Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem za vystúpenie pani poslankyni. Faktické poznámky sú podľa poradia na tabuli. Končím možnosť uplatnenia faktických poznámok. Ako posledný je pán poslanec Drobný.
Prosím, pán poslanec Cuper vystúpi s prvou faktickou poznámkou.
Poslanec J. Cuper:
Vážená poslankyňa Alžbeta Dolníková,
ďakujem za peknú slovenčinu. To, čo ste rozprávali, sú vaše absolútne výmysly, pretože ja tu mám správu o stave národnostného školstva na národnostne zmiešaných územiach a čítam v nej: "Je možné konštatovať, že školami s maďarským vyučovacím jazykom sú dostatočne až nadštandardne pokryté regióny s národnostne zmiešaným obyvateľstvom. Naplnenosť tried s maďarským vyučovacím jazykom je nižšia než v slovenských triedach a dokonca v niektorých obciach, kde je až 30 % obyvateľov slovenskej národnosti, nie je škola a žiaci musia dochádzať do susedných obcí alebo miest do slovenských škôl. Oproti minulému školskému roku vzrástol počet základných škôl s maďarským vyučovacím jazykom o 7, to je na 27 tried, a počet gymnázií o jedno, to je 11 tried, hoci sa počet žiakov zvýšil len o 1,1 %. Podiel základných škôl s maďarským vyučovacím jazykom k celkovému počtu škôl v jednotlivých okresoch je uvedený v prílohe 5." Z prílohy je zrejmé, že podiel škôl s maďarským vyučovacím jazykom z celkového počtu škôl je 34 %, teda viac, než je podiel všetkých občanov maďarskej národnosti, ktorý tvorí 32 %. A vy nám tu nariekate nad žalostným stavom maďarského školstva na južnom Slovensku.
Áno, pravda je taká, že naopak, diskriminované sú deti zo slovenských rodín, pretože musia cestovať do škôl, a ak nie, tak sa musia prihlásiť do vašich maďarských. Ak si myslíte, že sú všetci nadšení, ste na veľkom omyle. Nie každý sa chce učiť tú ľúbeznú, ľubozvučnú maďarčinu, ktorú v tej modlitbe pre maďarských rodičov voláte Ja som tvoja minulosť, nikdy nezabudni, že si Maďar.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Prosím, pán poslanec Gašparovič.
Poslanec I. Gašparovič:
Pani poslankyňa, vaša posledná veta bola: "Dúfam, že ste ma rozumeli." Ja som fakt veľmi milo prekvapený, ako ste rozprávali po slovensky, a pochopil som vás, aj som rozumel. No neviem, či som dobre rozumel obsahu. Napríklad ste hovorili o uplatňovaní zákona, volebného zákona, že ste nepotrebovali žiadny iný zákon, a mierili ste na to, že my vyžadujeme, aby v Maďarsku Slováci mali špeciálny zákon. Nie je to tak. Hovoríme, aby maďarská strana plnila tie zákonné úpravy, ktoré prijala vo svojom parlamente a ktoré vôbec neplní. Ale týmto ste mi trošku aj nahrali, lebo ste povedali, že ste nepotrebovali žiadny mimoriadny zákon, aby ste sa dostali do parlamentu. Neviem, prečo potom požadujete mimoriadny zákon o jazykoch, keď sa takto pekne spolu dohovoríme, môžeme sa pekne spolu rozprávať a nikto vám pritom nebráni, aby ste komunikovali vo svojom všednom dennom živote stále v maďarskom jazyku.
Hovorili ste, že niektoré krajiny vôbec nemajú taký zákon o štátnom jazyku, aký sme prijali v roku 1995. Áno, súhlasím s vami, sú to krajiny, ktoré nepoznajú problém národnostných menšín, alebo krajiny, kde sú národnostné menšiny, ale akceptujú a rešpektujú štát, v ktorom žijú. A takisto ste hovorili, že niekedy po maďarsky hovoriace deti sú v strese v školách, keď sa im zadáva príklad v inej reči ako v ich rodnej. No ale čia je to chyba, keď štát si plní všetky povinnosti a dáva podmienky na to, aby sa naučili komunikovať v štátnom jazyku? Myslím si, že ten problém nie je v štáte, ale v tých, ktorí nechcú akceptovať tieto podmienky a naučiť sa jazyk, v ktorom môžu študovať, čo chcú a kde chcú.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Kotian, nech sa páči.
Poslanec M. Kotian:
Ďakujem.
Vážená pani poslankyňa, vy ste sa tejto ctenej snemovni ospravedlňovali, že nie ste napísaná ako predkladateľka tohto návrhu zákona. Myslím si, že sme si pozorne pozreli, kto je predkladateľom a vôbec vám nevyčítam, že ste tam napísaná, veď je to normálna záležitosť strany. Ale chcel by som povedať toľko, že vy ste sa orientovali hlavne na školstvo, že v predkladanom zákone, ktorý dáva vládna koalícia, nemáte veci, ktoré by ste chceli mať. Áno, pani poslankyňa, my veľmi dobre vieme, že práve cez školstvo je najlepšia, najtvrdšia asimilácia. Veď práve v školstve máme určité historické skúsenosti cez Grimbaldove zákony, Apponyiho zákony, ako to všetko na Slovensku v minulosti prebiehalo. Viete, zdá sa mi, že ste tie zákony znova prečítali, oprášili a takým rafinovaným spôsobom ste ich vsunuli do vášho predkladaného návrhu.
Ale zabudli ste povedať, pani poslankyňa, aj o stave, aký je v Maďarsku. V Maďarsku napríklad zákon o používaní jazykov národnostných menšín vôbec nemajú. Existuje tam len zákon o právach národnostných menšín číslo 77/1993, ktorý má byť v najbližšom čase novelizovaný a v jednej svojej časti upravuje používanie jazyka. V rámci občianskych trestných konaní zabezpečujú používanie materinského jazyka príslušné procesnoprávne zákony, to znamená, že nie jazykový, ale procesnoprávny zákon.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pán poslanec Švantner.
Poslanec D. Švantner:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pani kolegyňa Dolníková potvrdila to, čo som pred niekoľkými minútami povedal, že je veľké množstvo obyvateľstva na Slovensku, ktoré neovláda slovenský jazyk. Je otrasné, keď potvrdila to, že učitelia v školách by sa nevedeli dohodnúť s riaditeľom, ktorý by nedokázal hovoriť po maďarsky. Toto by som dal do pozornosti vládnej koalícii, aká je situácia.
Ak budeme v tomto pokračovať ďalej a budeme sa snažiť vytvárať ďalšie zákony, ktoré umožnia národnostnej menšine, aby sa nemuseli naučiť slovenský jazyk, tak týmto vlastne len konzervujeme tú situáciu, ktorá je teraz. Čiže nič nezlepšíme. Uvedomte si to a teraz, kým je ešte čas, stiahnite tento zákon, aby sme spravili situáciu takú, aby tieto dva národy mohli žiť vedľa seba a aby si navzájom rozumeli.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Prosím, pán poslanec Slobodník.
Poslanec D. Slobodník:
Pani poslankyňa Dolníková názorne predviedla, ako sa tu operuje v porovnaní medzi Maďarskom a Slovenskom, a napriek objektívne nepomerne lepšej realite na Slovensku sa nám Maďarsko dáva za príklad. Už som to tu dnes spomenul, vychádza sa z toho, že podľa predstáv ideológa maďarstva pána Csákyho situácia postavenia menšín v maďarskom parlamente je vyriešená. Áno, prijal sa zákon číslo 77 z októbra 1993. Boli voľby v roku 1994, boli voľby v roku 1998 a nestalo sa to, ani jedna z 13 menšín nenastúpila do parlamentu. Napriek tomu mal odvahu napísať do svojej publikácie určenej pre agitovanie cudzincov, že Maďarsko problém postavenia menšín vyriešilo, kým Slovensko nevyriešilo.
Dovolávali ste sa dokonca toho, že vy ste nepotrebovali zákon, aby ste sa dostali do parlamentu. To je absolútna demagógia. Keby Slovenská republika nemala zákon pripúšťajúci existenciu strán na princípe etnickonárodnostných menšín, neboli by ste v parlamente. V Maďarsku sú zakázané etnické politické strany a toto je absolútna demagógia, čo tu robíte. Ďalšia vec, ktorá ma pobúrila. Pán Gyurovszky, ako som sa dočítal v novinách, sa obrátil na maďarskú vládu... (Hlasy z pléna.) ... reagujem na pani Dolníkovú, reagujem na zákon o jazyku - obrátil sa na maďarskú vládu, aby pomohla pri riešení slovenského zákona. Kde sme? To chcete, aby nám oni prikazovali, čo smieme a čo nesmieme v slovenskom parlamente prijať? Pán Bárdos, vy ste tu už dnes vykríkli na mňa, tak musím na vás reagovať. Vy ste sa opovážili zastaviť nás s pánom Hofbauerom ako v Uhorskom sneme. Zabudnite na to. Takáto je situácia.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec, reagujte na pani poslankyňu Dolníkovú.
Ďakujem.
Pán poslanec Šťastný, nech sa páči.
(Hlasy v pléne.)
Pán poslanec Cuper, prestaňte na mňa vykrikovať. Dodržiavam rokovací poriadok. Nie si sám v tejto snemovni. Zatiaľ ju vediem.
Prosím ešte raz čas pre pána poslanca Šťastného.
Poslanec P. Šťastný:
Ďakujem.
Vážená pani poslankyňa,
počas môjho 28-ročného pôsobenia na vysokej škole mám v podstate podobné skúsenosti, aké ste tu uviedli azda zo stredoškolského prostredia, pretože študenti, ktorí prichádzajú na vysokú školu, povedal by som, z územia jazykovo zmiešaného a hlásia sa k maďarskej národnosti, chodili na slovenské stredné školy. Môžem vám zodpovedne povedať, že nemajú absolútne žiadne problémy ani s prechodom na vysokoškolské štúdium, ani s terminologickými otázkami, ktoré špeciálne na tých odborných vysokých školách obyčajne bývajú, ale pokiaľ ide o príslušníkov maďarskej národnosti, ktorí študovali na maďarských stredných školách alebo na stredných školách s vyučovacím jazykom maďarským, majú nesmierne problémy a napriek tomu, že mnohí z nich by veľmi vďačne úspešne študovali, sami prichádzajú na to, že vlastne je to ich obrovský handicap. Preto sa im často stáva, že pojmové otázky sú pre nich často neprekonateľným a špeciálne povedzme ešte pokiaľ ide o ústne vyjadrenia, je to ako tak, ale pokiaľ ide o písomné vyjadrovanie sa, to sú obrovské problémy a často, keď chcú povedať, že ide o vlhkomer, ako sa mi naposledy stalo, tak to zamenili s vlhkým teplomerom. To je terminologicky rozdielne. Ja to teraz neuvádzam ako snahu urážania, ale ako fakt.
A ešte jedna pripomienka. Preboha, aj v Rade Európy alebo v odporúčaniach Rady Európy sa hovorí, že pre národnostné menšiny treba vytvoriť také podmienky, aby si mohli dobre osvojiť úradný alebo štátny jazyk a aby ho mohli dobre využívať, a teda aj poznatky na vysokých školách. To znamená...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Hofbauer, nech sa páči.
Poslanec R. Hofbauer:
Neviem, prečo sa mrzíte, páni poslanci, na pani Dolníkovú, že vystúpila. Myslím si, že vystúpila veľmi dobre a veľmi prospešne, pretože otvorene rozbalila systém eskalácie maďarských požiadaviek do ďalších sfér, a to predovšetkým do oblasti školstva. Bolo to, myslím si, skvelé vystúpenie a aj tí ťažšie chápaví predstavitelia vládnej koalície mohli vari pochopiť, ktorým smerom maďarská koalícia smeruje. Detičky maďarských rodičov na Slovensku by sa pravdepodobne mali orientovať na niečo také, aby ich deti netrpeli na stresy študentov v dôsledku nepresnej znalosti jazykov, ale myslím si, že to treba riešiť potom legislatívne. Takýmto deťom treba zakázať chodiť na zahraničné stáže, zahraničné štúdiá, zahraničné univerzity a na zahraničné študijné pobyty, lebo si neviem predstaviť tieto chúďatká, keď idú napríklad do Británie, do Nemecka alebo do Francúzska, akými hroznými ujmami tam trpia v dôsledku neschopnosti adaptácie, v dôsledku nepresnej znalosti jazykov, keď nie sú schopné adaptovať sa ani len na slovenský jazyk, jazyk štátu, v ktorom žijú. Zrejme majú mentálne alebo vzdelanostné problémy. To nechcem odhadovať, ale je to váš problém a riešte si ho v rámci vlastnej národnostnej skupiny.
Zmienili ste sa o tom, že návrhy nie sú v súlade s celým radom európskych dokumentov a neviem akých možných všetkých dokumentov. Myslím si, že to, čo ste predniesli, nie je v súlade predovšetkým s tým kľúčovým, a to v súlade so zdravým rozumom. Čo sa týka vašich požiadaviek na rozširovanie maďarských škôl na Slovensku, je to z jediného dôvodu - produkcia pedagógov maďarskej národnosti jednoducho vysoko, vysoko prevyšuje reálnu potrebu školstva s maďarským vyučovacím jazykom, a toto je jediný dôvod vášho náreku, aby ste ich mali kde zamestnať.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Húska, nech sa páči.
Poslanec A. M. Húska:
Ďakujem.
Pani poslankyňa Dolníková uvádzala, a dokonca to bol vlastne určitý slohový pokus vcítiť sa do pocitu strachu a stresu, ktorý má žiak, keď si musí v inom jazyku osvojovať nejakú látku. Ale, priatelia, je predsa nezodpovedný pokus spájať učebný stres, ktorý je celkom prirodzenou hladinou určitého tlaku a ktorý je spojený s oveľa starším poučením, že "myslieť bolí, ale je to jedna z najužitočnejších bolestí". Priatelia, nejde vôbec o to, či máme celkom príjemné pocity pri námahe získavať vedomosti, pretože osvojenie si jazyka, koniec koncov aj francúzskeho, je určitým druhom stresu pre žiaka. Ale ak ho chcete toho ušetriť, tak potom treba prejsť celkom na nehláskovú reč.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Zlocha, prosím.
Poslanec J. Zlocha:
Vážená Národná rada,
trošku ma prekvapilo, keď pani poslankyňa Dolníková hovorila, že Slováci alebo pedagógovia slovenskej národnosti sa nemôžu uplatniť v maďarských školách, lebo nemôžu vlastne rozumieť ostatným. Ale to je trošku v rozpore s tým, čo píše Pál Csáky vo svojej knihe. Tam sa píše, že 94 % občanov maďarskej národnosti dobre vie po slovensky. Môžem jednoznačne povedať, že je chyba, že málo Slovákov učí v maďarských školách, lebo by som mohol uviesť veľmi veľa príkladov, že občania maďarskej národnosti po skončení pedagogických fakúlt učia v slovenských školách a častokrát učia slovenčinu. Ako, to už je druhá vec.
Dosť dlho som žil na zmiešanom území v Rožňave. Mal som šéfov, ktorí boli maďarskej národnosti. Samozrejme, nevedeli dobre po slovensky a častokrát sme si z nich robili žarty, z ich výslovnosti a z ich prístupu k problémom. To si, nehnevajte sa, robíte problémy vy. V rodinách inej národnosti, ktoré nedostatočne venujú pozornosť výučbe slovenského jazyka, sa to zákonite musí skončiť tak, že nie sú pripravení na stredoškolské štúdiá, ale ani na vysokoškolské štúdiá.
Pani Keltošová hovorila o tom, že, samozrejme, absolventi zdravotnej školy sa nemôžu uplatniť v nemocniciach, kde sú aj Slováci alebo ľudia iných národností, lebo sa neučia tieto pojmy. Ja som mal na vysokej škole v triede troch spolužiakov maďarskej národnosti. Dvaja vypadli už v prvom semestri, jeden jediný postúpil vyššie, ale to bol človek, ktorého rodičia od piatej triedy dali do slovenskej školy. Ináč je zaujímavé, mal také pekné "maďarské" meno Petrovič. Zaujímavé bolo, že po nástupe do Ostravy na prax, a keď sa tam oženil, po roku hovoril krásne po česky. Je určite chyba tých, ktorí sa snažia, aby došlo k určitému vytváraniu podmienok, aby sa občania Slovenskej republiky nenaučili po slovensky, ale je to na ich škodu.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Drobný, nech sa páči.
Poslanec M. Drobný:
Ďakujem, pán podpredseda.
Pani kolegyňa Dolníková evokovala istú problematiku, ktorá bola kedysi v osemdesiatych rokoch riešená na slovenských lekárskych fakultách. Naši spoluobčania sa tiež vyhovárali na stresovaný jazykový prevodník v istých profesionálnych pamäťových mechanizmoch a vtedy sme im dokázali, že pozor, stresovaný prevodník, ktorý je dobre naučený, väčšinou podá výborný výkon, ale stresovaný prevodník, ktorý nie je naučený, ktorý nemá materiál na logickú reprodukciu pamäti, tak ten nevydá žiadny výkon. Naopak, je to utrpenie pre toho žiaka. Tak sme začali skúšať maďarských spoluobčanov na Lekárskej fakulte v Martine aj v maďarčine. Zadovážil som si profesora, ktorý perfektne ovládal maďarčinu a vždy nám ukázal, či žiak naozaj má prevodník nabitý údajmi alebo nemá. Väčšinou sa ukázalo, že nemá, on tej slovenčine rozumie, len nerozumie podstate látky. Ale to bolo, prosím vás, enormne náročné a, povedal by som, aj náročné na financie. Pripomínalo mi to mnohojazykový babylon, kde sme si zbytočne robili komplikácie tým, že sme museli vstupovať do skúšania neurológie povedzme v maďarčine. Dnes to už nerobíme. Dnes používame proste medicínske esperanto angličtinu, a keď maďarský spoluobčan nevie a vyhovára sa na stres, tak nech sa páči, môže hovoriť po anglicky, ak mu to vyhovuje, keď nehovorí v slovenčine. Väčšinou sa jednoznačne ukáže, že zneužíva túto okolnosť, vyhovára sa na stresovanie.
Psychologické mechanizmy stresovania sú také, ešte raz opakujem, že pamäťová funkcia sa pod stresom zlepší, ak subjekt má čo zlepšiť. Keď nemá čo zlepšiť, tak logická asociácia nenastúpi a potom prepadne, bohužiaľ. A je to potom zlé. Ale veľa maďarských spoluobčanov vychodilo u nás a úspešne skončilo medicínu a dobre obstálo, ak malo dobrý slovenský jazyk a slovenskú reč. Vtedy to nebol problém.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Cuper, máte procedurálny návrh? Tak ho predneste, nech sa páči.
Poslanec J. Cuper:
Mám, pán predsedajúci. Keďže ste taký prísny na opozíciu a neustále sa hráte na sudcu, ktorý posudzuje, či hovoríme k veci alebo nie, a beriete nám protiprávne slovo, mám procedurálny návrh, aby ste nechali dopraviť predkladateľa. Už pol hodinu rokujeme bez predkladateľa návrhu zákona a rokovací poriadok takú situáciu nepredpokladá. Takže zavolajte pána ministra, aby sa posadil, pretože si nemôže robiť poznámky a potom by sa mohol vyhovárať, že sa nedodržiava rokovací poriadok. A vám pripomínam, že ste tu len primus inter pares, ale jeden zo štyroch, a nie diktátor, ktorý nás bude neustále umravňovať a brať nám slovo ako opozičným poslancom. Vyprosíme si to. Hovorím to len preto, aby to bolo zaznamenané pre históriu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec, len aby bolo zaznamenané pre históriu, odpoviem vám takisto. Vy ako právnik máte určite úctu k právu a veľmi veľkú, tak vás upozorňujem na § 32 bod 1. Dovolím si vám ho pre zaujímavosť odcitovať: "Ak sa rečník odchyľuje od prerokúvanej veci, predsedajúci ho vyzve, aby hovoril k veci. Ak ani po opakovanej výzve nebude hovoriť k veci, odoberie mu slovo." To je časť § 32 v bode 1. A ak sa dobre pamätám, nereagovali ste na predchádzajúceho rečníka, ale na to, že pán minister Kňažko jedol banán. Takže jeden o voze, druhý o koze.
Páni poslanci, poslankyne, pred obedňajšou prestávkou, ktorá bude trvať do 14.00 hodiny, je tu ešte návrh pani poslankyne Tóthovej.
Nech sa páči.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Mám procedurálny návrh, aby táto snemovňa zaviazala každého predsedajúceho, aby dbal na rokovací poriadok vrátane ustanovenia, že predkladateľ má v zmysle zákona stanovené miesto, kde má sedieť, a nemá sa zabávať s poslancami.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Pán predsedajúci, znovu ste nehovorili pravdu, pretože som k pánu Kňažkovi nemal faktickú pripomienku. Ja som mu iba zdvorilostne ako pánu ministrovi kultúry chcel zaželať dobrú chuť k jedeniu banánu. A pána Slobodníka ste ani neupozornili, že by sa odchyľoval, i keď celý poslanecký klub Hnutia za demokratické Slovensko je hlboko presvedčený, že pán Slobodník ani nikto z nás sa pri prerokúvanej problematike absolútne neodchyľuje od prerokúvanej problematiky, ani sme to nemali v úmysle, pretože máme v úmysle občanom Slovenskej republiky ozrejmiť podstatu prerokúvanej veci.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem obedňajšiu prestávku. Rokovanie bude pokračovať o 14.00 hodine.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Žiadam všetkých poslancov a poslankyne, aby sa dostavili do rokovacej miestnosti. Budeme pokračovať rozpravou k predmetnému bodu. V rozprave vystúpi pán poslanec Dušan Jarjabek, ktorý práve prichádza, a po ňom sa pripraví pani poslankyňa Keltošová.
Páni poslanci, poslankyne, žiadam všetkých, ktorí sú mimo rokovacej sály, aby sa dostavili na svoje rokovacie miesta.
Nech sa páči, pán poslanec, mrzí ma, že je tu tak málo poslancov.
Poslanec D. Jarjabek:
Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister kultúry,
ctený fragment snemovne,
dovoľte mi, aby som sa tiež niekoľkými slovami vyjadril k navrhovanému zákonu. Chcel by som dopredu povedať, že týchto pár riadkov som konzultoval s občanmi žijúcimi na juhu Slovenska, či už to boli občania slovenskej alebo maďarskej národnosti.
V prvom rade niečo o potrebe prijatia zákonov. Potreba takého či onakého zákona sa stáva nevyhnutnou vždy vtedy, keď u rozsiahleho súboru občanov v procese riadenia štátu dochádza k takým závažným právnym, politickým a ekonomickým prekážkam, ktoré by mohli, ak by neboli zákonom upravené, vyvolať vážne spoločenské problémy s dosahom na celý súbor spoločenských oblastí. Takýmto potrebným zákonom bol napríklad zákon o pôde, zákon o ochrane nefajčiarov, sociálne zákony a podobne.
V prípade zákona o používaní jazykov národnostných menšín nič také ako potreba neexistuje. Zdôvodnenie potreby zákona o jazyku menšín nie je ničím iným ako zavádzaním domácej a medzinárodnej verejnosti. Zámerní deformátori slovenskej skutočnosti, a to domáci i zahraniční, sa neúnavne usilujú presvedčiť slovenskú neinformovanú, ako i zahraničnú jednostranne informovanú verejnosť, že občanom maďarskej národnosti sa deje akási krivda, že majú problémy pri vybavovaní svojich záležitostí v styku s úradmi. Snažia sa vyvolať dojem, akoby slovenskí občania maďarskej národnosti čakali pred rôznymi úradmi v dlhých zástupoch a ich záležitosti nie a nie sa pohnúť dopredu, lebo v úradnom styku nemôžu používať svoj materinský jazyk. Takéto tvrdenia, takéto informácie sa ani v minimálnej miere nezakladajú na pravde. Je to jednoducho lož. Skutočnosť je taká, že najrôznejšie úradné vybavovania na našich úradoch všetkých typov na jazykovo zmiešanom území bez ohľadu na národnosť stránky prebiehajú, čo sa týka jazykovej stránky bez akýchkoľvek zádrhov, a to do takej miery, že nestranný pozorovateľ často ani nebude vedieť rozlíšiť, kto zo stránok je Slovák a kto Maďar. Je to dané tým, že vysoké percento občanov maďarskej národnosti hovorí perfektne po slovensky, ďalšia časť hovorí dobre po slovensky, mnohí úradníci, nie všetci, ovládajú oba jazyky a nerobí im žiadny problém plynule prechádzať z jedného jazyka do druhého.
Súčasná slovenská spoločnosť na slovenskom juhu je už v tomto ohľade oveľa ďalej, ako sa to snažia vysvetľovať niektorí politici aj v súčasnom parlamente. Občania slovenského juhu bez ohľadu na národnostnú príslušnosť v tomto ohľade už dosiahli priaznivý stupeň občianskej vyspelosti a doslova európanstva. Dávno prebehlo to, čo sa im dnes prijatím tohto zákona snažíte nanútiť. Napriek rôznym drobným mrzutostiam a čiastkovým lokálnym výkyvom v spolunažívaní politickým predstaviteľom SMK, ako i slovenskej a európskej verejnosti treba dať jasne na vedomie, že proces integrovania príslušníkov maďarskej národnosti do každodenného života našej republiky v jazykovej oblasti je bezproblémový. V týchto súvislostiach treba dať predkladateľovi tohto zákona dôrazne na vedomie, že ich aktivity smerujúce k prijatiu zákona o jazyku menšín sú krokom späť, že sú to dezintegračné snahy a z hľadiska potrieb slovenskej spoločnosti spiatočnícke snahy. Tieto snahy namiesto upokojovania situácie vnášajú do života na južnom Slovensku novú dávku nepokoja a rozporov. Požiadavky smerujúce k prijatiu zákona o jazyku menšín navracajú súčasnú občiansku spoločnosť na južnom Slovensku späť na historicky nižší vývojový stupeň, čiže do rokov 1945 - 1950, keď sa tieto otázky riešili ešte prvotne.
Ako to v úradnom styku na južnom Slovensku vlastne vyzerá v skutočnosti? Ak by sme predsa len chceli bežnú prax úradného styku úradu a stránky na slovenskom juhu podrobnejšie analyzovať, potom vystúpia do popredia tieto typy vzájomnej komunikácie: rozhovory na úradoch prebiehajú v slovenčine, prebiehajú v maďarčine, keď chcete v slovenskej maďarčine alebo v maďarskej slovenčine bez problémov - zatiaľ. Naši maďarskí spoluobčania vo všeobecnosti ovládajú slovenský jazyk do tej miery, že sa bez problémov môžu kdekoľvek, a teda aj na úradoch, dohovoriť. Pochopiteľne, ich jazykové znalosti sú značne diferencované, ale určite celkom dostatočné na vzájomnú komunikáciu na úradoch Slovenskej republiky. Je absolútne vylúčené, aby niektorý z maďarských politikov na Slovensku uviedol pred zrak verejnosti čo len jediného občana Slovenskej republiky maďarskej národnosti, ktorý by mohol zodpovedne tvrdiť, že sa na úrade v úradnom styku nemohol dohovoriť. Ak by sa predsa len takýto náš spoluobčan ako rarita niekde vyskytol, museli by sme sa ho vzápätí opýtať, kde chodil do školy, kto ho vyučoval slovenský jazyk, kto bol riaditeľom v škole, ktorá ho už osem až jedenásť rokov školskej dochádzky nenaučila základom štátneho jazyka. Od takých učiteľov by sme mohli právom vyžadovať, aby štátu vrátili svoju mzdu za dlhý rad rokov, počas ktorých takzvane vyučovali slovenčinu.
Ak si uvedomíme, že každý občan maďarskej národnosti žijúci na Slovensku, ktorý navštevoval slovenskú školu s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny, absolvoval v priebehu povinnej školskej dochádzky 1 400 až 1 600 hodín výučby slovenského jazyka, je len samozrejmé, že všetci ovládajú úradný jazyk aspoň v nevyhnutnej miere. Pripomeňme si ešte, že v podstate každý muž absolvoval základnú vojenskú službu, kde sa opäť zdokonaľoval v slovenčine. Pripomeňme si tiež, že najmenej 50 % súčasných občanov maďarskej národnosti navštevovalo slovenské základné školy, kde sa naučili takmer perfektne ovládať slovenský jazyk. Opätovne teda zdôrazňujem, že problém vzájomnej komunikácie v úradnom styku nie je, proste neexistuje. Je to vymyslený problém. Potreba osobitného zákona teda evidentne ešte raz neexistuje.
Na záver mi dovoľte otázku pánu ministrovi kultúry, ktorý je vlastne predkladateľom tohto zákona, pre koho vlastne tento zákon v konečnom dôsledku v takejto podobe bude. Maďarská koalícia ho odmieta a pre slovenskú verejnosť je tento zákon absolútne nepotrebný.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu poslancovi za jeho vystúpenie v rozprave.
Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Keltošová. Pripraví sa pán poslanec Baco.
Poslankyňa O. Keltošová:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
už niekoľko dní zanietene diskutujeme o zákone o používaní jazykov národnostných menšín. Zdalo by sa, že parlament sa konečne naučil intenzívne pracovať, dokonca bez povestných prestávok. Zdalo by sa, že poslanci bez rozdielu straníckeho trička si konečne zaslúžia poslanecké platy, potešenie u svojich voličov. Zdalo by sa, že široká verejnosť nežije ničím iným iba zákonom o používaní jazyka národnostných menšín. Zdalo by sa, že takzvaný problém menšín na Slovensku je aj v centre záujmu Európskej komisie ako jediný nesplnený záväzok Slovenskej republiky voči Európskej únii. Aspoň takto to prezentuje vládna koalícia.
Údajne ak do septembra neprijmeme tento zákon, nebude Slovenská republika preradená do prvej skupiny uchádzačov o členstvo v Európskej únii. Je to naozaj tak? Nemá Slovenská republika voči Európskej únii a Európskej komisii aj iné záväzky, o ktorých táto vláda radšej nehovorí?
Dovoľte mi, aby som zacitovala z vládneho materiálu, ktorý je z januára 1999 a má názov Harmonogram úloh vyplývajúcich z pravidelnej správy Európskej komisie o pripravenosti Slovenskej republiky na členstvo v Európskej únii. Podľa tohto harmonogramu schváleného vládou Slovenskej republiky vláda nerešpektuje odporúčania Európskej komisie, ktoré sú taktiež podmienkou na vstup, ba dokonca táto vláda ignoruje aj vlastný legislatívny plán úloh. Konkrétne predkladaný návrh zákona o používaní jazyka národnostných menšín je iba jedným jediným zo 17 zákonov, ktoré mali byť prijaté v prvom polroku tohto roka v súlade so spomínaným harmonogramom úloh Európskej komisie.
Vláda Slovenskej republiky nesplnila z požiadaviek Európskej komisie na prvý polrok ani jednu. Európska komisia očakávala v marci tohto roku prijatie troch zákonov: zákon o vnútrozemskej plavbe termín, ako som sa dočítala, 31. 3., zákon o námornej plavbe - termín 31. 3., návrh zákona o technických požiadavkách na výrobky a posudzovaní zhody - termín 31. 3. Kde sú? V apríli mala vláda podľa priania Európskej komisie pripraviť a parlament už dávno mal schváliť päť zákonov: zákon o nadáciách a nadačných fondoch - termín 31. 4., zákon o neziskových organizáciách - termín 30. 4., novela zákona o poisťovníctve - termín 30. 4., zákon o štátnej pomoci - termín 30. 4., a k nim patrí aj dnes prerokúvaný návrh zákona, aj ten mal byť hotový už v apríli. Napriek meškaniu tento zákon je zatiaľ ako jediný zo spomínaných 17 zákonov v parlamente, ktorý sme začali prerokúvať síce posledný deň, ale predsa len v júni.
Ale poďme ďalej. Čo mala vláda urobiť v máji? Mala pripraviť, ako sa zaviazala Európskej komisii, ďalšie tri zákony: zákon o štátnej štatistike - termín 31. 5., zákon o kolektívnom investovaní - termín 31. 5., zákon o podomovom predaji a zásielkovom predaji - termín 31. 5. A blížime sa do finále. Čo hovorí plán legislatívnych úloh vlády v súlade so spomínaným harmonogramom? Nuž v júni sa vláda zaviazala pripraviť ďalšie štyri zákony: zákon o metrológii - termín 30. 6., zákon o inšpekcii práce - termín 30. 6., zákon o štátnej pokladnici - 30. 6. a návrh nového telekomunikačného zákona - termín 30. 6. Zo všetkých spomínaných 17 zákonov máme v parlamente tri, až tri vrátane zákona, o ktorom práve rokujeme. Sedemnásť spomínaných zákonov na prvý polrok 1999 považuje Európska komisia za prioritné a zákon o používaní jazyka národnostných menšín je iba jedným z nich.
Prečo vláda nepripravila v termínoch, ktoré si sama určila vo svojom legislatívnom pláne, právne predpisy ekonomického charakteru? Prečo vláda mlčí o svojich nesplnených záväzkoch voči Európskej komisii a prečo zakrýva svoju neschopnosť, lenivosť a neodbornosť jazykovým zákonom? Naozaj si táto vláda myslí, že ak prijmeme tento zákon, Európska únia zabudne alebo nám odpustí celú sériu ekonomických zákonov potrebných na zosúladenie právneho poriadku našej republiky s právom Európskej únie?
Musela naozaj táto vláda v prvých mesiacoch vybíjať svoju energiu a strácať čas, ktorý už len ťažko v tomto roku budeme dobiehať, písaním čiernych kníh, podávaním trestných oznámení, škandalizovaním bývalej vlády namiesto plnenia záväzkov voči Európskej únii, ktoré vláda dobrovoľne prijala? Nemyslím si, že neschopnosť tejto vlády plniť sľuby nielen voči svojim voličom, ale dokonca ani voči Európskej únii nezachráni alebo neprekryje hurhaj okolo tohto zákona.
Vládna koalícia sa bije medzi sebou o provízie z predaja telekomunikácií, Nafty Gbely, strategických podnikov, VTV, ale verejnosti tvrdí, že od prijatia do Európskej únie nás delí iba jedna jediná prekážka, a to je tento zákon. Myslím si, že je to omyl. Európa nepotrebuje ekonomicky a legislatívne nepripravené nové členské krajiny. Priniesli by im iba nové a nové problémy.
Preto na záver chcem pripomenúť: zákon o používaní jazyka národnostných menšín je iba jednou časťou z množiny legislatívnych predpisov, ktoré od nás Európa očakáva. Preto nevidím dôvod, prečo by sme sa mali venovať iba tejto jedinej téme, téme, ktorá v podstate neprinesie Slovensku nič. Ani viac práce a dokonca ani občianske zmierenie. Preto nemôžem za tento návrh zákona, ktorý predkladá vláda, ale ani za druhý návrh zákona, ktorý predkladajú poslanci, hlasovať.
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pani poslankyni Keltošovej za vystúpenie v rozprave.
S faktickou poznámkou na jej vystúpenie sa hlási pani poslankyňa Tóthová. Uzatváram možnosť podania faktických poznámok.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Rada by som doplnila pani poslankyňu Keltošovú, ktorá hovorila na tému legislatívy. Som rada, že povedala, aká je situácia v súčasnosti v legislatívnych aktivitách. Osobne môžem konštatovať, že taká malá produkcia vzhľadom na plánované úlohy, ktoré sú aj v porovnaní s minulosťou naplánovanými oveľa nižšie, taká slabá produkcia legislatívy tu ešte nebola.
Ja som sa už viackrát vyjadrila o kvalite, taktiež kvalita zaráža. Pokiaľ v zahraničí vysoko hodnotili naše aproximačné aktivity v minulosti, ba dokonca dnes sa jasne hovorí, že Slovenská republika bola v aproximačných aktivitách lepšia ako Česká republika napriek tomu, že po rozdelení práve legislatívni odborníci, ktorí pracovali v Prahe, ostali v Českej republike, dnes tento plán, ktorý sme vypracovali a ktorý bol odovzdaný v anglickom znení do Štrasburgu aj do Bruselu, sa neplní. Neplnia sa úlohy, oneskorujú sa a skutočne mám aj signály, že akosi je už aj určitá nespokojnosť. Takže dovolila som si v tomto smere doplniť pani poslankyňu a myslím si, že základný motív, ktorý povedala pani poslankyňa Keltošová, je správny. Dokonca aj v tlači zástupcovia maďarskej koalície priznali, že čas odovzdania si má určiť Slovenská republika.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Baco, pripraví sa pán poslanec Nagy.
Poslanec P. Baco:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
dámy a páni,
prerokúvame návrhy zákonov o používaní jazykov národnostných menšín v prvom čítaní a máme rozhodnúť o tom, či súhlasíme alebo nesúhlasíme s ich posunutím do druhého čítania. Osobne vychádzam z toho, podobne ako povedal pán poslanec Jarjabek, že zákon sa robí preto, aby upravil to, čo bez zákonnej úpravy sa nevyvíja dobre, teda zákon sa robí na to, aby sa vyriešili nejaké problémy. Takže snažím sa odpovedať si na otázku, aké problémy vlastne máme týmto návrhom zákona, či jedným alebo druhým, vyriešiť.
Jedným z dôvodov zdôrazňovaným najmä poslancom za SDK pánom poslancom Šimkom má byť fakt, že Mečiarova vláda prijala záväzok totožný s Ústavou Slovenskej republiky, že používanie jazykov národnostných menšín upraví zákon. Priamo obvinil HZDS, že sa bojí tento záväzok splniť. Nie je to vôbec pravda. Neviem, prečo pán poslanec Šimko takto klame. Veď aj vládny návrh zákona konštatuje, že používanie jazykov národnostných menšín je už dnes upravené vo viac ako 30 zákonoch. A aj z výkladu Ústavného súdu jasne vyplýva, že pod pojmom zákon možno rovnako chápať jeden alebo neurčité množstvo zákonov. Teda z tohto hľadiska dôvod neexistuje.
Ďalším neoprávneným obvinením HZDS zo strany pána poslanca Šimka bolo, že Mečiarova vláda prijala takýto záväzok aj voči zahraničiu a že jeho neplnenie je vážnou prekážkou integračných snáh Slovenskej republiky. S poukázaním na tých 30 existujúcich zákonov už dnes je jasné, že toto obviňovanie HZDS je takisto neopodstatnené. Ak napriek týmto argumentom, vážená vládna koalícia, predsa trváte na zhrnutí všetkých týchto právnych úprav používania jazykov menšín do jedného zákona, potom nemáme žiadny spor. Veď takéto riešenie pripúšťa aj HZDS. Jasne to deklaroval aj pán Kalman vo svojom vystúpení za poslanecký klub HZDS. A prosím, aby ste nám viac nenasadzovali psiu hlavu a snažili sa nás deklarovať ako odporcov zákonnej úpravy používania jazykov menšín. Pravda je totiž celkom opačná. Jasne to predsa deklarujeme aj v našom praktickom čine, to znamená, podporujeme petičnú aktivitu za uskutočnenie referenda v tejto otázke. Nesporíme sa spolu teda o tom, či nový zákon áno alebo nie. SMK aj vláda vo svojich návrhoch však žiadajú rozšíriť rozsah používania jazykov národnostných menšín a my máme ten názor, že na to nie je vecný dôvod. V tom sa sporíme a sme presvedčení, že tento spor nemôžeme dobre vyriešiť bez priamej účasti širokej verejnosti v ňom, teda cez pripravované referendum.
Takto som sa dostal k tretiemu fiktívnemu dôvodu, prečo by sme mali návrhy strán vládnej koalície na zaradenie týchto zákonov do druhého čítania prijať. Tým tretím dôvodom by mali byť vecné dôvody, ktoré vyplývajú zo života, z doterajšej praxe používania jazykov národnostných menšín. To je predsa podstatné. A to je podstata neakceptovateľnosti predložených návrhov. Nemáme totiž k dispozícii žiadnu analýzu, ktorá by vyargumentovala, že v súčasnom legislatívnom rámci nejakí páni Serjoža, Franz alebo Dežo majú reálny problém pri používaní jazykov národnostných menšín. Všetci vieme aj zo svojich skúseností, že takéto problémy skutočne neexistujú a neexistujú predovšetkým preto, že príslušníci štátotvorného národa Slováci sa správajú zmierlivo, s porozumením a ústretovo voči národnostným menšinám, často i na úkor slovenského živla, čo si inak predovšetkým žiada analýzu a riešenie. Nie vo Švajčiarsku, Belgicku alebo v Kanade či v iných krajinách máme v tomto smere vzory.
Poslancom SOP chcem príkladom povedať, že zástupcovia, autority Európskej únie s najvyšším uznaním oceňovali fakt, keď sa reálne zoznámili so situáciou na Slovensku, keď Slováci s občanmi štyroch národností, v tomto prípade aj šiestich vierovyznaní, veľmi dobre spolunažívajú v dedinke so 600 obyvateľmi. A to je predsa pre Slovensko typické a Slováci hrajú v tomto integrovanom stave kľúčovú rolu. Som na to ako Slovák a občan Slovenskej republiky hrdý. Chráňme si to a kultivujme tento stav. Neriešme zákonom neexistujúce problémy, neprijímajme zákonom všeobecne deklarované požiadavky. Tak sa predsa legislatíva nerobí. Zákon predsa nemôže vyriešiť problém, aby sa Vojto s Bélom vždy dobre pochopili. Chcem otvorene povedať, že nie som naivný a chápem zložitosť postavenie politikov Strany maďarskej koalície. Keďže nemôžu fakticky vyargumentovať opodstatnenosť rozšírenia doterajšej zákonnej úpravy používania jazykov národnostných menšín, musia sa preto uchyľovať ku konštrukciám založeným na pseudoargumentoch, polopravdách a klamstvách. Vydanie publikácie Maďari na Slovensku je toho typickým príkladom. Pobúrilo ma tam uvedené tvrdenie, že Matica slovenská je ultranacionalistická organizácia. O tom však už hovorili moji predrečníci.
V oblasti pôdohospodárstva sa dotýka ultimatívna požiadavka na zrušenie Benešových dekrétov. Príslušníci maďarskej národnostnej menšiny žiadajú zrušiť kolektívnu vinu a zodpovednosť, pričom jedným dychom zároveň žiadajú kolektívne právomoci. No to predsa nemôže fungovať. Je úplným klamstvom tvrdenie zo strany 14 tohto dokumentu o tom, že vláda presúva väčšinu poľnohospodárskych odvetví na sever, čo si každý môže overiť aj v oficiálnej štatistike. Kto už má, preboha, uveriť tomu, že teplomilné rastliny ako melóny, paprika, tabak, kukurica, rajčiaky, vinohrady by bolo možné pestovať v chladnejších severných oblastiach Slovenska len za to, že si to priala Mečiarova vláda. Práve naopak, viaceré plodiny v rámci liberalizovaných trhových podmienok sa presúvajú pestovať na juh, sú príklady ako zemiaky, ovocie, niektoré druhy koreňovej a hlúbovej zeleniny.
Sú tam uvedené také isté nepravdivé tvrdenia, že Maďari boli vylúčení z privatizácie, že Maďarom banky nechcú poskytovať úvery, že Maďarom sa odmietajú vrátiť reštitúcie. Prosím vás, na základe akého štatistického či iného šetrenia si niekto dovolil takéto tvrdenia? Veď žiadne zisťovania sa v tomto smere neuskutočnili. Pravda je úplne iná. To budeme po tomto zákone upravovať zákonom aj poskytovanie úverov či účasť na privatizácii príslušníkov národnostných menšín?
Najzávažnejším praktickým tvrdením, argumentom z tohto dokumentu sú snahy maďarskej koalície o prevode vlastníctva a vlastnícky neidentifikovaných pozemkov zo štátu na obce. To sa nesmie stať. V prvom rade preto, lebo je nepravdivé tvrdenie v materiáli, že politické sily pri moci po roku 1991 konajú svojvoľne podľa toho, ako sa im to práve hodí na zemi, ktorá podľa platných zákonov nie je ničia zem. Podotýkam, že Ústava Slovenskej republiky tento problém jasne vyriešila a vychádza zo známeho princípu ešte rímskeho práva, že to, čo je akoby ničie, je vždy štátne. Pokiaľ ide o identifikáciu vlastníctva pôdy, tento problém má Slovenská republika jednoznačne a dobre vyriešený zákonom číslo 180 1995. Dnes už 40 % obcí podľa tohto zákona identifikáciu vlastníctva pôdy aj vykonalo, pričom inkriminované pozemky prešli na štát.
Myslím si, že nie je potrebné podrobne nikomu vysvetľovať ten veľký rozdiel, ako by sa územno-autonomistické zámery niektorých politikov ťažko riešili podľa dnešného právneho stavu, teda ak by túto pôdu vlastnil naďalej slovenský štát. A vieme si predstaviť aj opak. Fakt, že súčasná vládna koalícia dokonca v programovom vyhlásení vlády sa zaviazala túto požiadavku Strany maďarskej koalície splniť, je obrovskou chybou. Je najvyšší čas túto ideu etnického vlastníctva územia opustiť ako skutočne mimoriadne nebezpečnú.
Vážené dámy, vážení páni, petičná akcia na vypísanie referenda v tejto otázke úspešne prebieha. Je zozbieraných viac ako 150 tis. podpisov. Dajme preto možnosť všetkým občanom Slovenskej republiky vyjadriť sa k tejto veci priamo v referende. Rozhodnime preto podľa ich vôle. To je hlavný dôvod, prečo neodporúčam, aby sme zaradili návrhy zákonov o používaní jazykov národnostných menšín do druhého čítania.
Ďakujem.