Pátek 2. července 1999

Štvrtý deň rokovania

17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

2. júla 1999

 

 

Predseda NR SR J. Migaš:

Vážené pani poslankyne,

vážení páni poslanci,

otváram štvrtý rokovací deň 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Delinga, pán poslanec Gajdoš, pán poslanec Klemens, pán poslanec Krajči, pani poslankyňa Mušková, pán poslanec Petrák, pán poslanec Slota, pán poslanec Tarčák. Na zahraničnej služobnej ceste je poslanec Národnej rady Vojtech Tkáč.

Vážené pani poslankyne,

vážení páni poslanci,

pokračujeme v zlúčenej všeobecnej rozprave o vládnom návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín (tlač 275) a o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o používaní jazykov národnostných menšín.

Skôr ako budeme pokračovať v rozprave, prosím ministra kultúry, aby zaujal miesto navrhovateľa, aj pán poslanec Halmeš miesto pre spravodajcu výborov.

Včera sme prerušili schôdzu faktickými poznámkami na vystúpenie poslanca Weissa. Sú tri faktické poznámky - pán poslanec Cuper, pán poslanec Moric, pán poslanec Paška.

Ako prvý vystúpi pán poslanec Cuper.

Nech sa páči.

Poslanec J. Cuper:

Vážený pán predseda, ďakujem za slovo.

Škoda, že tu nie je pán poslanec Weiss. Chcel som mu povedať, že v tomto parlamente sa akosi kryštalizujú tri politické zoskupenia, dve také vlastenecké alebo ako on zvykne nazývať nacionálne, jedno maďarské, druhé slovenské, a potom je tu istá kategória, voláme ju buď veľkí integrátori, alebo minule sme ju pracovne nazvali politickí neandertálci. To preto, že sú na vymretie. Peťko Weiss sa zaraďuje do tej skupiny, ktorú sme pracovne nazvali politickí neandertálci, lebo naozaj tento pán poslanec, člen posledného Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska, si myslí, že za komunizmu mal patent na integráciu nás Slovákov do nejakých moskovských štruktúr, teraz si znova myslí, že on jediný v tomto parlamente, a niektorí ďalší z tohto internacionálneho zoskupenia si myslia, že majú patent na to, aby robili slovenskú zahraničnú politiku, aby hovorili v mene slovenského národa, aby nás znevoľnili pod inú mocnosť. Ale ja mu chcem povedať, že je to len vec vkusu a toho, či niekto má žalúdok na to, aby takým spôsobom prevracal integračné kabáty.

Takže nech pán Weiss hovorí zásadne vo svojom mene, lebo sa treba pozrieť aj na preferencie, ktoré pod jeho integračnou politikou Strana demokratickej ľavice za posledných osem mesiacov dosahuje. A nech sa nás nesnaží obviňovať z nacionalizmu. Už nás tu nazvali Hlinkovými deťmi, nacionalistami, šovinistami. Nie sme ničím takým. Sme vlastencami, slovenskými vlastencami.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalej faktická poznámka - pán poslanec Moric.

Poslanec V. Moric:

Ďakujem, pán predseda.

Na začiatok by som chcel povedať, že si naozaj vážim všetky politické strany, ktoré sú v tomto parlamente. Vážim si ich činnosť, či už je to KDH alebo SDĽ, ale do nacionalistov mi tu nikto nadávať nebude. Chcel by som povedať pánu Weissovi asi tak. Ak som ja nacionalista, tak on je taký malý Pinocchio. V SDĽ ho nechcú, v SDĽ tvorí tú vetvu, ktorá je na odumretie, a preto tu vydúva prsia a všetkým naokolo nadáva do nacionalistov. To po prvé. Ak sú nacionalisti leniví, tak nech sa on pozrie na seba, čo je za ním, aká činnosť je za ním. Nie je za ním nič na rozdiel od istej skupiny ľudí v SDĽ, ktorí za sebou zanechali dobrú stopu na slovenskej štátnosti. Keď prišlo 15 poslancov SNS do federálneho parlamentu, tak sa z nich smiali. Vyorali sme dobrú brázdu, za nami je Slovenská republika a za ním nie je nič, akurát činnosť pohrobkov boľševizmu.

A čo sa týka toho, že pozostatkom leninizmu sú nacionalisti, tak pozostatkom leninizmu je on sám jediný. Nech nemieša členov Slovenskej národnej strany a Slovenskú národnú stranu medzi nacionalistov, medzi, povedal by som, nejakú zberbu. Slovenská národná strana je štandardná politická strana, tak ako je Strana demokratickej ľavice. A tak ako sú členovia Strany demokratickej ľavice štandardní politici, tak sú i členovia Slovenskej národnej strany štandardní politici. Nedá sa to povedať o pánu Weissovi osobitne.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Posledná faktická poznámka - pán poslanec Paška. Nie je prítomný.

Budeme pokračovať v rozprave. Ako ďalší vystúpi pán poslanec Benčat, má číslo 11, a po ňom pán poslanec Zelník ako číslo 12.

Nech sa páči, pán poslanec Benčat.

Poslanec J. Benčat:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

vážená snemovňa,

nechcem tu svojím vystúpením rozdúchavať ďalšie vášne medzi nacionalistami a šovinistami, neandertálcami a neviem kým, chcel by som iba vecnými pripomienkami vystúpiť na obranu štátotvornej väčšiny, ktorá týmto zákonom môže dostať aj vlastný gól.

Dovoľte mi, aby som sa vyjadril niekoľkými vetami k predloženému zákonu o používaní jazykov národnostných menšín v úradnom styku na území Slovenskej republiky. Tak ako sa už stalo bežnou praxou v tejto snemovni, aj tento pre Slovensko veľmi vážny zákon sa bude schvaľovať v skrátenom legislatívnom konaní. Myslím si, že v súčasnosti tento zákon nie je taký naliehavý, alebo či je vôbec nutné sa ním zaoberať, keď máme pred sebou množstvo zákonov týkajúcich sa nášho hospodárstva, ekonomiky, sociálnej oblasti, ale predovšetkým oživenia investičnej činnosti a hospodárstva.

Slovenská republika od svojho vzniku prevzala na seba okrem iného aj zodpovednosť za mier a politickú stabilitu v stredoeurópskom regióne. Jednou z podmienok tejto stability je aj zabezpečenie zachovania slovenskej národnej identity, ako aj identity národnostných menšín žijúcich na území Slovenskej republiky. Prijatie navrhovaného zákona však môže vytvoriť výbušnú situáciu, ale nie z hľadiska potlačenia zachovania identity národnostných menšín, ale z titulu potlačenia národnej identity Slovákov žijúcich na národnostne zmiešaných územiach Slovenska. Táto výbušná situácia môže v značnej miere destabilizovať politickú situáciu v celom stredoeurópskom regióne. Súčasne si treba uvedomiť, aké množstvo právnych, finančných, spoločenských, ale i ľudských problémov vznikne na Slovensku, ak sa zavedie postavenie jazykov národnostných menšín na úroveň úradného slovenského jazyka. Ak teda povýšime jazyky menšín na úroveň úradného jazyka v niektorých oblastiach Slovenska alebo v niektorých oblastiach verejného života, znevýhodníme občanov hovoriacich iba po slovensky, postavíme ich do pozície druhotriednych občanov a podporíme ich jazykovú asimiláciu na vlastnom území. Súčasne by sa sťažilo celospoločenské dorozumievanie sa, podporilo by sa štiepenie spoločnosti a jej dezintegrácia. Spoločnosť by sa začala deliť na národnostnom princípe, čím by sa podporila nová separácia národnostných menšín.

Myslím si, že občanom Slovenska nehovoriacim po slovensky zlepšíme vyhliadky na integráciu do spoločnosti iba tak, že im umožníme osvojiť si slovenský štátny jazyk. Ústava Slovenskej republiky garantuje príslušníkom národnostných menšín zachovanie ich národných identít. Umožňuje im zakladanie organizácií, rozvoj ekonomickej, kultúrnej, vedeckej a výskumnej činnosti, ako aj aktivity spojené s mediálnou a vydavateľskou činnosťou. Súčasne predstavitelia národnostných menšín majú garantované používanie svojho jazyka v súkromnom i verejnom živote, čo je zakotvené 36 právnymi normami vychádzajúcimi práve z Ústavy Slovenskej republiky. Rovnako Ústava Slovenskej republiky garantuje právo na výchovu a vzdelávanie v rodnom jazyku.

Uvedené fakty stavajú naše národnostné menšiny na úroveň štandardu menšín v ostatných európskych štátoch. Tým sú splnené podmienky Rámcového dohovoru o ochrane práv menšín, ktorý prijala Rada Európy v roku 1995. Treba na tomto mieste pripomenúť, že na území Slovenskej republiky je umožnené každému občanovi osvojiť si slovenský štátny jazyk tak, aby občan nebol kultúrne, spoločensky, hospodársky, politicky alebo inak znevýhodnený. Preto v Slovenskej republike musí platiť slovenský štátny jazyk aj naďalej ako jediný oficiálny úradný jazyk. Občan Slovenskej republiky, ktorý neovláda z akéhokoľvek dôvodu jej štátny jazyk, hoci mu táto možnosť bola štátom poskytnutá, nesmie byť pre tento svoj osobný nedostatok zvýhodnený oproti štátotvornej väčšine a túto navyše ešte finančne zaťažiť. To by bola diskriminácia štátotvornej väčšiny národa.

Chcel by som pri tejto príležitosti uviesť situáciu v iných štátoch, ako sú napríklad veľké štáty Francúzsko alebo Spojené štáty americké. Práve v USA bolo prijaté rozhodnutie o jedinečnosti anglického jazyka ako úradnej reči na všetkých úrovniach verejného života, a to bez ohľadu na etnickú príslušnosť občanov. Ak sa vážená koalícia nazdáva, že práve Slovensko má byť pokusné územie, na ktorom sa majú uviesť do života také zákony, ktoré v západnom svete nejestvujú, musíme si uvedomiť, že takýmto zákonom o používaní jazykov národnostných menšín sa položí časovaná nálož, ktorá v blízkej alebo vzdialenej budúcnosti môže vybuchnúť do otvoreného občianskeho konfliktu.

Chcel by som pri tejto príležitosti ešte uviesť niekoľko poznámok, lebo veľmi často sa hovorí o podmienkach vstupu do Európskej únie a tento zákon sa kladie ako jeden z nosných zákonov a pokiaľ nebude prijatý, bude zmarené naše preradenie z jednej skupiny do druhej, i keď si myslím, že v Helsinkách pravdepodobne príde k zrušeniu týchto skupín a po Helsinskom summite sa bude zrejme každá krajina posudzovať individuálne a zvlášť.

Nie je známy ani zdroj tlaku, z ktorých európskych orgánov tento prichádza a Európska únia, keď hovoríme vo všeobecnosti, predsa nám nediktuje podobu zákona, ktorý sa tu dnes prijíma, nezasahuje do jeho tvorby. Tento zákon svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v článku 70 Európskej dohody o pridružení ani medzi priority odporúčané v Bielej knihe, ide o článok 6 zmluvy o Európskej únii.

Treba si na tomto mieste uvedomiť, že dôležitejšie bude plnenie ekonomických kritérií, ktoré počas predchádzajúcej vlády neboli zo strany Európskej únie nikdy spochybňované. Teraz, zdá sa, zo strany Európskej únie sú spochybňované práve súčasné ekonomické výsledky. Vývoj ekonomiky sa nedá urýchliť skráteným legislatívnym konaním, tak ako sa to aplikuje v legislatívnej oblasti. Tam sa to dá stihnúť alebo môžete to stihnúť, ale v ekonomike sú tvrdé zákony, ktoré na seba nadväzujú a nejaké skrátené konanie tu neexistuje. V každom prípade v Helsinkách bude pri rozhodovaní o našom prijatí do Európskej únie rozhodujúca výkonnosť ekonomiky, výkonnosť administratívy a harmonizácia legislatívy Slovenskej republiky, pretože o tom budú tie hlavné body, ktoré budú kontrolované zo strany Európskej únie.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, apelujem na vás, aby ste si uvedomili závažnosť vášho rozhodnutia, ktoré sa chystáte na tejto schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky hlasovaním deklarovať. Vzhľadom na uvedené fakty hovoriace v neprospech zavedenia zákona o používaní jazykov národnostných menšín v úradnom styku nemôžem hlasovaním podporiť prijatie predkladaného zákona.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktická poznámka - pán poslanec Hudec. Pani poslankyňa Tóthová, hlásite sa s faktickou poznámkou? Veľmi gestikulujete a potom tú kartu vyhodíte. (Hlasy z pléna.) Prihlásila sa, pán poslanec, a potom rukou buchla do karty.

Pán poslanec Hudec, nech sa páči.

Poslanec I. Hudec:

Ďakujem za slovo.

Chcel by som doplniť pána poslanca Benčata o jednu veľmi významnú skutočnosť, a to, že konštrukcia našich právnych predpisov, našej legislatívy je závislá od jedného veľmi významného faktu. Je to skutočnosť, že v prvom rade všetky medzinárodné dohovory v oblasti ľudských práv a slobôd majú prednosť pred naším vnútorným zákonodarstvom, a ak sú prísnejšie, tak platia aj napriek tomu, že naše zákonodarstvo tak nestanovuje. A druhý fakt, ktorý platí v našej legislatíve - už platí -, že všetky danosti, ktoré sú ako forma pozitívnej diskriminácie voči menšinám, možno iba spevňovať, nemožno ich potom uberať späť, aj keby sa hneď v praxi ukázali, že sú zlé, že zakladajú množstvo problémov, jednoducho nie je možné ich vziať späť. To je to obrovské riziko, a preto je tento zákon taký nesmierne dôležitý, a aj preto mu treba venovať nesmierny význam. Nie je možné ho zľahčovať rozličnými páčivými vyhláseniami, populistickými vyhláseniami, ktoré v rámci bratania sa môžu znamenať aj založenie veľmi krvavých skutočností našej krátkej budúcej histórie.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pani poslankyňa Tóthová.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem za slovo.

Vážený pán predseda,

vážené pani poslankyne,

vážení páni poslanci,

chcem potvrdiť to, čo uvádzal pán poslanec, že Európska únia od nás nevyžaduje určitý obsah zákona. Viackrát mi bolo tlmočené či v Bruseli alebo v Štrasburgu, že pomery, ktoré máme na Slovensku, môžeme zhrnúť aj do jedného zákona. Teda oni žiadali úpravu používania jazyka národnostných menšín v úradnom styku, a nie úradovanie v jazyku národnostnej menšiny. Ja to už v tomto parlamente opakujem do omrzenia a, žiaľ, je to ako hádzať hrach na stenu. Vážení, keď si pozriete návrh SMK, tak tam len vidieť, ako chcú upraviť práve to úradovanie. Nejde im o úpravu používania jazyka národnostnej menšiny v úradnom styku, lebo vedia, že ho môžu voľne používať, vedia, že právo, ktoré im vyplynulo z ústavy, nebolo ničím obmedzené. Ale tu ide o úradovanie, vážení. A to je práve ten citlivý bod, a preto je veľká škoda, že my tento vládny návrh zákona prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní, že niet času oboznámiť aj verejnosť, že niet času na to, aby ste si aj vy uvedomili, že ak takýto zákon prijmete, nebude to dobré.

(Ozval sa zvuk časomiery.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Zelník a trinásty v poradí pán poslanec Slobodník.

Nech sa páči.

Poslanec Š. Zelník:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán predseda,

vážený pán minister,

kolegyne, kolegovia,

v súvislosti s témou národnostných menšín, nehovoriac už o návrhoch zákonov o používaní jazyka národnostných menšín, sme si v poslednom období opakovane vypočuli, že sme netolerantní, či dokonca sme príčinou napätia vo vzťahu k národnostným menšinám. Pán poslanec Weiss dokonca upozorňoval, že niektorí eskalujeme akési predkosovské napätie. Sme naozaj netolerantní? Pred nežnou revolúciou študenti, ktorí sa hlásili k maďarskej menšine, boli zvýhodňovaní tým, že stredné a vysoké školy mali určené, že musia prijať takýchto študentov, to znamená aj vtedy, ak prijímacie pohovory neurobili. Kvóta bola okolo 10 percent z prijatých študentov. Opakovane sa stávalo, že schopní neboli prijatí a dala sa prednosť študentom mnohokrát vedomostne slabým a vtedy nikto neprotestoval.

Po nežnej revolúcii boli predložené dva návrhy zákonov na používanie slovenského jazyka ako štátneho jazyka. Vtedajší parlament odmietol, čo bola veľká chyba, návrh tzv. matičného zákona. Prijatím tzv. tabuľového zákona si niektorí naivne mysleli, že už bude pokoj. S jedlom však rastie chuť. A tak požiadavky sa čím ďalej tým viacej stupňujú. Myslím si, že program Strany maďarskej koalície a ich ciele sú už všeobecne známe. Stále to však nedochádza tým, čo mlčky súhlasili s ich účasťou vo vláde. Od nežnej revolúcie permanentne chodia zástupcovia maďarských strán, dokonca poslanci slovenského parlamentu do zahraničia, aby hovorili nepravdy o národnostných menšinách, dokonca o útlaku, za výdatnej podpory Budapešti. Minulá opozícia, terajšia koalícia mlčala a mlčí. Nepočul som, či som nebol svedkom jedného verejného vystúpenia, že by sa bol niekto dištancoval od takýchto prejavov alebo že by bol vystúpil proti nim. Dokonca pán podpredseda vlády, terajšej slovenskej vlády, pán Csáky v interview pre zahraničné noviny povedal, že Maďari na Slovensku sú najviac utláčanou menšinou.

Skutočne nikto z členov vládnej koalície nepracuje tak efektívne ako oni. Bohužiaľ v neprospech Slovenskej republiky. Čo tam po názore občana či súhlasí, či nie. Veď už je dávno po voľbách. Chcem zdôrazniť, že ani to nie je náhoda, že v parlamente je predložený aj poslanecký návrh zákona, ktorý predkladá Strana maďarskej koalície. Veď na Slovensku je to tak, aby si dostal to, čo chceš, vždy musíš žiadať viac. Vláda či súčasná koalícia si vytvára akúsi kulisu, aby to navonok vyzeralo tak, že oni neustúpili a odmietli návrh Strany maďarskej koalície, ale pritom v rozpore s rokovacím poriadkom v skrátenom legislatívnom konaní, aby sa občan tohto štátu nemohol či nemal čas vyjadriť, schvália vládny návrh. Strana maďarskej koalície dosiahne, čo chcela, ale pred verejnosťou sa bude tváriť urazene a bude robiť skupinu nespokojných a možno sa so svojou nespokojnosťou obráti aj na zahraničie. Divadlo treba dohrať do konca. Je to nechutné divadlo.

Zoberte si nedávne schvaľovanie zákona o štátnom rozpočte. Vtedy išlo o navŕšenie financií pre maďarskú národnostnú menšinu na úkor Matice. Ak by neboli dostali peniaze, boli ochotní odísť aj z koalície. Bolo im vyhovené. Dnes, ak neprejde ich návrh zákona, čo je ich srdcová záležitosť, jednoducho nepodporia vládny návrh. Je to naozaj nechutne zrežírované divadlo, ale len pre naivného diváka. Návrh zákona o používaní jazyka národnostných menšín, ktorý predložila vláda, je jednoznačne diskriminačným zákonom pre všetkých občanov, ktorí nebudú vedieť jazyk národnostnej menšiny. Drvivá väčšina obyvateľstva odmieta a nesúhlasí s prijatím takéhoto zákona. Preto rešpektujme ich vôľu. Ja túto vôľu budem rešpektovať a ani jeden z týchto zákonov nepodporím.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Slobodník. Pripraví sa pán poslanec Húska ako štrnásty.

Poslanec D. Slobodník:

Vážený pán predseda,

dámy a páni,

pán minister,

v tejto sále je prítomných asi 26 až 30 predstaviteľov terajšej koalície, väčšina z nich si číta noviny, stačí sa na nich pozrieť, táto otázka ich nezaujíma, lebo sa už dávno rozhodli, že zákon prijmú a my si tu môžeme aj jazyk, takpovediac, zodrať až po hltan. Ale napriek tomu pre slovenskú verejnosť treba povedať isté veci, aby si uvedomila, koho si vybrala, kto ich zastupuje, kto bojuje za jej záujmy.

Treba sa vari odraziť od demagogického vystúpenia pána poslanca Weissa. Všetku špinu vymysleného nacionalizmu vrhol na HZDS a SNS. A SMK pohladkal: "Nebuďte aj vy takí zlí, zmierte sa s tým kompromisným návrhom." Ale situácia je celkom iná. Nikto z nás nepopiera prirodzené a rovnocenné práva občanov maďarskej národnosti na Slovensku. Nevystupujeme proti nim, ale bránime sa pred výšľahom veľkomaďarského šovinizmu, proti jeho exponentom tu v parlamente a v celom ostatnom maďarstve, ktorí sa ani v minulosti, ani teraz neštítia nijakej lži a demagógie pre takzvanú obranu veľkomaďarských záujmov. Preto vystúpenie pána poslanca Weissa je snahou ukázať sa pred svojimi voličmi v dobrom svetle, že teda kritizoval aj tých druhých, hoci sa otvorene zriekol obhajoby slovenskej štátnosti a národných záujmov.

Tento parlament odsúhlasil správnosť odpovedí pána Csákyho na moju interpeláciu. Ja vám to pripomeniem. Podpredseda vlády v demagogickej publikácii Maďari na Slovensku žiadal územnú etnickú autonómiu, žiadal zrušenie Benešových dekrétov. Žiadal ospravedlnenie od Slovákov za krivdy na Maďaroch v rokoch 1945 - 1948, ale ani slovom sa neospravedlnil v mene maďarstva za krivdy spáchané na Slovákoch v rokoch 1938 - 1945. Tvrdil, že na Slovensku 94 % Maďarov hovorí dobre po slovensky. Načo potom zákon? Tvrdil, že v roku 1938 po Viedenskej arbitráži sa južné Slovensko vrátilo (!!!) do Maďarska, žiadal tri, štyri maďarské župy na južnom Slovensku. Vyhlásil, že maďarská menšina tu má mať iné práva ako slovenská v Maďarsku, keď sa pokúsil argumentovať bludmi žrecov maďarstva o pôvodnom, autochtónnom maďarskom obyvateľstve na juhu Slovenska, ktoré som tu včera odhalil. Nie je strašné len to, že podpredseda slovenskej vlády hlása a obhajuje takéto strašné bludy. Oveľa strašnejšie je to, že poslanci tu súhlasili, že má pravdu, že nie ja som mal pravdu, keď som žiadal, aby odpovedal na tieto otázky, ale súhlasili s jeho odpoveďou, ktorou odpovedal len na tri z jedenásť otázok. O to ide.

Zákon o jazyku menšín je najmä v jeho maďarskej verzii ohnivkom v útoku na slovenskú štátnosť a celistvosť slovenského územia, lebo plány na zvolanie novej Trianonskej konferencie pripravovanej na 4. júna 2000, teda na 80. výročie Trianonskej dohody o úprave hraníc v strednej Európe, sa nezrodili medzi pacientmi v psychiatrickej liečebni, ale vo vplyvnej americko-maďarskej loby. A na ich vypracovaní sa zúčastnil pán poslanec Duray. Opakujem to, aby to počuli viacerí. Vzniká otázka, či sa nedopustil pán Duray útoku na celistvosť slovenského územia. Už teraz môžem povedať, že keby sme sa obrátili alebo keď sa obrátime na mandátový a imunitný výbor, väčšina ho ochráni, ako ochránila poslancov Šebeja, Osuského, Langoša, ktorí mi pripísali napriek rozhodnutiam štyroch súdov fašistickú minulosť, a imunitný výbor ich urážky ani neprerokoval. Obetujem pol minúty času na to, aby som im vyhlásil, že oboznámim občanov s praxou tohto výboru a s menami jeho členov.

Takže jazykový zákon je súčasť tohto iredentistického tlaku, z ktorého nie je možné vylúčiť ani úsilie maďarskej vlády dosiahnuť zmenu štatútu maďarskej menšiny vo Vojvodine - od autonómie po pričlenenie sa k Maďarsku. Ak si niekto z vás myslí, že to nesúvisí s jazykovým zákonom a že po Vojvodine nepríde rad na Slovensko, je naivný. Tento systém sa zakladá na očierňovaní Slovenska, na vytváraní dojmu, že maďarská menšina tu nemá ani základné práva. Hoci jeden z podpredsedov terajšej vlády - nebol to, samozrejme, pán Csáky - po návšteve Maďarska vyhlásil, že Slováci tam nemajú ani desatinu práv, aké majú občania maďarskej národnosti na Slovensku.

Celý systém úsilia o obnovu veľkomaďarstva je premyslenou systémovo pripravovanou akciou centralizovane riadenou z Budapešti, kde na tomto úseku pracuje asi 300 ľudí na jednom z ministerstiev. Už som vám to raz povedal, neskryjete sa do myšacej diery pred vlastnými deťmi a vnukmi za zradu slovenských národných záujmov. Robíte všetko, aby sa Malé Maďarsko, ako to oni nazývajú po francúzsko-anglicky Petit Hungary - týmto názvom, samozrejme, akosi evokujú aj existenciu veľkomaďarstva - stalo znovu veľkým. Už sme svedkami toho, ako si poslanec Bárdos dovoľuje zahriaknuť poslancov, celkom ako v Uhorskom sneme, poslancov slovenského národa a predpisovať im, o čom smú a o čom nesmú hovoriť.

Toľko k filozofii zákona. A teraz spomeniem pár detailov zo zákonov napriek tomu, že obidva zákony sú pre mňa neprijateľné v tejto podobe.

Vlády návrh - už to tu odznelo z úst pani poslankyne Tóthovej - navrhujem odstrániť preambulu. Je to atypické. Je to hold maďarstvu. A nebude prijatý adresátom. Je to omrvinka, ktorá ich neuspokojí, aby som citoval z textu americkej loby.

Ďalej § 3 ods. 1 vládneho zákona - záver vety: "... ak s tým súhlasia všetci poslanci príslušného orgánu" doplniť: "a iné úradne prizvané osoby". § 3 ods. 3 text znie: "Kronika obce sa môže viesť aj v jazyku menšiny," navrhujem doplniť o text: "... sa môže viesť okrem štátneho jazyka aj v jazyku menšiny."

O maďarskom zákone, o návrhu Strany maďarskej koalície je škoda vôbec hovoriť. To je taký nereálny návrh, že je o ňom naozaj škoda hovoriť. Obyvatelia maďarskej národnosti na Slovensku nemôžu byť druhým maďarským národom. Ten má svoj nikým nespochybňovaný domov v Maďarsku. Preto nemôžem ani len uvažovať o druhom štátnom jazyku. Podľa Durayovej tézy my Maďari nie sme národnosť, ale národ. Pokus preniesť právo používať jazyk menšiny na okresy a kraje má takúto tendenciu štátneho jazyka. Ďalšie detaily nebudem spomínať.

Len paradoxne. Dostali sme k dispozícii návrh vysokého komisára OBSE pre národnosti Maxa van der Stoela, ktorý je oveľa prijateľnejší, aj keď pre mňa neprijateľný, než maďarský zákon. Tam sa požaduje len 20 % na rozdiel od SMK. Hovorí sa tam - a toto je typický detail, ktorý ukazuje ciele pána podpredsedu slovenskej vlády - hovorí sa o tom, že rokovania samosprávy sa môžu viesť aj v jazyku národnostných menšín. V návrhu pána Maxa van der Stoela je však dodatok: "ak s tým súhlasia všetci prítomní". V návrhu pána Csákyho, špeciálne poslaného už post festum na vládu alebo predloženého vláde, sa toto vylučuje, jednoducho sa vynecháva. Iná vec je, samozrejme, pán Max van der Stoel by si mal skôr všímať situáciu v Holandsku, kde žije 400 tisíc Frízov, ktorí nemajú ani desatinu tých práv, aké má maďarská menšina na Slovensku. Nemajú čisto frízske školy, nemajú čisto frízske politické strany. Nemajú školy, v ktorých by sa učili len a len po frízsky. Tam nevzniká otázka, či majú alebo nemajú poznať holandčinu. To je celkom smiešna otázka. Napriek tomu pán Stoel by sa mal teda venovať skôr týmto otázkam. Ale keď už niečo povedal, treba povedať, že bol oveľa realistickejší ako pán Csáky, kováč - nie Roman Kováč, hoci tiež tam patrí -, ale kováč tohto zákona.

Ďakujem. (Potlesk.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktické poznámky - ako prvý vystúpi pán poslanec Mikloško, ako posledný pán poslanec Hudec.

Nech sa páči, pán poslanec Mikloško.

Poslanec F. Mikloško:

Pán poslanec Slobodník,

aj vy, aj viacerí vaši kolegovia sa vo svojich vystúpeniach odvolávajú, resp. hovoria o tom, aby slovenská verejnosť vedela, koho si zvolila a podobne.

Chcem vám povedať, že my sme veľmi otvorene hovorili v predvolebnom zápase... (Hluk v sále.) Prosím vás, aby ma tu nerušili. Buďte taký dobrý, dajte mi ešte raz tie minúty.

Predseda NR SR J. Migaš:

Prosil by som pánov poslancov, pani poslankyne, aby sa upokojili.

Nech sa páči, pán poslanec.

Poslanec F. Mikloško:

Ale nech mi dajú znovu dve minúty, lebo tu...

(Hlasy z pléna.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Zapnite ešte raz časomieru.

Prosím vás, upokojte sa.

Nech sa páči, pán poslanec Mikloško.

Poslanec F. Mikloško:

Čiže vy aj ďalší vaši kolegovia tu spomínate, že nech slovenská verejnosť vie, koho volila, čo to tu prijímame a podobne. My sme veľmi otvorene v predvolebnej kampani hovorili, že chceme riešiť tento problém. A napriek tomu táto vládna koalícia získala ústavnú väčšinu, pán poslanec Slobodník. Čiže áno, slovenská verejnosť v ústavnej väčšine si želala, aby sme takto riešili aj tento problém. To je prvá vec a patrí na adresu viacerých.

Ale druhá vec. Pán poslanec Slobodník, už vám nebudem pripomínať, čo ste písali pri 40. výročí februárových udalostí v roku 1988. Nebudem vám ani pripomínať to, že ste v roku 1991 boli zástancom federácie, čo ste takisto verejne oznamovali. Nebudem vám pripomínať, že ste už viackrát zmenili svoj názor. Ale ak mi dovolíte, pripomeniem vám inú vec. Boli sme spolu vo Švajčiarsku - azda sa ešte pamätáte - v Mont Pellerin a vy ste tam boli ako predseda zahraničného výboru. Bola tam pani Garajová a boli tam všetci predsedovia maďarských strán, teda traja. Bol tam aj pán poslanec Kňažko v tom čase a ja. Vy ste tam ako predseda zahraničného výboru za HZDS vyhlásili - bolo to na jar 1995 alebo 1996, to je jedno -, že do jesene bude jazykový zákon, do jesene toho roku. Ja sa pýtam, po prvé, prečo ste to nesplnili. Veď ste mali vtedy v parlamente väčšinu. Prečo ste nesplnili svoj sľub? Po druhé, prečo ste dnes nepredložili iný zákon? Poviem vám prečo. Lebo nechcete žiadny zákon. A po tretie, prečo hovoríte každý rok iné vo svojom živote? Každý rok hovoríte niečo iné. Na základe čoho mám brať vážne to, čo tu hovoríte, keď o rok možno budete hovoriť zase niečo iné.

(Hlasy z pléna a potlesk.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Slavkovská.

Nech sa páči.

(Hlasy v pléne.)

Upokojte sa, pán poslanec Cuper.

Poslankyňa E. Slavkovská:

Ďakujem pekne.

Chcela by som nadviazať na začiatok vystúpenia pána poslanca Slobodníka, kde hovoril, že nie sme proti prirodzeným právam maďarskej menšiny. Áno, chcem to zopakovať. Nie sme. Ale myslím si, že na druhej strane sa nemôžeme dať vtlačiť do pozície hlupákov, a do tej nás tento parlament jednoducho tlačí. Už párkrát tu odzneli vyjadrenia pána podpredsedu vlády Csákyho, ktoré sú absolútne zamerané proti Slovensku, hoci je podpredsedom slovenskej vlády. Tu nejde o žiadnu históriu. Zabudnime na históriu. To je prítomnosť. Veď on aj v januári tohto roku ešte stále tvrdil o tom, že Maďari sú tu utláčanou menšinou. Stále žiada územnú autonómiu, a nie je ochotný to odvolať.

A tento zákon je tiež jeden krôčik z toho, že sa dávame tlačiť tam, kde nás chcú tlačiť. A my ako takí barani tam ideme. Som presvedčená, že aj voliči koalície si nepredstavujú, že budeme prijímať taký zákon, aby sme tu urobili druhý administratívny jazyk. Naozaj používanie jazyka národnostnej menšiny v úradnom styku je niečo úplne iné ako používanie v administratíve. Doteraz naši voliči presne nevedia, o aký zákon ide, pretože to s nimi nikto nepreberal.

Tak to, že s tým súhlasí nejaký európsky komisár, myslím si, že je slabá náplasť. A keď sa tu s tým operuje, tak to skôr ukazuje znovu našu malosť, že sa kryjeme niekým, kto nemá o našich pomeroch ani potuchy a tlačí nás niekde, kde by sám nechcel, aby patrila jeho krajina. Ako to presne povedal pán poslanec Slobodník, v Holandsku nič také neexistuje. Tak prečo sa pán komisár nestará o situáciu v Holandsku, ale na Slovensku?

Ďakujem pekne.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Hudec.

Poslanec I. Hudec:

Ďakujem za slovo.

Rád by som podčiarkol slová, ktoré povedal pán poslanec Slobodník vo svojom vystúpení, v ktorom zdôrazňuje to, že naozaj musíme s ľútosťou konštatovať, že zo strany maďarských politických síl - nazvem to takto, lebo nejde len o politické strany Slovenskej republiky - ide často o ťažké špekulácie.

Je dobré, že pán poslanec Mikloško hovoril o Mont Pellerin a o obojstrannom záväzku obidvoch strán. Ak sa predstavitelia terajšej SMK zaviazali, že vyslovia lojalitu tomuto štátu a vyslovili ju tak ako pán podpredseda Csáky vo svojej knihe, ďakujem pekne za takéto plnenie záväzkov z jednej strany. A neviem, prečo by potom slovenská strana mala plniť svoje záväzky.

Okrem toho si myslím, že vec stojí celkom inak, pretože Slovenská republika nedala nikdy taký záväzok, ako sa jej snažíte teraz svojou falošnou interpretáciou dať do úst, ale urobila dôkladnú analýzu súčasného stavu legislatívy pri používaní menšinových práv a jazyka osobitne a dokázala touto analýzou ju aj obhájiť pred medzinárodnou verejnosťou. Bol som pri tom, keď sme v Štrasburgu obhajovali náš názor, že táto úprava je dostatočná, tak prosím vás, držte sa faktov a nevymýšľajte si nové interpretácie, ktoré sú nepravdivé.

Dovolím si podčiarknuť ešte jednu skutočnosť. To, že začína niekto hovoriť o autochtónnosti jednej z menšín, je taká nehoráznosť, ktorú by som si rád dovolil vysvetliť, keď sa prihlásim do rozpravy, ako to skutočne je.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Cuper.

(Hlasy z pléna.)

Poslanec J. Cuper:

Bol som prihlásený, niekto ma vypol.

Predseda NR SR J. Migaš:

Nehádajte sa. Slovo má pán poslanec Cuper, bol prihlásený ako druhý.

Nech sa páči, pán poslanec.

Poslanec J. Cuper:

Ďakujem pekne, pán predseda, ale už mi ušlo šesť sekúnd.

Vážený pán predseda,

súhlasím s pánom poslancom Slobodníkom, že arcikňaza všetkých intríg a väčšiny z vás zo Strany maďarskej koalície v súčasnosti predstavuje osoba podpredsedu vlády Pála Csákyho alebo Pavla Csákyho, ak chcete. Tento pán, ktorý sa usadil v miestodržiteľskom paláci a rád sa hrá na miestodržiteľa Slovenska, predpokladám, že nereprezentuje ako miestodržiteľ nikoho iného ako Budapešť a rozohráva všelijaké politické intrigy v zahraničí, rozohrával ich aj predtým. Vydáva pochybné pamflety, ktorými presadzuje svoje iredentistické, nacionálnošovinistické, autonomistické tendencie po maďarsky hovoriacich Slovákov na južnom Slovensku, v zahraničí. A mňa zaráža absolútna nezodpovednosť tohto človeka, ktorý reprezentuje v slovenskej vláde podpredsednícke miesto pre ľudské práva, humanitárne otázky, keď aj v dnešnej Pravde čítam, čo povedal v Moldave nad Bodvou. Naznačil, že organizované etnické turistiky môžu vychádzať z kruhov HZDS a SNS. Môžem odporučiť tomuto šovinistovi, nacionalistovi...

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Cuper, reagujte na vystúpenie pána poslanca Slobodníka.

Poslanec J. Cuper:

... a arciiredentistovi, aby sa dal liečiť v niektorom psychiatrickom ústave Slovenskej republiky.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Vypnite mikrofón pána poslanca Cupera.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Húska, po ňom pán poslanec Drobný.

Nech sa páči.

Poslanec A. M. Húska:

Vážený pán predseda,

vážený pán minister,

vážené kolegyne a kolegovia,

problém, v akom ovzduší prerokúvame problematiku tohto zákona, je jednoducho v tom, že niektorí sú, pochopiteľne, znepokojení tendenciou, ktorá sústavne ďalej a ďalej rastie, a sú znepokojení aj tým, čo napríklad pán poslanec Mikloško považuje za veľkú prednosť, že je pripravený so svojimi politickými súkmeňovcami hľadať takzvané kompromisné riešenie.

Chcem vysvetliť, ako sa vlastne stalo, že už v minulosti sa niektoré problémy nedali riešiť alebo boli robené na základe celkovej geopolitiky v tomto priestore.

V roku 1990, keď boli otvárané archívy historických dokumentov, bola otvorená aj korešpondencia niekdajšieho prezidenta Česko-slovenskej republiky Beneša. A tam bol jeden zaujímavý list, ktorý bol potom uverejnený v lete v historickom českom časopise. Bol to list, ktorý písal Beneš z parížskej mierovej konferencie doktorovi Markovičovi. A doslova sa tam uvádza, aká bola vtedy vládna politika: "Musíme sústavne podporovať maďarský živel na Slovensku, aby strach Slovákov z Maďarov udržal Slovákov v našom náručí," alebo presnejšie povedané, v českom náručí. Nuž, priatelia, tam je aj vysvetlenie, prečo napríklad už Slovenská liga v roku 1920 - 1928 začala budovať takzvané slovenské malotriedky na juhu pre Slovákov, ktorí tam žili v maďarizačnom mori a sústavne sa opakovali vlny a vlny, ktoré potom prichádzali, že treba sporiť, že treba racionalizovať, že malotriedky si nemôžeme dovoliť a rušenie slovenských malotriedok prebiehalo aj počas režimu Novotného a aj neskôr.

Takto vnútorne boli k sebe blízke určité geopolitické záujmy, ktoré naznačovali, že vlastne tí, ktorí si chcú uzurpovať priestor niekoho iného, majú k sebe navzájom veľmi blízko, aj keď prípadne súťažia o ten priestor.

A teraz mi dovoľte, aby som niečo povedal k maďarskému návrhu. Chcem povedať, že ho rozhodne odmietam a som presvedčený, že je to vlastne zákon, ktorý sa usiluje o postupné obnovenie dobytia jazykovej vlasti. Neviem po maďarsky, ale čítal som maďarské materiály v nemčine a tam sa nazýva obdobie, keď maďarské kmene dobyli toto územie Heimatseroberung, to znamená dobytie vlasti, a v takomto zmysle slova sa vlastne aj teraz hľadajú riešenia, pomocou ktorých by sa obnovovala najmä táto forma dobýjania jazykovej vlasti. Zásadne som proti tomu, aby sa postúpilo s týmto zákonom do druhého čítania a z týchto dôvodov neodporúčam tento zákon.

Pokiaľ ide o takzvaný vládny zákon, chcem povedať, že mám zásadné výhrady proti § 2, kde sa hovorí o takzvanej 20-percentnej hranici obyvateľstva pri používaní jazyka menšín, pretože aj celkový participačný podiel maďarskej menšiny predstavuje 10 % v slovenskom spoločenstve a je dostačujúci na uplatnenie tohto princípu.

Ďalej som proti tomu, aby v § 3 bod 3 sa uvádzalo hoci len fakultatívne, teda nie záväzne, že kroniky sa môžu viesť aj v jazyku menšín. Priatelia, kroniky sú písané väčšinou pre nasledujúce generácie, a teda vonkoncom nie sú problémom, akútnym problémom komunikovania žijúcich generácií. To znamená, naopak, je žiaduce, aby sa v priestore štátu používal aj na zápis o vývoji toho priestoru štátny jazyk.

Samozrejme, výhradne som proti tomu, aby v § 8 bod 2 došlo k zrušeniu § 10 zákona Národnej rady číslo 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky, pretože vlastne z princípu zákona, z princípu jeho vymáhateľnosti vytvára voľný priestor, lebo sankčné postupy, ktoré sú vždy spojené s každým uplatňovaním zákona, sú vynechané.

Dovoľte mi však, aby som ešte upozornil na niektoré skutočnosti. V materiáloch našich kolegov, po maďarsky hovoriacich politikov, sa často uplatňuje princíp, že by sme mali voči menšinám uplatňovať takzvanú pozitívnu diskrimináciu. Opak pozitívnej diskriminácie alebo sémantický výraz toho je v podstate uprednostňovanie, teda nediskriminovať, ale uprednostňovať. A ja nevidím nijaký dôvod, aby sme na tomto štátnom území na základe skúseností, ktoré historicky máme a v ktorých sme trvale boli v obrannom reflexe na vlastné prežitie, takýto postup ďalej robili a uskutočňovali.

Vážení kolegovia poslanci z vládnej koalície, ste rukojemníkmi tých, ktorých ste si zobrali za spojencov a dokonca celkom otvorene včera niektorí vaši páni poslanci hovorili, že veď nám to ešte sťažujete, umožňujete, aby nás maďarskí poslanci ešte viac vydierali. Tak čo toto je za spolok? Kde sme to? Čo je to za spolok, akým spôsobom takto chceme postupovať? Som presvedčený, že by bolo dobré, keby sme si uvedomili, o čo vlastne ide. Ide sústavne o jednu stratégiu takzvaného dobrovoľného darcovstva krvi, pretože v samotnom Maďarsku od apríla 1945 do apríla 1990 ubudlo 1,5 mil. občanov v dôsledku nízkej natality, a keď hneď odrátam 350 tis. občanov masového exodu v roku 1956, keď bolo potlačené maďarské povstanie, ktoré bolo jednorazovým emigrantským odlivom, tak je to ubudnutie v podstate v dôsledku nízkej reprodukčnej dynamiky. A priatelia, o čo sa tu hrá? Sústavne sa hrá o zväčšovanie priestoru, o satisfakciu za Trianon, o prekonanie Trianonu a nie je to nič inšie, len je to pokus sústavne rozširovať jazykový priestor na základe toho, že sa zmocňujeme cudzích priestorov. Chcem povedať, keď si porovnáte, tak zistíte, že jediné miesto, kde pribúda fyzicky počtom občanov po maďarsky hovoriacich, je vlastne Slovensko. A chcete povedať, že slovenské zákonné štandardy boli obmedzené? Naopak, boli stále príliš benevolentné a sme povinní ochraňovať slovenské záujmy.

(Ozval sa zvuk časomiery.)


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP