
Nech sa páči, pán poslanec Duka-Zólyomi.
Poslanec Á. Duka-Zólyomi:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Počuli sme vo vystúpení pani poslankyne Malíkovej veľmi zaujímavý rozbor, čo sú to ľudské práva a čo sú práva slobody. Neviem, ako by sme mohli oddeliť ľudské práva od práv národnostných menšín. To úzko súvisí. Ľudské práva pre každú skupinu ľudí, to znamená pre inú národnosť ako slovenskú a takisto pre národnosti slovenské sú rovnaké. To znamená, my chceme uplatniť naše ľudské práva. Ľudské práva sú aj to, že sa chceme vzdelávať vo vlastnom materinskom jazyku a takisto chceme pestovať našu kultúru a tak ďalej. Takže to sú ľudské práva. To znamená, aj používanie jazyka patrí k používaniu ľudských práv.
A ešte by som mal jednu poznámku. Je veľmi zaujímavé, že zrazu tvrdíte, že hovoríme dobre po slovensky. Tak teraz skutočne neviem, čo si mám myslieť, lebo raz počujeme, že nevieme po slovensky a nechceme sa naučiť po slovensky a teraz ste tvrdili niečo iné. A taktiež ste tvrdili, že netvorme to, čo nás rozdeľuje, ale ako počúvam vás i ostatných, tak skutočne to vyzerá, že ak nás takto chcete poučovať a viesť k niečomu takému, čo je cudzie pre nás, tak neviem, ako to myslíte s vlastenectvom a s tou snahou, aby sme sa tu mali dobre, aby sme skutočne mali domovinu na Slovensku a tak ďalej a tak ďalej. To znamená, že vy tými svojimi návrhmi ste proti vlastným záujmom.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Kotian.
Poslanec M. Kotian:
Vážené poslankyne,
vážení poslanci,
pani poslankyňa Malíková spomínala, že do Národnej rady prišli dva návrhy zákonov o používaní jazykov národnostných menšín. Áno, kladiem si otázku, či koalícia zvážila taktiku a stratégiu, ako sa toto skončí v Národnej rade, lebo je tu viac možností. Ak prejde zákon, ktorý dala vláda, môže sa stať, že následne v ďalšom období budú ďalšie požiadavky. Jeden most môže byť málo. Môžu byť ďalšie dva, tri mosty. Môžu byť dané požiadavky na vysoké školy. Môže byť aj nejaké maďarské biskupstvo, maďarský biskup. Tých možností je, pochopiteľne, veľa. Druhá alternatíva je aj taká, že sa naši kolegovia z maďarskej strany tak urazia, že opustia rady slovenského parlamentu. Čo sa stane, prosím vás, potom? 15 poslancov, ktorí sú súčasťou koalície, tu nebudú sedieť a vieme si predstaviť dôsledky, ktoré v tom momente nastanú. Nemáme šancu, prosím vás, ďalších 20 rokov vstupu do Európy. Nemáme šancu, aby sme vstúpili do NATO. To si treba tiež uvedomiť, čo sa môže potom stať, ak nevyjdete v ústrety návrhu, ktorý predložili kolegovia zo Strany maďarskej koalície. Treba mať na zreteli všetky tieto fakty. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, počuli ste klopanie? Nie, to som neklopal ja, to sa dobýja do slovenského parlamentu maďarská iredenta. Zabráňme tomu, aby ju sem pustili. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Oberhauser.
Poslanec V. Oberhauser:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pani poslankyňa Malíková, myslím si, v dobrom upozorňovala na to, že keď zavedieme do pojmov, ktoré sú aj v našej ústave, aj v ostatných dokumentoch, chaos, tak jednoducho nemôžeme dopadnúť ináč, ibaže našich ľudí dostaneme do veľmi veľkých ťažkostí. Preto obidva návrhy zákonov, ktoré boli predložené, neriešia situáciu, problematiku občanov na národnostne zmiešanom území. Tieto zákony skôr poškodia toto spolunažívanie, a preto by malo byť našou snahou naozaj otvorenie možnosti dialógu, ktorý sa práve otvára spomínanou petičnou akciou a pripravovaným referendom, keď už existujú konkrétne návrhy zákonov, aby sa občania mohli vyjadriť ku konkrétnym návrhom a povedať, ktoré ich vzťahy riešia a ktoré ich vzťahy neriešia. Čiže v tomto zmysle jej vystúpenie malo prínos a malo pomôcť riešiť situáciu. Dúfame, že vládni poslanci nebudú postupovať ako šovinisti, ako ľudia vyvolávajúci medzi občanmi nepokoj, ale skôr ako tí, ktorí hľadajú cestu pre porozumenie, a o to by nám malo všetkým ísť. Inak môj predrečník potom trochu humorným spôsobom naznačil, o čo mnohým ide, a to by sme asi neboli radi.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Mészáros.
Poslanec L. Mészáros:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Poslankyni Malíkovej chcem povedať iba toľko, že som presvedčený o tom, verím tomu, že ona, ale ani nikto iný so svojimi vyjadreniami, polopravdami alebo neopodstatnenými tvrdeniami nevie zasiať nenávisť medzi menšinami na juhu Slovenska a Slovákmi na severe. Ľudia totiž vychádzajú zo skutkov. Skúste sa, pani poslankyňa, niekedy zastaviť napríklad v sociálnom domove v Oščadnici, je to vo vašom okrese, a spýtajte sa riaditeľky a zamestnancov v tomto rýdzo slovenskom prostredí existujúceho ústavu, ako nezištne im svojimi produktmi pomáhajú poľnohospodári z okresu Komárno, ktorí často nevedia dobre po slovensky. A to nie je len o ľudskosti, ale je to aj o lojalite k tomuto štátu.
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Sitek.
Poslanec J. Sitek:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
pán minister, bolo by dobré, keby ste ma počúvali, lebo som vás vyzval, aby ste sa ospravedlnili Národnej rade Slovenskej republiky a absolútne ste neakceptovali moju požiadavku. Myslím si, že by ste sa mali verejne ospravedlniť, lebo sme na šesť hodín museli prerušiť rokovanie a museli sme čakať na jedného člena vlády, ktorý je podriadený parlamentu.
Mám otca, ktorý sa o týždeň dožije 90 rokov, ak sa dožije, a hovoril mi, ako sa musel učiť po maďarsky v základnej škole, a nechcem sa dožiť toho, aby som sa učil niekedy po maďarsky aj ja povinne, podotýkam.
Pán Mészáros, hovorili ste o nejakej pomoci. V roku 1976 som bol na vojne v posádke Poprad a boli tam aj príslušníci maďarskej menšiny, a keď som robil veliteľa družstva, tak som mal vojaka, ktorý sa volal Štefan Antalics a pochádzal z Veľkého Krtíša. Tri mesiace som ho učil jednu vetu, aby sa vedel zaradiť, aby mohol ísť domov na Vianoce, lebo to bola podmienka. A nechcem, aby bol takýto človek, ktorý má nejaké problémy začleniť sa do spoločnosti v Slovenskej republike, lebo vy im to vlastne blokujete. Keď som bol ministrom obrany, toto sme posudzovali a umožnili sme, aby vojaci z južného územia chodili na vojnu na severné Slovensko, aby sa mohli zdokonaliť v slovenskom jazyku, aby sa mohli potom uplatniť v spoločenskom živote. Vy im v tom, naopak, bránite a týmto zákonom im v podstate neumožňujete, aby potom študovali na slovenských školách.
V roku 1980 som sa zúčastnil ako športovec v jednom futbalovom mužstve na sústredení na južnom Slovensku, bolo to v Kolárove, a odohrali sme futbalový zápas v Komárne s mužstvom Komárna. Po zápase som išiel s kamarátom, mojím kamarátom Hodurom zo Slovana kúpiť si nejaké suveníry do štátneho obchodu, do obchodného domu v Komárne. Aký mal názov tento obchodný dom, neviem, v Komárne je nejaký obchodný dom, išli sme si teda kúpiť suveníry a pani predavačka nám nerozumela alebo nechcela rozumieť. Potom po menšom zatrasení, ktoré kolega uskutočnil na predavačku, a po zdokladovaní, že ideme platiť korunami, a nie forintmi, tak lámanou slovenčinou nám potom nejakým spôsobom predala tie suveníry. Čiže na vlastnom...
(Hlasy v sále.)
Ja som vás neprerušoval, pán kolega. To je jedna tolerancia. Nehovorte, že hovorím rozprávku. Sú to argumenty, ktoré sme zažili a zažívame na každom kroku.
Keď som bol ako minister obrany na návšteve posádky - nebudem menovať, aby veliteľ nemal problémy na južnom území -, mal som a mám vo zvyku, aby som sa oboznámil s problémami, že vždy velitelia išli za dvere a ja som sa rozprával s vojakmi. Vojaci komunikovali, len dvaja vojaci, ktorí boli vojaci-profesionáli, velitelia tanku, mi nerozumeli. Nemohli reagovať. A pýtam sa: Prečo nereagujete. No lebo nerozumeli po slovensky. Keď som rokoval s ministrom zahraničných vecí maďarskej vlády Štefanom Kovácsom, ktorý mi vyčítal ako členovi vlády, že je tu utlačovaná maďarská národnostná menšina, tak som sa ho spýtal, či mi vie pomôcť. Povedal, že hej. Takže či mi vie pomôcť a problém vyriešiť, keď vojaci nerozumejú rozkazom. Viete, čo znamená, keď vojak neposlúchne rozkaz? To je vojenský prokurátor. Ale oni to nemôžu rozumieť, lebo nevedia, nerozumejú po slovensky. Čiže zamyslite sa nad tým, že príslušníci vašej národnostnej menšiny budú chodiť na vojnu a nebudú vedieť plniť rozkazy, lebo týmto zákonom im to umožňujete. Po tomto mojom argumente pán minister zahraničných vecí skončil s dialógom a bolo po rozhovore. Teda takýto je dialóg maďarskej strany, keď ide o vecný problém.
Mám susedu, ktorá žije v Košiciach a keď minule prišla na Oravu počas víkendu, tak som sa spýtal, čo má nové a povedala: Vieš čo, je to tragédia, keď vlastnému synovi nerozumiem, lebo najbližšie jasle na sídlisku v Košiciach sú maďarské. Čiže takéto sú vecné problémy zo života. Keď niečo chceme, tak reagujme vecne, aby sme nepresadzovali len záujmy jednej strany, aby sme videli vecné problémy. Nikto tu nejakým spôsobom nepresadzuje nenávisť voči maďarskej menšine, ale vy vlastne svojou politikou robíte to, že im zabraňujete, aby sa mohli uplatniť v tejto republike.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
O slovo požiadal pán minister Kňažko.
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
(Hlasy z pléna.)
Minister kultúry SR M. Kňažko:
Vážený pán predsedajúci,
milé dámy,
vážení páni,
ctená snemovňa,
predovšetkým mi dovoľte, aby som sa veľmi úprimne ospravedlnil za to, že som v stredu rešpektoval rozhodnutie predsedu vlády, ktorý trval na tom, aby som zostal na zasadaní vlády, a kým skončil bod, na ktorom som mal zostať, bola schôdza Národnej rady rozpustená. Úprimne ma to mrzí a neospravedlňujem sa preto, že ste ma k tomu, pán poslanec Sitek, vyzvali. Ospravedlňujem sa preto, lebo inštitúciu parlamentu si úprimne a hlboko vážim. Je to tá najvýraznejšia zmena, hádam, aká sa odohrala od roku 1989. A preto ma vždy mrzelo a trápilo, ak táto inštitúcia nie celkom zodpovedala tomu, prečo vlastne existovala. Veľmi ma mrzelo, keď v minulom volebnom období, možno aj v tomto, boli v nej poslanci, ktorí sa vopred vlastne vzdali toho, čo človeka robí človekom: svojho svedomia, svojej cti, podpísali reverz, že budú hlasovať na povel. Mnohí z nich sedia dodnes v tejto snemovni. Veľmi ma mrzelo, keď táto snemovňa, keď poslanci v tejto snemovni násilím nútili poslancov, aby boli v inom výbore, než do ktorého sa hlásili, a dnes títo poslanci používajú dosť silné slová.
Áno, a veľmi ma mrzelo, keď takisto - ďakujem, že ste mi to pripomenuli, pán poslanec -, keď v poslaneckej snemovni vystúpil človek k bezpečnostnej situácii, ktorý bol a je dôvodne podozrivý z ťažkého zločinu. Čiže aj na toto sa prepožičala v minulosti snemovňa a aj niektorí poslanci, ktorí tu dnes sedia, o ktorých si však myslím, že vo svojom jadre nie sú zlí. Myslím si to naozaj. Mnohých z vás si pamätám ako milých, sympatických, inteligentných ľudí a dnes som mal tú česť stráviť tu dva a pol dňa a kladiem si otázku, čo nás núti správať sa takýmto spôsobom. Čo núti dospelých ľudí kúpiť si povedzme Mikimausa, pretože je tu Mikuláš Dzurinda, a s tým Mikimausom šermovať ako zväzáci na zájazde. Veď máte svoje rodiny, deti, svoju dôstojnosť. Čo vás núti napríklad teraz vykrikovať? No, už som to povedal, áno.
Musím niečo povedať k tejto atmosfére. Dnes tu vidím usmiate, spokojné tváre, lebo sa podarilo to, čo bolo vaším cieľom. Zabili ste dva a pol dňa, kolegyne a kolegovia, pretože nepredpokladám, ako som už povedal, nepredpokladám, že potrebujete povedať tie isté veci viac ako desaťkrát. Vy hovoríte sedemnásty, osemnásty, dvadsiatypiatykrát a stále predstierate, že vám práve tieto myšlienky schádzajú na um. Je dojemné toto predstieranie, ale nehnevám sa preto na vás. (Potlesk.)
A nehnevám sa ani za náznaky arogancie, že ja tu spím alebo čítam noviny a nesledujem tie zaujímavé myšlienky už osemnásty či dvadsiatypiatykrát, ja som ich porozumel na prvýkrát. Okrem toho existuje čosi ako viacplošná pozornosť. Skúste si to naštudovať.
Samozrejme, že sa môžem povzniesť nad tento druh politického folklóru, ale nemožno sa povzniesť nad aroganciu, ktorá už zostúpila príliš do suterénu. Nemôžem sa povzniesť nad aroganciu, keď sa poslanec tejto snemovne vysloví aj tu v snemovni, aj to napíše do straníckeho plátku: "Zároveň som požiadal predsedu parlamentu o účasť iného člena vlády, ktorý nie je vyčerpaný alkoholom, pretože minister Kňažko takéto príznaky niesol." Nuž, pán poslanec Hofbauer, možno sa vo svojom okolí často stretávate s opitými ľuďmi. Skúste požiadať predsedu tejto snemovne a presadnite si niekde inde. To po prvé. Navyše ste urazili otca vášho kolegu. Myslím si, že tento stupeň arogantného primitivizmu sa už predstierať nedá. Takže z tohto vás neupodozrievam.
A, vážení, dovoľte mi ešte, aby som sa tak trošku vrátil do minulosti, trošku do toho, čo sa odohralo v tejto snemovni za účasti niektorých z vás ako poslancov, niektorých ako ctených členov vlády a iných významných funkcií. Spomeňte si na politickú vraždu, na únos, na vydrancovanie tejto krajiny. Pán Hofbauer hovorí, že v Taliansku už na druhý deň je vláda zodpovedná za svoje konanie alebo o mesiac a my že sa tu po 8 mesiacoch vyhovárame na predchádzajúcu vládu. Nuž, vážené kolegyne a kolegovia, skúste si spomenúť, či existuje vôbec v demokratickej krajine vláda, ktorá by sa ku svojej vlastnej krajine správala tak ako tá predchádzajúca, ktorá ju vyrabovala, ktorá ju priniesla na okraj priepasti izolácie vo vzťahu k zahraničiu, ktorá zaviedla teror do politického a občianskeho života. Existuje takáto vláda? Roky bude trvať tento marazmus, tento morálny a právny rozvrat, ktorý ste s vašou pomocou zaviedli na Slovensku, o ktorom dnes hovoríte a opäť predstierate, aké vám je drahé. (Potlesk.)
Ak mi dovolíte, budem teraz pokračovať, ale neodpustím si ešte predsa len to naťahovanie času. Nielenže ako vláda ste spôsobili to, čo som spomenul, ale dnes sa zo všetkých síl usilujete o to, aby tento parlament nebol funkčný, aby nemohol prijať zákony, ktoré tak potrebuje a o ktorých ste tak hovorili. Niekto z vás prezradil, že už 122 zákonov prijal minulý parlament v minulom období. No áno, dnes ako vidíte, nikto z poslancov koalície nestane a nepovie, je koniec diskusie. Necháme vás rozprávať, tak sa to patrí a je to dobre. Nech tí, ktorí vás volili, vidia, ako sa správate. Som rád, že vás vidia. (Potlesk.)
Inak dovolil by som si to charakterizovať tak, ako pán poslanec Augustín Marián Húska charakterizoval klesajúcu demografickú krivku v Maďarsku, že ide, a teraz, aby som bol presný "o nízku reprodukčnú dynamiku". Nuž vo vašom prípade táto vaša účasť je charakterizovaná skutočne vysokou reprodukčnou dynamikou nezmyslov a vedome.
A teraz, ak mi dovolíte, povedal by som niekoľko slov k samotnému zákonu. Ak mi dovolíte, začnem tým, že... (Hlas v sále.) Chcel som vám povedať niečo pekné, pani Tóthová, ale naozaj. Ak mi dovolíte, začnem tým, že diskutujeme o dvoch zákonoch. Určite ste vedeli, že predkladeľom, je to napokon v materiáloch, do vlády bolo ministerstvo kultúry, a teda ja. Určite viete, že som dal zamietavé stanovisko a takisto vláda tento zákon odmietla. Nehovorím žiadnu novinku. Bolo to z viacerých dôvodov. Spomeniem možno tie najhlavnejšie, že jednoducho v našej legislatívnej praxi sa ten istý zákon neuvádza v dvoch rôznych zákonoch, myslím si, že nemusím vysvetľovať, prečo to tak nie je. Tento zákon nebol predmetom spoločnej dohody a navyše vláda predkladala svoj zákon.
A teraz sa dostaneme k preambule. Má pravdu pani poslankyňa Tóthová, že tá preambula je legislatívny nezmysel. Áno. A že vôbec zákony na Slovensku sa neprijímajú s preambulou. Veľmi správne. Ale prečo si na to nespomenula, keď sa prijímal zákon o štátnom jazyku? Prečo? Prečo potlačila svoju odbornosť a nechala pracovať, takrečeno, ideologických legislatívcov na ministerstve kultúry a vytvorili preambulu. Vytvorili čosi ako precedens. Nemusím hádam nikomu vysvetľovať, čo z hľadiska rešpektovania práva takýto precedens znamená. Nuž znamená toľko, že sme vytvorili ďalší legislatívny nezmysel na vyváženie toho prvého. Alebo hádam budeme rušiť ten prvý? Vyberme si. Tento precedens tu je, je neodborný, ale je politický. Takže preto preambula.
A rád by som ešte dôrazne odmietol, že tento návrh je v rozpore so štátnym jazykom. Je to nezmysel, nestrašme sa navzájom, jedni tým, že je to proti štátnemu jazyku, či dokonca to likviduje štát, ako som tu počul tiež za týmto pultom, alebo že to vytvára viacjazyčnosť na Slovensku. Na druhej strane sa musím obrátiť aj na našich kolegov z maďarskej koalície, že tento zákon neumožňuje dostatočne komunikovať národnostným menšinám v úradnom styku. Ani jedno, ani druhé jednoducho nie je pravdou.
Pokiaľ ide konkrétne o toľkokrát citovaný § 2 ods. 3, pardon, § 3 ods. 1 a 3, prikláňam sa k tomu názoru a pevne verím, že niektorí poslanci si to osvoja, že je potrebné, aby rokovanie orgánov územnej samosprávy, ktoré sa bude uskutočňovať aj v jazyku menšiny, ak s tým súhlasia všetci prítomní alebo všetci účastníci konania, aby sa vylúčila akákoľvek pochybnosť o tom, že keď tam príde napríklad poslanec Národnej rady, jednoducho nebude rozumieť, o čom sa rokuje. To sme si takisto uvedomili.
Samozrejme, v právnom jazyku znamená v odseku 3, keď hovoríme o tom, že kronika sa môže viesť aj v jazyku menšiny, že povinne, tak ako o tom hovoria predchádzajúce paragrafy, sa vedie v štátnom jazyku, ale môže sa viesť aj v jazyku menšiny. Rovnako to platí pre verejné listiny, ktoré sa, samozrejme, vydávajú v štátnom jazyku a na požiadanie sa môžu vyjadriť aj v jazyku menšín.
Ktosi z mojich predrečníkov z opozície povedal, že veď prax je taká, že komunikácia v jazyku národnostných menšín prebieha, tak načo treba zákon. Ja sa pýtam: Keď prax ja taká, že komunikácia prebieha aj v jazyku národnostnej menšiny, tak prečo nie zákon? Prečo nie zákon, ktorý kopíruje reálnu prax? Súhlasím s vami, že sa nevyskytli žiadne flagrantné prípady, že by niekomu bolo znemožňované komunikovať, a pretože najviac bude záležať na samosprávach a ja verím na múdrosť ľudí, že si tento zákon uvedú do praxe tak, aby nespôsoboval konflikty, tak, aby pomohol pri reálnej normálnej komunikácii.
Objavila sa ešte otázka, pre koho je tento jazyk. No pravdu povediac, prepáčte mi, pre koho je tento zákon. Prepáčte mi, ospravedlňujem sa. Samozrejme, že nie pre politikov. Nie pre politikov maďarskej koalície, nie pre politikov opozície, hádam ani nie pre nás. Je pre ľudí. Pre ľudí, ktorí už aj tak bežne komunikujú, ako ste sami mnohí z vás povedali, v jazyku národnostných menšín.
Musím pri tejto príležitosti, neviem, či, žiaľ, či s potešením povedať, že niektorí z vás mali pravdu. Naozaj niektorí politici maďarskej koalície vedia lepšie po slovensky, hovoria lepšie po slovensky ako niektorí politici Slovenskej národnej strany. Nebudem, samozrejme, menovať ani citovať, ani opravovať chyby, ale toto môžem konštatovať. Takže tí zákon nepotrebujú pre seba. Potrebujú ho však tí a všetci tí ľudia, ktorým ide o dobré spolužitie na Slovensku. Všetci tí, ktorým nie je cudzí kompromis, všetci tí, ktorí nevyvolávajú duchov minulosti, ale ktorí chcú vytvoriť dobré podmienky v prítomnosti, aby sme mali dobrú perspektívu v budúcnosti. Tí potrebujú tento zákon.
Mnohí ste hovorili, že sú na nás prísnejšie kritériá ako na iné krajiny. Je to možné. Zamyslime sa prečo. Zamyslime sa, koľko demaršov dostala predchádzajúca vláda a čo konkrétne obsahovali. A zamyslime sa tiež nad tým, ktoré prekážky sme už odstránili. Viem, že ste hovorili, že som to ja spôsobil. Som tým nesmierne polichotený, že taký Európsky parlament ako Európska únia, ako Spojené štáty americké skrátka na mňa dajú. Škoda, že nedajú na vás, pán Hofbauer.
Čiže keď hovoríme, kto tento jazyk potrebuje, tak ho potrebujeme predovšetkým my doma pre tých ľudí, ktorí takto komunikujú, a potrebujeme ho aj preto, aby sme napravili to, čo predchádzajúca vládna garnitúra pokazila. Ako by to vyzeralo, keby si aj naďalej o Slovensku mysleli, že jeho vláda klame. To nechceme. Takže plníme aj vaše sľuby. A sľuby mnohých z vás.
Chcel by som hádam na záver môjho krátkeho príhovoru povedať, lebo sa vyskytli aj také pochybnosti, že ako budeme vnímaní v zahraničí, ak tento zákon nebude podporovať maďarská koalícia, a teda menšina. Tú istú otázku som položil na neformálnom pracovnom obede vysoko postavenému funkcionárovi OBSE. On sa iba na chvíľku zamyslel a povedal mi dosť lakonicky: No bude to lepšie, ako keby ho neprijala väčšina. A tak som presvedčený a týmto by som si dovolil vyzvať všetkých tolerantných rozumných ľudí, a teda vás poslancov, hlasujte za tento zákon, bude to prijaté dobre v zahraničí, nebudú dobre prijatí ani tí sprava, ani zľava, ktorí už zo spomínaných dôvodov tento zákon nepodporia.
Som presvedčený, že dovtedy, keď sa bude definitívne hlasovať o tomto zákone, nájdeme spoločnú reč a bude to dobrý základ do budúcnosti a dobrý základ vzájomného porozumenia.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem za vystúpenie pánu ministrovi.
Teraz sú faktické poznámky na vystúpenie pána ministra. Uzatváram možnosť uplatnenia faktických poznámok. Ako posledný vystúpi pán poslanec Sitek.
Vydržte chvíľu, aby sme ešte oznámili niektoré pokyny a upresnili veci ohľadom budúceho týždňa.
Páni poslanci, pani poslankyne, v rozprave ostali ešte prihlásení títo poslanci k predmetnému bodu: pani poslankyňa Slavkovská, pán poslanec Kalman, pán poslanec Nagy a pán poslanec Kandráč.
Prerušujem rokovanie 17. schôdze s tým, že pokračovať budeme v utorok o 9.00 hodine.
Ďalej dávam oznam pre poslancov Národnej rady Slovenskej republiky používajúcich leteckú dopravu. Buďte takí láskaví, venujte pozornosť tomuto oznamu.
Preprava pre poslancov Národnej rady Slovenskej republiky po prerušení 17. schôdze Národnej rady je zabezpečená tak, že autobus odchádza na letisko 15 minút po prerušení schôdze a lietadlo odlieta 45 minút po prerušení schôdze. Odlet lietadla na pokračovanie 17. schôdze je zabezpečený na utorok 6. júla s odletom z Košíc o 7.00 hodine. Prílet do Bratislavy sa predpokladá o 8.00 hodine.
Ešte raz opakujem, budeme pokračovať v 17. schôdzi v utorok 6. júla o 9.00 hodine.
Ďakujem pekne.
Prosím, zapnite ešte pani poslankyňu Malíkovú.