Tretí deň rokovania
17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
1. júla 1999
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram tretí rokovací deň 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svoje neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Gajdoš, pán poslanec Klemens, pán poslanec Krajči, pani poslankyňa Mušková, pán poslanec Petrák, pán podpredseda Presperín, pán poslanec Prokeš, pán poslanec Slota a pán poslanec Tarčák. Na zahraničnej služobnej ceste nie je žiaden poslanec Národnej rady.
Žiadam vás, panie poslankyne, páni poslanci, aby ste účasť na schôdzi dokumentovali svojím podpisom. Overovateľov žiadam, aby hodinu po začiatku rokovania uzavreli prezenčnú listinu.
Pokračujeme v prerušenej rozprave o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín.
Skôr ako budeme pokračovať v rozprave, prosil by som pána ministra kultúry, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a pána poslanca Františka Halmeša, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.
Ústne sa včera prihlásili do rozpravy páni poslanci: Baco, Hofbauer, Slobodník, Kolláriková, Moric, Húska a Cabaj.
Nech sa páči, ako prvý vystúpi pán poslanec Baco. Nie je prítomný. Stráca poradie.
Pán poslanec Hofbauer, nech sa páči.
Poslanec R. Hofbauer:
Vážený pán predseda,
panie poslankyne, páni poslanci,
pán minister,
materiál, ktorý predkladá vláda do Národnej rady a Národná rada teraz rokuje o ňom, je návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín.
Materiál je taký "naliehavý", že gestorský výbor pre národnosti a ľudské práva dostal tento materiál v pondelok?
Predseda NR SR J. Migaš:
Ospravedlňujem sa, pán poslanec Hofbauer.
Prosil by som pána ministra, aby netelefonoval v rokovacej miestnosti. (Potlesk.)
Nech sa páči, pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Pokiaľ pán minister nie je v triezvom stave, prosím, keby bol nahradený nejakým iným členom vlády, ale toto je urážka parlamentu, ktorú si ja vyprosujem. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Hofbauer, nech sa páči, pokračujte.
Poslanec R. Hofbauer:
Podľa pána ministra som tĺk sprostý.
Predseda NR SR J. Migaš:
Prosím vás, pán minister, pán poslanec, neveďte diskusiu.
Nech sa páči, vystupujte, pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Pán predseda parlamentu, prosím, keby ste urobili poriadok a keby ste požiadali pána ministra kultúry, aby sa správal ako minister kultúry.
Predseda NR SR J. Migaš:
Nech sa páči, pokračujte v rozprave.
Poslanec R. Hofbauer:
Budem pokračovať.
Predseda NR SR J. Migaš:
Upokojte sa, páni poslanci!
Poslanec R. Hofbauer:
Dámy a páni,
tento návrh vlády na skrátené legislatívne konanie je taký naliehavý, že gestorský výbor pre ľudské práva a národnosti ho dostal v pondelok tohto týždňa, keď v utorok začínalo plénum, na programe ktorého je prerokúvanie tohto návrhu zákona. Takže je to výsmech postupu tohto vládneho kabinetu a postoj neúcty voči parlamentu.
Skrátené legislatívne konanie je také naliehavé, že predkladateľ, minister kultúry, včera popoludní tu vôbec neuznal za vhodné byť. Ani tu nebol. Rokovanie parlamentu sa nekonalo, pretože bez predkladateľa, alebo bez iného zástupcu vlády, povereného predsedom vlády, takýto bod jednoducho prerokúvaný nie je. Nie je možné ho prerokúvať. Rovnako nebolo možné začať rokovanie dnes ráno o deviatej hodine, tak ako stanovil predseda Národnej rady pán Migaš, pretože opäť tu nebol predkladateľ tohto vládneho návrhu zákona.
Dámy a páni, toto je prejav hlbokej neúcty voči parlamentu, voči Národnej rade Slovenskej republiky, voči všetkým poslancom. Bez ohľadu na to, či je to opozícia alebo koalícia. To je úplne jedno. Je to prejav hlbokej neúcty a ignorácie vládneho kabinetu voči poslaneckému zboru. Takýto stav na území tohto štátu ešte dosiaľ nebol.
Dámy a páni, vládny návrh zákona, alebo vládny návrh na skrátené legislatívne konanie uvádza celý rad dôvodov, prečo urýchlené legislatívne konanie a skrátené legislatívne konanie má byť. Je to uvádzané v texte a sú tam uvádzané celé rady nedôvodov, nie dôvodov, nedôvodov. Všetky textačné odôvodnenia na skrátené legislatívne konanie sú jednoducho nezmyslom a neobstojí ani jeden z nich, z týchto tvrdení.
Ústava Slovenskej republiky nestanovuje zhrnutie v jednom právnom predpise základného práva o používaní jazykov národnostných menšín, opakujem, nestanovuje. Vláda Slovenskej republiky sa zaviazala takýto zákon urýchlene prijať - to je jej problém, ale to nebolo ani v programovom vyhlásení vlády, nie je to ani v Ústave Slovenskej republiky, a Ústava je najvyšší zákon. Takýto záväzok sa nenachádza v žiadnom dokumente ratifikovanom Slovenskou republikou a v žiadnych medzinárodných normách. Takéto tvrdenia v texte návrhu vlády sú jednoducho nepravdivé. Vláda Slovenskej republiky nie je viazaná akýmisi odporúčaniami Rady Európy, pretože odporúčania sú odporúčaniami. A už vonkoncom nie úradníkom, holandským úradníkom európskeho orgánu, ktorý bol "cakumprask" odvolaný pre korupciu, rodinkárstvo, lobizmus a iné delikty a musel úplne celý odstúpiť. Takže ak toto je odvolávka vo vládnom návrhu na skrátené legislatívne konanie, tak je to odvolávka zlá.
Vláda uvádza, že z uvedených dôvodov je potrebné, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní. No súčasne v predkladanom materiáli tá istá vláda tvrdí, že vlastné práva národnostných menšín vo veci používania jazykov menšín v úradnom styku sú rešpektované a sú zabezpečené. Tak ktoré z týchto dvoch tvrdení je rozporné a ktoré je pravdivé? Nesporne pravdivé je to druhé, kde sa vláda preriekla. Tak potom prečo v návrhu vláda klame a uvádza, že je to potrebné? Pre koho je to potrebné?
Dámy a páni, dôvod, skutočný dôvod, prečo tento materiál je predložený na skrátené legislatívne konanie, sa nenachádza v predkladanom materiáli, ktorý tu prerokúvame, pretože tam jednoducho byť nemôže. On je totiž úplne iný.
Podstatou veci je to, že 20. februára 1999 v Budapešti sa uskutočnilo už v poradí tretie rokovanie Inštitútu Maďarsko a Maďari. Predchádzajúce kolá týchto rokovaní sa uskutočnili v predchádzajúcich rokoch, v roku 1996 v Debrecíne, ďalšie rokovanie bolo v Pápe. Takže dá sa povedať na prvý pohľad, že toto budapeštianske rokovanie bolo normálne? Vôbec nie. Toto budapeštianske rokovanie totiž sa konalo na celkom inej funkčnej úrovni. Konalo sa za prítomnosti a pod záštitou predsedu maďarskej vlády Orbána. Konalo sa pod záštitou ministra zahraničných vecí Maďarskej republiky, štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí Maďarskej republiky, vysokých predstaviteľov Maďarskej republiky pre Maďarov žijúcich v zahraničí. A čo je najpodstatnejšie, Inštitút Maďarsko a Maďari na tomto rokovaní sa legitimizoval ako vládny inštitút začlenený priamo pod vládu Maďarskej republiky. Prestalo to byť nejaké združenie, občianske, ale stal sa z toho vládny inštitút, ktorý priamo podlieha pod kompetenciu vlády Maďarskej republiky.
Toto rokovanie sa uskutočnilo za zavretými dverami, s tradičnou konšpiráciou, ale zase s tradičným únikom informácií. Takže to, o čom sa tam rokovalo, je známe. Kto tam rokoval, je tiež známy. A takisto je známe, že na tomto rokovaní boli ako úradní predstavitelia, oficiálni predstavitelia, bez schválenia parlamentom a vládou Slovenskej republiky, predstavitelia, vysokí predstavitelia Strany maďarskej koalície, ktorá je vládnou stranou na Slovensku, a teda svojou účasťou na tomto rokovaní tohto inštitútu, podriadeného pod maďarskú vládu, vlastne dokumentovali svoju subalternosť pod maďarskou vládou.
Nie je tajomstvom, že sa toho zúčastnil predseda Strany maďarskej koalície Béla Bugár. Otázka môže znieť, prečo slovenská strana voči tomuto vlastizradnému konaniu nevyvodila dôsledky. Odpoveď je veľmi jednoduchá. Potrebuje hlasy maďarských poslancov v slovenskom parlamente na kroky, ktoré realizuje.
Zaujímavý bol obsah tohto rokovania v Budapešti, a to vecný obsah, časový postup a jednotlivá nadväznosť krokov. Najpodstatnejšia časť tohto rokovania bola zhrnutá do toho, že požiadavky maďarskej strany na Slovensku je potrebné urýchliť. Treba ich konkretizovať a treba ich realizovať v prvom polroku 1999. Treba sa na to sústrediť zo Strany maďarskej koalície. Dôvody neskúmam, ale dajú sa odhadnúť, že samotná Strana maďarskej koalície nedôveruje stabilite vládneho kabinetu a politickému spektru na Slovensku, a teda svoje ultimatívne požiadavky chce presadiť ešte dovtedy, kým sa to ako tak javí pravdepodobné. Nie je to prvý prípad, že takéto rokovania sa uskutočnili na cudzích územiach, pod cudzou gesciou, veď pamätáme si z roku 1995 podobné rokovanie, ktoré sa konalo pod záštitou veľvyslanca Spojených štátov amerických Russela, tiež za prítomnosti tu prítomného ministra kultúry a pána Bugára, kde sa formulovali texty a kroky o predložení demaršu USA a štátov Európskej únie Mečiarovej vláde. Nič nové pod slnkom.
A, dámy a páni, nič nové pod slnkom ani vo vzťahu k pohľadu do minulosti, pretože takéto rokovanie, ako bolo v Budapešti 20. februára, nie je obsahovo a inštitucionálne nové. Takéto rokovania sa tu už uskutočnili. V roku 1936 a 1938 sa uskutočňovali takéto rokovania v Bad Godesbergu, a to medzi nemeckým ríšskym kancelárom Adolfom Hitlerom a medzi šéfom Sudetonemeckej strany Konrádom Henleinom. Tam sa takisto koordinovali kroky vecného obsahu, časovej postupnosti a eskalácie nacionalistických a iredentistických požiadaviek voči vtedajšiemu štátu. Ako toto kumulovalo, ako sa to vyvíjalo a v čom to skončilo, predpokladám, že nie je potrebné pripomínať. Hodno pripomenúť len to, že badgodesberské rokovania kumulovali do ôsmich bodov Karlovarského programu Henleinovej Sudetonemeckej strany. Aká zhoda okolností, že maďarské požiadavky sú tiež zhrnuté v ôsmich bodoch a ich obsah je takmer identický s týmito bodmi badgodesberských rokovaní.
Takže, dámy a páni, skrátené legislatívne konanie nemá za cieľ nič iné len plnenie toho, čo sa dohodlo v Budapešti 20. februára 1999, roztáčanie tej istej špirály, ale, dámy a páni, špirály s tým istým koncom, ktorý si každý uvedomí, kto zdvihne hlas a kto bude hlasovať za toto rokovanie. Nie je nič prekvapujúce, že táto málo vďačná robota bola zverená ministrovi kultúry. Veď minister kultúry je si vedomý, že základom identity národa je národný jazyk a národná kultúra. Likvidáciou slovenčiny ako štátneho jazyka a vlastne de facto ustanovením druhého štátneho jazyka na území Slovenskej republiky vzniká stav, ktorý nie je nikde na svete. A klamstvom je aj tvrdenie z materiálu vlády, ktorý vyjadruje stupeň kompatibility s právnou normou Európskej únie ako úplnú. Je to klamstvo adekvátne klamstvám, ktoré tu predkladala vláda aj v iných materiáloch, pretože žiaden štát na svete takýto zákon prijatý nemá a Európska únia už vonkoncom nie. Nuž a čo sa týka národných ambícií pána ministra Kňažka, nič nové pod slnkom, keď Dom slovenskej literatúry a Národné literárne centrum ako zbytočný inštitút pre Slovákov odovzdáva do rúk Maďarom a maďarského súboru Ifjú Szívek.
Takže, dámy a páni, toľko na ozrejmenie, o čom tu rokujeme, aký materiál sa predkladá, na základe akých požiadaviek a hlasovaní, čie ultimáty vy tu plniť budete, pretože Hnutie za demokratické Slovensko ich evidentne plniť nebude, nie je viazané žiadnymi dohodami z Budapešti z 20. februára 1999.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktická poznámka - pán Duka-Zólyomi.
Uzavrel som možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.
Nech sa páči.
Poslanec Á. Duka-Zólyomi:
Ďakujem, pán predseda.
Pán kolega Hofbauer, vy ste boli veľmi zábavný. Musím konštatovať, že skutočne toľko nezmyslov som ešte nepočul, ako pekne po poradí ste odôvodnili, že odkiaľ pochádza vlastne celý ten zákon a celý tento nápad. A mám taký pocit, že máte celkom kriminálny mozog a poplietli ste si Pasienky s parlamentom Slovenskej republiky.
Ďakujem vám pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Slobodník.
Nech sa páči.
Poslanec D. Slobodník:
Vážený pán predseda,
dámy a páni,
pán minister,
maďarská lavica sa útrpne smiala nad asi - podľa nich - menej inteligentným poslancom Národnej rady Slovenskej republiky pánom Hofbauerom, dúfam, že jej ten smiech vydrží - a špeciálne pánovi Dukovi-Zólyomimu - aj po mojom príhovore. Chcem hovoriť o skrátenom legislatívnom konaní.
Už sa tu opakovali argumenty, ja ich nebudem rozmnožovať, pridám len toľko, že z hľadiska reality je absolútne zbytočné, aby sa prerokúval tento zákon na základe skráteného konania, pretože ako je známe, dnešným dňom nastúpila ako predsednícka krajina Európskej únie nový štát Fínsko a že sa bude o Slovensku rokovať až niekedy v novembri. To znamená, že mohlo to ísť normálnou cestou, bolo by menej vzruchu, nebolo by snahy vybičúvať slovenský národ a zhadzovať ho na kolená, pretože, ako tu už povedal aj môj kolega, toto je súčasť jedného cieleného programu proti Slovensku. Ja vám budem citovať dokumenty a dúfam, že aspoň v niektorých z vás koaličných poslancov sa pohne srdce, ak tam máte niečo podobné, a je naladené na slovenskú vlnu a uvedomíte si, o čo tu ide. Začnem tak nesystémovo z toho, čo tu povedal pán Duka-Zólyomi.
Pán Duka-Zólyomi sa neospravedlnil tomuto národu, že spolu s pánom Durayom a pánom Csákym v roku 1991 podpísali petíciu o Gabčíkove, v ktorej nazvali slovenský národ národom kolonizátorov, ktorý vtedy 70 rokov utláča slovenský národ. A že tieto myšlienky veľmi, veľmi konvenujú tomu, čo robí maďarská loby vo svete. Na začiatku poviem, že to, čo maďarská loby pripravuje Slovensku, americká maďarská loby, nedostalo zatiaľ podporu oficiálnych maďarských kruhov v Budapešti, aby sme si to dnes nejako neplietli, ale na druhej strane nie sú to výplody ľudí z psychiatrickej liečebne, sú to výplody ľudí silnej americkej loby pod vedením pána Bélu Liptáka, s krásnym maďarským menom, človeka, čo chystá veci proti Slovensku, ktoré jasne ukazujú, čo je cieľ. A veľmi mi tu chýba ešte ďalší poslanec Strany maďarskej koalície, dúfam, že sa dostaví, lebo o ňom bude reč, a veľmi nepríjemná, pán Miklós Duray.
Dostal sa mi do rúk dokument, ktorý hovorí, čo je vo veci. Aby ste však vedeli, 4. júna 2000, teda presne 80 rokov po podpísaní Trianonu, Trianonskej dohody, ktorá určila hranice Maďarska a susedných štátov, mimochodom nazýva sa to v tomto dokumente Petit Hungary, Malé Maďarsko, to znamená, že sa evokuje aj Veľké Maďarsko, ktoré síce bolo Veľkým Uhorskom, ale vždy ho chápali predstavitelia maďarského národa ako Veľké Maďarsko, ako vyplýva aj z tohto dokumentu. Tu sa vyslovuje požiadavka Bélom Liptákom, aby sa toho 4. júna, teda po 80 rokoch konala konferencia, ktorá má veľmi jasný cieľ. Je tam názor, že by Maďari mali žiadať a podporovať jedno jednoduché riešenie: mierne zjednotenie Maďarmi osídlených území Slovenska s Maďarskom. To je najlepšie pre budúcnosť aj Slovenska, aj Maďarska, ako píšu.
Na druhom mieste tohto dokumentu, vážení Slováci v tejto Národnej rade, ktorí máte ešte nejaké cítenie a nielen koaličné povinnosti, sa hovorí, čo vlastne chce tento slovenský národ, doprajme mu. Veď má len 150-ročnú históriu. Nech má tú svoju demokraciu? Ale prečo by sme ju nemali mať my Maďari, ktorí sme tu 1 000 rokov a dali sme svetu také významné veci a osobnosti?
To znamená, že tu sa skutočne požaduje cieľ jednoznačne, aby sa pod patronátom veľmocí, je vymenovaných 8 veľmocí, ktoré by mali byť garantom tohto rokovania, opakujem, nie je to názor budapeštianskej vlády, nechcem to takto posúvať do iných rovín, ale opakujem zase, nie je to mienka pacientov psychiatrickej liečebne, ale vplyvnej loby, ktorá zaplavuje, zainternetúva, ak chcete, všetkých významných činiteľov Spojených štátov, od prezidenta, viceprezidenta, ministerky zahraničia a všetkých kongresmanov, takýmito požiadavkami, aby sa pod patronátom veľmocí zväčšilo Maďarsko.
Sú tu veci strašné. A veľmi zaujímavé je a to je práve to, že mi tu chýba pán poslanec Duray, tam sa hovorí, budem vám prekladať z angličtiny: Tento sumár situácie sa zakladá na názoroch dvoch najkompetentnejších a najzodpovednejších vodcov autochtónnej, to je ďalší termín, ktorý aj pán Csáky si dovoľuje používať a tvrdiť, že maďarskí prisťahovalci, aby som to jemne povedal, ktorí prišli sem, sú autochtónni obyvatelia slovenského územia. Teda dvaja z najzodpovednejších vodcov autochtónnej národnej komunity Maďarov na Slovensku Miklós Duray, zakladateľ koexistencie, a Eduard Császár, to meno je mnohým už neznáme, ale mne je, vodca Národného výboru Maďarov zo Slovenska v Spojených štátoch. Čiže tento štatút, tento sumár predložený a zrejme spracovaný pánom Durayom, pretože len on pozná situáciu, pán Császár žije v Spojených štátoch, tu sa hovorí a to bude dobre počúvať, aby to počúvala aj SDĽ, lebo aj o nich je reč. Tu sú fakty o Slovensku a je tu aj nadpis Fakty. 12 % slovenského obyvateľstva prináleží k pôvodnej národnej, teda autochtónnej národnej komunite Maďarov. Slovenská väčšina uprednostňuje nacionalistickú a centralizovanú vládu. Spojenie troch maďarských politických strán do jednej SMK bolo nie spontánne, ale vynútené politickou nevyhnutnosťou. Dôvodom na heslo Nijaký pokrok pre Maďarov, je tretí koaličný partner, Strana bývalých komunistov - ja prekladám, nevymýšľam, a preto aj nemením názov -, ktorá sa stavia proti všetkým požiadavkám SMK. SMK zlyhala vo všetkých svojich úsiliach, s výnimkou jedného, keď sa rozhodla bojkotovať debatu v parlamente.
V čom zlyhala SMK? SMK - a možno tu nájdete názory pána Duraya - sa vzdala kľúčovej pozície na ministerstve pôdohospodárstva, ktoré by bolo zabránilo privatizácii, to je v úvodzovkách, maďarskej poľnohospodárskej pôdy do slovenského vlastníctva. SMK zlyhalo v pokuse zvrátiť alebo odvolať, zrušiť Benešove dekréty z roku 1945. A dnes je výsledok taký, že maďarská orná pôda, alebo teda pôdohospodárska pôda tzv. Csallóköz, teda Žitného ostrova, bola použitá na satisfakciu na uspokojenie kompenzačných požiadaviek Slovákov z Turócu a Árvy. Ak by ste nevedeli, čo je Turóc, tak je to Turiec a Árva je Orava. To sú maďarské názvy, ktoré sa nachádzajú v tomto anglickom texte. Nie je naším cieľom, píšu, radiť SMK, akú majú mať stratégiu. Ale vznikajú otázky, čo bude robiť maďarská loby v súvislosti s požiadavkami, keď sa bude Slovensko uchádzať o vstup do NATO a Európskej únie. Tu to máte čierne na bielom, že darmo sa snažíte, darmo chcete vyhovieť, to všetko je málo, tam sa totiž navyše ešte hovorí, to som tiež zabudol citovať, píše sa tu: Drahí kolegovia, otázka je, ako dlho my budeme žiadať omrvinky, koľko energie si myslia, že máme, aby sme len to žiadali, omrvinky od Srbov, omrvinky od Rumunov, omrvinky od Slovákov, to nás unavuje, unavujú nás a dávajú nám len omrvinky. To ako keby nám pomaly ťahali zuby.
Citujem ďalej:
Dobrým príkladom sú maďarské označenia obcí na Slovensku pri vchode do maďarských miest a dedín, je tam 20 % Maďarov, ale už je to maďarské mesto a maďarská dedina. Áno, nakoniec tam umiestnili malé tabule po rokoch zápasenia, ale na križovatkách, na mapách a na poštových úradoch stále máte len slovenské mená.
Takže to je ďalší príspevok. A tieto omrvinky, už to tu povedal môj kolega poslanec Hofbauer, samozrejme, prevyšuje alebo povyšuje aj pán poslanec Kňažko, ktorého si pamätám z jedného rokovania, aby som bol voči nemu objektívny, na ktorom okrem mňa tu prítomných, pán Prokeš tu nie je, z maďarských zástupcov tu nie sú tí, ktorí tam boli, pán Harna tam bol, teraz pán minister, pán Csáky, aj ten prišiel, pán Gyurovszky, podporil slovenský názor, to bolo vo Washingtone, že na Slovensku bolo v roku 1920 399 tisíc a ešte nejaké drobné Slovákov, ktorí zostali po Trianone a z ktorých zostalo, pokiaľ by ste nevedeli, 10 tisíc. To je tá národnostná politika, ktorá sa dáva svetu za vzor a ktorá sa proklamuje do celého sveta. To ako keď napísal pán Csáky vo svojej odióznej knihe, strašnej knihe, ktorú ste nečítali a neuvedomujete si, čo je na nás ušité, nielen o tej autochtónnosti obyvateľov maďarskej národnosti na Slovensku, ako keby Slováci boli natoľko hlúpi, že úrodné polia na južnom Slovensku, na dolnom toku Váhu a Hrona a, samozrejme, pri Dunaji ponechali láskavo, aby tam prišli predstavitelia iného národa v tom roku 896. Nehovoriac už o tom, že títo ľudia, ktorí sem prišli v roku 896, príslušníci maďarských kmeňov, prišli sem a vlastne nemali svoj usadlý život, nevedeli, čo je dom, nevedeli, čo je orná pôda, nevedeli, čo je roľníctvo. Všetky slová alebo 90 % slov usadlého spôsobu života sú slovenského pôvodu. Dvor - udvar, stôl - asztal, večera - vacsora, obed - ebéd, ďalej konyha - kuchyňa, to je povedzme nemecké, ďalej széna - seno, szalma - slama. Keby neboli iné slovanské jazyky, tak, samozrejme, maďarskí filológovia by aj potvrdili, že to sú vlastne pôvodom maďarské slová, našťastie aj v češtine, poľštine, ukrajinčine aj vo všetkých iných slovanských jazykoch, aj seno aj slama znejú väčšmi či menej rovnako, salóma môže byť v ruštine, ale je to slama.
Takže takéto sú pomery, takáto je situácia, toto chce urobiť slovenská vláda a slovenský parlament, či si dáte úvodzovky, alebo nedáte úvodzovky pred tieto slová, slovenskému - už teraz bez úvodzoviek - národu, že chce prijať zákon ako omrvinku, keď absolútne sa s tým neuspokojujú a žiadajú to, aby všetky územia obsadené, teda na ktorých sú, akože pôvodne Maďari bývajú, boli pričlenené k Maďarsku. A dokonca je tam aj taká pekná poznámka, že by to malo byť tak, že všade, kde žije obyvateľstvo maďarskej národnosti, to treba bez akýchkoľvek diskusií pridať k Maďarsku a tam, kde je zmiešané obyvateľstvo, malo by sa to rozdeliť proporčne. Tu je doslovne, že priestor, čiže oblasti s prevažne maďarským obyvateľstvom mali by sa zjednotiť s Maďarskom, oblasti so zmiešaným obyvateľstvom mali by byť proporčne rozdelené.
Tu píšu dokonca také veci, a to už je na adresu vás koalície, a prosím vás pekne, za toto vás nikto nikdy neospravedlní, slovenský národ vám to nikdy neodpustí, čo píšu tu o vás, aj keď nemenujú nikoho, aj keď nehovoria o nikom. Ale hovoria, že terajšia vláda je veľmi komunikatívna, veľmi ústretová a mali by sme to využiť, aby sme dosiahli svoje ciele. Tak tieto ciele, ktoré im chcete dať, tie, ako som vám povedal, vám nikto neodpustí. A prosím vás pekne, tu vyhlasujem, nebudete sa môcť vyhovárať, že ste o tomto všetkom nevedeli. Nebudete môcť povedať, my sme nevedeli, čo sa na Slovensko chystá. Vedeli ste to nielen odo mňa, aj z iných zdrojov a viete to dodnes, ale napriek tomu a napriek vyhláseniu, ktoré tu citoval aj pán Hofbauer z vyhlásenia vlády v súvislosti so skráteným konaním, že Slovenská republika nielen rešpektuje jazykovú, etnickú a kultúrnu identitu občanov Slovenskej republiky, ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine, ale zároveň vytvára primerané podmienky na plnohodnotnú integráciu týchto osôb do života spoločnosti.
To som chcel povedať v súvislosti so skráteným konaním. A naozaj uvedomte si, čaká nás 4. jún, ja nehovorím, že sa to musí stať, ja verím, že veľké mocnosti s tým nebudú súhlasiť, ale na druhej strane je to loby, ktorá pracuje s mnohými a mnohými miliónmi dolárov a ktorá má prístup do všetkých najvyšších úradovní v Spojených štátoch, a nielen tam. Tam sa spomína ako garant tejto konferencie aj Európska únia. Tak si dobre rozmyslite, či prijmete už vôbec návrh na skrátené konanie, keď to mohlo pokojne počkať do jesenných mesiacov a bolo by to naozaj prirodzenejšie a normálnejšie, aby sa tieto veci vyriešili. A či chcete zapredať, doslovne zapredať Slovensko a privodiť to zjednotenie mierovou cestou celého územia, kde žije maďarský národ a ešte nám aj nechajú ako tú proporciu a ešte nám aj hovoria, nech si majú tí Slováci, spomínajú aj Rumuni, ktorí sa vytvorili ako národy pred 150 rokmi, nech majú svoju demokraciu a svoju slobodu, ale prečo by sme ju nemohli mať my Maďari, pretože len v Maďarsku sa dajú zabezpečiť plné práva Maďarov, a nie v tom útlaku, keď musia bojovať - to tiež necitujem, ale je to tu, len inými slovami povedané doslovne -, keď musia bojovať o minimálne národnostné práva. A kto z vás nevie alebo nechce vedieť, že práva národnostnej menšiny na Slovensku sa môžu porovnávať v Európe len s fínskymi právami a s právami v južnom Tirolsku, ale Fínsko má len 6 % obyvateľstva? Nestretol som ešte Švéda pochádzajúceho z Fínska, ktorý by o sebe nepovedal, ja som po švédsky hovoriaci Fín. Ak pán Duray, pán Bugár a ďalší tu prítomní budú odteraz hovoriť všade: "Ja som po maďarsky hovoriaci Slovák", možno potom by sme mohli uvažovať skutočne o tom veľkorysom zákone o jazyku národnostných menšín, o ktorom sa tu bude diskutovať.
Tak na záver mi dovoľte pripomenúť vám, vážená koalícia, a nehovorím to pánu Langošovi, nehovorím to podobným ľuďom, ktorí tento štát nechceli, ale sú tu aj takí z vás, najmä tam pod maďarskými lavicami, ktorí tento štát chceli, ktorí hlasovali zaň, tak uvedomte si, že nebude pre vás v histórii, a nielen v tej vzdialenej, keď už budeme všetci tam niekde v nebi alebo v pekle, podľa svojho ideologického presvedčenia, veríme alebo neveríme, ale ešte za vášho života vás slovenský národ za toto, čo mu chcete urobiť, ak to urobíte, bude volať na zodpovednosť.
Ďakujem. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktické poznámky: pani poslankyňa Slavkovská, pani poslankyňa Tóthová. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky. Posledný je pán poslanec Hudec.
Nech sa páči, pani poslankyňa Slavkovská, máte slovo.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem pekne.
Vážené kolegyne, kolegovia,
ja by som sa chcela pridať k vystúpeniu pána poslanca Slobodníka, pokiaľ ide o tie historické skúsenosti s maďarskou národnostnou menšinou na Slovensku.
Ja si myslím, že práve tie historické skúsenosti musia Slovákom otvárať oči, pretože naše skúsenosti sú skutočne veľmi zlé. Aj keď si odmyslím to, že v podstate v rámci Rakúska-Uhorska Maďari urobili všetko pre to, aby Slovákov zlikvidovali ako národ, tak môžeme hovoriť o súčasnej histórii. Je predsa strašné, ak dnešný podpredseda slovenskej vlády pán Csáky vo svojej knihe Maďari na Slovensku, v ktorej - minule tu poprel, že ju napísal a ktorá vyšla v roku 1997 - jednoznačne hovorí o potrebe autonómie, územnej autonómie na južnom Slovensku.
Pán poslanec Slobodník a ja sme ho niekoľkokrát interpelovali, aby sa teda ospravedlnil a zriekol sa toho, a on to neurobil. Čiže podpredseda našej vlády stále trvá na tom svojom vyhlásení, že chce autonómiu. Tak, prosím vás pekne, neklaďte si tu klapky na oči, že týmto jazykovým zákonom sa všetko skončí. Neskončí to. Je to iba prvý krok a za tým krokom budú nasledovať tie ďalšie kroky.
Ja mám skúsenosť z Dunajskej Stredy, kde som učiteľom hovorila, učiteľom maďarskej národnosti, že ich vlasť je Slovensko a musia vychovávať deti k láske k tejto vlasti, a oni sa mi otvorene vysmiali. 300 učiteľov sa tam doslova rehotalo a bola tam prítomná bývalá pani poslankyňa, dnes štátna tajomníčka, čiže členka našej vlády, pani Bauerová. Takže toto je naša maďarská národnostná menšina. Je mi to ľúto a myslím si, že sa nad tým treba zamyslieť.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem za slovo.
Pán predsedajúci,
vážená snemovňa,
pán poslanec Slobodník vo svojom vystúpení akosi analyzoval skrátené legislatívne konanie v súvislosti s článkom 34 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Ja som aspoň jeho vystúpenie tak pochopila, v ktorom sa hovorí, že výkon práv občanov patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám zaručených ústavou nesmie viesť k ohrozeniu zvrchovanosti - uvádzal argumenty, ktoré by mohli viesť - a územnej celistvosti Slovenskej republiky, taktiež uviedol, a k diskriminácii jeho ostatného obyvateľstva.
K tej poslednej časti článku 34 ústavy by som uviedla, aká je situácia, ako sú záujmy Slovenska na južnom Slovensku diskriminované. Dnes prevezme v Kremnici zástupca Mestského odboru Matice slovenskej v Komárne súsošie Cyrila a Metoda. Toto súsošie pôjde do skladu, do depozitu, pretože v Komárne funkcionári mestskej samosprávy nemali toľko cítenia k slovenským záujmom, aby našli miesto po viacerých žiadostiach a prosbách obyvateľstva, vrátane Matice slovenskej, nenašli v Komárne miesto, kde by toto súsošie Cyrila a Metoda postavili. Vážení priatelia, nič vám to nehovorí? To je v poriadku? Je to v súlade s ústavou, že práva nemôžu byť na úkor diskriminácie...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Hudec.
Poslanec I. Hudec:
Vážené kolegyne, kolegovia,
ja si myslím, že rokovanie o tomto bode a o ďalšom bode bude veľmi ostro sledované občanmi tohto štátu. A občan tohto štátu si veľmi dobre uvedomí, aká zodpovednosť vo voľbách je na ňom, pretože aj dnes pri prerokúvaní tohto návrhu na skrátené legislatívne konanie si dobre uvedomí, kto vlastne určuje tempo a rýchlosť legislatívy na Slovensku. Ktorá politická strana, bohužiaľ, etnicky založená, na etnickom základe, ktorá politická strana tu rozhoduje o základných veciach a smerovaniach tohto štátu. Je to veľmi smutný fakt, a preto ho podčiarkujem, a preto dopĺňam vystúpenie pána poslanca Slobodníka a podčiarkujem túto skutočnosť: Občan Slovenskej republiky, všimni si toto. Všimni si, čo si urobil, keď si odovzdal hlas tomu, komu si odovzdal.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
V rozprave ďalej vystúpi pani poslankyňa Kolláriková.
Pán poslanec Bárdos, uzavrel som možnosť faktických poznámok.
Takže pani poslankyňa Kolláriková, nech sa páči.
Poslankyňa M. Kolláriková:
Ďakujem.
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne, kolegovia,
vážený pán minister,
dovoľte mi, aby som sa i ja vyjadrila k návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Niekoľkokrát som si prečítala jednostránkové zdôvodnenie vlády, prečo predkladá svoj návrh v skrátenom legislatívnom konaní, ale nič závažné som sa nedozvedela. Dozvedela som sa však, že táto vláda konečne potvrdila, že Slovenská republika nielen rešpektuje jazykovú, etnickú a kultúrnu identitu občanov Slovenskej republiky, ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine, ale zároveň vytvára primerané podmienky na plnohodnotnú integráciu týchto osôb do života spoločnosti. V ďalšom odseku som sa dozvedela, že cieľom tohto zákona je ustanoviť v jednom právnom predpise základné pravidlá používania jazykov národnostných menšín v úradnom styku.
Prepáčte, ale to nie je nijaký dôvod na skrátené legislatívne konanie. Rokovací poriadok presne definuje a vymedzuje podmienky, za ktorých sa majú prerokúvať návrhy zákonov v skrátenom legislatívnom konaní. Citujem § 89 rokovacieho poriadku: "Návrhy zákonov sa prerokúvajú v skrátenom legislatívnom konaní za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody." Pýtam sa, sú ohrozené ľudské práva a slobody alebo bezpečnosť príslušníkov národnostných menšín? Jediná odpoveď je nie. Sami to potvrdzujete v odseku 1: "V Slovenskej republike sa osobám hlásiacim sa k národnostným menšinám alebo etnickej skupine poskytuje právo na vzdelanie vo svojom jazyku, právo na rozširovanie a prijímanie informácií vo svojom jazyku, právo na vlastnú kultúru, právo na používanie svojho jazyka verejne i súkromne, právo zakladať a udržiavať kultúrne inštitúcie." O čo tu teda ide?
Za nič iné ako hrubú ignoráciu možno označiť skutočnosť, že zákon, ktorý by v prípade schválenia výrazne zasiahol do života slovenskej spoločnosti ako celku, nebol diskutovaný občanmi. Ale to je už na vás, predstavitelia vlády, aby ste to týmto občanom vysvetlili. Ide len a len o nátlakovú akciu politikov maďarskej menšiny, ktorí vydierajú vás, predstaviteľov súčasnej vlády, a dokonca sa vám vyhrážajú vystúpením z koalície. V praxi sa ukazuje, že ich nezaujímajú súčasné hospodárske ťažkosti, vlastne všetko to, čo sa týka Slovenska. Jedinou ich úlohou je presadenie vlastného zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Zákona, ktorý by v ich podaní zaviedol vlastne druhý úradný a teda i štátny jazyk, pochopiteľne maďarský, ktorým bude hovoriť celé južné Slovensko. Týmto uzákonením dávame možnosť, aby sa v úradoch miestnej štátnej správy a samosprávy všade tam, kde počet príslušníkov národnostnej menšiny presiahne 20 %, mohlo rozprávať v maďarskom jazyku.
Preto môžeme povedať, že prijatím tohto zákona budú porušené ústavné práva štátotvorného národa. Citujem Ústavu Slovenskej republiky, § 34 ods. 3: "Výkon práv občanov patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám zaručených v tejto ústave nesmie viesť k ohrozeniu zvrchovanosti a územnej celistvosti Slovenskej republiky a k diskriminácii jej ostatného obyvateľstva." Teda ak hovoríme o diskriminácii, tak len o diskriminácii Slovákov na národnostne zmiešanom území južného Slovenska. Na tomto území v 372 obciach sa nekonajú náboženské obrady v slovenskom jazyku, v 80 obciach nie sú slovenské školy a slovenské deti musia chodiť do školy do okolitých obcí. Vážení, uvedomte si, že všade na svete je pravidlom, že v úradnom styku musíte rozprávať úradným jazykom. Keď tento jazyk neovládate, ste menejcenní a ťažko nájdete uplatnenie, ale u nás je to práve naopak. Ak príslušník štátotvorného národa na zmiešanom území južného Slovenska neovláda aj maďarský jazyk, tak pomaly tam nenájde uplatnenie. Preto mnohé slovenské rodiny zvažujú, že opustia toto územie.
Nad týmto sa zamyslite, kolegovia. Koho práva vlastne treba chrániť? Tvrdíte, že prijatie zákona o menšinových jazykoch je jednou z politických podmienok na preradenie Slovenska do prvej skupiny krajín uchádzajúcich sa o vstup do Európskej únie. Ale už sa nespomína, že najdôležitejšou podmienkou na prijatie do Európskej únie je stav ekonomiky našej krajiny a tento stav je skutočne v súčasnosti doslova katastrofálny. Hodnota hrubého domáceho produktu prudko poklesla a, naopak, inflácia a nezamestnanosť prudko stúpli. Nečakane vysoký nárast počtu poberateľov podpory v nezamestnanosti ohrozuje tohtoročné hospodárenie Národného úradu práce. Obmedzujú sa prostriedky na aktívnu politiku trhu práce, znižuje sa podpora v nezamestnanosti, znižujú sa sociálne dávky pre zdravotne ťažko postihnutých. Zvyšuje sa nájomné, energetické vstupy. Tým, že sa od 1. júla 1999, teda od dnešného dňa...